Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-47-2017.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcov: 1./ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, J., X./ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, J., obaja práv. zast. D.. R. U., advokát, so sídlom M. R. R. XXXX/XX, Q., proti žalovaným: X./E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.ervený T. XXXX/XX, P., 2./ I. Q., s.r.o., O.: XXXXXXXX, so sídlom M. R. R. XXXX, Q., práv. zast. Advokátska kancelária R., R. & partners, s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom P. XX, P., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.05.2016 medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX k celku na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Q., katastrálny odbor, ktoré sa nachádzajú v okrese Q., obec J., katastrálne územie J., zapísaných na LV č. XXXX parcely registra „E“KN, par. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, neplatná.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu X/XX žalovanej v 1. rade na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pozemok registra „E“ KN, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere XXXX m2 v k.ú. J., je neplatná.
2. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalovaná v 1. rade porušila predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka tým, že pred uzavretím kúpnej zmluvy o predaji X/XX spoluvlastníckeho podielu tento podiel neponúkla žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí sú spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti v podiele X/X, na predaj. Žalobcovia tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na vyslovení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nakoľko tento podiel plánovali využívať pri svojom podnikaní.
3. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 25.10.2017 žalovaní v 1. a 2. rade poukázali na to, že predmetom sporu je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Podanie takejto žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP, nevyplýva žalobcom z osobitného predpisu. Žalobe i s ohľadom na samotné znenie žalobného petitu nemožno vyhovieť. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva žalobcom právo podať žalobu v požadovanom znení. Citovali Komentár k Civilnému sporovému poriadku (C. H. BECK) a ilustratívne poukázali na možnosť podania žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého takúto žalobu možno podať podľa § 77 Zákonníka práce (neplatnosť skončenia prac. pomeru), § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (neplatnosť výpovede) i § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka (neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia). Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neposkytuje žalobcom možnosť obrátiť sa na súd so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, keďže toto ustanovenie nie je takým osobitným ustanovením, ktoré má na mysle § 137 písm. d) CSP. Žalobu preto žiadali zamietnuť.
4. Žalobcovia v replike doručenej súdu 21.12.2017, trvali na svojom stanovisku argumentujúc, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je klasickou určovacou žalobou v zmysle § 137 písm. c) CSP a nie žalobou o určení inej právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/262/2009 z 28.10.2010, uznesenie NS sp. zn. 7Cdo 46 /2013 zo 14.05.2014, rozsudok NS SR sp. zn. 48/2009 zo dňa 30.06.2010 a sp. zn. 5Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012.
5. Žalovaní v duplike doručenej súdu dňa 12.01.2018 dôvodili, že ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Ak by súd napriek tomu pripustil konanie na základe takejto nesprávnej žaloby, žaloba by nebola dôvodná. Na podporu svojho tvrdenia citovali uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/28/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/322/2016, v zmysle ktorého určovacia žaloba je žalobou skôr preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Jediná situácia, kedy by žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne však majú záujem zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho podielu. Práve v takejto situácii ich však zaťažuje dôkazné bremeno preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, teda odôvodnenie, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie určovacím výrokom. Takýmto rozhodnutím by totiž došlo k neprípustnému požadovaniu, aby podielový spoluvlastník, ktorý má záujem svoj podiel previesť v spoluvlastníckom vzťahu zotrval a teda ani nemohol tento svoj spoluvlastnícky podiel predať a teda v takejto situácii nakladať s predmetom svojho vlastníctva.
6. Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 12.02.2018, sp. zn. 15C/47/2017-54 žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z toho, že nová právna úprava vykonaná zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom účinným od 1.7.2016 pripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti, k akým patrí žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Keďže možnosť žalobcov dožadovať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu, ani z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, prvostupňový súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa 12.5.2016 v zmysle ust. § 137 d) CSP. Vzhľadom na právnu neprípustnosť žalovať o určenie právnych skutočností tak, ako je tomu v danom prípade, meritórne sa otázkou (ne)platnosti kúpnej zmluvy nezaoberal a žalobu zamietol.
7. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade, lebo boli toho názoru, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcov ide o klasickú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, a nie o žalobu na určenie inej právnej skutočnosti, ako to posúdil súd prvej inštancie. Žalobcovia nesúhlasili so spôsobom právneho posúdenia sporu podľa ust. § 137 písm. d) CSP, ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa vôbec nezaoberal meritom veci a zamietnutie žaloby odôvodnil jej neprípustnosťou z procesného hľadiska. Podľa žalobcov ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav použiť nemožno použiť. Súd sa mal zaoberať pri rozhodovaní ust. § 137 písm. c) CSP a určiť či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a vysloviť neplatnosť zmluvy zo dňa 12.05.2016, ktorá je predmetom tohto konania pre porušenie predkupného práva vyplývajúceho z ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ku ktorému preukázateľne došlo pre neponúknutie podielu ostatným podielovým spoluvlastníkom, oprávneným z predkupného práva. Tvrdili, že majú naliehavý právny záujem, ktorý aj deklarovali a mali za to, že boli splnené všetky predpoklady pre konanie a rozhodovanie v zmysle § 137 písm. c) CSP.
8. Žalovaní sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v celom rozsahu stotožnili s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý považovali za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súhlasili s názorom Okresného súdu Trebišov, že žalobcovia sa domáhali určenia právnej skutočnosti a nie určenia existencie alebo neexistencie práva, keďže niet sporu o tom, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Mali za to, že podané odvolanie žalobcov je v celom rozsahu nedôvodné.
9. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.01.2020 sp. zn. 11Co/225/2018-145 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ), a preto súd prvej inštancie otázku procesnej prípustnosti žaloby žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 12.5.2016 o prevode spoluvlastníckeho podielu pri porušení predkupného práva v zmysle ust. § 140 OZ, správne posudzoval podľa ust. § 137 písm. d) CSP, vychádzajúc zo zistenia, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Túto inak správne zvolenú procesno-právnu normu - ust. § 137 písm. d) CSP však nesprávne vyložil a na zistený skutkový stav aplikoval, vychádzajúc z nesprávneho názoru, že niet osobitného predpisu, ktorý žalobcom umožňuje pri porušení ich predkupného práva podľa ust. § 140 OZ domáhať sa právnej ochrany žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti uzavretej medzi podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a treťou osobou. Z ust. § 40a OZ vyplýva, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu okrem iného podľa ust. § 140 OZ, relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolať. Ide o jednostranný hmotnoprávny úkon toho, kto je právnym úkonom dotknutý, adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu a v prípade, že dotknutá osoba nebola účastníkom právneho úkonu, treba jednostranný právny úkon adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. V právnej praxi sa ustálil názor, ktorý je naďalej použiteľný aj po zmene procesnej úpravy vykonanej od 1.7.2016 zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno mimosúdne oznámením osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, ale tiež formou námietky účastníka uplatnenou v občianskom súdnom konaní alebo návrhom (vzájomným návrhom) na začatie občianskeho súdneho konania (porov. Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov IV. str. 425, tiež R 45/1986). V prípade, ak sa oprávnený subjekt účinne dovolal neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc) a nenastanú jeho právne účinky v podobe vzniku, zmeny či zániku práv a povinností. Podľa ust. § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (§ 228 CSP). Vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP citované ust. § 34 ods. 1, 2 zák. č 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) je tým osobitným predpisom, ktorý pripúšťa možnosť žaloby podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na tretiu osobu pri nerešpektovaní zákonného predkupného práva. Pri uvedenej žalobe smerujúcej k ochrane predkupného práva podielového spoluvlastníka logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd rozhodnutím určil (deklaroval) neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy) vyplýva z hmotnoprávneho vzťahu upraveného v ust. § 140 v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka v prípade, ak právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu dotknutým spoluvlastníkom zmluvné strany neuznávajú, resp. ak platnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu pre porušenie predkupného práva je medzi dotknutými subjektmi sporná; v takom prípade rozhodnutie súdu deklarujúce neplatnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu, záväzné pre strany sporu a účastníkov zmluvy, je podmienkou pre obnovenie stavu evidovaného v katastri pred napadnutým (neplatným) právnym úkonom a zosúladenie skutočného stavu so stavom právnym evidovaným v katastri nehnuteľností. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní po vykonaní dokazovania posúdiť dôvodnosť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú poskytnutia právnej ochrany z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva a jej vecnú opodstatnenosť podľa príslušného hmotného práva, zabezpečiť si pre svoje závery procesne predpísaným spôsobom dostatočný skutkový podklad, vysporiadať sa so všetkými skutkovými tvrdeniami a relevantnou skutkovou a právnou argumentáciou strán a po vyhodnotení vykonaných dôkazov vo veci opätovne v súlade so zákonom rozhodnúť.
10. Po vrátení veci súdu prvého stupňa právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade odstránil. vadu žaloby a žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.05.2016 medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX. k celku na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Q., katastrálny odbor, ktoré sa nachádzajú v okrese Q., obec J., katastrálne územie J., zapísaných na LV č. XXXX parcely registra „E“KN, par. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, neplatná.
11. Vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, len o jej upresnenie, teda zosúladnie petitu s obsahom žaloby, rozhodnutie o pripustení zmeny petitu nebolo potrebné. Žalobca nerozširoval uplatnené právo, neuplatňoval iné právo a nešlo o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Je nepochybné, že už v žalobnom návrhu sa žalobcovia domáhali vyslovenia neplatnosti len tej časti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade vo vzťahu k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného X/XX. k celku.
12. Okresný súd Trebišov po vrátení veci vychádzal z pôvodne vykonaného dokazovania a to z obsahu listín, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä výpisu z LV č. XXXX, rozhodnutia Okresného úradu Q., katastrálneho odboru č. vkladu: R. kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016, výpisom LV č. XXXX k.ú. J., pričom prihliadol aj na stanoviská a výpovede sporových strán.
13. Po vrátení veci strany sporu ďalšie dôkazy neoznačili, ani vykonanie iných dôkazov nežiadali.
14. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že žalobcovia v roku XXXX kúpili X/X podiel na nehnuteľnosti v kat..zemí J., zapísanej na LV č. XXXX, orná pôda, parc.č. XXXX o výmere XXXX m2 od pôvodnej spoluvlastníčky p. P. po tom, čo ani jeden z podielových spoluvlastníkov o tento podiel neprejavil záujem. V blízkosti tejto nehnuteľnosti žalobcovia podnikajú, majú záujem podnikať i na predmetnej nehnuteľnosti. V roku XXXX žalobkyňa v 2. rade na katastrálnom portáli zistila, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti bol prevedený na žalovaného v 2. rade bez toho, aby bol ponúknutý na predaj žalobcom.
15. Žalovaná v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi tvrdila, že žalovaný v 2. rade užíval pozemky, ktorých bola podielovou spoluvlastníčkou na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy už takmer 20 rokov. Riadne jej platil nájomné. Nikdy s ním nebol žiadny problém. V roku XXXX, po tom, čo sa žalovaná v 1. rade dostala do zlej finančnej situácie, ponúkla sporný podiel na nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade, ako dlhoročnému nájomcovi, ktorému dôverovala. Predala mu všetku ornú pôdu, ktorá bola v jej vlastníctve (spoluvlastníctve). Žiadneho zo spoluvlastníkov neoslovila. Pokiaľ žalobcovia mali záujem o kúpu jej spoluvlastníckeho podielu, mohli si nájsť čas a osloviť ju. Žalovaná ich nepoznala, nemala vedomosti o tom, kto je majiteľom ostaných spoluvlastníckych podielov.
16. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade, ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade, ako kupujúcim dňa 12.05.2016 súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy, okrem iných nehnuteľností boli i nehnuteľnosti v kat. území J., zapísané na LV č. XXXX, orná pôda, parc.č. N. o výmere N. m2 pod T. v podiele X/XX k celku. V čl. IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva nadobudne účinnosť dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností.
17. Z rozhodnutia Okresného úradu Q., katastrálneho odboru, číslo vkladu: R. zo dňa 10.06.XXXX, súd zistil, že týmto rozhodnutím bol povolený okrem iného vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. území J. LV XXXX pozemok registra „E“ KN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/XX k. celku. Vklad bol povolený dňa 10.06.XXXX, ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo i právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 10.06.2016.
18. Z výpisu z LV č. N., okres Q., obec J., k.ú. J. zo dňa 2X.XX.XXXX, súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na predmetnom LV ako orná pôda, parc.č. XXXX o výmere XXXX m2 sú v podielovom spoluvlastníctve R. W. v podiele X/X k celku, žalobcov v 1. a 2. rade v podiele X/X k celku a v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2. rade v podiele X/X k celku, z toho podiel 1/.alovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2016 vklad R. podiel X/X-iny žalovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016 vklad R. podiel X/XX-iny žalovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016 vklad R.L. podiel X/XX. bol prevedený na základe kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom sporu).
19. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
20. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
21. Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, §140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti dovolá.
22. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
23. Podľa ust. § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide o prevod blízkej osobe / § 116, 117/. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
24. Podľa ust. § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
25. Podľa. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
29. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a jej vrátení odvolacím súdom bola žaloba žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí sa ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v podiele X/X k celku zapísaných na LV č. XXXX, par.č. XXXX v k.ú. J. domáhali voči žalovanej v 1. rade v postavení predávajúceho a žalovanému v 2. rade v postavení kupujúceho, určenia (deklarovania) neplatnosti (relatívnej podľa § 40a Občianskeho zákonníka) tej časti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.05.2016, ktorá sa týkala prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX k celku na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Q., katastrálny odbor, ktoré sa nachádzajú v okrese Q., obec J., katastrálne územie J., zapísaných na LV č. XXXX parcely registra „E“KN, par. č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2.
30. Vychádzajúc zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými je prvostupňový súd viazaný, bola vyriešená otázka procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti tej časti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a týkala sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo veľkostO. k celku žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade pri porušení predkupného práva v zmysle § 140 OZ. Procesnú prípustnosť žaloby, aj podľa rozhodnutia odvolacieho súdu je treba posúdiť v zmysle § 137 písm. d) CSP, tak ako to posúdil súd prvého stupňa v zrušenom rozhodnutí, nakoľko ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. S právnym názorom žalobcov, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP sa nestotožnil ani odvolací súd. Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd vyslovil názor, že osobitným predpisom, ktorý žalobcom umožňuje pri porušení ich predkupného práva podľa § 140 OZ domáhať sa osobitnej právnej ochrany žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu je § 34 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z.. Keďže odvolací súd vo svojom rozhodnutí ustálil, že žaloba je prípustná, súd pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby.
31. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať a to scudziť a previesť ho aj na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je však povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom, ako oprávneným osobám. Pritom ponuka, keďže ide prevod nehnuteľnosti, musí byť písomná (§ 605 OZ). Prevodca by mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§43a, § 43b OZ) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (§ 43c OZ). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t.j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci, alebo predávajúci, k tomu nútený. Najčastejšie to bude cena, ktorú povinnému z predkupného právneho vzťahu ponúkla tretia osoba, ako možný záujemca o kúpu podielu. Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky (či už priamo medzi zmluvnými stranami dohodnutej alebo ponúknutej treťou osobou) nevyhovie, jej predkupné právo zanikne (§ 606 OZ). Nie je pritom rozhodujúce, či sa tak stalo preto, lebo nemôže, alebo preto, lebo nechce. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov; v takomto prípade teda rozhoduje pomer spoluvlastníckych podielov. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, ide o zákonné predkupné právo (na rozdiel od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa § 602 a nasl. OZ). Má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a OZ), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel predať najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu. Predkupné právo sa realizuje len raz a to v pomerne krátkych prepadných (prekluzívnych) lehotách, a to v lehote osem dní pri hnuteľných veciach a v lehote dva mesiace pri nehnuteľných veciach, ak si účastníci nedohodli inú lehotu. Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu, ako novému spoluvlastníkovi.
32. Ak povinný spoluvlastník poruší svoju povinnosť a neponúkne svoj podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom potom má oprávnený spoluvlastník z predkupného práva na výber či sa bude a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a OZ); b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na nakúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Aj v tomto prípade to treba urobiť vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ), ktorá začína plynúť od okamihu uzavretia kúpnej zmluvy. Oprávnený spoluvlastník môže c) uspokojiť sa s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec a ak áno, ktoré z týchto riešení zvolí.
33. Ak však oprávnený spoluvlastník využije svoje právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, nastávajú účinky relatívnej neplatnosti už samotným dovolaním sa. V dôsledku neplatnosti právneho úkonu, prípadne jeho časti, sa obnovia pôvodné vlastnícke vzťahy. Dôsledkom porušenia predkupného práva je relatívna neplatnosť právneho úkonu (§ 40a OZ). Pre zápis pôvodných vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností je však potrebné súdne rozhodnutie deklarujúce, že právny úkon, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu je neplatný, keďže len na základe rozhodnutia súdu môže príslušný orgán, v súčasnosti okresný úrad, vyznačiť v katastri nehnuteľnosti pôvodný vlastnícky vzťah pre týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona).
34. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej ďalším podielovým spoluvlastníkom bola pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2016 žalovaná v 1. rade, ktorá uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 12.05.2016 previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade. Žalovaná v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi nepoprela skutkové tvrdenie žalobcov, že svoj spoluvlastnícky podiel im neponúkla na odkúpenie, preto súd aj toto tvrdenie žalobcov považuje za nesporné. Keďže v konaní nebolo preukázané, ba ani tvrdené, že by pri prevode spoluvlastníckeho podielu zo žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade išlo o prevod blízkej osobe, bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade ponúknuť ostatným spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Keďže žalovaná v 1. rade tak preukázateľne neurobila, došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, dôsledkom čoho je relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalobcovia využili svoje právo a tejto neplatnosti sa podanou žalobou dovolali. Súd preto žalobe vyhovel.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1. a 2. rade.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.