Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-1-2021.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: ELEKTROMONT J. M. P., s. r. o., so sídlom Kľušovská Zábava 243, 086 22 Kľušov, IČO: 36 502 731, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805, proti žalovanému: Sociálny dom ANTIC n. o., Bardejov, so sídlom Pod Papierňou 1662/71, 085 01 Bardejov, IČO: 42 092 426, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice
- Staré Mesto, IČO: 35 514 892, o zaplatenie 21.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1Cb/38/2018-131 z 20. júla 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník ústne uzatvorili dve zmluvy o pôžičke, na základe ktorých veriteľ poskytol dlžníkovi 22. apríla 2015 pôžičku vo výške 15.000,- eur a 27. apríla 2015 pôžičku vo výške 6.000,- eur. Dokladmi o odovzdaní týchto peňažných prostriedkov dlžníkovi sú výdavkové pokladničné doklady vystavené veriteľom a podpísané oboma zmluvnými stranami. Pri odovzdávaní peňažných prostriedkov dlžník povedal veriteľovi, že mu peniaze vráti akonáhle ich bude mať. Dlžník poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi nevrátil, preto ho veriteľ písomne vyzval na ich vrátenie. Veriteľ určil za deň, od ktorého bol dlžník v omeškaní 26. február 2018 z dôvodu, že v tento deň podal na Okresný súd Banská Bystrica predmetnú žalobu voči dlžníkovi.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k ústnemu uzatvoreniu zmlúv o pôžičke a k poskytnutiu peňažných prostriedkov spolu vo výške 21.000,- eur, čo osvedčili zmluvné strany podpísaním dvoch výdavkových pokladničných dokladov a reálnym odovzdaním peňazí z dispozície veriteľa dlžníkovi podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté úroky za poskytnutú pôžičku a súčasne žalobca nemá v obchodnom registri zapísaný predmet podnikania poskytovanie úverov.
4. Súd prvej inštancie nemal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že dohodou zmluvných strán došlo k započítaniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky, jej výšku, započítanie pohľadávok, ani nenavrhol predložiť dôkazy o započítaní pohľadávok žalobcovi.
5. Súd prvej inštancie považoval za opodstatnenú námietku žalovaného, že pohľadávka žalobcu nebola v čase podania žaloby až doposiaľ splatná, pretože podľa názoru súdu zo žalobcom predložených dôkazov nie je možné dospieť k záveru, ako bola medzi zmluvnými stranami dojednaná splatnosť pôžičiek poskytnutých žalovanému. Žalobca však vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom 23. júna 2020 uviedol, že splatnosť oboch pôžičiek bola ponechaná na vôli žalovaného. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 254/2009 z 28. septembra 2010, v ktorom súd vyslovil, že ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté; nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu (ako je tomu v prípadoch uvedených v ustanovení § 563 OZ); môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný. Z toho vyplýva, že v týchto prípadoch nemôže začať bežať ani premlčacia doba na vymáhanie dlhu, pretože veriteľ môže svoje právo vykonať v zmysle ustanovenia § 101 OZ (a teda pohľadávku vymáhať) až po uplynutí lehoty splatnosti určenej rozhodnutím súdu.
6. V rozhodnutí o žalobe podľa § 564 OZ sa súd obmedzí na určenie splatnosti dlhu bez toho, aby dlžníkovi ukladal povinnosť dlh splniť. Predpokladom takéhoto rozhodnutie je zistenie, že záväzok bol dohodnutý a že čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka. Pretože ide len o nahradenie prejavu vôle dlžníka ohľadne doby splatnosti, nemusí súd v tomto konaní zisťovať, či dlh platne vznikol a či a v akom rozsahu existuje. To musí byť preukázané až v konaní o splnenie takéhoto záväzku. Rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 564 OZ je konštitutívne v tom zmysle, že dlžník nie je do určenia času splnenia súdom povinný veriteľovi plniť. Súd preto nemôže určiť čas splnenia dlhu tak, aby sa dlžník v okamihu právoplatnosti výroku rozsudku ocitol v omeškaní. Súd konajúci o žalobe o určenie času splatnosti dlhu nie je viazaný časom splatnosti, ktorý navrhuje žalobca. Zároveň súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 22/2010 z 10. augusta 2011, podľa ktorého pred určením času plnenia podľa § 564 OZ rozhodnutím súdu, pokiaľ bol čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, nemožno vyhovieť žalobe na plnenie z jej predčasnosti, keďže dlh ešte nie je splatný.
7. S poukazom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmlúv o pôžičke, že žalobca odovzdal v deň uzatvorenia týchto zmlúv peniaze žalovanému, že žalobca prenechal splatnosť predmetných pôžičiek na žalovanom, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe mal predchádzať iný návrh zo strany žalobcu, ktorým by inicioval konanie o určenie splatnosti pôžičky. Až následne, po tom, čo by žalovaný svoj dlh nesplnil do určenej lehoty splatnosti, žalobca by mohol podať žalobu, ktorou by súd mohol žalovaného zaviazať na predmetné plnenie. Keďže žalobe nebolo možné z týchto dôvodov vyhovieť, súd žalobu ako predčasne podanú zamietol.
8. Súd prvej inštancie prehodnotil skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalobcu z 29. júna 2020 aj napriek tomu, že mu bolo doručené po zákonnej koncentrácii konania. V tomto podaní žalobca okrem iného uviedol, že splatnosť pôžičky nastala 25. apríla 2017, keď došlo k stretnutiu zmluvných strán a započítaniu pohľadávok. Avšak z vyjadrenia žalovaného zo 14. júna 2017, na ktoré žalobca poukazoval, vyplýva, že žalovaný sa so žalobcom v tento deň dohodol na ústnom započítaní ich pohľadávok, čím žalobcova pohľadávka zanikla. Preto súdu nebolo zrejmé, ako dospel žalobca k názoru, že týmto úkonom žalovaného došlo k určeniu splatnosti pôžičky, keď z tejto odpovede žalovaného je zrejmé, že uvedeným dňom považoval pohľadávku za zaniknutú a navyše, ide o dva rôzne právne úkony.
9. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, 9, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a § 563, § 564, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami poukázal na skutočnosť, že pred začiatkom súdneho konania žalovaný uznával existenciu pôžičky, dobu splatnosti a spôsob zániku jeho dlhu, pričom podľa tvrdenia žalovaného k určeniu dátumu splatnosti malo dôjsť na osobnom stretnutí 25. apríla 2017 v sídle žalovaného a dlh mal zaniknúť vzájomným zápočtom, čo vyplýva nielen z listu žalovaného zo 14. júna 2017, ale aj z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. V dôsledku toho mal za to, že 25. apríl 2017 je dňom splatnosti pôžičky (za deň splatnosti pôžičky tento deň vo svojich podaniach označil aj sám žalovaný), avšak žalovaný nepreukázal, že by k vysporiadaniu pôžičky (záväzku žalovaného vrátiť poskytnuté plnenie) došlo vzájomným zápočtom. Neakceptoval tiež procesnú obranu žalovaného, ktorá podľa neho spočívala na troch návrhoch predložených súdu, a to 1. pôžička zanikla 25. apríla 2017 po vzájomnej dohode o započítaní (list žalovaného datovaný 14. júna 2017), 2. pôžička neexistovala, 3. pôžička vznikla, ale splatnosť bola ponechaná na vôli dlžníka, keďže podľa jeho názoru procesná obrana nespočíva v prednesení možností daných súdu na výber pre jeho rozhodnutie, ale v preukázaní tvrdení. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi trovy prvoinštančného, aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
16. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.
17. Pokiaľ žalobca uznanie existencie pôžičky, doby jej splatnosti a spôsobu zániku dlhu žalovaného odôvodňoval okolnosťami uvádzanými v liste zo 14. júna 2017 označenom ako „Výzva na vrátenie predmetu pôžičky - odpoveď“ (č. l. 15 spisu), ktorý žalovaný adresoval právnemu zástupcovi žalobcu, odvolací súd sa s touto jeho argumentáciou nestotožnil. Z tohto listu vyplýva, že žalovaný neeviduje žiadne podlžnosti voči žalobcovi, o čom svedčí aj osobné stretnutie sporových strán uskutočnené 25. apríla 2017 v priestoroch žalovaného, na ktorom boli preukázané vzájomné zápočty a došlo k obojstrannej dohode, ale aj to, že žalovaný zistil, že pravdepodobne došlo neoprávnene k úhrade žalobcovi z rozpočtu štátu v sume 29.968,53 eur s DPH, k čomu však žalovaný nevedel zaujať právne stanovisko, a preto uviedol, že o tom by mohol rozhodnúť iba súd.
18. Odvolací súd podotýka, že žalovaný v predmetnom liste na jednej strane popiera existenciu záväzku voči žalobcovi (...žalovaný neeviduje žiadne podlžnosti voči žalobcovi...) a na druhej strane iba uvažuje o možnom spôsobe zániku dlhu, keďže najskôr deklaruje, že osobné stretnutie sporových strán, na ktorom boli preukázané vzájomné zápočty a došlo k obojstrannej dohode, sa uskutočnilo 25. apríla 2017 v priestoroch žalovaného, avšak neskôr konštatuje, že pravdepodobne došlo neoprávnene k úhrade žalobcovi z rozpočtu štátu v sume 29.968,53 eur s DPH, k čomu však nevie zaujať právne stanovisko, a preto uvádza, že o tom by mohol rozhodnúť iba súd. Za týchto okolností a pri absencii akéhokoľvek dátumu explicitne uvedeného v liste žalovaného, ktorý by bolo možné (v zhode so žalobcom) považovať za uznanie doby splatnosti pôžičky, nemal odvolací súd za preukázaný dátum splatnosti pôžičky.
19. Čo sa týka žalobcom spomínaného odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, tento podľa názoru odvolacieho súdu ešte viac spochybňuje relevantné skutočnosti, keďže žalovaný v ňom nielenže popiera existenciu akéhokoľvek záväzku voči žalobcovi, ale zmieňuje sa v ňom o svojej pohľadávke, ktorá bola započítaná oproti pohľadávke žalobcu ústnou dohodou strán konania 25. apríla 2017, ktorú však nijako bližšie nešpecifikuje.
20. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že procesná obrana žalovaného spočívala na troch návrhoch predložených súdu, pretože podľa zápisnice o pojednávaní konanom 23. júna 2020 právna zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že bola podaná predčasne a následne sa relevantne vyjadrovala k predneseným tvrdeniam žalobcu, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu v celom rozsahu spochybnila.
21. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že započítanie pohľadávok a splatnosť pohľadávok, ktorými sa žalobca a žalovaný zaoberali vo svojich podaniach a prednesoch, nemožno stotožňovať.
22. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
23. Teda, ak vzájomné pohľadávky zmluvných strán zaniknú započítaním, nemá zmysel, aby sa veriteľ domáhal návrhom doručeným súdu určenia času plnenia dlhu dlžníkom. Ak by bol v danom prípade žalovaný 25. apríla 2017 započítal pohľadávky žalobcu vo výške 21.000,- eur proti nejakej svojej pohľadávke resp. pohľadávkam v rovnakej výške, dlh žalovaného by bol v tento deň splatný, pohľadávka žalobcu by zanikla a veriteľ (žalobca) by sa už nemohol domáhať jej zaplatenia žalobou. Keďže žalovaný vzájomné pohľadávky 25. apríla 2017 nezapočítal, ani v tento deň neprejavil vôľu splniť svoj dlh žalobcovi iným spôsobom, nie je správne tvrdenie žalobcu, že 25. apríl 2017 bol dňom splatnosti poskytnutých pôžičiek.
24. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).