Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX/X, T. O., 2./ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, S., obaja zastúpení: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351 proti žalovanému: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. XX, S., zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, o zaplatenie sumy 58.223,75 eur s prísl. o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -379 zo dňa 13.04.2018 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, ku ktorej sú títo povinní spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, pri ktorom vzal do úvahy konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal od žalobcov 1/ a 2/ v postavení žalovaných, zaplatenia sumy 9.294,32 eur s prísl. V predmetnom konaní bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalobcovia podali odpor a uplatnili si vzájomnou žalobou pohľadávku vo výške 58.223,75 eur. Uznesením č.k. -314 zo dňa 18.04.2013 súd konanie o vzájomnom návrhu žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. a ktorého predmetom je nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu škody vo výške 58.223,75 eur s prísl. voči žalovanému, ktorej sa žalobcovia domáhajú titulom jeho objektívnej zodpovednosti, keď v rozhodnom čase bol konateľom spoločnosti Autoslužby Rehák + Zaťko s.r.o.. Žalobcovia tvrdili, že v období od 09.01.2006 do 21.04.2008 žalovaný v postavení konateľa neoprávnene a na základe fiktívnych dokladov, ktoré mali byť vystavené elektronickou registračnou pokladňou podnikateľským subjektom P. S. - MT, vybral z pokladne spoločnosti finančné prostriedky na nákup tovaru, ktorý ale nebol spoločnosti nikdy dodaný. P. S. vystavenie takýchto dokladov, dodanie tovaru, ako i prijatie súm vyplývajúcich z týchto dokladov poprel čestným prehlásením, ako i existenciu záväzkového vzťahu so spoločnosťou, ktorej bol žalovaný konateľom v rozhodnom čase a ako vyplynulo i z jeho výpovede v konaní vedenom pod sp. zn. . Poskytnutie finančných prostriedkov z pokladne spoločnosti žalovanému v rozhodnom období potvrdila aj svedkyňa H. M.. V konaní vedenom pod sp. zn. a ani v konaní vedenom pod sp. zn. nebolo súdom skúmané, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami, ktoré mal žalovaný v dotknutom období z pokladne spoločnosti vybrať, či boli použité na chod spoločnosti alebo len na osobný prospech žalovaného. Žalobcovia

uviedli, že závery, ku ktorým dospel súd v konaní vedenom pod sp.zn. sú nesprávne, rozhodnutie je nezákonné, pretože súd bezdôvodne spochybnil dôkazy navrhované žalobcami. V tomto konaní sa však koná o samostatnom nároku žalobcov voči žalovanému, preto nie je dôvodné postupovať v zmysle záverov vyslovených súdom v konaní vedenom pod sp.zn. . Otázka zásob tovaru v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. bola riešená v konaní vedenom pod sp. zn. a tiež sp. zn. , v ktorých svedkyňa D. vypovedala, že v roku 2010 robila určitú sumárnu kontrolu skladových zásob aj spätnú inventarizáciu a bolo potrebné urobiť opravy a úpravy v dokladoch skladových zásob, pretože účtovne nesedeli a preto sa vykonalo viacero opravných operácií. Pohľadávku, ktorú si žalobcovia uplatňujú v tomto konaní voči žalobcovi nadobudli Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvorili so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. a ktorú zmluvu podpísali dňa 12.07.2010.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v konaniach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. a sp. zn. bolo rozhodované na základe predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí, ktoré mali preukázať opodstatnenosť nároku žalobcov na náhradu škody. Všetky žalobcami v tomto konaní uvádzané dôkazy ale už boli posúdené a vyhodnotené v označených konaniach a predmetom tohto konania je tak len posúdenie, či z takýchto dôkazov môže vyplývať nárok na peňažnú čiastku, ktorej sa žalobcovia v konaní domáhajú. Žalobu označil za nedôvodnú, pretože k žiadnej škode jeho konaním nedošlo, nie je preukázané jeho zavinenie a z účtovníctva spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. jednoznačne vyplýva, že stav skladových zásob bol v rozhodnom období v poriadku, nevykazoval sa žiaden chýbajúci tovar na sklade a všetky čestné prehlásenia predložené v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. nemajú žiadnu oporu v účtovných dokladoch spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. Súvaha ziskov a strát za roky 2006, 2007, 2008, ktorá je založená v spise pod sp. zn. tiež neeviduje žiadne manká a škody. Na vec sa vzťahujúce skutkové zistenia sú uvedené v spisoch sp. zn. a sp. zn. a Zmluvu o postúpení pohľadávky, na ktorú žalobcovia poukazujú považuje za antidatovanú. Skutočnosť, či P. S. eviduje alebo neeviduje nejaké listiny vo svojom účtovníctve, nemôže byť rozhodujúcou. Podstatným je, že účtovné doklady, ani uzávierky, ani stav tovaru na skladoch, nevykazujú údajný schodok, ktorý mal podľa žalobcov spôsobiť žalovaný. Naviac otázka náhrady škody voči žalovanému bola riešená ako prejudiciálna v konaniach Okresného súdu Trnava vedených pod sp. zn. a sp. zn. , pričom ani v jednom z uvedených konaní nebolo zistené, že by žalovaný svojim konaním spôsobil škodu spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. alebo spoločnosti AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o. Vec vedená pod sp. zn. je v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. už právoplatne skončená a dovolanie podané v tejto veci bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. odmietnuté.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli žalovanú pohľadávku ako postupníci od postupcu, ktorým bola spoločnosť AUTOSLUŽBY A+A s.r.o. bezodplatne.

5. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vychádzal i z výsledkov konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. .

6. Žalobca 1/ uviedol, že o škode, ktorú si voči žalovanému uplatňuje v tomto konaní spoločne so žalovaným 2/ sa dozvedel po bližšom preskúmaní zákazok a vtedy zistil, že od P. S. z Prešova mali nejaké súčiastky prinesené, ale po odchode žalovaného zo spoločnosti im už nič nedodával.

7. Žalobca 2/ v konaní vedenom pod sp.zn. vypovedal, že pri kontrole skladových zásob sa našiel znalecký posudok č. 6/2009 vyhotovený znalcom Ing. Morávekom, ktorý preukazuje, že na sklade neboli náhradné diely za obdobie roku 2008 tak, ako sú uvedené v daňovom priznaní, pričom povinnosť viesť účtovníctvo mal žalovaný, on podával daňové priznanie za rok 2008, zabezpečoval obchody a objednával náhradné diely od jednotlivých dodávateľov. V spoločnosti AUTOSLUŽBY A+A s.r.o, predtým pod obchodným menom AUTOSLUZBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o., ale bol stále nedostatok finančných prostriedkov, spoločnosť mala dlhy, preto bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorému bolo vyhovené. Za podozrivú označil skutočnosť, že po odpredaji obchodného podielu žalovaného niektorí dodávatelia, od ktorých údajne spoločnosť nakupovala, im prestali súčiastky dodávať a záhadným spôsobom z trhu zmizli.

8. Žalobcovia poukazovali na to že v čase, keď žalovaný bol jedným z konateľov spoločnosti porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z ust. § 135a Obchod. zák. a v období od 09.01.2006 do 21.04.2008 ako konateľ spoločnosti uzatváral fiktívne obchody s P. S. so sídlom v Prešove. V postavení konateľa schválil výdavkové listy spoločnosti vystavené na vyplatenie finančnej hotovosti pre tohto dodávateľa, vybral v hotovosti zo spoločnosti finančné prostriedky na nákup tovaru, ktorý ale spoločnosti nikdy nebol dodaný a P. S. ani nevstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou v čase, keď jej konateľom bol aj žalovaný. Obaja žalobcovia vyslovili presvedčenie, že žalovaný ako konateľ schválil pokladničné doklady - výdajkové listy, vyhotovil fiktívne doklady z elektronickej registračnej pokladne, na ktorých ako dodávateľ je uvedený P. S., ktorému ale nikdy nevznikla povinnosť dodať spoločnosti v nich uvedený tovar, tento neprevzal od žalovaného žiadne finančné prostriedky, na základe ktorých by bol voči spoločnosti zaviazaný na dodanie tovaru. P. S. uviedol, že neeviduje vo svojom účtovníctve žiadne doklady, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o., resp. AUTOSLUŽBY A+A s.r.o.. Na základe vyjadrenia uvedeného podnikateľa majú žalobcovia za to, že žalovaný vybral neoprávnene zo spoločnosti finančné prostriedky, čím poškodil záujmy spoločnosti a spôsobil jej škodu vo výške 76.274,27 eur, ktorú dňa 12.07.2010 spoločnosť zmluvou o postúpení postúpila ako svoju pohľadávku na žalobcov, ktorí si ju v tomto konaní uplatňujú voči žalovanému.

9. Žalovaný ku skutočnostiam, ktoré uvádzali žalobcovia už v konaní vedenom pod sp.zn. potvrdil, že v máji 2008 došlo v spoločnosti AUTOSLUŽBY A+A s.r.o. k zmene spoločníka a konateľa. Spochybnil ale údaj podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2010 a tvrdil, že táto nebola podpísaná v deň, ktorý je na nej uvedený, ale dodatočne, pretože sa nenachádza ani v zbierke listín a zrejme je antidatovaná, vzhľadom na rozhodnutie súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku.

10. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal predovšetkým z dokazovania vykonaného v konaniach vedených pod sp.zn. a , na ktoré v odôvodnení rozhodnutia odkazoval a v ktorých bolo preukázané, že žalovaný v čase od 07.12.2005 do 10.06.2008 bol v spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o., neskôr pod obchodným menom AUTOSLUŽBY A +A, s.r.o. vo funkcii konateľa a súčasne spoločníka. Dokazovanie ale nepreukázalo, že by boli splnené podmienky vyžadované podľa ust. § 135a Obchod. zák. pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, pretože nebolo preukázané žiadne konkrétne porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa, ktorého konania sa mal dopustiť pri výkone tejto funkcie ako jednej zo zákonných podmienok. V konaní nebolo preukázané, že spoločnosti vznikla škoda vo výške 76.276,27 eur a teda ani v žalobcami požadovanej výške 58.223,75 eur, ktorú títo určili z doložených výdavkových pokladničných dokladov, ktoré mali preukázať neopodstatnenosť výberov finančnej hotovosti žalovaným zo spoločnosti, čím by došlo k zmenšeniu majetkového stavu spoločnosti. Žalovaný i žalobca 2/ v konaní vedenom pod sp. zn. potvrdili, že sa v spoločnosti každoročne vykonávala inventúra na zistenie skutočného stavu majetku a záväzkov, ale v súdnom konaní žalobcovia nevedeli uviesť ani preukázať inými listinnými dokladmi ako účtovnými závierkami, aký bol ich výsledok za dané obdobie. Žalobca 2/ však potvrdil, že inventúrny stav je zhodný s účtovnými závierkami za príslušné obdobie.

11. K tomuto skutkovému stavu prvoinštančný súd zdôraznil, že ak mala vzniknúť spoločnosti škoda v žalobcami požadovanej výške a to konaním žalovaného, ktorý si mal vybrať na základe predložených výdavkových listov a ponechať finančné prostriedky z pokladne spoločnosti, ku ktorým síce predložil pokladničné doklady, ale tieto mal sfalšovať a na základe takýchto falošných dokladov mal byť uvedený tovar zaúčtovaný do evidencie spoločnosti, tak tieto skutočnosti sa mali nepochybne odraziť v účtovných závierkach ako manko, kedy skutočný stav majetku by bol nižší ako účtovný. Podľa žalobcov v roku 2006 mala vzniknúť škoda vo výške 38.612,33 eur, v roku 2007 vo výške 34.737,64 eur a v roku 2008 vo výške 2.926,31 eur, avšak z predložených Výkazov ziskov a strát za uvedené roky spoločnosť nevykazovala žiadne manká a škody v udávanej výške.

12. Vznik škody spoločnosti bol spochybnený faktúrami, ktoré predložil žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý údajne nemal byť spoločnosti dodaný a ku ktorému mali byť vyhotovené len fiktívne doklady, bol riadne dodaný, zaevidovaný, poskytnutý a vyfakturovaný konečnému spotrebiteľovi, ktorý je na faktúrach uvádzaný ako objednávateľ zákazky. Rozdielne identifikačné číslo tovaru dodávateľa a odberateľa môže byť dôsledkom rôzneho prideľovania

čísla jednotlivými podnikateľskými subjektmi pri tvorbe skladových zásob, čo ale nepreukazuje, že ide o rozdielny tovar.

13. Žalobcovia vo svojich výpovediach v konaní vedenom pod sp. zn. uviedli, že o škode, ktorú si v tomto konaní uplatňujú sa dozvedeli až v roku 2010, keď účtovníctvo prevzala nová ekonómka P. D.. Uvedená vypovedala v konaní vedenom pod sp. zn. ako svedkyňa a uviedla, že vychádzala len z účtovných dokladov, ktoré jej poskytli žalobcovia a v čase, keď preberala účtovníctvo ju konatelia spoločnosti upozornili, že nesedia tovarové zásoby s účtovnými podkladmi a že na sklade bolo viac tovaru ako výdajok. Z uvedeného je teda zrejmé, že spoločnosť mala reálne viac tovaru na sklade ako bolo účtovne evidované. Ak by sa ale žalovaný dopustil žalobcami tvrdeného konania a vystavoval by fiktívne doklady, stav zásob by bol nižší ako stav evidovaný. Súd tak ani z výpovede tejto svedkyne v konaní pod sp. zn. nezistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by spoločnosti mala byť spôsobená konaním žalovaného škoda.

14. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa úpravy uvedenej v § 135a ods. 2 Obchod. zák., § 261 ods. 6 písm. a/, § 373 Obchod. zák., § 39 a § 524 ods. 1 Obč. zák.

15. Vyhodnotením dokazovania dospel súd k záveru, že zo strany žalobcov nebolo preukázané splnenie ani ďalšieho predpokladu vyžadovaného zákonom pre vznik zodpovednosti žalovaného ako konateľa za škodu, ktorú mal spôsobiť spoločnosti, keďže nepreukázali porušenie žiadnej konkrétnej povinnosti. Podľa žalobcov takýmto protiprávnym úkonom malo byť vyhotovenie fiktívnych dokladov z registračnej pokladne, v ktorých ako dodávateľ tovaru je uvedený P. S. a na základe ktorých mala byť z pokladne spoločnosti následne poskytnutá žalovanému ako konateľovi finančná hotovosť, ktorú mal použiť pre svoj osobný prospech. Takéto konanie podľa žalobcov preukázali čestné vyhlásenia H. M. a U. A., podľa ktorých boli vydané výdavkové listy a im zodpovedajúca finančná hotovosť z pokladne spoločnosti žalovanému, ku ktorým evidovali pokladničné bloky od P. S. - MT. V závere týchto čestných prehlásení obe vyhlásili, že tovar neprebrali na sklad, ani do inej evidencie. Výdaj finančných prostriedkov menované potvrdili aj svedeckými výpoveďami v konaní vedenom pod sp. zn. .

16. K výpovediam uvedených svedkýň prvoinštančný súd uviedol, že síce potvrdzujú výdaj finančnej hotovosti žalovanému, ale nepreukazujú protiprávne konanie žalovaného, falšovanie dokladov, ani použitie týchto prostriedkov pre osobný prospech. Z výpovedí svedkýň len vyplynulo, že sa bežne poskytovali finančné prostriedky z pokladne aj iným konateľom spoločnosti a tiež skladníkom a to na zaplatenie tovaru aj od iných dodávateľov Okrem toho zo svedeckej výpovede svedkyne M. vyplynulo, že so záverom uvedeným v čestnom prehlásení, podľa ktorého nepreberala na sklad a ani do inej evidencie tovar uvedený na pokladničných blokoch nesúhlasí a je zrejmé, že vykonávala evidenciu tovaru uvádzaného na pokladničných blokoch P. S. - MT na sklad.

17. Žalobcovia protiprávnosť konania žalovaného preukazovali tiež čestným prehlásením a svedeckou výpoveďou P. S. ktorý uviedol, že bloky vystavené z registračnej pokladne a označené v konaní, neboli ním vystavené, od roku 2005 so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o. neobchodoval a za obdobie rokov 2006 až 2008 neprijal od spoločnosti žiadne finančné prostriedky. Proinštančný súd však ani týmito dôkazmi nemal za preukázané, rovnako ako bolo skonštatované i v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , protiprávnosť konania žalovaného a to z dôvodu, že žalovaným boli na vyvrátenie tvrdení svedkov a žalobcov predložené faktúry týkajúce sa niektorých výdavkových pokladničných dokladov, ktoré boli vydané z elektronickej registračnej pokladne P. S., a z ktorých vyplýva, že tovar v nich uvedený bol použitý a aj fakturovaný konkrétnym zákazníkom spoločnosti, čím bolo spochybnené tvrdenie žalobcov, že sa jedná o doklady fiktívne a finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému vyplatené z pokladne spoločnosti použil pre svoju osobnú potrebu. Ak by mal súd tvrdenia žalobcov uznať ako pravdivé, nemohol byť takto zakúpený tovar evidovaný a ďalej poskytnutý konkrétnym odberateľom spoločnosti a im aj fakturovaný.

18. Súd prvej inštancie osobitne hodnotil výpoveď svedka P. S. a rovnako ako súd v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k názoru, že bola zmätočná a nedôveryhodná. Uvedený svedok k svojim tvrdeniam neposkytol a ani neuviedol žiadne písomné dôkazy a na dotaz súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , aby popísal ako vyzeral pokladničný doklad vydaný ním alebo jeho pracovníkmi, nebol ochotný odpovedať. Svedok P. S. mal svoje prevádzky aj v okolí Trnavy, Bratislavy, Nitry, Trenčína,

zamestnával okolo 500 zamestnancov a bolo bežným spôsobom obchodovania telefonické objednanie tovaru bez písomnej zmluvy a zaplatenie pri jeho prevzatí, čo potvrdili aj žalobcovia a svedkovia vo svojich výpovediach. Samotnú skutočnosť, že P. S. neevidoval vo svojom účtovníctve žiadne doklady o obchodovaní medzi ním a spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o , resp. AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o. vyhodnotil súd ako nepodstatnú s poukazom na to, že žiadne účtovné doklady v žiadnom zo spisových materiálov jednotlivých súdnych konaní doložené neboli. Ak P. S. účtovnými dokladmi z daného obdobia nedisponuje, nemá súd ako skutočnosti tvrdené žalobcami verifikovať a dôkazy založené len na čestnom prehlásení a svedeckej výpovedi svedka P. S. súd zhodnotil ako nedostatočné pre zmätočnosť jeho výpovede, z ktorej dospel súd k názoru i o nedostatočnej dôveryhodnosti tohto svedka.

19. Prvoinštančný súd pri posudzovaní žaloby nemohol akceptovať ani znalecký posudok zo dňa 10.02.2009, ktorý žalobcovia predložili v konaní vedenom pod sp. zn. a na ktorý poukazovali ako dôkaz o porušení povinnosti žalovaného ako konateľa aj v tomto konaní. Uvedený posudok žalobcovia predložili až v roku 2016, ale k prevodu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti, ktorej bol spoločníkom a tiež konateľom došlo dňa 06.06.2008. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula medzi vypracovaním znaleckého posudku a prevodom obchodného podielu žalovaného a skončením jeho funkcie konateľa mohla nastať podstatná zmena v zásobách obchodnej spoločnosti vykonávajúcej podnikateľskú činnosť a naviac, znalecký posudok hodnotil hodnotu súboru strojových zariadení v majetku spoločnosti a nie zásoby náhradných dielov, preto na tento dôkaz prvoinštančný súd ani neprihliadol.

20. Ako neurčité označil prvoinštančný súd i vyjadrenia žalobcov k okolnostiam samotnej škody, o ktorej sa mali dozvedieť a tiež o tom, že ju spôsobil a za jej vznik zodpovedá žalovaný na základe svojich podozrení o strácaní sa finančných prostriedkov zo spoločnosti. Ak by mali byť ich podozrenia pravdivé, nebolo preukázané, že by po obchode žalovaného ako spoločníka i konateľa nastalo zlepšenie finančnej kondície spoločnosti. Súd nahliadnutím do konkurzného spisu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. zistil, že spoločnosť bola v úpadku aj po roku 2008, mala neuhradené záväzky z úverovej zmluvy zo dňa 03.12.2008, ktorú podpísali žalobcovia, z leasingových zmlúv zo dňa 18.08.2008 a 15.04.2009, ktoré zmluvy tiež uzatvorili žalobcovia po odchode žalovaného zo spoločnosti a v konkurze boli uplatnené pohľadávky z faktúr z roku 2009, z piatich zmlúv so spoločnosťou Orange, ktoré boli uzatvorené dňa 21.12.2010. Ďalej súd tiež zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaným spoločnosť AUTOSLUŽBY A +A, s.r.o. nemala žiadne dlhy. Tieto zistenia potvrdilo aj konanie žalobcov, ktorí po odchode žalovaného zo spoločnosti uzatvorili úverové leasingové zmluvy a ďalšie zmluvy, z ktorých vznikali dlhy, preto aj žalobcovia ako konatelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu, ktoré konanie bolo aj začaté, ale zastavené pre nedostatok majetku spoločnosti a spoločnosť bola dňom 29.04.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra.

21. Za nepreukázanú vyhodnotil súd aj existenciu samotnej pohľadávky na náhradu škody voči žalovanému, ktorú žalobcovia nadobudli postúpením od spoločnosti AUTOSLUŽBY A+A, s.r.o. uzatvorenej dňa 12.07.2010. Uvedená pohľadávka je spochybnená i tým, že nebola vôbec účtovne evidovaná v účtovníctve spoločnosti AUTOSLUŽBY A+A s.r.o., a ktorá bola postúpená pred začatím konkurzného konania na žalobcov. Ak tomu tak bolo, mal ju v takom prípade správca vyhodnotiť ako odporovateľný úkon bez primeraného plnenia, pretože bola postúpená bezodplatne. Naviac konkurzný spis nepreukazuje, že by správca mal o nej vedomosť napriek tomu, že zisťoval hodnotu majetku dlžníka. Súd prvej inštancie vzal tiež do úvahy, že predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok žalobcovia správcovi ani neoznačili napriek tomu, že ich vyzýval na predloženie zoznamu zmlúv urobených počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Práve žalobcovia, ako vtedajší konatelia úpadcu AUTOSLUŽBY A+A s.r.o., ktorí zmluvu podpísali museli mať o nej vedomosť, čo bolo hodnotené i v konaniach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. ako aj sp.zn. s poukazom na to, že žalobcovia sú spriaznenými osobami vo vzťahu k takémuto odporovateľnému právnemu úkonu, proti ktorému by musel správca reagovať podaním incidenčnej žaloby. Ak žalobcovia ako konatelia existenciu tejto zmluvy pred správcom zámerne zamlčali, ich konanie by potom napĺňalo nielen skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu upravenú v o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj skutkovú podstatu z trestného činu marenia konkurzného konania podľa , pretože takýmto konaním zámerne poškodili ostatných veriteľov úpadcu.

22. Súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých v konaní zistených skutočností konštatoval, že žalobcami vymedzené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy nepreukázali vznik škody, ani porušenie povinnosti žalovaného pri výkone pôsobnosti funkcie konateľa obchodnej spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO, s.r.o., neskôr AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o., čím neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody pre porušenie povinnosti konateľa ako vyžaduje úprava uvedená v ust. § 135a Obchod. zák.

23. Súd zaujal stanovisko aj k aktívnej legitimácii žalobcov, ktorí ju odvodzovali od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.07.2010. Zo strany žalobcov podľa názoru súdu ide o fiktívnu a antidatovanú zmluvu, ktorú žalobcovia vyhotovili dodatočne ako reakciu na nároky žalovaného uplatňované voči žalobcom v rámci iných súdnych konaní. Súd k tomuto záveru dospel zo zistenia, že suma nárokovanej škody z účtovných dokladoch spoločnosti AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o. a z predložených účtovných dokladoch spoločnosti vôbec nevyplýva, zmluva o postúpení pohľadávky sa v dokladoch spoločnosti nenachádza a jej existencia nevyplýva ani z obsahu konkurzného spisu sp. zn. , žalobcovia o nej neinformovali ani správcu úpadcu, aj keď to bola ich zákonná povinnosť a ako pohľadávku voči žalovanému ju uplatnili až ako obranu v konaní vedenom pod sp. zn. . Z uvedeného tak možno ustáliť, že predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky podpísali žalobcovia ako konatelia úpadcu až po skončení konkurzného konania na spoločnosť AUTOSLUŽBY A + A, s.r.o. a to po zániku úpadcu, ktorý v tom čase už neexistoval a tak je takáto zmluva absolútne neplatná podľa § 39 Obč. zák. a v zmysle zásady nemo plus iuris, nie je možné na základe absolútne neplatnej zmluvy previesť práva na inú osobu, v tomto prípade pohľadávku úpadcu na žalobcov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

24. V závere odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd osobitne zaujal stanovisko k návrhu žalobcov na vykonanie dôkazu výsluchom svedka P. S., ktorého predvolal, ale ktorý sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavoval, za čo mu bola súdom uložená aj poriadková pokuta. Následne bola žalobcom súdom uložená povinnosť jeho účasť zabezpečiť, k čomu nedošlo. Súd s prihliadnutím na správanie sa P. S. ako svedka vyhodnotil jeho výpoveď v konaní vedenom Okresným súdom Trnava v konaní pod sp.zn. , ktorá bola v ňom označená ako nedôveryhodná, k čomu uviedol, že nie je dôvod spochybňovať závery, ktoré už prvoinštančný súd prijal v uvedenom konaní.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané žalobcami 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní odvolacie dôvody označili poukazom na ust. , , , , . 25.1. Podľa tvrdení odvolateľov bolo v konaní protiprávne konanie žalovaného objektívne preukázané a to tak čestným prehlásením ako aj svedeckou výpoveďou P. S., z ktorej nepochybne vyplýva, že bloky z registračnej pokladne uvádzané v konaní neboli u neho vystavené, pričom ako uviedol, od roku 2005 so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. neobchodoval a neprijal od tejto spoločnosti v období rokov 2006-2008 žiadne finančné prostriedky. Je nepochopiteľné, že súd nemal týmito dôkazmi preukázané protiprávne konanie žalovaného, že pokladničné doklady sú fiktívne a že finančné prostriedky žalovaný využil pre svoju osobnú potrebu. Konštatovaním prvoinštančného súdu ktorý uviedol, že ak by bola mala spoločnosť pohľadávku vo výške žalovanej istiny voči žalovanému a túto by bezodplatne postúpila na žalobcov zmluvou o postúpení pohľadávky datovanou dňa 12.07.2010, čo bolo pred začatím konkurzného konania, musel by ju správca vyhodnotiť ako odporovateľný právny úkon bez primeraného protiplnenia. Súd značne spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcov, ale bez jediného hmatateľného listinného či iného dôkazu. Takýto záver oprel výlučne o subjektívne úvahy, ktoré nemajú oporu v relevantne vykonanom dokazovaní, tvrdenie o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je objektívne predčasné, nepresvedčivé a bez základu. Prvoinštančný súd svoje závery oprel o vyvrátiteľné domnienky, ktoré nie sú podložené a nevychádzajú z vykonaného dokazovania a bol to práve žalovaný, ktorý preukázateľne neuniesol dôkazné bremeno, hoci súd prvej inštancie do určitej miery vystupuje v postavení „advokáta“ žalovaného tým, že svojimi vyjadreniami dopĺňa nezodpovedané a nepodložené tvrdenia. 25.2. Odvolatelia ďalej namietli nepravdivosť konštatovania prvoinštančného súdu v ods. 6 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého právny zástupca v konaní uviedol, že žiadajú od žalovaného zaplatenie sumy 58.223,75 eur . V zápisnici zo dňa 15.11.2017 ale je výslovne uvedené, že súd bude rozhodovať o sume 35.651,83 eur s prísl. Žalobcovia od počiatku konania vedeného tak pod sp. zn. ako aj sp. zn. a sp. zn. uplatňujú od žalobcu, či už započítaním alebo vzájomným

návrhom celkovo sumu 76.276,27 eur. V konaní vedenom pod sp.zn. došlo k započítaniu z celkovo uplatnenej čiastky sumy 8.758,20 eur a v konaní vedenom pod sp.zn. spojené s konaním sp.zn. došlo k započítaniu sumy vo výške 31.866,24 eur z čoho vyplýva, že aktuálne je predmetom tohto konania, nie istina 58.223,75 eur ale len rozdiel sumy 76.276,27 eur s rozdielom súčtu súm 8.758,20 eur a 31.866,24 eur, čo predstavuje sumu 35.651,83 eur, ktorá je predmetom daného sporu. Touto skutočnosťou sa ale prvoinštančný súd vôbec nevyporiadal, hoci má vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej ako i na náhradu trov konania, či už vo výške zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol vyrubený súdom v nesprávnej výške a ktorý žalobcovi boli nútení zaplatiť ako aj trov právneho zastúpenia v prospech strany, ktorá má v konaní úspech. Odvolatelia zdôraznili, že konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v postupe, kedy je súd povinný svoje rozhodnutie určito a presvedčivo odôvodniť k čomu poukázali na nález ÚS SR sp.zn. . Tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnené došlo k porušeniu základného práva strany sporu, kedy sa súd právne korektným spôsobom a zrozumiteľne nevyrovnal so skutkovými okolnosťami prípadu ani s vlastnými právnymi závermi, na základe ktorých o veci rozhodol. Predmetné rozhodnutie je do značnej miery „kópiou“ odôvodnenia rozsudku vydaného v konaní vedenom pod sp.zn. dňa 30.06.2016, ktorý naviac nie je ku dňu podaného odvolania ani právoplatným a iba na zopár zmien vo formulácii textu je rovnaké, čo zakladá pochybnosť o individuálnom aspekte konkrétneho konania. Uvedené preukazuje opis zásadných tvrdení sudcu ako i podstatné časti odôvodnenia rozhodnutia vyznačené v ods. 32, 33, 34, 35, 37, 38, 39, 42, ktoré sú doslovnou reprodukciou textu z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava vydaného v konaní pod sp.zn. . 25.3. Odvolatelia v tomto i v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. vzniesli legitímnu námietku absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 06.06.2008, od ktorej si žalovaný v predchádzajúcich konaniach odvodzoval svoj nárok, pričom touto zásadnou skutočnosťou sa prvoinštančný súd v tomto konaní vôbec nezaoberal a nezaujal žiadne stanovisko. Vznik pohľadávky žalobcov titulom nároku na náhradu škody spôsobil žalovaný ako konateľ spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. v období od 09.01.2006 do 21.04.2008, ktorá pohľadávka bola v roku 2010 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená na odvolateľov, teda sú aktívne legitimovaní k uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie sa toto ich postavenie snaží v odôvodnení svojho rozhodnutia viacerými vyvrátiteľnými domnienkami a predčasnými závermi spochybňovať. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 12.07.2010 nebola právoplatne súdom určená za absolútne či relatívne neplatnú, preto vyvoláva riadne právne účinky a nebola žiadnym vykonaným dôkazom spochybnená. Práve v konaniach, na ktoré odkazuje i prvoinštančný súd, uvedenú zmluvu súd riadnym spôsobom akceptoval, prejednal a rozhodol i v otázke započítania časti pohľadávky. Záver prvoinštančného súdu, ktorý uviedol v odsekoch 43. a 44. napadnutého rozhodnutia tak spôsobuje do určitej miery zmätočnosť a rozporuplnosť zistení, kedy nie je zrejmé a určité, či dôvodom zamietnutia návrhu je absencia aktívnej legitimácie žalobcov alebo nepreukázanie existencie pohľadávky voči žalovanému, čo zakladá rovnako objektívny následok porušenia práva účastníka konania na súdnu ochranu. Súd prvej inštancie ako vyplýva z odôvodnenia mal za to, že žalovaný nekonal protiprávne napriek tomu, že preukázateľne na základe fiktívnych pokladničných dokladov čerpal počas značného časového obdobia finančné prostriedky z pokladne spoločnosti, ktoré ďalej neuhrádzal žiadnym spôsobom dodávateľovi tovaru, ktorým mal byť P. S.. Žalovaný jednoznačne ako konateľ spoločnosti porušil povinnosti uložené mu ust. § 135a Obchod. zák., pretože v čase od 09.01.2006 do 24.04.2008 ako konateľ spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. uzatvoril fiktívne záväzkovo-právne vzťahy s P. S. so sídlom Prešov, keď na základe predložených fiktívnych dokladov z registračnej pokladnice schválil výdavkové listy spoločnosti v počte 118ks vystavené za účelom vyplatenia finančnej hotovosti pre dodávateľa tovaru P. S.. V nich uvedený tovar ale nebol a reálne ani nemohol byť spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. dodaný, pretože P. S. ako živnostník preukázateľne nevstúpil do záväzkového vzťahu s touto spoločnosťou, teda jednoznačne ide o falošné doklady, ktoré sú účelovo predložené zo strany žalovaného. Ak podľa tvrdenia P. S. nevznikla povinnosť dodať tovar a neprevzal od žalovaného ako vtedajšieho konateľa spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. žiadne finančné prostriedky nebol povinný ani na žiadne plnenie. Podľa odvolateľov žalovaný získal od spoločnosti svojim protiprávnym konaním značnú finančnú hotovosť, ktorú využil pre svoj osobný prospech a tieto finančné prostriedky do spoločnosti preukázateľne nikdy nevrátil. Žalovaný do účtovníctva spoločnosti jednoznačne založil fiktívne doklady z elektronickej registračnej pokladne P. S., ktoré mali preukázať existenciu záväzkového vzťahu tak, aby ako účtovné doklady boli v súlade s účtovnými predpismi, ktorého tvrdenie dokazuje i notársky overené čestné prehlásenie P. S. zo dňa 21.06.2011 z ktorého vyplýva tvrdenie, že do žiadneho záväzkového vzťahu so spoločnosťou

AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. v rozhodnom období nevstúpil. Uvedené čestné prehlásenie P. S. podporil i svojou svedeckou výpoveďou v konaní vedenom pod sp.zn. na pojednávaní konanom dňa 27.11.2013, na ktorom výslovne uviedol, že so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. v obchodnom vzťahu v rozhodnom období nebol, k čomu uviedol, že v jeho účtovníctve sa nenachádzajú žiadne špecifikované daňové doklady. Za nelogické a zarážajúce preto odvolatelia označili konštatovanie prvoinštančného súdu v odseku 36. napadnutého rozhodnutia, ktoré pôsobí prekvapivo a nelogicky až zmätočne. Rovnako neobstojí ani úvaha súdu v tom, že ani vykonanými dôkazmi súd nemal za preukázané protiprávne konanie žalovaného, ani skutočnosť, že uvedené pokladničné doklady sú fiktívne. Odvolatelia majú za to, že žalovaný si počas výkonu funkcie konateľa v rozhodnom období nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnej úpravy uvedenej v a konal i v rozpore s Obchod. zák. Je nesporné, že žalovaný vedome a úmyselne nepostupoval v súlade so zákonom, čím naplnil znaky protiprávneho konania, ako sú uvedené v . 25.4. Odvolatelia súdu predložili celkom 119 kusov kópií výdavkových listov, ktoré schválil žalovaný s úmyslom vybrať zo spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o. finančnú hotovosť, tieto boli vystavené z elektronickej registračnej pokladnice, ktorú žalovaný založil do účtovnej evidencie s tým, že spoločnosť mala nadobudnúť na základe týchto dokladov tovar od P. S., ktorý tieto skutočnosti ale poprel. Výška škody, ktorú si žalobcovi voči žalovanému nárokujú jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania i z výpovede svedkyne D., ktorá zistila určité závažné nezrovnalosti v účtovníctve spoločnosti, preto následne opravovala chyby z predchádzajúceho účtovného obdobia v roku 2010, čo znamená, že výkazy ziskov a strát za roky 2006, 2007 a 2008 nie sú smerodajným dôkazom pre ustálenie objektívneho stavu. Pochybnosti súdu smerujúce k zisteniu, že sa žalobcovia dozvedeli o protiprávnom konaní žalovaného až v roku 2010 s tým, že existencia pohľadávky nebola vedená účtovne v účtovníctve spoločnosti, a ak by bola, tak by ju musel správca vyhodnotiť ako odporovateľný právny úkon bez primeraného plnenia, nie sú žalobcovi oprávnení hodnotiť i v súvislosti s postupom správcu v príslušnom konkurznom konaní. Vznik a výška uplatňovanej škody bola jednoznačne v konaní preukázaná a ustálená tak skutkovým ako aj právnym stavom. Žalobcovia a v konaní vypočutí svedkovia práve výpoveďami na pojednávaniach v konaniach vedených pod sp.zn. a sp. zn. potvrdili a verifikovali obsah predložených čestných prehlásení, ktoré bez nátlaku podpísali. Tieto nevyhlásili za neplatné, alebo nekorešpondujúce s realitou, pričom zásadným pri otázke vzniku škody je i vyhlásenie svedkyne H. M., ktorá v konaní vedenom pod sp.zn. výslovne uviedla, že vydala výdavkové listy a im zodpovedajúce sumy z pokladne žalovanému a evidovala pokladničné listy od pána S., pričom fyzicky tento tovar od uvedeného dodávateľa neprevzala. Odvolatelia opakovane zdôraznili, že žalovaný ako konateľ osobne zodpovedá za škodu, pretože mal konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a spoločníkov a nezodpovedal by za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, pričom ak sú obe podmienky splnené súčasne, zodpovednosť za škody nevznikne. Odvolatelia zotrvávajú na tvrdení, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou ani v dobrej viere, teda k preukázaniu svojho konania neuniesol dôkazné bremeno, pričom podľa Obchod. zák. zodpovednosť konateľov sa spravuje všeobecnými ustanoveniami zodpovednosti za škodu upravenú v a nasl. Obchod. zák. 25.5. Odvolatelia sa vyjadrili i k spochybneniu vzniku škody prvoinštančným súdom v súvislosti so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z výdavkového pokladničného dokladu č. V0700403 zo dňa 23.03.2007, vystavenom vo výške 1.277,30 eur (38.480,- Sk) za nákup jedného kusa zadného nárazníka a skrine rezervy, pričom čísla tovarov na dokladoch z elektronickej registračnej pokladne od deklarovaného dodávateľa sú úplne odlišné od čísiel tovaru označených vo faktúre vystavenej odberateľovi, čo znamená, že sa nejedná o tovar, ktorý dodal P. S.. Výdavkový pokladničný doklad č. V 0700880 zo dňa 09.07.2007 preukazuje výdaj pokladničnej hotovosti vo výške 139,25 eur (4.195,- Sk), ktorý má tiež nezhodu medzi číslami tovaru označeného na faktúre a na doklade o príjme tovaru. Nebol k nemu predložený ani dodací list, pričom zákazkový list je zo dňa 03.07.2007, čo je ale o 6 dní skôr ako mal byť tovar od P. S. dodaný a výdavkový pokladničný doklad č. V 0701481 zo dňa 14.11.2007 vo výške 582,98 eur (17.563,- Sk) za nákup jedného kusa kúrenia, ktoré malo byť následne dodané odberateľovi STAS-STAVBY A SANÁCIE s.r.o. sa síce zhoduje s číslom tovaru označeného na faktúre, ale opätovne nebol predložený dodací list svedčiaci a vyvolávajúci pochybnosť, že by išlo o tovar, ktorý mal dodať P. S.. Odvolatelia ďalej poukázali na rozporuplnú výpoveď žalovaného, ktorý v konaní vedenom pod sp.zn. uviedol, že osobne nepozná P. S., ale na pojednávaní konanom dňa 30.01.2012 už uviedol, že s pánom S. obchodoval od roku 1995 a to až do času, kým neskončil v spoločnosti. Uvedená výpoveď sa preto javí zavádzajúca a nie je pravdivé ani tvrdenie prvoinštančného súdu, že by súd dospel

k podobným záverom ako v konaniach vedených pod sp.zn. a sp.zn.7Cb/22/2011. Súd bez akýkoľvek individuálnych posúdení skutkového stavu veci a vykonania nových dôkazov a právnej argumentácie tieto aplikoval na aktuálne napadnuté rozhodnutie vo veci samej. Rovnako za nezákonný a svojvoľný odvolatelia označujú aj postup prvoinštančného súdu, ktorý dospel ku konštatovaným záverom v súvislosti s výpoveďou svedka P. S. ako aj čestného prehlásenia H. M. a U. A., ktoré označil za nedôveryhodné, pričom ide o ničím nepodložené tvrdenia súdu, hoci súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. práve z týchto záverov vychádzal. Súd nedostatočne vyhodnotil i znalecký posudok č. 6/2009 zo dňa 10.09.2009 vyhotovený Ing. Morávekom, ktorý bol predložený v konaní vedenom pod sp.zn. . Súd ale vychádza len z domnienok o tom „čo by bolo, ak by bolo“ i keď tieto skutočnosti nemá žiadnym objektívnym dôkazom podložené. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou vzniesli žalobcovia v tomto konaní ako i v konaní vedenom pod sp.zn. jednotlivé námietky podrobne odôvodnili, ale súd sa ani touto argumentáciou žiadnym spôsobom nevyporiadal . Práva žalobcov boli porušené i tým, že súd zamietol návrh na vypočutie znalca Ing. Moráveka a na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky škody, nevykonal dôkaz výsluchom svedka P. S. a nevyužil všetky zákonom mu zverené možnosti zabezpečiť ho ako kľúčového svedka pre výsledok predmetného konania. Súd prvej inštancie nedôvodne argumentuje s tým, že jeho účasť nezabezpečili žalobcovia, keď nebolo opodstatnené, aby súd prenášal povinnosť a kompetencie, ktoré mu patria na účastníkov konania, ktorí nedisponujú zákonnými prostriedkami súvisiacimi s prípravou a priebehom pojednávania samotného konania. 25.6. V závere podaného odvolania zhrnuli odvolatelia svoje návrhy a zdôraznili, že žalovaný ich uviedol pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu do omylu, čo zakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, úmyselne a vedome použil fiktívne doklady od P. S., aby mu boli zo strany spoločnosti vyplatené finančné prostriedky, čo potvrdil i svedok S., vyplatenie súm do výšky uvedenej vo vyjadrení potvrdila aj svedkyňa M.. Svedkyňa D. potvrdila, že účtovníctvo spoločnosti nebolo v súlade s reálnym stavom a teda bolo objektívne preukázané protiprávne konanie žalovaného ako i škoda, ktorú žalobcovia vyčíslili s tým, že žalovaný tieto peniaze čerpal pre svoj osobný prospech a nepoužil ich na podnikanie spoločnosti. Tiež bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného spočívajúca v predložení fiktívnych dokladov a škodou, ktorú si uplatňujú a bol to žalovaný, ktorý nepreukázal, že by finančné prostriedky, ktoré mu boli vyplatené, použil pre podnikateľskú činnosť spoločnosti AUTOSLUŽBY REHÁK a ZAŤKO s.r.o., čím je daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú spoločnosti spôsobil.

26. K odvolaniu žalobcov sa v podaní zo dňa 27.08.2018 (č.l. 429) vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu i s poukazom na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp.zn. , ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. a rozsudok vydaný v konaní pred prvoinštančným súdom pod sp.zn. preukazujú, že rozsudok, ktorí odvolatelia napadli odvolaním je úplný, správny a nie je nevyhnutné opätovne a duplicitne sa vyjadrovať k rovnakým skutočnostiam, preto odvolacie argumenty žalobcov uvedené v odvolaní neobstoja.

27. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov na podanie odvolacej repliky, ktorý ho prevzal dňa 31.07.2019, odvolaciu repliku nepodal.

28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní ( ) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

29. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a

vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať ( ), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti ( ), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ktoré podradil pod ust. ,,,,

32. Odvolací dôvod uvedený v ust. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolatelia neočakávali, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. 32.1. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a podľa nich sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Pod tento odvolací argument odvolací súd podradil námietku odvolateľov, podľa ktorej im nebol poskytnutý priestor na predkladanie dôkazov. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

33. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci procesný postup, ktorý je v súlade s procesným predpisom, súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu mu plynúce povinnosti a odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie svojim pochybením naplnil tento odvolací dôvod. Tvrdenie odvolateľov založené na tom, že očakávali po uplatnení svojich obranných prostriedkov opačné rozhodnutie nezakladá existenciu tohto odvolacieho dôvodu, rozhodnutie nie je ani prekvapivé, čomu nasvedčujú i právne názory, ktoré boli vyslovené súdmi konajúcimi vo veciach vedených pod sp. z.n a sp. zn. , v ktorom konaní vydaný rozsudok -479 zo dňa 30.06.2016 bol už potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -550 zo dňa 28.02.2019. V súdnom konaní zväčša platí, že každá strana sporu očakáva svoj úspech v spore, čo ale v prípade neúspechu neznamená, že boli porušené jej práva na spravodlivý proces. Prekvapivé rozhodnutie je spojené s princípom predvídateľnosti a s princípom právnej istoty. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , , a ).

34. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v sa vyžaduje, aby súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí ísť o taký návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, odmietnutím

ktorého je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. K uvedenému odvolací súd opäť poukazuje na vysvetlenie zamietnutia návrhu na vypočutie tohto navrhnutého svedka, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd a nemá za to, že by jeho výpoveď mohla zmeniť záver, ku ktorému dospel prvoinštančný súd. Je nesporné, že výpoveď svedka P. S., ktorá bola vykonaná v konaní vedenom pod sp.zn. vzhľadom na jej obsah nie je takou, ktorá by založila odvolateľmi označený odvolací dôvod. Svedok S. len vo výpovedi potvrdil, že účtovné pokladničné doklady neeviduje vo svojom účtovníctve, čo ale neznamená, že finančné prostriedky od žalovaného neprijal, i keď ich nemá v evidencii a tovar mu nevydal. Naviac treba vziať do úvahy, že svedok má viacero prevádzok s vysokým počtom zamestnancov a nemusí mať vedomosť o tom, ako prebiehali obchodné vzťahy na jednotlivých prevádzkach. Nie je tak vylúčené, že pokladničné bloky, ktoré nevydával osobne žalobcami označený konkrétny svedok, ale jeho zamestnanci, boli vystavené, ale neboli riadne zaúčtované a tak nepreukázali prijatie finančných prostriedkov od žalovaného. Na základe uvedeného preto výpoveď svedka S., ktorá mala potvrdiť, že on osobne nevstúpil do obchodného vzťahu so spoločnosťou AUTOSLUŽBY REHÁK A ZAŤKO s.r.o. nepreukazuje, že tovar žalovaný nenakúpil v niektorej z jeho prevádzok, preto sa svedok a žalovaný ani nestretli.

35. Pod tento odvolací dôvod možno podradiť i námietku odvolateľov, že súd nevypočul znalca Ing. Moráveka a nevykonal znalecké dokazovanie za účelom zistenia a ustálenia výšky škody. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 16.03.2018 (č.l. 363) vyplýva, že súd vyzval pred vyhlásením dokazovania za skončené, aby predniesli návrhu na vykonanie dokazovania, k čomu právny zástupca žalobcov trval iba na výsluchu svedka P. S., z toho dôvodu je tento odvolací dôvod neprijateľný. Naviac nie je odvolaciemu súdu zrejmý dôvod, pre ktorý malo byť vykonané znalecké dokazovanie k stanoveniu výšky škody, keď nebolo preukázané, že by nejaká škody vôbec spoločnosti vznikla.

36. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

37. Prípustnosť odvolacieho dôvodu obsiahnutého v ust. podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené je založená na existencii novôt. Ide o prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré možno použiť v odvolacom konaní, ale len za predpokladu, že ich odvolatelia nemohli bez svojej viny uviesť a označiť v konaní pred prvoinštančným súdom. Skutočnosti - novoty, ktoré by naplnili existenciu tohto odvolacieho dôvodu ale v odvolaní nie sú uvedené.

38. Odvolací dôvod uvedený v ust. , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ).

40. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje odvolací súd za riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie o veci podstatné otázky i keď sa s

nimi odvolatelia nestotožňujú . Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. , , .). K námietke žalovaných o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie a k jeho arbitrárnosti odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka.

41. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu považuje za vhodné poukázať na to, žaloba nebola zamietnutá z dôvodu podľa § 39 Obč. zák. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a tým pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov, ale z dôvodu nimi nepreukázaného splnenia podmienok, ktoré zákon pre priznanie nároku na náhradu škody pre porušenie povinnosti konateľa vyžaduje a s ktorým zistením sa stotožňuje i odvolací súd. Dokazovanie bolo zamerané na skutkové zistenia a právne posúdenie veci podľa § 135a Obchod. zák., ktoré bolo pre rozhodnutie relevantné. Nedostatku aktívnej legitimácie sa prvoinštančný súd venoval len okrajovo, bez vykonania k tomu potrebného dokazovania, preto s týmto názorom sa odvolací súd pre nedostatočne vykonané dokazovanie ako predčasným nemôže stotožniť, na čom ale nič nemení záver o zamietnutí žaloby z dôvodu žalobcami nepreukázaného vzniku škody, ktorú mal spoločnosti spôsobiť žalovaný porušením povinnosti konateľa postupovať s odbornou starostlivosťou a ktorej preukázanie v rámci dôkazného bremena prioritne nesú žalobcovia. Pre vyhovenie ich návrhu ale nepostačuje len určité skutočnosti tvrdiť, ale musia ich aj preukázať, čo sa im nepodarilo.

42. Dôvodnosť podaného odvolania nie je možné vyvodiť ani z námietok odvolateľov, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je „kópiou“ odôvodnenia rozsudku vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. -479 zo dňa 30.06.2016. V tomto konaní vydaný rozsudok spĺňa všetky náležitosti vyžadované ust. a zákon nezakazuje, že by nemohli byť v rozhodnutí použité rovnako reprodukované časti, aké sú uvedené v inom rozhodnutí.

43. Odvolatelia v tomto, ako i v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. vzniesli námietku absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 06.06.2008, ku ktorej súd nezaujal žiadne stanovisko. Odvolací súd ale k tomuto tvrdeniu zdôrazňuje, že platnosť tejto zmluvy už bola ako predbežná otázka vyriešená v konaní vedenom pod sp.zn. , v ktorom bola Zmluva vyhodnotená ako platná, a tak s poukazom na platnú judikatúru /R 110/2003/, nemôže byť táto otázka posudzovaná inak, i keď, ako vyplýva z podaného odvolania, sa s takýmto záverom a vysloveným právnym názorom odvolatelia nestotožňujú.

44. V súvislosti s odvolacími argumentami, ktorými odvolatelia zdôrazňujú opodstatnenosť svojho odvolania sú čestné vyhlásenia P. S. a svedkýň M. a A., ako i výdavkové pokladničné bloky č. V 0700403 zo dňa 23.03.2007, č. V 0701481 zo dňa 14.11.2007 a č. V 0700880-? (neznáme číslo), považuje odvolací súd za vhodné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -550 zo dňa 28.02.2019, ktorým bol potvrdený v časti I. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -479 zo dňa 30.06.2016, v ktorom sa odvolací súd podrobne zaoberal v odseku 21. a 22. Vyhodnotením týchto dôkazov, s ktorým sa žalobcovia, minimálne ich právny zástupca, mal možnosť už oboznámiť. Odvolací súd sa s vyhodnotením tak, ako vykonal Krajský súd v Trnava v rozhodnutí č.k. -550 stotožňuje a naň odkazuje, keď nepovažuje za dôvodné, opakovane ho uvádzať.

45. Odvolací súd nemôže akceptovať ani odvolateľmi tvrdenú skutočnosť, podľa ktorej predmetom tohto konania nie je suma 58.223,75 eur , ale len suma 35.651,83 eur, ktorá je rozdielom sumy 76.276,27 eur a súčtu súm 8.758,20 eur a 31.866,24 eur a preto im bol nesprávne vyrubený i súdny poplatok, ktorý ale boli v nesprávnej výške nútení zaplatiť.

46. Zo súdneho spisu vyplýva, že v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Trnava č.k. -32 podali v uvedenom konaní žalovaní, ktorí sú v tomto konaní v postavení žalobcov, vzájomný návrh a žiadali zaviazať žalobcu, ktorý je v tomto konaní v pozícii žalovaného, k zaplateniu sumy 58.223,75 eur. Uznesením č.k. -314 zo dňa 18.04.2013 Okresný súd Trnava vylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie, ktorý je vedený podľa potvrdenia vydaného elektronickou podateľňou pod sp. zn. (č.l. 21) ako konanie o zaplatenie 58.223,75 eur. Rovnakú sumu výslovne uviedol právny zástupca žalobcov i v rámci svojho prednesu na pojednávaní pred prvoinštančným súdom konanom dňa 04.10.2017 (č.l. 127). Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017 (č.l. 143) síce právny zástupca žalobcov spochybnil výšku vo vzájomnej žalobe uvedeného nároku, ale žiaden procesný úkon, ktorý je predpokladaný zákonom a ktorý mohol v konaní použiť (napr. ) nevyužil a súd nemohol svojvoľne žalobcami označený návrh čo do výšky istiny sám modifikovať. Z uvedeného dôvodu predmetom konania je suma uvedená v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie ako i v záhlaví tohto rozsudku.

47. Odvolacie dôvody, ktoré uviedli žalobcovia odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené, na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie ( ).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).