Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c85/364276.2192c3.pdf
PDF · 138.17 KB
No categories available
6Cdo/22/2010
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej
veci ţalobcov 1/ E. T., bývajúcej v B., 2/ V. T., bývajúceho v B., v dovolacom konaní obaja
zastúpení JUDr. J. G., advokátom, AK G. so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ A. S., bývajúcej
v B., 2/ J. S., bývajúcemu v B., o zaplatenie 4 497,77 Eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15 C 115/2007, o dovolaní ţalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. septembra 2009 sp. zn. 17 Co 194/2009,
takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .
Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. apríla 2009 č.k. 15 C 115/2007-144
uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom sumu 2 904,47 Eur
spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 13. novembra 2006 do zaplatenia v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia
1/ a 2/ poskytli ţalovaným 1/ a 2/ postupne peňaţné pôţičky v sumách 29 500,-- Sk,
25 000,-- Sk, 50 000,-- Sk, 25 000,-- Sk a 6 000,-- Sk, t.j. celkove v sume 135 500,-- Sk a ţe
čas splnenia nebol dohodnutý. Listinu zo 16. marca 2006 predloţenú ţalovanými podpísanú
ţalobkyňou 1/ a ţalovanou 1/ povaţoval za dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Podľa jej obsahu stav dlhu z uvedených pôţičiek k 31. marcu 2006
predstavoval sumu 87 500,-- Sk. Ţalobe preto vyhovel len v uvedenom rozsahu a vo zvyšnej
časti (nad sumu 87 500,-- Sk do sumy 135 500,-- Sk) ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517
ods. 2 OZ, pričom začiatok omeškania, vzhľadom na výzvu k plneniu dlhu, stanovil dňom
13. novembra 2006. Keďţe ţalobcovia aj ţalovaní „boli v spore úspešní aj neúspešní takmer
v jednej polovici“, náhradu trov ani jednému z účastníkov konania nepriznal.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 9. septembra 2009 sp. zn.
17 Co 194/2009 na odvolania oboch sporových strán (odvolanie ţalobcov smerovalo len proti
výroku o trovách konania) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené
zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Zhodne
so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia poskytli ţalovaným peňaţné
pôţičky celkove v sume 135 500,-- Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe
písomnú listinu zo 16. marca 2006 nemoţno podľa jej označenia a ani podľa jej obsahu
kvalifikovať ako dohodu o urovnaní v zmysle § 583 OZ. Medzi účastníkmi totiţ neboli sporné
a ani pochybné vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv. Z obsahu
dotknutej listiny vyplýva len to, ţe ţalobkyňa 1/ si so ţalovanou 1/ odsúhlasili výšku
peňaţnej sumy k určitému dátumu, ktorú má ţalovaná 1/ ţalobkyni vrátiť. Obsahom listiny
nie je ani dohoda o vzniku nového záväzku (§ 570 OZ). Za nesprávny povaţoval záver súdu
prvého stupňa, ţe čas vrátenia poţičaných peňazí nebol medzi účastníkmi dohodnutý.
Ţalujúca strana totiţ od začiatku konania tvrdila, ţe sa v otázke vrátenia poţičaných peňazí
dohodla so ţalovanými tak, ţe peniaze vrátia, keď predajú pozemky, ktoré tvrdenie ani
ţalovaní do času, keď sa dovolali premlčania, nepopierali. Dospel preto k záveru, ţe v danom
prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli ţalovaných (§ 564 OZ). Ak ţalobcovia podali
ţalobu na plnenie predtým, neţ čas plnenia určil súd, ide o ţalobu predčasne podanú, ktorej
nebolo moţné vyhovieť. Rozsudok okresného súdu v časti, ktorej bolo návrhu vyhovené preto
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 224 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia. Nesúhlasili
s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe v danom prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli
ţalovaných. Namietali, ţe odvolací súd dospel k tomuto názoru na základe nesprávneho
vyhodnotenia vykonaného dokazovania. V tomto smere poukazovali na výpovede účastníkov
pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 7. októbra 2008 a na výpoveď ţalovanej 1/
urobenú 8. októbra 2009 pred vyšetrovateľom v rámci trestného konania vedeného
na Okresnom riaditeľstve PZ Banská Bystrica pod ČVS: ORP-273/1-OVK-BB-2009,
z ktorých vyplýva, ţe účastníci si čas plnenia nedohodli. Skutočnosť, ţe s odstupom času im
ţalovaní uviedli, ţe peniaze vrátia, aţ predajú pozemky, nemá ţiaden vplyv na to, ţe v čase
poskytnutia pôţičiek termín ich vrátenia nebol dohodnutý a nebol ponechaný ani na vôli
ţalovaných. Uznávací prejav vôle ţalovanej 1/ na listine zo 16. marca 2006 má podľa ich
názoru charakter návrhu na dohodu podľa § 570 OZ. Keďţe ţalobkyňa 1/ túto listinu
podpísala, ide o právny úkon, ktorý „má všetky náleţitosti dohody v zmysle § 570 ods. 2 OZ,
resp. § 585 ods. 2 OZ.“ Ich právo, ktoré na súde uplatnili ţalobou 6. júna 2007, nemôţe byť
preto premlčané. Hoci v petite dovolania navrhli zmeniť len výrok o trovách konania
a priznať trovy dovolacieho konania, z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, ţe ţalobcovia
napadli dovolaním rozsudok krajského súdu aj v merite veci a ţe aj v tejto časti navrhujú
rozsudok krajského súdu zmeniť.
Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.
Ţalobcovia vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietali a v dovolacom konaní
ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom
konaní najavo.
Pokiaľ dovolatelia v dovolaní namietali, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil
vykonané dokazovanie, výsledkom čoho dospel k nesprávnemu záveru, ţe v danom prípade
bol čas plnenia ponechaný na vôli ţalovaných, treba uviesť, ţe dovolaním nie je zásadne
moţné úspešne napadnúť hodnotenie dôkazov. Napadnúť moţno len výsledok činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, pričom nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ako to vyplýva zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, moţno vyvodzovať len zo spôsobu, ako k výsledku súd dospel.
Nie je moţné teda namietať napr. ţe súd mal uveriť výpovedi účastníka konania urobenej
v inom konaní, ţe mal uveriť a teda vychádzať z výpovedí účastníkov urobených v neskoršom
štádiu konania a pod.
V posudzovanej veci z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe určujúce skutkové
zistenie o čase plnenia zaloţil na zhodnom tvrdení účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia
podrobne uviedol, z čoho vychádzal, aké úvahy ho viedli k záveru o zhodnosti tvrdení
účastníkov a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo neprihliadol na neskôr urobené výpovede
účastníkov konania (najmä ţalovaných, ktorí sa od pôvodného tvrdenia počas konania
odklonili), týkajúce sa otázky času plnenia. Spôsob, akým odvolací súd dospel ku skutkovému
zisteniu, podľa názoru dovolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 120 ods. 3 O.s.p. Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú
v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo malo byť zistené. Napokon, z týchto hľadísk dovolatelia rozhodnutie odvolacieho
súdu ani nenapadli.
Na námietky dovolateľov spočívajúce v tom, ţe súd mal uveriť výpovedi ţalovanej 1/
urobenej v inom konaní, resp. ţe mal uveriť a teda vychádzať z výpovedí účastníkov
urobených po zmene ţaloby, zo ţaloby o určenie času splnenia, na ţalobu o plnenie
(súd zmenu pripustil uznesením zo 6. októbra 2008), dovolací súd neprihliadol, lebo tieto
neboli spôsobilé spochybniť logiku úsudku odvolacieho súdu o tom, čo bolo dokazovaním
zistené. Navyše, ţalobkyňa 1/ aj na pojednávaní 7. októbra 2008 (i na pojednávaní
pred odvolacím súdom č.l. 175 spisu) uviedla, ţe u všetkých pôţičiek sa dohodli
so ţalovanými na tom, ţe „pôţičku vrátia, keď budú mať peniaze“ (viď zápisnicu
o pojednávaní č.l. 82 spisu), čo potvrdila na tomto pojednávaní aj ţalovaná 1/, ktorá uviedla,
ţe sa dohodli na tom, ţe zvyšok pôţičky postupne uhradia, „keď budú mať finančné
prostriedky“ (viď zápisnicu o pojednávaní č.l. 84 spisu). Ţalobcovia preto v dovolaní
nenáleţite argumentujú, ţe práve z výpovedí všetkých účastníkov urobených na tomto
pojednávaní vyplýva, ţe medzi účastníkmi nebol dohodnutý čas vrátenia pôţičiek. Naopak,
tieto výpovede účastníkov konania dokazujú správnosť postupu odvolacieho súdu, keď si
osvojil skutkové zistenie, zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov, podľa ktorého ţalovaní
v zmysle vzájomnej dohody zaplatia dlh, aţ budú môcť.
Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobcovia v dovolaní výslovne
uplatňujú (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane
jeho obsahového vymedzenia.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe písomnú
listinu zo 16. marca 2006 nemoţno podľa jej označenia a ani podľa jej obsahu povaţovať za
dohodu o urovnaní v zmysle § 583 OZ. Dovolací súd sa stotoţňuje s dôvodmi v tomto smere
v rozhodnutí odvolacieho súdu uvedenými a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Napokon, odvolací súd správne vec po právnej stránke posúdil, keď na ním zistený
skutkový stav aplikoval ustanovenie § 564 OZ, podľa ktorého, ak je čas plnenia ponechaný
na vôli dlţníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo
v súlade s dobrými mravmi. V súlade s týmto ustanovením správne vyvodil, ţe ak ţalobcovia
podali ţalobu na plnenie skôr, neţ čas plnenia na ich návrh určil súd, ide o stav, kedy dlh nie
je splatný. Ţalobu na plnenie povaţoval preto správne za predčasne podanú, ktorej nebolo
moţné vyhovieť.
Obsah dovolania ţalobcov nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov v ňom uvedených. Ţalobcovia
preto napadli dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli
zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalobcov podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Ţalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,
preto im neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. augusta 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová