Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: U. G., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. A. Q. XXX, proti žalovaným: 1. F. I., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Babin, Petko & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, 2. F. F., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. A. Q. X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 12. 2017, č. k. -209, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

II. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v 1.rade vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„Žalobu zamieta.

Žalovaný v 1. rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade náhradu trov konania stranám nepriznáva.“

2. Vec právne posúdil podľa , , , , .

3. V odôvodnení súd okrem iného uviedol, že žalobca sa upravenou žalobou v predmetnom konaní domáhal určenia, že nehnuteľnosti v k.ú H. A. Q. zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/ XX orná pôda o výmere X m2, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k. ú. H. A. Q., parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, t. č. podľa GP č. XX/XXXX overeného OÚ F. KO dňa 18. 8. 2014 pod č. Gl-XXXX/XXXX ako parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX ostatné plochy o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere X m2 , patria do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalovaných nahradiť mu trovy konania (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).

4. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil zistením, že v prejednávanej veci pre žalobcu z tvrdených skutočností nesvedčí ani vecná legitimácia, ani naliehavý záujem na žiadnom určení. Žaloba o určenie vlastníckeho práva nezodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a žiadané určenie nie je prípustné. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že v predmetnom konaní súd nemôže nahrádzať dedičské konanie, ktoré má svoj osobitný postup a môže sa dotýkať aj práv iných osôb. Procesne preto správne bolo potrebné žalovať, že nehnuteľnosť, resp. neprededené spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po právnych predchodcoch žalobcu, resp. že poručitelia boli ku dňu ich smrti vlastníkmi

spoluvlastníckych podielov predmetných nehnuteľnosti, v ktorom konaní by účastníkmi navyše museli byť všetci potenciálni dedičia.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Uviedol, že žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému v 1.rade jemu vzniknuté trovy tohto konania v zmysle ust. celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám, strany sporu do skončenia konania netvrdili, ani súd nezistil. Žalovaný v 1.rade zastúpený v konaní advokátom bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Obdobný nárok na náhradu trov konania by mal mať aj žalovaný v 2.rade, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Keďže žalovanému v 2.rade v konaní žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli a neúspešný žalobca vo vzťahu k nemu na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi stranám nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, keďže súd nevzal do úvahy špecifické okolnosti danej veci a neposúdil vec podľa . Uviedol, že ustanovenie zakotvuje moderačné právo súdu zmierniť následky uplatňovania zásady procesnej zodpovednosti za výsledok, zakotvenej v . Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. V danom prípade sa domáhal určenia vlastníckeho práva, poukazujúc na fakt, že v minulosti došlo k dohode právnych predchodcov a strán sporu, podľa ktorej nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, pripadli jeho právnemu predchodcovi a právni predchodcovia žalovaných dostali vlastnícke právo k inej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že k uvedenej nehnuteľnosti mu v celom rozsahu svedčí vlastnícke právo podľa osvedčenia o vydržaní, spísaného formou notárskej zápisnice. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že podanú žalobu nesprávne formuloval. Je starobným dôchodcom, jeho mesačný príjem je vo výške 482,90 eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je rovnako starobnou dôchodkyňou, s príjmom 415,50 eur. Podanou žalobou sa snažil dosiahnuť súlad zápisu v katastri nehnuteľností s osvedčením o vydržaní, podľa ktorého je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Má za to, že procesný neúspech žalobcu je daný predovšetkým nesprávne formulovaným petitom žaloby, a preto práve túto okolnosť je potrebné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Zároveň sú dané aj sociálne, resp. majetkové dôvody, ktoré spočívajú v tom, že má príjem iba zo starobného dôchodku, ktorého výška mu neumožňuje uhradiť trovy konania protistrany. K odvolaniu doložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 15.03.2019 (č.l. 232), ktorým sa žalobcovi zvýšil starobný dôchodok na 482,90 eur mesačne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 (č.l. 233), ktorým sa manželke žalobcu zvýšil starobný dôchodok na 415,50 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade nepriznáva.

7. Žalovaný v 1.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR, ).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.

11. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. vo vzťahu k trovám konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa .

16. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

17. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a ďalšie. ( Sb. 49).

18. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne zistenia, ani dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému v 1.rade jemu vzniknuté trovy tohto konania v zmysle ust. celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám. Žalobca v odvolaním

argumentoval tým, že procesný neúspech v konaní bol daný predovšetkým nesprávne sformulovaným petitom žaloby, ktorého správnosť žalobca pri podávaní žaloby nemal dôvod spochybňovať. Žalobca je toho názoru, že práve túto skutočnosť je v danom prípade potrebné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, zároveň sú dané aj sociálne, resp. majetkové dôvody na strane žalobcu, ktoré spočívajú v tom, že žalobca rovnako ako jeho manželka sú starobnými dôchodcami. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi z tvrdených skutočností v konaní nesvedčila ani vecná aktívna legitimácia v spore. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že strana, ktorá podala žalobu na súdu, musí vždy zvážiť začatie súdneho konania, resp. obranu v ňom, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z procesného neúspechu v konaní. Pre aplikáciu ust. nie sú dané ani sociálne a majetkové dôvody, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, jeho príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 482,90 eura mesačne, príjem jeho manželky predstavuje tiež starobný dôchodok vo výške 415,50 eura mesačne. Naviac pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 02. 2009). Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému v 1.rade trovy konania nepriznať, odvolací súd nezistil.

19. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. nebola preukázaná, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade ako vecne správny postupom podľa ust. a .

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s ust. a . Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v 1.rade žiadne preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v 1.rade vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).