Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-69-2019.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/69/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcov: 1/ Y. X., nar. XX. J. XXXX, bytom P. XX, 2/ H. X., nar. XX. J. XXXX, bytom O., Y. W. XXXX/X a 3/ H. P., nar. XX. H. XXXX, bytom P., J. XXX/X, všetci zast. advokátom: JUDr. Igor Horanský, Piešťany, Staničná 1, proti žalovanému: nesv. L. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom Domov sociálnych služieb „V.", Z., V. XX/XX, zast. opatrovníkom: Mgr. T. W., vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 16. januára 2019 č. k. 14C/228/2016-81, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ( výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie ) p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa voči žalobcom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania, II. žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil vecné bremeno žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX vedenom na Okresnom úrade Piešťany - katastrálny odbor ako rodinný dome č. s. XXX postavený na par. č. 1240/7, parc. č. 1240/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603 m2, parc. č. 1240/8 záhrady o výmere 737 m2 a parc. č. 1240/22 záhrady o výmere 200 m2 v k. ú. P. C. zriadené osvedčením o dedičstve, spočívajúce v bezplatnom bývaní a užívaní nehnuteľností oprávneným L. T. až do jeho smrti a III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie § 162 ods. 1, písm. a) C. s. p. a § 164 C. s. p.; vo vzťahu k výroku II. § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 a § 151p ods. 3 O. z. ( Občiansky zákonník ) a vo vzťahu k výroku III. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
3. Vecne dôvodil tým, že pri rozhodovaní súdu o možnosti obmedziť alebo zrušiť vecné bremeno za primeranú náhradu, zákon kladie dôraz iba na takú relevantnú zmenu pomerov, v dôsledku ktorej vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. O.z. neuvádza, v čom má spočívať zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rozsahu a obsahu vecného bremena, preto aj s prihliadnutím na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, že by odkázanosť žalovaného bola trvalá, nemenná, bez možnosti návratu do stavu, ktorý by mu umožnil či už úplne samostatne alebo za minimálnej pomoci tretých osôb opätovne začať využívať svoje práva vyplývajúce z vecného bremena k zaťaženej nehnuteľnosti, nemôže byť jeho umiestnenie v Domove sociálnych služieb a dočasné neužívanie nehnuteľnosti posudzovaná za relevantný hrubý nepomer a výhoda žalovaného ( oprávneného z vecného bremena ). Súd prvej inštancie poukázal ja na to, že
s užívaním nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom zo strany žalovaného ako oprávnenej osoby sú spojené aj povinnosti a teda povinnosť znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, v prípade ak vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Dane a poplatky vyrubované príslušným orgánmi však v prvom rade zaťažujú vlastníkov nehnuteľností a oprávnenému z vecného bremena povinnosť na ich uhrádzanie zo zákona nevyplýva, pričom či by takáto povinnosť bola na žalovaného prenesená zmluvou o zriadení vecného bremena žalobcami prípadne ich právnymi predchodcami v konaní preukázané nebolo. Čo sa týka úmyslu žalobcov predať vecným bremenom zaťaženú nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia sociálnej starostlivosti žalovaného v domove sociálnych služieb, tu prvoinštančný súd dospel k záveru, že takýto úmysel žalobcov nesúvisí so samotnou zmenou pomerov a nemôže byť dôvodom pre zrušenie predmetného vecného bremena aj z dôvodu, že aj prípadný úspešný predaj zaťaženej nehnuteľnosti neznamená pre bývalých vlastníkov povinnosť takto získané finančné prostriedky použiť v prospech žalovaného. Zrušením vecného bremena by bol žalovaný vystavený riziku, že po prípadnej zmene zdravotného stavu a prepustení z domova sociálnych služieb by sa už nemal kam vrátiť, pričom žalobcovia by finančné prostriedky neboli povinní čo i len v časti použiť v jeho prospech. Posudzovanie či je zrušenie vecného bremena v záujme oprávneného - pozbaveného spôsobilosti na právne úkony však presahuje rámec konania o zrušenie vecného bremena, nakoľko toto je striktne limitované rozsahom hmotnoprávnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 151p ods. 3 O. z., preto dospel k záveru, že v danom prípad zo skutkového stavu tak ako bol preukázaný nevyplýva zmena pomerov, ktorá by mala za následok hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ( v podstate nastal len stav, že žalovaný zaťaženú nehnuteľnosť neužíva ) a teda nebol tu dôvod na zrušenie vecného bremena, a preto súd žalobu zamietol.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, t. j. výroku II., ktorým prvoinštančný súd žalobu zamietol, podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na vyhovenie žalobe v celom rozsahu, t. j., zrušenie vecného bremeno žalovanému k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XX vedenom na Okresnom úrade Piešťany - katastrálny odbor ako rodinný dom č. s. XXX postavený na par. č. 1240/7, parc. č. 1240/7 zastavané plochy a nádvorie o výmere 603 m2, parc. č. 1240/8 záhrady o výmere 737 m2 a parc. č. 1240/22 záhrady o výmere 200 m2 v k. ú. P. C. zriadené osvedčením o dedičstve, spočívajúce v bezplatnom bývaní a užívaní nehnuteľností oprávneným L. T. až do jeho smrti, eventuálne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Boli toho názoru, že rozsudok vo výroku II., v ktorom súd žalobu zamietol je nepreskúmateľný v kľúčových aspektoch z dôvodu neúplnosti, nejasnosti, nepresnosti, nedostatočnosti a neadekvátnosti odôvodnenia vrátane opomenutia niektorých podstatných skutočností na úkor žalobcov. Taktiež, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci a v končenom dôsledku je tento vecne a právne nesprávny, diskriminačný, nespravodlivý a nezákonný. Vydanie napadnutého rozsudku v časti výroku II. je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov ( zásad ) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu rovnosti a zákazu diskriminácie ( keďže v tomto konaní prvoinštančný súd postupoval diskriminačne, nespravodlivo na úkor žalobcov ), princípu práva na zákonného sudcu, ale predovšetkým je porušením princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí súdov ako orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní [legitímnej dôvery
- the Legitimate expectation - der Vertrauenschutz - la confiance légitime (l'attente légitime)] a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia a nespravodlivosti [„ex iniuria ius non oritur“
- „right can not grow out of injustice“ - „droit ne peut résulter d'injustice“]. V rozpore s princípmi a pravidlami pre spravodlivé a zákonné súdne konanie, ktoré tvoria imanentnú súčasť ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaného základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie sa súd prvej inštancie nezaoberal náležite, ani sa preskúmateľne nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami, a to ani v nadväznosti na znenie O. z., ani na znenie príslušných ustanovení C. s. p., za ktorých bolo možné (a iba po ich splnení) konanie dokončiť a následne vydať rozhodnutie. Konajúci súd nedostatočne vyhodnotil a nesprávne skutkovo a právne posúdil žalobcami preukázaný vzniknutý hrubý nepomer medzi vecným bremenom viaznucim na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom v LV č. XX ako rodinný dom č. s. XXX postavený na parc. č. 1240/7 zastavané plochy a nádvorie o výmere 603 m2, parc. č. 1240/8 záhrady o výmere 737 m2 a parc. č. 1240/22 záhrady o výmere 200 m2 v k. ú. P. C., spočívajúcim v práve bezplatného bývania a užívania nehnuteľností žalovaným až do jeho smrti a výhodou žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena, ktorý vznikol zmenou pomerov, keď súd
vecné bremeno nezrušil. Vecné bremeno - právo žalovaného bezplatne bývať a užívať vyššie uvedené nehnuteľnosti žalovaným až do jeho smrti bolo zriadené Osvedčením o dedičstve po poručiteľke H. X., sp. zn. D74/00-68, Dnot 25/2000 zo dňa 15.8.2000. V dobe vydania a nadobudnutia právoplatnosti predmetného osvedčenia o dedičstve žalovaný, ktorý bol v tom čase spôsobilý na právne úkony, v dome č. s. XXX býval a nehnuteľnosti bezplatne užíval. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6 Ps 4/2008 zo dňa 3.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.3.2011 bol žalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka mu bol ustanovený žalobca 1/, ktorému Okresný súd Piešťany listinou o ustanovení za opatrovníka sp. zn. 6 Ps 4/2008 zo dňa 3.3.2011 stanovil aj rozsah jeho práv a povinností. Rozhodnutím sp. zn. 5601/2011/OSOP-005 zo dňa 12.7.2011 Trnavský samosprávny kraj rozhodol o odkázanosti žalovaného na sociálnu službu v domove sociálnych služieb a dňa 9.9.2013 bol žalovaný na základe tohto rozhodnutia umiestnený v Domove sociálnych služieb pre dospelých v Z., v ktorom býva dodnes. Žalovaný vzhľadom na zmenu jeho zdravotného stavu nie je schopný predmetné nehnuteľnosti samostatne užívať, tento zdravotný stav je trvalý a nemenný, čiže nie je ani predpoklad užívania nehnuteľností v budúcnosti, o čom svedčí lekárska správa psychiatra zariadenia MUDr. Y. P.. Trvalá odkázanosť žalovaného na sociálnu službu vo vzťahu s nemožnosťou užívania nehnuteľností je nepochybne zmena pomerov, ktorá spôsobila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena. Táto zmena pomerov mala zásadný vplyv na výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, v dôsledku ktorej žalovaný svoje právo nemôže a nikdy nebude môcť vykonávať a nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom, ktoré vlastnia žalobcovia, chátrajú. Vychádzajúc z trvalej odkázanosti žalovaného na sociálnu službu nie je dôvodný záver konajúceho súdu, že zrušením vecného bremena by bol žalovaný po prípadnej zmene zdravotného stavu a prepustení z domova sociálnych služieb vystavený riziku absencie možnosti bývania v dome a užívania nehnuteľností zaťažených vecným bremenom. Žalovaný v dôsledku zmeny pomerov ( jeho zdravotný stav ) v predmetnom dome č. s. XXX už 6 rokov nebýva, svoje oprávnenie vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena nevyužíva a nikdy ani využívať nebude. Neobývaný dom a pozemky chátrajú, strácajú na hodnote a žalobcom ako ich spoluvlastníkom sú iba na ťarchu. Predajom nehnuteľností by získali finančné prostriedky, ktoré by mohli byť použité aj na zabezpečenie adekvátnej sociálnej starostlivosti pre žalovaného, na ktorú žalobcovia aj v súčasnosti vynakladajú nemalé finančné prostriedky. Navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že doživotné právo užívania žalovaného nebolo zriadené ako bezodplatné právo žalovaného a tento by sa mal aj v súčasnosti podieľať na nákladoch súvisiacich s údržbou predmetného domu s. č. XXX, čo vzhľadom na jeho príjem nie je možné a spoluvlastníkom tak vzniká právo na vymáhanie vynaložených finančných prostriedkov na údržbu domu voči žalovanému, čím je tento v podstate vystavený riziku prípadnej exekúcie. Súd nesprávne skutkovo a právne posúdil vec, keď vzhľadom na trvalý zdravotný stav žalovaného, v dôsledku ktorého vznikla nemožnosť vykonávania jeho oprávnenia zodpovedajúceho vecnému bremenu ( pričom zrušením vecného bremena by žalovaný z dôvodu trvalej odkázanosti na sociálnu službu žiadnu ujmu neutrpel ) nedospel k právnemu záveru existencie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ( žalovaného ), ktorá vznikla zmenou pomerov a žalobe v celom rozsahu nevyhovel.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcov vo vzťahu k výroku II., ktorým súd ich žalobu zamietol nevyjadril.
6. Odvolací súd podľa § 34 C. s. p. po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C. s. p .), oprávnenou osobou ( § 359 C. s. p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( § 355 ods. 1 C. s. p. ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( § 363 C. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379 a § 380 C. s. p. ), postupom bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
7. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný spor a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nemal ( napriek opačnému názoru odvolateľov ) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne aj i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne ( prvá časť ust. § 387 ods. 2 C. s. p. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť za dosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( § 387 ods. 3 veta druhá C. s. p. ), a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( § 386 ods. 2 C. s. p. in fine ) nasledovné:
8. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
9. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V predmetnom spore neboli žalobcami uplatnené pred súdom prvej inštancie prostriedky procesného útoku, dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia žalobcov spočívajúce v nepriaznivom zdravotnom stave žalovaného, ktorý je nezvratný, keď toto žalobcovia uplatnili až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, keď spolu s odvolaním predložili aj listinný dôkaz ,, lekárska správa - nález - č.l. 95 “.
10. Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobcov, nemožno to považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04 ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04 ). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I. ÚS 97/97 ), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania ( II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 ).
11. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania ( porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na
ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu voči neúspešným žalobcom nepriznal.
14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C. s. p. ).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.