Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-188-2013.pdf
PDF · 110.01 KB
No categories available
12C/188/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. E., C. D. XX, L. O., zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Surový s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2013 domáhal od odporcu označeného ako Slovenská republika, zastúpená: 1. Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava a 2. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, zaplatenia 2.779,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,575% od 15.9.2013 do zaplatenia, a to alternatívne buď od Slovenskej republika zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava alebo Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, mu bolo vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola zmietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 2Pv 236/08 zo dňa 30.3.2009. Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš podala v predmetnej veci obžalobu č. 2Pv 236/08 zo dňa 17.6.2009. Dňa 20.4.2010 bol vo veci konajúcim súdom vydaný trestný rozkaz sp. zn. 1T 72/2009, proti ktorému dňa 29.4.2010 podal odpor. Okresný súd Liptovský Mikuláš ho rozsudkom, sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 9.6.2011uznal za vinného. Na jeho odvolanie bol uvedený rozsudok uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To 91/2011 zo dňa 24.11.2011, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na znovu prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súd Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 17.1.2013 bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom. Počas trestného stíhania bol zastúpený advokátom, ktorému zaplatil odmenu vo výške 2.779,85 EUR, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáhal ako škody, spôsobenej mu titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil rozhodnutie o vznesení obvinenia ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, voči ktorému podal sťažnosť. Aj keď sťažnosť navrhovateľa voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá, v súlade s judikatúrou NS SR sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj oslobodenie spod obžaloby. Dňa 14.3.2013 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvo vnútra SR v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.20104. Ministerstvo vnútra SR dňa 20.3.2013 túto žiadosť odstúpilo Generálnej prokuratúre SR. Z dôvodu procesnej opatrnosti požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody aj Ministerstvo spravodlivosti SR, keďže
zákon č. 514/2003 Z.z. bol novelizovaný s účinnosťou od 1.1.2013, pričom sa zmenil orgán konajúci v mene štátu a neobsahoval prechodné ustanovenia. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 10.4.2013 jeho žiadosť, podľa § 4 ods. 1 písm. f) v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z., postúpilo Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že trestné stíhanie dospelo na základe obžaloby až do štádia súdneho konania. Generálna prokuratúra SR dospela k záveru, že nie je príslušná vo veci konať a opätovne vec, dňa 12.9.2013, postúpila Ministerstvu spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.9.2013 vrátilo postúpenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, nakoľko predmetnú žiadosť nepovažovalo za žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Ministerstvom spravodlivosti SR. Uplatnený nárok navrhovateľa nebol v zákonnej 6 mesačnej lehote v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. uspokojený.
Odporca - SR, zastúpený Generálnou prokuratúrou SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 22..11.2013, namietal, že nie je orgánom oprávneným na konanie v danej veci.
Odporca -SR, zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 8.1.2014, namietal, že viacnásobné účastníctvo SR zastúpenej rôznymi orgánmi súdna prax vyriešila tak, že za SR (štát), ako účastníka konania, koná pred súdom vždy jeden štátny orgán. V danej veci za orgán konajúci za SR označil v zmysle záverov rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 194/2010, Generálnu prokuratúru SR.
Na pojednávaní dňa 30.9.2015 súd rozhodol, že vo veci bude konať so SR zastúpeným Generálnou prokuratúrou SR, v zmysle § 4 ods. 1, písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013.
Odporca - SR, zastúpený Generálnou prokuratúrou SR, v písomnom vyjadrení zo dňa 6.11.2015, namietal, že nie sú splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na právny názor Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, ktorý skonštatoval, že "vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila." Uviedol, že v danom prípade bol postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vo vzťahu k navrhovateľovi odôvodnený a zákonný. Fakt, že zásadné informácie poskytované poškodenými v rámci trestného konania boli s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslené, nemôže dospieť k osvojeniu si záveru, že za vznesenie obvinenia konkrétnej osoby je zodpovedný prokurátor. Z dokazovania realizovaného v celom prípravnom konaní vyplýva, že boli produkované dve skupiny dôkazov, jedna svedčiaca v prospech tvrdení poškodených, jedna v prospech tvrdení obvineného. Súčasne boli vedené dve trestné konania, jedno na Okresnom riaditeľstve PZ Ružomberok pod sp. zn. ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 a druhé inšpekciou MV SR. Trestný priadok neustanovuje prokurátorovi po vznesení obvinenia konkrétnej osobe v prípade existencie dvoch línií tvrdení (dôkazov) zastaviť trestné stíhanie alebo ho prerušiť. Prokurátor je pri existencii tejto dôkaznej situácie povinný podať obžalobu, s ktorou sa musí vysporiadať súd na základe vykonaného dokazovania a vo veci rozhodnúť rozsudkom a to buď uznaním obžalovaného za vinného alebo jeho oslobodením. Bol preto toho názoru, že postup dozor vykonávajúceho prokurátora bol zákonný.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhmi na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. zo dňa 13.3.2013, odstúpením žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.3.2013 MV SR, postúpením žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.4.2013 MS SR, vybavením žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.9.2013 GP SR, vrátením postúpenej žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 17.9.2013 MS SR, uznesením Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, sťažnosťou navrhovateľa zo daň 6.3.2009, uznesením Okresnej prokuratúry č. 2Pv 236/08-21 zo dňa 30.3.2009, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 zo dňa 17.1.2013, faktúrou advokátskej kancelárie Ivan Syrový s.r.o. č. 27/13 zo dňa 20.2.2013, vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa 19.2.2013, príjmovým dokladom advokátskej kancelárie Ivan Syrový s.r.o. zo dňa 26.2.2013, písomným vyjadrení odporcu zo dňa 22.11.2013 a 6.11.2015, písomným vyjadrením MS SR zo dňa 8.1.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/ JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, súd zistil, že navrhovateľovi bolo týmto uznesením vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona.
Zo sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniu ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 6.3.2009, súd zistil, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo navrhovateľovi doručené dňa 5.3.2009 a navrhovateľ podal voči nemu sťažnosť.
Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 236/08-21 zo dňa 30.3.2009, bola sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, zamietnutá. Prokurátor v odôvodnení uznesenia uviedol, že vyšetrovateľ pri vydaní uznesenia o vznesení obvinenia postupoval zákonným spôsobom.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 súd zistil, že rozsudkom č.k. 1T/72/2009 - 250 zo dňa 9.6.2011, bol navrhovateľ uznaný za vinného, že dňa 3.3.2008, po tom čo bol v čase približne okolo 9.45 hod. na ceste 2/584 medzi obcami Liptovská Sielnica a Kvačany, okres Liptovský Mikuláš, ako vodič osobného motorového vozidla zn. N. R. L.. G.. Č.. C.-XXXTA, zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ v zložení nstržm. M. E., stržm. A. C., a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 2.000,- Sk (66,39 EUR ) za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že viedol vozidlo bez rozsvieteného ustanoveného osvetlenia, ako to ukladalo ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, na predložený blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo bloku AA 1577127, ktorý mu bol ako páchateľovi priestupku predložený na podpis spolu s poštovou poukážkou, namiesto podpisu napísal: "Odmietam zaplatiť chceli 500,- Sk bez Blokou" a následne v čase o 9.48 hod. a v čase o 10.06 hod. telefonicky oznámil na tiesňovú linku 158 (044/5528158) operačného strediska Okresného riaditeľstva PZ v Liptovský Mikuláši z mobilného telefónu s účastníckym číslom XXXX XXXXXX, že policajti od neho žiadali pre seba peňažnú sumu 500,-Sk za to, že vyššie opísaný spáchaný priestupok vyriešia bez vydania blokov, toto obvinenie zopakoval následne toho istého dňa o 11.06 hod. počas telefonického hovoru s riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Liptovskom Mikuláši a vo svojich písomných oznámeniach zo dňa 5.3.2008 Krajskému riaditeľstvu PZ v Žiline a dňa 10.3.2008 odboru kontroly Prezídia PZ, pričom tieto telefonické a písomné oznámenia podal v úmysle privodiť policajtom nstržm. M. E. a stržm. A. C. trestné stíhanie, aj napriek tomu, že Q. E. uvádzané skutočnosti sa vyšetrovaním nepotvrdili a vyšetrovateľ odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR dňa 3.12.2008 pod ČVS:SKIS-52/IS-3- V-2008 trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uznesením podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukázaním na § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, teda lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, čím spáchal prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 1.000,- EUR.
Uznesením Krajského súdu v Žilne č.k. 3To/91/2011 - 269 zo dňa 24.11.2011, bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 zo dňa 9.6.2011 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/72/2009 - 320 zo dňa 17.1.2013, právoplatným dňa 2.2.2013, bol navrhovateľ podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 2 Pv 236/08 - 26 zo dňa 17. júna 2009 oslobodený, lebo skutok nie je trestným činom.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, príloha č. 1, z uznesenia Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS- 52/IS-3-V-2008 zo dňa 3.12.2008, právoplatného dňa 9.12.2008, súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa PZ 3. IO OIS SKIS MV SR bol dňa 1.4.208 pod ČVS: SKIS- 52/ IS-3-V-2008 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za zločin príjmania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe že príslušníci Policajného zboru na Obvodnom oddelení PZ v Liptovskej Sielnici dňa 3.3.2008 v čase okolo 9.40 hod. na ceste 2/584
medzi obcami Liptovská Sielnica a Kvačany, počas výkonu služby v ich služobnom obvode, po tom, ako zistili priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť vodič Q. E. H.. X.X.XXXX, C. Bratislava, Q. XXXX/ XX, tým, že viedol vozidlo bez rozsvieteného ustanoveného osvetlenia, ako to ukladá ustanovenie § 30 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, žiadali od menovaného sumu vo výške 500,- Sk za to, že tento priestupok vyriešia bez vydania blokov, s čím vodič nesúhlasil, na čo policajti spísali oznámenie o priestupku s uložením blokovej pokuty vo výške 2.000,- Sk, čím porušili ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) , g) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. V uvedenom konaní bol navrhovateľ vypočutý ako svedok navrhovateľ dňa 5.6.2008. Navrhovateľ bol vypočutý dňa 9.10.2008 ako svedok aj vo veci prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, kde využil právo na odopretie výpovede z dôvodu, že by mohol privodiť trestné stíhanie sebe alebo osobe sebe blízkej.
Uznesením Ministerstva vnútra SR ČVS: SKIS- 52/IS-3-V-2008 zo dňa 3.12.2008, právoplatným dňa 9.12.2008, bolo trestné stíhanie začaté pre zločin príjmania úplatku podľa §329 ods. 1, 2 Trestného zákona a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zastavené lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 súd zistil, že navrhovateľa v trestom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Ružomberku pod ČVS: ORP -99/JP-RK -2008, na základe plnej moci zo dňa 9.3.2009 zastupoval JUDr. Ivan Syrový.
Vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa 19.2.2013 JUDr. Ivan Syrový vyúčtoval navrhovateľovi trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009, za 6 úkonov právnej služby, účasť na pojednávaniach dňa 14.3.2011, 9.6.2011, odvolanie voči rozsudku dňa 17.6.2011, účasť na pojednávaniach dňa 5.9.2012, 11.10.2012, 18.2013, cestovné dňa 14.3.2011, 9.6.2011, 5.9.2012, 11.10.2012,18.1.2013 a stratu času, v celkovej výške 2.779,85 EUR.
Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/72/2009 súd zistil, že všetky úkony vyúčtované JUDr. Ivanom Syrovým boli skutočne vykonané.
Faktúrou č. 27/13 zo dňa 20.2.2013 Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový s.r.o. vyúčtovala navrhovateľovi odmenu za právne služby vo výške 2.779,85 EUR s DPH.
Z osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty SR č. SK2023185593 zo dňa 23.9.2011, súd zistil, že Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový s.r.o. je platiteľom DPH od 1.10.2011.
Z príjmového dokladu Advokátskej kancelárie JUDr. Ivan Syrový s.r.o. zo dňa 26.2.2013 súd zistil úhradu faktúry č. 27/13.
Návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.3.2013, navrhovateľ požiadal Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, spočívajúcej v uhradených trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní, v ktorom bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T 72/2009 zo dňa 17.1.2013, právoplatným dňa 2.2.2013 oslobodený, vo výške 2.779,85 EUR.
Ministerstvo vnútra SR postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.3.2013, žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Generálnej prokuratúre SR.
Ministerstvo spravodlivosti SR postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.4.2013, žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Generálnej prokuratúre SR.
Generálna prokuratúra SR dňa 12.9.2013 žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vrátila Ministerstvu spravodlivosti SR.
Ministerstvo spravodlivosti SR vrátením postúpenej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď, zo dňa 17.9.2013, žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vrátilo Generálnej prokuratúre SR.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzby, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát podľa § 6 tohto zákona, zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím.
Podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené musí byť právoplatné.
Navrhovateľ sa v predmetnom domáhal od odporcu náhrady škody vo výške 2.779,85 EUR s príslušenstvom, v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., z titulu nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie označil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a za škodu, ktorá mu týmto nezákonným rozhodnutím vznikla, označil uhradené trovy právneho zastúpenia.
Súd na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, mal za preukázané, že navrhovateľovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009, vznesené obvinenie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 zo dňa 17.1.2013, právoplatným dňa 2.2.2013, bol však navrhovateľ spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo 53/93, ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Ústavný súd SR v náleze č. II.ÚS 163/2013 - 30 zo dňa 13.11.2013 ale uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania, pripojeným spisom Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009, mal za preukázané, že v súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa existovali dve línie dôkazných tvrdení. Na základe oznámenia navrhovateľa, že príslušníci Policajného zboru na Obvodnom oddelení PZ v Liptovskej Sielnici dňa 3.3.2008 v čase okolo 9.40 hod. na ceste 2/584 medzi obcami Liptovská Sielnica a Kvačany, počas výkonu služby v ich služobnom obvode, po tom, ako zistili priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť tým, že viedol vozidlo bez rozsvieteného ustanoveného osvetlenia, žiadali od neho sumu vo výške 500,- Sk za to, že tento priestupok vyriešia bez vydania blokov, viedlo Ministerstvo vnútra SR trestné konanie pre zločin príjmania úplatku podľa § 329 ods., 2 Trestného poriadku a prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Toto konanie bolo uznesením ČVS: SKIS- 52/IS-3-V-2008 zo dňa 3.12.2008, právoplatným dňa 9.12.2008, zastavené lebo je nepochybné, že uvedený skutok sa nestal. Preto bolo voči navrhovateľovi vedené konanie pre prečin krivého obvinenia podľa §345 ods. 1 Trestného zákona a navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/72/2009 zo dňa 9.6.2011, uznaný za vinného z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. z dôvodu, že iného lživo obvinil z trestného činu, v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Až po zrušení tohto rozsudku uznesením Krajského súdu v Žilne č.k. 3To/91/2011 - 269 zo dňa 24.11.2011, bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1T/72/2009 - 320 zo dňa 17.1.2013, právoplatným dňa 2.2.2013, spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že príslušníci polície s určitosťou vypísali bloky určené obžalovanému prv, než dostali pokyn od nadriadených, že majú zostať na mieste a zabrániť odchodu obžalovaného a že výsledky
psychofyziologického overovania pravdovravnosti výpovedí policajtov, pravdovravnosť týchto výpovedí nepotvrdili. Vzhľadom na existujúce pochybnosti o víne navrhovateľa, bol súd pri rozhodovaní povinný sa riadiť zásadou "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného) a preto navrhovateľa spod obžaloby oslobodil. Preto podľa názoru súdu, konajúceho vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., treba vychádzať zo záverov nálezu Ústavného súdu SR č. II.ÚS 163/2013 - 30 zo dňa 13.11.2013, že uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľovi Okresným riaditeľstvom PZ úrad justičnej a kriminálnej polície Ružomberok ČVS: ORP-999/JP-RK-2008 zo dňa 3.3.2009 pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a ktoré nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, naopak uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 2Pv 236/08-21 zo dňa 30.3.2009, bolo vyhodnotené ako zákonné, nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie.
Súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade podmienka nezákonného rozhodnutia na priznanie nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., splnená nie je .
Ďalšie dve podmienky pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, súd už skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie uvedené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulatívne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. žiadne trovy konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.