Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/88/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: AKS group s.r.o., Košická 2, Žilina, IČO: 47 424 893, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 21. 08. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101514798/2019 zo dňa 20. 06. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, súd zistil, že správca dane v podaní zo dňa 06. 12. 2017 (doručenom žalobcovi dňa 29. 12. 2017) žalobcovi oznámil výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až jún 2017. Dňa 09. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu, predmetom ktorého bolo začatie daňovej kontroly a na ktorom bolo dohodnuté, že fyzická kontrola dokladov žalobcu bude vykonaná na adrese Bojnická 24, Bratislava, kde budú predložené účtovné, daňové a iné dokumenty a zmluvy súvisiace s kontrolovaným zdaňovacím obdobím.

2. Dňa 13. 04. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, na ktorom tento predložil napárované dodávateľské faktúry od spoločnosti Golden Bee s.r.o. k odoslaným faktúram v počte 11 ks a dodávateľské faktúry od spoločnosti RALE imperial s.r.o. v počte 37 ks. 3. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 03. 05. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Predmetom ústneho pojednávania bolo vypočutie bývalého konateľa spoločnosti RALE imperial s.r.o. P. I. ako svedka, a to za účelom preverenia vykonávania ekonomickej činnosti, dodávateľského odberateľských vzťahov, podania vysvetlenia a predloženia dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie január - jún 2017. Predmetného pojednávania sa zúčastnil i Ing. P. O. - bývalý spoločník spoločnosti RALE imperial s.r.o.. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica spísaná pod č. N 669/2017, Nz 27098/2017, NCRls 27665/2017 dňa 07. 08. 2017.

4. Výzvou zo dňa 22. 05. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby sa v určenej lehote vyjadril k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov a o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

január - jún 2017, najmä aby si splnil svoju povinnosť a k výkonu daňovej kontroly predložil všetky doklady, na ktoré bol vyzvaný. Žalobca reagoval v podaní, ktoré doručil správcovi dane dňa 13. 06. 2018 a je súčasťou administratívneho spisu správcu dane.

5. Správca dane v podaní zo dňa 03. 08. 2018 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami, ktoré nadobudol v priebehu daňovej kontroly. Na základe zisteného skutkového stavu okrem iného konštatoval, že zdaniteľné obchody, tak ako boli deklarované sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto konečnému odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa uvedeného zákona. Žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 22. 08. 2018, v ktorom žiadal doplniť dokazovanie (výsluch svedkov, vykonanie miestneho zisťovania, zaslať výzvy posledným štatutárom spoločností SG GRESA, s.r.o. a ICHTIA, s. r. o., zabezpečiť kontrolné výkazy spoločnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.

6. Správca dane za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov zaslal obchodným partnerom žalobcu (FCC Slovensko, s.r.o., EBA, s.r.o., Spectral s. r. o., Marius Pedersen, a.s, Odvoz a likvidácia odpadu a.s., FORESPO - RENTAL 1 a.s.) výzvy zo dňa 14. 09. 2018 na zapožičanie dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré sa týkali žalobcu. Dňa 02. 10. 2018 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti EBA, s.r.o., ktorého účelom bolo preverenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie január - jún 2017. Správca dane spísal dňa 04. 10. 2018 so zamestnankyňou spoločnosti EBA, s.r.o. zápisnicu o vykonaní úkonu - odovzdaní dokladov spoločnosti EBA, s.r.o.. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú mailové správy od vyššie uvedených spoločností ako odberateľov žalobcu o predložení dokladov.

7. Dňa 16. 11. 2018 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2017 na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 22. 11. 2018. Z predmetného protokolu (pre zdaňovacie obdobie január 2017) vyplýva, že kontrolou predložených dokladov žalobcu bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil nárok na odpočítanie dane spolu v sume 5.000,- eur zo štyroch faktúr vystavených spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom, pričom reálnosť samotného dodania služby osobou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ nebola preukázaná. Žalobca sa k predmetnému protokolu vyjadril v podaní zo dňa 10. 12. 2018. 8. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 16. 11. 2018 na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 02. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

9. Dňa 05. 03. 2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 100543445/2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 5.000,- eur. Správca dane vo svojom rozhodnutí na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu. Dodávateľom žalobcu potom nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto konečnému odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa uvedeného zákona. Zároveň správca dane konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie služieb a tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný, porušil ust. vyššie citovaného zákona, nakoľko právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká iba v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť z titulu tohto dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň žalobca porušil ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že si uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky jej odpočítania podľa ust. tohto zákona.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 04. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101514798/2019 zo dňa 20. 06. 2019 rozhodol žalovaný o podanom odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal priebeh vykonanej daňovej kontroly, vykonaného dokazovania a vyjadril sa k odvolacím námietkam žalobcu.

Konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že fakturované služby žalobcovi skutočne dodala spoločnosť RALE imperial s.r.o. ako dodávateľ v zmysle predložených faktúr a ani táto spoločnosť nepredložila v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy preukazujúce reálnosť deklarovaného dodania z jej strany. Správca dane potom dôvodne spochybnil obchodný vzťah medzi uvedenou spoločnosťou (dodávateľ) a žalobcom (odberateľ), nakoľko predloženie faktúr a dodacích listov vystavených uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom nie je dôkazom o tom, že služby žalobcovi dodala práve táto spoločnosť. Daňové orgány nespochybnili, že žalobcovi boli dodané služby, ktoré následne dodal svojim odberateľom. V priebehu daňovej kontroly však nebolo preukázané, že žalobcovi tieto služby dodala spoločnosť uvedená na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť, čo bolo dôvodom pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty.

Z obsahu faktúry musí jednoznačne vyplývať, aký druh dodanej služby je fakturovaný a v akom množstve, ale z predložených faktúr toto nie je možné zistiť. Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy potrebné k prevereniu zdaniteľného plnenia a skutočnosť, že žalobca a deklarovaný dodávateľ v zmysle faktúr mali tieto faktúry riadne zaúčtované a daň priznanú, nie je dôkazom preukazujúcim vznik práva na odpočítanie dane u žalobcu. I keď zástupca dodávateľskej spoločnosti potvrdil, že vykonávali v prospech žalobcu ako odberateľa čistiace práce, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Dodanie služby nestačí preukázať slovným vyjadrením, že služba bola skutočne dodaná, ale je potrebné dodanie služieb preukázať aj predložením listinných dokladov.

Vykonanie miestneho zisťovania správca dane nepovažoval za potrebné z dôvodu, že by tým neboli preukázané skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti. Odberateľské spoločnosti žalobcu predložili správcovi dane na základe jeho výzvy doklady, ktorými dodanie služieb zo strany žalobcu potvrdili. Zástupca dodávateľskej spoločnosti žalobcu vo svojej výpovedi potvrdil, že fakturované služby žalobcovi spoločnosť dodala, popísal kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov služby vykonal. Spoločnosť dodávateľa však nepredložila správcovi dane žiadne účtovné doklady z dôvodu, že zanikla a účtovné doklady boli odovzdané nástupníckej spoločnosti, preverovaním ktorej správca dane zistil, že bola vymazaná z obchodného registra, rovnako aj jej nástupnícka spoločnosť a posledná nástupnícka spoločnosť bola vymazaná ex offo.

Daňový subjekt znáša dôkazné bremeno k tým skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, a preto pokiaľ tvrdí, že mu služby dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, je potrebné, aby toto i preukázal, čo žalobca neurobil. Správca dane zabezpečil svedeckú výpoveď zástupcu dodávateľskej spoločnosti, o čom bol žalobca informovaný. Vykonaním miestneho zisťovania v areáli využívanom žalobcom by bola preukázaná iba skutočnosť, že žalobca areál využíval na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ale nie skutočnosť, kto fakturované služby žalobcovi dodal. Správca dane dodanie služieb odberateľom žalobcu nespochybnil, a preto vykonanie miestnych zisťovaní na miestach dodania služieb nepovažoval za potrebné.

Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú v zákone uvedené podmienky, ktorých bezpodmienečné splnenie nie je možné odpustiť. V prípade, že si daňový subjekt vybral za obchodných partnerov spoločnosti, ktoré dodanie fakturovaných služieb nevedia preukázať predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov, je dôkazné bremeno na strane žalobcu ako daňového subjektu. Nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Správca dane nemôže v prípade, že dodanie služieb preukáže iba jeden obchodný partner (v predmetnej veci odberateľ žalobcu) vysloviť záver, že dodanie služieb bolo uskutočnené v rozsahu a osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ.

Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Žalobca v žalobe zrekapituloval rozhodnutie správcu dane, odvolacie dôvody, ktoré boli obsahom jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a tiež žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

12. V ďalšej časti žaloby (dôvody žaloby) poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, zúžil dôvody neuznania práva žalobcu na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty výlučne na skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti žalobcu (Golden Bee s.r.o., RALE imperial s.r.o.) nepredložili v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až jún 2017 žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované služby žalobcovi skutočne aj dodali. Túto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí opakovane zdôraznil ako dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Hoci žalovaný potvrdil, že žalobca ako odberateľ predloženými dôkazmi preukázal dodanie deklarovaných služieb, za účelom ich preukázania nepredložili žiadne listinné dôkazy dodávatelia služieb, spoločnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o., nakoľko tieto zanikli. Žalovaný tak za dôvod neuznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty považoval nepredloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o., pričom podľa jeho názoru bolo predloženie týchto účtovných dokladov dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Vzhľadom na žalovaným uvedené dôvody neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

13. Neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne účtovné doklady v situácii, kedy žalovaný nespochybňoval dodanie samotných zdaniteľných plnení a ich preukázanie žalobcom (žalovaný spochybnil iba osoby, ktoré mali tieto plnenia dodať), žalobca považoval za bezprecedentný a právne neakceptovateľný zásah do práv žalobcu. V tejto súvislosti ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, rozsudok z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14).

14. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným sa týka posudzovania otázky dôkazného bremena, ako aj splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nesprávneho aplikovania ust. , , , , v spojení s , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v konečnom dôsledku porušenia práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle a o dani z pridanej hodnoty v spojení s článkom 167 a nasl. smernice Rady č. 2006/112 o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri správe daní nepostupoval podľa uvedených zákonných ustanovení a nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Nehodnotil všetky dôkazy, nakoľko svojvoľne v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dôkazy svedčiace v prospech preukázania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a z uvedeného dôvodu ani nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Dokazovanie tak nebolo vykonané v súlade s daňového poriadku. Žalovaný svojvoľne spochybňoval žalobcom predložené listinné dôkazy ako dôkazy preukazujúce vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľov žalobcu, najmä v situácii, ak svedkovia, vtedajší konatelia dodávateľov vierohodnosť týchto dokladov potvrdili. V rozpore s uvádzanými právnymi normami žalovaný uznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podmieňoval preukázaním skutočností zaťažujúcich tretie osoby, konkrétne predložením účtovných dokladov spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.

15. Žalobca pritom uniesol svoje dôkazné bremeno, čo potvrdil aj žalovaný, keď konštatoval, že ako odberateľ preukázal predložením listinných dôkazov dodanie fakturovaných služieb. Čo však žalovaný opomenul, je skutočnosť, že následne sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý bol povinný preukázať opak tvrdení žalobcu. Žalovaný nevykonal žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by objektívne spochybnil reálne dodania deklarovaného plnenia spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial

s.r.o. Dôkazné bremeno znášal žalobca ako daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (nález US SR sp. zn. ).

16. Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze sp. zn. , zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Nepredloženie účtovníctva priamo spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. (prípadne ich právnymi nástupcami) z dôvodu ich zániku a následného výmazu z obchodného registra, nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a legitímny dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Rovnako tak nemožno akceptovať názor žalovaného, že predloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. je dôkazným bremenom zaťažujúcim žalobcu. Takéto konštatovania žalovaného nielenže nemajú oporu vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, ale výslovne odporujú ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú (uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. novembra 2018, sp. zn. -53).

17. Žalobcovi, hoci predložil správcovi dane počas daňovej kontroly všetky písomné doklady, ktoré bol povinný viesť (čo potvrdil aj žalovaný), právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznané nebolo, nakoľko účtovné doklady jeho dodávateľmi predložené neboli. Žalobca poukázal na niektoré rozsudky Najvyššieho súdu SR i rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, pričom uviedol, že z nich výslovne vyplývajú určité výkladové princípy presunu dôkazného bremena na správcu dane, ktoré však žalovaný napadnutým rozhodnutím absolútne poprel. Najvyšší súd SR sa totiž v týchto rozhodnutiach jednoznačne prikláňa k záveru, že na preukázanie opaku žalobcových tvrdení v dôsledku skutočností, ktoré nastali u žalobcovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, nie žalobca. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. Žalobcovi nemožno vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu. Žalovaný v prípade žalobcu nespochybňoval materiálnu existenciu deklarovaných služieb, ale spochybňoval jeho dodanie konkrétnou spoločnosťou z dôvodu, že táto spoločnosť nepredložila účtovné doklady, hoci svedkovia, ktorý v mene spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. žalobcom predložené dodávateľské účtovné doklady vystavili, sa k deklarovaným plneniam prihlásili. Žalobca pritom všetky účtovné doklady, ktoré je povinný uchovávať, správcovi dane predložil a žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť viesť účtovníctvo jeho dodávateľov. Prípadné nepredloženie účtovných dokladov spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. tak v zmysle uvedených výkladových princípov predstavuje dôkaznú núdzu na strane žalovaného, nie žalobcu.

18. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovaný nespochybnil, že k dodaniu deklarovaných plnení došlo, tvrdil však, že nebolo preukázané ich dodanie práve spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o., nakoľko tieto nepredložili svoje účtovné doklady, čím nepreukázali vznik svojej daňovej povinnosti a ich právni nástupcovia boli vymazaní z obchodného registra. Vo vzťahu k žalobcom predloženým účtovným dokladom, svedkovia, teda osoby, ktoré ich vystavovali a podpisovali, potvrdili, že sú autentické a že boli riadne zaúčtované a daň z nich priznaná. Žalobcom predložené účtovné doklady tak potvrdzujú nielen jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale sú relevantnými dôkazmi aj vo vzťahu k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti jeho dodávateľov podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. Vierohodnosť žalobcom predložených dokladov potvrdili v postavení svedkov bývalí štatutári dodávateľov a ich zaúčtovanie musí vyplývať aj z kontrolných výkazov dane z pridanej hodnoty. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že počas daňovej kontroly neboli predložené

žiadne účtovné doklady žalobcových dodávateľov, ani to, že vyjadrenia svedkov nemožno žiadnym spôsobom overiť.

19. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora (napr. rozsudok z 28. júla 2016 vo veci Astone C-332/15, rozsudok z 13. februára 2014 Maks Pen C-18/13, rozsudok z 21. júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) nepochybne vyplýva, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo a že v prípade, ak daňový subjekt uplatňujúci si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty preukáže správcovi dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia a správca dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, t. j. vykonanie zdaniteľného plnenia v prospech zdaniteľnej osoby a prijatie zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou, uzná za preukázanú (v danom prípade pritom žalovaný v napadnutom rozhodnutí materiálnu realizáciu zdaniteľného plnenia uznal), správca dane môže nepriznať daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (z dôvodu, že zdaniteľné plnenie neuskutočnil subjekt uvedený na príslušnej faktúre ako dodávateľ zdaniteľného plnenia) iba a výlučne vtedy, ak správca dane preukáže kumulatívne splnenie dvoch ďalej uvedených podmienok: 1/ uskutočnenie zdaniteľného obchodu je súčasťou podvodného konania; k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný do dnešného dňa ani len nenačrtol existenciu akéhokoľvek podvodného konania na strane žalobcu; a súčasne 2/ zdaniteľná osoba o existencii takéhoto podvodného konania vedela alebo mala vedieť; k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný do dnešného dňa ani len nenačrtol, že by žalobca o nejakom podvodnom konaní vedieť mal, alebo vedieť mohol. Žalovaný nijako nepreukázal, že objektívne skutočnosti daného prípadu preukazujú pri dodaní deklarovaných plnení existenciu podvodu alebo zneužívajúceho konania a vedomosť žalobcu o takomto konaní. Nie je preto zrejmé, prečo taktiež žalovaný poukazuje na zánik dodávateľských spoločností a pričíta žalobcovi na ťarchu nepredloženie účtovných dokladov z ich strany. V čase, kedy došlo k realizovaniu deklarovaného plnenia neboli podľa informácií žalobcu spoločnosť Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. dlžníkom ani súkromných, ani verejných subjektov a nie sú nimi ani dnes. Na preverenie obchodných partnerov a ich spoľahlivosti žalobca vynaložil náležitú starostlivosť, pričom bol samozrejme limitovaný získavaním údajov iba a výlučne z verejne dostupných zdrojov. Správca dane navyše ani netvrdil, že si tieto spoločnosti neplnili svoje daňové záväzky. Nepredloženie účtovných dokladov spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. nie je a nemôže byť teda legitímnym dôvodom neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane z pridane hodnoty z predmetných faktúr, nakoľko žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia materiálnych a formálnych podmienok práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uniesol a svedkovia vierohodnosť predložených dokladov, ako aj reálne dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúre potvrdili a k týmto obchodom sa prihlásili.

20. Záverom žaloby žalobca navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie súčasne aj rozhodnutie správcu dane, ktoré žalobou napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný sa k podanej žaloby vyjadril v podaní zo dňa 16. 01. 2020, pričom žiadal, aby súd žalobu ako bezdôvodne podanú zamietol. Zotrval na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie s tým, že žalobca v žalobe neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výrok rozhodnutia súdu a neboli by predmetom odvolania.

K dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že dodávateľské spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by preukázali uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu a vznik daňovej povinnosti a táto skutočnosť bola dôvodom neuznania uplatneného práva žalobcu na odpočítanie dane. Predloženie účtovných dokladov je dôkazným bremenom žalobcu a jeho námietka je zavádzajúca. Vo svojom rozhodnutí žalovaný neuviedol, že predloženie účtovných dokladov dodávateľských spoločností je dôkazným bremenom žalobcu, ale konštatoval, že dodávateľské spoločnosti žiadnym spôsobom nepreukázali, že zdaniteľné plnenie žalobcovi dodali, nepreukázali, že im vznikla z dodania služieb daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočítanie dane, čo znamená, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tým, že nebolo zo strany dodávateľských spoločností preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, dostal sa žalobca do

dôkaznej núdze, pretože dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok právo na odpočítanie dane, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že si právo uplatňuje dôvodne, za zákonom stanovených podmienok.

22. K namietanému neakceptovateľnému zásahu do práv žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca je pri výkone svojej podnikateľskej činnosti povinný dodržiavať ustanovenia platných právnych predpisov. V prípade, že si žalobca uplatnil zákonom ustanovené právo na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že si toto právo uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou. Nakoľko splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané, správca dane žalobcovi uplatnené právo nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k nedodržaniu zákonom stanovených podmienok, nie je možné neuznanie práva na odpočítanie dane považovať za zásah do jeho práv. 23. K svojvoľnému spochybňovaniu dôkazov žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybňovali dôkazy predložené žalobcom, ale žalobca predložením listinných dôkazov (faktúry, dodacie listy a pod.) nemohol preukazovať vznik daňovej povinnosti za svojho dodávateľa v prípade, že dodávateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by dodanie zdaniteľného plnenia a vznik daňovej povinnosti preukázal. Dodanie zdaniteľného plnenia, t. j. uskutočnenie obchodného prípadu musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade jeho reálneho uskutočnenia disponujú totožnými listinnými dôkazmi. Dodávateľské spoločnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázali, že im z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť, a teda nebolo preukázané, že žalobcovi vzniklo z dodania služieb právo na uplatnenie odpočítania dane.

24. K dôkaznému bremenu správcu dane žalovaný uviedol, že dokazovanie zo strany správcu dane spočíva vo verifikácii tvrdených skutočností a dokladov predložených žalobcom. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií deklarovaných žalobcom podľa predložených daňových dokladov, ale deklarované skutočnosti preveriť. Správca dane v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku preukazuje iba skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia nikdy nie je na strane správcu dane.

25. K námietke žalobcu, že správca dane musí vykonávať dokazovanie takým spôsobom, pri ktorom musí vziať do úvahy aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu a že nepredloženie účtovných dokladov dodávateľských spoločností nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena daňového subjektu, žalovaný zdôraznil, že správca dane v predmetnej veci vzal do úvahy dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, ale vyjadrenie zástupcov dodávateľských spoločností o uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktoré nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, nemohlo byť prijaté ako dôkaz svedčiaci v prospech žalobcu. K námietke žalobcu, že svoje tvrdenie preukázal, žalovaný uviedol, že obchodný prípad musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, čo sa v danom prípade nestalo.

26. K namietanej povinnosti viesť účtovníctvo svojich dodávateľov žalovaný uviedol, že s vyjadrením žalobcu súhlasí, avšak je na úvahe žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, pretože v prípade, že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu, dostáva sa žalobca vinou svojich dodávateľov do dôkaznej núdze.

27. K námietke týkajúcej sa dokladov predložených zástupcami dodávateľských spoločností žalovaný uviedol, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne overiteľné dôkazy. K namietanému zabezpečeniu kontrolných výkazov žalovaný uviedol, že z kontrolného výkazu je možné zistiť iba skutočnosť, či spoločnosť dodávateľské faktúry vystavila, ale nie to, či bolo zdaniteľné plnenie v zmysle vystavených faktúr aj skutočne zrealizované.

28. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že v zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 49 a nasl.) platiteľovi dane nevzniká právo na uplatnenie odpočítania dane v prípade, že nie je preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie tohto práva. Platiteľ dane si môže v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty uplatniť právo na odpočítanie dane v prípade, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z dodania tovarov a služieb,

ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V prípade žalobcu dodávateľské spoločnosti nepreukázali, že im z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

29. Žalobca v podaní zo dňa 06. 04. 2020 (duplika žalobcu k vyjadreniu žalovaného) opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. a uviedol, že daňové orgány nevyhodnotili dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a žalovaný presúval dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu na stranu žalobcu s vedomím, že vzhľadom na súčasnú neexistenciu obchodných partnerov žalobcu, tento nemôže reálne predložiť iné dôkazy ako tie, ktorými sa už preukázal. Bývalý štatutárny zástupca spoločnosti RALE imperial s.r.o. potvrdil realizáciu prác, popísal, kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov ich vykonal, ale svoje tvrdenia nepreukázal z dôvodu, že spoločnosť zanikla a účtovné doklady spoločnosti boli odovzdané nástupníckej organizácii. Nepredloženie účtovníctva spoločnosťou RALE imperial s.r.o. z dôvodu jej zániku a následného výmazu z obchodného registra nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a legitímny dôvod neuznania jeho práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nie je reálne možné, aby uvedená spoločnosť preukázala/nepreukázala dodanie fakturovaných služieb a vznik daňovej povinnosti na jej strane, nakoľko neexistuje a neexistovala už v čase daňovej kontroly, pričom žalobca v čase uzatvárania obchodného vzťahu nemohol predpokladať jej zánik.

30. Na prejednanie podanej žaloby súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu a zástupkyňa žalovaného.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, na pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

32. Podľa , písm. a/, b/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

Podľa § 74 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/, i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,

b/ meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane", i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

33. Podľa , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

34. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 5.000,- eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 803,18 eur a daňou zistenou správcom dane po vykonanej daňovej kontrole v sume 5.803.18 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaného dodávateľa prác (t.j. spoločnosti RALE imperial s.r.o.) v zmysle faktúry č. 2017/0002 zo dňa 31. 01. 2017, č. 2017/0003 zo dňa 31. 01. 2017, č. 2017/0004 zo dňa 31. 01. 2017 a č. 2017/0005 zo dňa 31. 01. 2017.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 pri ním tvrdených dodávkach (čistiacich prác a odvozoch odpadu) od vyššie uvedeného dodávateľa podľa predložených faktúr. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

35. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v 34. bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťou RALE imperial s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru (služby) vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare (službe) vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb (prác), ktoré mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedkov ako i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období január 2017 dodávateľom žalobcu, resp. jej nástupníckych spoločností.

36. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane štyri faktúry uvedené v 34. bode tohto rozsudku vystavené spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s dátumom dodania 31. 01. 2017, predmetom ktorých bola dodávka prác (označených ako pomocné

práce pri čistení NDS, resp. čistenie pomocné práce, odvoz a preprava odpadu - čistenie areálu OLO, pomocné práce pri čistení lapačov a žúmp - odvoz odpadu, čistiace práce a odber a preprava vzoriek Marius MC Donald), pričom k týmto faktúram pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 31. 01. 2017 opatrené pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Nepripojil však žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

Je nepochybné, že predloženie týchto faktúr a dodacích listov nie je dôkazom o dodaní prác, je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania dodania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené dodávateľom ako osobou, ktorá mala plnenie dodať. V predmetných faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nie sú fakturované práce špecifikované v zmysle ich konkrétneho vymedzenia, resp. označenia miesta, kde mali byť vykonané, pričom na identifikáciu rozsahu týchto prác nie je postačujúce uvedenie merných jednotiek (1, resp. 1 kpl), ani označenie, že sa jedná o pomocné práce pri čistení NDS, resp. čistenie pomocné práce, alebo odvoz a preprava odpadu - čistenie areálu OLO, alebo pomocné práce pri čistení lapačov a žúmp - odvoz odpadu, alebo čistiace práce a odber a preprava vzoriek Marius MC Donald.

Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období január 2017, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom zistil, že uvedená spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia od 15. 08. 2017 (teda ešte pred začatím daňovej kontroly u žalobcu), kedy bola aj vymazaná z obchodného registra, pričom sa jednalo dobrovoľný výmaz a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SG GRESA, s.r.o.. Táto spoločnosť bola zrušená od 28. 08. 2017, z obchodného registra bola vymazaná dňa 09. 09. 2017 a jej právnym nástupcom sa od uvedeného dňa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť ICHTIA, s. r. o., ktorá bola však od 22. 08. 2017 zrušená a dňom 28. 10. 2017 vymazaná z obchodného registra. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri bola poslednou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti D. I., ktorá má podľa zistení správcu dane od 25. 04. 2012 hlásený trvalý pobyt v Trenčíne, bez udania adresy, čo znamená, že sa jedná o osobu bez domova.

V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. január 2017 bol konateľom spoločnosti RALE imperial s.r.o. P.f I. (od 06. 11. 2015 do 14. 08. 2017), ktorého správca dane predvolal na pojednávanie na deň 03. 05. 2018 za účelom jeho výsluchu, o čom bol žalobca upovedomený. P. I. sa v uvedený deň (spolu s Ing. P. O.

- bývalým spoločníkom uvedenej spoločnosti) dostavil k správcovi dane, kedy bol vypočutý ako svedok a bola s ním spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom žalobca sa nedostavil, napriek tomu, že bol riadne a včas o tomto termíne upovedomený. Uviedol, že bol konateľom spoločnosti RALE imperial s.r.o., ktorá vykonávala ekonomickú činnosť, jednalo sa o opravu motorových vozidiel a zabezpečovala čistiace práce, pričom spoločnosť nemala zamestnancov, nemala vo vlastníctve ani motorové vozidlá, ani investičný majetok. On vykonával opravu motorových vozidiel a P. O., ktorý mal udelenú generálnu plnú moc, vykonával čistiace práce, vrátane odvozu odpadu a jednalo sa o práce pre spoločnosť žalobcu. Ďalej uviedol, že spoločnosť AKS group s.r.o. pozná, ale obchodoval s ňou P. O.. Ing. P. O. sa vyjadril, že spolupráca so spoločnosťou žalobcu začala začiatkom roku 2016, keď sa na neho obrátili jej zástupcovia s tým, či nevie zabezpečiť havarijnú službu na odstraňovanie olejových filtrov na prevádzkach fastfoodov. Začali teda havarijnými službami pre žalobcu a neskôr im žalobca dával prácu stabilne - čistenie kanálov, žľaby, odlučovače, prenosné WC, čistiace práce, odvoz odpadu. Práce vykonával osobne a neskôr volal na výpomoc neidentifikované nezamestnané osoby, ktoré vyplácal v hotovosti. Vykonané práce skontroloval osobne, taktiež aj konateľ žalobcu a majiteľ prevádzky, kde sa vykonali práce. Potvrdil, že vystavil a podpísal faktúry pre žalobcu, čomu predchádzalo vykonanie prác a vystavenie dodacieho listu. Na pojednávaní bola správcovi dane predložená notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. T. X. pod č. N 669/2017, Nz 27098/2017, NCRls 27665/2017 dňa 07. 08. 2017, obsahom ktorej bola zmluva o zlúčení obchodných spoločností RALE imperial s.r.o. (zanikajúca spoločnosť, za ktorú konal na základe plnej moci zo dňa 03. 08. 2017 P. A.) a SG GRESA, s.r.o. (nástupnícka spoločnosť, za ktorú konal konateľ

P. A.). F. bol predložený preberací protokol zo dňa 07. 08. 2017, v ktorom sú uvedené listinné doklady, ktoré P. I. odovzdal P. A., pričom tento protokol je podpísaný len preberajúcim P. A..

Z uvedenej výpovede P. I. ako bývalého konateľa a Ing. P. O. ako bývalého spoločníka spoločnosti RALE imperial s.r.o., ktorý mal konať za spoločnosť na základe generálnej plnej moci (ktorá nebola správcovi dane predložená a nie je uvedená ani v preberacom protokole) je celkom jednoznačné, že pokiaľ uvedená spoločnosť nemala zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie, nemohla reálne vykonať práce fakturované žalobcovi. Taktiež nebol označený ani žiadny subdodávateľ, ktorý by práce vykonal. Konateľ spoločnosti sa jednoznačne vyjadril, že spoločnosť nemala vo vlastníctve motorové vozidlá, ani žiadny investičný majetok, nie je potom zrejmé, ako mohla spoločnosť vykonávať práce (čistenie kanálov, toaliet, lapačov a žúmp), na ktoré bolo nepochybne potrebné náradie a na odvoz odpadu bolo potrebné motorové vozidlo, resp. iný prostriedok. V týchto súvislostiach je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil nielen základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale i tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. P. I. uviedol, že spoločnosť žalobcu pozná, ale obchodoval s ňou P. O., ktorý mal vystavenú generálnu plnú moc a vykonával aj práce pre žalobcu. S poukazom na výpoveď P. I. je súd toho názoru, že tento ako konateľ dodávateľskej spoločnosti nielenže nemal potrebné informácie o vykonávaní prác fakturovaných spoločnosti žalobcu, ale nepredložil ani splnomocnenie pre Ing. P. O., ktorý bez udelenia splnomocnenia nemohol právne relevantným spôsobom konať za spoločnosť, ktorej bol spoločníkom od 16. 11. 2016 a v mene tejto spoločnosti nemohol „obchodovať“ so žalobcom. Listiny, ktoré žalobca predložil ako prílohu k faktúram od spoločnosti RALE imperial s.r.o. neumožňujú identifikáciu miesta, kde boli čistiace práce vykonané, ani identifikáciu osoby, ktorá práce vykonala a taktiež nie je možné na základe týchto listín určiť rozsah vykonaných prác, čo je nepochybne dôležité, napr. i z dôvodu posúdenia primeranosti dohodnutej ceny, ktorá má vplyv na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty obsahujú zhodný text „fakturujeme Vám za prevedené práce v dohodnutých cenách podľa súpisu vykonané v mesiaci január 2017“, pričom žiadny súpis prác vykonaných v mesiaci január 2017 nebol predložený a za takýto súpis nemožno považovať ani dodací list priložený k jednotlivým faktúram, nakoľko tento neobsahuje žiadny súpis prác, ale len všeobecný údaj v zmysle „pomocné práce pri čistení NDS“, „odvoz a preprava odpadu - čistenie areálu OLO“, „pomocné práce pri čistení lapačov a žúmp - odvoz odpadu“, „čistiace práce a odber a preprava vzoriek Marius MC Donald“. Výpoveď P. I. a Ing. P. O. nie je dôkazom o tom, kto tieto práce vykonal a komu vznikla daňová povinnosť, resp. nie je dôkazom o tom, že daňová povinnosť vznikla spoločnosti RALE imperial s.r.o.

S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že práce uvedené na faktúrach č. 2017/0002 zo dňa 31. 01. 2017, č. 2017/0003 zo dňa 31. 01. 2017, č. 2017/0004 zo dňa 31. 01. 2017 a č. 2017/0005 zo dňa 31. 01. 2017 vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť RALE imperial s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať, kedy, kde a v akom rozsahu mali byť práce vykonané (resp. aj vykonané boli), s akým náradím, s akým dopravným prostriedkom a kým bol vykonaný odvoz odpadu, a to napriek tomu, že bol oboznámený so zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na obsah uvedených dokladov (faktúry, dodacie listy) a tvrdenie P. I. a Ing. P. O. bolo podľa názoru súdu spochybnené vykonanie prác podľa žalobcom predložených faktúr deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou RALE imperial s.r.o. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ v čase, kedy sa malo plnenie uskutočniť nemal personálne a materiálne vybavenie na realizáciu prác, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok od deklarovaného dodávateľa. Na strane žalobcu ako daňového subjektu potom nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou RALE imperial s.r.o. v mesiaci január 2017 a dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, v dôsledku

čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepriznal.

37. Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok prác správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ, resp. iný subjekt ako subdodávateľ. Správca dane nespochybnil, že čistiace práce a odvoz odpadu boli vykonané, dodané žalobcovi, ktorý ich ďalej odovzdal svojim odberateľom (o čom žalobca a jeho odberatelia na základe výzvy správcu dane predložili dôkazy), čo ale nepreukazuje, že tieto práce vykonala pre žalobcu spoločnosť RALE imperial s.r.o. a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ práce vykonal osobne P. O. (spoločník uvedenej spoločnosti, ktorý nebol jej zamestnancom a ktorý vykonanie prác potvrdil), resp. ním zorganizované a neidentifikované nezamestnané osoby, táto okolnosť neznamená a ani nemôže znamenať vznik daňovej povinnosti pre spoločnosť RALE imperial s.r.o., ktorá bola deklarovaným dodávateľom prác pre žalobcu. Správcovi dane nebol predložený ani žiadny doklad oprávňujúci Ing. P. O. konať za uvedenú spoločnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na jeho tvrdenie, že „spolupráca trvala od začiatku roka 2016 do augusta 2017“, pričom podľa výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti je zrejmé, že Ing. P. O. sa stal spoločníkom spoločnosti až od 16. 11. 2016.

38. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený v podaní správcu dane zo dňa 03. 08. 2018 (ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 22. 08. 2018 s návrhom na doplnenie dokazovania), jej výsledky boli podrobne uvedené i v protokole zo dňa 16. 11. 2018 z daňovej kontroly, ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2018, v ktorom nesúhlasil so závermi správcu dane a bol toho názoru, že tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a správca dane nevykonal navrhované dôkazy. Dňa 20. 02. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu podané v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania a správca dane k nim zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnený v zdaňovacom období január 2017 v prípade dodávok od spoločnosti RALE imperial s.r.o. správca dane nepovažuje za dostatočne preukázaný a nie je možné ho žalobcovi uznať.

39. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach prác od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci január 2017, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto prác uvedeným dodávateľom. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok prác zo strany deklarovaného dodávateľa. Žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy podľa názoru súdu nepreukazujú reálnosť dodávok prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. pre žalobcu, pričom neboli označení ani žiadni subdodávatelia týchto prác.

40. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie prác od spoločnosti RALE imperial s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania prác žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

41. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo bola základná a podstatná žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

42. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri prácach, ktoré mu mala dodať spoločnosť RALE imperial s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, resp. konkrétneho subdodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci január 2017 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodné transakcie (dodávka prác) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, dodacích listov a účtovných dokladov) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (čistiace práce a odvoz odpadu) boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach.

43. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi ním a dodávateľom v zmysle predložených faktúr. Žalobca si zrejme informácie o svojom dodávateľovi neoveril dostatočne, nakoľko v opačnom prípade, by z verejne prístupného obchodného registra obchodných spoločností jednoducho zistil, že Ing. P. O. bol od 16. 11. 2016 jedným zo spoločníkov spoločnosti RALE imperial s.r.o., čo ho neoprávňovalo konať za spoločnosť, pričom konateľom a teda osobou oprávnenou konať bol P. I.. V administratívnom spise sa nachádza i zmluva o zabezpečení služieb zo dňa 10. 12. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou žalobcu ako objednávateľom a spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako vykonávateľom (zastúpený P. I.

- konateľ a Ing. P. O. - spolumajiteľ spoločnosti spoločne ako zmluvné strany), v ktorej je uvedené, že vykonávateľ sa zaviazal komplexne zabezpečiť (teda nie vykonať) kompletné čistiace a iné služby pre objednávateľa. Už pri základnej opatrnosti a obozretnosti podnikateľa, ktorá je nevyhnutná pri uzatváraní obchodných kontraktov, by žalobca zistil, že Ing. P. O. nebol konateľom spoločnosti RALE imperial s.r.o. a pokiaľ napriek tomu za spoločnosť konal, bolo potrebné overiť, základe čoho je oprávnený tak robiť. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a overiteľné v obchodnom registri potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, ktorý nemal žiadnych zamestnancov, materiálne ani technické vybavenie na vykonanie týchto prác, čo potvrdil i P. I. ako konateľ dodávateľa a žiadne iné subjekty, ktoré by mali práce vykonať ako subdodávatelia neboli identifikované. Pokiaľ práce vykonal P. O. osobne, resp. ním zorganizované

neidentifikované osoby, z tohto nemožno vyvodiť vznik daňovej povinnosti pre spoločnosť RALE imperial s.r.o. Výpoveďou P. I., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľ spoločnosti RALE imperial s.r.o. a Ing. P. O., ktorý bol v uvedenom období spoločníkom tejto spoločnosti však jednoznačne nebolo preukázané dodanie prác žalobcovi podľa ním predložených faktúr od tejto spoločnosti. V administratívnom spise sa nachádza i výpoveď ďalšieho svedka F. F. (ktorý bol od 21. 02. 2017 do 14. 08. 2017 konateľom spoločnosti Golden Bee s.r.o. a od 09. 03. 2017 do 14. 08. 2017 bol i jej konateľom), ktorá taktiež nepotvrdzuje vykonanie a dodanie prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. žalobcovi zmysle predložených faktúr v januári 2017. Správca dane nemohol predvolať a vypočuť ako svedkov prípadné ďalšie osoby, nakoľko tieto Ing. P. O. žiadnym spôsobom neidentifikoval.

44. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane. Žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018).

45. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania prác sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. , v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. . Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. ). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené (bod 38 tohto rozsudku).

46. Nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať že plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Daňové konanie je

ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január 2017). Podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou RALE imperial s.r.o., ktorá mu mala práce dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní a dodaní prác uvedeným dodávateľom. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. 47. Ani podľa názoru správneho súdu nebol potrebný opakovaný výsluch P. I. a Ing. P. O., vykonanie miestneho zisťovania v areáli, ktorý využíva žalobca, ani v miestach dodania deklarovaných prác. Daňové orgány nespochybnili vykonanie prác a ich odovzdanie odberateľom žalobcu, čo ale nepreukazuje, že práce fakturované faktúrami č. 2017/0002 zo dňa 31. 01. 2017, č. 2017/0003 zo dňa 31. 01. 2017, č. 2017/0004 zo dňa 31. 01. 2017 a č. 2017/0005 zo dňa 31. 01. 2017 vykonala spoločnosť RALE imperial s.r.o. ako dodávateľ a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania (i s poukazom na výpoveď P. I. a Ing. P. O.) je správny súd toho názoru, že ani vykonaním miestneho zisťovania by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca (uznanie dôvodnosti a oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017). Dodanie prác zo strany žalobcu pre jeho odberateľov (ktoré správca dane nespochybňoval) nepreukazuje a nemôže preukazovať dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v zmysle predložených faktúr od spoločnosti RALE imperial s.r.o. a rovnako nie je dôkazom o tom, kto vykonal a dodal práce žalobcovi.

48. V predmetnej veci správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne vykonanie prác od ním uvádzaného dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ani zodpovednosťou žalobcu za nesplnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom finančnej správy. I keď žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane uviedol, že správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľská spoločnosť nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočné dodanie prác a vznik daňovej povinnosti z tohto titulu (pričom práve tento dôvod žalobca v žalobe namietal), z jeho rozhodnutia (str. 6, 7, 10) v kontexte s rozhodnutím správcu dane je nepochybné, že dôvodom tohto neuznania bolo neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že práce vykonala a jemu dodala spoločnosť uvedená na faktúrach ako dodávateľ, pričom toto bola jeho dôkazná povinnosť.

K uvedenej námietke správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny, resp. daňový orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a

ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. Vzhľadom na vykonané dôkazy (výsluch P. I. a Ing. P. O.) a predložené listinné doklady i podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť RALE imperial s.r.o., čo znamená spochybnenie predložených faktúr od deklarovaného dodávateľa a čo súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho konania.

49. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 05. 03. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 5.000,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 03. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2019. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

50. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že práce vykonal deklarovaný dodávateľ). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

51. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. , správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

52. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

53. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.