Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoR-1-2023.pdf
PDF · 145.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoR/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpený splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53255739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26Csr/1/2022-114 zo dňa 28. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. súd žalovanému priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou § 45 ods. 1, § 45 ods. 3, § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“).
3. Vecne argumentoval tým, že „súd sa prioritne zaoberal otázkou včasnosti podania návrhu na súd. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 28.11.2018, súd posudzoval lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 z.č. 335/2014 Z.z. v znení účinnom k 28.11.2018. V zmysle ustanovenia zákona, žalobu je možné podať v lehote do 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý žalobu podáva. Súd mal z rozhodcovského spisu (zaslaného súdu v kópii) za preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA/02662/19 dňa 10.08.2022 (č.l. 48 spisu) a žaloba o jeho zrušenie bola podaná na súd dňa 04.11.2022, teda včas. Žalobcom tvrdená skutočnosť ohľadne neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej stranami sporu dňa 28.11.2018 podľa názoru súdu neobstojí, predmetná zmluva obsahuje formálne náležitosti podľa ust. § 3 z.č. 335/2014 Z.z., pričom súhlas s jej obsahom žalovaný potvrdil vlastnoručným nespochybneným podpisom. Nepreukázal, že by zmluvu podpísal pod nátlakom, v konaní účinne nepoprel tvrdenie žalovaného o tom, že návrh zmluvy mal žalobca k dispozícii za účelom náležitého oboznámenia sa s jej obsahom. Písomné znenie spornej zmluvy je nepochybne vyhotovené ako samostatný dokument, na základe čoho nemožno rozumne dospieť k záveru, že by jej uzatvorenie predstavovalo nekalú praktiku žalovaného ako dodávateľa. V prípade žalobcom tvrdenej absencie jeho dostatočného právneho povedomia tomuto nebránilo, aby obsah zmluvy konzultoval prípadne s osobou dostatočne právne
znalou v čase pred jej uzatvorením. Nebolo preukázané, že by jej uzatvorenie bolo podmienené uzatvorením Dohody o uznaní záväzku. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalobcu o tom, že predmet zmluvy je zákonom nedovolený, pokiaľ žalobca poukazoval na rozpor so zákonom, tento mal minimálne konkretizovať. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou formulárovej zmluvy a jej dojednanie tak nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej neplatnosti Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, uzatvorenej stranami sporu dňa 28.11.2018, súd nemal za preukázanú existenciu zákonného dôvodu, ktorý by uvedený dvojstranný právny úkon robil neplatným. Predmetná dohoda obsahuje zákonné náležitosti podľa ust. § 558 OZ, je z nej zrejmé, že žalobca ako dlžník uznal svoj záväzok voči žalovanému ako veriteľovi vo výške 21778,80 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2013, pričom z čl. 2 poslednej vety jednoznačne vyplýva, že ku dňu uzatvorenia dohody si bol žalobca ako dlžník vedomý skutočnosti, že dlh je premlčaný. Napriek tomu sa zaviazal splatiť svoj záväzok v 11 mesačných splátkach v minimálnej výške 300 eur plus 12. splátka zvýšená na sumu 18478,80 eur s dátumom splatnosti poslednej splátky k 21.11.2019. Žalobca nepreukázal (obdobne ako v prípade rozhodcovskej zmluvy), že by nemal návrh zmluvy v dispozícii v miere pre priemerného spotrebiteľa potrebnej na oboznámenie sa s obsahom návrhu, žalobca návrh mohol konzultovať. Vzhľadom na platné a účinné uznanie dlhu je vo vzťahu k právnemu inštitútu premlčania nutné aplikovať ust. § 110 ods. 1 OZ, t.j. premlčacia doba je desaťročná, pričom vzhľadom na čas iniciovania rozhodcovského konania (24.10.2019) k premlčaniu dlhu dôjsť nemohlo. Súdu nie je zrejmé, akým postupom malo dôjsť k žalobcom tvrdenému odstúpeniu od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a to k 25.03.2019, ktoré odstúpenie malo spôsobiť zánik účinnosti predmetnej Dohody, žalobca uvedené tvrdenie zahrnul do argumentácie až vyjadrením z 30.12.2022, avšak z obsahu spisu existencia jednostranného právneho úkonu žalobcu voči žalovanému, obsah ktorého by bolo možné vyhodnotiť ako odstúpenie od zmluvy, nevyplýva. Žalobca predmetný úkon žiadnym spôsobom nekonkretizoval, na podporu svojho tvrdenia žiaden listinný dôkazný prostriedok neoznačil ani nepredložil. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že by došlo k platnému a účinnému odstúpeniu žalobcu ako dlžníka od Dohody. Z obsahu listinných dôkazných prostriedkov predložených stranami sporu mal súd za to, že by rozhodcovské konanie zavŕšené v tomto konaní napadnutým rozsudkom vykazovalo niektorý z nedostatkov obsiahnutých v ust. § 4 ods. 1 z.č. 335/2014 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia sa rozhodca náležite vysporiadal s predmetom rozhodcovského konania, s argumentáciou účastníkov konania, pričom mal za preukázané, že dňa 07.11.2018 uzatvoril právny predchodca žalovaného D., E. ako postupca so žalobcom (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) ako postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v rozhodcovskom konaní. Ďalej mal za preukázané, že 12.02.2013 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (v opačnom procesnom postavení ako v tomto konaní) k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. XXXXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 19900 eur na účel konsolidácie dlhov, ktoré mal dlžník vrátiť v 120 mesačných splátkach po 334,44 eur, počnúc 20.03.2013. Vzhľadom na neplnenie si platobných povinností došlo k predčasnému zosplatneniu pohľadávky dňa 10.06.2015. Uvedený záväzkový vzťah rozhodca správne posúdil podľa ust. § 497 a nasl. Obch. zák., § 52 a nasl. OZ, pričom aplikoval na daný vzťah z.č. 129/2010 Z.z., keďže išlo o spotrebiteľský úver. Ďalej mal za preukázané, že dňa 28.11.2018 účastníci rozhodcovského konania uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde žalobca riadne uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Ku dňu podania žaloby žalobca žalovanému uhradil sumu 1230 eur, a to dňa 16.11.2018 330 eur, dňa 20.11.2018 300 eur, dňa 17.12.2018 uhradil 300 eur a dňa 18.01.2019 uhradil 300 eur, dlh pozostával z istiny 9859,04 eur, známeho príslušenstva 11414,82 eur a z úroku z omeškania 5,05% ročne zo sumy 10489,04 eur od 04.10.2018 do zaplatenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca po doručení žaloby v rozhodcovskom konaní reagoval písomným vyjadrením, kde okrem rezolútneho nesúhlasu s rozhodcovským konaním vo všeobecnosti (a podľa názoru súdu teda neúčinne) namietol osobu rozhodcu, nedostatok vecnej príslušnosti a námietku premlčania. Svojej osobnej účasti na pojednávaní sa žalobca nedomáhal, na základe čoho nemožno konštatovať dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f/ z.č. 335/2014 Z.z.. Zároveň je z písomného vyjadrenia žalobcu zrejmé, že tento účinne nerozporoval podstatné skutkové okolnosti uvedené žalovaným v žalobe, obmedzil sa na všeobecné vyhlásenia o neplatnosti, neprijateľných zmluvných podmienkach, neexistencii zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedené súd nemal inú možnosť, ako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP“.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepresvedčivý, nepreskúmateľný. Uvádza odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a) - h) CSP ako aj odsek 2. V rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd sa nevysporiadal s každou podstatnou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Dôvodil tým, že žalobca mal odkúpiť pohľadávku z titulu spotrebiteľskej zmluvy až po uplynutí premlčacej doby, po 3 rokoch a 5 mesiacov, pričom D. F. G. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru dňa 10.6.2015 a súd bol povinný aplikovať § 54a Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani platne zabezpečiť. Žalobca podal predmetnú žalobu z dôvodu, že ide o neplatný rozhodcovský rozsudok, nulitný akt v rozpore so zákonom a svojvoľné rozhodnutie rozhodcu bez rešpektovania zákona. V napadnutom rozhodcovskom rozsudku je uvedené, že rozhodca sa mal oboznámiť so spotrebiteľskou zmluvou, pričom takáto zmluva je neplatná, pretože núti spotrebiteľa, podľa článku II predmet zmluvy, ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom, pričom ide o formulárovú zmluvu, ktorá je predformulovaná, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a podmienky v predmetnej zmluve neboli individuálne dojednané a tieto podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie hrubo ignoroval zákon, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. Čo sa týka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, poukázal na § 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Vo veci rozhodol aj zaujatý rozhodca, pretože posúdil vec v rozpore so zákonom. Rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom, pretože rozhodca nepostupoval v súlade s ust. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodca ignoroval významnú skutočnosť, že predmetom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú podmienky, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia osobitne ustanovených osobitných podmienok. Rozhodcovský rozsudok nemá právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v súdnom konaní. Žalovaný v rozhodcovskom konaní jasne uviedol vo svojej žalobnej odpovedi, že nesúhlasí s prejednaním veci na Stálom rozhodcovskom súde. Keďže rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, je neplatná a mal za to, že všetky zmluvy sú formulárového charakteru a obsahujú neprijateľné podmienky. Predložená rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 3, je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ide tiež o neurčitú a nezrozumiteľnú dohodu a nekalú praktiku žalovaného. Dodávateľ účelovo a bez právneho dôvodu zapríčinil, že spotrebiteľ musel podpísať tlačivo, ktoré by inak nepodpísal, ak vedel, že sa vzdáva svojich práv. Stály rozhodcovský rozsudok nenariadil ústne pojednávanie, pričom jeho nariadenie bolo dôvodné, vyplývalo z okolností podaného návrhu a ako aj z písomnej odpovede. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktorého povaha sa považuje za objektívne nemožné, právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom. Výkon rozhodcovského rozsudku je v rozpore s verejným poriadkom. Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považuje rozsudok za nezákonný nedôvodný, neprimerane prísny, nevyvážený, nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa ust. § 220 CSP. Žalobca takisto napáda úvahu súdu v bode 12. odôvodnenia, pretože nie je pravdivý názor súdu, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou formulárovej zmluvy a jej dojednanie tak nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Taktiež sa nemôže stotožniť s úvahou súdu v bode 14. odôvodnenia, pretože sám žalovaný 25.03.2019 odstúpil od dohody o splátkach zo dňa 28.11.2018, čo žalovaný ani nepoprel a súd sa s tým nevysporiadal, ako dôkaz predkladá Odstúpenie od dohody o splátkach. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie, alternatívne žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu a zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach v konaní. Žalobca v odvolaní nekonkretizuje jednotlivé dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé (v rozpore s právnymi predpismi), pričom jediným argumentom sa javí byť status spotrebiteľa. V podanom odvolaní podľa názoru žalovaného absentujú podstatné skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj individualizovanie a popísanie dôvodov pre zrušenie napádaného rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že rozhodcovské konanie prebehlo v rozpore s hmotným aj procesným právom, pretože ide o spotrebiteľský spor a na mieste je ochrana slabšej strany, pričom v konaní nebolo sporné, že rozhodcovský súd prihliadol na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa a v súlade s ňou aj
rozhodoval. Uvedené potvrdil aj prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení, pričom nevzhliadol žiadne porušenie aplikácie spotrebiteľských noriem na predmetnú vec. Žalobca v podanom odvolaní uvádza rovnaké dôvody, pre ktoré požadoval zrušenie rozhodcovského rozsudku v konaní pred okresným súdom. Žalobca však opätovne neuvádza žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Odvolanie svojím obsahom predstavuje všeobecné vyjadrenie s označením (avšak nekonkretizovaním) odvolacích dôvodov citovaných z CSP. Pokiaľ ide o odstúpenie od dohody zo strany žalobcu, je potrebné zo strany žalovaného upozorniť na skutočnosť, že uznanie dlhu dlžníkom je jednostranný právny úkon, na ktorý sa súhlas veriteľa nevyžaduje. Nejde o dohodu zmluvných strán, preto od takéhoto právneho úkonu nemožno odstúpiť. Odstúpiť možno len od dohody o plnení pohľadávky v splátkach, napríklad pre jej neplnenie, ako tomu bolo v tomto prípade. Na základe uvedeného je potom bez právneho významu riešiť odstúpenie od dohody, keďže na jednostranné vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu nemá žiaden vplyv, pričom vplyv má len na to, že odstúpením od tejto dohody (o plnení v splátkach) mohol veriteľ žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy (nakoľko dohoda o plnení v splátkach bola odstúpením zrušená). Od jednostranného uznania dlhu dlžníkom teda nemožno odstúpiť, nemôže tak spraviť dlžník a vonkoncom nie veriteľ, nakoľko ide o jednostranný právny úkon dlžníka. Nakoľko žalobca obsahovo neuvádza žiadne nové skutočnosti a kvalifikovane nepoprel žiadne skutkové tvrdenia žalovaného podstatné pre rozhodnutie vo veci, žalovaný je toho názoru, že žalobca ani v odvolacom konaní neuniesol (dôkazné) bremeno svojich tvrdení. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s podaným odvolaním žalobcu, považuje ho za nedôvodné v celom rozsahu a preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil ako vecne správne, zároveň si žalovaný uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
6. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože sa rozhodlo premlčanom práve. Žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel, považujú za nepopreté a nesporné podľa § 151 CSP. Žalobca jednostranne nevyhlásil uznanie dlhu, žalovaný to ani nikdy netvrdil, že by žalobca urobil jednostranný právny úkon a to vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu. Uplatňovaný nárok podľa rozhodcovského rozsudku vychádza z Dohody o uznaní záväzkov a úhrade pohľadávky v splátkach, pričom dohoda o uznaní záväzku nie je spotrebiteľskou zmluvou ani podľa OZ. Súd prvej inštancie hrubo ignoroval zákon.
7. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na § 365 ods. 3 CSP. Žalobca uvádza novoty v odvolacom konaní, pričom odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť alebo dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Navrhuje preto, aby odvolací súd na vyjadrenie žalobcu neprihliadol.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) - h) a ods. 2 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
9. Predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 a nasl. zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
10. Predmetom odvolacieho konania, vychádzajúc z odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o splnení zákonných podmienok pre zamietnutie žaloby o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej argumentácie dopĺňa iba nasledovné:
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.11.2022 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní bolo rozhodnuté v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom, ide o formulárovú zmluvu a podmienky rozhodcovskej zmluvy spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa; rozhodca priznal premlčané právo, pretože žaloba bola podaná 24.10.2019, pričom úver bol splatný 10.06.2015, rozhodcovská zmluva bola uzavretá až po uplynutí premlčacej doby; rozhodca rozhodol v rozpore so zákonom a z toho dôvodu možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti; v rozhodcovskom konaní žalobca uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci; rozhodcovský rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; rozhodcovský súd nenariadil pojednávanie; rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie objektívne nemožné, nedovolené a je tu rozpor s verejným poriadkom. 13. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), e), i), j), k), l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Podľa § 45 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. 15. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
17. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
18. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
19. Odvolací súd konštatuje, že samotná rozhodcovská zmluva, aj keď je formulárového charakterom, nemusí predstavovať neprijateľnú podmienku, a to ani vtedy nie, ak nebola individuálne dojednaná, pokiaľ nie je splnený ďalší predpoklad a to vyvolanie nerovnovážneho postavenia strán medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úverov uzavretím takejto zmluvy. Pri posudzovaní aplikovateľnosti a dovolenosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ je nevyhnutné zaoberať sa nielen splnením zákonných a formálne predpokladaných požiadaviek, ale aj spôsobu uzatvárania takejto zmluvy v rámci predmetného zmluvného vzťahu napr. vo vzťahu k existencie preukázania poučenia o účinkoch takejto rozhodcovskej zmluvy, ako aj vo vzťahu k preukázaniu autonómie vôle spotrebiteľa, teda, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy je skutočný autonómnym prejavom vôle spotrebiteľa a nebolo vyvolané konkrétnymi okolnosťami jej podpísania. Je povinnosťou súdu vysporiadať sa v konkrétnych individuálnych prípadoch aj s prípadnou nekalou praktikou pri získavaní takejto zmluvy, ktorá zásadným spôsobom zasahuje do práv spotrebiteľa, pokiaľ by aj rozhodcovská zmluva bola na samostatnom doklade a inak by formálne spĺňala náležitosti vyžadované zákonom na platnosť takéhoto úkonu.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola 28.11.2018 uzavretá Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pričom žalobca ju podpísal 28.11.2018 a žalovaný 23.11.2018. V článku I sú uvedené Základné ustanovenia týkajúce sa Stáleho rozhodcovského súdu, spotrebiteľského rozhodcovského konania, webového sídla Stáleho rozhodcovského súdu a rozhodného práva. V článku II - Predmet zmluvy je uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní, záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzavreté medzi veriteľom a dlžníkom po číslom 5528427 podpísané veriteľom dňa 23.11.2018 (ďalej len „Dohoda“) vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „spor“) budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štát a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Článok III upravuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi. Žalobca uvedenú spotrebiteľskú zmluvu podpísal. Odvolací súd po preskúmaní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom tlačive, nebola súčasťou žiadnej inej zmluvy a teda žalobca mal možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú zmluvu podpíše. Jej uzatvorenie nebolo podmienené ani podpísaním Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, keďže sa jednalo o dve samostatné listiny. Zároveň z obsahu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy mal odvolací súd preukázané, že táto obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda má písomnú formu je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, obsahuje identifikačné údaje zmluvných strán, označenie spotrebiteľskej zmluvy na spory, z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, webové sídlo Stáleho rozhodcovského súdu, ako aj aktuálne údaje pre elektronickú komunikáciu a poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nie je súčasťou formulárovej zmluvy a jej dojednanie nie je preto neprijateľnou podmienkou v zmluve tak ako argumentuje žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a aj v odvolaní.
21. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie mu uprel právo na spravodlivý proces, pretože sa nevysporiadal s každou podstatnou námietkou, riadne neodôvodnil rozhodnutie a ide o arbitrárne rozhodnutie.
22. Uvedená argumentácia spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP podľa ktorého je odvolací dôvod naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
23. Nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
24. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie sa v odôvodení vysporiadal s podstatnými námietkami strán sporu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
26. Žalobca v odvolaní zotrval na námietke týkajúcej sa premlčania pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na platné a účinné uznanie dlhu je vo vzťahu k právnemu inštitútu premlčania nutné aplikovať ust. § 110 ods. 1 OZ, t.j. premlčacia doba je desaťročná, pričom vzhľadom na čas iniciovania rozhodcovského konania (24.10.2019) k premlčaniu dlhu dôjsť nemohlo. Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (podpísanej žalobcom 28.11.2018 a žalovaným 23.11.2018) v bode 2. Uznanie záväzku sa uvádza, že dlžník podľa § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka: XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2013 s Pôvodným veriteľom (ďalej len „Zmluva“). Celková dlžná suma vo výške 21.778,80 eur pozostávala z istiny vo výške: 9.859.04 eur, z ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 11 414,82 eur a z úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 10 489,04 eur za dobu od 4.10.2018 do dňa splatnosti poslednej splátky. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V bode 4.1. záverečných ustanovení sa uvádza, že strany dohody vyhlasujú, že táto dohoda bola uzavretá vážne zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, že pred podpisom si dohodu v celosti s prílohami prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Rozhodcovský rozsudok sa zaoberal námietkou premlčania žalobcu uplatnenú v rozhodcovskom konaní a konštatoval, že „nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú kumulatívne splnené tri skutočnosti, a to uplynutie premlčacej doby, nevykonávanie práva oprávneným subjektom v priebehu plynutia premlčacej doby a účinné vznesenie námietky premlčania povinným subjektom v rámci rozhodcovského konania o uplatnenom práve. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 OZ zakladá plynutie novej premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel“. Z uvedeného potom vyplýva, že námietka premlčania bola rozhodcovským súdom ako aj následne súdom prvej inštancie vyhodnotená správne, v čase podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde
8.10.2019 nebol nárok premlčaný, pretože žalobca uznal záväzok dňa 28.11.2018, ktorá skutočnosť založila plynutie novej 10- ročnej premlčacej doby. Žaloba bola podaná na Stálom rozhodcovskom súde včas, ešte pred uplynutím premlčacej doby.
27. Žalobca v odvolaní dôvodil, že v žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní jasne uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci na Stálom rozhodcovskom súde, nariadenie ústneho pojednávania bolo dôvodné. Podľa § 34 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľ má právo navrhnúť, aby sa jeho vec prejednala na ústnom pojednávaní. K návrhu na nariadenie ústneho pojednávania pripojí tvrdenia a dôkazy, ktorých vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje. Ak z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez jeho nariadenia nebude možné vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, stály rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie. Zo žalobnej odpovedi žalovaného zo dňa 13.11.2019 v rozhodcovskom konaní nevyplýva žiadosť o nariadenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
28. Žalobca vo svojom odvolaní len všeobecne konštatuje, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktorého považuje za objektívne nemožné, právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že predmet zmluvy nie je zákonom nedovolený. Pokiaľ ide o namietaný rozpor s verejným poriadkom, je potrebné poukázať na to, že pojem verejný poriadok je potrebné vykladať reštriktívne, s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie a zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalcom, svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoR/10/2018 zo dňa 19.9.2018). V danej veci však vôbec nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by mali smerovať k tomu, že by rozhodcovský rozsudok bol v rozpore s verejným poriadkom.
29. V odvolacom konaní žalobca reagujúc na úvahu súdu v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku predkladá listinu - Odstúpenie od dohody o splátkach žalovaného zo dňa 25.03.2019.
30. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
31. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom žiaden takýto dôkaz nepredložil a ani netvrdil, že listinu – Odstúpenie od dohody o splátkach ako dôkaz z nejakých dôvodov nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetný listinný dôkaz nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.
32. Podľa odvolateľa vo veci rozhodol zaujatý rozhodca, pretože posúdil vec v rozpore so zákonom. Právo účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na podanie námietky zaujatosti je upravené v ust. § 29 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní z dôvodov uvedených v ods. 1 § 29. Z obsahu príslušného rozhodcovského spisu nevyplýva, že by obsahom bola námietka proti rozhodcovi. Odvolacia námietka je preto neopodstatnená. Navyše predmetom námietky proti rozhodcovi sú skutočnosti vo vzťahu k osobe ustanovenej za rozhodcu, pre ktoré možno mať pochybnosti o jej nepredpojatosti, ktoré sa týkajú jej pomeru k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom. Tvrdenie, že vec nebola posúdená rozhodcom v súlade so zákonom bez ďalšieho by nespĺňalo zákonom prípustný dôvod námietky proti rozhodcovi.
33. Žalobca vytýka súdu, že sa nevysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd pripomína, že stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). V danej veci bola aktívna vecná legitimácia žalobcu daná, pretože v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní žalobou o zrušenie rozsudku sa môže účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania domáhať proti druhému účastníkovi zrušenia rozhodcovského rozsudku, strany sporu boli účastníkmi rozhodcovského konania v ktorom došlo k vydaniu predmetného rozhodcovského rozsudku, vecná legitimácia strán sporu je splnená. Navyše žalobcom tvrdený nedostatok aktívnej legitimácie by mal za následok zamietnutie žaloby, ktorý následok žalobca odvolaním nesledoval.
34. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené. Žalobca v odvolaní vymenoval všetky dôvody ust. § 365 ods. 1 a ods. 2 CSP, pričom z obsahu odvolania boli abstrahované vyššie uvedené odvolacie dôvody spadajúce pod ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) g) a h) CSP. Existencia ďalších vymenovaných odvolacích dôvodov nebola žalobcom v odvolaní konkretizovaná.
35. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
36. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a vecne správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
37. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP) v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).