Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-139-2019.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/139/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcov: 1/ N. G., nar. X. I. XXXX, bytom D., T. XXXX/XX a 2/ Mgr. Z. G., nar. X. N. XXXX, bytom D., T. XXXX/XX, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, Šaľa, Pázmaňa 2020/30, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo v Šali, Horná 926/1, Šaľa, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47234679, o určenie trvania nájomného vzťahu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/58/2018-89 zo dňa 16. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal 100 % náhrady trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 710 ods. 1 a § 711 ods. 6 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
3. Vecne ho odôvodnil tým, že žalobcovia sú nájomcami 3. izbového bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na ulici T. XXXX/XX v D. (ďalej len „byt“). Žalovaný je prenajímateľom bytu č. XX, v ktorom žijú žalobcovia so svojimi rodinnými príslušníkmi. Nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovaným vznikol na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16. februára 1988. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi vzniknuté podľa predchádzajúcich predpisov sa zmenili na spoločný nájom (§ 871 ods. 1). Vzťah medzi žalobcami a žalovaným je teda nájomným vzťahom a je potrebné na tento nájomný vzťah aplikovať všetky príslušné ustanovenia O. z. Žalobcom bolo doručené podanie zo dňa 24.8.2018 označené ako „Výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 710,711 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“. Predmetné podanie žalobcovia 1/ a 2/ prevzali dňa 30. augusta 2018. Žaloba v predmetnej veci bola na súd podaná dňa 18. decembra 2018. Napriek špecifikácii predmetu sporu „určenie, že nájomný vzťah trvá“, v rozpore s právnym názorom žalobcov, predmet konania určuje nielen žalobný petit, ale aj skutkové a právne odôvodnenie žaloby. Súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom prezentovaným žalovaným, podľa ktorého napriek tomu, že žalobcovia žiadajú určiť, že nájomný vzťah medzi nimi ako nájomcami a žalovaným ako prenajímateľom, trvá vychádzajúc zo skutkového a právneho zdôvodnenia žaloby, v podstate ide o určenie neplatnosti výpovede z nájmu podľa ust. § 711 ods. 6 O. z. Žalobcovia poukazujú na rozpor napadnutej výpovede s ust. § 711 ods. 1 písm. c) O. z., následne vyvodzujú z uvedeného nedostatku absolútnu neplatnosť výpovede pre jej nepreskúmateľnosť. Prvoinštančný súd vyslovil, že v danom prípade ide o žalobu podľa
ust. § 711 ods. 6 O. z., teda o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá žaloba však musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote, začínajúcej plynúť doručením výpovede nájomcom. V konaní bolo nepochybne (doručenkami) preukázané, že napadnutá výpoveď bola obom žalobcom doručená dňa 30. augusta 2018, pričom žaloba vo veci bola podaná dňa 18. decembra 2018, evidentne po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty, a teda oneskorene. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že v prípade, ak by napriek uplynutiu prekluzívnej lehoty na podanie žaloby na túto skutočnosť neprihliadol a zaoberal by sa v konaní meritom veci, nezákonne by tak zvýhodnil žalobcov na úkor žalovaného.
4. Proti tomuto rozsudku podali v celom rozsahu odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovia podali odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. (Civilný sporový poriadok), pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 711 ods. 6 O. z., že ich právo je premlčané, pretože nepodali žalobu o neplatnosť výpovede, ale podali určovaciu žalobu o určenie, že nájomný vzťah trvá. Podľa nich sa nejedná o žalobu podľa § 711 ods. 6, pretože majú za to, že podanie označené žalovaným ako „výpoveď“ je absolútne neplatným právnym úkonom (nullum negotium) a hľadí sa naň akoby nikdy nebol vznikol. Výpoveď z nájmu má neurčitý obsah, obsahuje nedostatočné odôvodnenie výpovedného dôvodu, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu. Neurčitosť právneho úkonu má zasa bezpochyby právny následok vo forme absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V zmysle odbornej literatúry „vo výpovedi nestačí uviesť len príslušné ustanovenie O. z., na základe ktorého sa dáva výpoveď, ale je potrebné konkrétny výpovedný dôvod skutkovo presne opísať, aby nemohlo dôjsť k zámene.“
5. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril v tom smere, že navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Vo vyjadrení uviedol, že z vyjadrenia zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 16. mája 2019 (zvukový záznam z pojednávania), ten v podstate uznal, že prevzal právne zastúpenie žalobcov, avšak nestihol zákonnú lehotu na podanie žaloby podľa ustanovenia § 711 ods. 6 O. z. Aj z plnej moci, ktorú udelili žalobcovia právnemu zástupcovi Mgr. Bartošovičovi vyplýva, že mu udelili plnú moc v spore o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, nie však, aby podal žalobu, že ich nájomný vzťah trvá. Taktiež aj Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra rozhodnutím sp. zn. KaNR 26256/2018 zo dňa 31. októbra 2018 poskytlo žiadateľom, t. j. žalobcom právnu pomoc v právnej veci o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Samotní žalobcovia v podanej žalobe uvádzajú argumenty a opakujú ich aj v podanom odvolaní, prečo je výpoveď z nájmu bytu neplatná. Z obsahu podania vyjadrení žalobcov má súd jednoznačne preukázané, že žalobcovia sa domáhali v zmysle § 711 ods. 6 O. z. určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu. V tomto smere poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/187/2017 zo dňa 21. novembra 2018, v ktorom odvolací súd rozhodol o obdobnom prípade ako je tento (viď. ods. 35 cit. rozsudku).
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil a v rozsudku poukázal na aplikovateľné rozhodnutia vyšších súdnych autorít. S poukazom na § 387 ods. 2 C. s. p. odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku a nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. K veci sa považuje za potrebné dodať nasledovné:
7. Žalobcovia sa žalobou domáhali ,,určenia trvania nájomného vzťahu“ založeného medzi nimi a žalovaným na základe ,,Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16. februára 1988“. Žalobcom bolo zo strany žalovaného doručené dňa 30. augusta 2018 podanie datované dňom 24. augusta 2018, označené ,,Výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 710, 711 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov“.
8. Žalobcovia opakovane v odvolaní (aj počas konania na súde prvej inštancie) tvrdia, že výpoveď z nájmu bytu je absolútne neplatná. Z § 711 ods. 6 O. z. (neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede; účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu) však vyplýva, že ak sa žalobcovia domnievali, že výpoveď je neplatná, mali podať žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu a len súd bol oprávnený na základe vykonaného dokazovania určiť, či je výpoveď (ne) platná. V konaní o určenie trvania nájomného vzťahu nie je možné akceptovať názor žalobcov o neplatnosti výpovede, pretože platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože je predpokladom skončenia nájmu bytu, z ktorého dôvodu už neexistujúcemu nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle § 126 ods. 1 O. z. musí naopak súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu.
9. Aj z rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 17/2005 (R 58/2006), ktoré je uvádzané aj v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 326/09 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva, že „ podstata právnej úpravy uvedenej v ustanovení § 711 ods. 6 O. z. spočíva v tom, že ak nájomca, ktorému prenajímateľ dal výpoveď z nájmu bytu, chce zániku nájmu zabrániť, nemá inú možnosť, než v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia výpovede podať návrh na súd o neplatnosť výpovede, lebo v opačnom prípade právo nájomcu uplatniť tento nárok na súde zaniká a že, ak túto možnosť nájomca nevyužije, v rámci iného konania súdy už nemôžu riešiť otázku platnosti výpovede z nájmu bytu ani ako otázku predbežnú.“
10. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
11. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcov 1/ a 2/, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a konštatovaní, že odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. písm. f/ a h/, na ktoré poukazovali žalobcovia 1/ a 2/ neboli naplnené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
13. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a § 396 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).