Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_5S-166-2013.pdf
PDF · 167.21 KB
Case nature
Subarea
5S/166/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Q.. M. Q., LL.M., W. 5, XXX XX V., právne zastúpený: Mgr. Stanislav Hutňan, Moskovská 18, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31095/2013-23-II zo dňa 23.04.2013, v konaní o sťažnosti žalobcu a žalovaného proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Správny súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020 mení takto:
"Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 143,60 eur titulom súdnych poplatkov a vo výške 1.561,71 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu: Mgr. Stanislav Hutňan, advokát so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia."
odôvodnenie:
I. Konanie vo veci samej na krajskom súde a najvyššom súde
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.06.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31095/2013-23-II zo dňa 23.04.2013 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie") a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako "správny súd") rozsudkom č. k. 5S/166/2013-100 zo dňa 22.03.2016 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku správneho súdu č. k. 5S/166/2013-100 zo dňa 22.03.2016 podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že uznesením č. k. 7Sži/7/2016 zo dňa 28.06.2018 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-100 zo dňa 22.03.2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/166/2013-150 zo dňa 12.05.2016 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Po vrátení veci na ďalšie konanie správny súd vec opätovne prejednal a vo veci samej znova rozhodol, a to rozsudkom č. k. 5S/166/2013-294 zo dňa 11.12.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku správneho súdu č. k. 5S/166/2013-294 zo dňa 11.12.2018 podal dňa 09.02.2019 žalovaný kasačnú sťažnosť. Kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-294 zo dňa 11.12.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako "kasačný súd") rozsudkom sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 29.10.2019 zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sži/1/2019 zo dňa 29.10.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2019.
II. Rozhodnutie súdneho úradníka o výške trov konania žalobcu
3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020 (ďalej aj ako "napadnuté uznesenie") vyšší súdny úradník rozhodol o výške náhrady trov konania, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 143,60 eur titulom zaplatených súdnych poplatkov a v sume 1.887,13 eur titulom trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia podľa napadnutého uznesenia pozostávali z dvoch úkonov právnej služby za rok 2013 - 1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 24.06.2013, 2. podanie správnej žaloby zo dňa 25.06.2013, jedného úkonu právnej služby za rok 2015 - písomné podanie - vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.04.2015, dvoch úkonov právnej služby za rok 2016 - 1. účasť na konaní pred súdom dňa 01.03.2016, 2. písomné podanie na súd - odvolanie žalobcu voči rozsudku správneho súdu zo dňa 25.04.2016, piatich úkonov právnej služby za rok 2018 - 1. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018, 2. vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2018, 3. účasť na konaní pred súdom dňa 27.11.2018, 4. vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.12.2018, 5. účasť na konaní pred súdom dňa 11.12.2018, dvoch úkonov právnej služby za rok 2019 - 1. ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 03.06.2019, 2. vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.06.2019 a režijných paušálov za každý vykonaný úkon právnej služby. Vyšší súdny úradník priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich v čase rozhodovania zo súdneho spisu a odmenu za právne služby priznal žalobcovi bez dane z pridanej hodnoty, pretože právny zástupca žalobcu nepredložil osvedčenie, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. 4. Súdny úradník žalobcovi nepriznal náhradu trov konania za úkony právnej služby, ktoré si žalobca uplatnil, a to za úkony - 1. návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015, 2. žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015, 3. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016, písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015. Súdny úradník žalobcovi nepriznal ani ním uplatnenú náhradu súdnych poplatkov vo výške 210,- eur, nakoľko žalobcom uhradené poplatky v konaní boli iba vo výške 143,60 eur. Preto mu priznal len náhradu skutočne zaplatených súdnych poplatkov vo výške 143,60 eur. 5. Nepriznanie náhrady trov konania za úkon návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015 súdny úradník odôvodnil tým, že tento úkon nepredstavuje úkon právnej služby vo veci samej a nejedná sa o podanie vo veci samej v zmysle § 55 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP"), a teda ani o úkon vo veci samej, pričom sa nejedná ani o úkon, ktorý by bolo možné považovať za povahou a účelom blízky úkonom špecifikovaným v ustanovení § 13a ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"). Navyše uviedol, že návrh žalobcu na prerušenie konania správny súd uznesením č. k. 5S/166/2013-78 zo dňa 21.08.2015 zamietol, pretože sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu o neústavnosti § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). 6. Nepriznanie náhrady trov konania za úkon žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015 súdny úradník odôvodnil tým, že tento úkon nepredstavuje úkon právnej služby vo veci samej a týmto podaním vyjadroval žalobca len svoj názor na procesný postup súdu. Neuviedol v ňom žiadne podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu a nepredložil ani žiadne pre vec relevantné dôkazy. Predmetný úkon nebol vykonaný ani na výzvu súdu. Správny súd preto náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon žalobcovi nepriznal. 7. Nepriznanie náhrady trov konania za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016 súdny úradník nepriznal z dôvodu, že ho nepovažoval za účelne a dôvodne vynaložený náklad konania, ktorý musel žalobca nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené či ohrozené právo na súde. Bol toho názoru, že trovy, ktoré by týmto úkonom právnej služby vznikli, nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať. Za totožný úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - úkon právnej služby zo dňa 24.06.2013 bola žalobcovi náhrada trov právneho zastúpenia už raz priznaná. 8. Nepriznanie náhrady trov konania za úkon písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015 súdny úradník odôvodnil tak, že toto podanie nepredstavuje podanie vo veci samej, a teda ani úkon právnej služby vo veci samej. Tento výdavok nepovažoval za odôvodnene a účelne vynaložený. Uviedol, že z hľadiska obsahu išlo iba o žiadosť žalobcu o vytýčenie termínu pojednávania a poukázanie na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Uviedol, že podanie nebolo urobené na výzvu súdu a žalobca ním ani nereagoval na žiadne podanie žalovaného. Na podanie žalobcu zo dňa 15.10.2015 preto nemožno prihliadať ako na podanie vo veci samej a súd nemôže za tento úkon priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
III. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu súdneho úradníka o výške trov konania 9. Uznesenie č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020, vydané súdnym úradníkom, napadol žalobca sťažnosťou zo dňa 27.03.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 28.03.2020. V sťažnosti uviedol, že uznesenie č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020 napáda v rozsahu, v ktorom súd nevyhovel vyčísleniu trov konania žalobcu zo dňa 11.12.2019. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávne vyčíslil výšku trov právneho zastúpenia. Žalobca nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov konania za štyri úkony právnej služby: písomné podanie na súd - návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015, písomné podanie na súd - žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015, písomné podanie na súd - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016, písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015. Žalobca mal za to, že vyššie uvedené úkony boli žalobcom riadne a účelne vynaložené a riadne preukázané v rámci vyčíslenia trov konania zo dňa 11.12.2019.
10. K nepriznaniu náhrady trov konania za úkon právnej služby: písomné podanie na súd - návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015 žalobca uviedol, že má za to, že návrh na prerušenie konania je úkonom vo veci samej v zmysle § 55 ods. 2 SSP a v každom prípade ide o riadny procesný prostriedok ochrany práv účastníka konania vo veci samej, ktorý je podrobne upravený aj v SSP. Ďalej žalobca argumentoval tým, že Civilný sporový poriadok neobsahuje výpočet jednotlivých druhov trov konania a jediným vecným kritériom je podmienka, že musí ísť o výdavok. Tento výdavok musí mať všetky zákonom vyžadované vlastnosti a žiadny druh výdavku nie je vylúčený z legálnej definície trov konania. Skutočnosť, že návrh na prerušenie konania je úkonom vo veci samej a ide o riadny procesný prostriedok ochrany práv účastníka konania vo veci samej, podporil žalobca nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 207/2019, ktorého časť citoval. Žalobca na základe ust. § 251 CSP, právnej teórie a nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 207/2019 tvrdil, že žiadny úkon strany konania nie je vylúčený z legálnej definície trov konania, pričom podania vo veci samej sú vždy účelné a odôvodnené výdavky na odmenu advokáta. Preto podľa žalobcu nemôže byť a priori návrh na prerušenie konania vylúčený z náhrady trov konania. Odôvodnenie napadnutého uznesenia preto podľa žalobcu nerešpektuje uvedený nález Ústavného súdu SR, názory právnej teórie a žalobca ho považuje za arbitrárne, popierajúce podstatu práva sťažovateľa (žalobcu) na súdnu ochranu, práva na právnu pomoc v konaní a práva na majetok. Ďalej uviedol na podporu svojich názorov aj nález Ústavného súdu SR III. ÚS 470/2018, ktorý sa týkal tohto konania a kde ústavný súd uviedol, že nemožno vytknúť žalobcovi uplatňovanie procesných prostriedkov, ktoré mu k ochrane jeho práv poskytuje právny poriadok (návrh na prerušenie konania).
11. K nepriznaniu náhrady trov konania za úkon právnej služby: žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015 žalobca uviedol, že rovnako ako v prípade návrhu žalobcu na prerušenie konania ust. § 55 ods. 2 Správneho súdneho poriadku obsahuje iba demonštratívny výpočet podaní vo veci samej, z čoho žiadnym spôsobom nevyplýva, že predmetná žiadosť nie je podaním vo veci samej. Žalobca je toho názoru, že predmetná žiadosť o odročenie pojednávania je úkonom vo veci samej, ide o riadny procesný prostriedok ochrany práv účastníka konania vo veci samej, ktorý je podrobne upravený v SSP. Ďalej uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015 sa zakladala na dôležitých právnych dôvodoch, nie na dôvodoch neprítomnosti žalobcu či jeho zástupcu. Ako dôvody žiadosti uviedol, že ak by bolo vo veci samej vydané meritórne rozhodnutie skôr, ako by uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť, došlo by k odňatiu žalobcovej možnosti konať pred súdom, pretože voči takému uznesenie je prípustné odvolanie. Druhým uvedeným dôvodom, pre ktorý žalobca považuje predmetnú žiadosť za odôvodnenú je skutočnosť, že v tom čase stále prebiehalo na konajúcom súde odvolacie konanie proti uzneseniu súdu pod spis. zn.: 5S/181/2013 zo dňa 06.08.2014, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na spojenie vecí, vrátane veci pod spis. zn. 5S/166/2013 a v prípade, že by súd rozhodol v tomto konaní o žalobe žalobcu, došlo by k naplneniu niektorého z odvolacích dôvodov uvedených v Občianskom súdnom poriadku. Na základe vyššie uvedeného žalobca tvrdí, že v prípade uvedených dôvodov sa jednalo o také dôvody, ktoré svojou právnou povahou bránili konajúcemu súdu meritórne rozhodnúť vo veci samej. Prostredníctvom predmetnej žiadosti teda žalobca realizoval svoje procesné práva. Podľa žalobcu súd nepriznaním náhrady trov konania napadnutým uznesením aj v tomto prípade poprel podstatu práva sťažovateľa (žalobcu) na súdnu ochranu, práva na právnu pomoc v konaní a práva na majetok. 12. K nepriznaniu náhrady trov konania za úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016 žalobca uviedol, že súd odmietol priznať žalobcovi odmenu za tento úkon, pretože ho považoval za neúčelný a nehospodárny, pričom žalobca to nepovažuje za
správne. Uviedol, že nutnosť zmeny právneho zástupcu nevyvolal on sám, ale tieto dôvody existovali na strane predchádzajúceho právneho zástupcu. Napadnuté uznesenie považuje v tejto časti za nesprávne.
13. K nepriznaniu náhrady trov konania za úkon právnej služby: písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015 žalobca uviedol, že spochybnenie a následné odmietnutie náhrady trov konania za tento úkon nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a žalobca dôvodnosť tohto podania vidí najmä v ustanovení čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 207/2019, podľa ktorého za odôvodnený a účelne vynaložený výdavok sa považuje taký, ktorý vznikol strane sporu v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca má žalobca za to, že vyjadrenie žalobcu, ktoré bolo obsahom predmetného podania na súd je legitímnym prostriedkom, ktorý žalobcovi ako strane sporu v konaní pred správnym súdom prináleží ako prostriedok ochrany voči zbytočným prieťahom v konaní a ktorý vznikol v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Žalobca ďalej uviedol, že v tomto vyjadrení poukázal na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorý v obdobnej veci rozhodol rozdielne než v prípade žalobcom napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR, na ktoré žalobca vo vyjadrení poukázal, tak žalobca uviedol, že z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR vychádzal Najvyšší súd SR spis. zn.: 7Sžik/1/2019 z 29.10.2019, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného práve v tejto veci. Žalobca je toho názoru, že ide o účelne vynaložený výdavok, odôvodnený obranou jeho procesných práv a nepriznanie náhrady trov konania zo strany konajúceho súdu bolo v rozpore s obsahom základných princípov CSP.
14. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd zmenil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 143,60 EUR a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 2.483,37EUR, a to na účet právneho zástupcu žalobcu.
IV. Vyjadrenie žalovaného k sťažnosti žalobcu proti napadnutému uzneseniu 15. Žalovaný sa k sťažnosti žalobcu proti napadnutému uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 19.05.2020, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 20.05.2020. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na ustanovenia § 152 a nasl. Správneho súdneho poriadku, § 163 a § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, na základe ktorých uviedol, že žalobcovi voči žalovanému v správnom súdnictve je možné priznať náhradu odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré žalobcovi vznikli pri uplatňovaní alebo bránení práva, a ktoré sú dôvodne vynaložené. Žalovaný má za to, že v časti, v ktorej žalobcovi súd nevyhovel a nepriznal mu náhradu trov konania za jednotlivé úkony v súlade s vyúčtovaním zo dňa 11. 12. 2019, súd postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 01.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 83/2018, podľa ktorého: "Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby."
16. S nesúhlasom žalobcu s nepriznaním náhrady trov konania za úkon právnej služby - písomné podanie na súd - návrh na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015 sa žalovaný nestotožnil a uviedol, že tento úkon bol zjavne neodôvodnený a nesmeroval k účelnej a účinnej obhajobe práv žalobcu a nijako sa ním neprispelo k ochrane práv žalobcu. Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015 bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-78 zo dňa 21. 8. 2015 zamietnutý. Žalovaný považuje trovy vzniknuté na základe tohto úkonu za nadbytočné. Ďalej poukázal na nekorektnú citáciu nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 v bode 7. sťažnosti žalobcu, nakoľko pasáž citovaná žalobcom sa v predmetnom náleze skutočne nachádza, ide ale o pasáž citovanú z odseku 37.5 predmetného nálezu, pričom celý odsek 37 (skladajúci sa z odsekov 37.1 až 37.8) je citáciou pasáže
z komentára k Civilnému sporovému poriadku, ktorý je označený v odseku 37.8. Navyše, predmetná pasáž sa ani nenachádza v časti nálezu označenej VI. Posúdenie veci ústavným súdom, ktorá sa začína od odseku 39.
17. K námietke žalobcu ohľadne nepriznania náhrady trov konania za úkon právnej služby - žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015 žalovaný uviedol, že bez ohľadu na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v sťažnosti, je viac ako zrejmé, že žiadosť o odročenie pojednávania nebola úkonom, ktorý bol nevyhnutný pre ochranu a obranu práv žalobcu, ktorý by bol odôvodnený a účelný. Podľa žalovaného náklady vynaložené na tento úkon nepredstavujú trovy konania podľa § 163 SSP.
18. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016 žalovaný uviedol, že sa stotožnil s postupom súdu. Odôvodnenie sťažnosti žalobcu v tomto prípade nijako nespochybňuje neúčelnosť tohto úkonu. Argumentoval aj tým, že ak by k zmene právneho zástupcu došlo z dôvodov na strane predchádzajúceho právneho zástupcu, nie je to okolnosť, pre ktorú by mal náklady na zmenu právneho zástupcu znášať žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 909/2004 zo dňa 26.01.2005, podľa ktorého: "úkon právnej služby spočívajúci v prevzatí zastúpenia, resp. odmenu za tento úkon nemožno považovať za trovy účelne vynaložené, keď z obsahu spisu nevyplýva žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by zmena v osobe právneho zástupcu mala z pohľadu trov konania ísť na ťarchu druhého účastníka." Žalovaný mal za to, že ak žalobca neoznačí zrozumiteľné dôvody, pre ktoré by náklady na zmenu právneho zástupcu žalobcu mal znášať žalovaný, je možnosť priznania takýchto trov na úkor žalovaného vylúčená.
19. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania za úkon právnej služby - písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015 žalovaný uviedol, že sa taktiež stotožnil s postupom súdu o nepriznaní náhrady trov konania za tento úkon. Žalovaný k predmetnému úkonu uviedol, že ak odôvodnenosťou úkonu mala byť skutočnosť, že žalobca sa ním snažil dosiahnuť, aby súd vo veci konal plynulo, nie je dôvod, aby náklady na tento úkon znášal žalovaný. V jeho záujme rovnako bolo, aby vec bola čo najskôr prejednaná a rozhodnutá. Žalovaný poukázal na to, že tento úkon nebol účelný, nesmeroval k účinnej a účelnej obrane a ochrane práv žalobcu, toto podanie nereagovalo na žiadnu výzvu súdu či vyjadrenie protistrany, a preto náklady na tento úkon nenapĺňajú definíciu trov konania podľa § 163 SSP.
20. Vyjadrenie žalovaného k sťažnosti žalobcu proti napadnutému uzneseniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie dňa 11.06.2020.
V. Sťažnosť žalovaného proti uzneseniu súdneho úradníka o výške trov konania 21. Uznesenie č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020, vydané súdnym úradníkom, napadol aj žalovaný, a to sťažnosťou zo dňa 17.03.2020, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 18.03.2020. V sťažnosti poukázal na ustanovenia § 152 a nasl. Správneho súdneho poriadku, § 163 a § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, na základe ktorých žalobcovi voči žalovanému v správnom súdnictve je možné priznať náhradu odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré žalobcovi vznikli pri uplatňovaní alebo bránení práva, a ktoré sú dôvodne vynaložené. Mal za to, že súd sa predmetnými pravidlami v časti neriadil. V súvislosti s posúdením odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2018 zo dňa 01.02.2018, z ktorého vyplýva, že každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, pričom táto povinnosť platí aj pre trovy právnej služby. Ďalej žalovaný poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/253/2010 zo dňa 29.09.2011, z ktorého odcitoval nasledovnú časť: "V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Poradou, či konzultáciou s klientom dochádza k navýšeniu trov konania, avšak ich náhradu možno priznať, ak boli účelne vynaložené. V danom prípade správny súd postupoval správne, keď konzultáciu s navrhovateľkou dňa 20.09.2010 nepovažoval za účelné trovy právneho zastúpenia, nakoľko odporca okrem vyjadrenia sa k opravnému prostriedku po jeho podaní, nevykonal žiadne procesné úkony, o ktorých by bolo potrebné navrhovateľku informovať a na ktoré by bolo potrebné reagovať." Napokon poukázal aj na závery Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/42/2017 zo dňa 30.11.2018, kde súd uviedol, že účelnosť a dôvodnosť úkonu právnej služby - ďalšia porada
s klientom je potrebné hodnotiť v závislosti od toho, či sa v priebehu konania pred súdom objavili také nové a závažné skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie predmetného úkonu nevyhnutné. Vo vzťahu k porade od predchádzajúceho úkonu žalobcu nedošlo zmene skutkového či právneho stavu, neboli predložené nové dôkazy, nenastala zmena procesného postupu strán v konaní. V danej veci tak nemožno poradu s klientom hodnotiť ako úkon nevyhnutný, a teda ani uplatnenú odmenu za tento úkon nemožno považovať za dôvodne vynaložené trovy, ktoré by mal byť povinný znášať žalovaný.
22. Žalovaný nepovažuje za účelne a odôvodnene vynaložené výdavky na úkony právnej služby, za ktoré súd napadnutým uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania, a to úkony - ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 19.11.2018, účasť na konaní pred súdom dňa 27.11.2018, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 06.12.2018, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 03.06.2019.
23. K priznanej náhrade trov konania za úkon - ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018 žalovaný uviedol, že má za to, že z pohľadu účelnosti, odôvodnenosti a nevyhnutnosti z pohľadu uplatňovania práv žalobcu neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady za úkon podľa § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky. Žalovaný k tomuto úkonu ďalej uviedol, že sa síce uskutočnil po zrušení zamietavého rozsudku rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a po výzve krajského súdu na doloženie listinných dôkazov, ale je zrejmé, že žalobca žiadne dôkazy do spisu predkladať nemal a nemusel, keďže zrušujúci rozsudok konštatuje nedostatky odôvodnenia rozsudku. Právny zástupca žalobcu a jeho klient sa preto pri ďalšej porade alebo rokovaní s klientom nemuseli vysporiadavať so zmeneným skutkovým stavom alebo nevyhnutnosťou zaujať stanovisko k odlišnému právnemu posúdeniu. Žalovaný rovnako nepovažuje ďalšiu poradu a rokovanie s klientom za účelný úkon ani z pohľadu vyjadrenia žalobcu do konania zo dňa 19.11.2018, ktoré malo na túto poradu alebo rokovanie nadväzovať, pretože žalobca zotrval na záveroch, ktoré predniesol v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave, resp. v žalobe, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Podľa žalovaného po zrušení predchádzajúceho zamietavého rozsudku uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/7/2016 zo dňa 28.06.2018 neexistovali žiadne relevantné dôvody pre uskutočnenie úkonu spočívajúceho v ďalšej porade alebo rokovaní s klientom, resp. neexistujú dôvody, pre ktoré by náklady na takýto úkon mal znášať žalovaný.
24. K priznanej náhrade trov konania za úkon - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 19.11.2018 žalovaný uviedol, že neboli naplnené podmienky účelnosti, odôvodnenosti a nevyhnutnosti pri uplatňovaní práv žalobcu ani pri tomto úkone, obdobne ako to žalovaný uviedol pri predchádzajúcom úkone - ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018. Opätovne poukázal na stav konania, v ktorom žalobca toto vyjadrenie predniesol. Uviedol, že bolo urobené po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR, v ktorom tento vyhovel odvolaniu žalobu, a tesne pred uskutočnením pojednávania, a preto toto vyjadrenie nebolo nevyhnutné ani účelné. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetné vyjadrenie žalobcu bolo súdu doručené dňa 22.11.2018, teda päť dní pred termínom pojednávania nariadeného na deň 27.11.2018. Žalobca mal možnosť ďalšie skutočnosti a právne argumenty predniesť na nariadenom pojednávaní, napriek tomu uskutočnil písomné podanie, hoci ani procesná situácia si nevyžadovala prednesenie nových argumentov či dôvodov žaloby zo strany žalobcu. Nakoniec žalovaný uviedol, že týmto vyjadrením žalobca de facto zmaril nariadené pojednávanie na deň 27.11.2018, keďže žalobcovi muselo byť zrejmé, že jeho vyjadrenie zo dňa 19.11.2018, doručené súdu dňa 22.11.2018, nebude žalovanému pred nariadeným pojednávaním doručené.
25. K úkonu - účasť na konaní pred súdom dňa 27.11.2018 žalovaný uviedol, že žalobcovi za žiadnych okolností nemôže byť priznaná náhrada trov konania za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej uskutočnené tesne pred pojednávaním a následne i za účasť na samotnom pojednávaní, pretože týmto písomným vyjadrením bolo pojednávanie dňa 27.11.2018 zmarené.
26. Žalovaný ani úkon písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 06.12.2018 nepovažuje za úkon, ktorý by bol účelný, odôvodnený a nevyhnutný pri obhajobe práv žalobcu. Uviedol, že toto podanie bolo urobené tesne po predchádzajúcom vyjadrení žalobcu zo dňa 19.11.2018 a tesne pred nariadeným pojednávaním na deň 11.12.2018. Žalobca preto mohol ďalšie skutočnosti či právne argumenty predniesť na pojednávaní. Žalovaný poukázal aj na fakt, že predmetné podanie bolo krajskému súdu doručené dňa 07.12.2018, t.j. štyri dni pred nariadeným termínom pojednávania, čím
mohol žalobca toto pojednávanie zmariť. Žalobcovi by preto nemala byť priznaná náhrada trov za tento úkon.
27. K priznanej náhrade trov konania za úkon - ďalšia porada s klientom dňa 03.06.2019 žalovaný uviedol, že k úkonu spočívajúcemu v ďalšej porade sa už vyjadril pri úkone ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018 v úvode svojej sťažnosti. Považoval za potrebné uviesť, že ani úkon ďalšia porada s klientom dňa 03.06.2019 nebol zrealizovaný účelne a odôvodnene pri uplatňovaní práv žalobcu. Ďalej uviedol, že porada s klientom dňa 03.06.2020 sa uskutočnila za stavu, pri ktorom Krajský súd v Bratislave rozhodol v prospech žalobcu a rozsudok Krajského súdu v Bratislave napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou, v súlade s argumentmi, ktoré žalovaný prednášal v priebehu celého konania. Žalovaný má za to, že neexistovala žiadna potreba prerokovať so žalobcom nové skutkové či právne okolnosti, vysporiadavať sa so zmeneným skutkovým stavom alebo vyhodnocovať nevyhnutnosť zaujať stanovisko k odlišnému právnemu posúdeniu.
28. Žalovaný na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdnemu úradníkovi na nové prejednanie alebo zmenil v zmysle vyššie uvedených námietok a žalobcovi priznal náhradu trov konania po vylúčení náhrady za úkony označené v jeho sťažnosti.
VI. Vyjadrenie žalobcu k sťažnosti žalovaného proti napadnutému uzneseniu 29. Žalobca sa k sťažnosti žalovaného proti napadnutému uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 19.05.2020, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 19.05.2020. Žalobca k judikatúre citovanej žalovaným v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu uviedol, že k uzneseniu Ústavného súdu SR IV. ÚS 83/2018 nemá výhrady a jeho závery predstavujú ustálenú judikatúru v oblasti náhrady trov konania. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/253/2010 zo dňa 29.09.2011 nepovažuje žalobca za relevantné pre napadnuté uznesenie, pretože sa týka porady s klientom uskutočnenej ešte pred prvým pojednávaním vo veci a náhrada trov za tento úkon bola zamietnutá z dôvodu, že zo záznamu nie je zrejmý predmet porady s klientom. Žalobca ďalej uviedol, že záznam porady so žalobcom obsahoval predmet porady a porada bola uskutočnená po dva a pol roku po zmene právneho zástupcu žalobcu, na výzvu súdu a po zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR. Druhá porada s klientom sa uskutočnila po tom, čo žalobca musel reagovať na kasačnú sťažnosť žalovaného, po tom, čo správny súd zmenil svoj meritórny rozsudok. 30. K rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/42/2017 z 30.11.2017 uviedol, že nie je podľa neho relevantný pre napadnuté uznesenie, pretože sa týka porady s klientom uskutočnenej ešte pred prvým pojednávaním vo veci porady. Žalobca uviedol, že v prejednávanej veci nejde o rovnakú procesnú situáciu a jeho porady s právnym zástupcom neboli uskutočnené pred prvým pojednávaním.
31. Žalobca poukázal v súvislosti s vyjadrením žalovaného, že porada s klientom zo dňa 13.11.2018 nie je úkonom nevyhnutným, účelným a odôvodneným, pretože nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu, ktorý by musel žalobca konzultovať s právnym zástupcom, že žalovaný vo vyjadrení z 30.11.2018 uznal, že došlo k výraznému posunu skutkového a právneho stavu. Ďalej uviedol, že porada s klientom sa uskutočnila po výzve súdu na doloženie dokumentov, ktoré žalobca predložil právnemu zástupcovi, keďže nimi disponoval a mohol disponovať iba žalobca. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že žalobca vo vyjadrení z 19.11.2018 zotrval na názore zo svojho odvolania voči prvému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, pretože v ňom žalobca uviedol argumentáciu k novým dôkazom a rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzovali nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, a ktoré dovtedy neboli známe.
32. Žalobca vo vyjadrení k sťažnosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/173/2013 z 03.09.2019, v ktorom súd vyhovel sťažnosti žalobcu a priznal náhradu trov konania za poradu advokáta s klientom pred podaním vyjadrenia žalobcu po uplynutí piatich rokov od začatia konania a ktoré bolo podané pred pojednávaním vo veci. Žalobca uviedol, že krajský súd priznal náhradu trov konania za obdobný úkon právnej služby a odmietol obdobné argumenty žalovaného, ako uviedol v tejto veci.
33. K úkonu - písomné podanie zo dňa 19.11.2018 žalobca uviedol, že sám žalovaný poukázal v bode 5 svojho vyjadrenia na výrazný posun skutkového a právneho stavu, a preto si v tejto časti sťažnosti protirečí. Toto písomné podanie žalobca urobil v časovej a vecnej súvislosti s výzvou súdu
na doloženie dokumentov do spisu a vzhľadom na existenciu nových závažných skutočností, ktoré sa vyskytli po vydaní prvého rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Vo vyjadrení žalobca poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov týkajúce sa obdobných vecí.
34. K účasti na konaní dňa 27.11.2018 žalobca považoval za potrebné uviesť a zdôrazniť, že účel pojednávania zo strany žalobcu nebol zmarený, ako to tvrdil žalovaný. Ďalej uviedol, že účastníci na pojednávaní riadne predniesli svoje argumenty, avšak žalovaný žiadal pojednávanie odročiť. Poukázal na to, že vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.11.2018 bolo urobené na výzvu súdu, v ktorej nebola stanovená žiadna lehota. Vyjadrenie žalobca pripravil do 7 dní od doručenia výzvy súdu, čo považuje za dodržanie primeranej lehoty na podanie vyjadrenia, a preto nemohlo a ani nedošlo k zmareniu účelu konania. Žalobca tvrdil, že odročenie pojednávania si vyžiadal žalovaný, pričom mohol požiadať o prerušenie pojednávania, počas ktorého si mohol vyjadrenie naštudovať a predniesť vyjadrenie na tomto pojednávaní. Žalobca tvrdil, že takýmto spôsobom žalovaný postupoval aj v iných prípadoch.
35. Žalobca mal za to, že úkon - písomné podanie vo veci samej zo dňa 06.12.2018 je podaním vo veci samej, pričom žalovaný uvedené žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalobca uviedol, že toto podanie urobil na výzvu krajského súdu uskutočnenú na pojednávaní dňa 27.11.2018. Predmetné vyjadrenie žalovaný podľa tvrdenia žalobcu obdržal elektronickou formou, preto nemohlo prísť k zmareniu pojednávania vo veci. Argumenty žalovaného preto považuje za nedôvodné.
36. Pri úkone právnej služby - ďalšia porada alebo rokovanie s klientom dňa 03.06.2019 má žalobca za to, že mu patrí nárok na náhradu trov konania a tento úkon bol nevyhnutný, účelný a odôvodnený. Uviedol, že žalobca musel reagovať na argumentáciu prednesenú žalovaným v kasačnej sťažnosti. Žalobca považoval za logicky správne a nevyhnutné poradiť sa so svojím právnym zástupcom za účelom prípravy vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti podanej žalovaným, aby obhájil svoje argumenty aj argumenty z rozsudku Krajského súdu v Bratislave.
37. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol zamietnuť sťažnosť žalovaného voči napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú a zaviazať žalovaného v celom rozsahu na náhradu trov konania priznaných napadnutým uznesením, ak súd nedôjde k záveru, že sťažnosť žalobcu proti napadnutému uzneseniu je dôvodná.
VII. Relevantné právne predpisy
38. Podľa § 152 ods. 1 SSP, proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.
39. Podľa § 152 ods. 2 SSP, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
40. Podľa § 153 SSP, sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech.
41. Podľa § 154 SSP, sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
42. Podľa § 156 ods. 2 SSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné.
43. Podľa § 159 ods. 1 SSP, o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
44. Podľa § 159 ods. 2 SSP, ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.
45. Podľa § 160 ods. 1 SSP, správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
46. Podľa § 160 ods. 2 SSP, správny súd môže nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné zisťovanie, ak to považuje za potrebné.
47. Podľa § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.
48. Podľa § 161 ods. 2 SSP, ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.
49. Podľa § 162 SSP, proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.
50. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
51. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej d) predžalobná výzva e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny f) vypracovanie právneho rozboru veci g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie
52. Podľa § 13a ods. 3 vyhlášky, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.
53. Podľa § 13a ods. 3 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
54. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
VIII. Posúdenie správnym súdom
55. Správny súd preskúmal včas podané sťažnosti žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná. Sťažnosť žalovaného správny súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, a to pri námietke týkajúcej sa priznania náhrady trov konania za úkon účasť na pojednávaní dňa 27.11.2018 a námietke týkajúcej sa priznania náhrady trov konania za úkon písomné podanie vo veci samej zo dňa 06.12.2018.
56. Napadnutým uznesením správny súd, konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka, rozhodol o výške náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu voči žalovanému. Trovy právneho zastúpenia podľa napadnutého uznesenia pozostávali z dvoch úkonov právnej služby za rok 2013, jedného úkonu právnej služby za rok 2015, dvoch úkonov právnej služby za rok 2016, piatich úkonov právnej služby za rok 2018, dvoch úkonov právnej služby za rok 2019 a režijných paušálov za každý vykonaný úkon právnej služby.
57. Súdny úradník žalobcovi nepriznal napadnutým uznesením náhradu trov konania za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016 a písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015, pretože ich nepovažoval za účelne a dôvodne vynaložený náklad konania, ktorý musel žalobca nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené či ohrozené právo na súde. Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015 a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015 súdny úradník nepovažoval za úkony vo veci samej ani za úkony, ktoré by bolo možné považovať za povahou a účelom blízke úkonom špecifikovaným v ustanovení § 13a ods. 1 a 2 vyhlášky.
58. Námietku žalobcu, že návrh na prerušenie konania zo dňa 02.02.2015 a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 01.04.2015 sú úkonmi vo veci samej, a preto má žalobca nárok na náhradu trov konania za tieto úkony, správny súd nepovažuje za dôvodnú. Správny súdny poriadok upravuje podanie v ust. § 55, pričom rozlišuje podanie vo veci samej a podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej. Demonštratívny výpočet podaní vo veci samej je uvedený v ust. § 55 ods. 2 SSP, kde Správny súdny poriadok výslovne uvádza, ktoré podania sú podaniami vo veci samej, napr. žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby a pod, pričom však pripúšťa aj iné podania vo veci samej, napr. vyjadrenie žalovaného k žalobe. Odborná právnická literatúra, napr. komentár k Správnemu súdnemu poriadku, k podaniu vo veci samej uvádza: "Vymedzenie podania vo veci samej úzko súvisí s dispozičnou zásadou, ktorá ovláda správne súdne konanie. Táto zásada sa prejavuje tým, že je to predovšetkým účastník konania, kto disponuje a) samotným konaním, b) jeho predmetom (§ 460). Dispozícia konaním pritom znamená jeho vyvolanie a ukončenie, a to konanie pred správnym súdom, aj pred kasačným súdom. Dispozícia predmetom konania predstavuje vymedzenie okruhu pojednávaných skutočností (o čo v konaní ide), ale aj účastníkov konania (koho sa konanie týka). Vychádzajúc z tejto zásady možno preto ďalej rozlišovať jednak dispozičné úkony podľa § 62 a 63 SSP a jednoduché procesné úkony, napr. nahliadnutie do spisu (§ 81-84 SSP)" (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 373, 374). Komentár k Správnemu súdnemu poriadku ďalej uvádza, že "Za podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej, pritom možno označiť napr. návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 166, námietku zaujatosti sudcu podľa § 90 a 91 SSP či žiadosť o nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) a § 182 ods. 1 písm. g) SSP, návrh na odročenie pojednávania podľa § 115 SSP, návrh na prerušenie konania v zmysle § 100 SSP či návrh na vykonanie dôkazov podľa § 121 SSP."
59. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh žalobcu na prerušenie konania a žiadosť o odročenie pojednávania nie sú úkonmi vo veci samej podľa § 55 ods. 2 SSP a žalobca preto nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaním týchto úkonov. Správny súd navyše nepovažuje tieto úkony ani za účelne a odôvodnene vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva žalobcu v konaní pred správnym súdom. Návrh žalobcu na prerušenie konania žalobca odôvodňoval tým, že sa domnieva, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o slobode informácií) je v rozpore s čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Dôvod prerušenia konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP je dôvodom obligatórneho prerušenia konania, ktorého posúdenie prináleží správnemu súdu a tento je v prípade zistenia, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR povinný podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu SR a konanie prerušiť. Posúdenie tejto otázky je výlučne v kompetencii správneho súdu a účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania z dôvodu, že sa domnieva, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR. Správny súd počas konania nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR a návrh žalobcu na prerušenie konania uznesením č. k. 5S/166/2013-78 zo dňa 21.08.2015 zamietol.
60. Žiadosť o odročenie pojednávania správny súd rovnako nepovažuje za účelne a odôvodnene vynaložené trovy konania. Žiadosť o odročenie pojednávania taktiež nie je podaním vo veci samej v zmysle § 55 ods. 2 SSP a toto podanie nebolo urobené ani na výzvu súdu a nereagovalo na žiadne vyjadrenie žalovaného alebo dôkazy predložené žalovaným.
61. Žalobcom citovaný nález Ústavného súdu SR III. ÚS 470/2018, ktorý sa týkal tohto konania a kde ústavný súd uviedol, že nemožno vytknúť žalobcovi uplatňovanie procesných prostriedkov, ktoré mu k ochrane jeho práv poskytuje právny poriadok (návrh na prerušenie konania) nie je možné použiť na
rozhodovanie o náhrade trov konania. Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 470/2018 konštatoval tento záver v súvislosti s posudzovaním vzniku prieťahov v konaní, pričom uviedol, že žalobcovi nemožno vytknúť uplatňovanie procesných prostriedkov, ktoré mu k ochrane jeho práv poskytuje právny poriadok v tom zmysle, že tým spôsobuje prieťahy v konaní.
62. Správny súd na základe uvedeného nepovažuje úkony - návrh žalobcu na prerušenie konania a žiadosť o odročenie pojednávania za účelne a odôvodnene vynaložené na uplatnenie a bránenie práva na správnom súde a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania za tieto úkony .
63. K žalobcom citovanému nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2019 správny súd uvádza, že sa jedná len o citáciu pasáže z komentára k Civilnému sporovému poriadku, ktorá sa nachádza v predmetnom náleze Ústavného súdu, tak ako to uviedol žalovaný vo vyjadrení k sťažnosti žalobcu. Nejedná sa o právny názor Ústavného súdu, ktorý vyslovil pri svojej rozhodovacej činnosti. Predmetný nález Ústavného súdu SR preto nie je možné použiť na podporu žalobcových tvrdení týkajúcich sa podania vo veci samej a náhrady trov konania.
64. S nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04.04.2016 z dôvodu jeho neúčelnosti a neodôvodnenosti sa správny súd stotožnil s odôvodnením súdneho úradníka v napadnutom uznesení. Navyše, správny súd dodáva, že žalobca k vyčísleniu trov konania a právneho zastúpenia zo dňa 11.12.2019 priložil Dohodu o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.07.2014 uzatvorenú medzi žalobcom a právnym zástupcom IUGIS LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Godrova 12, 811 06 Bratislava, IČO: 47 254 726, v ktorej sa v časti I, bod 1.2. uvádza, že poskytovanie právnych služieb právnym zástupcom žalobcovi sa končí z vážnych osobných dôvodov a pracovnej vyťaženosti právneho zástupcu žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že k ukončeniu právneho zastúpenia žalobcu právnym zástupcom IUGIS LEGAL s.r.o., advokátska kancelária došlo z dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu, pričom však žalobca tieto dôvody bližšie nešpecifikoval a správnemu súdu nijako nepreukázal, čo uviedol vo svojom vyjadrení k sťažnosti žalobcu aj žalovaný. Správny súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že tieto dôvody nepredstavujú objektívny dôvod na zmenu právneho zástupcu žalobcu a priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanému za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vykonaný ďalším právnym zástupcom žalobcu, pretože ak došlo k ukončeniu právneho zastúpenia z osobných dôvodov a pracovnej vyťaženosti právneho zástupcu žalobcu, nemožno trovy právneho zastúpenia opätovne vzniknuté prevzatím a prípravou zastúpenia žiadať od žalovaného. V prípade, že žalobca požadoval náhradu takto vzniknutých trov právneho zastúpenia, mal sa na nej dohodnúť s právnym zástupcom IUGIS LEGAL s.r.o., advokátska kancelária v Dohode o ukončení zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.07.2014, keďže na strane tohto právneho zástupcu vznikli dôvody na ukončenie právneho zastúpenia a tým bola vyvolaná potreba zmeny právneho zástupcu žalobcu.
65. Písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2015 správny súd nepovažuje za odôvodnene a účelne vynaložený výdavok. Toto podanie žalobcu nepredstavuje ani podanie vo veci samej, pretože nebolo urobené na výzvu správneho súdu a žalobca ním nereagoval na žiadne vyjadrenie žalovaného, resp. nijakým spôsobom nedisponoval konaním ani jeho predmetom. K podaniu vo veci samej sa správny súd vyjadril už vyššie v tomto rozhodnutí v odseku č. 58. Žalobca týmto podaním žiadal správny súd o vytýčenie termínu pojednávania a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Komentár k Správnemu súdnemu poriadku, ako odborná právnická literatúra, uvádza, že žiadosť o nariadenie pojednávania nepratí medzi úkony vo veci samej. (viď. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 374). Žiadosť o nariadenie pojednávania teda nie je úkonom vo veci samej a výdavok za tento úkon nevznikol v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde, keďže predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31095/2013-23-II zo dňa 23.04.2013 a nie posudzovanie vzniku prieťahov konaní, na ktoré má kompetenciu predseda súdu, prípade Ústavný súd SR. Argumentácia žalobcu, kedy náhradu trov konania za tento úkon odôvodňoval článkom č. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nie je preto dôvodná. Poukázanie len na rozhodovaciu prax súdov, bez výzvy správneho súdu a bez ďalšej reakcie na tvrdenia alebo dôkazy protistrany správny súd nepovažuje za účelne a odôvodnene vynaložený výdavok, ktorý by mal byť žalobcovi priznaný v rámci náhrady trov konania voči žalovanému. Účastník konania nie je povinný znášať náklady za každé podanie protistrany, ak nebolo urobené účelne a odôvodnene. Správny súd má za to, že v tomto
prípade podmienky účelnosti a odôvodnenosti splnené neboli, preto je sťažnosť žalobcu aj v tejto časti nedôvodná.
66. Žalovaný v sťažnosti namietal priznanie náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré súdny úradník priznal žalobcovi voči žalovanému za úkony právnej služby - ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 19.11.2018, účasť na konaní pred súdom dňa 27.11.2018, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 06.12.2018, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 03.06.2019.
67. Námietky žalovaného k úkonom ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018 a ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 03.06.2019 sa týkali odôvodnenosti a účelnosti vynaložených výdavkov na tieto úkony právnej služby. Žalovaný mal za to, že tieto podmienky neboli splnené, pričom na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2018 zo dňa 01.02.2018 a uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/253/2010 zo dňa 29.09.2011. Žalovaný nepovažoval ďalšiu poradu a rokovanie s klientom zo dňa 13.11.2018 za účelný úkon ani z pohľadu vyjadrenia žalobcu do konania zo dňa 19.11.2018, ktoré malo na túto poradu alebo rokovanie nadväzovať, pretože žalobca zotrval na záveroch, ktoré predniesol v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave. K ďalšej porade s klientom dňa 03.06.2019 žalovaný uviedol, že neexistovala žiadna potreba prerokovať so žalobcom nové skutkové či právne okolnosti, vysporiadavať sa so zmeneným skutkovým stavom alebo vyhodnocovať nevyhnutnosť zaujať stanovisko k odlišnému právnemu posúdeniu. Žalobca vo vyjadrení k sťažnosti žalovaného uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/253/2010 zo dňa 29.09.2011 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/42/2017 zo dňa 30.11.2018 nemožno použiť na daný prípad, pretože sa týkali nepriznania porady s klientom vykonanej ešte pred prvým pojednávaním. K tvrdeniu žalobcu, že tieto úkony neboli účelné a odôvodnené, nakoľko nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu vo veci žalobca uviedol, že sám žalovaný uznal, že došlo k výraznému posunu skutkového a právneho stavu. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že vo vyjadrení z 19.11.2018 zotrval na názore zo svojho odvolania voči prvému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, pretože v ňom žalobca uviedol argumentáciu k novým dôkazom a rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, ktoré potvrdzovali nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, a ktoré dovtedy neboli známe.
68. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalovaného uvedené v sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu a týkajúce sa ďalších porád s klientom dňa 13.11.2018 a 03.06.2019, aj vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k sťažnosti, nie sú dôvodné. Ďalšia porada alebo rokovanie s klientom zo dňa 13.11.2018 bola vykonaná v súvislosti s výzvou správneho súdu č. k. 5S/166/2013-248 zo dňa 18.10.2018, ktorou ho súd vyzval na doloženie listinných dôkazov, ktoré považuje za potrebné, do spisu. Keďže správny súd považoval za potrebné dať účastníkom možnosť predložiť do konania dôkazy na podporu svojich tvrdení, v dôsledku čoho žalobca potreboval prerokovať so svojím právnym zástupcom aké doklady na výzvu súdu predloží a akú procesnú stratégiu v ďalšom postupe zvolí. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že takto vykonaná porada s klientom je neúčelný a neodôvodnený úkon právnej služby. Žalobca navyše predložil riadne vyplnený záznam z predmetnej porady, z ktorého je zrejmé, čo bolo jej predmetom, pričom tento záznam korešponduje s následne podaným vyjadrením vo veci zo dňa 19.11.2018. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca zotrval na záveroch, ktoré predniesol v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-100 zo dňa 22.03.2016 správny súd uvádza, že žalobca podaním zo dňa 19.11.2018 predložil do konania rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22.02.2017, rozhodnutie žalovaného č. 37109/2018-42-II zo dňa 02.03.2018, protest prokurátora proti rozhodnutiu z 19.05.2017 č. 277/2017/142-I zo dňa 10.08.2017 a e-mail Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa 10.06.2018, a teda uviedol nové dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom tieto dôkazy v čase podania odvolania dňa 25.04.2016 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-100 zo dňa 22.03.2016 nemohol mať k dispozícii. Nepriznanie náhrady trov konania za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom zo dňa 13.11.2018 z dôvodu, že tento úkon nebol podľa tvrdenia žalovaného vykonaný účelne, pretože nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu, na základe ktorého by bol žalobca nútený poradiť sa so svojím právnym zástupcom, správny súd nepovažuje za spravodlivé. Sám žalovaný, ako na to poukázal aj žalobca vo vyjadrení k sťažnosti žalovaného proti napadnutému uzneseniu, uviedol vo vyjadrení zo dňa 30.11.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.11.2018, že po piatich rokoch vedenia konania došlo k výraznému posunu skutkového a právneho stavu a argumentácie a námietok žalobcu. V sťažnosti proti napadnutému uzneseniu však už žalovaný tvrdí, že ku zmene
skutkového a právneho stavu v čase vykonania ďalšej porady s klientom a podania vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.11.2018 nedošlo. Z uvedeného je citeľná rozpornosť tvrdení žalovaného. Správny súd má na základe vyššie uvedeného, že ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 13.11.2018, ako aj písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 19.11.2018 sú úkonmi právnej služby účelne a odôvodnene vynaloženými na uplatnenie a bránenie práva žalobcu pred správnym súdom a žalobca má nárok na ich náhradu. Súd preto vyhodnotil sťažnosť žalovaného v tejto časti ako nedôvodnú.
69. Ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, ktorá sa konala dňa 03.06.2019 je podľa správneho súdu rovnako účelne a odôvodnene vynaloženým výdavkom, ktorý má byť predmetom náhrady trov konania. Žalobca predložil o vykonaní tejto porady riadne vyplnený záznam o porade zo dňa 03.06.2019, z ktorého je zrejmé, že jej predmetom bola príprava vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti žalovaného. Porada s klientom dňa 03.06.2019 sa uskutočnila po podaní kasačnej sťažnosti žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-294 zo dňa 11.12.2018 v súvislosti s výzvou správneho súdu č. k. 5S/166/2013-341 zo dňa 04.04.2019 na vyjadrenie sa žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného a pred podaním vyjadrenia žalobcu ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.06.2019. Správny súd má za to, že podanie kasačnej sťažnosti je dôvodom na to, aby sa žalobca poradil so svojím právnym zástupcom ohľadne podania vyjadrenia k takémuto opravnému prostriedku, nakoľko protistrana má podľa Správneho súdneho poriadku právo vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti a reagovať na námietky sťažovateľa, keďže kasačná sťažnosť môže mať zásadný vplyv na priebeh a výsledok správneho súdneho konania a tým na práva účastníkov konania. Žalovaným predložená judikatúra sa týkala iných procesných situácií (porada sa uskutočnila pred pojednávaním bez toho, aby nastali v priebehu konania také skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie predmetného úkonu nevyhnutné alebo sa porada s klientom uskutočnila po vyjadrení protistrany k odvolaniu bez toho, aby protistrana urobila okrem tohto vyjadrenia iné procesné úkony), nie vyjadrenia sa účastníka konania na výzvu súdu. Preto ich nie je možné v tejto veci použiť. Ďalšia porada alebo rokovanie s klientom dňa 03.06.2019 bola uskutočnená v dôsledku podania kasačnej sťažnosti žalovaným a v súvislosti s výzvou správneho súdu podľa § 450 ods. 3 SSP na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti, a teda účelne a odôvodnene.
70. Námietku žalovaného smerujúcu voči priznaniu náhrady trov konania za úkon - účasť na konaní pred súdom dňa 27.11.2018 správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca doručil dňa 22.11.2018 správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 19.11.2018, teda 5 dní predo dňom, na ktorý bolo nariadené súdne pojednávanie (27.11.2018), bez toho, aby zároveň zaslal toto vyjadrenie aj žalovanému, prípadne aby včas požiadal správny súd o odročenie pojednávania, zavinil, že pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu potreby žalovaného naštudovať si vyjadrenie žalobcu a písomne sa k nemu vyjadriť. Správny súd je toho názoru, že žalovanému nemožno vyčítať, že požiadal na pojednávaní o jeho odročenie za účelom riadneho oboznámenia sa s vyjadrením žalobcu, s ktorým nemal možnosť sa pred pojednávaním riadne oboznámiť, a prípravou svojho písomného stanoviska k tomuto vyjadreniu. Odročenie pojednávania dňa 27.11.2018 zavinil žalobca, a preto mu náhrada trov konania za tento úkon nepatrí.
71. Námietku žalovaného smerujúcu voči priznaniu náhrady trov konania za úkon - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 06.12.2018 správny súd považuje za dôvodnú. Predmetné vyjadrenie žalobcu nebolo urobené na základe výzvy správneho súdu na pojednávaní zo dňa 27.11.2018, ako to tvrdil žalobca. Pojednávanie konané dňa 27.11.2018 súd odročil z dôvodu žiadosti žalovaného, aby sa mohol riadne oboznámiť s podaním žalobcu doručeným súdu tesne pred pojednávaním a aby mohol pripraviť písomné stanovisko k tomuto vyjadreniu. Súd zároveň žalovaného vyzval, aby toto svoje vyjadrenie doručil súdu elektronicky a aby ho doručil zároveň aj právnemu zástupcovi žalobcu. Súd žalobcu nevyzval na žiadne ďalšie vyjadrenie sa vo veci, ako to je zrejmé aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Žalobca vyjadrenie zo dňa 06.12.2018 neurobil na výzvu súdu. Vo vyjadrení síce zaujal svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.11.2018, avšak súd je toho názoru, že tieto argumenty mohol predniesť na pojednávaní dňa 11.12.2018. Toto vyjadrenie žalobcu preto súd vyhodnotil ako neúčelné. Na základe uvedeného žalobcovi nepatrí náhrada trov konania za tento úkon.
72. Vzhľadom na to, že správny súd sťažnosť žalobcu proti napadnutému uzneseniu vyhodnotil ako nedôvodnú a sťažnosť žalovaného proti napadnutému uzneseniu vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú v časti námietok smerujúcich proti priznaniu náhrady trov konania za úkony - účasť na pojednávaní dňa 27.11.2018 a písomné podanie vo veci samej zo dňa 06.12.2018, zmenil v súlade s návrhom žalovaného uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-426 zo dňa 26.02.2020, vydané
vyšším súdnym úradníkom, tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania po odpočítaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkony, v ktorých bola sťažnosť žalovaného vyhodnotená ako dôvodná a režijných paušálov za tieto úkony, a to v sume 143,60 eur titulom súdnych poplatkov a vo výške 1.561,71 eur titulom trov právneho zastúpenia.
73. O nároku na náhradu trov konania o sťažnosti žalobcu a žalovaného proti napadnutému uzneseniu správny súd nerozhodoval, pretože o nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/166/2013-294 zo dňa 11.12.2018, ktorý je v celom rozsahu právoplatný. Podľa názoru krajského súdu už nie je po právoplatnom skončení konania vo veci samej možné opätovne rozhodovať o nároku na náhradu trov konania, a to ani v rozhodnutí o sťažnosti podanej proti uzneseniu o vyčíslení trov konania. Súd nemôže o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti rozhodnúť najmä z dôvodu, že tieto trovy nevznikli v konaní, nakoľko konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom a Správny súdny poriadok v § 163 definuje trovy konania ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. Zákon ustanovuje, že výdavky musia vzniknúť v konaní pred správnym súdom, čím vymedzuje časový interval, v rámci ktorého je možné uvažovať o trovách konania. Časový interval je striktne ohraničený začatím konania na súde (§ 31 ods. 1 SSP) a právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 784).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).