Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_2C-138-2010.pdf
PDF · 300.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/138/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobkyne: N. C. O., R. C. K., S. K. XX/X, P.: XX XXX XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom P.. A. C., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., S.. K. XX/X , proti žalovaným: F.. B. R. M., C. K. H. N., M. XXXX/XX, P.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, 2. P. K..Q..X.., K. K. K. H. N., Z. Č.. XX, P.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, 3. M., B. K., K. K. K. H. N., T. XX, P.X.: XXXXXXXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Starosaská 11, IČO: 50 413 091, o zaplatenie 17.463,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zastavuje sa konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.
II. Zastavuje sa konanie vo vzťahu k žalovanému v 3. rade.
III. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,XX G. spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX EUR počnúc od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta.
V. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu XX,XX %., pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v rozsahu XX,XX %., pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v rozsahu XX,XX %., pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tumajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX, pôvodne domáhala voči žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy XX.XXX,XX G. spolu s úrokom z omeškania vo výške X% ročne odo dňa podania žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Túto žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou P. K..Q..X.., Z. XX, K. H. N. (neskôr už ako žalovaným v 2. rade - poznámka súdu) žalovaná v 1. rade užívala nebytové priestory o celkovej výmere podlahovej plochy 169 m2, nachádzajúce sa v budove Obchodného centra Z. N. K. H. N., súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území K. H. N., postavenej na parcele KN-C parc. č. XXXX. Predmetné nebytové priestory prevzala do užívania bez akéhokoľvek vybavenia a zariadenia s tým, že tieto nebytové priestory zariadi a vybaví na vlastné náklady. Na základe dohody medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade, žalobkyňa užívala časť nebytových priestorov o celkovej výmere XXX,X Z.X, v ktorej bolo zriadené kvetinárstvo na ploche XX m2, kozmetika na ploche o výmere XX Z.2, manikúra, pedikúra na ploche o výmere X m2. Zvyšnú časť výmery vo veľkosti XX,X m2 je polovičnou výmerou spoločných priestorov, a to recepcie, šatne, toalety a skladu. Na vybavenie a zariadenie časti nebytových priestorov, ktoré na základe dohody so žalovanou mala žalobkyňa užívať, prispela žalobkyňa žalovanej v 1. rade ako nájomcovi čiastkou v celkovej výške XX.XXX,XX G.. Časť nebytových priestorov, a to kozmetiku, manikúru, pedikúru a spoločné priestory, užívala žalobkyňa do konca mesiaca november XXXX a kvetinárstvo do XX.X.XXXX, kedy bola táto časť nebytového priestoru odovzdaná žalovanej v 1. rade, ktorá tieto priestory naďalej užíva. Žalobkyňa žalovanú v 1. rade opakovane vyzývala na zaplatenie peňažnej sumy, ktorou jej prispela na zariadenie a vybavenie časti nebytových priestorov, ale bezúspešne.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. XRo/XXX/XXXX-XX M. XX.X.XXXX, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaná v 1. rade podala kvalifikovaný odpor s odôvodnením.
4. Vrámci predmetného odporu žalovaná v 1.rade namietla , že pred otvorením Obchodného centra Z. N. K. H. N. (ďalej len „OC“) sa obe dohodli z podnetu žalobkyne, že spoločne budú podnikať v priestore č. 12 v danom OC. Žalovaná v 1. rade mala záujem prevádzkovať kaderníctvo, keďže podobné prevádzky už mala a solárium, žalobkyňa zase kvetinárstvo, kozmetiku, manikúru a pedikúru. Spoločné užívanie priestorov malo byť obojstranne výhodné. Podľa dohody nájomnú zmluvu s vlastníkom priestorov uzatvorí žalovaná v 1. rade, pričom žalobkyňa bude vopred stanovené časti tohto priestoru užívať a platiť za nich nájomné. Nikdy nemala záujem užívať celý tento priestor sama a ak by neexistoval záujem žalobkyne užívať celý priestor spoločne, určite by si od vlastníka prenajala iný priestor, zodpovedajúci jej potrebám. Nemala ani záujem priestory komerčne prenajímať. Žalobkyňa bola ňou upovedomená, že podmienky nájmu v OC sú pomerne tvrdé a má zvážiť, či do takej podnikateľskej aktivity bude investovať, pretože priestory sú nezariadené a každý nájomca je povinný si ich zariadiť na vlastné náklady.Na základe vyššie uvedenej ústnej dohody uzatvorila dňa XX.X.XXXX žalovaná v 1. rade s prenajímateľom P. K..Q..X.., K. H. N. ( teraz žalovaným v 2. rade - poznámka súdu) Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, v ktorej sa zaviazala uzatvoriť v určitom čase riadnu nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bude nájom priestoru o výmere XXX Z.2 za dohodnutých ostatných podmienok. Súčasťou zmluvy o budúcej zmluve bolo aj definitívne znenie riadnej nájomnej zmluvy. Žalovaná v 1. rade ďalej uvádzala, že následne po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve medzi vlastníkom OC a žalovanou v 1. rade, došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, v ktorej ako budúci prenajímateľ vystupovala žalovaná v 1. rade a ako budúci nájomca žalobkyňa. Napriek zlému označeniu zmluvy svojou podstatou išlo o zmluvu o budúcej zmluve o podnájme nebytových priestorov medzi vlastníkom OC a žalovanou v 1. rade v dobrej viere, že ide o zmluvu platnú. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa skutočne začala užívať vopred dohodnuté časti prenajatého priestoru a začala investovať do ich úprav, keďže od vlastníka OC dostali k dispozícii iba nezariadené prázdne priestory. Podľa tejto dohody sa uskutočnili aj stavebné úpravy v jednotlivých priestoroch. Vo svojich priestoroch si žalobkyňa vykonávala vybavenie a zariadenie podľa vlastného uváženia a na vlastné náklady. Zariadenie priestorov žalovanej v 1. rade financovala žalovaná v 1. rade, spoločné priestory boli financované spolu. V žiadnom prípade sa nedá tvrdiť, že sumou XX.XXX,XX G. žalobkyňa zveľadila majetok žalovanej v 1. rade alebo že túto sumu by žalovaná v 1. rade musela uhradiť, keby ju za ňu nezaplatila žalobkyňa. Žalobkyňa vykonávala všetky investície z vlastnej vôle, pre zabezpečenie vlastného podnikania. Ďalej žalovaná v
uvedenom odpore poukázala na to, že ku koncu roku XXXX žalobkyňa opustila priestory kvetinárstva a prestala tam vykonávať podnikateľskú činnosť. Dovtedy za tieto priestory, aj keď s omeškaním, platila nájomné a ďalšie úhrady podľa zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov. Nájomný vzťah priamo s vlastníkom OC neuzatvorila, hoci mala na to možnosť a ponuku. Prestala platiť žalovanej v 1. rade nájomné a služby spojené s nájmom, čím ju dostala do obtiažnej finančnej situácie a vo vzťahu k vlastníkovi OC musela v celom rozsahu nájom za XXX m2 hradiť sama, čomu nasvedčuje aj zápočet sumy nájomného za december XXXX a časť januára XXXX. Žalovaná v 1. rade kvôli zachovaniu svojho dobrého obchodného mena musela situáciu riešiť a pristúpila k zamedzeniu prístupu žalobkyne do kvetinárstva, a to dňa XX.XX.XXXX. S odstupom času sa podarilo žalovanej v 1. rade nájsť záujemcu na priestor, ktorý prestala žalobkyňa užívať už skôr. Zmluva žalovanej v 1. rade s vlastníkom OC na prenájom priestorov o výmere XXX m2 bola uzatvorená na dobu neurčitú, minimálne na dobu určitú XX rokov. Pri skončení nájmu pred uplynutím 10-ročnej lehoty hrozia nájomcovi sankcie. Poukazujúc na čl. 9.7 riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorej znenie bolo prílohou zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, ďalej žalovaná v 1. rade uviedla, že riadna zmluva o podnájme nebytových priestorov nikdy nebola podpísaná pre jej neakceptovanie žalobkyňou. Poukazujúc na čl. IV.2 a na čl. IV.12 zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, tiež uviedla, že neuzavretím zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov vznikla povinnosť uhradiť žalovanej v 1. rade zmluvnú pokutu vo výške X.XXX,-- EUR (XXX,X Z.X W. XX G.), ktorú doteraz neuhradila, ale zo strany žalovanej v 1. rade to nebolo považované za kompenzačnú námietku. Napokon žalovaná v 1. rade v uvedenom odpore poukázala na to, že platnosť zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov medzi ňou a žalobkyňou je sporná. Samotná zmluva, ako aj zmluvné strany sú v nej nesprávne označené, niektoré práva a povinnosti sa na daný právny vzťah nedajú aplikovať, ale zmluva tvorila základný rámec spolupráce medzi oboma subjektami. Je zrejmé, že obe zmluvné strany konali v dôvere v jej platnosť, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa na základe tejto zmluvy uhrádzala žalovanej v 1. rade nájomné a náklady spojené s nájmom za obdobie, kedy priestory aj využívala. Žalovaná v 1. rade svojimi investíciami do majetku vlastníka OC tento majetok zhodnotila, avšak nie je známe, o akú sumu. V žalobe žalobkyňa neuviedla právny titul, prečo by mala žalovaná v 1. rade uhradiť žalobkyni akúkoľvek sumu jej investícií do vlastníctva vlastníka OC, keďže pri skončení nájmu bolo povinnosťou žalobkyne uviesť priestory do pôvodného stavu, ak sa strany nedohodnú inak. Ak by predsa bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade niečo žalobkyni uhradiť, v žiadnom prípade nemôže ísť o sumu 100 %.
5. Uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.X.XXXX na návrh žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX bol súdom pripustený vstup do konania na strane žalovaného v 2. rade, a to spoločnosti P. K..Q..X.., Z. XX, K. H. N. z dôvodu, že žalobkyňa finančné prostriedky investovala do vybudovania priestorov Obchodného centra Z. N. K. H. N., ktorého výlučným vlastníkom je obchodná spoločnosť P. K..Q..X.., Z. XX, K. H. N.. V priebehu konania žalobkyňa vyslovila právny názor, že medzi ňou a žalovanou v 1. rade vznikol podnájomný vzťah, pretože strany sporu boli dohodnuté na predmete podnájmu, výške podnájmu i keď podnájomná zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme. Vstup do konania žalovaného v 2. rade žalobkyňa navrhla len z opatrnosti, keďže žalovaná v 1. rade spochybnila svoju pasívnu legitimáciu v spore.
6. Žalovaný v 2. rade sa k uplatnenému nároku žalobkyne vyjadril písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom namietal, že mu nie je známe, o akú investíciu žalobkyne sa jedná, keďže sama žalobkyňa uviedla, že ide o vybavenie a zariadenie podľa dohody so žalovanou v 1. rade. Naviac toto zariadenie resp. vybavenie sa nepovažuje za investície do nebytového priestoru, keďže netvoria neoddeliteľnú súčasť nebytového priestoru. Žalobkyňa využívala toto zariadenie resp. vybavenie za účelom svojej podnikateľskej činnosti na vlastné podnikateľské riziko. Nemala od žalovaného v 2. rade písomný súhlas na vynaloženie investícií do nebytových priestorov a ak žalobkyňa vynaložila nejaké investície do vybavenia a zariadenia, urobila tak na vlastné riziko s vedomím, že návrat takejto investície nie je garantovaný. Poukázal na to, že sama žalobkyňa uviedla, že prispela žalovanej v 1. rade ako nájomcovi čiastkou vo výške XX.XXX,XX G.. Žalobkyňa si v tejto žalobe voči žalovanej v 1. rade započítala záväzok vo výške X.XXX,XX G. ako úhradu za užívanie časti nebytových priestorov, stanovenú na základe vzájomnej dohody, ktoré mala žalovaná v 1. rade prenajaté od žalovaného v 2. rade. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa platila úhradu za užívanie nebytových priestorov výhradne žalovanej v 1. rade a nie žalovanému v 2. rade. Poukazujúc na čl. I bod 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi ním a žalovanou v 1. rade a z neho citujúc ďalej uviedol, že nikdy nedal písomný súhlas na uzavretie podnájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a ani neuzatvoril riadnu nájomnú zmluvu so žalobkyňou, z toho vyplýva, že žiadny
relevantný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade nikdy nevznikol, preto žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Neexistuje žiadny právny vzťah, ktorý by zakladal jej právo požadovať žalovaný nárok od neho ako žalovaného v 2. rade.
7. Uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX na návrh žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX bol súdom v poradí prvým výrokom uvedeného uznesenia pripustený vstup do konania na strane žalovaného v 3. rade, a to spoločnosti M., B. K., K. H. N., T. Xl, K. H. N..
8. Žalobkyňa tento vstup zdôvodňovala poukazom na obranu žalovanej v l. rade o spornosti jej pasívnej legitimácie v tomto spore , čo žalobkyňu z dôvodu opatrnosti a hospodárnosti viedlo k podaniu uvedeného návrhu na pripustenie vstup do konania tohto žalovaného.
9. Zároveň žalobkyňa vyššie uvedeným podaním zo dňa XX.XX.XXXX aj zmenila žalobu, kedy jednak vzala žalobu čiastočne späť čo do zaplatenia istiny vo výške X.XXX.XX G., čo odôvodnila chybou pri spočítavaní nákladov investovaných do vybudovania priestorov, a jednak upravila žalobný petit pre prípad pripustenia vstupu žalovaného v 3. rade do konania tak, že žiadala pripustil jeho zmenu v znení : „Žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,XX eur spolu s X %- ným ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaná v l. rade je povinná zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a nákladov právneho zastúpenia“. alebo: „Žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,XX eur spolu s X % - ným ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a nákladov právneho zastúpenia“. alebo: „Žalovaný v III. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,XX eur spolu s X % - ným ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný v III. rade je povinný zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a nákladov právneho zastúpenia“. alebo: „Žalovaní v I. rade, II. rade a III. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu XX XXX,XX eur spolu s X % - ným ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaní v I. rade, II. rade a III. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a nákladov právneho zastúpenia“.
10. Vyššie uvedeným uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX bola súdom v poradí druhým výrokom uvedeného uznesenia pripustená zmena žalobného petitu v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobkyne, a v poradí tretím výrokom súd zastavil konanie čo do sumy istiny vo výške X.XXX,XX EUR.
11. Následne po vykonanom dokazovaní tunajší súd rozsudkom sp.zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX výrokom I. zastavil konanie o sumu X.XXX,XX G., výrokom II. zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu XX.XXX,XX EUR spolu s X % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby t.j. od XX.X.XXXX až do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozsudku, výrokom III. žalobu proti žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade zamietol, výrokom IV. zaviazal žalovanú v 1. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni 100% náhradu trov konania, výrokom V. zaviazal žalobkyňu povinnosťou zaplatiť žalovanému v 2. rade 100% náhradu trov konania, výrokom VI. zaviazal žalobkyňu povinnosťou zaplatiť žalovanému v 3. rade 100% náhradu trov konania, a výrokom VII. zaviazal žalovanú v 1. rade povinnosťou nahradiť na účet tunajšieho súdu 100% náhradu trov štátu.
12. Vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu okrem výroku I. napadli včas podanými odvolaniami, a to jednak žalobkyňa , táto čo do výrokov III. , V. a VI. a jednak žalovaná v 1. rade táto čo do výrokov II., IV. a VII..
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp.zn. XXCo/X/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX vyššie uvedený rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu predovšetkým vyplynulo, že súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 129 C.s.p. mal vyzvať žalobkyňu na opravu žaloby v časti vymedzenia žalobného nároku tak, aby z neho vyplýval jasný určitý a zrozumiteľný údaj čoho, na akom skutkovom základe a voči komu sa domáha, pod hrozbou odmietnutia žaloby, keďže spôsob vymedzenia žalobného nároku, tak ako ho navrhla žalobkyňa zmenou žaloby, ako ho súd prvej inštancie pripustil a ako o ňom v konečnom dôsledku prvoinštančný súd aj rozhodol, znemožnil jasné určenie predmetu sporu a jeho strán, ktorým nedostatkom bolo postihnuté konanie pred súdom prvej inštancie, prejavilo sa v nesprávnosti napadnutého rozhodnutia a nakoniec bolo prenesené aj do odvolacieho konania.
15. Ďalej z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že tento poukázal na absenciu vysvetlenia právneho dôvodu neplatnosti zmluvy z XX.XX.XXXX pre takto konštatovanú vadu v postupe súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. Ú. X/XXXX, ako aj na závery Ústavného súdu ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX uviedol, že z rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy vedie k neplatnosti právneho úkonu alebo k inému právnemu následku (náhrada škody, povinnosť vyzvať na odstránenie procesných nedostatkov) a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Zdôraznil, že z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti.
16. V tejto súvislosti uviedol, že v ďalšom konaní má súd pri posudzovaní otázky ne/platnosti zmluvy z XX.XX.XXXX vychádzať z týchto záverov, vyhnúť sa formalistickému prístupu pri jej posudzovaní, sústrediť sa predovšetkým na obsahovú stránku tejto zmluvy majúc na zreteli pri jej výklade skutočnú vôľu zmluvných strán s osobitým dôrazom pri posudzovaní jej súladu so zákonom, avšak zároveň na potrebu uprednostnenia výkladu, vedúceho k platnosti zmluvy a nevyhnutnosť zohľadnenia aj zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti.
17. Ďalej zdôraznil, že pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru o neplatnosti zmluvy z XX.XX.XXXX, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať tiež právny dôvod neplatnosti, aké porušenie či vada neplatnosť spôsobuje a tiež skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu.
18. Ďalej z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že bez ohľadu na spôsob, akým súd prvej inštancie vyrieši otázku ne/platnosti zmluvy z XX.X.XXXX, bude jeho povinnosťou precíznejšie posúdiť v okolnostiach prípadu existenciu právnej povinnosti žalovanej v 1. rade nahradiť žalobkyni ňou vynaložené výdavky na úpravu nebytových priestorov zo súčasným vyporiadaním s tvrdeniami žalovanej v 1. rade, že dohoda so žalobkyňou smerovala k prenechaniu do užívania časti nebytových priestorov žalobkyni za identických podmienok ako prenechal nebytové priestory do užívania žalovanej v 1. rade prenajímateľ, a pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že základ nároku žalobkyne je daný, čo do výšky si podľa spôsobu právneho posúdenia veci predovšetkým ujasní, či žalobkyni patrí náhrada v rozsahu nákladov vynaložených na úpravu nebytových priestorov, lebo jej patrí protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Zároveň sa náležite vysporiada tiež so skutkovou otázkou rozsahu, v akom žalobkyňa úpravy nebytových priestorov zrealizovala, prípadne financovala z pohľadu námietky žalovanej v 1. rade, že na úpravách spoločných priestorov sa so žalobkyňou podieľali v dohodnutom pomere. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje závery založí tiež na posúdení súladu usporiadania a výkonu práv a povinností strán s dobrými mravmi, naproti spôsobu, akým to urobil v napadnutom rozsudku (bod 41) svoje úvahy presvedčivejšie vysvetlí z hľadiska skutkových východísk a predovšetkým spôsobu právneho uvažovania v intenciách právnou teóriou i aplikačnou praxou aprobovaných hľadísk. Pritom sa vysporiada tiež s námietkou žalovanej v 1. rade, že z jej pohľadu práve konanie žalobkyne bolo v kolízii s dobrými mravmi.
19. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu tiež vyplynulo, že súd prvej inštancie sa dopustil pri právnom posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej v konaní žalovaným v 3. rade zrejmej nesprávnosti, keď začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby ustálil v okamihu, keď sa žalovaný v 3. rade ujal užívania časti nebytových priestorov. Zdôraznil, že z hľadiska posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, pritom relevantná je skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného.
20. Napokon odvolací súd poukázal aj na to, že o úrokoch z omeškania uplatnených za omeškanie so zaplatením sumy X.XXX,XX EUR, pre ktorú bolo konanie na základe späťvzatia , zastavené, súd prvej inštancie rozhodnúť opomenul.
21. Vzhľadom na vyššie uvedený pokyn odvolacieho súdu v nadväznosti na uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX , ktorou tento uložil žalobkyni povinnosť doplniť žalobu v súlade s ustanovením § 129 CSP a nasl., žalobkyňa písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX upravila žalobný petit v znení : „ Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške XX.XXX,XX € spolu s X % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby až do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania v plnej výške. Súd konanie voči žalovanému v 3. rade zastavuje“, pričom tunajší súdu uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX zmenu petitu žaloby v takto navrhnutom znení prispustil.
22. Z odôvodnenia vyššie uvedeného písomného podania žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, po ňou navrhnutej zmene tohto petitu si nárok vo vzťahu k žalovanej v 1. rade uplatňuje z dôvodu , že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej so žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom žalovaná v 1. rade ako nájomca užívala nebytové priestory o celkovej výmere podlahovej plochy XXX m2, nachádzajúce sa v budove obchodné centra Z., pričom žalovaná v 1. rade tieto nebytové priestory prevzala bez akéhokoľvek vybavenia a zariadenia s tým, že si tieto nebytové priestory zariadi a vybaví na vlastné náklady. Na základe dohody medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade žalobkyňa užívala časť týchto nebytových priestorov o celkovej výmere XXX,X Z.X, pričom na vybavenie a zariadenie tejto časti nebytových priestorov prispela žalovanej v 1. rade sumou XX.XXX,XX EUR. Keďže žalobkyňa žalovanej v 1. rade nezaplatila záväzok - úhradu za užívanie časti nebytových priestorov za obdobie od XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX EUR po započítaní tohto záväzku žalobkyne voči žalovanej v 1. rade oproti jej pohľadávke voči žalovanej v 1. rade z titulu vykonaných úprav časti nebytového priestoru na jej náklady, je suma, ktorej sa voči žalovanej v 1. rade domáha vo výške XX.XXX,XX G.. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade si tento nárok uplatňuje z dôvodu, že tieto finančné prostriedky investovala do vybudovania priestorov Obchodného centra Z. N. K. H. N. , ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný v 2. rade. Žalobkyňa tak investovala svoje finančné prostriedky do cudzej veci patriacej žalovanému v 2. rade, ktorá sa o výšku týchto finančných prostriedkov zhodnotila. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade voči tomuto uvedeným podaním žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia.
23. Žalovaný v 3. rade písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby voči jeho osobe. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
24. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vzala v celom rozsahu späť žalobu aj voči žalovanému v 2. rade bez bližšieho odôvodnenia a žiadala konanie vedené voči nemu zastaviť.
25. Žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby voči jeho osobe. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
26. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalovaná v 1. rade cestou svojho právneho záastupcu vrámci záverečného prednesu vzniesla námietku premlčania voči žalobkyňou uplatňovaným nárokom voči nej, poukazujúc na to, že zmena žaloby pripustená uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná na základe návrhu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom poukazujúc na stanovisko odvolacieho súdu, podľa
ktorého žalobný petit do tejto zmeny bol taký, o ktorom súd nemal pojednávať a v prípade ak by nedošlo k jeho zmene, mal by žalobu odmietnuť, podľa názoru žalovanej v 1. rade nemohla prestať plynúť premlčacia doba takého nároku, ktorý nebol v súlade s požiadavkami procesného predpisu na úplnú žalobu, a teda táto premlčacia žaloba prestala plynúť až dňom XX.XX.XXXX, kedy žalobkyňa doručila súdu úpravu žalobného návrhu, v dôsledku čoho súd pripustil zmenu žalobného petitu.
27. Tunajší súd vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vychádzajúc jednak z dôkazov, ktoré vykonal pôvodne už pri svojom pôvodnom rozhodnutí, z ktorých listinné dôkazy opätovne zopakoval, ako aj vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v danom sporovom konaní, doplňujúcich písomných vyjadrení strán sporu zaslaných súdu po vrátení veci odvolacím súdom a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu po vrátení veci odvolacím súdom, ustálil tento skutkový stav :
28. Žalobkyňa a žalovaná v 1. rade podpísali zmluvu označenú ako „ Zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ / ďalej len ako „ Zmluva“/ , v ktorej žalovaná v 1. rade bola označená ako „ Budúci prenajímateľ“ a žalobkyňa ako „ Budúci nájomca“. Podľa obsahu uvedenej Zmluvy sa táto mala uzavrieť podľa §50a Občianskeho zákonníka ako aj podľa Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a predpisov. V uvedenej zmluve nie je uvedený dátum jej podpísania jej zmluvnými stranami, pričom medzi stranami sporu nie je sporné, že k jej podpisu došlo až po uzavretí „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 1. rade, ktorá bola medzi týmito subjektmi uzatvorená dňa XX.XX.XXXX.
29. Predmetom tejto Zmluvy podľa jej článku I ods. 3 v spojení článkom II ods. 1 bol záväzok oboch jej zmluvných strán uzavrieť písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov / ďalej len ako „ Budúca zmluva“/ v znení, ktoré bolo vymedzené v článku III uvedenej Zmluvy, nachádzajúcich sa v obchodnom centre Z. s účinnosťou odo dňa otvorenia uvedeného obchodného centra pre verejnosť najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo povolenia na dočasné užívanie stavby uvedeného obchodno-zábavného centra.
30. Z článku I ods. 1 a 2 uvedenej Zmluvy tiež vyplynulo, že vlastníkom pozemkov, na ktorých sa malo uvedené obchodné centrum postaviť bol v tom čase žalovaný v 2. rade a tiež že tento žalovaný uvedené obchodné centrum mal aj postaviť.
31. Podľa článku III uvedenej Zmluvy žalovaná v 1. rade mala v Budúcej zmluve v jej záhlaví byť označená ako „ Prenajímateľ“ a žalobkyňa ako „ Nájomca“.
32. Podľa článku 1 ods. 1 a 2 Budúcej zmluvy predmetom „ nájmu“ mali byť nebytové priestory- nachádzajúce sa v budove Obchodného centra Z. N. K. H. N., súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území K. H. N., postavenej na parcele KN-C parc. č. XXXX, na prvom nadzemnom podlažní o celkovej výmere XXX,Xm2 pod číselným poznačením X.XX, pričom ich situačný plán tvoril prílohu č. N2 Budúcej zmluvy.
33. Podľa článku 2 ods. 1 Budúcej zmluvy mali byť tieto nebytové priestory prenechané žalovanou v 1. rade („Prenajímateľom“) žalobkyni („ Nájomcovi“) na účely poskytovania služieb : E., Z.Ú., S., E..
34. Podľa článku 3 ods. 1 Budúcej zmluvy mala byť uvedená Budúca zmluva uzavretá na dobu neurčitú minimálne však na dobu 10 rokov , pričom táto doba mala začať plynúť od zahájenia prevádzky obchodného centra pre verejnosť ( ďalej vedené pod zmluvnou skratkou „ začatie nájmu“), kedy termín začatia nájmu bol stanovený na august XXXX.
35. Podľa článku 9 ods. 2 Budúcej zmluvy bola žalobkyňa ako „ nájomca“ oprávnená vykonať stavebné úpravy a inštaláciu nových technológií a iných zariadení ( ďalej len „ úpravy“) len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu žalovanej v 1. rade ako „prenajímateľa“ a v rozsahu schválenom touto žalovanou. Zároveň ale podľa tohto ustanovenia žalovaná v 1. rade nepreberala žiadnu zodpovednosť za správnosť , dostatočnosť, resp. súlad úprav s príslušnými právnymi normami a predpismi.
36. V spise sa nenachádza žiaden takýto písomný súhlas žalovanej v 1. rade.
37. Podľa článku 9 ods. 7 Budúcej zmluvy si žalobkyňa ako „ nájomca“ mohla vo svojom účtovníctve uplatniť príslušné účtovné a daňové odpisy , zodpovedajúce hodnote dokončovacích prác v predmete „ nájmu“, vykonaných na náklady žalovanej v 1. rade ako „ nájomcu“. Všetky dokončovacie práce a úpravy predmetu nájmu vykonané žalobkyňou ako „nájomcom“ sú jej vlastníctvom . Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je žalobkyňa ako „nájomca“ povinná po ukončení doby nájmu uviesť prenajaté priestory do pôvodného stavu“.
38. V zmysle článku IV ods. 2 Zmluvy sa obe zmluvné strany dohodli, že žalovaná v 1. rade ako „Budúci nájomca“ bola povinná dokončiť na svoje náklady úpravy, vstavania a dokončovacie práce v predmete nájmu, a obstarať všetky povolenia potrebné na začatie jej prevádzky v tomto predmete prenájmu najneskôr dva dni pred otvorením.
39. K písomnému uzavretiu vyššie uvádzanej Budúcej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade nedošlo.
40. Žalovaná v 1. rade zároveň dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným v 2. rade zmluvu označenú ako „ Zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ / ďalej len ako „ Zmluva o budúcej zmluve o nájme“/ , v ktorej žalovaný v 2. rade vystupoval ako „ Budúci prenajímateľ“ a žalovaná v 1. rade ako „ Budúci nájomca“. Podľa obsahu uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve nájme sa táto uzatvárala podľa §50a Občianskeho zákonníka ako aj podľa Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších zmien a predpisov.
41. Žalobkyňa nespochybnila tvrdenia žalovanej v 1. rade prezentované v jej odpore , ako aj v rámci jej účastníckeho výsluchu vykonaného dňa XX.XX.XXXX , a síce , že až po dohode so žalobkyňou pristúpila ako nájomca na zmluvné podmienky prenajímateľa - žalovaného v 2. rade.
42. Text Zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou vychádzal práve z vyššie uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve o nájme uzavretej medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 1. rade.
43. Preto aj z článku I ods. 1 a 2 uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve o nájme tiež vyplynulo, že vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uvedené obchodné centrum postaviť je žalovaný v 2. rade a tiež že tento žalovaný uvedené obchodné centrum aj postaví. Rovnako tak z jej článku I ods. 3 v spojení článkom II ods. 1 vyplynul záväzok oboch jej zmluvných strán uzavrieť písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov / ďalej len ako „ Budúca zmluva o nájme“/ v znení, ktoré bolo vymedzené v článku III uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov , s účinnosťou odo dňa otvorenia uvedeného obchodného centra pre verejnosť najneskôr do dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo povolenia na dočasné užívanie stavby uvedeného obchodno-zábavného centra.
44. V článku III uvedenej Zmluvy o budúcej zmluve o nájme žalovaný v 2. rade mal v Budúcej zmluve o nájme v jej záhlaví byť označený ako „ Prenajímateľ“ a žalovaná v 1. rade ako „ Nájomca“.
45. Podľa článku 1 ods. 1 a 2 Budúcej zmluvy o nájme predmetom nájmu mali byť nebytové priestory- nachádzajúce sa v budove Obchodného L. Z. N. K. H. N., súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, N. katastrálnom území K. H. N., postavenej na parcele KN-C parc. č. XXXX, na prvom nadzemnom podlažní o celkovej výmere XXX m2 pod číselným poznačením X.XX, pričom ich situačný plán tvoril prílohu č. N2 Budúcej zmluvy o nájme.
46. Podľa článku 2 ods. 1 Budúcej zmluvy o nájme mali byť tieto nebytové priestory prenechané žalovaným v 2. rade ( „ Prenajímateľom“) žalovanej v 1. rade ( „ Nájomcovi“) na účely poskytovania služieb : „ Š. E. Y..
47. Podľa článku 1 ods. 5 Budúcej zmluvy o nájme žalovaná v 1. rade ako nájomca nebola oprávnená bez písomného súhlasu žalovaného v 2. rade ako prenajímateľa postúpiť akékoľvek svoje právo z uvedenej zmluvy na tretiu osobu, a to ani uzavrieť podnájomnú zmluvu.
48. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade vyššie uvedeným písomným súhlasom žalovaného v 3. rade na uzavretie podnájomnej zmluvy so žalobkyňou nedisponovala.
49. Zároveň podľa článku 3 ods. 1 Budúcej zmluvy o nájme mala byť uvedená Budúca zmluva uzavretá na dobu neurčitú minimálne však na dobu 10 rokov , pričom táto doba mala začať plynúť od zahájenia prevádzky obchodného centra pre verejnosť ( ďalej vedená pod zmluvnou skratkou „ začatie nájmu“, kedy termín začatia nájmu bol stanovený na august XXXX.
50. Z účastníckych výpovedí žalobkyne, ako aj žalovanej v 1. rade , resp. z ich písomných vyjadrení vyplynulo, že časť nebytových priestorov, a to kozmetiku, manikúru, pedikúru a spoločné priestory, užívala žalobkyňa do konca mesiaca november XXXX a kvetinárstvo najneskôr do XX.X.XXXX. Z týchto priestorov si zobrala hnuteľné veci a tovar , ktorý bol na predajni.
51. Podľa vyjadrenia žalobkyne z týchto priestorov neodišla dobrovoľne, ale mala zamedzený prístup do kvetinárstva z dôvodu, že nechcela uhradiť faktúry za nájom. Uvádzala, že žiadala žalovanú v l. rade, aby táto prepracovala faktúru ohľadom nájmu, hlavne spotrebu za energiu , aby to zodpovedalo priestorom, ktoré užívala. Na tom sa však nepohodli, preto jej žalovaná v 1. rade zamedzila prístup do prevádzky.
52. Samotná žalovaná v 1. rade uvedené tvrdenia žalobkyne nepoprela , akurát však uviedla, že žalobkyňu z priestorov nevyhodila , len spoločne so svojou právnou zástupkyňou ju vyzvala na úhradu dlžnej sumy s podmienkou, že pokiaľ sa tak nestane, aby do večera si vypratala svoje hnuteľné veci , čo táto nezrealizovala a bola tam aj ďalší deň.
53. Žalovaná v 1. rade následne dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalovaným v 3. rade Zmluvu o podnájme časti nehnuteľností , na základe ktorej dala uvedenému žalovanému do podnájmu nebytové priestory- nachádzajúce sa v budove Obchodného centra Z. N. K. H. N., K.. Č.. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území Spišská Nová Ves, postavenej na parcele KN-C parc. č. XXXX, na prvom nadzemnom podlažní o celkovej výmere XX m2 pod číselným poznačením X.XXa. Dodatkom č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX sa vyššie uvedení žalovaní dohodli na zmene vyššie uvedenej Zmluve o podnájme časti nehnuteľností a to pokiaľ ide o výšku podnájomného.
54. Žalovaná v 1. rade následne faktúrou č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa 19.02.2010 vyfakturovala žalovanému v 3. rade rekonštrukčné práce v OC Z. v spočívajúce v úhrade za vstupnú bránu, v úhrade za dlažbu, v úhrade za elektroinštalačné práce a klimatizáciu a vzduchotechniku v celkovej výške X.XXX,-- EUR.
55. Zo strany žalobkyne ako aj žalovanej v 1. rade mali byť vykonané úpravy vyššie uvedených prenajatých nebytových priestorov, ktoré obe tieto strany sporu užívali.
56. Faktúrou č. Z. zo dňa 21.08.2009 splatnou dňa 04.09.2009 obchodná spoločnosť S. K..Q..X.., K. H. N. vyfakturovala žalobkyni sumu vo výške XXX,XX EUR za dodávku dlažby. Žalobkyňa uvedenú sumu viedla vo svojom peňažnom denníku pod položkou XXX - dňa XX.XX.XXXX doklad N.-XXXXX- výdavok hotovosť : XXX,XX Eur, a v rámci evidencie záväzkov pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, číslo dokladu úhrady : XXXXX, dátumom úhrady : 27.08.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „ podlaha predajne“. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XXX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe XX,X m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), B. sumu XXX,XX G. za prostriedky vynaložené do priestorov Kvetinárstva o rozlohe XX Z.2.. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila, avšak nepredložila dôkaz kedy sa tak stalo.
57. Podľa pokladničného dokladu zo dňa XX.XX. bez uvedenia príslušného roku, vystaveného pre žalobkyňu firmou „Z. F.“ na sumu vo výške XX EUR, mali byť za uvedenú sumu vykonané práce na dverách bez bližšej špecifikácie ktorých. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú sumu v plnej výške uhradila ona samotná. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov.
58. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 31.07.2009 splatnou dňa 14.08.2009 obchodná spoločnosť O. K..Q..X.., K. H. N. vyfakturovala žalobkyni sumu vo výške XXX,XX EUR za dodaný stavebný materiál a následne faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 18.08.2009 splatnou dňa 01.09.2009 uvedená obchodná spoločnosť vyfakturovala žalobkyni ešte sumu vo výške X.XXX,XX EUR opäť za dodávku stavebného materiálu. Žalobkyňa uvedené sumy viedla vo svojom peňažnom denníku pod položkou XXX - dňa 11.08.2009 doklad V-XXXXX- výdavok hotovosť :( mínus) XXX,XX Eur a položkou XXX - dňa 11.08.2009 doklad N.-XXXXX- výdavok hotovosť : X.XXX,XX Eur, a v rámci evidencie záväzkov pre sumu X.XXX,XX G. pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXXXX, číslo dokladu úhrady : N. -XXXXX, dátumom úhrady : 11.08.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „ stavebné úpravy predajne“, a pre sumu XXX,XX EUR pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXXXX, číslo dokladu úhrady : N. -XXXXX, dátumom úhrady : 11.08.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „ stavebné úpravy predajne“. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj zo dňa XX.XX.XXXX z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XXX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe XX,X m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúra a spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu XXX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov Kvetinárstva o rozlohe XX Z.2.. Žalobkyňa uvádzala, že predmetné faktúry uhradila, avšak nepredložila dôkaz kedy sa tak stalo.
59. Podľa nákupného dokladu zo dňa 17.09.2009 vystaveného obchodnou spoločnosťou K. , K..Q..X.. , Ž., S.Á. K. H. N. bola uvedeného dňa zakúpená za sumu XXX,XX EUR zárubňa s bielou fóliou , ktorá podľa prípisov žalobkyne bola zabudovaná do priestorov kozmetiky a chodby. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú sumu a deň položku č. XXX- pod označením „prevádzková réžia“ zo dňa 17.09.2009 s dokladom N.-XXXXXX- výdavok hotovosť : XXX,XX Eur. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú sumu v plnej výške uhradila ona samotná. Uvedený doklad nie je vedený v rámci evidencie záväzkov žalobkyne . Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto sumy si uplatňovala voči žalovaným jej plnú výšku.
60. Podľa nákupného dokladu zo dňa 18.09.2009 vystaveného obchodnou spoločnosťou K. , K..Q..X.. , Ž., S.Á. K. H. N. boli uvedeného dňa zakúpené za sumu XX,-- EUR dvere biele plné , ktorá podľa prípisov žalobkyne boli zabudované do priestorov kozmetiky. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú sumu a deň položku č. XXX- pod označením „prevádzková réžia“ zo dňa 18.09.2009 s dokladom N. XXXXXX- výdavok hotovosť : XX,-- Eur. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú sumu v plnej výške uhradila ona samotná. Uvedený doklad nie je vedený v rámci evidencie záväzkov žalobkyne. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto sumy si uplatňovala voči žalovaným jej plnú výšku.
61. Podľa nákupného dokladu zo dňa 18.09.2009 vystaveného firmou H. - E. K. , K. H. N. bola uvedeného dňa zakúpená“ Kľučka Z.“ za sumu XX,XX G. , pričom podľa vyjadrenia žalobkyne sa jednalo o kľučku do dverí kozmetiky. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú sumu a deň položku č. XXX- pod označením „prevádzková réžia“ zo dňa 18.09.2009 s dokladom N. XXXXXX- výdavok hotovosť : XX,XX Eur. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú sumu v plnej výške uhradila ona samotná. Uvedený doklad nie je vedený v rámci evidencie záväzkov žalobkyne. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto sumy si uplatňovala voči žalovaným jej plnú výšku.
62. Podľa nákupného dokladu zo dňa 11.12.2009 vystaveného obchodnou spoločnosťou O. K..Q..X.., K. H.Á. N. bola uvedeného dňa zakúpená“ kazeta D. K.“ za sumu XXX,XX G. , pričom podľa vyjadrenia žalobkyne sa jednalo o kocky do podhľadov, ktoré podľa prípisov žalobkyne boli zabudované do priestorov kozmetiky. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú sumu a deň položku č. XXX- pod označením „prevádzková réžia“ zo dňa 11.12.2009 s dokladom N. XXXXXX- výdavok hotovosť : XXX,XX Eur. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú sumu v plnej výške uhradila ona samotná. Uvedený doklad nie je vedený v rámci evidencie záväzkov žalobkyne. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto sumy si uplatňovala voči žalovaným jej plnú výšku.
63. Podľa nákupných dokladov, a síce zo dňa 03.08.2009 znejúceho na sumu XX,X2 EUR, zo dňa 04.08.2009 znejúceho na sumu XX,XX G., zo dňa 05.08.2009 znejúceho na sumu XX,XX EUR a zo
dňa 12.08.2009 znejúceho na sumu XX,XX EUR, všetky vystavené obchodnou spoločnosťou R. K., K..Q..X.. , K. H. N., teda spolu v sume XXX,XX G., bol v uvedené dni zakúpený stavebný a maliarsky materiál , pričom podľa vyjadrenia žalobkyne bol tento použitý do priestorov Kvetinárstva. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú celkovú sumu položku č. XXX- pod označením „iný neovplyvňujúci daň z príjmu“ zo dňa 12.08.2009 s dokladom N. XXXXX- výdavok hotovosť : XXX,XX Eur. Uvedené sumy nie sú vedené v rámci evidencie záväzkov. Žalobkyňa uvádzala, že predmetné sumy v plnej výške uhradila ona samotná. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z týchto súm si uplatňovala voči žalovaným ich plnú výšku.
64. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 19.08.2009 splatnou dňa 26.08.2009 znejúcou na sumu X.XXX,XX EUR v spojení s preddavkouvou faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2009 splatnou dňa 31.07.2009 znejúcou na sumu X.XXX,--G., obchodná spoločnosť R., K..Q..X.., K. H. N. vyfakturovala žalobkyni celkovú sumu vo výške X.XXX,XX EUR za dodávku preskleného priečelia a navíjacej mreže, ktorá podľa prípisov žalobkyne bola zabudovaná do priestorov kvetinárstva. Žalobkyňa uvedené sumy viedla vo svojom peňažnom denníku pod položkou XX - dňa 17.07.2009 doklad N.-XXXXX- výdavok hotovosť : X.XXX,-- Eur a položkou XXX - dňa 11.09.2009 doklad N.-XXXXXX- výdavok hotovosť : X.XXX,XX Eur, a v rámci evidencie záväzkov pre sumu X.XXX,--EUR pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XX/XXXXX, číslo dokladu úhrady : N. -XXXXX, dátumom úhrady : 17.07.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „ mreža a presklené priečelie“, a pre sumu X.XXX,XX EUR pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXXX, číslo dokladu úhrady : N. -XXXXXX, dátumom úhrady : 11.09.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „mreža a presklené priečelie“. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila, avšak nepredložila dôkaz kedy a či skutočne sa tak stalo. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z týchto súm si uplatňovala voči žalovaným ich plnú výšku.
65. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou dňa 28.08.2009 obchodná spoločnosť Q. K. K.. K. Q..X.., K. H. N. vyfakturovala žalovanej v 1. rade sumu vo výške X.XXX,XX EUR za dodávku elektromateriálu. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila žalovaná v 1. rade, neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú faktúru tejto žalovanej následne preplatila. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XXX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu XXX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2..
66. Podľa vyjadrení žalobkyne faktúrou č. XXXXXXXX obchodná spoločnosť Q. K. K.. K. Q..X.., K. H. N. mala žalovanej v 1. rade tiež vyfakturovať sumu vo výške XXX,XX EUR za dodávku elektromateriálu. Uvedená faktúra nebola žalobkyňou predložená, boli len predložené dodacie listy bez bližšej špecifikácie ceny dodávky a jej dátumu , na ktorých figurovala ako odberateľ žalovaná v 1. rade a podľa popisu na nich boli určené pre Kaderníctvo. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila žalovaná v 1. rade , neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú faktúru tejto žalovanej následne preplatila. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XXX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu XXX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2..
67. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 16.06.2009 firma P.. K. E., K.Á. H. N. vyfakturovala žalovanej v 1. rade sumu vo výške XXX,-- EUR za zabezpečenie projektu na stavebné povolenie a kresličské práce na projekte „ Stavebné úpravy pre kaderníctvo“ v supermarkete Z., pričom podľa pokladničného dokladu vystaveného uvedenou firmou na žalovanú v 1. rade dňa 17.06.2009 uvedeného dňa aj došlo k úhrade tejto fakturovanej sumy. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila žalovaná v 1. rade , neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú faktúru tejto žalovanej následne preplatila. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa
07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XXX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a s spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu XXX,XX G. za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2..
68. Podľa nákupného dokladu zo dňa 02.08.2009 vystaveného U. D. C. K. K. K. Q..X.., C., S.M. E. bol uvedeného dňa zakúpený obklad LV 101 biely za sumu XX,XX EUR , pričom žalobkyňa bližšie nešpecifikovala, kde bol použitý. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú sumu v plnej výške uhradila ona samotná, pričom v rámci svojho vyjadrenia ho viedla v časti týkajúcej sa Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov a podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto sumy si uplatňovala voči žalovaným XX % , teda polovicu.
69. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.08.2009 splatnou dňa 26.08.2009 firma S. Z.- P. Z. , K. H. N. vyfakturovala žalovanej v 1. rade sumu vo výške XXX,XX EUR za dodávku vodoinštalačného materiálu. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila žalovaná v 1. rade , neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú faktúru tejto žalovanej následne preplatila. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a s spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu XXX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2.
70. Faktúrou č. XX/XX/XXXX zo dňa 24.07.2009 splatnou dňa 31.07.2009 firma P.. S. Z. , E. vyfakturovala žalovanej v 1. rade sumu vo výške XXX,--EUR za projekt požiarnej ochrany. Na uvedenej faktúre je rukou uvádzaná poznámka „ vyplatené v hotovosti dňa 24.07.2009“, neuvádza sa však už kým. Žalobkyňa uvádzala, že predmetnú faktúru uhradila žalovaná v 1. rade , neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú faktúru tejto žalovanej následne preplatila. Uvedený doklad nie je zaznamenaný v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedený ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a s spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu XX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2..
71. Faktúrou č. XX/XX zo dňa 21.08.2009 splatnou dňa 04.09.2009 firma P.. P. E.- T., K. vyfakturovala žalovanej v 1. rade sumu vo výške XXX,--EUR za návrh riešenia salónu krásy Y. pre OC Z.. Žalovaná v 1. rade následne faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 21.08.2009 splatnou dňa 31.08.2009 vyfakturovala žalobkyni poplatok za návrh riešenia salónu krásy Y. pre OC Z. v celkovej výške XXX,XX EUR. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú faktúru žalovanej pre uvedenú sumu a deň položku č. XX- pod označením „30/09 B. M.“ zo dňa 02.11.2009 s dokladom C.- výdavok bankový účet : XXX,XX Eur . V rámci evidencie záväzkov je pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, číslo dokladu úhrady : C.-XXX/XXX/XXX, dátumom úhrady : 02.10.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „ poplatok za návrh riešenia OC“. Doklad o realizácii tejto úhrady nebol žalobkyňou predložený. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu XX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.2), a sumu XXX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2..
72. Faktúrou č. X/XXXXX zo dňa 25.08.2009 splatnou dňa 10.09.2009 firma G.-E. E. Š. , H. D. vyfakturovala žalovanej v 1. rade sumu vo výške X.XXX,XX EUR za elektromontážne práce na akcii Kvetinárstvo a kaderníctvo v OC Z. K. H. N.. Žalovaná v 1. rade následne faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 25.08.2009 splatnou dňa 31.08.2009 vyfakturovala žalobkyni elektromontážne práce OC Z. K. v celkovej výške X.XXX,XX G.. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú faktúru žalovanej pre uvedenú sumu a deň záznam ako položku č. XXX- pod označením „XX/XX B. M.“ zo
dňa 09.11.2009 s dokladom N.-XXXXX, výdavok -hotovosť : X.XXX,XX Eur . V rámci evidencie záväzkov je pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, číslo dokladu úhrady : V-XXXXX, dátumom úhrady : 09.11.2009 a s poznámkou v rámci predmetu fakturácie „ elektromontaž.práce OC“. Žalobkyňa zároveň predložila pokladničnú potvrdenku X. C. K., B..K.. zo dňa 09.11.2009 znejúcu na sumu X.XXX,XX G., ktorá preukazuje vklad uvedenej sumy na účet žalovanej v 1. rade. Podľa prepočtu predloženého súdu žalobkyňou v jej písomnom podaní zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 z tejto faktúry si uplatňovala voči žalovaným sumu X.XXX,XX EUR ako pomernú časť o rozlohe 43,5 m2 za prostriedky vynaložené do priestorov Kozmetiky, Manikúry a s spoločných priestorov: (t.j. XX Z.X + X Z.X + XX,X Z.X =. XX,X Z.X), a sumu X,XXX,XX EUR za prostriedky vynaložené do priestorov do priestorov Kvetinárstva o rozlohe 62 m2..
73. Žalobkyňa zároveň tiež predložila pokladničnú potvrdenku X. C. K., B..K.. takisto zo dňa 09.11.2009 znejúcu na sumu XXX,-- EUR, ktorá preukazuje vklad uvedenej sumy na účet žalovanej v 1. rade. Ako variabilný symbol je uvádzané číslo XX/XXXX. V rámci evidencie záväzkov žalobkyne je pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX vedená vyššie uvedená suma XXX,--EUR, pričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : N.-XXXXX, s dátumom úhrady : 09.11.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „. G.. G. XXXXXX“. Žalobkyňa uvedenú sumu vykazuje vo svojom peňažnom denníku ako položku č. XXX- S. označením „XX/XX B. M. zo dňa 09.11.2009 s dokladom N.-XXXXX, výdavok -hotovosť : XXX,-- Eur.
74. Podľa písomných podaní žalobkyne zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 táto uvádzala aj ďalšie nákladové položky , z ktorých následne vyvodzovala svoje nároky na preplatenie ňou uplatňovaných súm od žalovaných, avšak k týmto svojim tvrdeniam o existencii takýto nákladových položiek súdu nepredložila žiadne dôkazy.
75. Konkrétne sa jednalo o položku vedenú v jej vyjadreniach v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ , resp. v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 2 , označenú ako „ R. - vo výške X.XXX ,--EUR“, o ktorej uvádzala , že sa týka ukladania podlahy + materiál, pričom podľa jej tvrdenia existenciu tohto jej nákladu mal preukazovať bližšie nešpecifikovaný písomný rozpočet, ktorý mal byť predložený. V súdnom spise sa však žiaden takýto doklad nenachádza. Podľa tvrdenia žalobkyne túto položku mala uhradiť samotná žalobkyňa , avšak dôkaz o tom súdu nebol predložený. Uvedená položka nie je zaznamenaná v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedená ani v rámci evidencie záväzkov.
76. Ďalej sa jednalo o položky vedené vo vyjadreniach žalobkyne v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ pod č. 19 označenú ako „Drevený obklad - manikúra - XXX G.UR“, č. 20 označenú ako „K. - XXX,XX EUR“, č. 21 označenú ako „K. - XX,XX G.“, č. 22 označenú ako „Šatňa - XXX G.UR“ a č. 23 označenú ako „Murárske práce - X.XXX G.“, a ďalej v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 13 „Murárske práce - X.XXX,-- EUR“ , pod č. 16 „U. - XXX,XX EUR (štvorce do stropu)“, a pod č. 12 „K. - XXX,XXX G. , u ktorých neboli predložené žiadne doklady a o ktorých s výnimkou murárskych prác žalobkyňa tvrdila, že boli ňou uhradené. Uvedené položky nie sú zaznamenané v peňažnom denníku žalobkyne a nie sú vedené ani v rámci evidencie záväzkov.
77. Ďalej sa jednalo o položku vedenú vo vyjadreniach žalobkyne v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ pod č. 7, resp. v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 6 označenú ako „Z. - N. N. X.XXX,--EUR“, ktorá mala predstavovať podhľady do kozmetiky a salónu. Ani k tejto položke neboli predložené žiadne doklady , a ani táto položka nie je zaznamenaná v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedená ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa tvrdenia žalobkyne túto položku mala uhradiť žalovaná v 1. rade , neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú sumu tejto žalovanej následne preplatila.
78. Ďalej sa jednalo o položku vedenú vo vyjadreniach žalobkyne v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ pod č. 11, resp. v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 9 označenú ako „D. - N. N. X.XXX,XX G.UR“, ktorá mala predstavovať prácu na podlahe. Ani k tejto položke neboli predložené žiadne doklady , a ani táto položka nie je zaznamenaná v peňažnom denníku žalobkyne a nie je vedená ani v rámci evidencie záväzkov. Podľa tvrdenia žalobkyne túto položku mala uhradiť žalovaná v 1. rade , neuviedla však už a ani nezdokladovala, kedy uvedenú sumu tejto žalovanej následne preplatila.
79. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na meno žalovanej v 1. rade aj niektorej ďalšie položky , ktoré neboli vyššie uvádzané.
80. Ako položku č. 22- pod označením „XX/XX B. M.“ zo dňa 02.11.2009 s dokladom C.-XX/XXX/XXX B.o výdavok - bankové účty viedla sumu XX,XX G.. N. rámci evidencie záväzkov žalobkyne je taká istá suma vedená pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, pričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : C.-XX/XXX/XXX s dátumom úhrady : 02.10.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „ el. energia X/XXXX“.
81. Ako položku č. 25- pod označením „XX/XX B. M.á“ zo dňa 02.11.2009 s dokladom C.-XX/XXX/ XXX ako výdavok - bankové účty viedla sumu X.XXX,XX G.. V rámci evidencie záväzkov žalobkyne je taká istá suma vedená pod interným číslom 35/09, číslo dokladu : XXXXXX, pričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : C.-XX/XXX/XXX s dátumom úhrady : 02.11.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „ nájomné 9/2009“.
82. Ako položku č. 31- pod označením „XX/XX B. M. zo dňa 02.12.2009 s dokladom C.-XX/XXX/XXX ako výdavok -bankové účty viedla sumu X.XXX,XX G.. V rámci evidencie záväzkov žalobkyne je taká istá suma vedená pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, pričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : C.-XX/XXX/XXX s dátumom úhrady : 02.12.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „ nájomné 11/2009“.
83. Ako položku č. 146- pod označením „XX/XX B. M.“ zo dňa 31.08.2009 s dokladom N.-XXXXX ako výdavok -hotovosť viedla sumu X.XXX,XX G.UR. V rámci evidencie záväzkov žalobkyne je taká istá suma vedená pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, pričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : N.-XXXXX s dátumom úhrady : 31.08.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „ nájomné 10/2009“.
84. Ako položku č. 147- pod označením „XX/XX B. M.“ zo dňa 31.08.2009 s dokladom N.-XXXXX ako výdavok -hotovosť viedla sumu XXX,XX EUR. V rámci evidencie záväzkov žalobkyne je taká istá suma vedená pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, S.ričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : N.-XXXXX s dátumom úhrady : 31.08.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „ nájomné 1408-310809“.
85. Ako položku č. 153- pod označením „XX/XX B. M.“ zo dňa 07.09.2009 s dokladom N.-XXXXX ako výdavok -hotovosť viedla sumu XXX,XX EUR. V rámci evidencie záväzkov žalobkyne je taká istá suma vedená pod interným číslom 26/09, číslo dokladu : XXXXXX, pričom číslo dokladu úhrady je vedené označenie : N.-XXXXX K. dátumom úhrady : 07.09.2009 , avšak v poznámke v rámci predmetu fakturácie je uvedené „ poplatok za otvorenie OC“. Doklad o realizácii tejto úhrady nebol žalobkyňou predložený a navyše táto položka nebola ani v rámci žaloby, resp. následných podaní žalobkyne zo dňa 07.02.2012, ako aj zo dňa 06.06.2019 vôbec vyčíslovaná, resp. uplatňovaná.
86. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 08.03.2017 súdneho znalca P..Š. T., súdneho znalca z Odboru : Stavebníctvo, Odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác vyplynulo, že vyššie uvedené nebytové obchodné priestory predstavujúce Kozmetiku, Manikúru a spoločné priestory a Kvetinárstvo, nachádzajúce sa obchodnom centre Z. boli zhodnotené sumou XX.XXX,XX EUR vrátane DPH ( resp. XX.XXX,XX G. C. M.).
87. Pod zhodnotením vyššie uvedený znalec rozumel technické zhodnotenie t.j. všetky práce, resp. náklady spojené s rekonštrukciou či prestavbou priestorov, tak ako boli zistené v jednotlivých priestoroch a s príslušným rešpektovaním príslušných podielov na spoločných častiach tak ako sú prepočítané v predchádzajúcich častiach znaleckého posudku t.j. tak ako to má byť. Znalec neriešil, akým skutočným spôsobom si účastníci konania vzájomne kompenzovali jednotlivé práce a náklady a či rešpektovali príslušné prepočty podielov na spoločných častiach. Kalkulácia bola spracovaná v cenovej úrovni realizácie prác. Takto stanovené náklady predstavovali najpravdepodobnejšie vynaložiteľnejšie náklady.
88. Podľa vyjadrenia žalobkyne táto finančné prostriedky na dobudovanie predmetných nebytových priestorov mala získať v rámci svojej podnikateľskej činnosti a to na základe vystavených faktúr spoločnosti B. U., K..Q..X.. . V tejto súvislosti predložila faktúry a to faktúru č. XXXXX1 zo dňa
31.08.2009, splatnú dňa 30.09.2009, ktorou účtovala vyššie uvedenej spoločnosti sumu X.XXX,XXEUR, faktúru č. XXXXXX zo dňa 30.09.2009, splatnú dňa 31.10.2009, ktorou účtovala vyššie uvedenej spoločnosti sumu X.XXX,XX EUR, a faktúru č. 2XXXXX zo dňa 30.11.2009, splatnú dňa 30.12.2009, ktorou účtovala vyššie uvedenej spoločnosti sumu X.XXX,XX G..
89. Tiež žalobkyňa uvádzala, že si spoločne s manželom zobrala spotrebný úver vo výške X.XXX,-- EUR dňa 30.07.2009, čo dokladovala úverovou zmluvou č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX uzavretou dňa 30.07.2009 medzi Č. X. C., B..K.. , C. na strane jednej a žalobkyňou a jej manželom ako dlžníkmi na strane druhej.
90. Napokon žalobkyňa uvádzala, že jej boli taktiež poskytnuté finančné prostriedky od samotnej obchodnej spoločnosti B. U., K..Q..X.. z leasingu vo výške XX.XXX,XX G. a to dňa 18.09.2009, k čomu doložila výpis z bankového účtu uvedenej obchodnej spoločnosti vedený v V. , z ktorého však nespochybniteľne nevyplynulo, že by takáto suma bola poukázaná priamo žalobkyni . Tiež bol pripojený Vnútorný zúčtovací doklad z banky zo dňa 18.09.2009, v ktorom sa takáto suma uvádza, avšak nie je zrejmé ako sa má s ňou naložiť, resp. komu je určená.
91. Na preukázanie uvedených tvrdení o dostatočnom množstve finančných prostriedkov boli navrhnuté pôvodne aj dôkazy výsluchom žalobkyne a jej manžela, avšak na poslednom pojednávaní konanom v uvedenej sporovej veci žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu od vykonania týchto dôkazov upustila.
92. Podľa § 144 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“ , žalobca môže vziať žalobu späť.
93. Podľa § 145 ods. 1 CSP , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
94. Podľa § 146 ods. 1 CSP , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
95. Podľa § 146 ods. 2 CSP , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
96. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako aj žalovanému v 3. rade , pričom obaja títo žalovaní cestou svojich právnych zástupcov vyslovili súhlas s takýmto späťvzatím žaloby, súd konanie voči týmto žalovaným v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku zastavil.
97. Podľa §50a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. , Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
98. Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
99. Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
100. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.6)
101. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
102. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
103. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
104. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
105. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
106. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
107. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
108. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
109. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobkyňou voči žalovanej v 1. rade, vo vzťahu ku ktorej žaloba nebola vzatá späť, tu súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, avšak len z časti.
110. Súd sa vo vzťahu medzi týmito stranami sporu musel v prvom rade zaoberať otázkou vznesenej námietky premlčania , ktorú v rámci záverečného prednesu uplatnila žalovaná v 1. rade cestou svojho právneho zástupcu.
111. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní ( teraz civilnom sporovom konaní - poznámka súdu) má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011).
112. Na to , aby sa však súd vôbec mohol takouto námietkou zaoberať , je potrebné si ustáliť o aký právny vzťah sa jedná medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade v rámci žalobou vznášaných nárokov, aby následne sa mohol určiť príslušný moment , od ktorého je možné posudzovať plynutie príslušnej premlčacej doby a v konečnom dôsledku aj určenie príslušnej dĺžky premlčacej doby, ktorá sa má na daný vzťah aplikovať, a teda aj posúdiť či v danom vzťahu došlo resp. nedošlo k jej uplynutiu.
113. Z tohto hľadiska preto súd v prvom rade posudzoval, či zmluva označená ako „ Zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“, v ktorej žalovaná v 1. rade bola označená ako „ Budúci prenajímateľ“ a žalobkyňa ako „ Budúci nájomca“ a ktorá bola podpísaná týmito zmluvnými stranami bola , resp. nebola platný právnym úkonom.
114. Niet pochýb, že uvedená zmluva mala predstavovať Zmluvu o budúcej zmluve, pričom tieto sporové stany budúcu zmluvu označili ako „zmluvu o nájme nebytových priestorov“.
115. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať všetky potrebné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov ustanovených v ustanoveniach § 34 a násl. Občianskeho zákonníka.
116. Medzi objektívne podmienky vzniku právneho úkonu patrí možnosť a dovolenosť. Zatiaľ čo dovolenosť právneho úkonu súvisí s jeho súladnosťou s právnym poriadkom, možnosť právneho úkonu sa týka jeho predmetu. Práve v § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je riešená situácia, keď sa neplatnosť právneho úkonu týka práve predmetu právneho úkonu.
117. O nemožnosti plnenia v záväzkovom práve možno hovoriť vtedy, ak dlžník na základe skutkových alebo právnych okolností nemôže poskytnúť veriteľovi dohovorené plnenie. V dôsledku existencie zásady impossibilium nulla est obligatio zaniká nielen povinnosť dlžníka plniť, ale i samotný záväzok. Nemožnosť plnenia môže byť založená rôznymi skutkovými okolnosťami a rozličnými právnymi dôvodmi. Z tohto hľadiska možno rozlišovať medzi nemožnosťou: a) počiatočnou ( § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a následnou (§ 575 Občianskeho zákonníka ), b) objektívnou a subjektívnou, c) faktickou a právnou, b) absolútnou a relatívnou, c) trvajúcou a prechodnou a d) úplnou a čiastočnou (§ 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). ( porovnaj Fekete. I : Občiansky zákonník 3.zväzok( Dedenie, Záväzkové právo - všeobecná časť) Veľký komentár,2. aktualizované a rozšírené vydanie Bratislava, Eurokdex 2015, - str. 808) .
118. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nie je pritom podstatné, či o počiatočnej nemožnosti plnenia subjekty právneho úkonu v čase jeho vzniku vedeli alebo nie. Na právny úkon, ktorého predmet plnenia je od začiatku nemožný , sa prihliada , ako keby nikdy platne nevznikol. Ak na jeho základe bolo niektorým z účastníkov poskytnuté plnenie , ide o plnenie bez právneho dôvodu, t.j. o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) ( porovnaj Fekete. I : Občiansky zákonník 1. veľký komentár, Bratislava, Eurokdex 2011, - str. 267) .
119. Počiatočná nemožnosť predmetu právneho úkonu môže byť faktická (fyzická) alebo právna. O právnu nemožnosť plnenia ide vtedy, ak v okamihu urobenia právneho úkonu existuje právna prekážka, ktorá mu bráni v tom, aby sa stal právny úkon platným. ( porovnaj Fekete. I : Občiansky zákonník 1.zväzok( Všeobecná časť) Veľký komentár,2. aktualizované a rozšírené vydanie Bratislava, Eurokdex 2014, - str. 339) .
120. Zmluva o budúcej zmluve nie je samostatným zmluvným typom, ale sa viaže na inú hlavnú ( definitívnu) zmluvu, ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť. V dôsledku toho obsah a náležitosti jednotlivých zmlúv o budúcej zmluve závisia od toho, aká zmluva má byť uzavretá. Občiansky zákonník ustanovuje podmienky , ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve, pričom ide o tieto podmienky: a./ predbežná zmluva musí byť uzavretá písomne ( § 50a ods.1 Občianskeho zákonníka ); b./ predbežná zmluva musí obsahovať záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu ( § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka); c./ v predbežnej zmluve musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzavretá hlavná zmluva ( § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka) ; d./ v predbežnej zmluve musia byť dohodnuté všetky obsahové náležitosti budúcej zmluvy ( § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka). ( porovnaj Fekete. I : Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokdex 2011, - str. 421, resp. str. 422) .
121. V danom spore prezentovaná „ Zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ podpísaná medzi žalovanou v 1. rade ako „ Budúcim prenajímateľom“ a žalobkyňou ako „ Budúcim nájomcom “ v skutočnosti mala predstavovať Zmluvu o budúcej zmluve o podnájme príslušných nebytových priestorov. Obe jej zmluvné strany si boli vedomé toho , že príslušný nebytový priestor, ktorý mal výstavbou vzniknúť , mal vlastnícky po jeho výstavbe patriť žalovanému v 2. rade, a tiež to, že tento ho mal prenajať ako jeho skutočný prenajímateľ žalovanej v 1. rade ako skutočnej nájomkyni. Z tohto hľadiska použité výrazy , resp. právne termíny v uvedenej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade a to či už jej samotné označenie ako „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ a jej zmluvných strán ako „Budúci prenajímateľ“, resp. „Budúci nájomca“, prípade označenie budúcej zmluvy ako „Nájomnej zmluvy“ a jej zmluvných strán ako „ Prenajímateľ“ a „ Nájomca“, prípadne
označenie predmetu podnájmu, a odplaty za jeho užívania ako „ predmet nájmu“ , resp. „ nájomného“. sami o sebe nemohli spôsobovať neplatnosť tejto zmluvy pre jej neurčitosť, prípadne nezrozumiteľnosť.
122. Táto zmluva však v skutočnosti bola neplatným právnym úkonom a to preto, že si v nej strany sporu dojednali predmet plnenia , ktorý od svojho počiatku trpel právnou nemožnosťou jeho uskutočnenia. Strany sporu sa totiž dohodli na predmete záväzku - uzavretí podnájomnej zmluvy , ktorá bola v rozpore s platnou právnou úpravu § 6 zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov.
123. Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona, nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
124. V danom sporovom prípade bolo preukázané, že budúca podnájomná zmluva mala byť dojednaná na dobu neurčitú, pričom žiadnym spôsobom nereflektovala na existenciu a trvanie Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú mali uzavrieť žalovaný v 2. rade ako prenajímateľ so žalovanou v 1. rade ako nájomcom.
125. V tejto súvislosti súd poukazuje na súčasnú platnú judikatúru najvyššieho súdu pojednávajúcu o otázke platnosti, resp. neplatnosti podnájomnej zmluvy , v zmysle ktorej je v rozpore s § 6 ods. 1 citovaného zákona aj taký prípad, kedy je podnájomný vzťah dojednaný na dobu neurčitú za predpokladu, že v nájomnej zmluve nebolo ohľadne podnájmu dohodnuté niečo iné (napr. možnosť nájomcu uzavrieť podnájomnú zmluvu na dobu neurčitú, čo by mohlo byť zároveň interpretované aj ako súhlas prenajímateľa s takýmto podnájmom (k súhlasu prenajímateľa viď bližšie rozsudok NS ČR z 2. marca 2005 sp.zn. XX L. XXX/XXXX: „Souhlas pronajímatele s přenecháním nebytového prostoru na dobu určitou do podnájmu může být udělen nejen kdykoli před sjednáním smlouvy o podnájmu, ale může být i součástí této smlouvy a vyloučeno není ani jeho dodatečné udělení.“ zdroj: ASPI ID:JUD8778862). ( porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 8MCdo/4/2014 zo dňa 14.10.2015).
126. Súd poznamenáva, že si je vedomý existencie aj iného právneho názoru na túto otázku, ktorý bol uverejnený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/21/2011 zo dňa 30. 01. 2013, avšak tento bol prekonaný názorom vysloveným práve v rozsudku Najvyššieho SR sp.zn. 8MCdo/4/2014 zo dňa 14.10.2015, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj časovou pôsobnosťou judikatúry z pohľadu zmeny judikatúry dovolacím súdom.
127. Navyše v tejto zmluve o budúcej zmluve o podnájme príslušných nebytových priestorov sa strany sporu nevysporiadali ani s otázkou súhlasu samotného prenajímateľa - žalovaného v 2. rade na umožnenie dať predmetné nebytové priestory do podnájmu žalobkyni, t.j. kde , kedy a z akých podmienok sa tento súhlas aj v súlade so samotnou nájomnou zmluvou mal od neho zabezpečiť, pričom bez tohto súhlasu by samotná zmluva o podnájme nebytových priestorov bola takisto neplatná.
128. Súd teda uzatvára , že pokiaľ v rámci predbežnej zmluvy ( t.j. zmluvy o budúcej zmluve ) boli dojednané náležitosti budúcej zmluvy v rozpore so zákonom ( t.j. neplatné ujednanie o dobe trvania zmluvy , absencia príslušného súhlasu prenajímateľa) , nebolo by možné takúto budúcu zmluvu uzavrieť pre jej rozpor s platnou právnou úpravou , a ide teda o nemožné plnenie , v dôsledku ktorého sa stáva neplatnou aj samotná predbežná zmluva ( t.j. „Zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou).
129. Uzavretie takejto budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov nebolo možné si vymôcť ani súdnou cestou v prípade , ak by takúto žalobu podala niektorá zo zmluvných strán ( t.j. či už žalobkyňa, alebo žalovaná v 1. rade) , keďže jedným z predpokladov , aby žalobe o nahradenie vyhlásenia vôle bolo možné vyhovieť je záver, že práva a povinnosti účastníkov konania zo zmluvy o budúcej zmluve nezanikli pre nemožnosť plnenia ( porovnaj Fekete. I : Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, - str. 421, resp. str. 428) .
130. Zároveň súd konštatuje, že medzi žalovanou v 1. rade ako nájomcom nebytových priestorov , ktoré užívala na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným v 2. rade ako ich prenajímateľom, a žalobkyňou ako podnájomníčkou časti týchto nebytových priestorov , nemohla a to ani dodatočne konkludentne vzniknúť ústna zmluva o podnájme týchto nebytových priestorov, a to minimálne pre absenciu príslušného súhlasu žalovaného v 2. rade ako prenajímateľa na takýto podnájom.
131. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či napriek jeho záveru o neplatnosti „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou pre právnu nemožnosť jej predmetu plnenia ( teda v konečnom dôsledku pre neplatnosť jej článku III), by nemohli ostať v platnosti ostatné časti tejto zmluvy, predovšetkým článok IV ods. 2 uvedenej Zmluvy, kde bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť dokončiť úpravy predmetných nebytových priestorov na vlastné náklady .
132. Vo všeobecnosti ak je neplatnosťou zasiahnutá časť právneho úkonu, slovenské súkromné právo vychádza z princípu, že ostatná časť právneho úkonu nie je touto neplatnosťou dotknutá (utile non debet per unitule vitiari). Občiansky zákonník túto zásadu vyjadruje tak, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, je neplatnou len táto časť právneho úkonu. Podmienkou pravda je, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstáť a zostať tak v platnosti. To, či neplatnú časť zmluvy možno alebo nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu, je potrebné vždy vyvodiť výkladom prejavenej vôle jej účastníkov, z povahy právneho úkonu, prípadne z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, ako aj z jej účelu, ktorý bol sledovaný zmluvnými stranami.
133. Oddeliteľnosť sa posudzuje podľa obsahu právneho úkonu a je potrebné rešpektovať vôľu účastníkov, teda či by mali strany záujem na právnom úkone v oddelenom rozsahu. ( porovnaj Usnesení Nejvyššího soudu ČR z 31. 7. 2012, sp. zn. 29 Cdo 1816/2011 ze dne 31. 7. 2012).
134. Objektívnym predpokladom aplikácie § 41 Občianskeho zákonníka je to, či právny úkon možno rozdeliť na platnú a neplatnú časť. Toto pravidlo predpokladá, že neplatnosťou nenapadnutá časť môže obstáť ako platný právny úkon. Z logiky veci vyplýva, že tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Zároveň prax prihliada aj na subjektívny predpoklad deliteľnosti právneho úkonu, t. j. či by účastníci právny úkon urobili aj bez tých častí, ktoré sú postihnuté neplatnosťou, resp. či sa zmluvné strany cítia byť zaviazané aj tou časťou právneho úkonu, ktorá tu zostala po odstránení jej neplatnej časti. Možnosť deliteľnosti právneho úkonu závisí od posúdenia, ktoré časti právneho úkonu sú zasiahnuté neplatnosťou a či právny úkon môže bez takýchto častí obstáť. V každom prípade by malo zostať v platnosti tzv. jadro právneho úkonu (zmluvy). Vo všeobecnosti platí, že ak sú neplatnosťou postihnuté podstatné náležitosti právneho úkonu (essentialia negotii), aplikácia ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Bez platných podstatných náležitostí nemôže právne konanie platne vzniknúť, neplatnosť niektorej z nich vedie zásadne k neplatnosti právneho konania ako celku.
135. Súd dospel k záveru, že ani ostatné ustanovenia „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou nie sú platné , nakoľko ako také bez existencie jej článku III, t.j. bez predmetu plnenia tejto zmluvy, nemôžu obstáť, keďže pre strany nemajú žiaden hospodársky význam.
136. Uzavretie tejto zmluvy totiž smerovalo k jedinému cieľu a to zabezpečiť si do budúcna uzavretie podnájomnej zmluvy na tie nebytové priestory, do ktorých v zmysle článku IV Zmluvy mala žalobkyňa realizovať investície na ich zhodnotenie. Bez prísľubu možného budúceho užívania týchto nebytových priestorov žalobkyňou ako ich budúcou podnájomníčkou totiž takáto investícia, na vykonanie ktorej sa žalobkyňa zaväzovala, nemala pre ňu žiaden význam. Preto nemohli zostať v platnosti ani tieto ďalšie ustanovenia „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou , vrátane článku IV.
137. To platí aj pre samotný článok 9 ods. 7 návrhu Budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov (ktorý bol uvádzaný v texte tejto budúcej zmluvy v článku III „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“) , pretože ani ten sám o sebe a teda bez existencie ( platnosti) Zmluvy o podnájme nebytových priestorov nemal z tých istých dôvodov, ktoré súd už vyššie uviedol, pre žalobkyňu žiadne hospodársky význam. Za situácie, aká sa po právnej stránke medzi stranami sporu ( t.j. žalobkyňou, žalovanou v 1. rade a v konečnom dôsledku aj žalovaným v 2. rade) vyvinula, by žalobkyňa nemala právny nárok domáhať sa užívania uvedených nebytových priestorov. Že tak po faktickej stránke v skutočnosti činila je už iná vec, v žiadnom prípade to však nemôže viesť k názoru , že sa tým medzi uvedenými stranami sporu zakladal nejaký právny vzťah na zmluvnom princípe.
138. Súd teda uzatvára, že medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade neexistovala platná ako Zmluva o budúcej zmluve o podnájme nebytových priestorov, tak ani samotná Zmluva o podnájme nebytových priestorov, a ak si tieto strany sporu vzájomne poskytovali určité plnenia, šlo o plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
139. Vzhľadom na takto ustálený právny stav medzi stranami sporu následne súd pristúpil k vyhodnoteniu námietky premlčania vznesenej žalovanou v 1. rade. Táto túto svoju námietku odôvodňovala tým, že až do vykonania zmeny žaloby uskutočnenej na základe návrhu žalobkyne zo dňa 18.04.2018 a pripustenej uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.05.2018 bol žalobný petit neurčitý do takej miery, že súd nemal o ňom ani pojednávať a v prípade ak by nedošlo k jeho zmene, mala byť samotná žaloba odmietnutá. Inými slovami žalovaná v 1. rade zastáva názor , že vzhľadom na znenie petitu žaloby až do jeho zmeny uskutočnenej podaním zo dňa 18.04.2018 sa žaloba žalobkyne podaná na tunajšom súde nedala považovať za taký úkon, ktorý by predstavoval riadne uplatňovanie si nároku žalobkyne voči žalovanej v 1. rade a ktorý by teda spôsobil spočívanie plynutia premlčacej doby pre uplatňovanie si týchto nárokov.
140. Súd sa s týmto názorom žalovanej v 1. rade nestotožňuje a je toho názoru , že uplatnené nároky nie sú premlčané.
141. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
142. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
143. Najstarším plnením , z ktorého si žalobkyňa uplatňuje nárok voči žalovanej v 1. rade (a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je oprávnený , tak ako sa s tým súd vyporadúva v ďalších častiach tohto rozsudku), je nárok uplatňovaný z faktúry č. XXXXXX zo dňa 16.06.2009 vystavenej firmou P.. K. E.Q., K. H. N. pre žalovanú v 1. rade na sumu vo výške XXX,-- EUR, ktorý bol touto žalovanou uhradený dňa 17.06.2009 na základe pokladničného dokladu vystaveného uvedenou firmou na žalovanú v 1. rade. Všetky ostatné nároky sú neskoršieho dáta spadajúceho prevažne do mesiacov august , resp. september 2009.
144. Teoreticky najskôr od tohto dátumu , t.j. 17.06.2009 mohla začať plynúť premlčacia doba pre jednotlivé nároky , ktoré si žalobkyňa v tomto spore uplatňuje voči žalovanej v 1. rade. Súd opätovne zdôrazňuje, že netvrdí, že uvedeného dňa , t.j. 17.06.2009 žalobkyňa žalovanej v 1. rade aj nejaké takéto plnenie skutočne poskytla.
145. Žalobkyňa žalobu na zaplatenie pôvodnej sumy XX.XXX,XX EUR spolu s úrokom z omeškania podala na tunajšom súde dňa 30.6.2010 a táto žaloba v tom čase smerovala výslovne len voči terajšej žalovanej v 1. rade. Súčasťou pripojených listinných dôkazov bola aj vyššie uvedená faktúra č. XXXXXX zo dňa 16.06.2009 vystavená firmou P.. K. E., a teda uplatňovala si tuto žalobou aj tento najstarší nárok .
146. Ak žaloba bola podaná na súde dňa 30.06.2010 a pokiaľ by sme aj považovali dátum úhrady tohto najstaršieho nároku žalovanou v 1. rade dňa 17.06.2009 zároveň za dátum , kedy mala teoreticky žalobkyňa poskytnúť žalovanej v 1. rade plnenie za refundáciu tohto nároku, tak od tohto najstaršieho uplatneného nároku ešte neuplynula ako objektívna ( trojročná ) tak ani subjektívna ( dvojročná) premlčacia doba.
147. Zároveň podľa názoru súdu takto podaná žaloba dňom 30.06.2010 spôsobila spočívanie premlčacej doby v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka , keďže žalobkyňa v takto začatom spore ďalej aj riadne pokračovala.
148. Samotná skutočnosť, že následnými úpravami žaloby žalobkyňa spôsobila tú procesnú situáciu, že jej žaloba z procesného hľadiska bola neurčitá , resp. nezrozumiteľná a až na výzvu súdu pod hrozbou odmietnutia podania pristúpila k zmene žaloby podaním zo dňa 18.04.2018 doručeným súdu dňa 19.04.2018, nemala žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby , resp. na jej spočívanie , ktoré nastalo už podaním pôvodnej žaloby doručenej súdu dňa 30.06.2010.
149. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na odborné právne názory prezentované v odborných právnych publikáciách, podľa ktorých žaloba je úkonom urobeným podľa OSP ( v súčasnosti v podmienkach SR podľa CSP - poznámka súdu), a ako taká musí byť posudzovaná. Nie je iste vylúčené, že môže mať aj následky hmotnoprávne, čo však nie je dôvodom pre aplikáciu ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka . Náležitosti žaloby treba posudzovať striktne podľa ustanovenia § 42 ods. 4 a 79 ods. 1 OSP ( v súčasnosti v podmienkach SR podľa § 127 ods. 1 a § 132 , 133, 134 resp. 135 CSP - poznámka súdu), s tým, že ak návrh neobsahuje všetky náležitosti alebo ak je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ide napriek tomu o návrh, ktorý vyvoláva predpokladané následky (spočívanie premlčacej lehoty). Je však nutné vady (prípadne na výzvu súdu) odstrániť, lebo aj Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 112 stanovuje, že ku spočívaniu lehoty dochádza iba vtedy, keď veriteľ (žalobca) v konaní riadne pokračuje. Citovaná zákonná podmienka by nebola splnená, a žalobca by teda v konaní riadne nepokračoval až vtedy, keby svoje podanie neopravil či nedoplnil (porov. Jehlička a kol .: Občiansky zákonník, komentár, C. H. Beck, 5. vydanie, str. 237). / porovnaj NÁLEZ Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 182/01 ze dne 24. 6. 2003, resp. Fekete. I : Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, - str. 421, resp. str. 529)
150. Z dikcie ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že účinok spočívania plynutia premlčacej doby má uplatnenie práva na súde len v prípade, že v konaní sa "riadne pokračuje", t.j. vtedy, ak žalobca svojimi procesnými úkonmi nebráni náležitému priebehu konania, takže toto konanie môže skončiť rozhodnutím vo veci. Riadne naopak nepokračuje ten účastník konania, ktorý vezme žalobu späť, alebo ak nie je po výzve, poučení a v stanovenej lehote podanie riadne opravené alebo doplnené (neúplne alebo nesprávne žaloby majú hmotnoprávne účinok v podobe spočívania premlčacích dôb pôsobiacich už od ich podania len vtedy, ak sú vady týchto podaní dodatočne odstránené a v konaní sa preto riadne pokračuje), takže v konaní nie je možné pokračovať pre tento nedostatok. (porov. napr. rozsudek Najvyššího soudu sp. zn. 21 Cdo 1440 / 2001 z 5. 9. 2002, príp. Usnesení Nejvyššího súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 1256/2006 ze dne 23.09.2008, resp. Fekete. I : Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokodex 2011, - str. 421, resp. str. 529-530).
151. Z toho jasne vyplýva, že nečinnosť súdu v konaní ( v danom prípade spočívajúca v oneskorenej výzve žalobkyne na odstránenie vád jej upravenej žaloby) nemôže ísť na ťarchu tejto žalobkyne a nemôže mať za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že nároky žalobkyne uplatnené vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nie sú premlčané, a teda len z titulu vznesenej námietky premlčania súd žalobu nemôže zamietnuť.
152. Pokiaľ šlo o námietku premlčania uplatnených nárokov vznesenú pôvodne žalovaným v 3. rade, keďže táto sa týkala len nárokov uplatňovaných priamo voči tomuto žalovanému, a keďže vo vzťahu k tomuto žalovanému bola žaloba zo strany žalobkyne vzatá v celom rozsahu späť, súd sa s touto námietkou tohto žalovaného už v rámci tohto rozhodnutia nezaoberal, keďže konanie voči tomuto žalovanému bolo zastavené.
153. Súd teda ustálil, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade je vzťahom z bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti konštatuje, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení určitých predpokladov:
a./vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného (obohateného); b./k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka); c./vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného; d./nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. ( porovnaj Fekete. I : Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokdex 2011, - str. 1212).
154. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia teda vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon tiež, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané ( porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 2 Cdo 92/2010 zo dňa 19.01.2012).
155. V danom spore je potrebné mať predovšetkým na pamäti aj tú skutočnosť, že investície , ktoré podľa svojich tvrdení žalobkyňa vynakladala smerovali do prestavby nebytového priestoru nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí žalovanému v 2. rade, vo vzťahu ku ktorému bola žaloba vzatá späť.
156. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery judikatúry Najvyššieho súdu ČR aplikovateľné aj na tento sporový prípad. V týchto uvedený súd vyslovil názor, že aj v prípade ak by bola medzi žalovanou v 1. rade a žalobkyňou prípadne uzavretá platná zmluva o podnájme nebytových priestorov, tak by sa zhodnotenia predmetných nehnuteľností mohla domáhať žalobkyňa len voči žalovanému v 2. rade aj to len titulom bezdôvodného obohatenia. V právnom vzťahu medzi prenajímateľom ( v tomto spore by to bol žalovaný v 2. rade - poznámka súdu) a nájomcom ( v tomto spore by to bola žalovaná v 1. rade - poznámka súdu) je ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikovateľné iba za predpokladu, že nebytové priestory boli zhodnotené na náklady nájomcu ( v tomto spore žalovanej v 1. rade - poznámka súdu). Ak uskutočnil zmeny na prenajatých nebytových priestoroch na svoje náklady podnájomník( v tomto spore by to bola žalobkyňa v prípade platnej podnájomnej zmluvy - poznámka súdu), hoci v právnom vzťahu k prenajímateľovi nie je a jemu prenajímateľ súhlas na vykonávanie zmien neudelil, išlo z jeho strany o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ); v tomto prípade sa preto ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka neuplatnia ( porovnaj Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 26 Odo 374/2006 ze dne 28.08.2007, ako aj Rozsudek Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 30 Odo 1364/2007 ze dne 26.02.2009.)
157. Ak teda takýto záver platí pre investície vykonané podnájomníkom do nehnuteľnosti patriacej prenajímateľovi, o to skôr takýto záver platí aj na prípad, pokiaľ investíciu do takejto nehnuteľnosti patriacej žalovanému v 2. rade ( ako jej vlastníkovi a zároveň prenajímateľovi) vykonala žalobkyňa bez toho , aby mala vôbec platne uzavretú zmluvu o podnájme nebytových priestorov so žalovanou v 1. rade ( ako riadnym nájomcom uvedených priestorov).
158. Z toho následne súd dospel k záveru, že všetky tie nároky , ktoré žalobkyňa preukazovala či už faktúrami, alebo nákupnými dokladmi ako priamu investíciu do prestavby uvedených nebytových priestorov bez toho , aby platba od žalobkyne prešla cez žalovanú v 1. rade sú nárokmi, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko tieto nároky si mohla žalobkyňa uplatniť len vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako vlastníkovi predmetných nebytových priestorov a to titulom bezdôvodného obohatenia v príslušnej výške zodpovedajúcej zhodnoteniu predmetných nebytových priestorov, ktoré sa dosiahlo týmito investíciami.
159. Šlo predovšetkým o nároky vyplývajúce z plnení , na ktoré bola vystavená faktúra č. Z. zo dňa 21.08.2009 splatná dňa 04.09.2009 spoločnosťou S. K..Q..X.., K. H. N. na sumu XXX,XX G. , ktorá podľa evidencie záväzkov mala byť uhradená 27.08.2009 podľa označenia dokladu o úhrade zrejme hotovostne, ďalej faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31.07.2009 splatná dňa 14.08.2009 vystavená
spoločnosťou O. K..Q..X.., K. H. N. na sumu XXX,XX EUR , ktorá podľa evidencie záväzkov mala byť uhradená 11.08.2009 podľa označenia dokladu o úhrade N. -XXXXX zrejme hotovostne, faktúra č. XXXXXXXX T. dňa 18.08.2009 splatná dňa 01.09.2009 vystavená spoločnosťou O. K..Q..X.., K. H. N. na sumu X.XXX,XX G., ktorá podľa evidencie záväzkov mala byť uhradená 11.08.2009 podľa označenia dokladu o úhrade N. -XXXXX zrejme hotovostne, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 19.08.2009 splatná dňa 26.08.2009 na sumu X.XXX,XX G. a preddavková faktúra Č.. XXX/XXXX zo dňa 31.07.2009 splatná dňa 31.07.2009 na sumu X.XXX,--EUR vystavené spoločnosťou R., K..Q..X.., K. H. N. , ktoré podľa evidencie záväzkov mali byť uhradené 17.07.2009 , resp. 11.09.2009 podľa označenia dokladov o úhrade N. -XXXXX, resp. N. -XXXXXX zrejme hotovostne.
160. V prípade týchto nárokov žalobkyňa predkladala faktúry znejúce na jej osobu , ktoré následne viedla vo svojom peňažnom denníku , ako aj v evidencii záväzkov, v ktorej prípadne vykazovala aj ich úhradu, avšak samotné dôkazy preukazujúce vykonanie takýchto úhrad súdu nepredložila.
161. A ďalej sa jednalo o nároky vyplývajúce z plnení , ktoré preukazovali nákupné doklady vystavené spoločnosťou K. , K..Q..X.. , Ž., S. K. H. N. zo dňa 17.09.2009 na sumu XXX,XX G. (zárubňa s bielou foliou) , resp. zo dňa 17.09.2009 na sumu XX,-- EUR (dvere biele plné), nákupný doklad zo dňa 18.09.2009 vystavený firmou H. - E. K. , K. H. N. na sumu XX,XX EUR (kľučku do dverí), nákupný doklad zo dňa 11.12.2009 vystavený spoločnosťou O. K..Q..X.., K. H. N. na sumu XXX,XX EUR (kocky do podhľadov), nákupné doklady vystavené spoločnosťou R. K., K..Q..X.. , K. H. N. zo dňa 03.08.2009 na sumu XX,XX EUR, zo dňa 04.08.2009 na sumu XX,XX EUR, zo dňa 05.08.2009 na sumu XX,XX EUR a zo dňa 12.08.2009 na K. XX,XX EUR( t.j. spolu na sumu XXX,XX G.), a nákupny doklad zo dňa 02.08.2009 vystavený firmou D. C. K. K. K. Q..X.., C., na sumu XX,XX EUR. Sumy z týchto nákupných dokladov aj s dátumami ich nákupov ( až na posledný z týchto spomenutých dokladov) žalobkyňa viedla vo svojom peňažnom denníku pod označeniami „prevádzková réžia“ .
162. Tiež sa sem zaradzoval nárok uplatňovaný z pokladničného dokladu zo dňa 09.09. bez uvedenia príslušného roku, vystaveného pre žalobkyňu firmou „Z. F. na sumu vo výške XX EUR, ako nákupný doklad zo dňa 02.08.2009 vystavený D. C. K. K. K. Q..X.., C., S. E. na sumu XX,XX G.R, ktoré žalobkyňa nemala zaznamenané v peňažnom denníku a ani v rámci evidencie jej záväzkov.
163. V súvislosti s týmito nárokmi bolo už nepodstatné, či znalcom vyčíslená výška zhodnotenia nebytových priestorov v jeho znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 08.03.2017 prípadne jeho pomerná časť zodpovedajúca týmto nárokom, bola správna lebo nie , keďže žaloba pre tieto nároky sa z vyššie uvedeného dôvodu ( t.j. že mali byť uplatované voči žalovanému v 2. rade) zamietala.
164. Osobitnú skupinu predstavovali nároky, ktoré žalobkyňa vyčísľovala v tomto spore , avšak u ktorých nepredložila žiaden dôkaz o tom, že boli realizované , resp. že boli realizované práve ňou samotnou, takže súd už len vzhľadom na túto okolnosť žalobu v časti týkajúcej sa týchto nárokov zamietal.
165. Konkrétne sa jednalo o nároky, ktoré žalobkyňa vo svojich písomných podaniach zo dňa 07.02.2012, resp. zo dňa 06.06.2019 viedla pod označeniami v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ , resp. v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ ako položku pod č. 2 - „. R. - N. N. X.XXX ,--EUR“, ako položku vedenú v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ pod č. 19 _ „Drevený obklad - manikúra - XXX G.“, pod č. 20 - „K. - XXX,XX G., pod č. 21 - „K. - XX,XX G.“, pod č. 22 - „Šatňa - XXX G. pod č. 23 -„Murárske práce - X.XXX EUR“, a ďalej v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 13- „Murárske práce - X.XXX,-- EUR“ , pod č. 16- „U. - XXX,XX G. (štvorce do stropu)“, a pod č. 12 -„K. - XXX,XXX G.“ . U žiadnej z týchto položiek nebol predložený žiaden relevantný dôkaz. Rovnako tak to bolo aj v prípade položiek, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že ich uhrádzala žalovaná v 1. rade a síce v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ pod č. 7, resp. v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 6 - „. - N. N. X.XXX,--G., v časti týkajúcej sa „Kozmetiky, Manikúry a spoločných priestorov“ pod č. 11, resp. v časti týkajúcej sa „Kvetinárstva“ pod č. 9- „D. - N. N. X.XXX,XX EUR“.
166. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne účastníci. Medzi povinnosti účastníkov v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie
dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie.
167. Žalobkyňa súdu nepredložila dôkaz , ktorý by preukazoval, že z jej strany takáto investícia bola vôbec vykonaná.
168. Ak by aj súd pripustil tú možnosť, že existenciu takejto investície by mali preukazovať závery znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 08.03.2017, ktorými sa určovala výška zhodnotenia nebytových priestorov , tak opäť súd dáva do pozornosti , že šlo o investíciu vykonanú do nehnuteľnosti žalovaného v 2. rade a len vo vzťahu k tomuto žalovanému v 2. rade ako vlastníkovi predmetných nebytových priestorov sa ich žalobkyňa mohla domáhať titulom bezdôvodného obohatenia v príslušnej výške zodpovedajúcej zhodnoteniu predmetných nebytových priestorov o tieto investície .
169. Pokiaľ išlo o nároky , u ktorých žalobkyňa predkladala faktúry znejúce na osobu žalovanej v 1. rade, tieto predstavovali investíciu vykonanú žalovanou v 1. rade do zhodnotenia nebytových priestorov žalovaného v 2. rade. V tomto prípade , sa jednalo o faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2009 splatnú dňa 28.08.2009 vystavenú spoločnosťou Q. K. K.. K. Q..X.., K. H. N. na sumu X.XXX,XX EUR , faktúru č. XXXXXX zo dňa 16.06.2009 vystavenú P.. K.Q. E., K. H. na sumu výške XXX,-- EUR uhradenú žalovanou v 1. rade dňa 17.06.2009, Faktúru č. 1XXXXXXXXX zo dňa 12.08.2009 splatnú dňa 26.08.2009 vystavenú firmou S. Z.- P. Z. , K. H. N.s na sumu XXX,XX EUR, a faktúru č. XX/XX/ XXXX zo dňa 24.07.2009 splatnú dňa 31.07.2009 vystavenú firmou P.. S. Z., E. na sumu XXX,--G.. Tiež bolo možné sem zaradiť aj žalobkyňou uvádzanú faktúru č. XXXXXXXX, ktorú podľa jej tvrdenia mala vystaviť spoločnosť Q. K. K.. K. Q..X.., K. H. N. na žalovanú v 1. rade pre sumu XXX,XX EUR, ktorá však súdu nebola predložená a existenciu ktorej mali potvrdzovať predložené dodacie listy tejto spoločnosti bez bližšej špecifikácie ceny dodávky a jej dátumu , na ktorých figurovala ako odberateľ žalovaná v 1. rade a podľa popisu na nich boli určené pre Kaderníctvo.
170. Tieto nároky žalobkyňa nemala zaznamenané v peňažnom denníku a ani v rámci evidencie jej záväzkov, pričom v prípade týchto uplatňovaných nárokov žalobkyňa nepredložila dôkaz o akejkoľvek poskytnutej refundácii pre žalovanú v 1. rade, na základe ktorej by sa mohla v rámci tohto sporu teraz domáhať jej spätného preplatenia. Inými slovami , žalobkyňa nepreukázala , že by akúkoľvek z týchto položiek žalovanej v 1. rade v minulosti zaplatila. Súd preto žalobu v tejto časti nárokov taktiež zamietol.
171. Aj v súvislosti s týmito nárokmi bolo už nepodstatné, či znalcom vyčíslená výška zhodnotenia nebytových priestorov v jeho znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa 08.03.2017 prípadne jeho pomerná časť zodpovedajúca týmto nárokov, bola správna lebo nie , keďže žaloba pre tieto nároky sa z vyššie uvedeného dôvodu ( t.j. nepreukázanie preplatenia týchto investícii žalobkyňou za žalovanú v 1. rade) zamietala.
172. Pokiaľ ide o plnenia , ktoré mala žalobkyňa poskytnúť žalovanej v 1. rade na základe touto žalovanou vystavených faktúr č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, k tomu súd uvádza, že plnenia , ktoré sa mali zo strany žalobkyne na základe týchto faktúr poskytovať žalovanej v 1. rade, nemohli vyplynúť zo zmluvného vzťahu , keďže súd vyhodnotil ako „ Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“ ( ktorá správne mala byť Zmluvou o budúcej zmluve o podnájme týchto priestorov ), tak aj prípadnú Zmluvu o podnájme nebytových priestorov ( o ktorej sa žalovaná v 1. rade vyjadrovala ako o ústne, resp. konkludentne uzavretej) ako neplatné právne úkony. To znamená, že ak sa na základe takýchto faktúr aj plnilo, muselo by sa takéto plnenie vrátiť ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu, za predpokladu, že sa poskytnutie( resp. prevzatie ) takéhoto plnenia aj preukázalo.
173. V danom prípade faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 21.08.2009 splatnou dňa 31.08.2009 žalovaná v 1. rade vyfakturovala žalobkyni poplatok za návrh riešenia salónu krásy Y. S. X. Z. N. celkovej výške XXX,XX EUR. Žalobkyňa vykazovala vo svojom peňažnom denníku na uvedenú faktúru žalovanej pre uvedenú sumu a deň ako položku č. 23- pod označením „XX/XX B. M.“ zo dňa 02.11.2009 s dokladom C.- výdavok bankový účet : XXX,XX Eur a v rámci evidencie záväzkov takúto čiastku viedla pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, číslo dokladu úhrady : C.-XXX/XXX/XXX, dátumom úhrady : 02.10.2009. Súdu však doklad o skutočnej realizácii tejto úhrady bankovým prevodom nepredložila. Žalovaná v 1. rade pritom spochybňovala ( napr. aj záverečných prednesoch cestou jej právneho zástupcu) úhradu investícii vykonaných žalobkyňou, teda v konečnom dôsledku aj tejto samotnej úhrady.
Samotná skutočnosť, že uvedenú úhradu žalobkyňa vykazovala vo svojom účtovníctve ako uskutočnenú podľa názoru súdu nepreukazuje skutočnosť , že táto úhrada bola aj reálne vykonaná, a teda príslušným dôkazom aj preukázaná. Súd preto žalobu pokiaľ ide o tento nárok žalobkyne taktiež zamietol nakoľko reálnosť poskytnutia tohto plnenia sa riadne nepreukázala.
174. Iná situácia je však v prípade faktúry č. XX/XXXX zo dňa 25.08.2009 splatnej dňa 31.08.2009 na sumu X.XXX,XX G.. Touto faktúrou žalovaná v 1. rade fakturovala žalobkyni elektromontážne práce OC Z. K.. Predmetnú faktúru žalobkyňa taktiež viedla vo svojej účtovníctve ako položku č. XXX- pod označením „XX/XX B. M.“. zo dňa 09.11.2009 s dokladom N.-XXXXX, výdavok -hotovosť : X.XXX,XX Eur , a zároveň tiež v rámci evidencie záväzkov pod interným číslom XX/XX, číslo dokladu : XXXXXX, číslo dokladu úhrady : N.-XXXXX, dátumom úhrady : 09.11.2009. V prípade tejto úhrady však súdu predložila aj relevantný doklad , ktorý poskytnutie tohto peňažného plnenia preukazoval a síce pokladničnú potvrdenku X. C. K., a.s. zo dňa 09.11.2009 znejúcu na K. X.XXX,XX G., ktorá preukazovala vklad uvedenej sumy na účet žalovanej v 1. rade. Súd tak v prípade tohto plnenia nemal pochybnosť o tom, že sa aj reálne uskutočnilo a to práve v prospech žalovanej v 1. rade. Keďže na prijatie takéhoto plnenia zo strany žalovanej v 1. rade od žalobkyne vzhľadom na vyššie uvedené závery o neplatnosti vyššie uvedených zmlúv tu nebol reálny základ , bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade toto plnenie žalobkyni vrátiť a to v plnej výške , v akej sa poskytovalo. Súd preto zaviazal žalovanú v 1. rade na úhradu istiny práve tej to výške X.XXX,XX G., a v tejto časti teda žalobe žalobkyni vyhovel.
175. Keďže žalovaná v 1. rade v tomto spore si voči žalobkyni neuplatnila žiadnu kompenzačný námietku , resp. nepodala ani prípadnú vzájomnú žalobu nebol dôvod na krátenie tohto súdom priznaného plnenia žalobkyni.
176. Tiež je potrebné pri určení výšky tohto priznaného nároku mať na pamäti, že nešlo zo strany žalobkyne o investíciu do veci žalovanej v 1. rade a teda zhodnotenie tejto jej veci, ale len o určité zmluvné kompenzačné plnenie, ktoré v dôsledku neplatnosti zmluvy stratilo svoj podklad. V žiadnom prípade sa tak na vrátenie tohto plnenia nedal aplikovať postup ako v prípade plnenia poskytnutého zo strany žalobkyne do nebytového priestoru žalovaného v 2. rade , kde sa má brať do úvahy suma zhodnotenia takejto veci.
177. Súd tiež nezistil dôvod na nepriznanie vyššie uvedeného plnenia žalobkyni ani na základe prípadnej aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
178. V tejto súvislosti poznamenáva, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).
179. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď je výkon práva formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri napr. Rozsudek NS ČR z 28. 6. 2000, sp. zn. 23 Cdo 2060/1998).
180. Predovšetkým aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy skôr výnimočne. Má miesto len vo výnimočných prípadoch, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov alebo uspokojenie iných potrieb, keď je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou (tzv. šikanózny výkon práva), príp. keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak navonok na postavení niektorého z nich (pozri Rozsudek NS ČR z 20. 4. 2004, sp. zn. 32 Odo 1047/2003).
181. Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka však nemôže zostať bokom otázka, či a nakoľko ten-ktorý z účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi podľa citovaného
ustanovenia, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní konkrétneho právneho vzťahu, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variant, ktoré mu úprava (ku ktorej pristúpil) môže v budúcnosti priniesť. Posúdenie súvisí s dôsledkami aplikácie zásady „vigilantibus iura“, teda zásady, podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku, do ktorého vstupuje (pozri Rozsudek NS ČR z 30. 6. 2002, sp. zn. 28 Cdo 848/2002).
182. V danom prípade obe tieto strany sporu sa podieľali na kreovaní „ Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov“, ktorá v skutočnosti mala predstavovať Zmluvu o budúcej zmluve o podnájme príslušných nebytových priestorov, a tak obe nesú rovnakou mierou zodpovednosť za jej neplatnosť. Rovnako tak obe mali, resp. vzhľadom na obsah písomnej zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako budúcim prenajímateľom a žalovanou v 1. rade ako budúcim nájomcom museli vedieť , že bez písomného súhlasu tohto žalovaného v 2. rade žiaden podnájomný vzťah nemôže vzniknúť, čo výslovne aj z textu uvedenej zmluvy, resp. textu budúcej zmluvy vyplývalo. Predovšetkým žalovaná v 1. rade ako priama účastníčka uvedenej zmluvy so žalovaným v 2. rade, ktorá si takýto písomný súhlas žalovaného v 2. rade ak prenajímateľa nezabezpečila, nemôže tvrdiť, že vyvinula dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní zmluvy so žalobkyňou, ktorá by prípadne zakladala jej právo domáhať sa ochrany pred uplatňovaním nárokov žalobkyne voči nej titulom bezdôvodného obohatenia, a ktorá ochrana by mala spočívať v plnom zamietnutí nároku žalobkyne aj keď by inak boli zistené dôvody na jeho aspoň priznanie, čo sa napokon v tomto spore tak ako to vyššie súd uviedol preukázalo. Súd preto nemohol len skrz aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok žalobkyne an bloc teda v plnom rozsahu zamietnuť.
183. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
184. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
185. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovanej v 1. rade s plnením ( t.j. k 31.07.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
186. Podľa § 3 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovanej v 1. rade s plnením ( t.j. k 31.07.2010), ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
187. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
188. Žalobkyňa s v tomto spore uplatnila aj úrok z omeškania vo výške X% ročne zo žalovanej istiny počnúc odo dňa podania žaloby. Žaloba na tunajšom súdu vo vzťahu k žalovanej v 1. rade bola podaná dňa 30.06.2010.
189. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby , keď záväzok zanikne iným spôsobom. Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný , keď dlžník plnenie , na ktoré je povinný , musí splniť. Splatnosť sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza , keď dlžník môže splniť bez toho , aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený , môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka , aby dlh splnil. ( § 563 Občianskeho zákonníka). Fekete, I : Občiansky zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 416).
190. Teda , aby sa žalovaná v 1. rade s požadovaným plnením dostala do omeškania, musela byť na jeho plnenie žalobkyňou vyzvaná. V danom spore nebolo nespochybniteľne preukázané, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej v 1. rade uplatnila riadne už pred podaním žaloby. Avšak ani samotné podanie žaloby na súd ešte neodôvodňuje záver o tom, že žalovaná v 1. rade ako dlžník je v omeškaní s plnením, ktorého sa voči nej žalobkyňa na súde domáha, keďže samotný moment podania žaloby ešte nezakladá vedomosť žalovanej o tom, že má určite plnenie žalobkyni vydať.
191. Tak ako už bolo vyššie uvedené nárok veriteľa je splatný , keď dlžník plnenie , na ktoré je povinný , musí splniť . Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený , môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka , aby dlh splnil. ( § 563 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia to teda môže byť jedine deň , kedy si tento nárok uplatnila u žalovanej v 1. rade . V danom prípade požiadavka na plnenie zo strany žalobkyne bola splnená voči žalovanej v 1. rade až momentom doručenia žaloby v tomto spore, z ktorej bolo zrejmé , akých finančných plnení sa žalobkyňa od žalovanej v 1. rade domáha.
192. Žalovaná v 1. rade sa tak dostala do omeškania s uvedeným peňažným plnením tvoriacim nárok z bezdôvodného obohatenia dňom 31.07.2010 , t.j. dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanej v 1. rade, ktorá jej bola doručená dňa 30.07.2010 (spoločne s platobným rozkazom , ktorý v tomto spore bol vydaný). Uvedeným dňom vzniklo oprávnenie žalobkyne si uplatňovať voči žalovanej v 1. rade aj úrok z omeškania.
193. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené uplatnený úrok z omeškania zo súdom priznanej istiny priznal žalobkyni až počnúc od 31.07.2010, a prevyšujúcej časti žalobu pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania za obdobie od podania žaloby , t.j. od 30.06.2010 do dňa 30.07.2010 vrátane, t.j. dňa doručenia žaloby žalovanej v 1. rade zamietol.
194. V čase omeškania žalovanej v 1. rade s plnením tejto jej platobnej povinností ( t.j. k 21.07.2010 ) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky , ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií, za obdobie od 13.05.2009 do 12.04.2011 vo výške 1 % p.a. . Pri započítaní 8 percentuálnych bodov v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase omeškania žalovanej v 1. rade s plnením ( t.j. k 31.07.2010), tak percentuálna výška úroku z omeškania mala predstavovať hodnotu 9% p.a. .
195. Výšku úroku si žalobkyňa uplatnila vo výške X %, o ktoré percento by sa inak navyšovala základná úroková miera stanovená Európskou centrálnou bankou , relevantná pre výpočet tohto úroku, teda si ich uplatnila vo výške nepresahujúcej ich zákonnú výšku. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania v ňou uplatnenej percentuálnej výške avšak len zo súdom priznanej istiny.
196. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného úroku z omeškania požadovaného z časti istiny vo výške X.XXX.XX G., vo vzťahu ku ktorej časti istiny žalobkyňa vzala svoju žalobu späť ešte svojim
podaním zo dňa 07.02.2012, pričom o zastavení konania v tejto časti istiny bolo súdom rozhodnuté už uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX v poradí tretím výrokom. Žalobkyňa sa s vyššie uvedenými úrokmi z omeškania ako príslušenstvom späťvzatej časti istiny vo svojom podaní zo dňa 07.02.2012 žiadnym spôsobom nevyporiadala a neučinila tak ani následne podaním zo dňa 18.04.2018, ktorým po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu a následnej výzve tunajšieho súdu na odstránenie vád jej žaloby , upravila nanovo svoj žalobný petit. V uvedenom podaní výslovne neuviedla , že žalobu v časti tohto predmetného príslušenstva berie späť ( tak ako to výslovne uviedla pri späťvzatí žaloby voči žalovanému v 3. rade), naopak okrem novoformulovaného žalobného petitu zároveň tiež uviedla, že v „ ostatnom zotrváva na svojich predchádzajúcich písomných a ústnych podaniach“.
197. Vzhľadom na takto formulovaný text uvedeného podania súd daný stav vyhodnotil tak, že k spävzatiu uvedeného príslušenstva žalobkyňou nedošlo , a preto súd aj o tejto časti žaloby musel rozhodnúť meritórnym rozhodnutím a to tak , že ju v tejto časti taktiež zamietol.
198. Bol toho názoru, že pokiaľ k späťvzatiu istiny vo výške X.XXX.XX G. došlo z dôvodu, že pri spočítavaní nákladov investovaných do vybudovania priestorov došlo k sčítacej chybe práve o túto časť istiny, tým skôr je logické že nemôže vzniknúť ani nárok na príslušenstvo k takejto sume. Súd preto žalobu v časti tohto pôvodne uplatneného úroku z omeškania z tejto časti istiny zamietol.
199. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
200. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
201. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
202. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
203. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
204. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
205. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
206. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v 1. rade v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jej úspechu v tomto spore.
207. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobkyne k pôvodne žalovanej sume istiny bol XX,XX % (X.XXX,XX EUR ako priznaná suma istiny / XX.XXX,XX G. ako celková pôvodne žalovaná suma istiny vrátane späťvzatej sumy istiny X.XXX.XX G. =.,XXXX= XX,XX %.) a úspechu žalovanej v 1. rade bol XX,XX %. (XX.XXX,XX G. ako nepriznaná suma istiny vrátane späťvzatej sumy istiny X.XXX.XX G. /. XX.XXX,XX G. ako celková pôvodne žalovaná suma istiny vrátane späťvzatej sumy istiny X.XXX.XX G. =.,XXXX= XX,XX %.).
XXX. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ, že pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy X.XXX.XX EUR, toto bolo pričítané súdom na ťarchu žalobkyne, keďže k späťvzatiu uvedenej sumy časti istiny došlo podľa odôvodnenia žalobkyne len v dôsledku nesprávneho sčítania investícii, teda v dôsledku skutočnosti, ktoré procesne zavinila samotná žalobkyňa.
209. Žalovanej v 1. rade ako úspešnej strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu XX,XX %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej v 1. rade a percentuálnym úspechom žalobkyne (XX,XX %. - XX,XX %.).
210. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2., resp. 3. rade súd rozhodol podľa § 256 ods. 1CSP a žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania ako žalovanému v 2. rade , tak aj žalovanému v 3. rade a to v plnom v rozsahu nakoľko žalobkyňa procesne svojim späťvzatím žaloby vo vzťahu ku každému z týchto žalovaných zavinila zastavenie tohto konania voči každému z týchto uvedených žalovaných , keďže k späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia relevantných dôvodov.
211. Žalobkyňa sa k trovám konania cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 23.06.2020 v rámci záverečného prednesu okrem toho , že si ich uplatňuje , nijako inak nevyjadrila. V rámci pôvodných podaní a síce konkrétne v písomnom odvolaní zo dňa 22.09.2017 navrhovala vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade jej neuložiť povinnosť na ich úhradu týmto žalovaným dôvodiac to uplynutím dosť dlhej doby od podania žaloby a skutočnosťou, že ňou investované prostriedky nemohla po celú dobu žiadnym spôsobom použiť, pričom uvedený stav nepriaznivo pôsobil do jej majetkovej sféry. Poukazovala tiež na mimosúdne pokusy o riešenie sporu , ktoré boli bezúspešné. Tiež v čase spísania uvedeného odvolania poukazovala, že v tom čase bola na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške XXX,--EUR, a že rozhodnutie o priznaní uvedených trov by bolo neprimerane prísne a tvrdé a preto podľa jej názoru súd mal rozhodovať podľa § 275 CSP.
212. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).
213. Avšak aj samotné konanie o náhrade trov konania vrátane rozhodovania podľa § 257 CSP je konaním kontradiktórnym.( pozri Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 168/2018 , príp. I.ÚS 247/2019)
214. V danom sporovom prípade žalobkyňa bola po celý čas riadne právne zastúpená kvalifikovaným advokátom, ktorý s odbornou spôsobilosťou mal posúdiť uplatnené nároky žalobkyne predovšetkým v súvislosti s rozširovaním žaloby voči žalovaným v 2. a 3, rade a následnom späťvzatí žaloby voči týmto žalovaným.
215. V čase tohto rozhodovania súdu už žalobkyňa na uplatňovanie § 257 CSP nepoukazovala a ani v tomto smere neprodukovala žiadne tvrdenia a dôkazy. V danom prípade pritom ide o sporové kontradiktórne konanie dvoch strán sporu , ktorým prináležia rovnaké procesné práva a povinnosti. Nie je to vzťah nerovnomerného postavenia strán sporu, ako je tomu napr. v spotrebiteľských sporoch, kde by mal súd vyvíjať určitú vlastnú iniciatívu na obranu slabšej strany sporu. Súd preto ani nemôže vyvíjať iniciatívu v smere obstáravania si dôkazov o tom, či je , resp. nie je niektorá zo strán sporu v takej sociálnej situácii , že je na mieste pristúpiť k aplikácii § 257 CSP.
216. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní , a teda aj vykonávaní dôkazov. V súčasnosti pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne nikdy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1 CSP) , že účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ; kto tvrdí, dokazuje ( affirmanti incumbit probatio). Inak povedané , účastník musí preukázať to, čo tvrdí , len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp. 696-697).
217. Na povinnosť tvrdenia strany sporu nadväzuje povinnosť tejto strany aj označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, strana sporu uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu .
218. Keďže v tejto fáze konania, kedy na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX nebola vznášaná požiadavka na nepriznanie trov konania žalovaným v 2. a 3. rade voči žalobkyni, resp. ani požiadavka na aplikáciu § 257 CSP a na prípadné skutočnosti , ktoré by svedčili pre uplatnenie § 257 CSP neboli súdu predkladané, resp. ani označené žiadne dôkazy na preukázanie takýchto skutočnosti, súd vzhľadom na uvedené preto nezistil žiadne také okolnosti, na základe ktorých by mal v danom sporovom prípade v rámci rozhodovania o trovách konania postupovať podľa § 257 CSP, a preto uvedené ustanovenie ani neaplikoval.
219. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X L. T. M. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X L. XXX/XXXX T. M.Ň. XX. Z. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
220. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
221. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
222. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
223. Podľa Článku 4 ods.1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
224. V danom spore vznikli trovy štátu , ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán, a ktoré spočívali v úhrade časti odmeny ( znalečného) súdnemu T. P.. Š. T., priznanej uznesením sp.zn. XC/ XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX v sume XX,XX EUR z finančných prostriedkov štátu potom, čo celková vyššie uvedeným uznesením priznaná suma znalečného vo výške XXX,XX G. nebola pokrytá z preddavku zloženého stranou sporu.
225. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v tomto spore neúspešná v rozsahu XX,XX % a žalovaná v 1. rade v rozsahu XX,XX % , súd priznal štátu - Slovenskej republike nárok na náhradu týchto trov voči týmto stranám sporu v príslušných percentuálnych pomeroch zodpovedajúcich ich úspechu v tomto spore.
226. Súd nezistil ani pri týchto trovách konania dôvody na postup podľa § 257 CSP, tak ako to už uviedol v rámci svojho odôvodnenia trov konania medzi stranami sporu.
227. Aj v prípade týchto trov výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. X L. T. M. XX.XX.XXXX, ako aj v uznesení sp. zn. X L. XXX/XXXX T. M. XX. Z. XXXX, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.
228. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP taktiež rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v piatich vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.