Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-44-2018.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/147/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou, v právnej veci žalobcu: Za zeleň Petržalky, občianske združenie, IČO: 31 768 296, so sídlom Starhradská 10, Bratislava, proti žalovaným: 1.) Slovenská republika, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 00 681 156, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, 2.) consult s. r.o., IČO: 47 223 928, so sídlom MUDr. Jána Straku 13, Banská Štiavnica, zast.: Advokátska kancelária SOUKENNÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1.) rade súd náhradu trov konania nepriznáva. . III. Žalovanému v 2.) rade súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2018 domáhal, aby súd určil, že žalovaný 1.) je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky
- parcely registra C, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.641 m2 a parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.369 m2 a stavby so súp.č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.641 m2, popis stavby M. 1, v správe Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, Bratislava. Svoju žalobu odôvodnil tým, že správa predmetných nehnuteľností vo vlastníctve štátu prešla v roku 2016 z ÚPSVaR na žalovaného 1.), a to prostredníctvom Zmluvy o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzatvorenej podľa § 9 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Na základe Zámennej zmluvy uzatvorenej podľa § 11 ods. 8 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu medzi žalovaným 1.) a žalovaným 2.) bol dňa 13.08.2018 povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného 2.) k týmto nehnuteľnostiam. Slovenská republika touto zámenou získala štyri rodinné domy. Žalobca mal za to, že Zámenná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom (a obchádzania zákona), konkrétne s ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Ďalej uviedol, že Zmluva o prevode správy nehnuteľného majetku štátu a Zámenná zmluva nestanovujú účel prevodu správy v súlade s Koncepciou nakladania s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v správe úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a detských domovov a postup nakladania s prebytočným a nevyužívaným nehnuteľným majetkom štátu v správe detských domovov pri realizácii deinštitucionalizácie štátnych detských domovov vydanou ÚPSVaR, preto účelnosť a vhodnosť využitia zamieňaného majetku je rovnako ako porovnateľnosť cien, spochybniteľná. Poukázal na to, že absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať každý a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je videl žalobca v tom, že považoval za osvedčený zámer žalovaného 2.) zmeniť predmetné nehnuteľnosti na polyfunkčný objekt, t.j. v lokalite zelene a rekreačnej zóny Petržalčanov pri Veľkom Draždiaku, bezprostredne susediacej s nehnuteľnosťami, realizovať výstavbu, ktorá by nepochybne
zhoršila životné prostredie. Jeho poslaním ako občianskeho združenia je totiž chrániť a presadzovať záujmy obyvateľov mestskej časti pri príprave a realizácii investičných aktivít, ktoré môžu zhoršiť alebo ohroziť životné prostredie. S ohľadom na preventívnu povahu žaloby bol žalobca presvedčený o tom, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určovacia žaloba je podľa žalobcu prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Aktívne legitimovaným k určovacej žalobe môže byť subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu vtedy, ak sa žalovaný právny vzťah týka jeho právnej sféry a vyhovenie takejto žalobe by malo priaznivý dopad na jeho právne postavenie. Podľa žalobcu existuje právny vzťah medzi ním a žalovaným 2.), prípadne žalovaným 1.) z dôvodu absolútnej neplatnosti Zámennej zmluvy, z titulu susediacich nehnuteľností a právny vzťah medzi ním a žalovaným 1.) ako štátom s poukazom na Ústavu Slovenskej republiky.
2. Žalovaný 1.) žiadal žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca podľa neho nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Účelom určovacej žaloby je chrániť ohrozené práva alebo neisté právne postavenie žalobcu. Z obsahu žaloby však podľa žalovaného 1.) nevyplynulo akékoľvek ohrozenie práva žalobcu alebo, že by sa malo stať jeho právne postavenie neistým. Podľa neho žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu pritom znamená nesplnenie základnej procesnej podmienky na podanie určovacej žaloby ako aj to, že nie je objektívne zrejmé, čo žalobca žalobou sleduje. V prípade, ak by súd nerozhodol o zamietnutí žaloby z vyššie uvedeného dôvodu, žalovaný 1.) doplnil, že žalobca podľa neho neuviedol žiadnu skutočnosť a svoje tvrdenia nepodložil dôkazom, ktoré by relevantne preukazovali tvrdenú absolútnu neplatnosť Zámennej zmluvy. Zámenná zmluva nenapĺňa znaky absolútne neplatného právneho úkonu, keďže bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.
3. Žalovaný 2.) taktiež žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca nie je a nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom zámeny a nikdy nemal právny titul alebo nebol v žiadnom právnom vzťahu, ktorého predmetom by boli dotknuté nehnuteľnosti. Žalovaný 2.) poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je nevyhnutné, aby k úspešnému naplneniu zmyslu určovacej žaloby existovalo reálne ohrozenie či porušenie práva alebo právom chráneného záujmu žalobcu a aby zároveň existoval jasný a naliehavý právny záujem na strane žalobcu, pričom výsledkom takéhoto konania o určenie práva musí byť určité „zlepšené“ právne postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Dôkazné bremeno pri preukazovaní existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení prináleží podľa ním citovanej judikatúry priamo a výlučne žalobcovi. Podľa žalovaného 2.) bola Zámenná zmluva uzatvorená platne a právne perfektne. Väčšina tvrdení žalobcu je založená na subjektívnych pocitoch a domnienkach. Žalovaný 2.) od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ho nerealizuje tak, že by mohli byť porušené žalobcom citované ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky. Tvrdenia žalobcu o existencii právnej úpravy susedských vzťahov podľa žalovaného 2.) nemajú žiadnu relevanciu k predmetu tohto konania.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazných prostriedkov: Stanovy občianskeho združenia Za zeleň Petržalky, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, Zmluva o prevode správy nehnuteľného majetku štátu, Zámenná zmluva, Koncepcia nakladania s nehnuteľným majetkom štátu, Koncepcia zabezpečovania výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach sociálnej ochrany detí, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca je občianskym združením, starajúcim sa o rozvoj a zveľaďovanie mestskej časti Petržalka. Zmluvou o prevode správy nehnuteľného majetku štátu uzatvorenou podľa § 9 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, č. záznamu: XXXX/XXXX, č. spisu: 5056/2016-M_KVSÚ, bola prevedená správa predmetných nehnuteľností z ÚPSVAR na žalovaného 1.). Medzi žalovaným 1.) a žalovaným 2.) bola dňa 13.08.2018 uzatvorená Zámenná zmluva podľa § 11 ods. 8 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa § 611 zákona č. XX/XXXX Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, číslo spisu: 10791/2018-M_ODSM, číslo záznamu: XXXXX/ XXXX. Na základe predmetnej Zámennej zmluvy je ako vlastník týchto nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva zapísaný žalovaný 2.). Touto Zámennou zmluvou nadobudla Slovenská republika výlučné
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré budú podľa článku III tejto Zámennej zmluvy, nazvaného Účel zámeny, vhodnejšie a účelnejšie slúžiť žalovanému 1.) na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním ako dotknuté nehnuteľnosti.
5. Na pojednávaní dňa 16.07.2020 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, odkázal na doteraz doložené písomné podania a predložil súdu ďalšie podanie - vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.07.2020. Prvú časť tohto podania, pojednávajúcu o tom, že Zámenná zmluva napĺňa znaky nedovolenej štátnej pomoci v zmysle práva Európskej únie, predniesol žalobca na pojednávaní. Na otázku súdu žalobca uviedol, že naliehavý právny záujem odôvodňuje týmto vyjadrením a poukazuje aj na 2. a 3. časť predmetného vyjadrenia. Ďalej uviedol, že sa konalo stretnutie medzi žalobcom a žalovaným 1.) ohľadom poskytnutia materiálu žalovaným 1.) žalobcovi, avšak stretnutie dopadlo bezvýsledne.
6. Na pojednávaní dňa 16.07.2020 žalovaný 1.) uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Čo sa týka dôvodov, poukázal na právne argumenty uvedené v predmetných podaniach. V krátkosti sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu doloženého na predmetnom pojednávaní. Zámenná zmluva bola uzatvorená podľa zákona o správe majetku štátu a uvedený právny úkon nebol štátnou pomocou. Predmetný argument žalobcu tak považoval za nedôvodný. Uviedol, že si v prípade úspechu neuplatňuje právo na náhradu trov konania.
7. Na pojednávaní dňa 16.07.2020 žalovaný 2.) uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných podaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o dôvody, poukázal na tie uvedené v jeho podaniach. K vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje právne predpisy Európskej únie, keďže v tomto prípade nemožno hovoriť o nedovolenej štátnej pomoci. Napriek skutočnosti, že jednotlivci sú oprávnení dovolávať sa priameho účinku práva EÚ, žalobcov argument je absolútne právne irelevantný pre súkromný civilný spor, keďže oblasť právnej úpravy, na ktorú poukazuje žalobca sa vzťahuje najmä na vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a komisiou EÚ. Žalobca podľa neho neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal vo veci naliehavý právny záujem. Uviedol, že si v prípade úspechu uplatňuje právo na náhradu trov konania.
8. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
10. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Na prvom mieste považoval súd za kľúčové vysporiadať sa s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Právny záujem pritom musí mať dostatočnú intenzitu a určovací rozsudok by mal byť pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. O vecnej opodstatnenosti žaloby možno rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania, spravidla žalovaného (nález Ústavného súdu SR z 27.1.2011 sp. zn. II. ÚS 382/2010).
11. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4.3.2009 sp. zn. 3 Cdo 241/2008).
12. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti takejto určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
13. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Aj napriek tomu, že opisoval atribúty nevyhnutné pre záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, neuviedol skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre ich naplnenie. Súd nepovažoval za osvedčenú skutočnosť, že by prevodom vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného 2.) bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené právo žalobcu alebo že by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To isté potom platí aj o prípade absencie určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam prostredníctvom určovacej žaloby. Z podaní žalobcu ani z vykonaného dokazovania nevyplýva akýkoľvek právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam, avšak ani to, že by sa vlastníctvo týchto nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom dotýkalo jeho práv alebo právneho postavenia. S ohľadom na vyššie uvedené považoval súd za nedostačujúce odôvodnenie naliehavého právneho záujmu skutočnosťou, že môže byť ohrozené právo obyvateľov Petržalky na priaznivé životné prostredie, že ich právne postavenie ako účastníkov doposiaľ neprebiehajúceho stavebného konania je neisté ako aj preventívnou povahou určovacej žaloby. To isté potom platí aj pre argument žalobcu o prípustnosti určovacej žaloby, ak by rozsudok vyhovujúci žalobe mohol priviesť zosúladenie právneho a evidovaného stavu v katastre nehnuteľností. Súd na záver uvádza, že žalobca počas konania zároveň nepoukázal na taký postup žalovaných 1.) a 2.), ktorý by osvedčoval úmysel narušiť jeho právo alebo spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení.
14. Procesná povinnosť preukázať, že v dobe rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, resp. odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
15. Keďže procesná povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu a ten si ju v tomto konaní nesplnil, súd sa ďalej nezaoberal vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c, CSP je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže takáto žaloba obstáť a ktorý vedie k jej nevyhnutnému zamietnutiu. V zmysle vyššie uvedeného tak súd žalobu, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal plne úspešnému žalovanému 2/ náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne v súlade s ustanovením 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní trovy nevznikli a preto náhradu trov nežiadal. .
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.