Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/116/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: Zeppelin SK s.r.o., so sídlom 974 05 Banská Bystrica, Zvolenská cesta 14605/50, IČO: 31 579 710, zastúpený: akl.legal s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 33, IČO: 36 771 651, proti žalovanému: S. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R. E. č. XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s. r. o., so sídlom 831 04 Bratislava, Kalinčiakova 25, IČO: 36 862 282, o zaplatenie 13.047,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11.06.2019 č.k. -159, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -159 zo dňa 11. júna 2019 v odvolaním napadnutej časti vo výroku, ktorý súd stranám náhradu trov konania nepriznal zrušuje a vec vracia v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22. 11. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1. PL Investment Group, s.r.o., so sídlom 851 04 Bratislava - Petržalka, M. Curie Sklodowskej 1512/13, IČO: 46 234 870 (ako dlžníkovi) a žalovanému 2. S. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX R. E. č. XXXX (ako ručiteľovi) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.047,38 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 1.12. 2017 platobný rozkaz č.k. - 20, ktorý voči žalovanému 1. nadobudol právoplatnosť dňom 3.1.2018 a voči žalovanému 2. bola vec postúpená na Okresný súd Galanta z dôvodu podaného odporu zo strany žalovaného 2.

3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17. 5. 2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a o náhrade trov konania rozhodnúť podľa .

4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom rozhodol tak, že konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol, že súd stranám náhradu trov konania nepriznáva.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , ,

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. , kedy výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

V danom prípade žalobca zobral späť žalobu na základe skutočností, ako sú opísané v jeho podaní zo dňa 17. 5. 2019, s ktorou argumentáciou žalobcu sa súd plne stotožnil, a preto súd stranám nepriznal náhradu trov konania. Súd prvej inštancie žalobcom uvádzané skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal stranám náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že každý si ma počínať tak, aby nedochádzalo k zbytočným súdnym konaniam (prevenčná povinnosť). Zodpovedá pravde, že žalovaný prevzal dňa 7. 8. 2017 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy. Jej doručenie žalobca popísal v písomnom podaní (č. l. 45 spisu) doručenom súdu dňa 24. 3. 2018 a žalovanému dňa 25. 5. 2018 (doručenka č. l. 69 spisu). Žalovaný ani raz od 25. 5. 2018 nepoprel doručenie výzvy ani jej príloh, učinil tak až vo svojom podaní z 30. 5. 2019 (t. j. po viac ako roku), ktorým sa vyjadril k späťvzatiu žaloby (bod 4. tohto odôvodenia). Súd preto vychádzal z toho, že jeho tvrdenie o nedoručení príloh výzvy je účelové a že o existencii listiny „Splátkový kalendár“ žalovaný vedel. Určite mu bol známy aspoň obsah výzvy na zaplatenie, ktorú prevzal 7. 8. 2017, preto bolo jeho povinnosťou na túto reagovať a žalobcovi oznámiť, že nemá vedomosť o dlhu. Žalovaný mal so žalobcom komunikovať ešte pred podaním žaloby, ku ktorej podaniu by nebolo došlo, keby sa podpisy na listine preskúmali tak, ako sa to stalo v tomto konaní. Preto žalovaný svojou nečinnosťou a ľahkovážnym prístupom k veci zavinil podanie žaloby. Žalobca nemal dôvod preskúmavať podpisy na listine pred podaním žaloby, keďže do vydania platobného rozkazu žalovaný tieto podpisy nikdy nespochybnil a na predžalobnú výzvu nereagoval. Keďže žalovaný zavinil podanie žaloby, zavinil tak nepriamo, resp. čiastočne aj zastavenie konania, nakoľko až po podaní žaloby reagoval vo veci samej. Keby svoju obranu žalovaný použil už na základe doručenej výzvy, k podaniu žaloby by nebolo došlo, nakoľko žalobca sa nebránil znaleckému dokazovaniu na posúdenie pravosti podpisu na listine. Z uvedeného potom vyplýva, že tak žalobcovi by mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania, ani jemu ho však súd nepriznal, nakoľko žalovaný síce zavinil podanie žaloby, no samotné zastavenie konania je možné pričítať obom stranám, keď žalobca čisto procesne spolu zavinil zastavenie konania (avšak pre okolnosti na strane žalovaného). Súd preto považoval za spravodlivé, aby si obe strany znášali svoju náhradu trov konania samy.

7. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zaviaže žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu pri aplikácii , keď nepriznal žalovanému trovy konania, keď súd sa vôbec nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to tým, že žalobca dôvodil žalovaný nárok voči žalovanému listinou, ktorá ním nebola podpísaná a na základe falošnej listiny požadoval, aby mu zaplatil žalovaný dlh 13.047,38 eur s príslušenstvom. Žalovaný ihneď ako sa o listine dozvedel namietal jej pravosť a to v podanom odpore, teda pri prvom úkone, ktorý mu patril a teda žalobca mohol hneď zobrať žalobu späť a nemusel trvať na prejednaní veci. Naopak žalobca tvrdí, že sa jedná o nepravdivé účelové tvrdenia žalovaného. K podaniu žaloby by nedošlo, nakoľko žalobca sa nebránil znaleckému dokazovaniu na posúdenie pravosti podpisu. V zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR a ) platí, že dôkazné bremeno pravosti alebo pravdivosti súkromnej listiny zaťažuje tú stranu, ktorá z nej pre seba vyvodzuje právo). Pokiaľ protistrana spochybní pravosť súkromnej listiny a poprie svoj podpis na nej, nastupuje dôkazná povinnosť účastníka, ktorý listinu predložil, aby preukázal pravosť namietaného podpisu. Žalobca nepravdivo informoval súd o tom, že nedodrží lehotu poskytnutú súdom na vypracovanie znaleckého posudku a to pre nečinnosť žalovaného. Súd zaviazal stranu žalobcu na pojednávaní 25.09.2018 na predloženie súkromného znaleckého posudku do 05.02.2019. Právnemu zástupcovi žalovaného bol doručený prípis znalkyne so žiadosťou o poskytnutie dokladov až 18.12.2018, čiže až po troch mesiacoch odo dňa uloženia povinnosti zo strany súdu. Z uvedeného vyplýva, že nečinnosť vo veci vypracovania znaleckého posudku sa dá usudzovať skôr na strane žalobcu ako na strane žalovaného, ktorý naopak konal bez odkladu, ktorý sa ako vodič nákladného auta prevažne v zahraničí dostavil len čo bolo možné do kancelárie právneho zástupcu a predložil požadované doklady pre znalkyňu, ktoré boli zaslané znalkyni 25.01.2019. Žalovaný uviedol, že aplikácia ust. prichádza do úvahy najmä vtedy, keď by priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane zakladalo u tejto strany sporu (a to najmä vzhľadom na to, ako si táto strana plnila svoje procesné povinnosti) neprimeraný a nezaslúžený prospech (napr. úspešná strana sporu neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla - v prejednávanej veci žalovaný pri prvom úkone namietol pravosť listiny). Naopak o potrebe odstraňovať tvrdosť prípadného rozhodnutia súdu ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy konania možno (v prejednávanej veci na strane žalobcu) hovoriť pri aplikácii ust. zo sociálnych dôvodov, čo zakladá možnosť súdu, že v rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného

zreteľa súd prihliadne aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery neúspešnej strany sporu. Súd pri skúmaní existencie sociálnych dôvod ako dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situáciu strany, ktorej má byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, ale aj sociálnu situáciu sporovej strany (úspešnej strany sporu), ktorej by sa malo z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho konania plniť, avšak súd tieto skutočnosti nijako nevyhodnotil a touto stránkou uplatnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa sa nezaoberal. Žalovaný manuálne pracuje na stavbách alebo ako vodič nákladného auta. Rovnako nestačí, ak súd v rámci odôvodňovania rozhodnutia len odkáže na výpoveď strany sporu, v ktorej strana sporu uvádza dôvody oprávňujúce súd rozhodnúť podľa a dôvodmi, prečo navrhoval žalovaný priznať trovy konania, sa súd nijako nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu o nepriznaní trov súdneho konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a odvolateľa zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. V konaní bolo nesporné, že odvolateľ prevzal dňa 07.08.2017 výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a jej doručenie bolo žalobcom popísané (č. l. 45 spisu) doručenom súdu dňa 24.03.2018 a žalovanému 2. dňa 25.05.2018 (doručenka č. l. 69 spisu). Odvolateľ ani raz počas konania až do späťvzatia žaloby nepoprel doručenie výzvy ani jej príloh a učinil tak až vo svojom podaní z 30.05.2019 (t. j. po viac ako roku), ktorým sa vyjadril k späťvzatiu žaloby. Až v tomto podaní z 30.05.2019 odvolateľ začal spochybňovať, či sa v zásielke nachádzali všetky listiny tak ako to bolo popísané žalobcom (č. l. 45 spisu) a svoju argumentáciu ďalej rozviedol o v odvolaní uvedenú výhradu, že k predmetnej výzve vymáhačskej spoločnosti nebola priložená plná moc alebo akékoľvek poverenie, že táto je oprávnená vymáhať pohľadávky alebo prijímať plnenie dlhov. Skutočnosť, či vymáhačská spoločnosť zastupovala žalobcu v predsúdnom vymáhaní jeho pohľadávky bola s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu nesporná. Na základe komunikácie vymáhačskej spoločnosti sa celková vymáhaná pohľadávka žalobcu ponížila o 4.000,00 EUR na čo potom nadväzovalo uzatvorenie listiny „Splátkový kalendár č. EXE 5975/2017“ zo dňa 24.07.2017, na zostatok vymáhanej pohľadávky. Všetky uvedené výhrady zo strany žalovaného 2. sú preto nielen podľa názoru žalobcu účelové, ale tiež s ohľadom na koncentráciu konania podľa z hľadiska prostriedkov procesnej obrany aj nepoužiteľné. Podľa názoru žalobcu sa v konaní nesporne preukázalo, že odvolateľ mal o výzve na zaplatenie dlžnej sumy ako aj o listine Splátkový kalendár vedomosť skôr ako to v konaní neustále účelovo prezentoval a nekonal prevenčne v súlade s ust. . Žalobca nemal dôvod preskúmavať podpisy na Splátkový kalendár pred podaním žaloby, keďže do vydania platobného rozkazu odvolateľ tieto podpisy nikdy nespochybnil a na predžalobnú výzvu (doručenú 07.08.2017) žiadnym spôsobom nereagoval. Čo sa týka pojednávania konaného dňa 25.09.2018, pred samotným pojednávaním žalobca reagoval na výhrady odvolateľa prezentované v jeho odpore a preukázal sčasti ich nepravdivosť. Okrem toho bol žalobca na pojednávaní pripravený konfrontovať odvolateľa otázkami súvisiacimi so skutkovým stavom prejednávanej veci; odvolateľ sa však pojednávania bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil, na čo súd následne reagoval tak, že na ďalšie pojednávanie uložil právnej zástupkyni povinnosť zabezpečiť jeho prítomnosť. Tvrdenia odvolateľa k listine Splátkový kalendár uvedenej v jeho odpore (že nikdy Splátkový kalendár nevidel, do doručenia platobného rozkazu konajúcim súdom nebol oboznámený s jeho existenciou a obsahom) sa preukázali ako nepravdivé (nespornosť doručenia písomnosti a potvrdenie podpisu na doručenke Znaleckým posudkom).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

10. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Ak súd zastavuje konanie napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené ( ). Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska ( ). Podľa sa neskúma (pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania) už dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska hmotného práva (ako tomu bolo podľa druhá veta účinného do 30.06.2016), ale iba to, ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. ). Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. , Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2014, sp. zn. ). Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. ).

12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. bez toho, aby skúmal, ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie konania v zmysle ust. , je záver súdu o nepriznaní trov konania stranám predčasný. Naviac tento záver súdu zhrnutý v ods. 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zmätočný a nepreskúmateľný, z ktorého nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že žalobcovi mal vzniknúť nárok na náhradu trov konania, a z ktoré nie je vôbec zrejmé, ktoré ust. aplikoval pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. U nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, v danej veci konkrétne otázky procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle ust. .

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť, keď súd je povinný najskôr posúdiť otázku procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle ust. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že ust. je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu

a vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania). Zákon vyžaduje na také rozhodnutie splnenie dvoch podmienok a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bude, aby sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu s tým, že v zmysle je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.