Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)3c5/380251.18ee98.pdf
PDF · 100.18 KB
No categories available
1ObdoV/102/2005
Najvyšší súd 1 Obdo V 102/2005
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. E., 2/ B., 3/ B., 4/ J., 5/ M., zastúpení advokátom JUDr. Ľ., proti žalovanej S., o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a o zámene účastníka konania, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-46 Cb 783/96-253, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. júna 2005 č. k. 2 Obo 80/2004-329, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 15. júna 2005 č. k. 2 Obo 80/2004-329 z r u š u j e a vec
vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave. rozsudkom z 29.1.2004, č. k. Z-2-46 Cb 783/96-253,
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy
č. X., uzavretej 23.8.1993 medzi žalovaným a žalobcami 1/, 2/ a 5/ a predchodcami
žalobcov 3/ a 4/, na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. X.
z 24.9.1992, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného (S.)
a spoločnosťou D. Podľa čl. V. úverovej zmluvy dlžník zabezpečil návratnosť úveru
zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam a listiny osvedčujúce návratnosť
úveru tvorili prílohu úverovej zmluvy. Pre prípad, že nedôjde k zaregistrovaniu
záložného práva, bol žalovaný oprávnený požadovať okamžité splatenie úveru.
Záložné zmluvy museli byť uzavreté najneskôr 24.9.2002 a mali tvoriť dodatok č. 1,
2 a 3 úverovej zmluvy. Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra v Hlohovci vklad
záložného práva podľa záložnej zmluvy, uzavretej 24.9.1992, nezapísal. K zápisu
vkladu záložného práva došlo až rozhodnutím č. V. z 2.9.1993, avšak
na základe zmluvy, uzavretej 23.8.1993, označenej ako dodatok č. 2 k úverovej
zmluve z 24.9.1992. V konaní nebolo preukázané žalobcami namietané prekročenie
oprávnenia osoby konajúcej pri uzatváraní záložnej zmluvy menom právneho
predchodcu žalovaného. Menom tohto subjektu zmluvu podpísala K. – námestníčka
riaditeľa pobočky v N. K. nebola štatutárnym orgánom predchodcu žalovaného, ale
konala ako námestíčka pobočky menom predchodcu žalovaného na základe jej
pracovného zaradenia, vykonaného zmenou pracovnej zmluvy z 10.7.1990. Podľa
čl. 4.2. organizačného poriadku S. zo 16. 9.1991, vedúci pracovníci mestskej
pobočky boli riaditeľ mestskej pobočky a námestník riaditeľa a podľa čl. 5.4.
organizačného poriadku vedúci pracovníci mestských pobočiek boli oprávnení konať
a podpisovať za S. vo veciach týkajúcich sa mestskej pobočky. K. teda konala
na základe oprávnenia vyplývajúceho jej z vnútorných predpisov predchodcu
žalovaného a bola oprávnená na všetky úkony S., týkajúce sa mestskej pobočky
v N. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Na odvolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
prejednal odvolania a rozhodol rozsudkom z 15.6.2005 č. k. 2 Obo 80/04-329 tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. X., dodatok č. 2 k úverovej zmluve, uzavretej
23.8.1993, je neplatná. Nepripustil zámenu žalovanej, ako postupkyne za G.
Žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 14 860 Sk náhrady trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, aj
v podstate správne vyhodnotil dôkazy, ale právny záver jeho rozhodnutia tomuto
nezodpovedá. Pokiaľ ide o námietky nedostatku vôle pri uzatváraní záložnej zmluvy,
uvedenie žalobcov do omylu, ako aj námietku, že za pôvodného žalovaného
záložnú zmluvu nepodpísal spôsobilý subjekt, v tomto odvolací súd poukazuje
na dôvody napadnutého rozsudku. Podstatnou námietkou odvolateľov bolo,
že odstúpením od zmluvy sa pôvodný záväzok zrušuje a nastupuje nový, ktorý
sa posudzuje podľa iných zákonných ustanovení. Ani toto tvrdenie žalobcov právne
neobstojí. V danom prípade účastníci záložnej zmluvy prejavili a realizovali vôľu
zabezpečiť záväzok dlžníka voči S. a nikomu inému, preto z ich konania nemožno
vyvodzovať nič iné, čo by malo právnu oporu. Postúpením pohľadávky došlo
kvalitatívne k inému právnemu stavu. Postupník nenadobúda svoje práva
z procesných, ale hmotnoprávnych predpisov, kde je postúpenie pohľadávky
upravené a len z tejto úpravy môže postupník svoje práva odvíjať. Záložná zmluva
pokiaľ zabezpečuje pohľadávku, je zmluvou akcesorickou k úverovej zmluve, ktorou
pohľadávka vznikla. Nič nemení na tom, že o jej náležitostiach platia všetky
všeobecné ustanovenia o zmluvách. Sú tu účastníci zmluvy a jej predmet. Zmluva
tvorí nedielnu jednotu. Ak žalobcovia prevzali zabezpečovací záväzok
za pohľadávku S., ktorá vznikla poskytnutím úveru spoločnosti D., prenesenie ich
zodpovednosti na postupníka S., už oporu v tejto záložnej zmluve nemá a ani
v zákone. Zmenou veriteľa v úverovej zmluve dochádza k jej podstatnej zmene
a dotýka sa tak isto záložnej zmluvy, preto sa vyžaduje aj zmena záložnej zmluvy.
Iný právny stav by nastal, ak by v záložnej zmluve zmluvné strany dohodli,
že zabezpečenie pohľadávky zálohom sa vzťahuje aj na prípadnú zmenu veriteľa.
Nemožno spravodlivo požadovať, aby záložný dlžník, ktorý zobral záväzok
zabezpečiť konkrétnu pohľadávku konkrétneho dlžníka voči konkrétnemu veriteľovi
plnil povinnosť, ku ktorej sa zaviazal. Postúpením pohľadávky sa nepostupuje aj
záložná zmluva. Ďalej uviedol, že žalovaný po rozhodnutí súdom prvého stupňa,
podaním z 2.2.2005 oznámil odvolaciemu súdu postúpenie pohľadávky, ktorú ako
postupca postúpil G., súčasne požiadal o zámenu žalovaných. Postupník podaním
z 10.3.2005 vyslovil súhlas so svojím vstupom. Ušlo pritom jeho pozornosti, že malo
ísť o vstup žalovaného a nie žalobcu, preto odvolací súd zámenu nepripustil.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal
zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa názoru dovolateľa, rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci z nasledujúcich dôvodov.
Podľa názoru žalovaného s postúpenou pohľadávkou prešlo na žalovaného aj
záložné právo, a to práve na základe ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Poukázal pritom na komentár Občianskeho zákonníka a na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky.
Ďalej uviedol, že záložné právo čo do vzniku a trvania je viazané na primárny
právny vzťah, ktorým je zabezpečená pohľadávka. Samo osebe nemôže existovať.
Podľa logického výkladu, ak záložné právo je právo s pohľadávkou spojené, tak
nevyhnutne podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádza na osobu,
na ktorú bola postúpená pohľadávka, priamo na základe zákona. Oddeľovanie
záložného práva od pohľadávky vytvára priestor pre špekulácie na trhu
s pohľadávkami, neistotu v právnych vzťahoch a poškodzovanie práv veriteľov,
nadobudnutých v dobrej viere v platné právo a ustálenú judikatúru vyšších súdov.
Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu je aj zmätočné. Odvolací
súd uviedol, že v danom prípade pasívnu legitimáciu mal len pôvodný subjekt S.,
ktorý nezanikol, a ktorý záložnú zmluvu uzatváral. Ak odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaný nemal v spore pasívnu legitimáciu, mal žalobu zamietnuť. Ďalej je
zmätočné aj v otázke pripustenia zmeny účastníka na strane žalovaného. Kým súd
prvého stupňa pripustil zmenu na S., S. z dôvodu postúpenia pohľadávky, odvolací
súd z toho istého dôvodu zmenu účastníka nepripustil. Odvolací súd pritom
rešpektoval uznesenie súdu prvého stupňa o zmene účastníka konania, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu zmätočnosti konania nezrušil, avšak
na odvolacom súde zmenu účastníka na strane žalovaného nepripustil.
Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žiadali dovolanie žalovaného zamietnuť.
Uviedli, že odvolací súd rozhodol vecne správne a s jeho závermi súhlasia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,
že žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je správny.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zák. veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
V zmysle citovaného ustanovenia namiesto pôvodného veriteľa (postupcu)
sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú
všetky práva s pohľadávkou spojené. Právami spojenými s pohľadávkou sú najmä
práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že záložné právo, ako právo
akcesorické, sleduje pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny
veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je
oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, preto postupcovi zákon (§ 528
Obč. zák.) ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie,
týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ďalej mu ukladá povinnosť vyrozumieť osobu,
ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto
osoby s postúpením pohľadávky nie je potrebný.
Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný veriteľ S. v priebehu konania zmluvou
o postúpení pohľadávok z 22.11.1999 postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy
z 24.9.1992 č. X., ktorá pohľadávka bola zabezpečená predmetnou záložnou
zmluvou. Súd prvého stupňa po oboznámení sa so zmluvou o postúpení
pohľadávok uznesením z 24.9.2002 č. k. 46 Cb 783/94-165 pripustil zmenu
žalovaného a namiesto S. do konania vstúpila S. Skutočnosť, či S. zmluvou
o postúpení nadobudla aj práva s pohľadávkou spojené, vyriešil súd prvého stupňa
uvedeným uznesením, pri rozhodovaní podľa ustanovenia § 92 ods. 2 a ods. 4
Neobstojí preto názor odvolacieho súdu, že zmenou veriteľa v úverovej
zmluve na postupníka S. sa vyžaduje aj zmena záložnej zmluvy, a preto pasívnu
legitimáciu má i naďalej pôvodný subjekt, ktorý nezanikol a ktorý záložnú zmluvu
uzatváral.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1 O.s.p.
zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom právny
názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2008
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu