Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/253/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. J., bývajúcej v G.,

zastúpenej JUDr. M. R., advokátom, so sídlom v K., proti odporcovi Mestu Dobšiná, SNP č.

554, Dobšiná, za účasti: 1) F. L., K., 2) O. Š., K., zastúpenej P. Š., S., 3) P. Š., S., o návrhu na

preskúmanie rozhodnutia odporcu zo 07. júna 2010, č. SP 41/2010-02, na odvolanie

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. -45 z 21.

septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -45 z 21. septembra 2010 vo výroku o náhrade trov konania m e n í

tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 458,40 eura na účet jej právneho

zástupcu JUDr. M. R., so sídlom v K., č. účtu X. vedený v T., a. s..

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil

rozhodnutie odporcu zo dňa 07. júna 2010 č. SP 41/2010-02 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Súčasne odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia do právoplatného

skončenia konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 66 eur

prostredníctvom Daňového úradu Košice V. Navrhovateľke priznal právo na náhradu trov

konania v sume 430,60 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odporca rozhodnutím

zo 7.06.2010 č. SP 41/2010-02 uložil navrhovateľke podľa ustanovenia § 47 ods. 2 zákona

č. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vykonať

2

nevyhnutné opatrenia spočívajúce vo vyrúbaní deväť kusov drevín smreka obyčajného a jeden

kus borovice čiernej v lehote do 30 dní odo dňa prevzatia tohto opatrenia.

Po preskúmaní postupu a zákonnosti rozhodnutia odporcu krajský súd označil

námietku navrhovateľky, že odporca pred rozhodnutím nezistil spoľahlivým spôsobom

skutkový stav veci za dôvodnú. Podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia, ktorým

bola navrhovateľke uložená povinnosť, bolo iba miestne šetrenie za prítomnosti vlastníkov

susedných nehnuteľností. Odporca nevyzval účastníkov konania, ani si sám nezadovážil

žiaden iný objektívny dôkaz o tom, že sú splnené zákonné podmienky na uloženie povinnosti

podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov. Tvrdenie odporcu v napadnutom rozhodnutí, že dreviny predstavujú ohrozenie

nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú bezprostredne pri predmetných drevinách, a tiež ohrozenie

zdravia a životov osôb pohybujúcich sa v ich blízkosti, nemá žiadnu oporu vo vykonaných

dôkazoch, pritom ide o rozhodnutie, ktoré zasahuje do vlastníckych práv navrhovateľky, ktoré

sú chránené SR. Výrub takého počtu drevín môže tiež mať vplyv aj na životné

prostredie, čo odporca pred vydaním rozhodnutím neskúmal. Súd preto z týchto dôvodov

zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie, v ktorom odporca bude

povinný vykonať dokazovanie za účelom úplného a objektívneho zistenia stavu veci.

Ďalej uviedol, že nakoľko súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania,

na dôkazy vykonané a zaobstarané navrhovateľkou a odporcom po vydaní rozhodnutia, ktoré

je predmetom súdneho preskúmania, neprihliadal. V ďalšom konaní však správny orgán bude

povinný v prípade, ak navrhovateľka predloží znalecký posudok, vysporiadať sa s jeho

závermi, prípadne doplniť dokazovanie o ďalšie stanoviská a posudky.

Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia odôvodnil podľa

a s poukazom na rozhodol o vrátení súdneho poplatku 66

eur navrhovateľke.

O trovách konania súd rozhodol podľa s použitím

tak, že priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny

za štyri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava - 120,23 eur (§ 11 ods. 4 vyhlášky

č. ), podanie návrhu - 120,23 eur, účasť na pojednávaní - 120,23 eur,

nahliadnutie do spisu 16.09.2010 – 40,07 eur (, vyhlášky č. ).

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť celkom sumu 430,60 eur na účet právneho zástupcu

navrhovateľky. Krajský súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu

za konzultáciu s klientom dňa 20.09.2010, pretože z pripojeného záznamu nie je zrejmý

predmet konzultácie v rozsahu jeden a štvrť hodiny, za podanie zo dňa 16.09.2010 spolu

3

so znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený po vydaní rozhodnutia správneho orgánu

a sa má použiť v správnom konaní, ako aj odmenu za znalecký posudok, ktorý

si navrhovateľka môže uplatniť v správnom konaní.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podala odvolanie navrhovateľka.

Navrhla rozhodnutie v napadnutom výroku zmeniť a priznať jej právo na náhradu trov

konania v sume 2.492,64 eura v zmysle podania z 21.09.2010 a tiež si uplatnila náhradu trov

odvolacieho konania spočívajúce zo súdneho poplatku za odvolanie a náhrady trov právneho

zastúpenia vo výške 754,423 eura (2 x PÚ po 370 - konzultácia s klientom a podanie

odvolania, 2 x paušálna náhrada po 7,21 eura). Uviedla, že hodnota sporu je v zmysle

znaleckého posudku č. 14/20109 Ing. M. L., znalca v odboroch Lesníctvo a Ochrana

životného prostredia zo dňa 08.09.2010 vo veci odstránenia drevín na pozemku 20.472 eura.

Takto predstavuje 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov – ďalej len „vyhláška“ sumu 370 eur a nie tak,

ako to vyčíslil súd v sume 120,23 eura.

Ďalej namietala, že krajský súd nepriznal odmenu za konzultáciu s klientom dňa

20.09.2010, za podanie zo dňa 16.09.2010 spolu so znaleckým posudkom, za znalecký

posudok, za štúdium spisu a režijný paušál, tak ako ich vyčíslila. Odmietnutie priznania

odmeny za úkon konzultácie podľa názoru navrhovateľky nemá oporu v zákone, nakoľko

zo záznamu je zrejmé, že klientovi boli podané právne rady a poučenia a hoc k jeho prípadu,

resp. ku konkrétnemu štádiu konania. Zároveň je advokát viazaný mlčanlivosťou, pokiaľ ide

o to, čo je predmetov komunikácie medzi klientom a advokátom. Súd teda nemôže viazať

priznanie odmeny za takýto právny úkon na porušenie zákona. Záznam z konzultácie

zachytáva konzultáciu v právne dovolenom rámci pokiaľ ide o zachytenie jeho obsahu. Ratio

legis vyhlášky je odmeňovanie účelne vykonaných úkonov, v zmysle jej jednotlivých

ustanovení, pričom konzultácia ním zaručene je. Podpis klienta na zázname z konzultácie

potvrdzuje opodstatnenosť a záujem o daný prípad na jednej strane a poskytnutie právnej

pomoci na druhej strane. Účelnosť konzultácie je odôvodnená aj tým, že od prevzatia veci

sa uskutočnila len jedna konzultácia, a to tá, ktorá predchádzala nariadenému pojednávaniu

na deň 21.09.2010. Klient má právo na právnu pomoc, ktorej základným pilierom

je aj konzultácia, teda porada o tom, ako ďalej postupovať na jednej strane podľa vôle klienta

a na druhej zase podľa možností, ktoré právo pripúšťa, poskytnutú zo strany právneho

zástupcu. Opodstatnenosť konzultácie je na mieste nielen z vyššie uvedených dôvodov,

4

ale aj preto, že okolnosti – situácia, v ktorej sa právna vec nachádza je premenlivá, pričom

tieto mohli byť ovplyvnené ako u odporcu (čo bolo možné zistiť napr. štúdiom súdneho

spisu), tak aj u navrhovateľky. Vzhľadom k nadchádzajúcemu nariadenému hlavnému

pojednávaniu bola táto konzultácia bez pochýb účelná a efektívna.

Uviedla tiež, že podanie zo dňa 16.09.2010 spolu so znaleckým posudkom je v zmysle

§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky „písomne podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej“

nakoľko podrobne vypovedá k meritu veci a zásadne ovplyvňuje konanie a v prípade

znaleckého posudku má právo na jeho náhradu z dôvodu, ktorý sám súd uvádza vo svojom

odôvodnení, odkazujúc na ust. s použitím .

Poukázala, že odôvodnenie rozhodnutia sa vôbec nezaoberá náhradou režijného

paušálu, ktorý v zmysle vyhlášky navrhovateľke jednoznačne patrí a pokiaľ ide o úkon

„štúdium spisu“, súd, nakoľko vyhláška expresis verbis medzi výpočtom úkonov tento úkon

neudáva, použil ustanovenie § 14 ods. 4, 8 vyhlášky, kedy subsumoval tento úkon pod úkon

„porada s klientom alebo rokovanie s protistranou“. Vzhľadom k celoplošnej praxi súdov,

ktoré priznávajú odmenu za právny úkon „štúdium spisu“ subsumovanú pod § 14 ods. 3

písm. c/ vyhlášky, počínanie súdu v rozhodovaní o trovách pri tomto úkone, spočívajúce

v subsumovaní pod „poradu s klientom alebo rokovanie s protistranou“ vzbudzuje právnu

neistotu. Úkon „štúdium spisu“ je úkon, ktorý je vo svojej podstate tým istým úkonom,

nemení sa tým, že ho koná niekto iný alebo, že sa koná v inom čase, a teda aj odmena zaň,

nemôže byť v rôznych prípadoch rôzna. Taktiež vo svojom princípe skôr odráža jeden

z úkonov vymenovaných v § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky ako poradu s klientom, či rokovanie

s protistranou. Odvolávajúc sa na princíp právneho štátu zakotvený v Ústave SR, nie je možné

narúšať preventívnu funkciu práva, ktorú plní v prípade jeho jednotného používania

a chápania.

Odporca ani ďalší účastníci konania sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia

pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti

dôvodné.

V správnom súdnictve má navrhovateľ v zmysle v spojení s 250l

ods. 2 právo na náhradu trov konania, ak bol v konaní úspešný, pričom z ustanovenia

5

veta prvá spojení s vyplýva, že sa navrhovateľovi môže

priznať len náhrada účelne vynaložených trov.

V danej veci navrhovateľka v konaní pred krajským súdom úspech mala, a preto

jej vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov preskúmavacieho konania v zmysle

uvedených zákonných ustanovení.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy

a hotových výdavkov (, prvá veta v spojení s veta prvá

).

Z obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že navrhovateľka bola

v konaní zastúpená advokátom na základe plnomocenstva zo dňa 08.07.2010 (č. l. 5)

a náhradu trov konania si uplatnila a vyčíslila (č. l. 40). Náhrada trov konania pred krajským

súdom v prejednávanej veci pozostáva z odmeny za zastupovanie advokátom stanovenej

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov v platnom znení a výdavku za znalecký posudok.

Predmetom odvolacieho konania zostalo vyriešenie právnej otázky spočívajúcej

v posúdení správnosti stanovenia výšky sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby,

ďalej podľa ktorého ustanovenia uvedenej vyhlášky mala byť stanovená odmena

za nahliadnutie do spisu dňa 16.09.2010, a či navrhovateľkou namietané úkony právnej

služby - konzultácia s klientom vykonaná dňa 20.09.2010, podanie zo dňa 16.09.2010 spolu

so znaleckým posudkom a odmena za znalecký posudok, boli účelne vynaložené trovy

navrhovateľky v tomto konaní. Navrhovateľka súčasne nesúhlasila s nepriznaním paušálnej

náhrady výdavkov.

Pri výpočte základnej sadzby za jeden úkon právnej pomoci vykonaný advokátom

v správnom súdnictve sa v rozhodovacej praxi správnych súdov ustálil názor, že úkony

právnej pomoci vykonané advokátom v správnom súdnictve treba posudzovať ako hodnotu

veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch, nakoľko správne súdnictvo

6

nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej

výšky pri peňažnom plnení, ale na prieskume rozhodnutí správnych orgánov, ktoré priznávajú

najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejno-právne povinnosti, pričom základným

kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie je; ide teda zásadne o veci,

ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch.

Tento právny názor sa napokon premietol aj do legislatívnej zmeny, keď s účinnosťou

od 01. júna 2009 vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/2009

Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, bolo odsekom 3 (od 01. júna 2010 odsek 4) doplnené

ustanovenie § 11, podľa ktorého „základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa

piatej časti a v dávkových veciach sociálneho poistenia,

vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí

odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu“. Tým

prakticky boli odstránené problémy a rozpory ohľadom výšky priznávania tarifnej odmeny

v správnom súdnictve. So zreteľom na uvedené, keďže advokát navrhovateľky vykonal úkony

právnej služby po 01. júni 2009 (plnomocenstvo mu bolo udelené 08.07.2010), krajský súd

postupoval správne, keď základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

stanovil podľa ustanovenia § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky.

Podľa úradného záznamu o nazretí do súdneho spisu zo 16.09.2010 (č. l. 33) bol

na krajskom súde v čase od 08:05 hod. do 08:20 hod. koncipientke advokáta predložený spis,

z ktorého si vlastnými technickými prostriedkami vyhotovila fotokópie. Uvedený úkon

v dĺžke 15 minút nemožno posudzovať podľa názoru najvyššieho súdu za štúdium spisu.

Nakoľko za uvedený úkon právnej služby nie je v ustanovení § 14 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, stanovená odmena, bolo

potrebné pri určení odmeny, vychádzať z odmeny za úkon, ktorý je mu svojou povahou

a účelom najbližšie. Aj podľa najvyššieho súdu bolo uvedený úkon možné posúdiť ako ďalšiu

poradu nepresahujúcu jednu hodinu a použiť tak sadzbu stanovenú v § 14 ods. 4 citovanej

vyhlášky.

7

Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľke nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia

za úkony právnej služby vykonané v rozpore s v spojení s 250l ods. 2

, t. j. trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie práva. V zmysle

o advokácii, každý má právo na poskytnutie právnych služieb

a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník

konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Poradou, či

konzultáciou s klientom dochádza k navýšeniu trov konania, avšak ich náhradu možno

priznať, ak boli účelne vynaložené. V danom prípade krajský súd postupoval správne,

keď konzultáciu s navrhovateľkou dňa 20.09.2010 nepovažoval za účelné trovy právneho

zastúpenia, nakoľko odporca okrem vyjadrenia sa k opravnému prostriedku po jeho podaní,

nevykonal žiadne procesné úkony, o ktorých by bolo potrebné navrhovateľku informovať

a na ktoré by bolo potrebné reagovať.

Krajský súd bol oprávnený na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci

vlastnou úvahou posúdiť efektívnosť a účelnosť nákladov spojených s vypracovaním podania

zo dňa 16.09.2010, ktorým navrhovateľka predložila v konaní o opravnom prostriedku

znalecký posudok a s výdavkom za znalecký posudok. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že k týmto dokladom v konaní neprihliadol, a pre prípad, že budú použité v novom

konaní, s náhradou nákladov s nimi spojenými odkázal navrhovateľku na správny orgán.

Takýto postup súdu nevylučuje, a preto najvyšší súd ani v tomto

prípade neakceptoval námietku navrhovateľky.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy,

ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Krajský súd priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú

z odmeny za štyri úkony právnej služby, ktoré zástupca vykonal v roku 2010. So zreteľom

na vyššie citované ustanovenie bolo potrebné navrhovateľke priznať paušálnu náhradu

výdavkov vo výške štyrikrát po 6,95 eura čo je spolu 27,80 eura. Celková výška náhrady trov

prvostupňového konania tak predstavuje 458,40 eura (430,60 plus 27,80).

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa veta druhá

s poukazom na v spojení s rozhodnutie krajského súdu

v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak,

že navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 458,40 eura súc tiež viazaný

ich vyčíslením právnym zástupcom navrhovateľky ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ) Odmena za tieto úkony bola priznaná v súlade s ustanoveniami

ods. 4, a vyhlášky č. .

Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v súdnom

poplatku za odvolanie a v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 754,42 eur (dvakrát

právny úkon po 370 eur – konzultácia s klientom a podanie odvolania, dvakrát paušálna

náhrada výdavkov po 7,21 eura).

Predmetom odvolacieho konania je náhrada trov konania vzniknutých pred krajským

súdom v sume 2.492,64 eur. Navrhovateľka mala v odvolacom konaní len čiastočný úspech

v sume 27,80 eur, preto jej najvyšší súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal § 224

ods. 1 a v spojení s a § v spojení

s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková