Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-41-2019.pdf
PDF · 198.27 KB
No categories available
12Co/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX a 2/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, obidvoch bytom XXX XX C. XX, zastúpených P.. V. I., T. so sídlom Q. X/A, XXX XX V. A., proti žalovanému H. C., so sídlom XXX XX C. XX, D.: XX XXX XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/117/2012-508 zo dňa 31. októbra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vlastníckeho práva (I. výrok) p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) m e n í tak, že žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej iba „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 31. októbra 2018 určil, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci v celosti parciel CKN, ktoré sú zakreslené v geometrickom pláne na zameranie stavieb a určenie vlastníckeho práva č. XXXXXXXX- XX/XXXX vypracovaného E. U., U. A., A. X, V. A., D.: XX XXX XXX ako parcela č. XXX/XX, zastavaná plocha o výmere XXmX a parcela č. XXX/XX, zastavaná plocha o výmere XX m2, pre obec a k. ú C., ktorý geometrický plán tvorí súčasť rozsudku (I. výrok). Žalobcom voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok). 1.1 Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.1982 registrovanej pod č. J.X/XX vstúpili do držby a úžitku nehnuteľností, ktoré pred nimi užívali manželia K.. Pri nadobúdaní nehnuteľností od predchádzajúcich vlastníkov bola žalobcom vyznačená celá plocha nehnuteľností; žalobcovia vstúpili do ich držby a úžitku tak, ako bola v prírode oplotením ohraničená. Užívali aj časti pozemkov označené na geometrickom pláne ako novovytvorené parc. č. XXX/XX a XXX/ XX. Pôvodne odkupovaný rodinný dom obdĺžnikového tvaru bol do príslušných mapových operátov zakreslený nepresne a niektoré nehnuteľnosti neboli do máp zakreslené vôbec. Dňa 15.06.1983 H., odbor územného plánovania V. A. rozhodnutím č. R. XXX/XX žalobcom povolil stavbu rodinného domu, pozostávajúceho z jednej bytovej jednotky na M. parc. č. XX v kat. úz. C., ktorá má byť postavená vo vzdialenosti X m od osi miestnej komunikácie; hranice medzi novostavbou vpravo a novostavbou vľavo určené neboli. Novostavba podľa prílohy územného rozhodnutia čiastočne zasahovala do parc. č. XXX/X (XXX). V roku XXXX bolo vydané kolaudačné rozhodnutie pre samostatne stojaci rodinný dom, ktorý nedali zakresliť do mapových podkladov, pretože neobjednali geometrický plán. Po strate pôvodného rozhodnutia o určení súpisného čísla požiadali o jeho nové pridelenie. Obec C. stavbe postavenej na C. parc. č. XX/X pridelila súpisné číslo XX už v čase, keď bol vyhotovený geometrický
plán z XX.XX.XXXX. Podľa jeho mapovej prílohy rozhodnutie o určení súpisného čísla zahrňuje len časť stavby, nachádzajúcu sa na novovzniknutej parc. č. XX/X o výmere XX m2 (diel XX), odčlenenej z pôvodnej parc. č. XX. So žalovaným sa na odpredaji pozemkov C. parc. č. XXX/XX (plocha zastavaná rodinným domom) a C. parc. č. XXX/XX (dvor pred rodinným domom) nedohodli. Žalobcovia tvrdili, že od roku XXXX nerušene a dobromyseľne užívajú celú plochu označenú ako diel XX a XX na geometrickom pláne, ktorú im manželia K. (ktorí ju užívali) previedli do vlastníctva, no správa katastra ju viedla ako súčasť inej parcely. Predmetné časti pozemkov užívali dobromyseľne a nerušene a do vyhotovenia geometrického plánu na nové zameranie rodinného domu neboli určité nezrovnalosti známe. Rodinný dom si postavili, resp. pristavili na tom istom mieste, kde ho mal aj pán K.. Pred pôvodným rodinným domom bola predzáhradka ohraničená betónovými stĺpmi, išlo o priedomie, do ktorej nebola umiestnená žiadna prístavba. Nehnuteľnosti kúpili ako stáli a ležali, ako sa nachádzali. 1.2 Žalovaný v súdnom konaní namietal nedostatok dobromyseľnosti aj skutočnosť, že žalobcovia si mali dať zamerať základy stavby odborníkmi a zistili by, že zasahuje do obecného pozemku. Okrem toho vybudovali garáž, resp. terasu, ktorá má viac ako XX m2 a betónové základy a vyžaduje stavebné povolenie, minimálne ohlásenie drobnej stavby. Ak by si splnili túto povinnosť, zistili by , že im pozemok nepatrí. Namietol splnenie podmienok vydržania. 1.3 Okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 2C/117/2012-331 zo dňa 07. júla 2015, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/498/2015-382 zo dňa 31. mája 2017 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo posúdiť, či vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nevydržal ešte právny predchodca žalobcov, zodpovedať otázku, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva a vzhľadom na dobovú právnu úpravu posúdiť, či vydržanie vlastníckeho práva bolo vôbec možné. Ak vydržanie vlastníckeho práva bolo možné a malo dôjsť k jeho vydržaniu žalobcami, potom bolo potrebné skúmať poctivosť titulu, od ktorého žalobcovia odvodzujú existenciu svojej dobrej viery. Potrebné bolo zistiť aj stav, v akom žalobcovia v roku 1982 nehnuteľnosti kúpili. Pri ohliadke na mieste samom výsluchom žalobcov súd prvej inštancie zistí, kde presne ležia nehnuteľnosti, určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa domáhajú, kadiaľ presne viedli hranice stavby pôvodného rodinného domu, kde bol v teréne umiestnený z fotografií viditeľný tzv. gang, kde bola umiestnená drevená dobová brána viditeľná na fotografii č. l. XX a kde sa nachádzala zatrávnená záhradka opisovaná žalobcami a svedkom D.. P. K., kde boli umiestnené drevené koly, ktoré mali zabraňovať vstupu áut do záhradky a či ide o zatrávnenú plochu a biele nízke stĺpy viditeľné na fotografii na č. l. XX, s vymedzením odkiaľ - pokiaľ siahala. Žalobcovia vysvetlia, či, v akom rozsahu a z akého dôvodu užívali aj zatrávnenú plochu medzi gangom, drevenou bránou a krátkymi bielymi stĺpmi, pokiaľ sa nachádzali za oplotením kupovaného rodinného domu, keďže tvrdili, že sa ujali držby nehnuteľností v stave, v akom sa nachádzali ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. 1.4 Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že dňa 22.01.1982 bola medzi predávajúcim V. K. a žalobcami ako kupujúcimi manželmi uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX pre obec a katastrálne územie C., Q.. ako parc. č. XX, záhrada o výmere XXX m2, č. s. XX, parc. č. XX dom, dvor, zastavaná plocha o výmere XXXX m2 a parc. č. XX, záhrada o výmere XXXX m2, ktoré v prírode predstavovali jednobytový rodinný dom, murovanú pivnicu, drevené chlievy, kôlňu, letnú kuchyňu so špajzou, kopanú studňu, ovocné stromy. Pozemky so všetkým zákonným príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami s týmito nehnuteľnosťami spojenými v hraniciach, ako boli predávané nehnuteľnosti užívané, sa predávali kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zmluva bola registrovaná V. Z. vo V. A. pod č. J. XX/XX-X. Stavebným povolením zo dňa 15.06.1983 Okresný národný výbor, odbor územného plánovania V. A. vydal pre žalobcov stavebné povolenie č. j. R. XXX/XX na stavbu rodinného domu - X bytovej jednotky s X obytnými miestnosťami, halou, kuchyňou, špajzou, X kúpeľňami, WC, terasou, chodbou, schodišťom, kotolňou, práčovňou, drevárňou, garážou, s obytnou plochou XX,XX m2, zastavanou plochou XXX mX na parc. č. EN XX v kat. úz. C., ktorá bude umiestnená na pozemku o vzdialenosti X,XX m od osi MK (správne má byť uvedené X,X m, pozn. odvolacieho súdu). Užívanie stavby bolo povolené kolaudačným rozhodnutím zo dňa 19.09.1986, vydaným pod č. XXX/XX bývalým Miestnym národným výborom V. G., podľa ktorého stavba obsahujúca X obytné miestnosti, kuchyňu, špajzu, kúpeľňu s WC, schodište - chodbu, garáž, práčovňu, kotolňu - uhoľňu a sklad bola prevedená podľa dokumentácie za splnenia podmienok stavebného povolenia. Rozhodnutím č. XXX/XXXX H. C. zo dňa XX.XX.XXXX bolo stavbe postavenej na parcele C. č. XX/X určené súpisné číslo XX. Zo znaleckého posudku č. XX/XX znalca D.. X. A. (z odboru geodézia a kartografia, pozn. odvolacieho súdu) doručeného okresnému súdu XX.XX.XXXX a z jeho doplnku doručeného okresnému súdu XX.XX.XXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že dom bol postavený na pôvodných základoch tak, ako ho zakúpili
žalobcovia od manželov K.. Prístrešok pred domom a časť dvora žalobcov označená ako C. parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 aj časť domu žalobcov označená ako CKN parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 sú postavené na pozemku M. parc. č. XXX (C. parc. č. XXX/X), ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX na Q. vo V. A. pre H. C.. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 15.04.2015 tento znalec uviedol, že žalobcovia zakúpili nehnuteľnosť v čase, keď časť pôvodného starého domu s predzáhradkou nebola v katastri nehnuteľností zameraná, právne usporiadaná a ležala na obecnom pozemku; v súčasnosti ide o C. parc. č. XXX/XX a XXX/XX. Ak žalobcovia zakúpili pôvodnú C. parc. č. XX podľa evidencie v katastri, časť pozemku pod pôvodným starým domom s predzáhradkou neodkúpili (odkúpili len nadstavbu). Na pojednávaní dňa 18.06.2015 tento znalec (po ukončení znaleckej činnosti vypočutý ako svedok) uviedol, že ani podľa údajov z leteckej snímky, ktorú mal k dispozícii, nebolo možné posúdiť rozsah predzáhradky ani to, či pokrývala celú plochu prístrešku, postaveného pri novostavbe rodinného domu, a to z dôvodu, že na mieste sa nachádzajú porasty. Mapový operát v C. vznikol v roku XXXX a v niektorých častiach vznikli posuny aj o X metrov. Z odborného vyjadrenia znalca (z odboru geodézia a kartografia, vypracovaného ku dňu 28.06.2018 pozn. odvolacieho súdu) D.. P. V. vyplynulo, že podľa jemu dostupných dokladov nie je možné spoľahlivo určiť, či sa základy terajšej stavby rodinného domu (F.) zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu (K.) v celom rozsahu. Podľa dostupných mapových a technických podkladov je zrejmé, že došlo k záberu do pozemku žalovaného v rozsahu, aký je vyznačený v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. V geometrickom pláne č. XXXXXXXX- XX/XXXX je správne vykonaná identifikácia na právny stav a vyplýva vyplýva z neho jasne, že časť domu žalobcov zasahuje do parcely žalovaného M. č. XXX, na základe čoho boli správne vytvorené nové parcely C. č. XXX/XX a XXX/XX. Podľa geometrického plánu zasahuje predná časť rodinného domu do parcely žalovaného o výmere XX m2. Znalec v odbornom vyjadrení ďalej uviedol, že podľa doloženej leteckej snímky z roku XXXX je badateľná zmena oproti mapovým podkladom - katastrálna mapa z roku XXXX a mapa evidencie nehnuteľnosti z roku XXXX (rodinný dom je predĺžený južným smerom do pozemku žalovaného), ale zmenu nie je možné číselne vyjadriť takým spôsobom (meraním alebo odsúvaním), aby spĺňala požadovanú presnosť v zmysle platných technických predpisov na zápis do KN. Nie je možné jednoznačne potvrdiť, že tento posun zodpovedá terajšiemu skutočnému stavu, tak ako bol zameraný v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Posun terajšieho stavu voči predchádzajúcemu sa nedá presne číselne určiť, ale z obidvoch snímok - (príloha č. X a 7) je zrejmé, že súčasný stav nezodpovedá predchádzajúcim stavom, nastal posun južným smerom do pozemku žalovaného. Na leteckých snímkach je viditeľný obvod strešného plášťa stavby, nie obvod múru stavby, čo nie je to isté, preto pri vyhodnotení z leteckej snímky a vzhľadom k nižšiemu rozlíšeniu by mohlo dôjsť k nepresným výsledkom. Žalobcovia v žalobe uviedli, že im bola pri kúpe vyznačená celá plocha nehnuteľností a vstúpili do ich držby tak, ako boli v prírode ohraničené oplotením. Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla XX zahŕňa len časť stavby nachádzajúcej sa na novovzniknutej parc. č. XX/X, zastavaná plocha o výmere XX m2, ktorá bola vytvorená odčlenením príslušnej výmery (diel XX) z pôvodnej parcely č. XX. Časť CKN parc. č. XXX/X je v súčasnosti na geometrickom pláne vyznačená ako parc. č. XXX/XX (zastavaná rodinným domom) a parc. č. XXX/XX (dvor pred rodinným domom). Nehnuteľnosti užívajú od roku XXXX nerušene a dobromyseľne a vlastnícke právo si odvodzujú titulom vydržania. Žalobcom nebolo známe, na základe čoho plochu užívanú manželmi K., ktorú previedli žalobcom do vlastníctva, viedla Správa katastra ako súčasť inej parcely. Rodinný dom si postavili na tom istom mieste, resp. ho pristavovali tam, kde mal dom aj pán K.. Pred pôvodným rodinným domom sa nachádzala predzáhradka ohraničená betónovými stĺpmi, išlo o priedomie, do ktorého nebola umiestnená žiadna prístavba. Podľa žalobcov došlo k vydržaniu už zo strany K. Podaním zo dňa 07.06.2012 žalovaný žalobcovi 1/ oznámil, že jeho žiadosť týkajúca sa riešenia problému v súvislosti s pozemkom na parc. č. KN XXX/X bude riešená obecným zastupiteľstvom, resp. bude sa ňou obecné zastupiteľstvo zaoberať až po rekonštrukcii miestnej komunikácie. Počas ohliadky na mieste samom dňa 28.11.2017 žalobcovia 1/, 2/ vysvetlili čo rozumejú pod gangom a priedomím a ukázali hranice v teréne. Z ohliadky súd prvej inštancie vyhotovil fotodokumentáciu. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie uviedol obsah svedeckých výpovedí svedkov E. U., P. B., V. X., F. B., V. J., D.. J. Nedeľu, D.. P. K. a P. G.. 1.5 Právny zástupca žalobcov 1/, 2/ na pojednávaní po porovnaní odborného vyjadrenia znalca D.. V. s doplnkom k znaleckému posunku č. XX/XXXX znalca D.. A. uviedol, že ide len o formulačné zmeny, v celkovom náhľade na vec nedošlo k žiadnym odchýlkam. Zdôraznil, že v H. C. bola pôvodná katastrálna mapa z roku XXXX a mapa evidencie nehnuteľnosti z roku XXXX, pričom žiadne listiny svedčiace o zmene hraníc v katastri nehnuteľností nie sú, okrem geometrického plánu geodeta p. U., v ktorom sa zistilo, že ide o posun v mapových nákresoch. Letecká snímka by sa mala stotožniť so snímkamidoloženými znalcom p. V.. Žalobcovia posun stavby nepopierajú, ale tvrdia, že rodinný dom, ktorý v súčasnosti dnes stojí, je postavený na pôvodných základoch. D.. V. poukazuje na rozdiel prieniku
hraníc medzi základmi do zemského povrchu, pričom letecká snímka zachytáva okraj previsov strechy, čiže konštatované posuny sú spôsobené predovšetkým rozsahom strechy, ktorá má vždy svoj odkvap a presahuje hranice prieniku domu, stavby so zemským povrchom. Žalobcovia si nehnuteľnosti kúpili tak ako stáli vrátane starého rodinného domu, ktorý aj podľa leteckých snímok zasahoval do pôvodne zakreslenej cesty v mape z roku 1868. Toto vydržanie nikto nenamietal. Z dôvodu opatrnosti žalobcovia tvrdia, že k vydržaniu by malo dôjsť na ich strane keď kúpili nehnuteľnosti, ktoré už stáli na cudzom pozemku. Oni robili len prestavbu, prístavbu rodinného a nerozširovali ju. Znalec D.. V. posudzoval posun hraníc na základe leteckých snímok z roku 1950, následne na čo sa odvoláva aj protistrana z roku 1981. V tom čase ešte vlastníkmi neboli žalobcovia, ale K.. Táto snímka nasvedčuje, že posun, ktorý je na mape z roku XXXX sa žalobcov nedotýka, bol urobený v čase, keď ešte nehnuteľnosti neužívali. Kúpili ich až v roku XXXX, čiže vychádzali zo stavu, ktorý konštatuje D.. V., avšak podľa dostupných dokladov nie je možné spoľahlivo určiť, či sa základy terajšej stavby zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu. Pridržiavajú sa súčasnej právnej úpravy vydržania v § 134 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 509/1991 Z. z. je účinný od 01.01.1992, avšak z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby pred 01.01.1992, a to aj vtedy ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom; odkázal na § 135a ods. 3 v znení účinnom do 31.12.1991. Žalobcovia splnili podmienky vydržania stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, pretože ide o spôsobilý predmet aj subjekt vydržania, držba bola oprávnená a vydržacia doba ku dňu vzniku sporu, alebo podania žaloby bola naplnená. Žalobcovia postavili prístavbu rodinného domu, alebo prestavbu na pôvodných hraniciach, vrátane predzáhradky, existujúci stav nie je stavom novým a nikdy až do podania žaloby nikto voči takémuto stavu nemal námietky. Obidvaja odborníci na kataster potvrdili, že v C. nie sú mapové časti totožné s vlastníckymi hranicami, ktoré sú v prírode. Používané boli staré mapy nezodpovedajúce skutočnosti, mierka a presnosť starých máp nie je známa. V spise sa nachádzajú vyjadrenia, že v H. C. vo všeobecnosti jednotlivé hranice nie sú totožné s mapovými hranicami.
1.6 Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že D.. V. v odbornom vyjadrení prekryl mapový základ s ortofotomapou, alebo leteckou snímkou. Na rozdiel od znalca D.. A. D.. V. použil širší mapový základ, aj cesta aj budovy sa dostali ďalej, tým že prekrývajú svetlé body, ktoré predstavujú nejaké budovy. Tento posun je zrejmý, pričom sa presne nedá určiť hranica. Z obidvoch snímok - príloha č. 6 a 7 je zrejmé, že súčasný stav nezodpovedá predchádzajúcemu stavu. Zdôraznil skutočnosť, že pokiaľ boli základy posunuté dopredu, tak žalobcovia museli vedieť, že ich posúvajú južným smerom oproti pôvodným základom. Žalobcovia si mali dať základy stavby vymerať odborným spôsobom. Čo sa týka predzáhradky, aj z dobových snímok je jasné, že tento pozemok bol jasne ohraničený a oplotený. Na dobovej snímke vidno, kde sa končila terasa a pokračoval plot a bola tam aj brána. Potom teda nie je zrejmé, prečo predzáhradka, pokiaľ patrila k budove a pozemkom, nebola oplotená, alebo ohraničená. Stĺpy ako zábrany tam boli umiestnené preto, aby traktory alebo iné dopravné prostriedky nejazdili blízko budovy. Podľa toho názoru tam nebola žiadna predzáhradka, ani to nebolo oplotené. Nakoľko žalobcovia chcú vydržať aj ďalšie časti, ktoré následne neskôr postavili ako celok, chcú vydržať všetko. Konali úmyselne, aj keď vedeli, že im to nepatrí, lebo okrem posunu novej budovy oproti pôvodnej budove K. ešte nelegálne pristavali ďalšiu stavbu, ktorá ešte väčšmi zasahuje južným smerom do pozemku obce. Žalobcovia mali byť dostatočne obozretní a mali sa presvedčiť, či im to patrí, preto v tomto prípade nemôže ísť o vydržanie.
1.7 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), z § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1, § 132a ods. 1, § 135a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.1991), § 134 ods. 1, § 868 ods. 1, 3 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
1.8 Okresný súd konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C. s. p., nakoľko takéto určenie bude podkladom pre zápis vlastníctva žalobcov (do katastra nehnuteľností, pozn. odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie skúmal možnosť nadobudnutia nehnuteľností vydržaním podľa právnej úpravy určenej od 01.01.1992 s poukazom na § 868 Občianskeho zákonníka, pretože podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.1991 vydržanie pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb možné nebolo. Do vydržacej doby je potrebné započítať aj držbu vykonanú pred 1. januárom 1992. Držba na základe § 132a ods. 1 zák. č. 131/82 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia. Právna úprava zák. č. 509/91 Zb. držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby. Účinky súhrnnej právnej skutočnosti mohli nastať najskôr 1. januára 1992 (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 80/01).
Posúdenie dobromyseľnosti držiteľa je potrebné robiť objektívne a brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno od každého s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Okresný súd uviedol, že dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1253/99 z 09.11.2000). V priebehu rozhodného obdobia, kedy bolo vydržanie prípustné, sa pre získanie vlastníckeho práva vyžadovala existencia dobromyseľnej držby veci, uplynutie zákonom stanoveného času 10 rokov a spôsobilý predmet vydržania. Držba musela byť oprávnenou (faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec resp. právo patrí). Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo subjektom práva, príp. že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva napriek tomu, že v skutočnosti tak nie. Pre naplnenie dobrej viery je potrebné pozitívne presvedčenie, že vec alebo právo držiteľovi náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o ňom usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že jeho presvedčenie bolo dôvodné. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Zákonnými podmienkami oprávnenej držby, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a dobrá viera. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ. V zásade je možné aj vydržanie iba časti parcely; najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku, i keď ide o tzv. putatívny titul (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000). Podľa súdnej judikatúry platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať mal, alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou teda je, aby držal sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Na uchopenie sa držby pozemku resp. jeho časti je potrebné, aby predmet držby bol nezmeniteľný a kedykoľvek reproduktovateľný. Tak tomu býva spravidla napr. keď sa nový nadobúdateľ uchopí súčasne s držbou pozemku nadobudnutého podľa právneho titulu držby časti či celého susedného cudzieho pozemku, ktorý je však oplotený s pozemkom podľa titulu nadobudnutým, príp. získa stavbu, ktorá sa čiastočne nachádza na cudzom susednom pozemku. Ak však nadobudnutý pozemok nie je plotom ani stavbou od susedného cudzieho pozemku oddelený a neexistujú ani iné v prírode alebo ľudskou činnosťou vytvorené trvalé útvary, podľa ktorých by mohla byť hranica aspoň vymedzená, potom len zo zahájenia stavby na nadobudnutom pozemku, a to aj na časti susedného pozemku, nie je možné bez ďalej relevantnej skutočnosti uvažovať o tejto časti susedného pozemku ako o spôsobilej na vydržanie. Okresný súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7MCdo 7/2012, podľa ktorého ak držiteľ užíval pozemok pred 1. januára 1992 domnievajúc sa, že mu právo osobného užívania pozemku patrí a užíval tento pozemok od 01.01.1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku, potom sa držba pozemku pred 01.01.1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie z dôvodu, že držba pozemku pred 01.01.1992 napĺňa pojem oprávnená držba definovaný v § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu právo patrí. Preto § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) výslovne umožňuje započítať na účely držania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1. januára 1992. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 80/01 publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 83/2002 vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom. V odôvodnení najvyšší súd konštatoval, že podľa právnej úpravy od novelizácie Občianskeho zákonníka vykonanej zák. č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992
sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu 10 rokov. Možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely Občianskeho zákonníka splnené predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe treba započítať aj držbu vykonávanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere nemožno prehliadnuť, že už držba na základe § 132a ods. 1 zák. č. 131/81 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava zák. č. 509/91 Zb. držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Účinky súhrnnej právnej skutočnosti (tej, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januárom 1992.
1.9 Súd prvej inštancie dospel k záveru o vydržaní vlastníckeho práva k sporným pozemkom žalobcami, ktorí preukázali vstup do ich držby na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.1982, registrovanej pod č. RI 49/82. Od nadobudnutia tieto nehnuteľnosti užívali nepretržite a fakticky sa ujali ich držby, na základe čoho sa dôvodne považovali za ich vlastníkov. Nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť u žalobcov dôvodné pochybnosti o opaku. Začiatkom roka 2012 žalobcovia zistili nezrovnalosti a až po vypracovaní geometrického plánu zistili, že užívajú aj časti pozemkov vo vlastníctve žalovaného. Vypočutí svedkovia P. B., V. X., F. B., V. J., P. G. potvrdili, že nový rodinný dom bol osadený do tých istých základov, kde sa nachádzal pôvodný rodinný dom, pričom nedošlo k posunutiu stavby smerom do cesty. Svedkovia P. B., V. X., F. B. potvrdili, že pred pôvodným starým rodinným domov sa nachádzalo priedomie, resp. predzáhradka. Skutočnosť, že rodinný dom mal na priedomí vybudovaný tzv. gang potvrdil aj svedok P. K., ktorý uviedol, že pred priedomím sa nachádzala záhradka, v ktorej mal jeho otec nasiatu trávu, boli tam zabité drevené koly, aby autá neprešli do záhradky, pretože pred domom sa nachádzala poľná cesta využívaná bývalým družstvom na cestu do D.. Q. E. U. potvrdil, že katastrálne mapy v H. C. sú nepresné (ide o presnosť 4. triedy), pričom v minulosti sa pri predmetnej nehnuteľnosti stala chyba vo vyznačení v katastrálnej mape a táto nepresnosť sa následne ďalej prenášala. Svedok D.. J. Z. uviedol, že odchýlky v evidencii v stave C. a M. nie je možné určiť, jediným riešením by bolo vykonanie pozemkových úprav celej obce a vypracovanie geometrického plánu. Aj D.. V. v závere odborného vyjadrenia uviedol, že nie je možné spoľahlivo určiť, či sa základy terajšej stavby rodinného domu zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu, keď je podľa dostupných mapových a technických podkladov zrejmé, že došlo k záberu do pozemku žalovaného v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Je nesporné, že mapové podklady, na ktoré poukazoval žalovaný, boli vytvorené ešte v roku XXXX a neboli obnovované. Aj svedkovia E. U. a D.. A. potvrdili, že sa ide o mapové podklady nepresné a nemožno na ich základe jednoznačne určiť hranicu užívania. Okresný súd uviedol, že posun vyznačený na mape z roku 1981 sa žalobcov nedotýkal, pretože v tom čase boli ešte vlastníkmi nehnuteľnosti manželia K.. Žalobcovia dom nadobudli až v roku XXXX, čo nasvedčuje tomu, že žalobcovia už kúpili nehnuteľnosti, ktoré stáli na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia boli oprávnenými držiteľmi, nehnuteľnosti mali v držbe nepretržite od ich nadobudnutia t.j. od roku 1982, išlo spôsobilý predmet vydržania. Konštatoval dobromyseľnosť žalobcov, nakoľko vstúpili do držby nehnuteľností v takom rozsahu, ako ich nadobudli od svojho právneho predchodcu V. K., pričom mali za to, že kúpnou zmluvou nadobudli aj časti pozemkov, ktoré sú označené v geometrickom pláne ako parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Vydržacia doba začala plynúť dňom uzavretia kúpnej zmluvy, teda dňa 22.01.1982 a uplynula po 10 rokoch dňa 22.01.1992, kedy sa žalobcovia stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. K pokynu krajského súdu o potrebe skúmania skutočnosti, či nedošlo k vydržaniu zo strany právnych predchodcov žalobcov okresný súd uviedol, že právny zástupca žalobcov 1/, 2/ uviedol, že je veľmi ťažké zaujať stanovisko, či došlo k vydržaniu zo strany ich právnych predchodcov, pričom v tomto smere neoznačil žiadne dôkazy a súd v rámci kontradiktórnosti konania už žiadne dokazovanie nevykonal. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania v zmysle podania žalovaného zo dňa 08.12.2017 označeného ako „Návrhy a opatrenia k dôkazovému konaniu“, v ktorom žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti. Okrem toho krajský súd v odôvodnení rozsudku (správne má byť uznesenia, pozn. odvolacieho súdu), ktorým zrušil rozsudok okresného súdu uviedol, že argumentácia odvolateľa, teda žalovaného, týkajúca sa postupu žalobcov pri zhotovovaní stavieb na sporných nehnuteľnostiach vo vzťahu k splneniu povinnosti určenými stavebnými predpismi spadá do oblasti verejného práva, nie do práva súkromného, čo bolo dôvodom, pre ktorý ani odvolací súd nezistil potrebu vykonať dokazovanie navrhnuté žalovaného.
1.10 O náhrade trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto im priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 40a Občianskeho zákonníka). Uviedol tiež, že okresný súd mu neumožnil vykonať v dôkaznom konaní úkony, ktoré by jasne preukázali neopodstatnenosť požiadavky žalobcov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a z dôvodného podozrenia obce C. zo zaujatosti Okresného súdu Veľký Krtíš tento vylúčil z ďalšieho rozhodovania a pridelil vec na rozhodovanie inému súdu kompetentnému vo veci rozhodnúť. Poukázal na tvrdenie žalobcov, že im bola vyznačená celá plocha nehnuteľností a vstúpili do ich držby a úžitku tak, ako boli v prírode oplotením ohraničené, pričom už v tom čase užívali aj časti pozemkov, ktoré sú v geometrickom pláne označené ako novovznikajúce parcely č. XXX/XX a XXX/XX a na záver rozsudku okresného súdu, že svedeckými výpoveďami bolo preukázané osadenie rodinnému domu žalobcov do tých istých základov, v ktorých sa nachádzal starý dom a nedošlo k posunu stavby južným smerom do miestnej komunikácie. Žalovaný dal vypracovať znalcovi z odboru geodézie a kartografie D.. P. V. odborné vyjadrenie na preukázanie odborným spôsobom, či došlo k posunu nového domu žalobcov oproti starému domu, ako ho využívali K.. Odborné vyjadrenie bolo vyhotovené tak, aby sa zároveň porovnali výsledky doplnku k znaleckému posudku XX/XXXX znalca D.. X. A.. Boli potvrdené tvrdenia obce, že v doplnku znaleckého posudku z dôvodu nesprávnej fixácie mapového podkladu na leteckú snímku všetky ostatné objekty vrátane budov, miestnej komunikácie, aj viditeľných existujúcich objektov boli na mape posunuté a na nesprávnom mieste. Pri fixácii mapového podkladu na viacej objektov leteckej snímky a použití ďalších leteckých snímok zo skoršieho obdobia sa získalo presnejšie a dôkladnejšie určenie polohy objektov k mapovému základu, a tým aj presnejšia špecifikácia umiestnenia objektu starého domu v mapovom základe. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že sa nedá presne číselne určiť posun terajšieho stavu voči predchádzajúcemu, ale z obidvoch snímok je zrejmé, že súčasný stav nezodpovedá predchádzajúcim stavom, lebo nastal posun južným smerom do pozemku obce. F. teda stavbu svojho rodinného domu oproti stavbe starého domu K. nevyužívajú v rozsahu, ako ho používali pôvodní majitelia. Presný číselný posun z hľadiska rozsahu používania nehnuteľností nie je podstatný. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva nepravdivosť svedeckých výpovedí, že základy nového rodinného domu boli osadené do základov starého domu. Väčšina svedkov tvrdiacich, že základy nového domu boli osadené do základov starého domu, sú v blízkom príbuzenskom alebo priateľskom vzťahu k žalobcom. Z hľadiska posúdenia nie je dôležité, o koľko posun nastal, ale fakt, že k nemu došlo. Žalovaný má podozrenie, že celý proces je zo strany žalobcov účelovo vykonštruovaný, aby sa zmocnili pozemkov obce, ktoré nezákonne zastavali nad rámec titulu nadobudnutia. Obec rešpektuje vyjadrenie znalca D.. A., ale nestotožňuje sa s tvrdením v dodatku znaleckého posudku č. XX/XXXX, podľa ktorého právny základ k vlastníckym vzťahom kat. úz. C. sa stále zakladá na registri parciel E a C, ktoré vychádzajú z týchto mapových základov, lebo iný register zatiaľ neexistuje. Preto sa obec v dôkaznom konaní viac zamerala na určenie vzájomných polôh starého domu K. voči rodinnému domu žalobcov, aby mohla poukázať na nedostatok tvrdení, týkajúcich sa titulu nadobudnutia a dobromyseľnosti, lebo žalobcovia podľa týchto dôkazov nevyužívajú nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ich nadobudli na základe kúpnej zmluvy J. XX/XX zo dňa 22.01.1982. Z dobovej fotografie predloženej obcou vidno pôvodný rodinný dom K. (plot a vstupnú bránu). Dokazuje ohraničenie pôvodnej nehnuteľnosti v prírode. Novovytvorené parc. č. XXX/XX a XXX/XX ležia mimo tohto ohraničenia a nevyužívali ich ani pôvodní majitelia K.. Podmienky vydržania preto neboli splnené ani zo strany K.. A ak áno, vzťahovalo by sa to iba na časť gangu, ktorá v tom čase možno malou časťou zasahovala do geometrickým plánom vytvorenej parcely č. XXX/XX. Ako bolo pri týchto typoch starých domov obvyklé, vpredu a zboku bol podmurovaný gang, z ktorého vychádzali drevené podpery s funkciou spevniť statiku strechy. Predná stena gangu pokračuje k drevenej dvojkrídlovej bráne napojenej na oplotenie pozdĺž cesty tvoriace hranicu pozemku. Nakoľko bol dom pôvodných vlastníkov postavený príliš blízko k ceste, p. K. na pozemku obce postavil pozdĺž cesty blízko domu drevené zábrany, aby zamedzil traktorom a nákladným autám jazdiť blízko k domu. To však neznamená, že nehnuteľnosť, na ktorej umiestnil zábrany, mu patrila. Z fotografie sa dá vidieť trasa pôvodnej vyjazdenej miestnej komunikácie. Z fotografie kolaudovanej stavby rodinného domu žalobcov je zrejmé, že títo ani po kolaudácii hneď nevyužívali novovytvorené parc. č. XXX/XX a XXX/XX, začali ich využívať neskôr, keď ich bez stavebného povolenia zastavali prístavbou s terasou (pri kolaudácii ešte prístavba s terasou
nebola). Došlo teda k posunu rodinného domu žalobcov južným smerom do pozemkov obce a neskôr pristavaním prístavby s terasou k ďalšiemu posunu o minimálne ďalších 5 metrov. Žalobca 1/, ktorý sám vytýčil stavbu, nie je na takéto úkony odborne spôsobilou osobou. Žalobcovia teda neboli dostatočne obozretní pri narábaní s nehnuteľnosťou, čo je jednou zo základných podmienok dobromyseľnosti. Je potrebné totiž posudzovať, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého požadovať, urobil všetko, aby sa presvedčil o vlastníckom vzťahu, resp. či nemal alebo nemohol mať po celú dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Ak by žalobcovia ako stavebníci dodržali stavebný zákon, okamžite by zistili, že im vec nepatrí. Pri ohliadke na mieste samom žalobcovia nedokázali jednoznačne označiť hranice a základy starého domu, čo je dôležité pre preukázanie, či skutočne užívajú nehnuteľnosť v hraniciach a rozsahu, ako ich využíval ich predchodca. Súd prvej inštancie žalovanému neumožnil vykonať dôkazy smerujúce k tomu, že žalobcovia po kolaudácii postavili prístavbu s terasou už pred skolaudovaným rodinným domom, čo žalovaný považuje za obmedzenie svojho práva na obranu. Ak boli pravdivé svedecké výpovede, podľa ktorých sa predná stena rodinného domu zhoduje so základmi pôvodného starého domu, potom prístavba s terasou pred novým rodinným domom jednoznačne zasahuje do spornej parcely. Žalovaný navrhoval a aj v odvolacom konaní navrhol vypočuť ako svedkyňu pracovníčku Q. G. T. A., ktorá disponuje odbornou znalosťou a dlhoročnými skúsenosťami so stavebným konaním, má dobrú miestnu znalosť týkajúcu sa objektov v obci a pravdepodobne sa môže vyjadriť aj k stavu, keď prístavba terasy pred rodinným domom žalobcov ešte nestála a k stavu pred stavebnými úkonmi prístavby prekrytej terasy. 2.1 Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že nevyhovel jeho procesným návrhom, aby žalobcovia v súvislosti so stavbou rodinného domu preukázali, akým spôsobom, kto určil a vytýčil os miestnej komunikácie, hranice rodinného domu, aby predložili protokol alebo inú listinu potvrdzujúcu vytýčenie stavby odborne spôsobilou osobou, ktorej meno uvedú, aby predložili búracie povolenie na starý rodinný dom a listinné dôkazy preukazujúce, aká jeho časť bola zbúraná, meno odborne spôsobilej osoby dohliadajúcej na búracie práce, na predloženie adekvátnych dokladov (geometrický plán) o skutočnom umiestnení stavby rodinného domu, na základe ktorého bola vykonaná jeho kolaudácia (čo je povinnosťou stavebníka predložiť pri kolaudácii), aby uviedli meno odborne spôsobilej osoby, ktorá vyhotovila geometrický plán skutočného umiestnenia stavby. Po zistení identity odborne spôsobilých osôb žalovaný žiadal o ich vypočutie ako svedkov. Zdôraznil, že dodržanie zákona v súvislosti s vydržanou vecou je najmenej, čo by sa malo od jej držiteľa pri bežnej opatrnosti vyžadovať. Opakované porušovanie ustanovení stavebného zákona ako účelové konanie nesvedčí o dobromyseľnosti žalobcov. Nezákonné konanie nemôže byť základom dobromyseľnosti a vydržania. Z dôvodu, že súd prvej inštancie žalovanému neumožnil vykonať úkony v dôkaznom konaní, je daný odvolací dôvod v § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. K odvolaniu pripojil odvolateľ fotodokumentáciu.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že žalovaný sa stavia k problematike účelovo a nemá logickú argumentáciu, preto zvýrazňuje rôzne príbuzenské a podobné vzťahy najmä medzi svedkami. Rešpektujú vyjadrenia znalca D.. A., ktorý potvrdil zjavné nepresnosti mapových podkladov aj to, že aj starý rodinný dom v podstate zasahoval do pozemku označovaného ako verejné priestranstvo, teda cesta. Znalec vysvetlil a cituje to aj žalovaný, že pri určovaní vlastníckych vzťahov za žiadnych okolností nemožno vychádzať z máp vyhotovených pre obec a kat. úz. C.. Žalovaný tvrdí, že mapové hranice sú hranicami vlastníckymi. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v kat. úz. C. hlavne pozemky v okolí rodinného domu žalobcov nemajú vlastnícke vzťahy totožné s mapovými hranicami. Tvrdenie o posune stavby rodinného domu a neskôr prístavby s terasou označili žalobcovia za vyfabulované s odkazom na geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX geodeta E. U.. Tvar pôvodne zakreslenej stavby, t. j. starého rodinného domu je taký, že jeho predná časť - teraz novovzniknutá parc. č. XX/X zasahuje do prednej časti rodinného domu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že geometrický plán geodeta E. U. je zameraný aj zidentifikovaný správne. Právny stav sa vytváral zo stavu E určeného operátu, ktorý v zásade nevykazuje znaky presnosti a ani hranice v prírode nemusia byť znateľné. Pôvodná katastrálna mapa je z roku 1868, čo je určite skôr, než bol postavený rodinný dom K.nalec D.. A. v znaleckom posudku konštatoval, že podľa prílohy doloženej žalovaným tento sám uznal postavenie pôvodného domu na obecnej parc. M. č. XXX. Z leteckej snímky sú podľa vyjadrenia znalca hranice nezreteľné, avšak konfigurácia cesty nezasahuje do časti, resp. obchádzala časť pozemku, kde sa nachádza prístrešok. V mapovom operáte obce vzniknutom v roku 1880 sú v niektorých častiach posuny aj o 5 metrov. 3.1 Žalobcovia odmietli argumentáciu protistrany, že hranice pozemku boli jednoznačne oplotené zdôrazniac zásadné tvrdenie svedka D.. P. K. z pojednávania zo dňa 22.07.2014. Uviedli, že nestálosti
zápisov v katastri nehnuteľností nasvedčuje aj to, že pôvodná M. parc. č. XXX o výmere XXXXX m2 bola zapísaná na LV č. XXX, v súčasnosti je zapísaná na LV č. XXX. Ide však o parcelu registra E, ktorej hranice nie sú v teréne viditeľné a zvyčajne boli tieto parcely začlenené do iných veľkých parciel registra C. V súčasnosti sa teda nedá presne určiť, kde presne sa v rámci daného územia nachádza príslušná M. parcela. Parcelu registra E je možné zmeniť na C. parcelu geometrickým plánom. Za daného stavu pre CKN parcely nie je založený list vlastníctva. Predná línia teraz stojaceho rodinného domu je v úrovni pôvodnej hranice starého rodinného domu na základe stavebného povolenia z roku XXXX. V doplnku znaleckého posudku znalec vyslovil, že dom je postavený na pôvodných základoch tak, ako ich žalobcovia kúpili a prístrešok pred domom je postavený na M. parc. č. XXX v časti vyznačenej na geometrickom pláne ako C. parc. č. XXX/X. Syn pôvodných vlastníkov vypovedal, že pred domom sa nachádzala predzáhradka, ktorú jeho rodičia užívali a na fotografiách bola hranica pozemku vyznačená osadenými stĺpmi. Žalovaný sa nemôže domáhať zmeny právneho stavu vylúčením dobromyseľnosti žalobcov s tým, že sa veci vedome zmocnili protiprávne. V stavebnom povolení je uvedené umiestnenie stavby vo vzdialenosti 3,0 metra, nie 3,5 metra od osi miestnej komunikácie. Z rozhodnutia, ktorým bolo povolené zbúranie prednej časti rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. EN XX pod číslom XX nepriamo vyplýva skutočný úmysel využiť pozemok po odstránení stavby na prístavbu rodinného domu. Kolaudačné rozhodnutie z 19.09.1986 konštatuje súlad so zákonom a možno ho napadnúť len zákonom predpísaným spôsobom a v zákonnej lehote. Evidencia nehnuteľností v čase, keď ich žalobcovia nadobudli najmä čo do pozemkovej mapy graficky jednoznačne napovedala oprávnenosti rozsahu ich užívania a pri bežnej opatrnosti bolo vylúčené, aby mohli postrehnúť nesúlad medzi mapovými podkladmi a vlastníckou - užívacou hranicou, najmä keď išlo o nehnuteľnosti na hranici životnosti, staršieho veku a hranice boli v prírode zreteľné. Odmietli tvrdenie, že pri ohliadke dňa 28.11.2017 nedokázali určiť hranice a základy starého domu. Akékoľvek námietky týkajúce sa terasy nemajú oporu v listinných dôkazoch, pretože podľa stavebného povolenia č. R. má mať stavba obytnú plochu XX,XX m2 a zastavanú plochu XXX m2.
3.2 K tvrdeniu odvolateľa, že mu okresný súd neumožnil vykonať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia žalobcovia poukázali na skutkový záver odvolacieho súdu, podľa ktorého dodržanie stavebných predpisov spadá do verejného práva a neprichádza do úvahy doplnenie dokazovania navrhovaného žalovanou stranou. Predchádzajúce stavebné povolenia boli realizované v súčinnosti s odborom výstavby bývalého H., nie v súčinnosti so spoločným stavebným úradom G.. Predmetom tohto sporu je určenie vlastníctva k pozemkom, nie výstavba a prístavba rodinného domu. Odborné vyjadrenie doložené žalovaným sa v podstate zhoduje s tým, čo uviedol pôvodný znalec. Podľa D.. V. v odbornom vyjadrení nie je možné spoľahlivo určiť, či sa základy terajšej stavby zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu. Aj tvrdenie o zábere do pozemku žalovaného je v súlade so žalobným tvrdením, ktoré je len preformulované tak, že mapové hranice nie sú totožné s užívacími hranicami nielen teraz, ale aj v čase, keď sa žalobcovia stali vlastníkmi nehnuteľností. Zakreslenie domu geodetom U. na M. parc. č. XXX neznamená svojvoľný záber územia žalovaného, ale nasvedčuje nesúladu medzi mapovými podkladmi a užívacími vzťahmi. Tento záber mal tvoriť cca XX m2, čo je v danom prípade a na danom mieste výmera nepatrná. D.. V. porovnáva stav leteckej snímky z roku 1981 s mapou evidencie nehnuteľností a mapovým podkladom katastrálnej mapy z roku 1868 a konštatuje, že rodinný dom je predĺžený južne do pozemku žalovaného. Tento zásah konštatuje ešte predtým, ako v roku 1983 žalobcovia započali s prestavbou rodinného domu čiastočným zbúraním prednej časti a jeho nahradením novou stavbou. Žalobcovia navrhli potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie zdôrazniac, že nenastal prípad použitia výnimiek viazanosti odvolacieho súdu skutkovými závermi zistenými súdom prvej inštancie. Žiadne novoty v odvolacom konaní upravené v § 366 C. s. p. uplatnené neboli. Nevyhovením niektorým dôkazným návrhom nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by mohli mať za následok opätovné zrušenie druhého súdneho rozhodnutia. Neprichádza do úvahy aplikácia § 390 C. s. p.
4. Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že žalobcovia mali snahu zabrániť rekonštrukcii miestnej komunikácie obcou popri ich dome, hoci boli viackrát ústne napomenutí, aby ju vypratali. Rýchlo pristúpili k zadaniu geometrického plánu geodetovi E. U., ktorý sa snažili zakresliť spôsobom pre nich čo najvýhodnejším. Poukázal na snímok situácie pred rekonštrukciou miestnych komunikácií, čo bol zároveň aj stav pred podaním žaloby. Z obrázku vidieť, kadiaľ vedie pôvodná miestna komunikácia, ktorú mali občania záujem využívať, no žalobca ju zapratal poľnohospodárkou technikou a inými vecami pri dome v plnej šírke. Občania preto vyjazdili inú trasu cez pozemok vo vlastníctve inej občianky obce. Z obrázku vidieť aj strechu senníka, ktorou žalobcovia zapratali stred cesty smerom do D.. Takéto vedomé
účelové správanie a porušovanie zákona nesvedčí o dobromyseľnosti žalobcov. Takýmto správaním by si mohli žalobcovia nárokovať aj vydržanie vlastníctva miestnej komunikácie. V odvolaní obec jasne prezentovala, že sa nestotožňuje s dodatkom znaleckého posudku č. XX/XXXX. Všetky ostatné tvrdenia žalobcov týkajúce sa mapových podkladov odvolateľ označil za pokus vytrhávať veci z kontextu. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie, že z odborného vyjadrenia D.. V. vyplýva to isté, čo tvrdil D.. A.. D.. A. nevykonal prekrytie leteckých záberov s mapovým základom v potrebnom rozsahu. Preto aj miestna komunikácia a iné objekty boli oproti skutočnému stavu značne posunuté a závery skôr referovali k tomu, že sa z týchto podkladov nedá jednoznačne určiť, či došlo k posunu. Výsledkami skúmania D.. V. boli potvrdené tvrdenia žalovaného, že v doplnku znaleckého posudku D.. A. boli na mape posunuté všetky objekty, vrátane budov miestnej komunikácie, na nesprávnom mieste v dôsledku nesprávnej fixácie mapového podkladu na leteckú snímku. V odbornom vyjadrení D.. V. konštatuje posun rodinného domu F. oproti stavbe starého domu K. južným smerom do pozemku žalovaného. Presný číselný posun, ktorý sa presne nedá určiť, nie je z hľadiska rozsahu používania nehnuteľnosti podstatný. K výpovedi svedka K., kde sa vyjadruje, že „nevie o tom, že by otcovi vytýkali, že by jeho rodinný dom zasahoval do pozemkov obce“ uviedol, že sa to dá vysvetliť aj tak, že to skutočne nevie, alebo aj tak, že žalobcovia posunuli hranicu svojho rodinného domu a jeho otcovi nevytýkali takúto vec, lebo dom bol presne po hranicu, to znamená blízko cesty. Z dobovej fotky jasne vidieť oplotenie pozemku aj to, že vstupná brána je v inej línii s gangom a je zavretá. Pred domom Törökovcov nikdy nebola žiadna záhradka, čo si starosta obce pamätá osobne, lebo býval neďaleko. Všetky vyjadrenia okolo záhradky pred domom, ktorá bola mimo oplotenia celého pozemku označil za špekulácie a účelové konštrukcie, aby žalobcovia vzbudili dojem, že sa veľký nový dom zmestil do priestoru dvoch zbúraných miestností. Svedok K. uviedol, že nevie kde sa postavil nový rodinný dom. Žalobcovia sa neusilujú o získanie vlastníckeho práva vydržaním iba časťou, o ktorej sa vedie spor, ale aj pozemkov, ktoré zabrali nad rámec využívaný pôvodnými majiteľmi. Ide hlavne o prístavbu terasy, ktorá si tiež ako stavba spojená pevným základom so zemou vyžadovala vytýčenie. Svedkyňu (pracovníčku spoločného stavebného úradu) navrhoval žalovaný vypočuť ako svedka, nešlo o otázku stavebného konania. Súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol, že mu neumožnil vykonať dôležité dôkazné úkony, na základe čoho je názoru, že okresný súd nepostupoval nestranne. Pre dôvodné podozrenie zo zaujatosti Okresného súdu Veľký Krtíš navrhol, aby odvolací súd vylúčil okresný súd z ďalšieho rozhodovania a pridelil vec na rozhodovanie inému súdu kompetentnému vo veci rozhodnúť. K vyjadreniu predložil štyri ks fotokópií fotografií. 5. Odvolacia duplika podaná žalobcami nebola. 6. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Dospel k záveru, že odvolanie do veci samej nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu vo výroku o určení vlastníckeho práva (I. výrok) s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania (II. výrok) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 388 C. s. p. z dôvodov uvedených nižšie, zmenil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi meritórnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Skutkové a právne závery okresného súdu vedúce k rozhodnutiu o merite veci nie sú v prejednávanom spore zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
7. Podľa § 49 ods. 1, 3 C. s. p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 C. s. p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
Podľa § 52 ods. 1 C. s. p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 53 ods. 1 C. s. p. námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, od kedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
8. Odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacej replike vzniesol písomne námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš na základe jeho domnienky, že okresný súd vo veci postupoval nestranne. Ani v jednom prípade jeho podanie nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti podľa § 52 ods. 2 C. s. p. Absentuje najmä uvedenie časového údaja, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia sudcu, resp. všetkých sudcov okresného súdu dozvedela, samotný konkrétny dôvod jeho/ich vylúčenia aj prípadné dôkazy na preukázanie tvrdenia žalovaného. Námietku zaujatosti je pritom potrebné uplatniť najneskôr do 7 dní, od kedy sa strana o dôvode pre vylúčenie sudcu dozvedela; posúdenie dodržania tejto lehoty súdmi vzhľadom na neuvedenie, kedy sa žalovaný o námietke pre vylúčenie dozvedel, nie je možné. Ustanovenia o odstraňovaní vád v tomto prípade nie je možné použiť, preto odvolací súd na podania nespĺňajúce náležitosti podľa § 52 ods. 2 C. s. p. neprihliadol. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v jeho procesnom postupe a v jeho rozhodovacej činnosti ( § 49 ods. 3 C. s. p.)
9. Odvolateľ explicitne označil za odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci odkážuc na § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.. Tomuto zákonnému ustanoveniu zodpovedá od 01.07.2016 § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.. Z obsahu odvolania podľa odvolacieho súdu vyplýva aj tvrdenie o existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), preto odvolací súd zameral odvolací prieskum na zisťovanie, či došlo k naplneniu niektorého z týchto odvolacích dôvodov. 9.1 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.). 9.2 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 10. Odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie s odkazom na § 40a Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zákona sa však zaoberá tzv. relatívnou neplatnosťou právneho úkonu; predmetom tohto súdneho konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa spravuje inou, súdom prvej inštancie presne označenou právnou úpravou.
11. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia súdneho konania (ale aj v zmysle § 137 písm. c) C. s. p. účinného od 01.07.2016) je existencia kvalifikovaného, teda naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcov neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo ich právne postavenie neistým. Súd prvej inštancie správne najskôr zisťoval naplnenie tejto procesnej podmienky a až následne, po zistení o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, pristúpil k meritórnemu posúdeniu sporu. Záver okresného súdu, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný odvolateľ nenamietol a odvolací súd (povinný skúmať naplnenie základných procesných podmienok) ho považuje za korektný, pretože právne postavenie žalobcov v otázke existencie ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam je
neisté a zmenu zápisu im svedčiaceho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností môžu dosiahnuť jedine určovacou žalobou.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho právo ex lege, ktorý Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) až do jeho novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., teda do 01.04.1983, neupravoval. Podľa tejto právnej úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve nadobudol občan, ktorý mal v držbe nehnuteľnú vec nepretržite 10 rokov, nakladal s ňou ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Týmto spôsobom nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Pozemok alebo jeho časť bolo možné vydržať iba v prípade, ak sa k nemu inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát, občan nadobudol zo zákona iba právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa platného právneho stavu účinného od 01.01.1992 (novelizácia Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb.) k vydržaniu vlastníckeho práva k spôsobilému predmetu vydržania dôjde v dôsledku oprávnenej držby, ktorá musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej vydržacej doby 10 rokov, do ktorej sa započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydražiteľa. Z tohto hľadiska je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 umožňujúce započítať aj čas pred 01.04.1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 umožňujúce oprávnenej osobe v prípade vydržania pozemku započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.
13. Podmienkami vydržania bola a je existencia spôsobilého predmetu vydržania (každá vec v právnom zmysle, ktorá môže byť predmetom vlastníctva) a oprávnená nepretržitá držba veci (počas zákonom ustanovenej 10 ročnej doby). Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba príp. štát. Výsledkom splnenia všetkých týchto predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby.
14. Súd prvej inštancie ustálil, že sporné nehnuteľnosti vydržali žalobcovia (teda nie už ich právny predchodca V. K.), ktorí vstúpili do držby vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.01.1982, kedy zakúpili od V. K. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX v obci a katastrálnom území C. ako parc. č. XX, záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XX, záhrada o výmere XXXX m2, stavbu súpisné č. XX a parc. č. XX, dom, dvor a zastavaná plocha o výmere XXXX m2, a to v hraniciach ako boli užívané predávajúcim. Práve rozsah týchto hraníc, nezodpovedajúci ich stavu evidovanému v mapových podkladoch, bol v súdnom konaní sporným, a to z dôvodu nepresnosti v mapových operátoch či už pozemkovej knihy, evidencie nehnuteľností alebo súčasného katastra nehnuteľností v obci, ktoré podľa vykonaného dokazovania v niektorých častiach vykazujú posun aj 5 metrov. Žalobcovia časť pôvodnej domovej nehnuteľnosti (označovanej ako starý dom) zbúrali a na základe právoplatného stavebného povolenia zhotovili stavbu rodinného domu realizovanú na EN parc. č. XX, ktorej užívanie bolo povolené právoplatným kolaudačným rozhodnutím konštatujúcim splnenie podmienok stavebného povolenia. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj využitím odborných vedomostí znalca D.. X. A. (z odboru geodézie a kartografie), ktorý konštatoval zakúpenie nehnuteľností žalobcami v čase, keď časť pôvodného starého domu s predzáhradkou nebola v katastri nehnuteľností zameraná a ležala na obecnom pozemku (v súčasnosti novovytvorené C. parc. č. XXX/XX a XXX/XX), čo potom podľa znalca viedlo k záveru, že žalobcovia zakúpili len pôvodnú EN parc. č. XX (teraz CKN) a časť pozemku pod pôvodným starým domom s predzáhradkou neodkúpili. Vychádzajúc z tohto záveru okresný súd správne odstraňoval „nesúlad“ vo vymedzení predmetu kúpy nehnuteľností žalobcami v uvedenej kúpnej zmluve (podľa jej obsahu žalobcovia na jednej strane zakúpili len pôvodnú EN parc. č. XX, na druhej strane zakúpili nehnuteľnosti v hraniciach ako boli užívané predávajúcim, ktoré podľa odborných zistení nezodpovedali iba užívaniu nehnuteľností označených v zmluve údajmi z vtedajšej evidencie nehnuteľností, ale išlo o užívanie v širšom rozsahu). Rozsah predzáhradky a ani to, či pokrývala celú plochu prístrešku postaveného pri novostavbe rodinného domu znalec nemohol posúdiť z dôvodu, že na mieste sa nachádzajú porasty. Aj podľa záverov odborného vyjadrenia D.. P. V. predloženého žalovaným nie je možné spoľahlivo určiť, či sa základy terajšej stavby rodinného domu žalobcov zhodujú so základmi pôvodného rodinného domu v celom rozsahu, hoci je zrejmé, že došlo k záberu do pozemku žalovaného
v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX. Odvolací súd prisviedča záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia podľa zhora uvedeného vymedzenia predmetu kúpy kupovali nehnuteľnosti v stave, v akom ich užívali K., resp. v čase ich predaja iba p. K., a teda vstúpili do držby sporných nehnuteľností, zohľadniac aj svedecké výpovede, na základe tzv. putatívneho vydržacieho titulu. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/17/2016).
15. K námietke odvolateľa o nedostatku dobromyseľnosti žalobcov odvolací súd udáva, že pre subjektívne presvedčenie účastníka právneho úkonu o rozsahu prevádzaného pozemku je podstatné, ako je prevádzaná plocha ohraničená v prírode. Pre bežného človeka kupujúceho nehnuteľnosti je bez ohľadu na jeho vedomosti, vzdelanie, či intelekt určujúce označenie nehnuteľností v prírode bez ohľadu na údaje, ktoré boli zapísané v listinách, či už v kúpnej zmluve alebo v opisnej časti geometrického plánu. Ak je z formulácie predmetu predaja zrejmé, že predávajúci mal v úmysle predať dom aj (priľahlé) pozemky, ako ich sám užíval, podľa názoru odvolacieho súdu išlo o jasné vymedzenie prevádzanej plochy aj s jej hranicami. Žalobcovia podľa odvolacieho súdu nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere spoliehajúc sa na správnosť údajov obsiahnutých v evidencii nehnuteľností a v kúpnej zmluve a ich súlad s reálnym užívacím stavom. Dobromyseľnosť žalobcov v čase kúpy nehnuteľností bola rozhodujúca v tom smere, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Odvolací súd neopomenul ani ústavnoprávne hľadisko. Poukazuje na závery Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany treba klásť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka (v tomto spore žalovaného, pozn. odvolacieho súdu) a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď treba zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom ustanovenom správnom konaní (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.03.2016). Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/71/2011 konštatoval, že v zmysle zásady nemo ad alium plus iuris transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť viac práv než má sám) je nemožné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, ale nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práv pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobromyseľnosti nového nadobúdateľa. Ochranu skutočného vlastníka možno prelomiť ochranou dobromyseľnosti nadobúdateľa celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Súd prvej inštancie zvažoval všetky okolnosti nadobudnutia tvrdeného vlastníckeho práva žalobcami. Pravdivý je záver súdu prvej inštancie, že od nadobudnutia nehnuteľností v roku 1982 tieto žalobcovia nepretržite až doposiaľ (teda viac ako 10 rokov) užívali a dôvodne sa považovali za ich vlastníkov. Žalobcovia nehnuteľnosti nevyužívajú len v rozsahu v kúpnej zmluve označenej pôvodnej EN parc. č. XX., ale preukázané bolo, že v tomto rozsahu ich už nevyužíval pôvodný predávajúci V. K. (dostatočne preukázané, aj s prihliadnutím na uplynuvšiu dobu XX rokov od kúpy a predaja nehnuteľnosti a zmeny, ktoré počas nej nastali na mieste samom bolo, že ich využíval v rozsahu požadovanom žalobcami). Výtka týkajúca sa toho, že vytýčenie novej stavby pri prestavbe urobil samotný žalobca 1/, ktorý nie je odborne spôsobilou osobou, v čom má spočívať nedostatok obozretnosti pri nakladaní s nehnuteľnosťou, neobstojí. V procese prestavby rodinného domu totiž bola zákonom daná ingerencia orgánov verejnej moci, bolo realizované stavebné konanie, výsledkom ktorého bolo právoplatné stavebné povolenie aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie. V 80-tych rokoch 20. storočia bola bežnou praxou svojpomocná výstavba rodinných domov aj vytyčovanie stavieb. V tomto smere žalobcom zanedbanie svojich povinností na rozdiel od príslušných štátnych orgánov, minimálne v procese kolaudácie stavby, vytýkať nemožno (posudzovanie prístavby s terasou pred novým rodinným domom a ich zhotovenie v súlade s existujúcou právnou úpravou predmetom tohto súdneho konania nie je). Povinnosťou kompetentných štátnych orgánov pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia bolo posúdenie súladu realizácie stavby s projektovou dokumentáciou, stavebným povolením aj so zákonom. Ak by bolo zistené ich závažné porušenie, kolaudačné rozhodnutie by bolo vydané až po ich odstránení, resp. nebolo vydané vôbec. Nebolo
preto potrebné vykonať žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkyne T. A., pracovníčky Q. Q. G., aby sa vyjadrila k stavu, keď prístavba terasy pred rodinným domom žalobcov ešte nestála a k stavu pred stavebnými úkonmi prístavby prekrytej terasy ako navrhoval žalovaný. Rovnako nebolo potrebné vykonať dokazovanie týkajúce sa vytýčenia stavby, búracieho povolenia na starý rodinný dom, označením a vypočutím svedka, ktorý vyhotovil geometrický plán skutočného umiestnenia stavby rodinného domu, pretože išlo o otázky, ktoré mali byť riešené v právoplatne skončenom stavebnom konaní. K odvolacej námietke žalovaného, že opakované porušovanie ustanovení stavebného zákona nesvedčí o dobromyseľnosti žalobcov, odvolací súd potom v stručnosti udáva, že takéto porušovanie preukázané nebolo, stavba nového rodinného domu žalobcov bola povolená aj skolaudovaná ako zhotovená v súlade so zákonom. Postup okresného súdu, ktorý nevykonal uvedené dokazovanie nie je porušením kogentných ustanovení procesného predpisu.
15.1 Odvolací súd k objasneniu problematiky dobromyseľnosti považuje za potrebné doplniť, že funkciou vydržania v zmysle § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti (NS SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010). Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Odvolací súd potom prihliadal aj na to, že žalovaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti dlhodobo rešpektoval faktický stav a konanie žalobcov, o čom svedčí minimálne projekt rekonštrukcie miestnej komunikácie rešpektujúci užívací stav vytvorený žalobcami (posun miestnej komunikácie). Rovnako počas súdneho konania žalovaný prejavil počiatočnú snahu dohodnúť sa so žalobcami, ale až po vykonaní rekonštrukcie miestnych komunikácií z dôvodu potreby vyčerpania finančných prostriedkov na to získaných. Aj vzhľadom na zmenu a vývoj právnej úpravy po 01.01.1992 a dobu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania konštatuje, že všetky ostatné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva žalobcov (odvolateľom nespochybnené) boli splnené.
16. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru o potrebe aplikácie § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Zákon nemôže postihnúť celú škálu rozmanitých životných situácií, preto sa právo dotvára sudcovským výkladom zákona, ktorý samozrejme musí rešpektovať všeobecné podmienky uvedené v zákone. Predpokladom realizácie sudcovského moderačného práva v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby v konkrétnom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd z obsahu spisu zistil naplnenie obidvoch týchto podmienok. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva v obci, v ktorej evidencia nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti. Žalobcovia, ktorí odvodzovali svoje vlastníctvo od domnelého právneho titulu, napriek zisteniu nesúladu medzi faktickým a právnym stavom ich vlastníctva a mimosúdnym rokovaniam s obcou nepodnikli príslušné právne kroky smerujúce k zápisu ich vlastníctva do katastra nehnuteľností skôr, čím by sa vyhli mnohým nedorozumeniam, dokonca boli ochotní predmet svojho vydržaného vlastníctva odkúpiť, čo mohlo byť voči žalovanému zneisťujúce a zmätočné. Naopak, žalobcovia realizovali svoje práva a povinnosti vlastníkov aj po zistení nesúladu medzi faktickým a právnym stavom nehnuteľností bez toho, aby sa ihneď relevantným spôsobom domáhali záväzného a jednoznačného zodpovedania právnej otázky ich vlastníctva. Podľa odvolacieho súdu by s poukazom na tieto okolnosti nebolo spravodlivé, aby trovy vzniknuté žalobcom v tomto súdnom konaní napriek ich procesnému úspechu znášal žalovaný.
18. Aj o trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 C. s. p. V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalobcovia, odvolací súd však aj v tomto prípade aplikoval ustanovenie § 257 C. s. p. z dôvodov uvedených v predošlom odseku tohto rozhodnutia.
19. Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).