Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1491-2019.pdf
PDF · 141.42 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1491/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného CeGys, s.r.o., IČO: 43 904 297, so sídlom Legionárska 642/31, 911 01 Trenčín, právne zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, proti povinnému E-RAN Property, s.r.o., IČO: 46 293 043, so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, právne zast. JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, so sídlom Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, o vymoženie 45.000,-EUR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Borisom Halásom, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava, pod sp. zn. 397EX 321/19 rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/1491/2019 zo dňa 1. apríla 2020, takto
rozhodol:
Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/1491/2019 zo dňa 1. apríla 2020 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 36,- EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 4.9.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 621/2016, Nz 40888/2016, NCRIs 41856/2016, spísaná notárom Mgr. Petrom Mikitom, so sídlom notárskeho úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, dňa 2.11.2016. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že povinný má postavenie povinnej osoby, predmetom plnenia je záväzok povinnej osoby voči osobe oprávnenej, vo výške 45.000,-EUR, ktorý má povinný povinnosť plniť ako peňažnú náhradu nárokov, ktoré by mohli osobe oprávnenej vzniknúť, porušením povinnosti osoby povinnej previesť byt tak, ako je to dojednané v čl. IV. ods. 1 písm. e) Dohody o urovnaní, titulom uznania záväzku. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie je vymoženie sumy vo výške 45.000,-EUR.
2. Vyšší súdny úradník po preskúmaní veci, uznesením sp. zn. 64Ek/1491/2019 zo dňa 1.4.2020, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku (výrok I.) a oprávnenému priznal náhradu výdavkov súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 266,22,-EUR (výrok II.).
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Tvrdenie povinného, ktorý namietal, prekážku veci rozhodnutej nepovažoval za dôvodné, nakoľko zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 9Ek/883/2019, na ktoré povinný poukazoval, bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie odmietnutý
z dôvodu neodstránenia odstrániteľných vád návrhu. Uvedené rozhodnutie preto nezakladá prekážku res iudicata, t.j. prekážku veci rozsúdenej. K tvrdeniu povinného, že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, z dôvodu, že k jej spísaniu došlo dňa 2.11.2016, t.j. v rovnaký deň ako bola spísaná dohoda o urovnaní, z ktorej vyplývajúci záväzok je obsahom notárskej zápisnice a teda, že záväzok povinného, v čase spisovania Notárskej zápisnice ako exekučného titulu ešte neexistoval, bol iba budúcim záväzkom ktorého vznik bol podmienený viacerými skutočnosťami, bližšie špecifikovanými v článku IV. bod 1 písm. a), b) Dohody o urovnaní, vyšší súdny úradník uviedol, že notárska zápisnica je verejnou listinou (ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku), pri ktorej platí prezumpcia správnosti podľa ust. § 205 CSP. Skutočnosť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, je významná z hľadiska lepšej vymožiteľnosti práva účastníkov daného úkonu. Skutočnosti uvedené vo verejnej listine sa považujú za dané, pokiaľ ich niekto nevyvráti, t.j. dôkazné bremeno leží na tých, ktorí jej obsah rozporujú, v tomto prípade leží dôkazné bremeno na povinnom. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že právny záväzok (či už jednostranný alebo dvojstranný) nemusí byť v exekučnej notárskej zápisnici priamo obsiahnutý, podstatné je len to, aby tento záväzok v nej bol špecifikovaný v rozsahu náležitostí podľa ust. § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Ďalej vyšší súdny úradník poukázal na formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti notárskej zápisnice, keď formálnu vykonateľnosť upravuje ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna vykonateľnosť je naplnená vtedy, keď je v nej určená osoba oprávneného, osoba povinného a náležitosti predpísané v ust. 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. konkretizácia právneho záväzku čo do jeho rozsahu a obsahu (právny dôvod, predmet a čas plnenia) a súhlas povinného s vykonateľnosťou zápisnice. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na plnenie. Splnenie podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, skúma exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to aj ex offo. Následne vyšší súdny úradník s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2011, sp.zn. 5 Cdo 193/2011 konštatoval, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.5.2011, č.k. III. ÚS 41/2011-31), naopak je obsahom exekučného titulu viazaný a je povinný z neho vychádzať. V rámci exekučného konania je súd oprávnený skúmať jedine procesnoprávne predpoklady exekučného titulu, pričom jedinou výnimkou širšej prieskumnej právomoci exekučného súdu pri vydávaní poverenia sú spotrebiteľské zmluvy. Ani samotná skutočnosť, že dlh povinného nebol splatný v okamihu vyhotovenia exekučnej notárskej zápisnice, nemá podľa názoru vyššieho súdneho úradníka žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici, nakoľko splatnosť dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice a nie pre jej platnosť ako takú. Argument povinného, podľa ktorého nemožno súhlasiť s vykonateľnosťou v čase, kedy pohľadávka ešte nie je splatná, neobstojí najmä z dôvodu, že je ťažko predstaviteľné, že účastníci spíšu prostredníctvom notára notársku zápisnicu o uznaní dlhu bez súhlasu povinnej osoby s jej vykonateľnosťou, a povinná osoba tento súhlas udelí až v čase, keď bude v reálnom omeškaní. Napokon, k tvrdeniu povinného o tom, že výška vymáhanej sumy nemá oporu v skutkovom stave ani v zákone, vyšší súdny úradník poukázal na to, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica je tak vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť však nevylučuje, aby sa povinný domáhal prostredníctvom určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP, že nie je povinný plniť, resp. že neexistuje dlh, ktorý by mal plniť. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici nezbavuje povinného možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). V sporovom konaní je možné domáhať sa určenia neexistencie práva na zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ktorá bola obsiahnutá v notárskej zápisnici (napr, z dôvodu neplatnosti právneho titulu, fiktívneho záväzku a pod.). V tejto súvislosti súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ by súd takému návrhu vyhovel, notárska zápisnica by aj naďalej zostala exekučným titulom, avšak dôsledkom tejto skutočnosti by bolo to, že ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by súd v sporovom konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp.zn. 3Cdo/63/2009). Pokiaľ ide o povinným namietané nesplnenie podmienok dohody o urovnaní zo strany oprávneného, vyšší súdny úradník poukázal na to, že povinný mal možnosť odstúpiť od dohody o urovnaní, ak ju neplnil oprávnený, ktorú nevyužil. Naopak, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, na základe vykonateľného exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník konštatoval, že povinný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k spája so zastavením exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 1.4.2020, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.4.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal ho zrušiť.
5. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil skutočnosťami uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, na ktorých zotrval. Nesúhlasil so závermi súdu podľa ktorých súd v štádiu exekučného konania nie je oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu s tým, že je viazaný obsahom Notárskej zápisnice ako exekučného titulu a teda je povinný z neho i vychádzať. Povinný opätovne poukázal na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul bola spísaná, spolu s dohodou o urovnaní ako právnym dokumentom v zmysle ktorého došlo k spísaniu Notárskej zápisnice, v rovnaký deň 2.11.2016. Záväzok povinného uhradiť oprávnenému sumu vo výške 45.000,-EUR, bol však budúcim záväzkom povinného, ktorého vznik bol podmienený viacerými skutočnosťami, bližšie špecifikovanými v článku IV. bod 1 písm. a), b) Dohody o urovnaní. Teda, v čase podpisu notárskej zápisnice ako exekučného titulu, záväzok povinného vo výške 45.000,-EUR ešte neexistoval iba mohol v budúcnosti za určitých okolností vzniknúť. Toto je zrejmé priamo z obsahu samotného dojednania zmluvných strán v Dohode o urovnaní a v Notárskej zápisnici, kde sú použité slovné spojenia: ...na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov, ktoré by mohli spoločnosti CeGyS vzniknúť“ alebo „..., ktoré by mohli Osobe oprávnenej vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti...“ Aj súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice bol zo strany povinného teda podmienený naplnením dojednaní z Dohody o urovnaní. V článku II. Notárskej zápisnice zo dňa 2.11.2016 je uvedené: „Osoba povinná vyhlasujem, že svoj záväzok zaplatiť Osobe oprávnenej peňažnú sumu vo výške 45 000,- EUR (slovom štyridsaťpäťtisic euro) so splatnosťou dňa 31.10.2018 (slovom tridsiatehoprvého októbra roku dvetisícosemnásť), ako peňažnú náhradu nárokov, ktoré by mohli Osobe oprávnenej vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti Osoby povinnej previesť Byt tak, ako je to dojednané v Článku IV. ods. 1 písm. e) Dohody v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky uznávam." Nakoľko však zo strany oprávneného došlo k porušeniu dojednaní vyplývajúcich z Dohody o urovnaní, nemohlo dôjsť ani k naplneniu dojednaní vyplývajúcich zo samotnej Notárskej zápisnice. Odvolávanie sa súdu na súhlas povinnej soby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice tak nie je dôvodné, nakoľko tento nebol v Notárskej zápisnici zo strany povinného daný výlučne, ale bol podmienený naplnením ďalších pre vec rozhodujúcich skutočností. Povinný v tejto súvislosti príkladmo poukázal na skutočnosť, že záväzok povinného nevyplýva zo Zmluvy o pôžičke, či Zmluvy o úvere, kde by v deň podpisu takejto zmluvy, spolu s podpísaním vyhlásenia o uznaní dlhu formou notárskej zápisnice, i reálne došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti zo strany oprávneného povinnému, ktorú by bol následne povinný, v prípade jej neuhradenia v zmysle ustanovení notárskej zápisnice, povinný vrátiť oprávnenému. Záväzok vymáhaný oprávneným od povinného v tomto exekučnom konaní, vyplýva z viacerých vzájomne prepojených dojednaní upravených v Dohode o urovnaní zo dňa 2.11.2016. Záväzok, ku dňu podpísania Dohody o urovnaní a Notárskej zápisnice, tak nebol určitý a jasný. Dohoda o urovnaní neupravovala vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán ku dňu jej podpísania (2.11.2016), ale upravovala možný vznik práv a povinností zmluvných strán po jej podpise a teda aj po podpise Notárskej zápisnice, keďže boli podpísané v ten istý deň. Je teda zrejmé, že práva a povinnosti zmluvných strán boli podmienené konaním zmluvných strán do budúcnosti a aj záväzok vyplývajúci povinnému z Notárskej zápisnice, bol záväzkom podmieneným vykonaním týchto povinností zo strany oprávneného. Preto, notárska zápisnica o uznaní záväzku a súhlase povinného s vykonateľnosťou, ktorá je spísaná skôr ako reálne vznikne notárskou zápisnicou uznaný dlh, nemôže byť materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinného z exekúcie o súhlase s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval, pričom možno uznať len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý ešte len snáď v budúcnosti vznikne. O obdobnej veci bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu Banská Bystrica z 31. augusta 2010, sp. zn. 15CoE 147/2010. Povinný ďalej poukázal aj na porušenie zmluvných povinností oprávneným, ku ktorým malo dôjsť počas realizácie výstavby Polyfunkčnej budovy povinným a to neposkytnutím súčinnosti oprávneného podľa v článku IV. bod 1 písm. a), b) Dohody o urovnaní, Práve na základe nesplnenia podmienok zmluvy oprávneným, nedošlo k splneniu podmienok zmluvy ani povinným (prevod predmetného bytu) na pristupujúce osoby k Dohode o urovnaní. Nekonanie oprávneného na to, čo sa zaviazal, spôsobilo omeškanie celkovej výstavby a kolaudácie Polyfunkčnej budovy a následnému vzniku škody na strane povinného ako stavebníka. Vymáhanú sumu tak povinný považuje za nedôvodnú a iba za údajný dlh, ktorý oprávnený vymáha ako zmluvná strana, ktorá sama ako prvá porušila zmluvné povinnosti. Povinný od dohody o urovnaní odstúpil, listinou adresovanou oprávnenému, o čom súdu pripája odstúpenie od dohody spolu s poštovým podacím lístkom (pozn. súdu: dokumenty k sťažnosti pripojené neboli). V závere sťažnosti povinný popísal okolnosti uzatvorenia dohody o urovnaní a notárskej zápisnice, ako uzatvorenej pod
tlakom toho, že oprávnený napadne už právoplatné a vykonateľné územné rozhodnutie prostredníctvom podania protestu prokurátora z dôvodu, že mu nebolo doručené na správnu adresu, o čom rozhodovanie mohlo trvať aj niekoľko rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď záväzok z notárskej zápisnice nie je určitý a dôvodný, čo mal exekučný súd skúmať, navrhol, aby súd exekúciu zastavil.
6. Súd dňa 13.5.2020 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý v písomnom podaní doručenom súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.5.2020 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú. Ďalej uviedol, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou zápisnice (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009). Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím prostriedkom. Svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti predpísané pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), a jednak osobitné náležitosti stanovené pre tento úkon v § 558 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť uznania dlhu sa vyžaduje písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu a výšky dlhu. To znamená, že týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu, ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama o sebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práva a povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom. Oprávnený ďalej poukázal na to, že notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, vrátane príslušenstva, jasný a určitý spôsob stanovenia času plnenia. Notárska zápisnica v prejednávacej veci vymedzuje právny záväzok, oprávnenú osobu, povinnú osobu, právny dôvod, predmet plnenia, čas plnenia, ako aj vyhlásenie povinnej osoby podľa § 41 ods. 2 Ex. por. o uznaní dlhu a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Námietka povinného, že jeho vyhlásenie o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval, podľa oprávneného neobstojí. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, má za následok vykonateľnosť tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktorá nastáva zásadne uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, kedy už povinnému lehota na dobrovoľné plnenie uplynula a predmetná notárska zápisnica sa tak stala spôsobilým vykonateľným exekučným titulom. Pokiaľ sa povinný chcel vyhnúť nútenému vymáhaniu pohľadávky, mal uhradiť finančné prostriedky v lehote na dobrovoľné plnenie stanovenej v notárskej zápisnici. Keďže svoj dlh v určenej lehote nesplnil, musí niesť všetky následky, ktoré sú s exekúciou ako núteným výkonom spojené. Tvrdenia povinného o tom, že konal v tiesni, považuje oprávnený po 4 rokoch za účelové a tendenčné s cieľom vyhnúť sa exekúcii. Sťažnosť povinného preto navrhol zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si voči povinnému náhradu trov konania o sťažnosti.
7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
12. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
13. Podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.
14. Podľa § 47 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
15. Podľa § 48 ods. 3 písm. j) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti a označenie dôkazov.
16. Podľa § 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu.
17. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
20. Sudca po preskúmaní veci konštatuje, že podaná sťažnosť povinného proti napadnutému uzneseniu je dôvodná a rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť.
21. Preskúmaním spisu sudca zistil, že exekúcia je voči povinnému vedená na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 621/2016, Nz 40888/2016, NCRIs 41856/2016, spísaná notárom Mgr. Petrom Mikitom, so sídlom notárskeho úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, dňa 2.11.2016, v
ktorej má povinný postavenie povinnej osoby. Z obsahu notárskej zápisnice predloženej oprávneným ako exekučný titul, súd zistil, že povinný má postavenie povinnej osoby, predmetom plnenia je záväzok povinného voči oprávnenému, vo výške 45.000,-EUR, splatný dňa 31.10.2018, ktorý má povinný povinnosť plniť ako peňažnú náhradu nárokov, ktoré by mohli oprávnenému vzniknúť, porušením povinnosti povinného previesť byt tak, ako je to dojednané v čl. IV. ods. 1 písm. e) Dohody o urovnaní, titulom uznania záväzku. Povinný v predmetnej notárskej zápisnici vyhlásil, že záväzok popísaný v notárskej zápisnici uznáva v plnom rozsahu čo do dôvodu aj výšky a že súhlasí s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom. Formulácia právneho záväzku uvedeného v notárskej zápisnici je uvedená v článku II. Notárskej zápisnice zo dňa 2.11.2016, nasledovne: „Osoba povinná vyhlasujem, že svoj záväzok zaplatiť Osobe oprávnenej peňažnú sumu vo výške 45 000,- EUR (slovom štyridsaťpäťtisic euro) so splatnosťou dňa 31.10.2018 (slovom tridsiateho prvého októbra roku dvetisícosemnásť), ako peňažnú náhradu nárokov, ktoré by mohli Osobe oprávnenej vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti Osoby povinnej previesť Byt tak, ako je to dojednané v Článku IV. ods. 1 písm. e) Dohody v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky uznávam." Povinnosti osoby povinnej, dojednané v Článku IV. ods. 1 písm. e) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016 (pevne spojenej s notárskou zápisnicou), na ktorý notárska zápisnica odkazuje, sú upravené nasledovne: „Strany Dohody sa dohodli, že bezodkladne potom, ako dôjde zo strany spoločnosti ERAN ku kolaudácii a následnému zápisu Polyfunkčného objektu do katastra nehnuteľností a spoločnosť CeGyS si riadne splní všetky povinnosti podľa predchádzajúcich písm. a) a b) tohto odseku Dohody, uzatvoria spoločnosť ERAN a Pristupujúci k Dohode zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, prostredníctvom ktorej dôjde k prevodu vlastníckeho práva k bytu (ďalej aj len ako „Byt“), ktorý sa bude nachádzať v Polyfunkčnom objekte, bude v stave holobytu a bude zodpovedať vymedzeniu uvedenému v Prílohe č. 3 tejto Dohody, z vlastníctva spoločnosti ERAN do podielového spoluvlastníctva Pristupujúcich k Dohode s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každého z Pristupujúcich k Dohode 1/3.“
22. Súd poukazuje na to, že základným predpokladom vedenia exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného titulu je, že notárska zápisnica je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd tak preskúmava predovšetkým všetky základné náležitosti notárskej zápisnice vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, najmä, či obsahuje právny záväzok (konkrétna povinnosť zo záväzkového vzťahu), či je v nej uvedený právny dôvod (skutočnosť, ktorá zakladá jej plnenie), predmet (predmet a rozsah plnenia) a čas plnenia (presne určená doba na plnenie), či je v nej označená oprávnená a povinná osoba a či povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasila s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, z dôvodu, že až tento prejav vôle povinného z notárskej zápisnice robí verejnú listinu a završuje vznik exekučného titulu. Súd ďalej skúma, či v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej súd poukazuje aj na to, že Notárska zápisnica je exekučným titulom iba vtedy, ak je materiálne a formálne vykonateľná, pričom formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní náležitostí v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktoré súd uviedol vyššie. Ak nie sú splnené uvedené predpoklady (formálne aj materiálne), potom neexistuje notárska zápisnica spôsobilá byť exekučným titulom a exekúcia je neprípustná. Preskúmavanie, v zmysle § 45 ods. 2 písm. c), § 45 ods. 3 a § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, znamená vecný prieskum notárskej zápisnice spočívajúci v skúmaní toho, či na konkrétnu povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, ktorej plnenie má byť vymáhaným nárokom v exekúcii, je daný nárok v hmotnom práve alebo nie (rozpor so zákonom), alebo či nie je táto povinnosť v rozpore so všeobecne zachovávanými a uznávanými morálnymi a etickými pravidlami správania sa ľudí v demokratickej spoločnosti (rozpor s dobrými mravmi). Súd preto nepovažoval za správny právny záver vyššieho súdneho úradníka, ktorý s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2011, sp.zn. 5 Cdo 193/2011 uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú (hmotnoprávnu) stránku exekučného titulu (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.5.2011, č.k. III. ÚS 41/2011-31) a že je obsahom exekučného titulu viazaný a je povinný z neho vychádzať. Takýto záver, pokiaľ ide o notársku zápisnicu predloženú súdu ako exekučný titul, nemá oporu v zákone, keď Exekučný poriadok práve naopak, vo vyššie uvedených ustanoveniach, priamo vecný prieskum notárskej zápisnice exekučným súdom upravuje.
23. Súd zdôrazňuje, že ak má byť notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom, potom z jej obsahu musia jednoznačne vyplývať všetky zákonné náležitosti v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Tieto náležitosti súd nemôže, ako nezávislý a nestranný orgán súdnej moci, dedukovať, či nepriamo vyvodzovať z obsahu notárskej zápisnice v prospech alebo v neprospech niektorého z účastníkov exekučného konania. Musia byť jasne, určite a zrozumiteľne dané. Je samozrejmé, že uvedené konštatovanie platí aj pokiaľ ide o uvedenie právneho záväzku v nej obsiahnutého a právneho dôvodu plnenia. Všetky zákonné náležitosti musia byť priamo v notárskej zápisnici určené presným a nepochybným spôsobom. Nie je vylúčené, že tieto sú určené aj odkazom na iný právny úkon, avšak aj takýto odkaz musí byť v notárskej zápisnici uvedený nepochybným spôsobom, v presne špecifikovanom znení a zmluva, na ktorú notárska zápisnica odkazuje, s ňou musí byť pevne spojená tak, ako je to v posudzovanom prípade.
24. V posudzovanom prípade, je právny záväzok povinného a právny dôvod jeho plnenia určený v článku II. Notárskej zápisnice zo dňa 2.11.2016 s odkazom na článok IV. ods. 1 písm. e) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016, kde je jeho vznik podmienený splnením vzájomných povinností oprávneného voči povinnému v ustanoveniach čl. IV. ods. 1 písm. a) a b) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016. Záväzok povinného je určený tak, že povinný sa zaviazal plniť oprávnenému peňažnú náhradu nárokov vo výške 45.000,-EUR, ktoré by mohli oprávnenému vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti povinného previesť byt (vymedzený v prílohe 3 Dohody o urovnaní) v polyfunkčnom objekte (ktorý sa mal postaviť), bezodkladne potom, ako dôjde zo strany povinného ku kolaudácii a následnému zápisu polyfunkčného objektu do katastra nehnuteľností a oprávnený si riadne splní všetky povinnosti podľa čl. IV. ods. 1 písm. a) a b) Dohody o urovnaní, uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi povinným a osobami, ktoré pristúpili k Dohode o urovnaní, t.j do ich podielového spoluvlastníctva o veľkosti spoluvlastníckych podielov každého v 1/3. Záväzok povinného plniť je tak v notárskej zápisnici uvedený v článku II. Notárskej zápisnice zo dňa 2.11.2016 s odkazom na článok IV. ods. 1 písm. e) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016, ktorý platí po splnení kumulatívnych vzájomných podmienok oprávneného voči povinnému uvedených v článok IV. ods. 1 písm. a), b) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016. Právnym dôvodom plnenia je plnenie titulom uznania dlhu.
25. Súd konštatuje, že už z takto formulovaného záväzku povinného je zrejmé, že plnenie povinného voči oprávnenému je viazané na také množstvo kumulatívnych podmienok, z ktorých viaceré sú viazané na predchádzajúce kumulatívne splnenie vzájomných povinností (t.j. aj povinností oprávneného voči povinnému), že to presahuje rámec vykonávacieho konania a nemožno takto určený záväzok povinného uvedený v notárskej zápisnici (vzhľadom na mimosúdny spôsob jej vzniku) považovať za vymedzený jednoznačným a nepochybným spôsobom tak, ako to predpokladajú ustanovenia Exekučného poriadku. Záväzok povinného uvedený v notárskej zápisnici tak, že povinný je povinný plniť oprávnenému náhradu nárokov, ktoré by mohli oprávnenému vzniknúť za podmienok, ak povinný poruší povinnosť previesť byt po výstavbe polyfunkčnej budovy, po jej kolaudácii, po jej zápise do katastra nehnuteľností a súčasne ak oprávnený nesplní svoje povinnosti voči povinnému, nemožno považovať za záväzok uvedený jednoznačne. Súd nemal vo veci preukázané, či oprávnenému vôbec vznikli nároky, ktorých vznik notárska zápisnica iba predpokladá a ktoré je potrebné ako náhradu uhradiť (či došlo k zásahu do práv oprávneného alebo do nehnuteľností v jeho vlastníctve predpokladaných dohodou o urovnaní), či je polyfunkčná budova postavená a skolaudovaná, či je zapísaná v katastri nehnuteľností a či oprávnený splnil svoje povinnosti voči povinnému, na ktoré sa zaviazal v Dohode o urovnaní. Súd zdôrazňuje, že dokazovanie uvedených skutočností (splnenia všetkých uvedených podmienok) by presiahlo rámec preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k notárskej zápisnici predpokladaný v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, t.j. v rozsah existencie zákonných náležitosti jednoznačne a nepochybne z notárskej zápisnice vyplývajúcich. Ako už súd uviedol, exekučný súd nemôže, ako nezávislý a nestranný orgán súdnej moci, dedukovať, či nepriamo vyvodzovať z obsahu notárskej zápisnice splnenie alebo nesplnenie množstva v nej uvedených podmienok v prospech alebo v neprospech niektorého z účastníkov exekučného konania. Exekučný súd preto konštatuje, že právny záväzok povinného tak ako je uvedený v notárskej zápisnici, t.j. ako záväzok povinného uvedený v článku II. Notárskej zápisnice zo dňa 2.11.2016 s odkazom na článok IV. ods. 1 písm. e) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016, ktorý platí po splnení kumulatívnych vzájomných podmienok oprávneného voči povinnému uvedených v článok IV. ods. 1 písm. a), b) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016, nebolo možné považovať za vymedzený jednoznačným a nepochybným spôsobom a preto, z uvedeného dôvodu, nie je možné predloženú notársku zápisnicu považovať za materiálne vykonateľný exekučný titul vo vzťahu k povinnému.
26. Súd k uvedenému ďalej dodáva, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie neuviedol a ani nepredložil listinu, z ktorej by bolo zjavné, že on splnil vzájomnú povinnosť, jemu vyplývajúcu z exekučného titulu (čl. IV. ods. 1 písm. a) a b) Dohody o urovnaní) a to napriek tomu, že ide o podstatnú náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 3 písm. j) a § 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku. Povinnosti oprávneného voči povinnému sú v čl. IV. ods. 1 písm. a) a b) Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016, sú pritom uvedené nasledovne: „V čl. IV. ods. 1 písm. a) Spoločnosť CeGyS sa zaväzuje udeliť spoločnosti ERAN vo všetkých konaniach podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, týkajúcich sa výstavby Polyfunkčného objektu, najmä v stavebnom a kolaudačnom konaní (ďalej len ako „Správne konania"), všetky súhlasy, ktoré bude možné od nej ako od účastníka týchto konaní požadovať, a to aj na osobitných listinách. Súčasne sa spoločnosť CeGyS zaväzuje, že v najkratších objektívne možných lehotách poskytne v Správnych konaniach spoločnosti ERAN všetku súčinnosť potrebnú na to, aby Správne konania boli riadne skončené vydaním rozhodnutí, ako i súčinnosť potrebnú na to, aby sa tieto rozhodnutia stali v najkratšom objektívne možnom čase právoplatnými. Súčinnosť podľa tohto písm. a) tohto odseku Dohody bude spoločnosťou CeGyS poskytnutá bezprostredne po tom, ako bude spoločnosť CeGyS na jej poskytnutie vyzvaná spoločnosťou ERAN. V Čl. IV. ods. 1 písm. b) Spoločnosť CeGyS sa zaväzuje, že spoločnosti ERAN umožní v rámci výstavby Polyfunkčného objektu vykonanie všetkých úkonov a zásahov do Nehnuteľností spoločnosti CeGyS, ktoré sú vymedzené v Prílohe č. 2 tejto Dohody, teda odstránenie plotu, zriadenie bunkoviska pre stavbu Polyfunkčného objektu a umiestnenie žeriavu v rozsahu stanovenom v Prílohe č. 2 tejto Dohody a tiež aj tých, ktoré vyplývajú z Projektu pre stavebné povolenie pre „Polyfunkčný objekt Dominum" vyhotoveného 3/2016 spoločnosťou Ateliér 214 plus s.r.o., Gen. Viesta 1669/36, 911 01 Trenčín (ďalej aj len ako „Projekt"), teda sa zaväzuje, že nepodnikne žiadne kroky, ktoré by čo i len nepriamo sťažili spoločnosti ERAN vykonanie týchto úkonov a tiež sa zaväzuje, že poskytne spoločnosti ERAN všetku potrebnú súčinnosť, ktorú je od nej možné spravodlivo vyžadovať, za účelom riadnej realizácie všetkých týchto úkonov.“ Pokiaľ ide o exekučný titul, na základe ktorého je povinný zaviazaný na plnenie až po splnení vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, súd konštatuje, že nesplnenie vzájomnej povinnosti spôsobuje nevykonateľnosť (inak vykonateľného) exekučného titulu a to až do okamihu preukázania splnenia vzájomnej povinnosti (z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2M Cdo 14/2007).
27. Súd poukazuje na to, že oprávnený má právo obrátiť sa so svojím nárokom vyplývajúcim mu z Dohody o urovnaní zo dňa 2.11.2016 na všeobecný súd a uplatňovať ho v súdnom (sporovom) konaní. Pokiaľ však oprávnený predložil exekučnému súdu ako exekučný titul notársku zápisnicu (nie rozsudok všeobecného súdu), vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, si potom musí byť vedomý, že každá notárska zápisnica podlieha preskúmavacej činnosti exekučného súdu v rozsahu určenom Exekučným poriadkom. Exekučný súd pritom musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie. Aj v prípade, ak je exekúcia nesprávne nariadená a bola by vedená na základe exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996).
28. Vzhľadom na už uvedené zistenia súdu o materiálnej nevykonateľnosti predloženej notárskej zápisnice, súd pre úplnosť, k ďalším tvrdeniam povinného, pokiaľ ide o právny dôvod plnenia, v notárskej zápisnici uvedený ako uznanie dlhu uvádza, že právna otázka uznania dlhu z časového hľadiska vo vzťahu k existencii dlhu, ako nevyhnutného predpokladu materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je v judikatúre Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR posudzovaná konštantne. V zásade platí, že ak má mať byť notárska zápisnica ako verejná listina exekučným titulom, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania povinným a v čase súhlasu povinného s jej vykonateľnosťou ako exekučným titulom a uznania dlhu, dlh už existoval. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy až potom ako dlh vznikol, teda keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať. Je potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom", ako povinnosťou vyplývajúcou zo záväzkovo právneho vzťahu, ktorá vzniká okamihom uzatvorenia záväzkovo právneho vzťahu a „dlhom", ktorým je konkrétna povinnosť, ktorá vzniká ku dňu dohodnutému v tomto záväzkovo právnom vzťahu, v zmluve. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol, ak vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti.
29. K uvedenému záveru, súd analogicky poukazuje, napríklad na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 136/2017 zo dňa 1.3.2017, ktorý judikoval, že: „Z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byt' splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom" a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka" s jej vykonateľnosťou (t.j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Predmetom konania pred Ústavným súdom SR, bolo v danej veci rozhodovanie o sťažnosti na porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4 CoE 63/2014 z 11.3.2015, ktorý v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že: „Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom", za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriou „dlhu", ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie... Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia, súd aj v tejto otázke považoval právny záver vyššieho súdneho úradníka o opaku, za nesprávny.
30. Na základe uvedených skutočností, možno konštatovať, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne, keď zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a nezaoberal sa otázkou materiálnej vykonateľnosti predloženej notárskej zápisnice v rozsahu na vec sa vzťahujúcich ustanovení Exekučného poriadku. Predložená notárska zápisnica z dôvodu, že v nej nie je jednoznačným a nepochybným spôsobom, t.j. v súlade s § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, uvedený záväzok povinného plniť voči oprávnenému, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom vo vzťahu k povinnému. Okrem uvedeného, aj samotný vznik záväzku povinného v notárskej zápisnici sa viaže na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného voči povinnému, ktorej splnenie nebolo, v zmysle § 48 ods. 4 písm. j) a § 48 ods. 4 písm. c) Exekučného poriadku, preukázané. Predložená notárska zápisnica, tak nie je ani z tohto dôvodu materiálne vykonateľným exekučným titulom vo vzťahu k povinnému.
31. Na základe uvedených skutočností, predloženú notársku zápisnicu nemohol súd považovať vo vzťahu k povinnému za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Z dôvodu, že exekúciu možno viesť iba na základe vykonateľného exekučného titulu, je tak daná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd preto v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
32. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, súd rozhodoval aj o trovách exekúcie.
33. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
34. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nebol voči povinnému materiálne vykonateľný, súd nepovažoval trovy oprávneného, ktoré v exekučnom konaní platil za účelne vynaložené a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
36. Povinný si nárok na náhradu trov súvisiacich s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v konaní o sťažnosti neuplatňoval.
37. Súd sa ďalej zaoberal aj trovami súdneho exekútora.
38. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
39. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.
40. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
41. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
42. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
43. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
44. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
45. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.
46. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
47. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.
48. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podaného v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. s odkladným účinkom, preto súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov v rozsahu 50%, v zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške 30,-EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 6,-EUR (t.j. 20 % z 30,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 36,-EUR
49. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).