Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/22/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej

veci ţalobcov 1/ E. T., bývajúcej v B., 2/ V. T., bývajúceho v B., v dovolacom konaní obaja

zastúpení JUDr. J. G., advokátom, AK G. so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ A. S., bývajúcej

v B., 2/ J. S., bývajúcemu v B., o zaplatenie 4 497,77 Eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. septembra 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .

Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. apríla 2009 č.k. -144

uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcom sumu 2 904,47 Eur

spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 13. novembra 2006 do zaplatenia v lehote

15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia

1/ a 2/ poskytli ţalovaným 1/ a 2/ postupne peňaţné pôţičky v sumách 29 500,-- Sk,

2

25 000,-- Sk, 50 000,-- Sk, 25 000,-- Sk a 6 000,-- Sk, t.j. celkove v sume 135 500,-- Sk a ţe

čas splnenia nebol dohodnutý. Listinu zo 16. marca 2006 predloţenú ţalovanými podpísanú

ţalobkyňou 1/ a ţalovanou 1/ povaţoval za dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ). Podľa jej obsahu stav dlhu z uvedených pôţičiek k 31. marcu 2006

predstavoval sumu 87 500,-- Sk. Ţalobe preto vyhovel len v uvedenom rozsahu a vo zvyšnej

časti (nad sumu 87 500,-- Sk do sumy 135 500,-- Sk) ţalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517

ods. 2 , pričom začiatok omeškania, vzhľadom na výzvu k plneniu dlhu, stanovil dňom

13. novembra 2006. Keďţe ţalobcovia aj ţalovaní „boli v spore úspešní aj neúspešní takmer

v jednej polovici“, náhradu trov ani jednému z účastníkov konania nepriznal.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 9. septembra 2009 sp. zn.

na odvolania oboch sporových strán (odvolanie ţalobcov smerovalo len proti

výroku o trovách konania) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo ţalobe vyhovené

zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Zhodne

so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovia poskytli ţalovaným peňaţné

pôţičky celkove v sume 135 500,-- Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe

písomnú listinu zo 16. marca 2006 nemoţno podľa jej označenia a ani podľa jej obsahu

kvalifikovať ako dohodu o urovnaní v zmysle . Medzi účastníkmi totiţ neboli sporné

a ani pochybné vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretých zmlúv. Z obsahu

dotknutej listiny vyplýva len to, ţe ţalobkyňa 1/ si so ţalovanou 1/ odsúhlasili výšku

peňaţnej sumy k určitému dátumu, ktorú má ţalovaná 1/ ţalobkyni vrátiť. Obsahom listiny

nie je ani dohoda o vzniku nového záväzku ( ). Za nesprávny povaţoval záver súdu

prvého stupňa, ţe čas vrátenia poţičaných peňazí nebol medzi účastníkmi dohodnutý.

Ţalujúca strana totiţ od začiatku konania tvrdila, ţe sa v otázke vrátenia poţičaných peňazí

dohodla so ţalovanými tak, ţe peniaze vrátia, keď predajú pozemky, ktoré tvrdenie ani

ţalovaní do času, keď sa dovolali premlčania, nepopierali. Dospel preto k záveru, ţe v danom

prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli ţalovaných ( ). Ak ţalobcovia podali

ţalobu na plnenie predtým, neţ čas plnenia určil súd, ide o ţalobu predčasne podanú, ktorej

nebolo moţné vyhovieť. Rozsudok okresného súdu v časti, ktorej bolo návrhu vyhovené preto

podľa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na ustanovenie

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia. Nesúhlasili

s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe v danom prípade bol čas plnenia ponechaný na vôli

ţalovaných. Namietali, ţe odvolací súd dospel k tomuto názoru na základe nesprávneho

vyhodnotenia vykonaného dokazovania. V tomto smere poukazovali na výpovede účastníkov

pred súdom prvého stupňa na pojednávaní 7. októbra 2008 a na výpoveď ţalovanej 1/

urobenú 8. októbra 2009 pred vyšetrovateľom v rámci trestného konania vedeného

na Okresnom riaditeľstve PZ Banská Bystrica pod ČVS: ORP-273/1-OVK-BB-2009,

z ktorých vyplýva, ţe účastníci si čas plnenia nedohodli. Skutočnosť, ţe s odstupom času im

ţalovaní uviedli, ţe peniaze vrátia, aţ predajú pozemky, nemá ţiaden vplyv na to, ţe v čase

poskytnutia pôţičiek termín ich vrátenia nebol dohodnutý a nebol ponechaný ani na vôli

ţalovaných. Uznávací prejav vôle ţalovanej 1/ na listine zo 16. marca 2006 má podľa ich

názoru charakter návrhu na dohodu podľa . Keďţe ţalobkyňa 1/ túto listinu

podpísala, ide o právny úkon, ktorý „má všetky náleţitosti dohody v zmysle ,

resp. .“ Ich právo, ktoré na súde uplatnili ţalobou 6. júna 2007, nemôţe byť

preto premlčané. Hoci v petite dovolania navrhli zmeniť len výrok o trovách konania

a priznať trovy dovolacieho konania, z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, ţe ţalobcovia

napadli dovolaním rozsudok krajského súdu aj v merite veci a ţe aj v tejto časti navrhujú

rozsudok krajského súdu zmeniť.

Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Ţalobcovia vady konania v zmysle nenamietali a v dovolacom konaní

ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ani procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Pokiaľ dovolatelia v dovolaní namietali, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil

vykonané dokazovanie, výsledkom čoho dospel k nesprávnemu záveru, ţe v danom prípade

bol čas plnenia ponechaný na vôli ţalovaných, treba uviesť, ţe dovolaním nie je zásadne

moţné úspešne napadnúť hodnotenie dôkazov. Napadnúť moţno len výsledok činnosti súdu

pri hodnotení dôkazov, pričom nesprávnosť hodnotenia dôkazov, ako to vyplýva zo zásady

voľného hodnotenia dôkazov, moţno vyvodzovať len zo spôsobu, ako k výsledku súd dospel.

Nie je moţné teda namietať napr. ţe súd mal uveriť výpovedi účastníka konania urobenej

v inom konaní, ţe mal uveriť a teda vychádzať z výpovedí účastníkov urobených v neskoršom

štádiu konania a pod.

V posudzovanej veci z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, ţe určujúce skutkové

zistenie o čase plnenia zaloţil na zhodnom tvrdení účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia

podrobne uviedol, z čoho vychádzal, aké úvahy ho viedli k záveru o zhodnosti tvrdení

účastníkov a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo neprihliadol na neskôr urobené výpovede

účastníkov konania (najmä ţalovaných, ktorí sa od pôvodného tvrdenia počas konania

odklonili), týkajúce sa otázky času plnenia. Spôsob, akým odvolací súd dospel ku skutkovému

zisteniu, podľa názoru dovolacieho súdu zodpovedá ustanoveniu v spojení

s ustanovením Úvahy, ktorými sa v rámci hodnotenia dôkazov riadil, sú

v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo malo byť zistené. Napokon, z týchto hľadísk dovolatelia rozhodnutie odvolacieho

súdu ani nenapadli.

Na námietky dovolateľov spočívajúce v tom, ţe súd mal uveriť výpovedi ţalovanej 1/

urobenej v inom konaní, resp. ţe mal uveriť a teda vychádzať z výpovedí účastníkov

urobených po zmene ţaloby, zo ţaloby o určenie času splnenia, na ţalobu o plnenie

(súd zmenu pripustil uznesením zo 6. októbra 2008), dovolací súd neprihliadol, lebo tieto

neboli spôsobilé spochybniť logiku úsudku odvolacieho súdu o tom, čo bolo dokazovaním

zistené. Navyše, ţalobkyňa 1/ aj na pojednávaní 7. októbra 2008 (i na pojednávaní

pred odvolacím súdom č.l. 175 spisu) uviedla, ţe u všetkých pôţičiek sa dohodli

so ţalovanými na tom, ţe „pôţičku vrátia, keď budú mať peniaze“ (viď zápisnicu

o pojednávaní č.l. 82 spisu), čo potvrdila na tomto pojednávaní aj ţalovaná 1/, ktorá uviedla,

ţe sa dohodli na tom, ţe zvyšok pôţičky postupne uhradia, „keď budú mať finančné

prostriedky“ (viď zápisnicu o pojednávaní č.l. 84 spisu). Ţalobcovia preto v dovolaní

nenáleţite argumentujú, ţe práve z výpovedí všetkých účastníkov urobených na tomto

pojednávaní vyplýva, ţe medzi účastníkmi nebol dohodnutý čas vrátenia pôţičiek. Naopak,

tieto výpovede účastníkov konania dokazujú správnosť postupu odvolacieho súdu, keď si

osvojil skutkové zistenie, zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov, podľa ktorého ţalovaní

v zmysle vzájomnej dohody zaplatia dlh, aţ budú môcť.

Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobcovia v dovolaní výslovne

uplatňujú (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane

jeho obsahového vymedzenia.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe písomnú

listinu zo 16. marca 2006 nemoţno podľa jej označenia a ani podľa jej obsahu povaţovať za

6

dohodu o urovnaní v zmysle . Dovolací súd sa stotoţňuje s dôvodmi v tomto smere

v rozhodnutí odvolacieho súdu uvedenými a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Napokon, odvolací súd správne vec po právnej stránke posúdil, keď na ním zistený

skutkový stav aplikoval ustanovenie , podľa ktorého, ak je čas plnenia ponechaný

na vôli dlţníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo

v súlade s dobrými mravmi. V súlade s týmto ustanovením správne vyvodil, ţe ak ţalobcovia

podali ţalobu na plnenie skôr, neţ čas plnenia na ich návrh určil súd, ide o stav, kedy dlh nie

je splatný. Ţalobu na plnenie povaţoval preto správne za predčasne podanú, ktorej nebolo

moţné vyhovieť.

Obsah dovolania ţalobcov nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov v ňom uvedených. Ţalobcovia

preto napadli dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli

zistené vady uvedené v a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalobcov podľa zamietol.

Ţalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovaným v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli,

preto im neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. augusta 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová