Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-86-2018.pdf
PDF · 141 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/86/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., IČO: 51489546, so sídlom: Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zastúpeného splnomocneným zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom: Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom: Bratislava - Staré Mesto, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 356 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 356,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 356,- € od 27.07.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil oznámením o postúpení veci zo dňa 08.10.2018 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.10.2018, podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 a s § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP"), nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, vec žalobcu Myrent s.r.o., IČO: 51 489 546 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 356,- € s príslušenstvom, v ktorej veci rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom vydaným dňa 27.08.2018 v upomínacom konaní sp. zn. 22Up/532/2018 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 356,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 356,- € od 27.07.2018 do zaplatenia.
2. Oboznámením sa so spisom v postúpenej veci tunajší súd zistil nasledovné:
3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 356,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 356,- € od 27.07.2018. 4. Na odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného OS Banská Bystrica uviedol, že dňa 09.05.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Suzuki Sx4, Q. ( - jedná sa o chybu v písaní žalobcu, správne EČV je Z. - poznámka súdu), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená T. J., bytom Z. S. XX/X, XXX XX I. I. (ďalej len „poškodený"). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Citroen Berlingo, EČV: W v danom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
5. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9565787411 (9527581607). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 13/2018 zo dňa 25.05.2018, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Hyundai i20, EČV: X 6. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2018017 zo dňa 15.06.2018, splatnú dňa 22.06.2018 na sumu 888,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 25.05.2018 do 15.06.2018, t.j. 22 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 39,- EUR. V sume 888,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. 7. Poškodený zároveň dňa 15.06.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9565787411 (9527581607) zo dňa 09.05.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 888,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými, na žalobcu. 8. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 03.07.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.07.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 11.07.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 13.07.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 532,- EUR. 9. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu len 19 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 28,- EUR za deň. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady.
10. Náklady vo výške 888,- EUR boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. 11. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Dňa 11.07.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 27.07.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. 12. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 356,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 888,- EUR uvedenej na faktúre č. 2018017 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 532,- EUR.
13. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
14. Zo Zmluvy o nájme č. 13/2018 zo dňa 25.05.2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou Myrent, s.r.o. ako prenajímateľom a T. J. ako nájomcom súd zistil, že predmetom zmluvy bol nájom osobného automobilu Hyundai i20 na dobu od 25.05.2015 do 15.06.2018, denné nájomné bolo dohodnuté vo výške 39,- €, poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- €.
15. Z Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 13/2018 súd zistil, že držiteľovi poškodeného vozidla T. J., vozidla zn. Suzuki Sx4, EČV: Z., poškodeného na prednej a zadnej časti dňa 09.05.2018 vozidlom Citroën Berlingo, EČV: W., držiteľa vozidla T. W., poisťovňa vinníka: Kooperativa, bolo zapožičané náhradné vozidlo typu Hyundai i20, ktoré bolo prevzaté dňa 25.05.2018, vrátené bolo dňa 15.06.2018.
16. Faktúrou č. 2018017 vyfakturoval dodávateľ Myrent, s.r.o. odberateľovi T. J. celkom sumu 888,- € za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 13/2018, ktorá suma pozostáva z celkovej ceny za nájom vozidla Hyundai i20: ECV: X. od 25.05.2018 do 15.06.2018 vo výške 858,- € a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- €.
17. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 15.06.2018 medzi postupníkom - spoločnosťou Myrent, s.r.o. a T. J. ako postupcom postúpil postupca svoju peňažnú pohľadávku vo výške 888,- € voči spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s., ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Citroën Berlingo, EČV: W. vo výške 888,- €, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák.č. 381/2001 Z.z.. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 09.05.2018 na vozidle SUZUKI Sx4, EČV: Z.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom Myrent, s.r.o. si bude postúpenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
18. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018 oznámil postupca spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. postúpenie svojej pohľadávky vo výške 888,- eur Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018 na spoločnosť Myrent, s.r.o., pričom zároveň bola poisťovňa vyzvaná, aby svoj záväzok plnila na účet postupníka.
19. Pani T. J. Čestným prehlásením zo dňa 15.06.2018 (č.l. 12) prehlásila, že mala od spoločnosti Myrent, s.r.o. zapožičané náhradné vozidlo Hyundai i20 po dobu od 25.05.2018 do 15.06.2018 z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9565787411 zo dňa 09.05.2018 v autoservise až do doručenia krycieho listu. Zároveň prehlásila, že po uvedenú dobu nedisponovala žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný.
20. Listom zo dňa 03.07.2018 uplatnila spoločnosť Myrent, s.r.o. u spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky T. J., spočívajúcej v neuhradenom poistnom plnení vo výške 888,- €. Právny základ uplatneného nároku spočíva v ust. § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a v ust. § 442 ods. 1 OZ. Poškodená osoba mala prenajaté vozidlo v nevyhnutne potrebnej dobe počas opravy poškodeného motorového vozidla. Výška uplatňovaného nájomného za prenajaté osobné motorové vozidlo je preukázateľnou skutočnou škodou a cena nájmu je cenou obvyklou pohybujúcou sa na trhu v danej lokalite.
21. Kooperativa poisťovňa, a.s. listom zo dňa 16.07.2018 adresovaným spoločnosti Myrent, s.r.o. oznámila, že dňa 11.07.2018 ukončila šetrenie poistnej udalosti č. 9527581607, na základe ktorého v prílohe tohto listu predkladá výpočet výšky plnenia zo dňa 12.07.2018, z ktorého súd zistil, že poistné plnenie bolo priznané v celkovej výške 532,- €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou 888,- € vyúčtovanou faktúrou za prenájom náhradného vozidla č. 201817 a sumou 356,- €, ktorá predstavuje neprimerané náklady na náhradné vozidlo. Poisťovňa uviedla nasledovné vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie:
- vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy (stanovené výrobcom): zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 19 dní;
- neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ požičaného vozidla upravená na 28,- € s DPH / deň;
- zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla.
22. Proti platobnému rozkazu 22Up/532/2018 zo dňa 28.08.2018 podal žalovaný odpor (č.l. 35 spisu), na odôvodnenie ktorého uviedol, že nárok Žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 09.05.2018 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Suzuki Sx4, EČV: Z., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená T. bytom: Z. (ďalej len „Poškodený"). K vzniku spôsobenej škody malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla Citroen Berlingo, EČV: W v danom čase povinne zmluvne poisteného u Žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 13/2018 zo dňa 25.05.2018 (ďalej len „Zmluva o nájme"), na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Hyundai i20, EČV: X (ďalej len „Náhradné vozidlo"). Po ukončení doby trvania nájmu Náhradného vozidla vystavil Žalobca Poškodenému faktúru
č. 2018017 zo dňa 15.06.2018 splatnú dňa 22.06.2018 na sumu 888,- EUR (ďalej len „Faktúra"). Poškodený zároveň dňa 15.06.2018 postúpil svoju pohľadávku z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom Náhradného vozidla na Žalobcu. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.07.2018 (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení"), zaslaného Žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný poskytol Žalobcovi poistné plnenie za prenájom Náhradného vozidla vo výške 532,00 EUR. 23. Žalovaný namieta, že Žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane Žalovaného. 24. Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený a nie Žalovaný. 25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou Poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. 26. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní.
27. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol." 28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení Žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. 29. Pokiaľ sa Žalobca odvoláva na Zmluvu o nájme, nie je ale zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, teda k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k Zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme Náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé, na akom mieste došlo či už k prevzatiu Náhradného vozidla Poškodeným od Žalobcu, alebo k následnému odovzdaniu Náhradného vozidla Poškodeným Žalobcovi.
30. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že Poškodený bol Náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení Poškodeného zo dňa 15.06.2018 (ďalej len „Čestné prehlásenie") síce Poškodený uviedol, že mal od Žalobcu zapožičané Náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti umiestnené v autoservise až do vydania vozidla po vystavení krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom Náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považuje za zjavne účelový. Argumentácia Žalobcu, ako aj Poškodeného v jeho Čestnom prehlásení, že vozidlo Poškodeného muselo byť údajne umiestnené v autoservise do vystavenia krycieho listu poisťovňou, je účelová a ničím nepodložená. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. 31. Žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany Žalobcu, v zmysle ktorého bolo Žalobcovi zo strany Žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 532,00 EUR, čo potvrdil aj samotný Žalobca. Akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
32. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril svojím podaním (č.l. 63 spisu), v ktorom navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Žilina, tak, že považuje odpor podaný žalovaným za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené." Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že OZ alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498.) Podľa § 580 OZ: „Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie." Žalobca faktúrou č. 2018017 zo dňa 15.06.2018 uplatnil za prenájom vozidla zn. Hyundai i20 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 13/2018 sumu vo výške 888,- EUR voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2018, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, je nesporný obsah dojednania Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15.06.2018 podľa bodu 5, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy § 442 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 356,- EUR zodpovedajúcej rozdielu sumy 888,- EUR a už poskytnutého plnenia v sume 532,- EUR.
33. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708).
34. K tejto problematike poukázal žalobca na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v zmysle ktorého „Záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných." 35. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia).
36. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať." Podľa § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)." Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia, žalobca preto nie je povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza do úvahy odmietnutie podania. 37. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu v Nájomnej zmluve č.13/2018 žalobca uviedol, že v zmysle OZ nájomný vzťah vzniká v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli o podstatných zložkách zmluvy, ktorými sú predmet nájmu a nájomné. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétnu, dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. 38. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. 39. Navyše ak by aj žalobca v žalobe neuviedol všetky tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.
40. Argumentácia žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, je účelová a bezpredmetná, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. 41. Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.07.2018, ako aj z postupu žalovaného pri likvidácii vyplýva, že vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy bolo priznané zapožičanie náhradného vozidla na max. 19 dní. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu je uvedené krátenie poistného plnenia neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia.
42. Žalovaný rozporuje skutočnosť, že vozidlo poškodeného muselo zotrvať v autoservise až do vystavenia krycieho listu. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v danom prípade. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. 43. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Po vydaní krycieho listu bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, čo aj bezodkladne urobil a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného.
44. Žalovaný v rámci likvidácie považoval za primeranú výšku denného nájomného sumu 28,- EUR. K uvedenému postupu však žalovaný v rozpore so zákonom do dnešného dňa neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Žalobca poukázal na cenové ponuky spoločností pôsobiacich v žilinskom regióne - a to cenník spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., z ktorého vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo Hyundai i20, porovnateľné s poškodeným vozidlom (Suzuki Sx4) vo výške 39,- EUR, ďalej cenovú ponuku spoločnosti MK Car s.r.o., z ktorej vyplýva výška denného nájomného za vozidlá v porovnateľnej triede vo výške od 35,- EUR a vyššie, a cenník spoločnosti SetCar sk, a.s., ktorá poskytuje prenájom vozidiel porovnateľnej triedy vo výške od 42,- EUR. Autopožičovňa Mibacar prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110,- EUR. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).
45. Čo sa týka poplatku vo výške 30,- EUR, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody.
46. Poplatok 30,- EUR predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov žalobca poukázal na závery vyplývajúce z Rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: „Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď."
47. Žalobca k svojmu podaniu pripojil listinné dôkazy:
- potvrdenie autoservisu FINAL-CD s.r.o. (č.l. 66) o prevzatí motorového vozidla značky/typu SUZUKI Sx4, EČV: Z. držiteľa T. J. do tohto autoservisu za účelom opravy dňa 25.05.2018 a odovzdaní držiteľovi bezodkladne po vykonaní opravy a doručení krycieho listu, t.j. dňa 15.06.2018;
- aktuálny cenník Náhradné vozidlo, s.r.o. (č.l. 67), podľa ktorého predstavuje nájomné za nájom motorového vozidla zn. Hyundai i20 sumu 39,- € s DPH a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- € s DPH;
- cenník autopožičovne MK Car (č.l. 68);
- cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2017 spoločnosti SetCar sk, a.s. (č.l. 71);
- cenník spoločnosti Miba Car (č.l. 72).
48. Po postúpení veci tunajšiemu súdu Okresným súdom Banská Bystrica súd vyzval žalovaného výzvou zo dňa 09.11.2018 (č.l. 93 spisu) na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, ktorú výzvu tunajší súd urgoval dňa 29.03.2019 (č.l. 98) a následne tiež dňa 13.03.2020 (č.l. 109). Žalovaný sa nevyjadril ani k výzve súdu a ani k urgenciám výzvy.
49. Súd vykonal dňa 10.07.2020 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom celého spisu. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávaní riadne zastúpený svojím právnym zástupcom, ako i v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý sa z neúčasti svojej a z neúčasti žalovaného na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 08.07.2020, a to s poukazom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, pričom súhlasil s prejednaním veci a s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti.
50. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla vzhľadom na to, že dôvody uvedené v ospravedlnení právneho zástupcu žalovaného z neprítomnosti na pojednávaní nie sú vážnymi okolnosťami, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
51. Súd na pojednávaní konštatoval, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú splnené.
52. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (CSP) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
53. Vzhľadom na to, že žalovaný sa na pojednávanie nariadené na deň 10.07.2020 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie zo dňa 13.03.2020 (č.l. 108) bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a zároveň žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, boli tým splnené všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, stanovené ust. § 274 CSP a súd preto na pojednávaní dňa 10.07.2020 na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
54. Žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ani včas a ani vážnymi okolnosťami. Ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 10.07.2020 (č.l. 119) bolo súdu doručené až dňa 08.07.2020. Skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v ospravedlnení, teda neodkladné pracovné povinnosti, pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania, nie je možné považovať za vážne okolnosti neprítomnosti na pojednávaní, ako ich má na mysli ust. § 274 písm. b) CSP. Vážnymi a ospravedlniteľnými dôvodmi by boli napr. náhle, neočakávané a závažné prekážky, napr. zdravotného charakteru, ktoré by zabránili strane sporu sa pojednávania zúčastniť a zároveň sa z neúčasti na pojednávaní včas ospravedlniť. V prejednávanom prípade sa zároveň jedná o dôvody nepreukázané.
55. Účelom zákona je v zmysle na daný prípad aplikovaného zákonného ustanovenia § 274 CSP sankcionovať v predmetnom zákonnom ustanovení vymedzenú pasivitu žalovaného a eliminovať obštrukcie. 56. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR zo 4. februára 2014, sp. zn. III. ÚS 517/2013-42 „Zákonom ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom druhu skráteného konania spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania v prípadoch, keď žalovaná strana nenamieta (nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový stav, ani oprávnenosť ním uplatneného práva, sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahoch medzi účastníkmi konania, pri zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania, čo je v súlade s obsahom základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy."
57. Žalobca síce nebol v konaní celkom pasívny, keďže sa vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, ktorým ale vlastne len odvrátil účinky nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu.
58. Písomné vyhotovenie rozsudku má v zmysle ust. § 275 CSP obsahovať len identifikáciu nároku žalobcu a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
59. V danom prejednávanom prípade sa ani nejedná o prípad, keď by súd nárok žalobcu považoval za nedôvodný. Nad rámec zákonným ustanovením § 275 CSP stanoveného rozsahu odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie súd poukazuje, že k ďalším námietkam žalovaného uvedeným v odpore proti platobnému rozkazu, týkajúcim sa náležitostí žaloby, vecnej aktívnej legitimácie, platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok sa žalobca podrobne, rozsiahlo a relevantnými tvrdeniami vyjadril vo svojom podaní (č.l. 63), t.j. vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu.
60. K uvedenému podaniu žalobcu (č. l. 63), ktoré bolo zo strany súdu doručované (a bolo aj doručené v zmysle informácie o doručovaní) právnemu zástupcovi žalovaného, sa žalovaný nevyjadril, a to ani na výzvu súdu, opakovane súdom urgovanú (informácie o doručovaní na č. l. 95, 99, 110), teda tvrdenia žalobcu uvedené v predmetnom podaní vôbec nepoprel.
61. Aj v súvislosti s takýmto procesným postupom žalovaného, ktorý bol v konaní pasívny, nevyužil možnosť argumentovať na svoju obranu ani v písomných podaniach a ani ústnou formou na pojednávaní (žalovaný sa vo veci vyjadril len v odpore proti platobnému rozkazu a na pojednávanie sa nedostavil), nie je možné považovať žalovaným uvedené dôvody ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, teda neodkladné pracovné povinnosti, pracovnú vyťaženosť a hospodárnosť konania za vážne okolnosti prekážajúce zúčastniť sa na pojednávania.
62. Súd má preto za to, že procesná sankcia za pasivitu žalovaného v spore v podobe rozsudku pre zmeškanie je v tomto prípade plne dôvodná.
63. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, keďže súd žalobe vyhovel, priznal mu súd voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o jej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (366 Civilného sporového poriadku).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 2 a 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.