Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cb-38-2018.pdf
PDF · 115.97 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v spore žalobcu: ELEKTROMONT J.M.P., s.r.o., so sídlom Kľušovská Zábava 243, Kľušov, IČO: 36 502 731, právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom Baštová 3711/5A, Bardejov, IČO: 42 232 805, proti žalovanému: Sociálny dom ANTIC n.o., Bardejov, so sídlom Pod papierňou 1662/71, Bardejov, IČO: 42 092 426, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35 514 892, o zaplatenie 21 000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.02.2018 v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21 000,- Eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 21 000,- Eur od 25.02.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že jeho nárok pozostáva z titulu pôžičiek, ktoré žalobca poskytol žalovanému, a to dňa 22.04.2015 vo výške 15 000,- Eur a dňa 27.04.2015 vo výške 6 000,- Eur. Ako dôkaz súdu predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 22.04.2015 a dňa 27.04.2015. Žalobca výzvou zo dňa 06.06.2017 vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky, avšak žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 14.06.2017 reagoval na žalobcovu výzvu tak, že nijaké pozdĺžnosti voči žalobcovi neeviduje. Žalovaný predmetné prostriedky poskytnuté mu formou pôžičky žalobcovi nevrátil, preto žalobca podal návrh na súd. Dňa 16.03.2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz pod spisovou značkou 30Up/178/2018, voči ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, preto tamojší súd postúpil vec v zmysle § 14 odsek 3 zákona číslo 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a § 13 v spojení s § 15 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) Okresnému súdu Bardejov, ako vecne a miestne príslušnému súdu.
2. V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že popiera existenciu akéhokoľvek svojho záväzku voči žalobcovi, pričom si nie je vedomý toho, že by peňažné prostriedky, ktorých sa žalobca domáha, mu boli poskytnuté pôžičkou. Žalobca v súvislosti so svojimi záväzkami pri vykonávaní stavebných prác na Sociálnom dome ANTIC si neoprávnene fakturoval a boli mu poukázané prostriedky za nákup stavebného materiálu, ktorý však v skutočnosti zakúpil zo svojich prostriedkov žalovaný a táto pohľadávka žalovaného bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu ústnou dohodou strán konania dňa 25.04.2017.
3. Vo vyjadrení žalobcu k odporu podanému žalovaným uviedol, že odpor nie je vôbec odôvodnený, ide iba o strohé konštatovanie, že žalovaný peňažný nárok neuznáva, resp. že skutočnosť, že malo dôjsť k ústnej dohode medzi žalobcom a žalovaným o údajnom započítaní, nie je vecným odôvodnením v rovine skutkovej, teda žalovaný si nesplnil povinnosť tvrdenia v danom odpore a tiež nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu nepravdivé, zavádzajúce a nijako nepodložené konkrétnymi dôkazmi. K predmetnému vyjadreniu sa žalovaný nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.02.2018, k nej pripojenými listinnými dôkazmi výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 22.04.2015 a zo dňa 27.04.2015, výzvou žalobcu žalovanému na vrátenie predmetu pôžičky zo dňa 06.06.2017, odpoveďou žalovaného žalobcovi na predmetnú výzvu zo dňa 14.06.2017, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.03.2018 pod spisovou značkou 30Up/178/2018, odporom žalovaného voči predmetnému platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k podanému odporu žalovaným, výpisom z bankového účtu žalobcu, výsluchom žalobcu a tiež aj vyjadrením žalobcu zo dňa 29.06.2020.
5. Vo veci bolo dňa 23.06.2020 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca s jeho právnym zástupcom a právna zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca poskytol žalovanému dve pôžičky v celkovej výške 21 000,- Eur dňa 22.04.2015 a dňa 27.04.2015, peniaze žalovanému odovzdal na základe výdavkového pokladničného dokladu, ktorý bol osobitne na jednotlivé sumy pôžičky spísaný a podpísaný obidvoma stranami. Keďže žalovaný nevrátil túto pôžičku, žalobca vyzval žalovaného písomne na jej vrátenie. Čas 26.02.2018 považuje žalobca za deň omeškania a stanovil ho na základe toho, že v tento deň podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica, keďže v tomto čase bol žalovaný už v omeškaní s vrátením peňazí. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne a právny zástupca žalobcu súdu predložil výpisy z účtu žalobcu, z ktorých má byť zrejmé, že v deň, kedy žalobca poskytol žalovanému pôžičky, tieto finančné prostriedky mal na účte a vyberal ich priamo z účtu. Na pojednávaní súd pristúpil aj k výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu D. H., ktorý k veci uviedol, že dve zmluvy boli uzatvárané ústnou formou tak, ako to uviedol jeho právny zástupca. Výška pôžičiek je zrejmá z výdavkového pokladničného dokladu a z výberu z účtu žalobcu. Za žalobcu podpisoval výdavkový doklad priamo on a za žalovaného to bol O.. Ž. a bolo to v dňoch, ako je uvedené na výdavkových dokladoch. Celú stavbu neziskovej organizácie Sociálny dom ANTIC sprevádzali problémy, preto prišiel štatutárny zástupca žalovaného za ním a požiadal ho o poskytnutie pôžičky, pretože mal finančné problémy. O pôžičku požiadal žalovaný jeden deň pred jej uzavretím dňa 22.04.2015 a následný deň mu žalobca peniaze doniesol. V deň uzatvorenia pôžičky, t.j. 22.04.2015 žalobca odovzdal peniaze osobne Ing. Ž., pričom tento mu povedal, že žalovaný mu peniaze vráti ako náhle ich bude mať. Čo sa týka ďalšej sumy pôžičky vo výške 6 000,- Eur, bolo to viac menej rovnakým spôsobom realizované, a to opäť ústnou formou uzatvorená zmluva o pôžičke dňa 27.04.2015, o čom svedčí znova výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpisovali obe strany, t.j. štatutárny orgán žalobcu a za žalovaného O.. Ž.. Tieto peniaze vo výške 6 000,- Eur takisto odovzdal žalovanému. V oboch prípadoch sa úroky zmluvne nedohadovali, pričom aj pri druhej pôžičke bola medzi zmluvnými stranami dohoda, že žalovaný vráti peniaze žalobcovi, keď ich bude mať. Na nariadenom pojednávaní sa vyjadrila aj právna zástupkyňa žalovaného, ktorá k veci uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť, keďže bola podaná predčasne. Aj keby bolo pravdou, že dňa 22.04.2015 a dňa 27.04.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, čo žalovaný naďalej popiera, dôkazné bremeno je naďalej na žalobcovi, keďže v prípade pôžičky ide o reálny kontrakt a žalobca nepreukázal, že žalovanému tieto peniaze aj boli odovzdané. Okrem uvedeného, žalobu je možné zamietnuť aj z toho dôvodu, že zo strany žalobcu nebol označený ani vykonaný dôkaz ohľadom splatnosti uvedených pôžičiek a naopak z výpovede žalobcu vyplynulo, že splatnosť pôžičiek bola ponechaná na vôli žalovaného, čo bolo žalovaným vyjadrené tak, že údajné pôžičky vráti, keď bude mať peniaze. V prípade, že je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté, nemôže však sám čas plnenia určiť a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu. Môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy má dlžník plniť, nemôže byť úspešný pre svoju predčasnosť. V tomto odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2010 pod spisovou značkou 5Cdo 254/2009. Právna zástupkyňa žalovaného v zmysle uvedeného navrhla žalobu zamietnuť a žalovanému priznať plnú náhradu trov konania.
6. Podľa § 1 odsek 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
7. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ustanovenia § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20180901>, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a týmto zákonom.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 657 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
13. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
14. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 150 odsek 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 odsek 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 151 odsek 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
19. Podľa § 153 odsek 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
20. Podľa § 153 odsek 3 C.s.p., ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
21. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
22. Podľa § 186 odsek 2 C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
23. V konaní možno ustáliť, že medzi sporovými stranami je sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ďalej že došlo k započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného a spornou je taktiež skutočnosť ohľadom splatnosti pohľadávky žalobcu. Za nespornú skutočnosť súd považuje, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu sumy 21 000,- Eur žalovanému, pričom súd bude musieť v konaní posúdiť, na základe akého právneho titulu.
24. Zo skutkového stavu, vykonaného dokazovania, výpovedí strán sporu a predložených dôkazov dospel súd k záveru, že tvrdenie žalobcu o uzatvorení zmluvy o pôžičke je vo svetle predložených dôkazov presvedčivejšie ako spochybňujúce tvrdenie žalovaného, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke nedošlo. Súd sa na úvod zaoberal tým, o aký zmluvný typ v danom prípade šlo, teda či o zmluvu o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne o zmluvu o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže táto skutočnosť má zásadný význam pre ďalšie vyhodnotenie skutkového a právneho stavu veci. Zmluvu o pôžičke podľa ustanovení Občianskeho zákonníka možno charakterizovať ako asynalagmatickú zmluvu, čo je dané jej reálnym charakterom. Pre platnosť uzatvorenia zmluvy musí veriteľ reálne odovzdať dlžníkovi predmet zmluvy, t.j. napr. peniaze a dlžníkovi zo zmluvy vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, ktoré má veriteľ prevziať. Zmluva o pôžičke vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatím predmetu zmluvy. Zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka je naopak absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, teda bez ohľadu na povahu strán sa vždy bude riadiť Obchodným zákonníkom. Kľúčovým rozdielom medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere je konsenzuálny charakter zmluvy o úvere. Úverová zmluva je perfektná už okamihom dohody zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach, odovzdanie objektu zmluvy nie je podmienkou jej vzniku a táto povinnosť veriteľa je vymožiteľná na súde. O zmluvu o úvere nemôže ísť v prípade, ak neboli dohodnuté úroky z poskytnutých peňazí, zmluva o úvere je totiž v zmysle § 497 Obchodného zákonníka obligatórne odplatná.
25. Z dôkazov predložených žalobcom, najmä výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22.04.2015 vo výške 15 000,- Eur a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.04.2015 vo výške 6 000,- Eur o odovzdaní peňazí možno dospieť k záveru, že tieto prostriedky boli žalovanému poskytnuté ako forma pôžičky vzhľadom na vyššie uvedené, keď na samotných výdavkových pokladničných dokladoch je uvedené, že ide o pôžičku pre Sociálny dom ANTIC n.o., ďalej je na nich označená osoba, ktorá ich vydala (žalobca) a komu boli vyplatené (žalovaný), pričom tieto doklady sú podpísané oboma zmluvnými stranami. Súd v tomto poukazuje aj na to, že žalovaný nespochybnil autentickosť uvedených dokladov, ani podpisy žalovaného na týchto dokladoch a nakoniec ani samotné uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Žalovaný taktiež nespochybnil ani skutočnosť, že mu zo strany žalobcu boli poskytnuté prostriedky vo výške 21 000,- Eur, keď už v podanom odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica uviedol, že jeho pohľadávka bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu, ktorá mu vznikla tým, že žalobca vykonával stavebné práce na stavbe žalovaného, pričom si neoprávnene fakturoval tovar, ktorý v skutočnosti uhradil žalovaný. Vzhľadom k uvedenému malo dôjsť k ústnemu započítaniu pohľadávok sporových strán. Z ďalšieho dokazovania predložením výpisu z bankového účtu žalobcu je zrejmé, že žalobca vybral z uvedeného účtu práve v dňoch podpísania výdavkových pokladničných dokladov sumy vo výške, ktoré zodpovedajú sumám uvedeným v týchto dokladoch. Čo sa týka prevzatia uvedených peňazí, na výdavkových pokladničných dokladoch je jednak uvedený príjemca, z čoho možno vyvodiť, že k odovzdaniu peňazí došlo, a jednak z výpovede žalobcu taktiež vyplýva, že k odovzdaniu peňazí došlo na stretnutiach žalobcu a žalovaného v dňoch, kedy aj došlo k podpísaniu týchto výdavkových dokladov, pričom žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz o opaku a prevzatie peňazí žalovaným ani nespochybňoval. Za uvedených okolnosti súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke spolu vo výške 21 000,- Eur, čo osvedčili zmluvné strany (žalobca a žalovaný) podpísaním dvoch výdavkových pokladničných dokladov a reálnym odovzdaním peňazí z dispozície veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému) podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté úroky za poskytnutú pôžičku a súčasne žalobca v svojom predmete činnosti nemá poskytovanie úverov, preto nemohlo z jeho strany ísť o obchodnú činnosť za účelom zisku.
26. Pokiaľ ide o ďalšiu spornú skutočnosť, a to započítanie pohľadávok žalobcu a žalovaného, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu dohodou týchto strán, túto súd považoval za nepreukázanú. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.04.2017 pod spisovou značkou 3Cdo 2/2016: „Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť“ nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť“ nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.“ Žalovaný bol v zmysle ustanovenia § 151 odsek 2 C.s.p. povinný svoje tvrdenia ohľadom existencie jeho pohľadávky a jej započítania v konaní preukázať, prípadne aspoň navrhnúť predloženie dôkazov o ním tvrdenej skutočnosti žalobcom, žalovaný však nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, nepreukázal jej výšku, nepreukázal započítanie pohľadávok žalobcu a žalovaného a nakoniec ani nenavrhol predložiť dôkazy o započítaní pohľadávok žalobcovi. Keďže žalovaný skutočnosti ohľadom svojej pohľadávky a jej započítania nepreukázal, súd sa ďalej touto účelovou skutočnosťou tvrdenou žalovaným a popretou žalobcom nezaoberal, keďže ju považoval za nepreukázanú.
27. V prípade námietky žalovaného, že pohľadávka žalobcu v čase podania žaloby až doposiaľ nebola splatná, súd túto považuje za opodstatnenú. Zo žalobcom predložených dôkazov nie je možné dospieť k záveru, ako bola medzi zmluvnými stranami dojednaná splatnosť poskytnutej pôžičky žalovanému. Na pojednávaní nariadenom na deň 23.06.2020 však vypovedal žalobca, ktorý sám uviedol, že splatnosť oboch pôžičiek, t.j. zo dňa 22.04.2015 vo výške 15 000,- Eur a zo dňa 27.04.2015 vo výške 6 000,- Eur, bola ponechaná na vôli žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2010 pod spisovou značkou 5 Cdo 254/2009 <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaydsxzvl5rwi327gi2ti>: „Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté; nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu (ako je tomu v prípadoch uvedených v ustanovení § 563 OZ <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu3dg>); môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu prechádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný. Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch nemôže začať bežať ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu, pretože veriteľ môže svoje právo vykonať v zmysle ustanovenia § 101 OZ <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngeydc> (a teda pohľadávku vymáhať) až po uplynutí lehoty splatnosti určenej rozhodnutím súdu. V rozhodnutí o žalobe podľa § 564 OZ <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu3di> sa súd obmedzí na určenie splatnosti dlhu bez toho, aby dlžníkovi ukladal povinnosť dlh splniť. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je zistenie, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Pretože ide len o nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadne doby splatnosti, nemusí súd v tomto konaní zisťovať, či dlh platne vznikol a či a v akom rozsahu existuje. To musí byť preukázané až v konaní o splnenie takéhoto záväzku. Rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 564 OZ <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu3di> je konštitutívne v tom zmysle, že dlžník nie je do určenia času splnenia súdom povinný veriteľovi plniť. Súd preto nemôže určiť čas splnenia dlhu tak, aby sa dlžník v okamihu právoplatnosti výroku rozsudku ocitol v omeškaní. Súd konajúci o žalobe o určenie času splatnosti dlhu nie je viazaný časom splatnosti, ktorý navrhuje žalobca.“ Taktiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.08.2011 pod spisovou značkou 6Cdo 22/2010 <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaytaxzwl5rwi327giza>: „Pred určením času plnenia podľa § 564 OZ <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngu3di> rozhodnutím súdu, pokiaľ bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, nemožno vyhovieť žalobe na plnenie z dôvodu jej predčasnosti, keďže dlh ešte nie je splatný.“
28. Z vyššie uvedeného, ako aj z doslovnej dikcie ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť záver, že v prípade, ak je splatnosť pohľadávky ponechaná na vôli dlžníka (v tomto prípade žalovaného), určí ho na návrh veriteľa súd. V konaní však zo strany žalobcu nebolo preukázané, že takýto návrh bol podaný, resp. že vo veci je vydané právoplatné rozhodnutie, ktoré by určovalo čas plnenia, teda splatnosť pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa argumentácia žalovaného javí ako správna, a teda žaloba žalobcu podaná predčasne.
29. Súd sa ešte zaoberal skutočnosťami ohľadom koncentrácie konania a vyjadrení strán konania, na ktorú poukázal žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2020, doručenom po uplynutí zákonnej koncentrácie konania, v ktorom uviedol, že na pojednávaní dňa 23.06.2020 došlo zo strany žalovaného k nepochopiteľnému zvratu v dokazovaní, ktoré vyvrcholilo v záverečnom vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného. Po tom, čo uplynula koncentračná lehota podľa uznesenia zo dňa 29.06.2018 a po tom, čo sa ani do termínu pojednávania žalovaný nevyjadril, prišla zmena v tvrdení žalovaného na pojednávaní, keď jeho právna zástupkyňa od základu namietala existenciu pôžičky a o pôžičke sa vyjadrovala ako o údajnej pôžičke. Žalobca ďalej uviedol, že procesná obrana žalovaného v konaní spočívala na tom, že pôžička zanikla 25.04.2017 po vzájomnej dohode o započítaní, ďalej že pôžička neexistovala a nakoniec aj na tom, že pôžička vznikla, ale splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka. Žalobca v zmysle uvedeného poukázal na to, že procesná obrana nespočíva v prednesení možností daných na výber súdu pre jeho rozhodnutie, ale v preukázaní svojich tvrdení. Keďže žalovaný v liste (odpovedi na výzvu žalobcu) zo dňa 14.06.2017 ako aj v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dňa 25.04.2017 došlo k zániku jeho záväzku započítaním, je zrejmé, že dlžník (žalovaný) potom určil splatnosť pôžičky na deň 25.04.2017, t.j. v deň započítania pohľadávok. Civilný sporový poriadok rozlišuje zákonnú a sudcovskú koncentráciu konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je teda želateľné, aby boli stranami konania predkladané návrhy na vykonanie dokazovania alebo skutkové tvrdenia až na pojednávaní, čo by mohlo spôsobiť jeho odročenie. Existujú však aj výnimky, a to v prípade, ak je takéto skutkové tvrdenie bezprostredne v reakcii na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vzhľadom k tomu, že ide o sudcovskú koncentráciu, je na súde, ako vyhodnotí takto oneskorené skutkové tvrdenie alebo návrh na vykonanie dokazovania, a teda či na daný procesný úkon prihliadne alebo nie. Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, medzi ktoré patria aj skutkové tvrdenia strán konania alebo ich návrhy na vykonanie dokazovania, a ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a súd na ne neprihliada. Uznesenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.06.2018 pod číslom konania 1Cb/38/2018 - 66, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa s poučením, že na neskôr predložené a označené dôkazy súd nemusí prihliadnuť, predstavuje sudcovskú koncentráciu konania. V prípade uznesenia vyhláseného na pojednávaní dňa 23.06.2020, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, jedná sa o prípad zákonnej koncentrácie konania. Inými slovami, skutkové tvrdenia strán konania a návrhy na vykonanie dokazovania prednesené do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní dňa 23.06.2020, môže po zvážení súd pripustiť. Naopak, nové skutkové tvrdenia a iné procesné úkony prednesené po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania prípustné nie sú. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol nové skutočnosti ohľadom dojednania splatnosti jeho pohľadávky so žalovaným, ktoré doposiaľ v konaní tvrdené neboli, v čoho dôsledku právna zástupkyňa žalovaného reagovala na tieto tvrdenia vyššie uvedenou argumentáciou. Súd preto pripustil túto argumentáciu aj napriek tomu, že bola prednesená oneskorene. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.06.2020 bolo súdu doručené po zákonnej koncentrácii konania, teda súd sa ňou nie je povinný zaoberať. Aj napriek tomu súd prehodnotil skutočnosti uvádzané žalobcom. V predmetnom vyjadrení žalobca uvádza o.i., že splatnosť pôžičky nastala dňom 25.04.2017, keď došlo k stretnutiu zmluvných strán a započítaniu pohľadávok. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.06.2017, na ktoré poukazoval žalobca vyplýva, že žalovaný sa so žalobcom tohto dňa dohodol na ústnom započítaní ich pohľadávok, čím žalobcova pohľadávka zanikla. Súdu nie je zrejmé, ako dospel žalobca k názoru, že týmto úkonom žalovaného došlo k určeniu splatnosti pôžičky, keď z tejto odpovede žalovaného je zrejmé, že uvedeným dňom považoval pohľadávku za zaniknutú, pričom ide o dva rôzne právne úkony. Súd preto žalobcove tvrdenia ohľadom určenia splatnosti pôžičky neprijal.
30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, keď táto bola podaná predčasne. Súd mal v zmysle vyššie uvedeného za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, v konaní ďalej bolo preukázané, že žalobca odovzdal v deň uzatvorenia zmluvy peniaze žalovanému, čo žalovaný nepopieral a tiež bolo preukázané aj to, že žalobca ponechal splatnosť predmetnej pôžičky na žalovanom (dlžníkovi). Žalobe mal preto predchádzať iný návrh zo strany žalobcu, ktorým by inicioval konanie o určenie splatnosti pôžičky a až následne po tom, čo by žalovaný svoj dlh nesplnil do určenej lehoty splatnosti, by mohol žalobca podať žalobu, ktorou by súd mohol žalovaného zaviazať na predmetné plnenie.
31. Podľa § 232 odsek 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol ako podanú predčasne, preto má právo na náhradu trov účelne vynaložených v konaní, a to titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaný môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.