Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-188-2013.pdf
PDF · 121.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/188/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: Q. E., C. D. XX, L. O., zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrová 2, Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.779,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 2.779,85 EUR od 16.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručeniu tunajšiemu súdu dňa 27.9.2013 domáhal od žalovaného označeného ako Slovenská republika, zastúpená: 1. Generálnou prokuratúrou SR, Štúrová 2, Bratislava a 2. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, zaplatenia 2.779,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% od 15.9.2013 do zaplatenia, a to alternatívne buď od Slovenskej republika zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, Štúrová 2, Bratislava alebo Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, mu bolo vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola zmietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2Pv 236/08 zo dňa 30.3.2009. Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala v predmetnej veci obžalobu č. 2Pv 236/08 zo dňa 17.6.2009. Dňa 20.4.2010 bol vo veci konajúcim súdom vydaný trestný rozkaz sp. zn. 1T 72/2009, proti ktorému dňa 29.4.2010 podal odpor. Okresný súd Liptovský Mikuláš ho rozsudkom, sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 9.6.2011 uznal za vinného. Na jeho odvolanie bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To 91/2011 zo dňa 24.11.2011, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na znovu prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súd Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 17.1.2013 bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom. Počas trestného stíhania bol zastúpený advokátom, ktorému zaplatil odmenu vo výške 2.779,85 EUR, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal ako škody, spôsobenej mu titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil rozhodnutie o vznesení obvinenia ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, voči ktorému podal sťažnosť. Aj keď sťažnosť navrhovateľa voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá, v súlade s judikatúrou NS SR sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj oslobodenie spod obžaloby. Dňa 14.3.2013
požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.20104. Ministerstvo vnútra SR dňa 20.3.2013 túto žiadosť odstúpilo Generálnej prokuratúre SR. Z dôvodu procesnej opatrnosti požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody aj Ministerstvo spravodlivosti SR, keďže zákon č. 514/2003 Z.z. bol novelizovaný s účinnosťou od 1.1.2013, pričom sa zmenil orgán konajúci v mene štátu a neobsahoval prechodné ustanovenia. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 10.4.2013 jeho žiadosť, podľa § 4 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z., postúpilo Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že trestné stíhanie dospelo na základe obžaloby až do štádia súdneho konania. Generálna prokuratúra SR dospela k záveru, že nie je príslušná vo veci konať a opätovne vec, dňa 12.9.2013, postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.9.2013 vrátilo postúpenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, nakoľko predmetnú žiadosť nepovažovalo za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR. Uplatnený nárok navrhovateľa nebol v zákonnej 6 mesačnej lehote v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. uspokojený.
3. Na preukázanie žalovaného nároku navrhol vykonanie dokazovania uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-99/JP-RK -2008 zo dňa 3.3.2009, sťažnosťou obvineného zo dňa 6.3.2009, Uznesením prokurátora Liptovský Mikuláš sp.zn. 2Pv 236/08 zo dňa 30.3.2009, spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 17.1.2013, faktúrou č. 27/13 zo dňa 20.2.2013, vyúčtovaním trov obhajoby, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 26.2.2013.
4. Žalovaný - SR, zastúpený Generálnou prokuratúrou SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2013, namietal, že nie je orgánom oprávneným na konanie v danej veci.
5. Žalovaný - SR, zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 8.1.2014, namietal, že viacnásobné účastníctvo SR zastúpenej rôznymi orgánmi súdna prax vyriešila tak, že za SR (štát), ako účastníka konania, koná pred súdom vždy jeden štátny orgán. V danej veci za orgán konajúci za SR označil v zmysle záverov rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 194/2010, Generálnu prokuratúru SR.
6. Na pojednávaní dňa 30.9.2015 súd rozhodol, že vo veci bude konať so SR zastúpeným Generálnou prokuratúrou SR, ako žalovaným, v zmysle § 4 ods. 1, písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013.
7. Žalovaný - SR, zastúpený Generálnou prokuratúrou SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2015, namietal, že nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na právny názor Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, ktorý skonštatoval, že "vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila." Uviedol, že v danom prípade bol postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k navrhovateľovi odôvodnený a zákonný. Fakt, že zásadné informácie poskytované poškodenými v rámci trestného konania boli s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslené, nemôže dospieť k osvojeniu si záveru, že za vznesenie obvinenia konkrétnej osoby je zodpovedný prokurátor. Z dokazovania realizovaného v celom prípravnom konaní vyplýva, že boli produkované dve skupiny dôkazov, jedna svedčiaca v prospech tvrdení poškodených, jedna v prospech tvrdení obvineného. Súčasne boli vedené dve trestné konania, jedno na Okresnom riaditeľstve PZ Ružomberok pod sp. zn. ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 a druhé inšpekciou MV SR. Trestný priadok neustanovuje prokurátorovi po vznesení obvinenia konkrétnej osobe v prípade existencie dvoch línií tvrdení (dôkazov) zastaviť trestné stíhanie alebo ho prerušiť. Prokurátor je pri existencii tejto dôkaznej situácie povinný podať obžalobu, s ktorou sa musí vysporiadať súd na základe vykonaného dokazovania a vo veci rozhodnúť rozsudkom a to buď uznaním obžalovaného za vinného alebo jeho oslobodením. Bol preto toho názoru, že postup dozor vykonávajúceho prokurátora bol zákonný.
8. Súd rozsudkom č.k. 12C 188/2013 - 126 zo dňa 13.5.2016 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, §18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a vecne tým, že v danom prípade na priznanie nároku žalobcu na náhradu škody nebola splnená podmienka nezákonného rozhodnutia, Vychádzal pri tom z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS
163/2013 zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Keďže v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu pre prečin krivého obvinenia existovali dve línie dôkazných tvrdení a žalobca bol spod obžaloby oslobodený okresným súdom až po zrušení rozsudku, ktorým bol uznaný vinným, a to s použitím zásady "in dubio pro reo", bol súd toho názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a ktoré nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti, nemožno považovať za nezákonné.
9. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7Co/384/2016-148 zo dňa 18.11.2019, právoplatným dňa 12.12.2019, na základe odvolania žalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor podľa ktorého, ak bolo v prejedávanej proti žalobcovi začaté a vedené trestné stíhanie, bolo mu vznesené obvinenie, pričom bol následne spod obžaloby oslobodený, je potrebné uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia žalobcovi považovať za nezákonné, a to na základe meradla jeho nezákonnosti, ktorým je oslobodenie žalobcu spod obžaloby a uložil súdu prvej inštancie posúdiť zodpovednosť žalovaného z hľadiska splnenia ďalších podmienok, a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a aby vo veci opätovne rozhodol.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhmi na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 13.3.2013, odstúpením žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.3.2013 MV SR, postúpením žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.4.2013 MS SR, vybavením žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.9.2013 GP SR, vrátením postúpenej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.9.2013 MS SR, uznesením Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, sťažnosťou navrhovateľa zo daň 6.3.2009, uznesením Okresnej prokuratúry č. 2Pv 236/08-21 zo dňa 30.3.2009, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 zo dňa 17.1.2013, faktúrou advokátskej kancelárie Ivan Syrový s.r.o. č. 27/13 zo dňa 20.2.2013, vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa 19.2.2013, príjmovým dokladom advokátskej kancelárie Ivan Syrový s.r.o. zo dňa 26.2.2013, písomným vyjadrení odporcu zo dňa 22.11.2013 a 6.11.2015, písomným vyjadrením MS SR zo dňa 8.1.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, priemernými cenami pohonných látok v SR v rokoch 2011 - 2013 (mesačné) zverejnenými Štatistickým úradom SR, technickým preukazom motorového vozidla zn. HONDA, EVČ: BL426 CM vo vlastníctve AK Ivan Surový s.r.o., technickým preukazom motorového vozidla zn. Kia, EVČ: PK 564CB, osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty AK Ivan Surový s.r.o. zo dňa 16.7.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-99/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, súd zistil, že žalobcovi bolo týmto uznesením vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.
12. Zo sťažnosti žalobcu proti uzneseniu ČVS: ORP-99/JP-RK-2008 zo dňa 6.3.2009, súd zistil, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 5.3.2009 a žalobca podal voči nemu sťažnosť.
13. Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 236/08-21 zo dňa 30.3.2009, bola sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, zamietnutá. Prokurátor v odôvodnení uznesenia uviedol, že vyšetrovateľ pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia postupoval zákonným spôsobom.
14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 súd zistil, že rozsudkom č.k. 1T/72/2009 - 250 zo dňa 9.6.2011, bol žalobca uznaný za vinného, že dňa 3.3.2008, po tom čo bol v čase približne okolo 9.45 hod. na ceste 2/584 medzi obcami Liptovská Sielnica a Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ako vodič osobného motorového vozidla zn. N. R. L.. G.. Č.. C.-XXXTA, zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ v zložení nstržm. M. E., stržm. A. C., a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 2.000,- Sk (66,39 EUR ) za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods.1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že viedol vozidlo bez rozsvieteného ustanoveného osvetlenia, ako to ukladalo ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, na predložený blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku B. XXXXXXX, ktorý mu bol ako páchateľovi priestupku predložený na podpis spolu s poštovou poukážkou, namiesto podpisu napísal: "Odmietam zaplatiť chceli 500,- Sk bez Bloku" a následne v čase o 9.48 hod. a v čase o 10.06 hod. telefonicky oznámil na tiesňovú linku 158 (044/5528158) operačného strediska Okresného riaditeľstva PZ v Liptovský Mikuláši z mobilného telefónu s účastníckym číslom XXXX XXXXXX, že policajti od neho žiadali pre seba peňažnú sumu 500,-Sk za to, že vyššie opísaný spáchaný priestupok vyriešia bez vydania blokov, toto obvinenie zopakoval následne toho istého dňa o 11.06 hod. počas telefonického hovoru s riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Liptovskom Mikuláši a vo svojich písomných oznámeniach zo dňa 5.3.2008 Krajskému riaditeľstvu PZ v Žiline a dňa 10.3.2008 odboru kontroly Prezídia PZ, pričom tieto telefonické a písomné oznámenia podal v úmysle privodiť policajtom nstržm. M. E. a stržm. A. C. trestné stíhanie, aj napriek tomu, že Q. E.G. uvádzané skutočnosti sa vyšetrovaním nepotvrdili a vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR dňa 3.12.2008 pod ČVS:SKIS-52/IS-3- V-2008 trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukázaním na § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, teda lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, čím spáchal prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 1.000,- EUR.
15. Uznesením Krajského súdu v Žilne č.k. 3To/91/2011 - 269 zo dňa 24.11.2011, bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 zo dňa 9.6.2011 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
16. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/72/2009 - 320 zo dňa 17.1.2013, právoplatným dňa 2.2.2013, bol žalobca podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 2 Pv 236/08 - 26 zo dňa 17. júna 2009 oslobodený, lebo skutok nie je trestným činom.
17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, príloha č. 1, z uznesenia Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS- 52/IS-3-V-2008 zo dňa 3.12.2008, právoplatného dňa 9.12.2008, súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa PZ 3. IO OIS SKIS MV SR bol dňa 1.4.208 pod ČVS: SKIS- 52/IS-3-V-2008 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za zločin príjmania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe že príslušníci Policajného zboru na Obvodnom oddelení PZ v Liptovskej Sielnici dňa 3.3.2008 v čase okolo 9.40 hod. na ceste 2/584 medzi obcami Liptovská Sielnica a Kvačany, počas výkonu služby v ich služobnom obvode, po tom, ako zistili priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť vodič Q. E. H.. X.X.XXXX, C. Bratislava, Q. XXXX/ XX, tým, že viedol vozidlo bez rozsvieteného ustanoveného osvetlenia, ako to ukladá ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, žiadali od menovaného sumu vo výške 500,- Sk za to, že tento priestupok vyriešia bez vydania blokov, s čím vodič nesúhlasil, na čo policajti spísali oznámenie o priestupku s uložením blokovej pokuty vo výške 2.000,- Sk, čím porušili ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) , g) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. V uvedenom konaní bol žalobca dňa 5.6.2008 vypočutý ako svedok.
18. Žalobca bol vypočutý dňa 9.10.2008 ako svedok aj vo veci prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, kde využil právo na odopretie výpovede z dôvodu, že by mohol privodiť trestné stíhanie sebe alebo osobe sebe blízkej.
19. Uznesením Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS- 52/IS-3-V-2008 zo dňa 3.12.2008, právoplatným dňa 9.12.2008, bolo trestné stíhanie začaté pre zločin príjmania úplatku podľa §329 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zastavené lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.
20. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 súd zistil, že žalobcu v trestom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Ružomberku pod ČVS: ORP -99/JP-RK -2008, na základe plnej moci zo dňa 9.3.2009 zastupoval JUDr. Ivan Syrový.
21. Vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa 19.2.2013 JUDr. Ivan Syrový vyúčtoval žalobcovi trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009, za 6 úkonov právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 14.3.2011, 9.6.2011, odvolanie voči rozsudku dňa 17.6.2011, účasť na pojednávaniach dňa 5.9.2012, 11.10.2012, 18.2013) vo výške 515,05 EUR, cestovné dňa 14.3.2011, 9.6.2011, 5.9.2012, 11.10.2012,18.1.2013 vo výške 850,14 EUR, stratu času 7 hodín na cestu BA - LM-BA dňa 14.3.2011, 9.6.2011, 5.9.2012, 11.10.2012,18.1.2013 vo výške 883,82 EUR, režijný paušál vo výške 67,53 EUR, 20% DPH vo výške 463,31 EUR, spolu vo výške 2.779,85 EUR.
22. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/72/2009 súd zistil, že všetky úkony vyúčtované JUDr. Ivanom Syrovým boli skutočne vykonané.
23. Faktúrou č. XX/XX zo dňa 20.2.2013 Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový s.r.o. vyúčtoval žalobcovi odmenu za právne služby vo výške 2.779,85 EUR s DPH.
24. Z osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty SR č. K. zo dňa 23.9.2011, súd zistil, že Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový s.r.o. je platiteľom DPH od 1.10.2011.
25. Z príjmového dokladu Advokátskej kancelárie JUDr. Ivan Syrový s.r.o. zo dňa 26.2.2013 súd zistil úhradu faktúry č. XX/XX.
26. Z priemerných cien pohonných látok v SR v rokoch 2011 - 2013 zverejnených Štatistickým úradom SR, súd zistil cenu benzínu natural 95 oktánový v marci 2011- 1,425 EUR/liter, v júny 2011- 1,465 EUR/ liter, v septembri 2012- 1,595 EUR/liter, v októbri 2012 - 1,578 EUR/liter, v januári 2013- 1,501 EUR/liter.
27. Z technického preukazu motorového vozidla zn. D. L.-N., G.: C. L., Č.. NA XXXXXX súd zistil, že motorové vozidla je vo vlastníctve AK Ivan Surový s.r.o. od 30.11.2011, jazdí na palivo BA 95B a má spotrebu paliva 8,2/100 km.
28. Z technického preukazu motorového vozidla zn. Kia cee´d, EVČ: PK 564CB, č. PC 803456 súd zistil, že motorové vozidla je vo vlastníctve Z. K. od 25.2.2008, jazdí na palivo BA 95B a má spotrebu paliva 6,5/100 km.
29. Návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.3.2013, žalobca požiadal Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, spočívajúcej v uhradených trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní, v ktorom bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 17.1.2013, právoplatným dňa 2.2.2013 oslobodený, vo výške 2.779,85 EUR.
30. Ministerstvo vnútra SR postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.3.2013, žiadosť žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Generálnej prokuratúre SR.
31. Ministerstvo spravodlivosti SR postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.4.2013, žiadosť žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Generálnej prokuratúre SR.
32. Generálna prokuratúra SR dňa 12.9.2013 žiadosť žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vrátila Ministerstvu spravodlivosti SR. Z uvedenej žiadosti súd zistil, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola Generálnej prokuratúre SR z Ministerstva spravodlivosti SR doručená dňa 15.4.2013.
33. Ministerstvo spravodlivosti SR vrátením postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď, zo dňa 17.9.2013, žiadosť žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vrátilo Generálnej prokuratúre SR.
34. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzby, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
35. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát podľa § 6 tohto zákona, zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.
36. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. je zrušenie alebo zmena rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, musí byť právoplatné. V danom prípade žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda označil uznesenie vyšetrovateľa
- OR PZ v Ružomberku ČVS: ORP-99/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona (odsek 11.). Sťažnosťou žalobcu zo dňa 6.3.2009, uvedenou v odseku 12., mal súd za preukázané, že žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia včas sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 236/08-21 zo dňa 30.3.2009, uvedenou v odseku 13., mal súd za preukázané, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá. Prokurátor v odôvodnení uznesenia uviedol, že vyšetrovateľ pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia postupoval zákonným spôsobom. V trestnom konaní bol žalobca rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 17.1.2013 spod obžaloby z prečinu krivého obvinenia, podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, oslobodený. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu vyloveného v uznesení č.k. 7Co/384/2016-148 zo dňa 18.11.2019, právoplatnom dňa 12.12.2019, uvedenom v odseku 7., je preto potrebné uznesenie o začatí trestného stíhania žalobcu a vznesení obvinenia žalobcovi, ČVS: ORP-99/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, považovať bez ďalšieho za nezákonné. Súd bol pri opätovnom rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu týmto názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je splnená základná podmienka pre úspešnosť žaloby na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., uvedená v odseku 35.
37. Následne súd posudzoval zodpovednosť žalovaného z hľadiska splnenia ďalších dvoch podmienok uvedených v odseku 35, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
38. Žalobca v predmetnom konaní za škodu vzniknutú mu v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím označil trovy obhajoby, vzniknuté mu v trestnom konaní vednom voči nemu pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.1 Trestného zákona vo výške 2.779,85 EUR. Súd vykonaným dokazovaním, pripojený trestným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, mal za preukázané, že žalobcu v trestnom konaní vedenom voči nemu pre prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, zastupovala Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový s.r.o., ktorá odmenu za právne služby žalobcovi vyúčtovala faktúrou č. XX/XX zo dňa 20.2.2013, uvedenou v odseku 23., vo výške 2.779,85 EUR s DPH. Podľa odseku 21. boli vyúčtované trovy obhajoby dňa 19.2.2013 Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Syrový s.r.o. ako trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009, za 6 úkonov právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 14.3.2011, 9.6.2011, odvolanie voči rozsudku dňa 17.6.2011, účasť na pojednávaniach dňa 5.9.2012, 11.10.2012, 18.2013) vo výške 515,05 EUR, cestovné dňa 14.3.2011, 9.6.2011, 5.9.2012, 11.10.2012,18.1.2013 vo výške 850,14 EUR, stratu času 7 hodín na cestu BA - LM- BA dňa 14.3.2011, 9.6.2011, 5.9.2012, 11.10.2012,18.1.2013 vo výške 883,82 EUR, režijný paušál vo výške 67,53 EUR, 20% DPH vo výške 463,31 EUR, spolu vo výške 2.779,85 EUR. Pripojeným trestným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, mal súd za preukázané, že všetky vyúčtované úkony boli skutočne vykonané. Osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty SR č. K. zo dňa 23.9.2011, uvedeným v odseku 24., mal súd za preukázané, že Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový s.r.o. je platiteľom DPH od 1.10.2011 a príjmovým dokladom Advokátskej kancelárie JUDr. Ivan Syrový s.r.o. zo dňa 26.2.2013, uvedeným v odseku 25., mal súd za preukázanú úhradu faktúry č. XX/XX žalobcom. Potom, ako žalobca v konaní predložil listinné dôkazy o vyúčtovanom
cestovnom priemernými cenami pohonných látok v SR v rokoch 2011 - 2013 zverejnených Štatistickým úradom SR, uvedené v odseku 26. a technické preukazy motorových vozidiel použitých advokátom pri vyúčtovanom cestovnom, žalovaný na pojednávaní dňa 1.7.2020 uviedol, že ich nerozporuje. Na základe uvedeného súd vyhodnotil výšku trov obhajoby vyúčtovanú faktúrou č. XX/XX zo dňa 20.2.2013 Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Syrový s.r.o. vo výške 2.779,85 EUR za nespornú a v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ju vyhodnotil ako škodu, ktorá žalobcovi vznikla v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súd takto vzniknutú škodu žalobcu vyhodnotil ako škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím uvedeným v odseku 36., pretože nebyť tohto nezákonného rozhodnutia, t.j. uznesenia OR PZ v Ružomberku ČVS: ORP-99/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009 o vznesení obvinenia pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona (odsek 11.), nevznikla by žalobcovi potreba zvoliť si na zastupovanie v uvedenom trestnom konaní právne zastúpenie advokátom a vynaložiť finančné prostriedky na úhradu advokátom vyúčtovaných trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že sú splnené aj ďalšie dve podmienky pre úspešnosť žaloby na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., uvedené v odseku 35. a preto žalobe vyhovel.
39. Pretože žalovaný žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doručenej mu 15.4.2013 z Ministerstva spravodlivosti SR (odsek 32.) nevyhovel, dostal sa uplynutím 6 mesačnej lehoty, upravenej v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., s úhradou škody do omeškania prvým dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, t.j. od 16.10.2013. Súd preto v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaného zaviazal aj na úhradu úroku z omeškania od 16.10.2013 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,5% ročne. Vo zvyšku súd uplatnený úrok z omeškania zamietol.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalobcovi, ktorého neúspech sa týkal len časti príslušenstva, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 41. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.