Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/110/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: G. F., M.. D., T.. XX.XX.XXXX, U. H. S. X, XXX XX R. U., B. G., o zaplatenie 2 239,76 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie poplatkov v sume 179,18 Eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sankčného úroku v sume 208,39 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., IČO: 31320155, (ďalej aj len ako „VÚB, a.s.“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 239,76 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 21.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že medzi VÚB, a.s ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 06.02.2014 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1 200 Eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 40 Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. V zmysle dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a to aj napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.10.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2019, obsahujúci súhrn debetných položiek - istiny, poplatkov sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2 239,76 Eur, čo predstavuje konečný dlh žalovanej. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2019, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.10.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa v znení Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.

2. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy - Výpis z pôžičkovej karty Slovenská požičovňa od 13.02.2014 do 30.09.2019; Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Slovensko (ďalej len ako „Zmluva o úvere“) a

nepodpísané Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len ako „Obchodné podmienky“);

3. Dňa 09.12.2019 súd vyzval žalobcu, aby uviedol a preukázal, (a) kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pre ktoré neuhradené splátky bol úver zosplatnený; (b) kedy a aké sumy čerpala žalovaná; (c) kedy a aké sumy žalovaná uhradila a (d) z čoho pozostáva žalovaná suma z rozdelením na dlžnú istinu, úroky, úroky z omeškania, sankčné úroky resp. iné pokuty, náklady na vymáhanie a iné poplatky.

4. V podaní doručenom súdu dňa 31.01.2020 žalobca uviedol, že žalovaný dňa 04.02.2014 vyplnil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Slovenskej požičovňe. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Slovenskej požičovňe zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 06.02.2014, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Slovenskej požičovňe, resp. po schválení Bankou, Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. bola súdu zaslaná spolu s podaným Návrhom na vydanie platobného rozkazu. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s.. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 200 Eur so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 40 Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 13.02.2014 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.12.2016 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. z.č. , podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty () alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o (a) úverovom limite, ak je stanovený, (b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, (c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou , a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle Z.z a jeho prílohy č. 2. o výške ročnej úrokovej sadzby 22.80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1 200 Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 40 Eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 13.2.2014 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Žalobca uviedol ďalej prehľad čerpaných súm žalovanou a ako aj kreditné operácie žalovanej. Plnenie žalovanej podľa žalobcu v prospech kartového účtu predstavuje sumu 2 706,80 Eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo

výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie ,,Úhrada“. Čo sa týka uplatnenej sumy 2 239,76 Eur, tak táto pozostáva z istiny 886,55 Eur, poplatkov 179,18 Eur, štandardného úroku 965,64 Eur a sankčného úroku 208,39 Eur. K pojmom štandardný a sankčný úrok žalobca uviedol, že tie sú špecifikované v Obchodných podmienkach v čl. I ,,Vymedzenie pojmov“. Žalobca ďalej uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 387,57 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhuje, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti nároku trval naďalej. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil petit žaloby a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 852,19 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 1852,19 Eur od 21.10.2019 do zaplatenia a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

5. K podaniu žalobca priložil Cenník VÚB, a.s.; Indikatívny výpočet RPMN; prehľad poplatkov; Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.12.2016 a Predžalobnú upomienku zo dňa 02.11.2016.

6. Tunajší súd uznesením č.k. -127 zo dňa 03.02.2020 na návrh pripustil zmenu na strane žalobcu.

7. Žalovaná prevzala žalobu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach a uznesením tunajšieho súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, dňa 12.03.2020, napriek tomu sa k žalobe v súdom určenej lehote nevyjadrila.

8. Dňa 26.06.2020 sa vo veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že od roku 2017 je rozvedená. Dlh vznikol na základe toho, že kartu brali spoločne s exmanželom, ktorý jej po rozvode zanechal len dlhy s tým, že momentálne má žalovaná na seba exekúciu a platí 120 Eur. Jediné, čo jej manžel prispieva, je 50 Eur výživné na maloleté dieťa, teda nemá dlh z čoho aktuálne zaplatiť. Predložila list, v ktorom sa okrem žalobkyňou už uvedených skutočností uvádza, že s exmanželom majú 3 detí, jej príjem je 630 Eur mesačne netto, má exekúciu, kde sú jej vykonávané zrážky zo mzdy v sume 120 Eur mesačne a má ďalšie výdavky. Dlh môže platiť maximálne po 15 Eur mesačne.

9. Podľa § v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Podľa (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 879v Obč. Z., konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

14. Podľa § 54a Obč. Z. v znení účinnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel

15. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

16. Podľa § 101 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 122 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

18. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Nakoľko žalovaná účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, súd mal za to, že medi stranami sporu nie sú žiadne sporné skutkové tvrdenia. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o úvere ( Obč. Z.) súd konštatuje, že nepopretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú Zmluvu o úvere kontrole (a) z hľadiska dodržania jej o spotrebiteľských úveroch ( a ) a ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. podľa Obč. Z.) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ( Zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom s účinnosťou od 05.12.2018 je súd povinný ex offo prihliadať aj na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy ( Obč. Z.), a to tak v prospech ako aj v neprospech veriteľa.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne Zmluvou o úvere, (nepodpísanými) Obchodnými podmienkami, Výpis z pôžičkovej karty Slovenská požičovňa od 13.02.2014 do 30.09.2019; Cenníkom VÚB, a.s.; Indikatívnym výpočtom RPMN; prehľadom poplatkov; Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.12.2016; Predžalobnou upomienkou zo dňa 02.11.2016 a listinnou predloženou žalovanou na pojednávaní

25. V časti o zaplatenie poplatkov v sume 179,18 Eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sankčného úroku v sume 208,39 Eur s príslušenstvom, v ktorých častiach žalobca zobral žalobu späť (č.l. 100 p.v.), súd konanie v zmysle zastavil (výrok I.)

26. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že zvyšnej časti žaloby nie je možné pre premlčanie nároku vyhovieť podľa § 54a Obč. Z v spojení s § 103 Obč. Z. a preto súd rozhodol tak, ako je vo výroku II. uvedené.

27. Podľa dôvodovej správy Obč. Z. (vo vzťahu k 54a Obč. Z.), pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom

inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie ( ). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Dôvodová správa teda k schválenému zákonu považuje za vymáhanie premlčaného práva nielen exekučné konanie, ale aj (základné) súdne konanie.

28. K rovnakému záveru dospelo dňa 20.03.2019 aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré konštatovalo, že „vzhľadom na to, že účelom novely bolo, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, z povahy ktorých vyplýva, že ich nemožno vymáhať, potom bez ohľadu na to, že uvedené ustanovenie stiera rozdiel medzi premlčaním a preklúziou, súd by mal prihliadať na premlčanie uplatňovanej pohľadávky ex offo. Novela sa vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa. Poukazujeme na prechodné ustanovenie “.

29. Na rozdiel od protiústavného ustanovenia , vychádza Obč. Z. z predpokladu, že súd prihliada (ex offo) na premlčanie nárokov nielen v neprospech veriteľa, ale aj v jeho prospech.

30. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi vyplýva, že predchodca žalobcu VÚB, a.s. a žalovaná dňa 06.02.2014 uzatvorili Zmluvu o úvere (č.l. 11). Predchodca žalobcu listinným dôkazom - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č.l. 111) odkazuje (pokiaľ ide o výzvu na zaplatenie dlžných splátok a upozornenie na možnosť zosplatnenia pôžičky) na Predžalobnú upomienku. Z listinného dôkazu Predžalobná upomienka (č.l. 113) vyplýva, že predchodca žalobcu upozornil žalovanú na nedoplatok na splátkach v sume 120 Eur (pozn. súdu -pri splátke 40 Eur ide o 3 neuhradené splátky) a na možnosť zosplatnenia pôžičky (úveru), ak v lehote do 19.11.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016. Oprávnenie VÚB, a.s. zosplatniť pôžičku (úver) pritom vyplýva z bodu 35 Obchodných podmienok, ktoré sú podľa čl. V bod 8 Zmluvy o úvere jej súčasťou. V zmysle § 103 Obč. Z. tak odo dňa zročnosti splátky 09/2016 začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle § 122 ods. 2 Obč. Z. najneskôr na piatok dňa 30.09.2016 (pozn. súdu - z listinných dôkazov nie je zrejmé, ktorý deň v mesiaci septembri roku 2016 mala nastať splatnosť splátky 09/2016, nakoľko obchodné podmienky- čo sa týka splatnosti- odkazujú na „výpis“). Nakoľko bola žaloba podaná na súd (i) až dňa 27.11.2019, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a (ii) za účinnosti § 54a Obč. Z., súd v zmysle citovaného ustanovenia § 54a Obč. Z., v spojení s § 103 Obč. Z. a § 879v Obč. Z. nemohol tento premlčaný nárok žalobcovi priznať a žalobu zamietol (výrok II.).

31. Na podporu správnosti svojho záveru o premlčaní nároku (§ 103 Obč. Z.) súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -176 zo dňa 26.06.2019 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -188 zo dňa 15.08.2019., v zmysle ktorých vyplýva, že „z ustanovenia § 103 druhá veta Obč. Z. je zrejmé, že zákon viaže začiatok premlčania na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celá dlh. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu má dodávateľ povinnosť v zmysle čakať s uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, čo však nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o 3 mesiace, keďže prvé 3 mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou dodávateľ nemôže zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie , avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu ustanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená

premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv teda, že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, respektíve k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. Veriteľ mal dostatok času uplatniť svoj nárok na plnenie celého predčasne splateného dlhu na súde.

32. Na podporu svojich záverov súd ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn zo dňa 21.09.2017, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že „V zmysle začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa už splatnosťou nezaplatenej splátky a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému ( ). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú žalobca vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie. Pri využití práva na zosplatnenie podľa nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa , ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky.

33. Totožné závery vyplývajú taktiež aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 28.06.2018, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 04.10.2017, rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 19.04.2018, rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 05.04.2017 a z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 13.10.2016.

34. Súd zároveň konštatuje, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdieľajú právny osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo- právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. z 29.06.2010 dospel k rovnakému záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. , a a (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd v Košiciach v uznesení sp.zn. z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský súd v Prešove v uznesení z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia, pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.

35. Pre premlčanie nároku nebolo potrebné a ani hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie a súdnu kontrolu ohľadom neprijateľných (neplatných zmluvných podmienok) v Zmluve o úvere, ani ohľadom

dodržania zákonných náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy a nebolo tiež potrebné zaoberať sa ani súladom výšky dohodnutých úrokov s dobrými mravmi.

36. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalobca zavinil procesne zastavenie časti konania a žalovaná mala v spore vo zvyšnej časti plný úspech a preto by jej v zmysle a mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanej preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli (čo potvrdila aj na pojednávaní), súd jej v zmysle nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok III.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.