Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/402/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s.r.o., IČO: 35 702 982, so sídlom Šamorínska 10, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát so sídlom Šamorínska 10, Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice proti žalovanému v 1. rade: LIPO-REAL s.r.o., IČO: 46 733 574, so sídlom Priemyselná 2678/1 Trnava a žalovanému v 2. rade: GENERALITY, a.s., IČO: 47 132 507, so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, obaja právne zastúpení: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.9.2015 sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom, v mene ktorého konal žalovaný v 2. rade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. D., obec N. - O..Č.. F., s vkladom vlastníckeho práva povoleným pod S. - XXXX/XX zo dňa 7.9.2015, je neplatná. Ďalším petitom žiadal, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec N. - O..Č.. F. je žalobca. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.06.2008 uzatvoril so spoločnosťou P. N. Z., V..s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXX/XX/XXX v znení Dodatku č. 1 a č. 2. Totožného dňa uzatvoril žalobca s P. N. Z., V..Z.. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nachádzajúce sa v k.ú. D., obec N. - O..Č.. F.. Dňa 30.05.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie o údajnom „postúpení pohľadávky“ zo dňa 27.05.2014 zo spoločnosti P. N. Z., V..Z.. na spoločnosť BENEFIT GROUP II, a.s., toho času žalovaného v 2. rade, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 23.06.2008 v znení dodatku č. 1 a 2. Žalobca následne zaslal dňa 18.06.2014 spoločnosti P. N. Z., V..Z.. ako aj žalovanému v 2.rade list, v ktorom považuje postúpenie pohľadávky za neplatné a neakceptuje oznámenie o výkone záložného práva a vyčíslenia výšky škody. Žalobcovi bolo dňa 17.06.2014 doručené Oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 11.06.2014, v ktorom žalovaný v 2.rade oznámil žalobcovi, že začal v zmysle článku V. ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva, realizovať výkon záložného práva a to formou priameho predaja. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy o postúpení pohľadávky) na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorý však

žalobu odmietol pre nedostatok právomoci konať vo veci a z tohto dôvodu podal žalobca žalobu na Okresný súd Bratislava I a to o určenie neplatnosti právneho úkonu voči žalovaným v 1. a 2. rade, resp. spoločnosti P. N. Z., V..Z.. a GENERALITY, a. s., konkrétne, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2014 uzatvorená medzi postupcom, t.j. spoločnosťou P. N. Z., V..Z.. a spoločnosťou BENEFIT GROUP II, a.s. (od 29.5.2015 GENERALITY, a. s.) ako postupníkom je absolútne neplatným právnym úkonom. Taktiež sa domáhal, aby súd určil, že Oznámenie BENEFIT GROUP II, a.s. (od 29.5.2015 spoločnosť GENERALITY, a. s.) o výkone záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec N. - O..Č.. F. je absolútne neplatným právnym úkonom, a že spoločnosť BENEFIT GROUP II, a.s. (od 29.5.2015 spoločnosť GENERALITY, a. s.) nie je záložným veriteľom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01 zo dňa 23.6.2008. Konanie je vedené pod sp.zn. . Náhodnou kontrolou žalobca zistil, že vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec N. - O.. Č.. F. je žalovaný v 1. rade, a z tohto dôvodu podal žalobu v konaní sp.zn. . Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade v pozícii domnelého záložného veriteľa uskutočnil výkon záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec N. - O.. Č.. F.L.. Žalovaný v 1. rade je zapísaný ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k. ú. D., obec N. - O.. Č.. F., ktoré však nemohol platne nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva a to z dôvodov, že žalovaný v 2. rade v dôsledku neplatného právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2014 nenadobudol právne postavenie záložného veriteľa zo Záložnej zmluvy zo dňa 23.6.2008 a nebol oprávnený začať s výkonom záložného práva, že záložné právo k nehnuteľnostiam zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 23.6.2008 neprešlo Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2014 na žalovaného v 2. rade, že výkon záložného práva formou priameho predaja bol neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k hodnote zabezpečovanej pohľadávky, že domnelý záložný veriteľ, t.j. žalovaný v 2. rade porušil povinnosti záložného veriteľa v zmysle , , (ako i ), že znalecký posudok č. 22/2015 vypracovaný znalcom T. D. značne podhodnocuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je v rozpore so zásadou nemo plus iuris, že výkon záložného práva zo strany žalovaného v 2. rade bol dosiahnutý spôsobom obchádzania zákona. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca zdôvodnil potrebou odstránenia stavu právnej neistoty a potrebou ochrany práv a právom chránených záujmov. Žalobca napadol neprimeranosť výkonu záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, ktorej hodnoty ku dňu začatia výkonu záložného práva bola vo výške 199.058,16 Eur a hodnota krytia pohľadávky (hodnota zálohu) je vo výške 1.966.616,23 Eur. Z uvedeného vyplýva hrubý nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou zálohu. Všeobecná hodnota nehnuteľností určená v Znaleckom posudku č. 22/2015 vyhotoveného znalcom T. D. je v zjavnom a hrubom nepomere k hodnote nehnuteľností vo výške 2.277.102,83 Eur (určená znaleckými posudkami č. 25/2008 a č. 26/2008 pri uzatváraní Záložnej zmluvy) a hodnotou nehnuteľností vo výške 1.966.616,23 Eur (určená znaleckými posudkami č. 49/2015 a č. 48/2015), čím hrozí žalobcovi škoda najmenej v sume 1.298.616,23 Eur. Znalecké posudky č. 25/2008 a č. 26/2008 boli spoločnosťou P. N. Z., V..Z.., akceptované pri poskytovaní úveru pri zriadení záložného práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že priemerná cena pozemkov v lokalite Ružinov (v ktorej lokalite sa nachádzajú aj nehnuteľnosti) sa pohybuje vo výške od 199.000.00 Eur do 990.166.00 Eur a priemerná cena nehnuteľností v danej lokalite sa pohybuje vo výške od 590.000.00 Eur do 4.056.840.00 Eur. Znalecký posudok č. 22/2015 považujeme za čisto formálny a vyfabulovaný posudok bez relevantného základu, vypracovaný výlučne podľa potrieb žalovaného v 2. rade a bez zohľadnenia skutočného stavu nehnuteľností. Žalobca v otázke naliehavého právneho záujmu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 22.09.2010. Žalobca ďalej podrobne špecifikuje v čom vidí neprimeranosť výkonu záložného práva formou priameho predaja, keď uvádza, že odo dňa uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, žalovaný v 2.rade neoznámil žalobcovi výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom ku dňu postúpenia, nevyzval žalobcu na plnenie pohľadávky, neupozornil žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neupozornil žalobcu, že v prípade, ak pohľadávku ani v dodatočnej lehote nesplní, začne s jej vymáhaním ako aj neuviedol akým spôsobom je oprávnený danú pohľadávku vymáhať. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva v relatívne krátkom čase odo dňa nadobudnutia pohľadávky dňa 27.05.2014, ktorú platnosť nadobudnutia pohľadávky žalobca spochybňuje samostatnou žalobou. Žalovaný v 2. rade pristúpil k výkonu záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností bez toho, aby využil iné spôsoby výkonu záložného práva, ktoré by umožnili taktiež rovnakým spôsobom ako priamym predajom uspokojiť pohľadávku P. N. Z., V..Z... Žalovaný v 2. rade neumožnil žalobcovi dobrovoľne splniť pohľadávku, pre ktorú začal s výkonom záložného práva. Vo vyššie uvedených súvislostiach žalobca

poukazuje aj na skutočnosť, že mal viacerých záujemcov o nájom nehnuteľností, z ktorého nájomného mohla byť uspokojovaná pohľadávka (v prípade ak by bola platne postúpená na žalovaného v 2. rade) ako aj žalobca mal viacerých záujemcov o kúpu časti nehnuteľností, z ktorej kúpnej ceny mohla byť uspokojená pohľadávka v celom rozsahu. Zároveň v dôsledku vzniku druhotnej platobnej neschopnosti žalobcu, ktorá mu dočasne neumožňovala v termínoch splatností hradiť splatné častí istiny pohľadávky spoločností P. N. Z., V..Z.., uzatvoriI žalobca dňa 02.05.2014 Zmluvu o prenájme nebytových priestorov (penzión Malé Pálenisko č. 11) s obchodnou spoločnosťou BB construct s.r.o. O kúpu častí nehnuteľností (penziónu Malé Pálenisko č. 11) prejavil záujem bývalý podnájomca spoločnosť EVITA dub, s.r.o.. Malé Pálenisko 11, 821 05 Bratislava, ako aj nájomca spoločnosť RELAX CLUB spol. s.r.o.. Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, spoločnosť KS corporate, s.r.o., Drevárska 23/1649, 902 01 Pezinok a spoločnosť PEM-CLUB, s.r.o.. Šamorínska 10, 821 06 Bratislava. Spoločnosť KS corporate, s.r.o. prejavila záujem o kúpu nehnuteľností listom adresovaným žalovanému v 2.rade, avšak žalovaný v 2.rade na list neodpovedal, čo podporuje odôvodnené podozrenie žalobcu o uskutočnenie špekulatívneho obchodu. Žalobca uzatvoril s podnikateľským subjektom KS corporate. s.r.o. Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.05.2014 (penzión Malé Pálenisko č. 11). V predmetnej zmluve si účastníci ako podnikateľské subjekty v záujme zabezpečenia plnenia si svojich záväzkov, dohodli zmluvnú pokutu vo výške 200.000,00 EUR, a to pre prípad ak nedôjde k realizácii záväzkov v zmluve uvedených. Zároveň realizáciou predmetnej zmluvy by žalobca získal hotovostné peňažné prostriedky, ktorými by mohol uhradiť pohľadávku P. N. Z., V..Z.. v celom rozsahu. V dôsledku skutočností - výkonu záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností zo strany žalovaného v 2. rade, bolo žalobcovi objektívne znemožnené splniť si svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy- o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy- o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 12.05.2014 a žalobca je povinný zaplatiť podnikateľskému subjektu KS corporate. s.r.o. zmluvnú pokutu vo výške 200.000.00 EUR, ktorú si podnikateľský subjekt KS corporate. s.r.o. uplatnil listom zo dňa 23.06.2014 s označením Oznámenie o zániku zmluvy a oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávky. Navyše, žalovaný v 2.rade do dnešného dňa neposkytol žalobcovi informácie ohľadom okolností predaja zálohu. Kúpna zmluva evidovaná na LV č. XXX, kat. územie D. pod V-9957/15 zo dňa 07.09.2015 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a žalovaným v 2. rade ak predávajúcim (vystupujúcim v rámci výkonu záložného práva v mene žalobcu) predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“ nakoľko žalovaný v 2. rade vystupujúc v mene žalobcu (na základe ust. ), nemal postavenie záložného veriteľa so všetkými právami z tohto postavenia vyplývajúcimi vrátane práva uskutočniť výkon záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností a práva vystupovať a konať v mene žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti. Konanie žalovaného v 2. rade je konaním in fraudem legis - obchádzaním zákona, ktoré samo osebe neodporuje výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporuje zákonu resp. konanie právom dovolené avšak uskutočnené zámerne tak, aby sa dosiahol výsledok, ktorý právna norma nepredvída a ktorý je nežiaduci, a to z nasledovných dôvodov: a) žalovaný v 2. rade nadobudol postavenie záložného veriteľa na základe neplatného právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako postupníkom a spoločnosťou P. N. Z., V..Z.. ako postupcom, b) zrejmým účelom postúpenia pohľadávky bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konanie na úkor žalobcu, ktorý účel okrem iného preukazujú skutočnosti ako: žalovaný v 2. rade nevyzval žalobcu na dobrovoľné uhradenie pohľadávky, žalovaný v 2. rade nežiadal od žalobcu akúkoľvek súčinnosť a/ alebo informácie ohľadom stavu nehnuteľností, žalovaný v 2. rade začal s výkonom záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností takmer bezprostredne po postúpení pohľadávky, žalovaný v 2. rade zadovážením znaleckého posudku s podhodnotenou všeobecnou hodnotou nehnuteľností nezodpovedajúcej skutočnej hodnote nehnuteľností, predal nehnuteľnosti pod ich trhovú hodnotu, žalovaný v 2. rade zámerne opomenul a odignoroval záujemcu o kúpu časti nehnuteľností -Penzión Malé pálenisko, spoločnosť KS corporate, s.r.o., v priebehu výkonu záložného práva žalovaný v 2. rade žalobcu akýmkoľvek spôsobom neinformoval o skutočnostiach týkajúcich sa výkonu záložného práva, po skončení výkonu záložného práva žalovaný v 2. rade neposkytol žalobcovi akúkoľvek informáciu o spôsobe jeho výkonu ako aj nevydal žalobcovi výťažok prevyšujúci hodnotu zabezpečenej pohľadávky, c) žalovaný v 2. rade v pozícii domnelého záložného veriteľa si neplnil povinnosti záložného veriteľa v zmysle ust. , ust. , ust. .

3. Podaním doručeným súdu dňa 22.3.2016 žalovaný v 2. rade uviedol, že ide o nespôsobilú žalobu, pretože v konaní ide o prekážku res iudicata. Žalobca podal žalobu v danej veci Stálemu rozhodcovskému súdu SBA dňa 7.8.2014, ktorý uznesením žalobu odmietol.

4. Dňa 11.7.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že dňa 7.8.2014 podal žalobu na Stály rozhodcovský súd SBA o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi P. N. Z., V..Z.. a žalovaným v 2. rade. Žalobca mal za to, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov. Hoci rozhodcovský súd žalobu odmietol, žalobca poukázal na to, že táto skutočnosť nie je prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko v tomto konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, t.j. iného právneho úkonu.

5. Dňa 13.7.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , v ktorom sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu voči spoločnosti P. N. Z., V..Z.. a spoločnosti žalovaného v 2. rade, a ktoré nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Mal za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. sa rieši otázka, ktorá je predmetom sporu sp.zn. na Okresnom súde Bratislava II. V tomto konaní je súd viazaný právoplatným rozhodnutím v konaní sp.zn. . Vo veci samej ďalej uviedol, že vzhľadom na zmluvu o úvere zo dňa 26.06.2008 v znení dodatkov a z dôvodu delikvencie splátok úveru žalobcom na tomto úvere, pristúpila P. N. Z. k riešeniu pohľadávky tým, že úver vyhlásila za predčasne platný čo oznámila aj žalobcovi a týmto úkonom žalobca stratil výhodu splátok a celý úver sa stal splatným dňa 10.05.2014. Nakoľko pohľadávka nebola v deň splatnosti uhradená, spoločnosť P. N. Z. postúpila pohľadávku aj s príslušným zabezpečením žalovanému v 2.rade o čom bol žalobca riadne informovaný. Žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy a na jej uzatvorenie sa nevyžadoval ani jeho súhlas. Táto zmluva neodporovala žiadnej dohode či zákonu. Záložné právo čo do vzniku a trvania je viazané na primárny právny vzťah, ktorým je zabezpečená pohľadávka. Samo o sebe nemôže existovať. Ak záložné právo je právo s pohľadávkou spojené, tak nevyhnutne podľa , prechádza na osobu, na ktorú bola postúpená pohľadávka, priamo na základe zákona (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Nemôže preto obstáť tvrdenie žalobcu, že záložné právo neprešlo na žalovaného v 2.rade. Čo sa týka námietky žalobcu, že ide o neprimeranosť výkonu záložného práva formou priameho predaja nehnuteľnosti v krátkom čase, žalovaný v 1.rade uvádza, že zákonom nie je stanovená lehota, kedy môže veriteľ začať výkon záložného práva a žalovaný v 1.rade realizoval predaj nehnuteľností na základe znaleckého posudku (a teda nie v rozpore s dobrými mravmi). Tvrdenie žalobcu, že uzatvoril so spoločnosťou KS Corporate, s.r.o. zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, nič nemení na skutočnosti, že žalovaný v 2.rade nemohol uskutočniť svoje právo, t.j. výkon záložného práva. Žalovaný v 2.rade zaslal žalobcovi dňa 11.06.2014 Oznámenie o výkone záložného práva, ktorého výber zostáva na záložnom veriteľovi. Žalovaný mohol predať záloh aj za 50% z určenej hodnoty nehnuteľností. Je teda zrejmé, že žalovaný v 2.rade konal s odbornou starostlivosťou, v medziach zákona a ustanovení Záložnej zmluvy. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 668.000 Eur a žalovaný v 2.rade nemal dôvod mať pochybnosti o dôveryhodnosti takého posudku, pretože posudok bol vypracovaný znalcom v príslušnom odbore. Žalovaný v 1.rade navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaného v 1.rade sa pripojil žalovaný v 2.rade podaním doručeným súdu dňa 13.07.2016, keďže súdu doručil obsahovo totožné vyjadrenie.

7. Výzvou zo dňa 18.7.2016 tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava I. o oznámenie stavu konania pod sp.zn. . Dňa 18.8.2016 Okresný súd Bratislava I. oznámil, že predmetné konanie nie je právoplatne skončené a predložil súdu vo fotokópii podanú žalobu žalobcu a vyjadrenie žalovaného v 2. rade v predmetnom konaní. Z obsahu predmetnej žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I. domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2014 uzatvorená medzi postupcom, t.j. spoločnosťou P. N. Z., V..Z.. a spoločnosťou BENEFIT GROUP II, a.s. (od 29.5.2015 GENERALITY, a. s.) ako postupníkom je absolútne neplatným právnym úkonom. Taktiež sa domáhal, aby súd určil, že Oznámenie BENEFIT GROUP II, a.s. (od 29.5.2015 spoločnosť GENERALITY, a. s.) o výkone záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec N. - O..Č.. F. je absolútne neplatným právnym úkonom, a že spoločnosť BENEFIT GROUP II, a.s. (od 29.5.2015 spoločnosť GENERALITY, a. s.) nie je záložným veriteľom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01 zo dňa 23.6.2008 a z uvedeného dôvodu nie je oprávnený uspokojiť touto záložnou zmluvou zabezpečovanú pohľadávku výkonom záložného práva. Žalobca mal za to, že vyššie uvedená Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2014 je neplatným právnym úkonom s

poukazom na ustanovenie , a teda z dôvodu, že odporuje zákonu a ho obchádza, je v rozpore s dobrými mravmi ako i v rozpore s poctivým obchodným stykom. Postúpenie pohľadávky bolo podľa tvrdení žalobcu uskutočnené v rozpore s ustanovením a , a postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu ako dlžníka. Aj výkon záložného práva je realizovaný na základe neplatného právneho úkonu, v rozpore s dobrými mravmi.

8. Súd uznesením č.k. - 510 zo dňa 30.08.2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. . Okresný súd Bratislava I. vydal dňa 22.12.2016 rozsudok sp.zn. -680, ktorým žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (Zmluvy o postúpení pohľadávky) zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom zo dňa 19.07.2018 sp.zn. -722 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Vzhľadom na to, že odpadla prekážka konania, súd vo veci samej nariadil na deň 07.11.2019 pojednávanie vo veci samej. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bolo dňa 20.11.2018 podané dovolanie, pričom Najvyšší súd SR doposiaľ vo veci nerozhodol. Za predpokladu, že súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú, žalobca vzniesol nasledujúce námietky: a) relatívnu neplatnosť záložnej zmluvy a to najmä k ustanoveniam Čl. V ods. 1 písm. b) prvá odrážka, a to z dôvodu, že predmetné ustanovenie je v rozpore s SR a Dohovoru o ľudských právach a jeho dodatku o ochrane ľudských práv. Má za to, že zníženie kúpnej ceny na 50 % nie je v súlade s tým, ako sa má nakladať s nehnuteľnosťou pri predaji, pokiaľ ide o záložné právo. Táto záložná zmluva bola pripravovaná spoločnosťou OTP Banka Slovensko a nemohla sa meniť zo strany žalobcu. Žalovaný v 2. rade predal na základe tohto nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade a z tohto dôvodu okrem uvedenej absolútnej neplatnosti (žaloba) podľa , vznáša námietku podľa , v spojitosti s . Do dnešného dňa nie je v spise znalecký posudok zo strany žalovaného v 2. rade, aby sa tento mohol dať preskúmať odbornou organizáciou a samotný znalecký posudok sa javí v rozpore s obvyklými trhovými cenami v danom čase a mieste, b) absolútnu neplatnosť žalobca zdôvodňuje pre rozpor s dobrými mravmi, pričom do súdneho spisu založil výpis z Obchodného registra SR a to spoločnosti: žalovaný 2, žalovaný 1, Etro Trade, s.r.o. a BATA, a.s., ktoré majú preukazovať prepojenosť osôb cez štatutárov medzi žalovaným v 1. a 2. rade, kde sa snažili obísť samotný predaj nehnuteľnosti žalobcu cez záložnú zmluvu, a to spriazneným osobám tak, aby to zostalo v rámci spriaznenosti ich majetku za cenu 340 tis. Eur. Žalovaný v 2. rade je uvedený ako spoločník Etro Trade, s.r.o., kde má uvedené sídlo nehnuteľnosti v dražbe, čím je zjavné, že ďalšie prepojené osoby mali záujem získať túto nehnuteľnosť. Pri žalovanom v 2. rade je štatutárom O. G., a v dozornej rade je M.. O.. F. O. a ten istý F. O. je štatutárom spoločnosti Bata a.s. a v dozornej rade je uvedený O. O., ktorý je štatutárom žalovaného v 1. rade. Žalobca ďalej zistil, že všetky nájomné zmluvy medzi žalovaným 1 a nájomcami riešil O. G. za žalovaného v 1. rade, k čomu nie je oprávnený. Na základe uvedeného navrhol predvolať svedka O. G., bytom H. X, N. za účelom výpovede, ktorý objasní vzťahy, aké prebiehajú na nehnuteľnosti vo veci tejto žaloby. V skutočnosti nešlo o priamy predaj, ale fiktívny predaj na spriaznené osoby. Tieto spriaznené osoby poberajú nájom cez ich samotné prepojenie a ovládajú celú nehnuteľnosť. Žalobca ďalej napadol relatívnu neplatnosť samotnej kúpnej ceny a absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, kde došlo k obídeniu samotnej záložnej zmluvy. Ponuka na predaj nehnuteľnosti priamym predajom nebola uvedená vo verejno-právnom médiu (tlač). Žalobca navrhol vypočuť štatutárov žalovaných: O. O. a O. G. a aby súd vykonal znalecké dokazovanie a pripojil zápisnicu Okresného súdu Bratislava I. z vypočutia svedkyne N. N.. Súčasne žalobca uviedol, že je ochotný zložiť do súdnej úschovy 199 tis. Eur za účelom právnej istoty nesplatenej výšky pohľadávky. Žalovaný 2 nikdy nezaplatil prebytok z kúpnej ceny žalobcovi. Právny zástupca žalovaných navrhol, aby súd na návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania uvedených na pojednávaní neprihliadol z dôvodu koncentrácie konania, keďže žalobca mal od roku 2016 dostatok priestoru a času, aby navrhované dôkazy označil. Námietka vznesená zo strany žalobcu k neplatnosti záložnej zmluvy (Čl. 5 ods. 1 písm. b) odrážka prvá) uzatvorenej s OTB Banka Slovensko, ktorá nie je účastníkom tohto konania, nemá význam pre toto súdne konanie. Taktiež sa žalobca domáha neplatnosti ustanovenia bodu 1 písm. b) prvá odrážka, avšak záložná zmluva obsahuje aj druhú odrážku. Pokiaľ by sa aj odrážka prvá ukázala ako neplatná, odrážka 2 túto skutočnosť nahrádza. K nemožnosti žalobcu zasahovať do obsahu záložnej zmluvy uvádza, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, ale obchodno-právny vzťah a teda nie je možné sa domáhať takejto neplatnosti z dôvodu

nemožnosti zásahu strany do obsahu zmluvy. K otázke relatívnej neplatnosti kúpnej ceny uvádza, že kúpna cena bola určená na základe znaleckého posudku znalcom T. D. (ZP č. 22/2015). Ponukové konanie bolo realizované v zmysle záložnej zmluvy Čl. 5 ods. 1 písm. b) odrážka prvá a to tak, že bolo zverejnené v celoslovenských médiách - denník Nový čas, aj na internetových stránkach spoločnosti Benefit Group 2. K ustanoveniu uvádza, že nie je pravdíve tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené zo strany žalovaného v 2.rade podanie informácie o priebehu výkonu záložného práva, toto bolo doručené žalobcovi dňa 24.02.2015, kde z obsahu listiny je zrejmé, že žalovaný v 2.rade riadne žalobcovi oznámil, že bude predávať nehnuteľnosť vo výške 668 tis. Eur (za cenu podľa ), č. l. 147. K prepojeniam uvádzaným žalobcom medzi obchodnými spoločnosťami BATA a.s., žalovaným v 2.rade a Etro Trade uvádza, že k prepojeniu medzi BATA a jeho osobou, že som členom predstavenstva BATA a.s., týmto sa stal dňa 16.05.2018, pričom k výkonu záložného práva a predajom nehnuteľnosti došlo dňa 14.04.2015. Spolupráca nastala až po realizácii výkonu záložného práva. Čo sa týka spoločnosti Etro Trade, so sídlom Malé Pálenisko 11, táto skutočnosť nastala odo dňa 17.08.2018 do dňa 14.01.2019, teda tri roky po realizácii výkonu záložného práva. K prepojeniu jeho osoby k žalovanému v 2.rade uvádzam, že tu je členom dozornej rady od 24.04.2013, teda odo dňa vzniku spoločnosti, s touto spoločnosťou má advokátska kancelária JUDr. Čičmanca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb a dlhodobo zastupuje spoločnosť v právnych veciach. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne povinnosti záložného veriteľa odpovedať na žiadosť o kúpu nehnuteľnosti, tu uvádza, že nemá vedomosť o takejto povinnosti, ako uviedol žalobca, takáto povinnosť má vyplývať zo záložnej zmluvy, avšak záložná zmluva takúto povinnosť neobsahuje. Žalovaný v 2.rade navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a pridržiava sa svojho vyjadrenia zo dňa 11.07.2016 a 26.08.2016. Má za to, že výkon záložného práva bol vykonaný v súlade so zákonom s a nasl. a taktiež v súlade so záložnou zmluvou, teda nedošlo k žiadnemu porušeniu výkonu záložného práva zo strany žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 1.rade navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný v 1.rade ako kupujúci predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 14.04.2015 riadne nadobudol, kúpnu cenu riadne uhradil, nehnuteľnosť nadobudol na základe ponukového konania realizovaným žalovaným v 2. rade, nakoľko ponúkol najvyššiu kúpnu cenu zo všetkých uchádzačov v ponukovom konaní.

10. Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2019 žalovaný v 2.rade na výzvu súdu uviedol, že žalovanému v 2. rade zo žiadnych zmluvných dojednaní či zákonných ustanovení nevyplývala povinnosť oznámiť žalobcovi výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom, ku dňu jej postúpenia z OTB Banky, a.s. ako postupcu na žalovaného v 2. rade ako postupníka. Zákonnú povinnosť oznámenia postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi podľa , si splnil postupca OTP Banka, a.s. písomnou listinou „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 27.05.2014, doručenou žalobcovi. Táto skutočnosť už bola dostatočne preukázaná v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. . Žalovanému v 2. rade zo žiadnych zmluvných dojednaní či zákonných ustanovení nevyplývala povinnosť vyzvať žalobcu na platenie pohľadávky pred začatím realizácie výkonu záložného práva. Zákonnou povinnosťou žalovaného v 2. rade ako subjektu realizujúceho výkon záložného práva z pozície záložného veriteľa, je povinnosť zaslať záložcovi Oznámenie o výkone záložného práva, podľa . Túto povinnosť si žalovaný v 2. rade splnil zaslaním žalobcovi listiny Oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 11.06.2014, žalobcovi doručené dňa 17.06.2014. Žalovanému v 2. rade zo žiadnych zmluvných dojednaní či zákonných ustanovení nevyplývala povinnosť upozorniť žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a to i z dôvodu nerealizovateľnosti tejto povinnosti. Žalovaný v 2. rade ako postupník nadobudol práva a povinnosti k predmetnej pohľadávke na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2014, pričom k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo zo strany pôvodného veriteľa OTB Banky, a.s. a nie zo strany žalovaného v 2. rade. Keďže žalovaný v 2. rade bol vlastníkom pohľadávky neskôr ako došlo k vyhláseniu jej mimoriadnej splatnosti OTP Bankou, a. s., reálne nemohol žalovaný v 2. rade upozorniť žalobcu na vyhlásenie jej mimoriadnej splatnosti. Žalovaný v 2. rade do súdneho spisu doložil listiny preukazujúce priebeh výkonu záložného práva.

11. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2020 žalobca uviedol, že znalecký posudok predložený žalovaným č. 22/2015, má zásadné vady, a to v bode 1.7.2 sa píše, že znalec vykonal miestne šetrenie, pritom podklady mu žalovaný dal dňa 02.02.2015, pritom objednávka podľa znaleckého posudku je zo dňa 28.01.2015. Zároveň v posudku je tvrdené na str. 3, že pre výber použitia metódy pre zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, neboli k dispozícii podklady o predaji rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností, čo je v rozpore so záložnou zmluvou, kde je v záložnej zmluve uvedené,

že pri predaji sa musí vykonať ocenenie porovnateľnej hodnoty v danom mieste a čase a nie podľa všeobecnej hodnoty. Žalobca v tejto súvislosti doložil kúpne zmluvy obdobných nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že trhová cena je ďaleko vyššia ako všeobecná hodnota uvedená znalcom v znaleckom posudku č.22/2015. Znalec ďalej v znaleckom posudku uviedol, že predmetná nehnuteľnosť m.č. Ružinov, je na okraji Bratislavy, preto posudzoval koeficientom hodnotu pozemku 0,5, čo je v rozpore so skutočnosťou. V obvode II časť Vrakuňa, ktorý je okrajom Bratislavy priamo žalobca dokázal predať pozemky za 253,13 Eur /m2. Z realitného trhu ďalej vyplýva, že po Starom Meste má Ružinov najdrahšie ceny nehnuteľností. Preto žalobca založil aj kúpnu zmluvu z 22.12.2015, kde predmetná nehnuteľnosť je obdobná s nehnuteľnosťou v danom spore a tam sa predalo 3.640 m2 a priemerná cena so stavbami bola 575,55 Eur/m2. V znaleckom posudku ďalej absentuje katastrálna mapa, fotodokumentácia stavieb, projekt stavieb, kolaudačné rozhodnutia, stavebné povolenia, čo je potrebné minimálne pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Čo sa týka fotodokumentácie, na str. 61, je vidieť, že areál je fotený len z vonkajšej strany. V znaleckom posudku zároveň chýba doložka, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto takýto posudok nie je možné považovať za dôkaz, ale len za listinu. Z tohto dôvodu trvá na tom, aby súd zabezpečil znalecké dokazovanie. Žalovaný založil jediný dôkaz celoštátneho denníka, a to že uviedol ponukové konanie na predmetné pozemky v denníku Pravda, kde je uvedená výška 668.000,- Eur s poukazom na minimálnu cenu, ktorá je stanovená v podmienkach ponukového konania. Zarážajúce je, že potom ako je možné, že všetky ponuky spoločnosti DV invest group, spoločnosti NR Business a spoločnosti BRASKO, sa pohybujú v cene 334.200,- Eur a najvyššia je 337.500,- Eur, ale žalovaný v 1.rade prepojený prostredníctvom právneho zástupcu žalovaných dal ponuku 340.000,- Eur, tak, aby mohol vykonať priamy predaj, čo je v rozpore s , . Z ostatných dôkazov založených žalovaným nevyplýva, že by vykonal skutočne inzerciu a už vôbec nie v regionálnom denníku. Ani samotné inzertné noviny Bratislavsko nie sú regionálnym denníkom pre Ružinov, ktoré je samostatným regiónom. Ružinov tiež vydáva vlastné noviny. Právny zástupca žalovaných k vyjadreniu žalobcu uviedol, že čo sa týka inzercie na top realitách a Bratislavsko východ, túto už nie je možné dohľadať, aj napriek tomu, že sa dožadoval tejto priamo u vydavateľa. Top reality archivujú tri roky a Press sa to snažil tiež dohľadať prostredníctvom grafika, ale nepodarilo sa. Aj čo sa týka denníka Pravda, túto som získal v mestskej knižnici v Bratislave, lebo denník Pravda toto vydanie už v archíve nemal. Tento spor je o určenie neplatnosti právneho úkonu. Všetky skutočnosti, ktoré žalobca v tomto konaní namieta, tak sú skutočnosti, ktoré súvisia s odbornou starostlivosťou záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Žalovaní sa domnievajú, že namietať pochybenie záložného veriteľa v zmysle , v tomto súdnom konaní nie je dôvodné, nakoľko ak by sa aj preukázalo akékoľvek pochybenie záložného veriteľa pri výkone záložného práva, toto nemá za následok určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale umožňuje žalobcovi domáhať sa náhrady škody spôsobenej konaním záložného veriteľa v zmysle . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.09.2013, kde súd SR pojednáva obdobnú problematiku, kde došlo k záveru, že nie je možné právny úkon vyhlásiť za neplatný, ale dotknutá strana má možnosť uplatniť si vznik škody v samostatnom konaní. Pokiaľ má žalobca za to, že znalec nevykonal znalecký posudok správne, v takom prípade si môže uplatniť jemu vzniknutú škodu voči znalcovi, ktorý tento znalecký posudok vyhotovil. K všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, ktorá je určená v znaleckom posudku na sumu 668.000,- Eur majú žalovaná za to, že táto k dnešnému dňu odzrkadľuje stav trhovej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti, teda žalobcom predkladané dôkazy, že nehnuteľnosť v danom čase mala oveľa vyššiu hodnotu, považujú za nedôvodné. Samotná správa o výkone záložného práva nebola žalobcovi nikdy doručená, táto bola zo strany žalovaného v 2. rade spracovaná. K nedoručeniu došlo z toho dôvodu, že prevodom vlastníckeho práva zápisom do Katastra nehnuteľností došlo rozhodnutím dňa 07.09.2015, pričom hneď po zápise vlastníckeho práva žalobca samotný prevod vlastníckeho práva napadol vo viacerých súdnych konaniach, a to č.k. vedenom na OS BA I. a v tomto súdnom konaní OS BA II. Predtým sa už domáhal v rozhodcovskom konaní podaným na rozhodcovský súd v roku 2014, určenia neplatnosti postúpenia pohľadávok medzi OTP Banka a žalovaným v 2. rade. Zákon ukladá žalovanému v 2.rade bezprostredne po prevode vlastníckeho práva oznámiť záložcovi správu o výkone záložného práva. Žalovaný v 2.rade tak neučinil z dôvodu, že bol v právnej neistote a nevedel, akým smerom sa vyvinú súdne konania súvisiace s prevodom nehnuteľnosti a z toho titulu nedošlo ani k zaslaniu výťažku z predaja pripadajúce žalobcovi, a to z dôvodu opatrnosti prípadného domáhania sa vrátenia tohto výťažku, ak by bol v súdnych konaniach úspešný. Máme za to, že žalobca v prípade nedodržania tejto povinnosti zo strany žalovaného v 2.rade má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2.rade, čo si môže taktiež v súdnom konaní uplatniť, čomu sa žalovaný v 2.rade nebráni. Výťažok je cca 500,- Eur.

12. Na pojednávaní konanom dňa 02.07.2020 žalobca navrhol doplniť petit žaloby o ďalší výrok tak, aby súd „určil žalovanému v 2. rade povinnosť predložiť číslo účtu, kde je možné poukázať finančné prostriedky žalobcom za záväzok z úveru.“, návrhu ktorému súd na pojednávaní uznesením vyhovel. Vo zvyšku zostal petit žaloby nezmenený. Titulom záverečnej reči žalobca uviedol, že dôkaznými prostriedkami, ktoré založil do spisu, preukázal skutkovým stavom aj právne skutočnosti, že žalovaný v 1. a 2. rade sú osobami blízkymi. Žalovaný v 2. rade konal tak, že neposkytol žiadnu ochranu žalobcovi na splnenie si svojho záväzku z úveru a dokonca konal tak, že nechránil ani záujmy pri samotnom predaji nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu úveru, a predali spriazneným osobám a to za 50 % cenu zo znaleckého posudku, ktorý vyprodukoval žalovaný v 2. rade, ktorý žalobca spochybnil na pojednávaní dňa 07.11.2019 a to najmä tým, že nebol vypracovaný na trhovú hodnotu, nevykonal žiadne vedecké skúmanie nehnuteľnosti, ale priblížil sa len všeobecnej hodnote bez toho, aby sám sa nachádzal v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a mohol objektívne určiť aspoň všeobecnú hodnotu, keď už sa neunúval k trhovej hodnote. Taktiež z dôkazov založených v súdnom spise je preukázané, že žalovaný v 2. rade nikdy neposkytol na svojich dokumentoch, či to je zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným v 2. rade a OTP bankou, či to je oznámenie o postúpení pohľadávky alebo či to je aj oznámenie o vykonaní záložného práva, kde neuviedol číslo účtu, aby mohol žalobca svoj záväzok uhradiť. V zmysle zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti nie je možné takúto úhradu vykonať v hotovosti ani poštou. Vo zvyšku sa pridržal písomných a ústnych podaní a žiadal žalobe vyhovieť. Žalovaní titulom záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že pôvodný návrh žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu v tomto súdnom konaní žalobca odôvodnil skutočnosťou, že postúpenie pohľadávky medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a žalovaným v I. rade je od počiatku neplatný právny úkon. Túto otázku už však skôr vyriešil v právoplatnom súdnom konaní Okresný súd Bratislava I v spojení s Krajským súdom Bratislava, vedenom na OS BA pod sp. zn. , kde súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Neskôr žalobca opodstatnenosť žaloby začal odôvodňovať tvrdením, že žalovaný v 2. rade pri výkone záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností, porušil povinnosti záložného veriteľa v zmysle a nasledujúcich ustanovení , konkrétne a a taktiež že zrealizoval výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní sa domnievajú, že žalovaný v 2. rade svojím písomným vyjadrením zo dňa 26.11.2019 spolu s prílohami doloženým do súdneho spisu, dostatočne preukázal zákonnosť výkonu záložného práva a konanie žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa v súlade s odbornou starostlivosťou a v súlade s dojednaniami zmluvných strán upravenými v článku V. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01 zo dňa 23.06.2008. Neskôr začal žalobca v priebehu súdneho konania odôvodňovať opodstatnenosť podanej žaloby, porušením zo strany žalovaného v 2. rade , teda že kúpna cena nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko žalovaný v 2. rade postupoval pri výkone záložného práva s náležitou starostlivosťou, keďže konal na základe znaleckého posudku a teda aj kúpna cena bola stanovená v zmysle znaleckého posudku, výberového konania a v súlade s dojednaniami zmluvných strán upravenými v článku V. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01 zo dňa 23.06.2008. Žalobca sa taktiež v priebehu tohto súdneho konania snažil preukázať možnosť odkúpenia zálohu obchodnou spoločnosťou KS corporate, s.r.o., IČO: 44 992 459, a to predložením zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy predmetom ktorej bola kúpa časti spornej nehnuteľnosti (malo sa jednať o časť nehnuteľnosti - Penzión), za kúpnu cenu viac ako 500 000,- EUR len za tento penzión, čím by došlo k uhradeniu celého dlhu vedeného voči žalovanému v 1. rade a teda, nedôvodnosti výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. K žalobcom predloženému dôkazu - Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2014 žalovaní uviedli, že budúcim kupujúcim je obchodná spoločnosť KS corporate, s.r.o., ktorej konateľom je pán V. F., ktorý je súčasne zamestnancom žalobcu, a teda so žalobcom finančne prepojenou osobou. Na základe tejto skutočnosti sa žalovaní domnievajú, že pred súdom žalobcom prezentovaná možnosť predaja zálohu spoločnosti KS corporate, s.r.o. je minimálne účelová. Žalovaní sa k niektorým tvrdeniam žalobcu predneseným ústne na doteraz vykonaných pojednávaniach či v predložených písomných vyjadreniach zámerne nevyjadrovali, nakoľko tieto nesúvisia s predmetom súdneho sporu a nemajú absolútne žiadnu oporu v zákone, právnej teórii či ustálenej súdnej praxi. Väčšina zo strany žalobcu prednesených vyjadrení je nepravdivých a súd zámerne zavádzajúcich. Žalobca v priebehu súdneho konania nijakým spôsobom dôkazne nepreukázal svoje tvrdenia v podanej žalobe a nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť určenia neplatnosti sporných právnych úkonov. Oproti tomu sa žalovaní domnievajú, že žalobcom tvrdené skutočnosti o porušení zákonných ustanovení a nasl.

sa nijako nepotvrdili, čo žalovaní v 1. a 2. rade dostatočne v súdnom konaní preukázali. žalovaní navrhli žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Žalobca ako dlžník na jednej strane a spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľ na strane druhej uzatvorili podľa a nasl. dňa 23.06.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. , predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 10.000.000 Sk za účelom úhrady nákladov spojených s údržbou nehnuteľnosti zo strany žalobcu. Žalobca zabezpečil pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy a) záložným právom na nehnuteľný majetok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F., b) ručiteľskou listinou vystavenou fyzickou osobou F. F., Y. XX, N. (konateľ žalobcu). Žalobca bol povinný splatiť úver vždy k 20.dň v mesiaci tak, že od 1.-119. splátky úveru vo výške 83.000 Sk (a to od 20.07.2008 do 20.05.2018) a 120. splátka vo výške 123.000 Sk do 20.06.2018, deň ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Dodatok č. 1 k Zmluve o splátkovom úvere pojednáva o povinnosti žalobcu predložiť List vlastníctva č. XXX so zapísaným záložným právom. Dodatkom č. 2 sa upravila výška úveru a poradie splátky tak, že od 1.17 splátku je výška mesačnej splátky 2.755,10 Eur (v termíne od 20.07.2008 do 20.11.2009), mimoriadna splátka vo výške 216,14 Eur dňa 20.12.2009, splátka od 18. do 109. splátky je vo výške 2.755,09 Eur (v termíne od 20.10.2010 do 20.05.2018) a posledná splátka 110. je vo výške 35.018,10 Eur v lehote do 20.06.2018 (splatnosť úveru zostala zachovaná podľa zmluvy).

15. Podľa článku VI. bod 1 písm. a) Všeobecných úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere, za podstatné porušenie zmluvných povinností klienta sa považuje ak klient neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.

16. Podľa článku VI. bod 2 písm. e), h) a i) Všeobecných úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti, uplatniť práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru a postúpiť pohľadávku voči klientovi tretej osobe.

17. Podľa článku VI. bod 3 Všeobecných úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere, banka má právo realizovať ktorékoľvek z oprávnení uvedených v predchádzajúcom bode samostatne alebo v kombinácii s inými oprávneniami.

18. Podľa článku VI. bod 6 Všeobecných úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o splátkovom úvere, klient je povinný vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi a s príslušenstvom najneskôr do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení úveru za splatný.

19. Žalobca ako záložný dlžník na jednej strane a spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. ako záložný veriteľ na strane druhej uzatvorili dňa 23.06.2008 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. F. a to z dôvodu zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. .

20. Podľa článku IV. bod 3. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01, záložca sa zaväzuje, že bez súhlasu záložného veriteľa nezriadi na záloh ďalšie záložné práv, vecné bremeno, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ani iné vecné práva k nehnuteľnostiam, záloh nescudzí, nedaruje, nevymení za inú vec, nebude ním plniť proti pohľadávkam iných veriteľov, nebude ho prenajímať, zmluvne k nemu nedohodne s treťou osobou predkupné právo, neuzatvorí zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k zálohu, nevloží ho ako nepeňažný vklad do základného oimania obchodných spoločností alebo družstiev, nebude sa s ním podieľať na podnikaní iných osôb, ani iným tu nepomenovaným spôsobom neobmedzí svoje vlastnícke právo alebo neprivodí zánik svojho vlastníckeho práva k zálohu.

21. Podľa článku V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ-01, ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť priamym predajom

zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, pričom záložný veriteľ môže pri priamom predaji zálohu postupovať formou ponukového konania za týchto podmienok: ponukové konanie sa uverejní v jednom celoštátnom a v jednom regionálnom denníku, v inzeráte sa uvedenie identifikácia zálohu, jeho hodnota podľa znaleckého posudku, kontakt, kde je možné získať bližšie informácie, miesto a termín pre doručovanie ponuky na kúpu - zmluva sa uzatvorí so záujemcom, ktorý ponúkne najvyššiu kúpnu cenu (kúpna cena môže byť nižšia ako hodnota určená podľa znaleckého posudku, minimálne však 50% určenej hodnoty) a najvýhodnejší termín splatnosti. Záložný veriteľ si vyhradzuje právo neprijať žiadnu ponuku. Ponukové konanie môže uskutočniť aj prostredníctvom spoločnosti oprávnenej na výkon tejto činnosti. V prípade neúspechu ponukového konania sa uskutoční druhé ponukové konanie za tých istých podmienok, pričom kúpna cena môže byť nižšia ako 50% hodnoty určenej podľa znaleckého posudku. Záložný veriteľ môže pri priamom predaji zálohu zvoliť aj iný postup, pričom je však povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký, alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja.

22. Podľa článku V. bod 2. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi (ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu).

23. Podľa článku V. bod 3. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2500/08/266-ZZ-01, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.

24. Žalovaný v 2.rade ako postupník na jednej strane uzatvoril s OTP Bankou Slovensko, a.s. ako postupcom na strane druhej dňa 27.05.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. v znení dodatku č. 1 a 2. Zabezpečovacím dokumentom bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 2500/08/266-ZZ-01, pričom predmetom zabezpečenia sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložného dlžníka zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F.. Podľa bodu 2. článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pohľadávku ku dňu postúpenia vo výške 199.058,16 Eur. Podľa bodu 4. článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky, postupca postupuje postupníkovi pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými. Predmetom postúpenia sú aj všetky pohľadávky a práva (aj tie ktoré vzniknú v budúcnosti, aj tie ktorých vznik závisí od splnenia podmienky) postupcu ako veriteľa voči dlžníkovi a osobám, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávky, a to peňažné ako aj nepeňažné vyplývajúce zo Zmluvy o úvere a zo zabezpečovacích dokumentov, ktorým zodpovedá povinnosť dlžníka alebo osôb, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávky niečo dať, konať niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť.

25. Listom zo dňa 27.05.2014 spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. žalobcovi oznámila postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia na postupníka (žalovaný v 2.rade).

26. Žalovaný v 2.rade listom zo dňa 11.06.2014 oznámil žalobcovi výkon záložného práva formou priameho predaja podľa článku V. ods. 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorý si žalobca prevzal dňa 17.07.2014, čo preukazuje predložená doručenka.

27. Žalobca u žalovaného v 2.rade a u spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. napadol listom zo dňa 18.06.2014 neplatnosť postúpenia pohľadávky - z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2014 doručenej dňa 30.05.2014.

28. Žalobca žalovanému v 2.rade listom zo dňa 20.06.2014 vyjadril neakceptovanie oznámenia o výkone záložného práva a vyčíslil výšku škody na sumu 318.766,97 Eur.

29. Žalobca napadol na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2014, ktorú žalobu súd uznesením zo dňa 10.11.2014 sp.zn. 11/2014-7161, odmietol.

30. Žalovaný v 2.rade listom zo dňa 13.02.2015 podal žalobcovi informáciu o priebehu výkonu záložného práva, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2.rade si nechal vyhotoviť súdnym znalcom L.. T. D. znalecký posudok č.22/2015 na ocenenie nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F. a ktorý určil

všeobecnú hodnotu tam zapísaných nehnuteľností vo výške 668.000 Eur. Záverom žalovaný v 2.rade informoval žalobcu, že uvedené nehnuteľnosti chce predať za cenu podľa predmetného znaleckého posudku v zmysle článku V. bod 1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2500/08/266-ZZ-01. Žalobca si predmetnú informáciu prevzal podľa priloženej doručenky dňa 24.02.2015.

31. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. F.L. súd zistil, že vlastníkom tam uvedených nehnuteľností je žalovaný v 1.rade.

32. Obchodná spoločnosť KS corporate, s.r.o. listom zo dňa 09.07.2014 požiadala žalovaného v 2.rade o poskytnutie informácie ohľadom kúpy nehnuteľnosti a to stavby Penziónu Malé Pálenisko č. 11 s príslušenstvom, na ktorú mal so žalobcom uzatvorenú Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2014.

33. Nakoľko podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, záväzok budúceho predávajúceho odkúpiť nehnuteľnosť zanikol, tento si uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200.000 Eur.

34. Zo znaleckého posudku č. 25/2008 a znaleckého posudku č. 26/2008 vypracovaných súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a pozemné stavby L.. P. Z. vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F. ku dňu 06.06.2008 v celkovej výške 68.600.000 Sk (2.277.102,83 Eur).

35. Zo znaleckého posudku č. 48/2015 a znaleckého posudku č. 49/2015 vypracovaných súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a pozemné stavby L.. P. Z. vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F. ku dňu 23.09.2015 v celkovej výške 1.972.000 Eur.

36. Zo znaleckého posudku č. 22/2015 vypracovaným súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností L.. T.Š. D. dňa 09.02.2015 vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F. ku dňu 23.01.2015 vo výške 668.000 Eur.

37. Žalovaný v 2.rade vyhlásil dňa 24.02.2015 ponukové konanie na priamy predaj nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. F., ktoré obsahovalo účel funkčného využitia predmetu predaja, podmienky prihlásenia do ponukového konania s uvedením číselného vyjadrenia navrhovanej kúpnej ceny (numericky i slovne), lehotu a miesto na podanie návrhu, spolu s kritériom na výber ponuky, ktorým je najvyššia ponúknutá kúpna cena, pričom minimálna cena je stanovená vo výške 334.000 Eur a viac ako 50%, z hodnoty 668.000 Eur určenej znaleckým posudkom č. 22/2015 na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností vypracovaného L.. T. D. zo dňa 09.02.2015. Žalovaný v 2.rade súčasne uviedol, že nehnuteľnosti sú ponúkané v celku, pričom, nie je možné kúpiť nehnuteľnosti jednotlivo, prípadne ich časti. Výsledky ponukového konania boli oznámené na prevádzke žalovaného v 2.rade dňa 27.03.2015 o 13:00 hod. za účasti žalovaného v 2.rade a záujemcov o kúpu: obchodná spoločnosť MR business s.r.o., obchodná spoločnosť LIPO-REAL s.r.o., obchodná spoločnosť DV Invest Group, s.r.o., obchodná spoločnosť BRASCO SK, s.r.o. a obchodná spoločnosť 2xN, spol. s.r.o., o čom svedčí prezenčná listina ponukového konania zo dňa 27.03.2015.

38. Do ponukového konania sa písomne prihlásila obchodná spoločnosť 2xN, spol. s.r.o., ktorá ponúkla kúpnu cenu vo výške 337.500 Eur, obchodná spoločnosť DV Invest Group, s.r.o., ktorá ponúkla kúpnu cenu vo výške 334.200 Eur, obchodná spoločnosť BRASCO SK, s.r.o. s ponukou kúpnej ceny vo výške 334.200 Eur, žalovaný v 1.rade, ktorý ponúkol kúpnu cenu vo výške 340.000 Eur a obchodná spoločnosť MR business s.r.o., s ponukou kúpnej ceny vo výške 335.800 Eur.

39. Ponukové konanie bolo zverejnené na internetovej stránke žalovaného v 2.rade, v denníku Pravda dňa 20.03.2015 na strane 13, o čom svedčí objednávka žalovaného v 2.rade, faktúra č. 1131500513 a výtlačok denníka Pravda ako i v regionálnych novinách Bratislavsko-východ zo dňa 12.03.2015 (spolu s faktúrou a zmluvou o inzercii) a na webovom prehliadači www.topreality.sk <http://www.topreality.sk/> spravovaným obchodnou spoločnosťou TopReality.sk s.r.o. (spolu s faktúrami).

40. Podľa ustanovenia s. 1 a 2 (ďalej aj ako „ “), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

41. Podľa ustanovenia , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

42. Podľa ustanovenia , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

43. Podľa ustanovenia , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

44. Podľa ustanovenia (účinný do 30.06.2016), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

45. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), žalobou je možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

46. Podľa ustanovenia veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

47. Podľa ustanovenia (ďalej aj ako „ “), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa ustanovenia , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

49. Podľa ustanovenia , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

50. Podľa ustanovenia § 40aOZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

51. Podľa ustanovenia , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

52. Podľa ustanovenia až 3 , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné

právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

53. Podľa ustanovenia , záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

54. Podľa ustanovenia a , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

55. Podľa ustanovenia a , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

56. Podľa ustanovenia , predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

57. Podľa ustanovenia , záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.

58. Podľa ustanovenia , ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

59. Podľa ustanovenia , záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

60. Podľa ustanovenia , záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

61. Podľa ustanovenia a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

62. Podľa ustanovenia a , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

63. Podľa ustanovenia a , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

64. Podľa ustanovenia , ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

65. Podľa ustanovenia , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

66. Podľa ustanovenia , cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

67. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba nie je dôvodná. V konaní nebolo sporným, že žalobca a obchodná spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. uzatvorili Zmluvu o úvere so zabezpečením, ktorým bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F. V dôsledku porušenia povinností dlžníka

- žalobcu riadne a včas splácať dlžnú sumu úveru, obchodná spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s. využila zmluvné dojednania obsiahnuté vo všeobecne záväzných obchodných podmienkach a z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, vyhlásila úver za splatný ( dňa 10.05.2014), t.j. nastala predčasná splatnosť úveru a následne splatnú pohľadávku postúpila na žalovaného v 2.rade. Žalobca predmetné postúpenie pohľadávky namietal uplatnením žalobou na Okresnom súde Bratislava I., ktorý právoplatným rozsudkom sp.zn. -680 zo dňa 22.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -722 zo dňa 19.07.2018, žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že postúpenie pohľadávky medzi obchodnou spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaným v 2.rade je platné, z dôvodu ktorého sa súd námietkami žalobcu vznesenými v tomto konaní nezaoberal a v celom rozsahu sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym názorom vysloveným ako Okresným súdom Bratislava I., tak i Krajským súdom v Bratislave. Inak povedané, platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky považuje súd za nespornú skutočnosť (keď konanie bolo prerušené práve do právoplatného rozhodnutia sp.zn. ). OTP Banka Slovensko, a.s. postúpila pohľadávku na žalovaného v 2.rade s ktorou prešlo na postupníka aj zabezpečenie formou záložného práva (ustanovenia ), ktoré je akcesorické a sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje ako uvádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Žalovaný v 2.rade postupoval v medziach Zmluvy o zriadení záložného práva, tak že vykonal priamy predaj nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F., ktorý žalobca rozporuje a táto skutočnosť je medzi stranami sporná.

68. Ako podstatnú pre toto konanie súd prejudiciálne posudzoval otázku preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom právnom určení, ktoré je nevyhnutnou podmienkou pre pripustenie žaloby na určenie (žaloba bola podaná za účinnosti ). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase

vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov, t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom prípade je predmetom určenia neplatnosť právneho úkonu Kúpnej zmluvy. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. zo dňa 22.09.2010, zo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. , uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008: „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byt aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného tak súd uzatvára, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

69. V prvom rade sa súd zaoberal tvrdením žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej uzatvoreniu predchádzal výkon záložného práva. Výkon záložného práva žalobca považuje za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k hodnote záložným právom zabezpečovanej pohľadávky. Právne toto tvrdenie žalobca podporuje porušením ustanovenia , ustanovenia ods. l a ustanovenia a . Žalobca argumentoval, že žalovaný v 2.rade neoznámil žalobcovi výšku pohľadávky ku dňu postúpenia, nevyzval žalobcu na plnenie pohľadávky, neupozornil žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a neupozornil žalobcu, že v prípade ak pohľadávku ani v dodatočnej lehote nesplní, začne s jej vymáhaním ako aj neuviedol akým spôsobom je oprávnený danú pohľadávku vymáhať. Uvedené tvrdenie v celom rozsahu poprel žalovaný v 2.rade podaním doručeným súdu dňa 27.11.2019 (bod 10. rozsudku) ku ktorému priložil dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobcu a súd sa s týmito v celom rozsahu stotožňuje. Navyše povinnosť upozorniť žalobcu, že v prípade ak pohľadávku neuhradí v dodatočnej lehote začne veriteľ s jej vymáhaním, nevyplýva žalovanému v 2.rade primárne ani zo Zmluvy o úvere a sekundárne ani zo Zmluvy o zriadení záložného práva a taká povinnosť nevyplýva ani zo zákona. Žalobca ďalej tvrdil, že výkon záložného práva (realizované ponukové konanie dňa 27.03.2015) bol realizovaný v relatívne krátkom čase odo dňa nadobudnutia pohľadávky (27.05.2014), s tvrdením ktorým sa však súd nestotožnil najmä z dôvodu, že dobu 10 mesiacov nepovažuje za krátky časový úsek pre výkon záložného práva a jednak z dôvodu, že zákon a ani zmluva (či už úverová alebo o zriadení záložného práva) nestanovujú lehotu, od kedy do kedy môže veriteľ realizovať výkon záložného práva. Inak povedané, žalovaný v 2.rade postupoval v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva a keďže zmluva (a ani zákon) nestanovuje lehotu na začatie výkonu záložného práva, žalovaný v 2.rade po postúpení pohľadávky (27.05.2014) oznámil žalobcovi listom zo dňa 11.06.2014, ktorý si žalobca prevzal dňa 17.07.2014 (len) začatie výkonu záložného práva, čím si splnil povinnosť uvedenú v a teda k porušeniu tohto ustanovenia zo strany žalovaného v 2.rade preukázateľne nedošlo, opak ktorý tvrdil žalobca. Inter alia, žalobca na oznámenie žalovaného v 2.rade o výkone záložného práva reagoval listom zo dňa 20.06.2014. Skutočnosť, že žalovaný v

2.rade pri výkone záložného práva postupoval tak, že určil druh výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľností, nie je v rozpore so zmluvou o zriadení záložného práva ako ani zákonom, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2.rade mal využiť iné spôsoby výkonu záložného práva. Nebolo povinnosťou žalovaného v 2.rade ani to, aby umožnil žalobcovi dobrovoľne splniť pohľadávku pre ktorú začal výkon záložného práva. Žalobca ďalej uviedol, že aj keď bol v druhotnej platobnej neschopnosti, svoju finančnú situáciu riešil a na stavbu penzión Malé Pálenisko č. 11 mal kupca s ktorým uzatvoril Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2014 a teda mal by finančné prostriedky na zaplatenie úveru. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že uvedenému priamo odporuje ustanovenie článku IV. bod 3 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, podľa ktorého žalobca by na predaj (ako i na prenájom čo sa týka obchodnej spoločnosti BB construct s.r.o.) nehnuteľnosti musel dostať súhlas záložného veriteľa (v tom čase OTP Banky Slovensko, a.s.) a keďže žalobca nepreukázal, že by bol taký súhlas udelený, jeho argumentačná línia vo vzťahu k namietaným tvrdeniam nemá oporu ani v zmluve a ani v zákone, z dôvodu ktorého má súd tvrdenia žalobcu za nepreukázané. Navyše aj v samotnom ponukovom konaní bola jednou z podmienok kúpa nehnuteľností v celku (nehnuteľnosti nebolo možné kúpiť jednotlivo, prípadne ich časti, čím budova Penziónu Malé Pálenisko č. 11 vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F. rozhodne je). Čo sa týka namietaného porušenia , toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené listinným dôkazom a to listom žalovaného v 2.rade zo dňa 13.02.2015 adresovaným žalobcovi (bod 30. rozsudku). A pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu o porušení a , tieto nie sú predmetom žaloby na určenie (resp. ich porušenie nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy), z dôvodu ktorého sa súd týmto procesným útokom žalobcu ani nezaoberal.

70. Žalobca ďalej namieta výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu prekročenia prípustnej hranice krytia zabezpečovanej pohľadávky. Hodnota zabezpečovanej pohľadávky ku dňu začatia výkonu záložného práva bola vo výške 199.058,16 Eur a hodnota krytia zabezpečovanej pohľadávky (hodnota zálohu) je vo výške 2.277.102,83 Eur (znalecký posudok č. 25/2008 a 26/2008) a súčasná hodnota zálohu (nehnuteľností) na základe aktualizácii vyššie uvedených znaleckých posudkov (znalecký posudok č. 48/2015 a 49/2015) je vo výške 1.966.616.23 Eur, pričom z uvedených čísel žalobca odvodzuje hrubý nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou zálohu (krytia zabezpečovanej pohľadávky). Žalovaný v 2.rade však realizoval výkon záložného práva na základe znaleckého posudku č. 22/2015, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 668.000 Eur. Žalobca tak rozporuje znalecký posudok č. 22/2015 z dôvodu viacerých nezrovnalostí, o.i. z dôvodu, že tento neobsahuje znaleckú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku ( ). V tejto súvislosti súd uvádza, že všetky znalecké posudky boli vyhotovené v čase pred účinnosťou (01.07.2016) a teda nevyžadovali takúto znaleckú doložku, súd takéto posudzoval ako listinný dôkaz. Pokiaľ však žalobca namieta všeobecnú hodnotu nehnuteľností, keď tvrdí, že trhová cena nehnuteľností je ďaleko vyššia ako všeobecná hodnota nehnuteľností, nepochybne môže mať žalobca pravdu, nakoľko pojem cena sa spravidla používa na označenie požadovanej, ponúkanej, ale hlavne skutočne zaplatenej finančnej čiastky za tovar alebo službu. Môže byť, ale aj nemusí byť zverejnená, väčšinou je zaregistrovaná v účtovných dokladoch a pre dané miesto a čas sa stáva historickým faktom. Hodnota nie je skutočne zaplatenou, požadovanou alebo ponukovou cenou. Je to ekonomická kategória, vyjadrujúca peňažný vzťah medzi tovarom alebo službami, ktoré sú na predaj, na strane jednej a kupujúcimi a predávajúcimi na strane druhej. Z ekonomického hľadiska hodnota vyjadruje úžitok, prospech vlastníka tovaru alebo služby k dátumu, ku ktorému sa odhad hodnoty vykonáva. Pri stanovení hodnoty sa vychádza z doterajších skúsenosti na trhu a jeho predpokladaného vývoja, preto sa hodnota vždy určuje odhadom. Trhová hodnota je tak odhadovanou čiastkou, za ktorú by sa v deň ku ktorému sa vykonáva ohodnocovanie predal majetok medzi dobrovoľné zainteresovaným kupujúcim a dobrovoľné zainteresovaným predávajúcim, a to v nezávislej transakcii a po náležitom marketingu. Trhová hodnota je tak odhad podopretý informáciami z trhu. Všeobecná hodnota je potom výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji. A teda znalecký posudok č. 22/2015 predložený žalovaným v 2.rade vypracoval znalec zapísaný v príslušnom odbore keď správne stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností namiesto trhovej hodnoty nehnuteľností. Žalobca nakoľko neakceptoval výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľností, navrhol súdu nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré však súd vyhodnotil ako neúčelné a nadbytočné z dôvodu, že v tomto spore nejde o žalobu na plnenie, ale o žalobu na určenie a rovnako tak z dôvodu, že žaloba nesmeruje proti znalcovi, ktorý znalecký posudok č. 22/2015 vypracoval a o ktorý sa žalovaný v 2.rade

oprel pri realizácii ponukového konania a výkone záložného práva (v spojitosti s článkom V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva).

71. Žalobca namieta ďalej samotný výkon záložného práva keď tvrdí, že ponuka na predaj nehnuteľností priamym predajom nebola uvedená vo verejnoprávnom médiu. Podľa článku V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva, ponukové konanie sa uverejní v jednom celoštátnom a v jednom regionálnom denníku. Žalovaný v 2.rade uverejnil ponukové konanie v celoštátnom denníku Pravda dňa 20.03.2015 na strane 13, o čom svedčí objednávka žalovaného v 2.rade, faktúra č. 1131500513 a výtlačok denníka Pravda ako i v regionálnych novinách Bratislavsko-východ zo dňa 12.03.2015 (spolu s faktúrou a zmluvou o inzercii) a na webovom prehliadači www.topreality.sk <http://www.topreality.sk/ > spravovaným obchodnou spoločnosťou TopReality.sk s.r.o. (spolu s faktúrami) ako i na internetovej stránke žalovaného v 2.rade. Pokiaľ ide o tieto denníky, v tomto smere zmluva neurčuje, či má ísť o tlačenú formu celoštátneho a regionálneho denníka alebo či inzerent splní svoju povinnosť aj na internetovom prehliadači. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný v 2.rade uverejnil ponuku minimálne v jednom celoštátnom tlačenom denníku Pravda a v regionálnej tlači Bratislavsko-východ, ktorý vykonáva distribúciu každý týždeň (čo je nepochybne dlhší časový údaj ako deň, ktorý si vyžadovala Zmluva o zriadení záložného práva) do regiónu Rača, Trnávka, Slovnaft, Vrakuňa, Dolné Hony, Podunajské Biskupice, Nové Mesto, Ružinov (tu sa nachádzajú nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXX), Nivy, Staré Mesto a Vajnory. Tvrdenie žalobcu v tejto časti jeho procesného útoku tak vyznieva čisto účelovo bez náležitej skutkovej a právnej opory.

72. V druhom rade sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktorý napáda relatívnu neplatnosť kúpnej ceny ( ) a absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (podľa a ). v ustanovení ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Týmto predpisom je o cenách, ktorý vymedzuje všeobecné pravidlá zabraňujúce tomu, aby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu. Za neprimeranú cenu sa u predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Označený zákon a ani iný zákon v prejednávanej veci nezakazoval určiť takú kúpnu cenu, ktorá zodpovedala vôli zmluvných strán za podpory znaleckého posudku č. 22/2015 a v nadväznosti na ustanovenie článku V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva. Platné právo tak nemá žiadne ustanovenia o dojednaní nižšej kúpnej ceny ak taká kúpna cena nie je v rozpore s cenovými predpismi, z dôvodu ktorého možno uzatvoriť, že dojednanie nižšej kúpnej ceny v prejednávanej veci nerobí kúpnu zmluvu neplatnou. Pokiaľ žalobca namietal neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu podľa , že žalovaný v 2.rade nekonal s náležitou starostlivosťou tak, aby nehnuteľnosti predal za cenu za akú sa rovnaké alebo obdobné nehnuteľnosti zvyčajne predávajú v danom mieste a čase (a žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 1.767.558,07 Eur), tu súd uvádza, že žalovaný konal na základe znaleckého posudku č. 22/2015 a jednak za dodržania článku V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva a teda žalobca neporušil ustanovenia tak ako to prezentuje žalobca. Žalovaný v 2.rade konal v súlade s článkom V. bod 1. písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva keď kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku a súčasne takto určená kúpna cena mohla byť nižšia ako hodnota určená podľa znaleckého posudku, minimálne však 50% určenej hodnoty, povinnosť ktorá splnená bola, čo preukazuje cenová ponuka žalovaného v 1.rade v kontexte s ponukami na uzatvorenie kúpnej zmluvy ostatných uchádzačov. Pokiaľ žalobcovi vznikla v konaní o výkon záložného práva škoda vo výške 1.767.558,07 Eur, tento nárok je oprávnený si uplatniť žalobou na plnenie, čo predmetom tohto sporu rozhodne nie je a preto sa tvrdeniami žalobcu o porušení predmetného ustanovenia zo strany žalovaného v 2.rade súd ďalej nezaoberal. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2019 žalobca ďalej namietol i relatívnu neplatnosť záložnej zmluvy. Aj napriek tomu, že ide o podstatnú zmenu skutkových tvrdení žalobcu, súd na tomto mieste uvádza, že ad 1) právne úkony ktorých sa dotýka relatívna neplatnosť sú uvedené v ustanovení , pričom žiaden z tam uvedených právnych úkonov nedopadá na Zmluvu o zriadení záložného práva, ad 2) v takejto časti nároku by nebola splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie (OTP Banka Slovensko, a.s. nie je v prejednávanej veci stranou sporu), ad) 3 tvrdenie žalobcu, že nemohol ovplyvniť znenie záložnej zmluvy z dôvodu ktorého je táto neplatná, nemá oporu v zákone, nakoľko pri osobe žalobcu nejde o spotrebiteľa podľa v nadväznosti na a ad 4) takýto nárok na uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy by bol premlčaný ( ).

73. Predpokladom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je to, že nespĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva. Pokiaľ žalobca napáda kúpnu zmluvu z dôvodu jej absolútnej neplatnosti podľa , kde ide o právne úkony, ktoré svojim obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo zákon obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom (ako i podľa ), podľa ustálenej súdnej praxe zmluva, ktorá je v rozpore so zákonom nemá zamýšľané následky aj napriek tomu, ak ju zmluvné strany uzavreli v dobrej viere a bez ohľadu na to, ktorá zmluvná strana neplatnosť zapríčinila. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.). Keďže súdu nebola predložená samotná kúpna zmluva medzi žalovaným v 2.rade a žalovaným v 1.rade, ktorú žalobca napáda (a strany jej predloženie nenavrhli ako dôkaz), súd vychádzal práve z tvrdení žalobcu o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a dospel k názoru, že kúpna zmluva nie je neplatným právnym úkonom z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení. Podporne súd uvádza, že postup súdu podľa (výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi) v spojení s , má miesto len v výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavené niektorého z nich navonok. Uvedené však žalobca v konaní nepreukázal.

74. Žalobca v konaní navrhol vykonať viacero dôkazov, avšak na poslednom pojednávaní svoj návrh na vykonanie dokazovania upravil tak, že navrhol vypočuť štatutárov žalovaných k okolnostiam nájomnej zmluvy uzatvorených s O. G., vypočuť nájomcu Milana Kolára a vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX, k.ú. F.. K nevykonaniu znaleckého dokazovania sa už súd vyjadril vyššie (bod 70. rozsudku) a čo sa týka vypočutia štatutárov žalovaných a nájomcu k otázke ich nájomnej zmluvy, súd nepovažuje vykonanie týchto dôkazov za účelné, išlo by o nadbytočný dôkaz, ktorý by do sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nevniesol také skutočnosti, ktoré by dokázali zvrátiť záver súdu o platnosti kúpnej zmluvy, keď navyše všetky tvrdenia žalobcu boli preukázateľne a účinne popreté príslušnými ustanoveniami zmluvy o zriadení záložného práva, zákona, príslušnou judikatúrou ako i listinnými dôkazmi.

75. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

76. Podľa ustanovenia a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

78. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia a ustanovenia tak, že žalovaným priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaní mali vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).