Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-72-2009.pdf
PDF · 121.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/72/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 17. januára 2013 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného V. H., nar. X. X. XXXX v Bratislave, trvale bytom G., V. XXXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 2 Pv 236/08 - 26 zo dňa 17. júna 2009, pre skutok, že
dňa 3. 3. 2008 po tom čo bol v čase okolo 9.45 hod. na ceste 2/584 medzi obcami Liptovská Sielnica a Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ako vodič osobného motorového vozidla zn. VW Transporter Caravelle, ev. č. BA-484TA, zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ v zložení nstržm. O. H., stržm. Z. G., a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur) za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že viedol vozidlo bez rozsvieteného ustanoveného osvetlenia, ako to ukladalo ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, na predložený blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku AA 1577127, ktorý mu bol ako páchateľovi priestupku predložený na podpis spolu s poštovou poukážkou, namiesto podpisu napísal: „Odmietam zaplatiť chceli 500,- Sk Bez Blokou“ a následne v čase o 9.48 hod. a v čase o 10.06 hod. telefonicky oznámil na tiesňovú linku XXX (XXX/XXXXXXX) operačného strediska Okresného riaditeľstva PZ v Lipt. Mikuláši z mobilného telefónu s účastníckym číslom XXXX XXXXXX, že policajti od neho žiadali pre seba peňažnú sumu 500,- Sk za to, že vyššie opísaný spáchaný priestupok vyriešia bez vydania blokov, toto obvinenie zopakoval následne toho istého dňa o 11.06 hod. počas telefonického hovoru s riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Lipt. Mikuláši a vo svojich písomných oznámeniach zo dňa 5. 3. 2008 adresovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Žiline a zo dňa 10. 3. 2008 adresovanom odboru kontroly Prezídia PZ, pričom tieto telefonické a písomné oznámenia podal v úmysle privodiť policajtom nstržm. O. H. a stržm. Z. G. trestné stíhanie, aj napriek tomu, že V. H. uvádzané skutočnosti sa vyšetrovaním nepotvrdili a vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR dňa 3. 12. 2008 pod ČVS:SKIS-52/IS-3-V-2008 trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku s poukázaním na § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie,
lebo skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených O. H., nar. XX. X. XXXX v Liptovskom Mikuláši, bytom Ž. XXX/X, X. S., a Z. G., nar. X. X. XXXX v Banskej Bystrici, bytom K. Ľ. XXX, okres X. S., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na obžalovaného V. H. obžalobu pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.
Dňa 9. 6. 2011 rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš o uznaní obžalovaného vinným z uvedeného prečinu a uložil mu podľa § 345 ods. 1, § 56 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1.000,- eur, a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na tri mesiace. Poškodených O. H. a Z. G. odkázal s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy na občianske súdne konanie.
Okresný súd svoje rozhodnutie oprel v podstatných bodoch o nasledovné zistenia a závery. Výpoveďou obžalovaného a svedkov poškodených O. H., Z. G. i svedkov I. H., Z.. M. Š.Y., G.. M. I. mal súd preukázané, že dňa 3. 3. 2008 bol hliadkou v zložení nstržm. O.M. H. a stržm. Z. G.l zastavený a kontrolovaný obžalovaný kvôli spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Hoci obžalovaný podal na príslušníkov polície H. a G. trestné oznámenie z dôvodu, že požadovali od neho za vyriešenie priestupku v hotovosti 500,- Sk bez dokladu, poškodení policajti zhodne takéto konanie popierali. Podľa nadriadených policajti H. a G. si plnili vždy pracovné povinnosti zodpovedne, neboli na nich podávané nikdy žiadne sťažnosti, a vedeli, že by bolo v rozpore so zákonom požadovať od priestupcov za vybavenie priestupku finančnú hotovosť. Policajt H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikdy by sa takéhoto konania nedopustil, a rovnako takéhoto konania by nebol schopný ani jeho kolega G..
Tvrdenie obžalovaného, že policajti od neho požadovali finančnú hotovosť bez vystavenia dokladu, nepotvrdila na hlavnom pojednávaní ani manželka obžalovaného, ktorá bola v bezprostrednej blízkosti v čase prejednávania priestupku, a teda, ak by sa policajti protiprávneho konania skutočne dopustili, musela by to zaregistrovať. Obžalovaný vo svojej výpovedi v časti týkajúcej sa popisu toho, ktorý policajt mal od neho požadovať peniaze, a takisto v časti výpovede o tom, akým spôsobom, akými slovami mal policajt peniaze od neho požadovať, bol nepresvedčivý, jeho výpoveď nebola jednoznačná, nevedel uviesť, ktorý policajt od neho peniaze žiadal.
Zotrvávanie obžalovaného na tvrdení o požadovaní finančnej hotovosti príslušníkmi polície nemá logické opodstatnenie, pretože v konaní bolo preukázané, že obidvaja policajti vyhotovili doklady týkajúce sa uloženia blokovej pokuty v sume 2.000,- Sk. Priniesli ich obžalovanému i na podpis, a navyše, vykonaným dokazovaním bolo preukázané i to, že na správnosť vypísania uvedených dokladov policajtom G. dohliadal starší kolega H.. Taktiež vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bloky boli vypísané pred tým, ako dostali obidvaja policajti pokyn od nadriadených, že majú zostať na mieste a majú zabrániť odchodu vodiča.
Súd v konaní odmietol vykonať dokazovanie oboznámením s výsledkom skúšky psychofyziologického overovania pravdovravnosti vykonanej oddelením aplikovanej psychofyziológie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Pezinok. Uvedenú metódu v prejednávanom prípade súd nepovažoval za dôkaz, ktorý má zákonnú oporu v ustanoveniach Trestného poriadku týkajúcich sa dôkazných prostriedkov. Hoci podľa ustanovenia § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, pričom dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno- pátracej činnosti, tak na strane druhej, podľa § 122 ods. 3 Trestného poriadku, pokiaľ ide o obžalovaného a podľa § 132 ods. 2 Trestného poriadku, pokiaľ ide o svedka, je neprípustné klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
Súd teda neakceptoval ako procesne relevantný dôkaz výsledok skúšky psychofyziologického overovania pravdovravnosti najmä z dôvodu, že konkrétne otázky položené policajtom G. a H. boli
formulované spôsobom odporujúcim citovaným ustanoveniam o procesne akceptovateľnom spôsobe kladenia otázok. Navyše pokiaľ ide o spoľahlivosť uvedenej metódy, táto sa pohybuje podľa aktuálnych poznatkov v rozpätí 96 - 98 %, pričom zvyšné percentá neúspešnosti môžu byť zapríčinené nesprávnym položením otázky, nesprávnym vyhodnotením testov, únavou vyšetrovanej osoby, resp. chorobou vyšetrovanej osoby. Uvedenú testovaciu techniku súd neakceptoval ako zákonný dôkaz, a na uvedenej skutočnosti nič nemenil ani fakt, že súd vyhovel návrhu na vypočutie svedka K.. S. S., vykonávajúceho uvedenú testovaciu techniku, pretože zámerom súdu bolo oboznámiť so spôsobom technickej a procesnej realizácie uvedenej testovacej techniky a jej spoľahlivosti.
Vykonaným dokazovaním, a to nielen výpoveďou svedkov poškodených G. a H. a svedkov G.. M. I. a Z.. M. Š., ale najmä právoplatným uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, 3. inšpekčného oddelenia, Banská Bystrica č. ČVS: SKIS-52/IS-3-V-2008 zo dňa 3. 12. 2008 mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že nezákonný postup policajtov H. a G., uvádzaných obžalovaným, sa nepreukázal. Krivé obvinenie príslušníkov polície, ktorého sa dopustil obžalovaný, malo za následok začatie trestného stíhania za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný V. H. písomné odvolanie doručené súdu dňa 21. 6. 2011 s podrobne uvedenými dôvodmi opravného prostriedku.
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 24. 11. 2011 podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1T/72/2009 zo dňa 9. 6. 2011 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že prvostupňový súd vo veci rozhodol predčasne, v dôsledku čoho výrok o vine obžalovaného nemá dostatočnú oporu v doposiaľ vykonaných dôkazoch. Výrok o vine prvostupňový súd odôvodnil najmä výpoveďami poškodených O. H. a Z. G., ich hodnotením zo strany ich nadriadených, výpoveďou manželky obžalovaného, ktorá nepotvrdila požadovanie peňazí bez vystavenia dokladu policajtmi. Poukázal na nelogickosť tvrdenia obžalovaného, pretože policajti vyhotovili doklady týkajúce sa uloženia blokovej pokuty v sume 2.000,- Sk. Ďalej poukázal na uznesenie inšpekcie Ministerstva vnútra SR zo dňa 3. 12. 2008, ktorým bol o zastavené trestné stíhanie v súvislosti s oznámením obžalovaného o korupčnom správaní policajtov. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa skutok nestal. Ako dôkaz odmietol prvostupňový súd oboznámiť výsledky psychofyziologického overovania pravdovravnosti svedkov G. a H., pretože im boli ukladané pri vyšetrení otázky odporujúce ustanoveniu § 132 ods. 2 Tr. poriadku, podľa ktorého je neprípustné klásť svedkom otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé, ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z ich výpovede.
V súvislosti s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné, pretože nemožno na základe doposiaľ vykonaných dôkazov dospieť nepochybne a bezpečne k jednoznačnému záveru o vine obžalovaného. Prvostupňový súd naviac nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keďže na hlavnom pojednávaní nevykonal aj ďalšie podstatné dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní. Pokiaľ tieto dôkazy nenavrhli vykonať strany konania, mohol ich vykonať aj prvostupňový súd sám vzhľadom na ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Ide o dôkazy - výsluch svedka F.. Z. Z., ktorý bol prítomný v čase skutku na mieste činu, a z jeho výpovede vyplývajú skutočnosti podstatné pre posúdenie viny obžalovaného, listinné dôkazy na č. l. 134 - 141, ktoré sú podstatné pre posúdenie postoja obžalovaného k ukladaniu mu pokút zo strany polície v minulosti.
Za opodstatnenú považoval krajský súd aj námietku obžalovaného, že prvostupňový súd odmietol oboznámiť na hlavnom pojednávaní výsledky psychofyziologického overovania pravdovravnosti svedkov H. a G.. Pokiaľ prvostupňový súd takýto postup odôvodnil ustanovením § 132 ods. 2 Trestného poriadku, krajský súd poznamenal, že kritériá uvedené v tomto ustanovení sa vzťahujú na výsluch svedka orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom. Ide teda o podmienky výsluchu svedka v trestnom konaní. Skúška psychofyziologického overovania pravdovravnosti svedkov H. a G., vykonaná Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, však nemá charakter výsluchu svedkov orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. súdom, pri ktorom by bolo potrebné postupovať podľa § 132 ods. 2 Trestného
poriadku, pokiaľ ide o spôsob kladenia otázok svedkom, pretože vyjadrenia svedkov H. a G. pri tejto skúške nemajú charakter svedeckých výpovedí v zmysle Trestného poriadku. Napokon, svedkovia pri tejto skúške neboli ani poučovaní v zmysle procesného postavenia svedka. Svedkovia sa tejto skúšky zúčastnili dobrovoľne, po primeranom poučení a vysvetlení, a na položené otázky aj dobrovoľne odpovedali.
Pokiaľ ide o spôsob kladenia otázok svedkom pri tejto skúške, tento dostatočne vysvetlil svedok K.. S., U.., z výpovede ktorého je zrejmé, prečo a akým spôsobom sú pri skúške kladené preverovaným osobám otázky, a akým spôsobom sa na položené otázky odpovedá. Z výpovede tohto svedka je zrejmé, že pri skúške iný spôsob kladenia otázok, než je uvedený v odborných stanoviskách na č. l. 109 - 114, neprichádza do úvahy. Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom obžalovaného, že je potrebné rozlišovať, či preverovanou osobou pri takejto skúške je osoba v postavení obvineného alebo svedka. Aj podľa názoru krajského súdu, pokiaľ by preverovanou osobou bol obvinený, použitie výsledkov psychofyziologického overovania pravdovravnosti by ako dôkaz nebolo prípustné, vzhľadom na práva obvineného priznané mu Trestným poriadkom (napr. právo nevypovedať, resp. nevypovedať pravdivo, právo nebyť k priznaniu donútený).
Pokiaľ teda ide o oboznámenie výsledku psychofyziologického overovania pravdovravnosti svedkov H. a G., keďže títo sa skúšky zúčastnili dobrovoľne a po potrebnom vysvetlení zmyslu skúšky, podľa vysloveného názoru krajského súdu niet dôvodov, aby výsledky skúšky nemohli byť na hlavnom pojednávaní ako dôkazy oboznámené za účelom objektívnejšieho posúdenia vierohodnosti výpovede svedkov H. a G..
Pokiaľ prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že tvrdenie obžalovaného o požadovaní peňazí príslušníkmi polície nemá logické opodstatnenie, pretože bolo preukázané, že obidvaja policajti vyhotovili doklady týkajúce sa uloženia blokovej pokuty v sume 2.000,- Sk, krajský súd poznamenal, že doposiaľ nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, v ktorom okamihu policajti bloky vypísali. Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že ich vypísali predtým, než dostali pokyn od nadriadených, že majú zostať na mieste a zabrániť odchodu obžalovaného, táto skutočnosť jednoznačne zo spisu nevyplýva. V tomto smere sa nevyjadrovali jednoznačne ani svedkovia H. a G..
Zo záveru odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplýva názor, že pokiaľ pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonom zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie, prichádza do úvahy použitie zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného.
V rámci prejednania a rozhodovania v trestnej veci obžalovaného po vrátení veci Krajským súdom v Žiline vykonal Okresný súd Liptovský Mikuláš doplňujúce dokazovanie v smere naznačenom druhostupňovým súdom.
Svedok Z. G. na hlavnom pojednávaní dňa 5. 9. 2012 uviedol, že vzhľadom na odstup času si už presne na okolnosti prejednávaného prípadu nepamätá. Obžalovaný bol prejednaný za priestupok. Vysvetlený mu bol dôvod uloženia sankcie a oznámená výška sankcie. Vysvetlené mu bolo, že za uvedený priestupok je možné uložiť sankciu od 500,- do 2.000,- Sk, a oni mu ukladajú pokutu 2.000,- Sk. Porozumel tomu, uviedol, že nemá pri sebe takú hotovosť. Opýtal sa, či môže ísť do auta. So všetkým súhlasil, povedal, že nemá pri sebe hotovosť na pokutu. Svedok s kolegom súhlasili a išli do ich auta vypisovať blok na pokutu nezaplatenú na mieste a poštovú poukážku. Kolega mu ukazoval, ako sa to má vypisovať, a keď to vypísal, pričom kolega ho kontroloval, vyšiel z vozidla a išiel zaniesť vypísaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste a poštovú poukážku obžalovanému. Vysvetlil mu, že tam má uvedenú sumu pokuty, a že s poštovou poukážkou môže ísť na ktorúkoľvek poštu. On si zobral tie papiere do auta, a na bloku, tam, kde je kolonka podpis, napísal „pokutu nezaplatím, chceli 500,- Sk bez bloku“, alebo tak nejako. Celému procesu uloženia pokuty predchádzalo to, že obžalovaného zastavili, lebo jazdil bez stretávacích svetiel. Vtedy, keď nastúpili s kolegom do vozidla, začali vypisovať blok. Svedok si hneď vybral bloky, ktoré mal pridelené na svoje meno a začali to vypisovať. Ak sa vyjadroval pri psychofyziologickom teste, že keď šiel vypisovať šek a potvrdenie, že chvíľu čakal, lebo videl, že vodič s niekým telefonuje, tak to myslel tak, že keď s kolegom išli do ich vozidla, videli cez okná vozidla obžalovaného, ako s niekým telefonuje, tak nevedel, či nevolá niekomu, kto by mu doniesol peniaze.
Súvisí to s tým, že chcel vypisovať bloky, lebo, keď sa blok vypíše, tak už sa s tým nedá nič robiť. Nespomína si už, či sa vyjadroval aj o nejakej polícii. Potom, ako obžalovaný odmietol podpísať blok, povedal to i kolegovi, a ten sa pýtal obžalovaného, aký má dôvod, aby to nepodpísal. Potom nastala náhla zmena v správaní obžalovaného. Kričal na veliteľa H., oslovoval ho H.. Ten ho upozornil na jeho správanie, na to, aby nekričal a nepľul mu do tváre. Kvôli zmene správania ho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, to odmietol a náustok hodil na zem.
Už si nespomína presne, či to bolo v čase vypisovania blokov alebo po tom, ako chceli podrobiť obžalovaného dychovej skúške, volal im zástupca riaditeľa M. Š., ktorý vravel, že obžalovaný zrejme niekde volal, že chceli úplatok, preto im kázal, aby zostali na mieste a zadržali aj obžalovaného. Toto telefonicky oznamoval kolegovi H.. Telefonát neovplyvnil proces ukladania pokuty, lebo priestupok už bol prejednaný a obsahom telefonátu bolo to, aby zostali na mieste a zadržali obžalovaného. Vtedy, keď dával obžalovanému blok k podpisu, bol kolega vo vozidle. Pred touto vecou on sám ako policajt ešte nevypisoval bloky na pokutu nezaplatenú na mieste, lebo práve vyšiel zo školy. Pokiaľ ide o to, kto rozhodol o výške uloženej pokuty, tak on obžalovanému vravel, že je možnosť uložiť pokutu od 500,- do 2.000,- Sk. Myslí, že sa pozreli s kolegom na seba a inštinktívne bolo povedané, že to bude pokuta 2.000,- Sk. Pri ukladaní pokuty s obžalovaným nikto z osádky vozidla nekomunikoval. On je ochotný opätovne sa podrobiť psychofyziologickému overovaniu pravdovravnosti, s týmto problém nemám.
Svedok O. H. uviedol, že výšku pokuty oznámil obžalovanému kolega. On len obžalovaného poučil, akého priestupku sa dopustil, nemal zapnuté stretávacie svetlá ani bezpečnostné pásy. O výške pokuty obžalovaného nepoučoval. Dovtedy, ako bol obžalovanému odovzdaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste, správal sa prirodzene, ale od tohto okamihu došlo ku zmene jeho správania. Na blok napísal, že odmieta podpísať. Keď si prečítali, čo na blok napísal, začal sa správať arogantne. O výške pokuty rozhodol kolega, pravdepodobne preto, že obžalovaný sa dopustil dvoch priestupkov. Bloky a šek vypisoval kolega vo vozidle, kde s ním on dohliadal na správnosť vypisovania, nakoľko sa zaúčal. V tom čase bol obžalovaný asi mimo svojho vozidla, asi hovoril, že mu je chladno a pýtal sa, či môže ísť do svojho vozidla. Keď išli s kolegom vypisovať do auta blok a šek, kolega si zobral podklady a začal to hneď robiť. V čase, keď bolo ešte treba vypísať šek, zavolal nadriadený, že príde i s ďalším nadriadeným. Zástupca sa ho pýtal, či majú zastaveného nejakého vodiča. Povedal, že obžalovaný volal na XXX, že malo dôjsť k úplatku alebo k pokusu o úplatok. Vravel im, aby zostali na mieste, že to prídu preveriť. Po tomto telefonáte dopísali šek a odovzdali blok a šek obžalovanému a následne došlo ku zmene jeho správania. Po tom telefonáte odovzdal kolega blok a šek obžalovanému z toho dôvodu, že nemali žiadne inštrukcie ohľadne toho, či majú alebo nemajú pokračovať v postupe pri ukladaní pokuty, tak s kolegom vystúpili z vozidla, kolega odovzdal blok a šek obžalovanému cez okienko jeho vozidla. Stál pri okienku vozidla obžalovaného a svedok bol vzdialený od neho asi meter. Keď kolega odovzdal blok a šek obžalovanému, ten zmenil svoje správanie. Najskôr si mysleli, že podpisuje blok, ale napísal tam spomínanú vetu a potom im začal nadávať, že sú úplatkári a podobne. Po tom, ako zmenil správanie, napadlo mu, či nie je pod vplyvom alkoholu, preto chcel, aby sa podrobil dychovej skúške. Šiel do ich vozidla po Dräger, on sa však odmietol podrobiť dychovej skúške a náustok hodil na zem. Opätovne ho vyzval, aby sa podrobil dychovej skúške, znovu to odmietol a rukou mu buchol po prístroji.
Svedok F.. Z. Z. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že na prejednávanú veci si moc nepamätá. Vie, že išiel s obžalovaným na aute zo Zuberca cez Huty. Zastavili ich policajti a obžalovaný s nimi niečo riešil, bolo to asi kvôli nezapnutým svetlám.
V súlade s ust. § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola na návrh obhajcu prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedka zo dňa 26. 3. 2009 na č. l. 102, 106, z dôvodu vyjadrenia svedka, že na okolnosti prejednávaného prípadu si nespomína. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že asi začiatkom marca v roku 2008 ho viezol obžalovaný zo Zuberca na osobnom motorovom vozidle Volkswagen. Svedok si sadol vedľa obžalovaného a na zadných sedadlách sedela manželka obžalovaného s ich dcérou. Prechádzali cez Huty na Liptovský Mikuláš do Bratislavy. Svedok bol spoločensky unavený, cestou podriemkaval a zaspal. Zobudil sa na prudké brzdenie v neprehľadnej zákrute, naľavo v protismere videl auto policajnej hliadky popísané nápisom „polícia“. Zaregistroval, ako obžalovaný otvoril okno a pýtal sa policajnej hliadky, v čom je problém. Čo mu policajná hliadka povedala, si nepamätá, vie, že vystúpil z auta a niečo sa vonku bavili na úrovni predného nárazníka, videl ich všetkých troch. Obžalovaný sa usmieval, bol v dobrej nálade. Viac pozornosti tomu svedok nevenoval, oprel sa a driemal
ďalej. Po chvíli prišiel obžalovaný späť do auta značne nahnevaný, a na svedkovu otázku, čo sa stalo, odpovedal, že chceli od neho 500,- Sk bez bločka. Svedok sa ho opýtal, či im tých 500,- Sk dal, na čo mu obžalovaný odpovedal, že nie, a ide zavolať policajnú inšpekciu. Potom sa niečo bavil s manželkou, telefonoval asi na inšpekciu z auta. Obsah hovoru si nepamätá, nakoľko pokračoval v driemaní a spaní. Vie, že na mieste stáli zhruba trištvrte hodinu. Zobudil sa, keď šiel obžalovaný opäť z auta von. Svedok vonku zbadal ďalšie policajné auto. V spätnom zrkadle videl, že z druhého policajného auta vyšli jedna alebo dve osoby v civile, bavili sa s obžalovaným. Predpokladal, že sú z policajnej inšpekcie. Obsah rozhovoru nepočul. Potom prišiel obžalovaný do auta, a išli preč.
Na hlavnom pojednávaní svedok na doplňujúce otázky odpovedal, že predtým, ako vystúpil obžalovaný z auta po zastavení polície, bola dobrá nálada. Po chvíli vošiel do auta rozčúlený a povedal svedkovi, že nemá zapnuté stretávacie svetlá a policajti chceli od neho 500,- Sk bez bločku. Manželka obžalovaného tíšila ich plačúcu dcéru. Svedok nevie, či venovala pozornosť komunikácii obžalovaného s políciou, rovnako, keď vystúpil obžalovaný z auta, svedok nesledoval jeho komunikáciu s policajtmi. Vozidlo bolo v pravotočivej zákrute, v spätnom zrkadle vodiča ich videl. Stáli asi v polovičke auta obžalovaného. Nespomína si, či bolo otvorené okno na strane vodiča, nevidel celý priebeh komunikácie, nevie presne povedať, koľko trvala medzi obžalovaným a policajtmi. Mohli to byť tri - štyri minúty. Nevidel, že by prebiehala medzi obžalovaným a policajtmi nejaká výmena papierov alebo dokladov. Prvý krát vyšiel obžalovaný z vozidla, keď ho zastavili policajti, potom sa vrátil rozčúlený do auta, zobral svoje doklady a išiel opäť von. V tom čase tam ešte neboli iní policajti, ani nadriadení, ani televízia JOJ. Po tom, keď sa vrátil obžalovaný do auta druhý krát, telefonoval. Čo bolo obsahu telefonátu, si nepamätá. Nespomína si, či obžalovaný niečo vo vozidle písal, nepamätá si, že by doniesol nejaké bločky alebo iné písomnosti do vozidla.
Z odborných stanovísk - výsledku psychofyziologického overovania pravdovravnosti Prezídia PZ, kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, oddelenia aplikovanej psychofyziológie, zo dňa 5. 5. 2009, týkajúceho sa overovaného subjektu O. H., a zo dňa 30. 4. 2009, týkajúceho sa overovaného subjektu Z. G., mal súd preukázané, že O.M. H. boli v in-testovej fáze položené otázky: 1. „navrhli ste v marci minulého roku V. H.D. riešenie priestupku za 500 korún bez bloku?“, 2. „navrhli ste v marci minulého roku V. H. riešenie dopravného priestupku za 500,- Sk bez bloku?“. Z. G. boli v in-testovej fáze položené otázky: 1. „navrhli ste K.. H. riešenie priestupku za 500,- Sk bez blokov?“, 2. „navrhli ste P. H. riešenie priestupku za 500,- Sk bez blokov v marci minulý rok?“. Obidvaja menovaní na položené otázky odpovedali odpoveďou „nie“.
Na základe analýzy pre-testovej fázy, in-testovej fázy, numerickej analýzy fyziologických údajov a digitálnej analýzy na základe algoritmov, dospel testujúci orgán ku záveru, že na základe celkovej analýzy testového formátu YOU PHASE/CTF, je možné určiť, že subjekty boli nepravdovravné pri odpovediach na otázky položené v teste. Pri vyšetrení boli použité testovacie prístroje (Axciton System), pomocou ktorých sa zaznamenávali psychofyziologické reakcie subjektu do softvéru zostaveného podľa Axciton System, Houston. Za účelom určenia tonických a fázických reakcií sa zaznamenávali relatívne zmeny krvného tlaku, rýchlosti a sily úderov srdca, elektrodermálnej aktivity a respiračných vzorcov nádychu a výdychu. Skúšku vykonali pracovníci na túto činnosť kvalifikovaní certifikátom vydaným Axciton International Academy Of Applied Psychophysiology Houston Texas a boli použité techniky štandardizovaných formátov CVOS aYOU PHASE/CTF.
Z oznámení 1., 2., 3., 4. Inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR v Bratislave, v Banskej Bystrici a Košiciach mal súd preukázané, že obžalovaného V. H. neevidujú ako osobu evidovanú v inšpekčnom oddelení, s výnimkou podaní týkajúcich sa inkriminovaného skutku zo dňa 3. 3. 2008 (správa 3. Inšpekčného oddelenia Banská Bystrica, zo dňa 27. 3. 2008).
Z odpisu z registra trestov GP SR zo dňa 9. 10. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný V. H. nemá záznam v registri trestov GP SR.
Z výsledku lustrácie v evidencii MS SR mal súd preukázané, že okrem trestného konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1T/72/2009 sa proti menovanému nevedie žiadne iné trestné konanie.
Na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.
Výpoveďou obžalovaného a svedkov O. H., Z. G., svedkov I. H., Z.. M. Š., G.. M. I., F.. Z. Z., mal súd preukázané, že dňa 3. 3. 2008 bol obžalovaný zastavený a kontrolovaný hliadkou polície v zložení nstržm. O. H. a stržm. Z. G. kvôli spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovaný podal na príslušníkov polície H. a G. trestné oznámenie z dôvodu, že požadovali od neho za vyriešenie priestupku v hotovosti 500,- Sk bez dokladu, hoci obidvaja príslušníci polície takéto konanie popreli. Svedkyňa H., ani svedok Z. sa nevedeli bližšie vyjadriť ku obsahu rozhovoru medzi obžalovaným a príslušníkmi polície. Zhodne vypovedali len o tom, že obžalovaný po rozhovore s príslušníkmi polície bol nahnevaný a povedal, že pýtali od neho 500,- Sk.
V súlade s ust. § 327 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací - Krajský súd v Žiline, a bol povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozhodnutí poznamenal, že doposiaľ nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, v ktorom okamihu policajti bloky vypísali, a že zo spisu nevyplýva tvrdenie prvostupňového súdu, že ich vypísali predtým, než dostali pokyn od nadriadených, že majú zostať na mieste a zabrániť odchodu obžalovaného, tak v intenciách uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Žiline prvostupňový súd po doplnení dokazovania opätovným výsluchom svedkov H. a G. k uvedeným okolnostiam, tiež po výpovedi svedka F.. Z. Z., a po oboznámení s výsledkami skúšky psychofyzologického overovania pravdovravnosti svedkov H. a G., dospel k záveru, že z obsahu doplňujúceho dokazovania, nevyplynul taký skutkovo a právny stav, ktorý by odporoval vyslovenému názoru Krajského súdu v Žiline, že nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že príslušníci polície G. a H. s určitosťou vypísali bloky určené obžalovanému prv, než dostali pokyn od nadriadených, že majú zostať na mieste a zabrániť odchodu obžalovaného. Súd v záujme objektívnejšieho posúdenia otázky viny obžalovaného oboznámil s výsledkom psychofyziologického overovania pravdovravnosti svedkov H. a G. za účelom objektívnejšieho posúdenia vierohodnosti ich výpovedí. Z výsledkov uvedenej skúšky vyplýva záver testujúceho orgánu o tom, že obidvaja svedkovia boli pri odpovediach na položené otázky týkajúce sa tvrdenia obžalovaného, že požadovali od neho 500,- Sk, nepravdovravní.
Pri posudzovaní viny obžalovaného sa môže výrok o vine zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, pričom každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie je z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu okolnosťou, ktorá má byť spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Vzhľadom k tomu, že aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov vznikli a pretrvávajú pochybnosti o vine obžalovaného, je súd povinný riadiť sa zásadou in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného, a tak, v konaní rešpektujúc i právny názor nadriadeného súdu o existujúcich pochybnostiach, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, lebo skutok nie je trestným činom.
V súlade s ust. § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd obligátne odkázal poškodených O. H. a Z. G. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.