Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/216/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: V.M.S. TRADE, s.r.o., so sídlom Cesta osloboditeľov 2315/203, 977 03 Brezno, IČO: 44 498 471, zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 876, proti žalovanému: SaO stavby s.r.o., so sídlom Vajanského 363, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 50 591 983, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Gelatka, s.r.o. (skrátený názov AK JUDr. Gelatka, s.r.o.), so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, v konaní o zaplatenie 2.502,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -164 zo dňa 21. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súd Žilina č.k. -164 zo dňa 21. mája 2019 p o t v d z u j e .

Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.502,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.569,65 Eur od 05.05.2018 a zo sumy 932,65 Eur od 19.05.2018 všetko až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazných prostriedkov, Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. -29 zo dňa 14.08.2018 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný vecný odpor. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil právny vzťah medzi procesnými stranami ako obchodnoprávny a žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný nárok z titulu zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v 13/1991 Zb. (ďalej aj len „"), , , , , , , , , , , , , , , a , , , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , okresný súd žalobe

vyhovel. Za skutočnosť nespornú medzi procesnými stranami okresný súd hodnotil uzatvorenie kúpnej zmluvy, v rámci ktorej zmluvné strany dojednali predmet kúpy a jeho cenu. Rovnako nespornou bola skutočnosť dodávky tovaru žalobcom ako predávajúcim žalovanému ako kupujúcemu a vyúčtovanie kúpnej ceny žalobcom v žalobe označenými faktúrami po uskutočnení dodávky tovaru.

4. Základnou spornou skutočnosťou bolo splnenie povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať predmet kúpy - čerstvý betón žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy a otázka vzniku omeškania žalovaného ako kupujúceho s úhradou kúpnej ceny. Ťažiskom procesnej obrany žalovaného bolo tvrdenie existencie zodpovednostného nároku žalovaného z titulu vád tovaru, ktorý si žalovaný uplatnil ako 20%-nú zľavu z kúpnej ceny dodaného tovaru.

5. Vo všeobecnosti okresný súd konštatoval, že základnou povinnosťou predávajúceho v zmysle bola povinnosť dodať tovar, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy a odovzdať kupujúcemu všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na tovar a súčasne umožniť kupujúcemu nadobudnúť k tovaru vlastnícke právo. Z vykonaných dôkazov bolo nesporne preukázané, že žalobca si svoju povinnosť dodať tovar, ktorý tvoril predmet kúpy medzi stranami splnil, čo žalobca preukazoval dodacími listami pripojenými k žalobe. Pre posúdenie splnenia podmienky odovzdať kupujúcemu všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na tovar, súd vychádzal z podrobnej úpravy práv a povinností účastníkov kúpnej zmluvy, ktoré sú obsahom Všeobecných obchodných podmienok, ktoré v časti VIII. - Kvalita dodávky a jej dokladovanie upravujú povinnosť žalobcu ako predávajúceho dokladovať kvalitu čerstvého betónu vyhlásením zhody podľa zákona a súhrnnými mesačnými protokolmi o kontrolovaných skúškach s tým, že tieto protokoly sú na vyžiadanie zasielané kupujúcemu po úplnom uhradení splatných faktúr. Podľa čl. VIII. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok náklady na predpísané skúšky a to početnosť podľa STN sú zahrnuté v cene čerstvého betónu. Ak požaduje kupujúci iný druh skúšky alebo väčšiu početnosť týchto skúšok, je nutné ich dopredu objednať, pričom náklady spojené s ich vykonaním budú kupujúcemu preúčtované.

6. V odôvodení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v zmysle uzatvorenej zmluvy predávajúci zodpovedá za kvalitu čerstvého betónu podľa dohodnutých podmienok (čl. VIII bod 1 Všeobecných obchodných podmienok), pričom doklady ku kvalite čerstvého betónu bol povinný predložiť kupujúcemu k nahliadnutiu a tieto doručiť kupujúcemu až po úplnom uhradení splatných faktúr. Pokiaľ žalobca svoju povinnosť poskytnúť dohodnuté podklady kupujúcemu po úhrade iných splatných faktúr riadne nesplnil, žalovaný je oprávnený domáhať sa splnenia tejto zmluvnej povinnosti súdnou cestou. Okresný súd preto ďalej posudzoval, či v súvislosti s nesplnením tejto zmluvnej povinnosti z iných samostatne uskutočnených dodávok tovaru vzniklo žalovanému oprávnenie zadržať kúpnu cenu za inú, v danom prípade predmetnú dodávku tovaru, či žalobca porušil v súvislosti s predmetnou dodávkou žalovaným namietanú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť a vo väzbe na vyhodnotenie týchto sporných skutočností, či žalovanému vznikol voči žalobcovi ako predávajúcemu nárok na zadržanie kúpnej ceny resp. nárok na zľavu z kúpnej ceny.

7. Z vyplývala povinnosť predávajúceho odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie tovaru, prípadne aj ďalšie doklady stanovené zmluvou. V prípade, ak tieto doklady nie sú úplné, ide o vady tovaru v zmysle . Za vady tovaru sa však nepovažujú vady v dokladoch potrebných na prevzatie tovaru alebo vady v iných dokladoch určených zmluvou. Teda pokiaľ faktické vady vo vzťahu k dokladom, právna úprava v považuje za faktické vady vo vzťahu k dokladom iba také vady, ktoré sa vyskytnú vo vzťahu k dokladom potrebným na užívanie tovaru. Medzi doklady potrebné na užívanie tovarov sa spravidla radí návod na použitie, návod na obsluhu a podobne. Z uvedeného vyplývalo, že za vady tovaru sa nepovažujú vady v dokladoch potrebných na prevzatie tovaru ako je napríklad náložný list, konosament a podobne, prípadne vady v iných dokladoch určených v zmluve, kam patria spravidla záručné listy, atesty, potvrdenie o pôvodne tovaru a podobne. Pokiaľ sa vyskytnú vady v dokladoch iných ako potrebných na užívanie tovaru, nejedná sa o vady v zmysle , s ktorým by zákonná úprava spájala zodpovednostné nároky z titulu vád podľa a nasl. . Teda v situácii, že žalobca porušil svoju zmluvnú povinnosť, žalovaný je oprávnený domáhať sa splnenia tejto povinnosti a prípadne uplatniť si nároky z titulu zodpovednosti za škodu, ak boli splnené všetky kumulatívne zákonom stanovené predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. Okresný súd poznamenal, že žalovaný nepreukázal „neplatnosť", resp. iné nedostatky dokumentov doručených žalovanému v súvislosti s preukazovaním kvality dodaného tovaru. „Procesnú obranu žalovaného v

tejto časti výrazne spochybňuje stanovisko Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. zo dňa 14.11.2018 v rámci Informácie o dohľade systému riadenia výroby, ktorý potvrdil dodržiavanie početnosti skúšok kvality betónu predpísaných technickou špecifikáciou a právnymi predpismi s ponechaním certifikátov výrobcu betónu v platnosti."

8. Pokiaľ zo strany žalovaného bola namietaná nekvalita žalobcom dodaného tovaru, odvolávajúc sa na stanovisko investora ŽSR, tak okresný súd konštatoval, že nároky z vád nemožno priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nesplní riadne a včas svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu z a neuplatní nároky z titulu vadného plnenia. Žalobca namietol, že zo strany žalovaného boli reklamované vždy vady týkajúce sa dokladov k tovaru bez toho, že by žalovaný namietal kvalitu dodaného tovaru.

9. Na priznanie nároku z vád tovaru zákonná úprava vyžaduje riadnu notifikáciu vád, t. j. oznámenie predávajúcemu, ktorý je povinný vady zjavné, to znamená zistiteľné pri prehliadke, prípadne skryté vady notifikovať v zákonom stanovených lehotách, príp. záručnej lehote, ako bola dohodnutá. Tieto lehoty majú prepadný charakter a súd na ne prihliada výlučne len na základe námietky predávajúceho. Z teda jednoznačne vyplývalo, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Žalovaný v tejto súvislosti nepreukázal riadnu notifikáciu vád kvality betónu. Z vykonaných listinných dôkazov, a to listu žalovaného s označením Vrátenie faktúr zo dňa 29.05.2018, Reklamácia dodávky betónu zo dňa 06.06.2018 a Reklamácia dodávky betónu zo dňa 10.08.2018, žalovaný ako kupujúci namietal výlučne vady dokladov, z ktorých neexistencie zakladal podozrenie na nedodržaní požadovaných parametrov betónu v zmysle STN a objednávky žalovaného. Preto akékoľvek zodpovednostné nároky z titulu takéhoto plnenia nemožno žalovanému priznať. „Nad rámec vyššie uvedených skutočností súd poznamenáva, že zľavu z kúpnej ceny zákonná úprava definuje v ust. a to tak, že výška zľavy zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie týchto hodnôt je rozhodujúci moment kedy malo sa uskutočniť riadne plnenie. Teda výška tejto zľavy nezapovedá nákladom, ktoré je kupujúci nútený vynaložiť v súvislosti s vadným plnením, preto súd procesný návrh žalovaného na doplnenie dokazovania listinami preukazujúcimi výšku týchto nákladov vo vzťahu k uplatnenej zľave ako právne nevýznamný v pomeroch prejednávanej veci zamietol."

10. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal vznik akéhokoľvek nároku z titulu vadného plnenia. Vo vzťahu k namietanej kvalite dodaného tovaru žalovaný nepreukázal riadne splnenie notifikačnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, keď všetky žalovaným predkladané reklamácie sa vzťahovali k vadám dokladov vzťahujúcich sa na tovar. Pokiaľ žalovaný namietol v konaní faktické vady tovaru a žalobca ako predávajúci v súdnom konaní namietol, že kupujúci si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas oznámiť takéto vady tovaru predávajúcemu, v zmysle právo z vád tovaru nie je možné kupujúcemu priznať v súdnom konaní. Žalovaný ani existenciu týchto vád v konaní nepreukázal. „Vo vzťahu k namietaným vadám dokladov súd konštatuje, že v zmysle ust. sa za vady tovaru nepovažujú vady v iných dokladoch ako dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný existenciu žiadneho zodpovednostného nároku z titulu vadného plnenia v konaní nepreukázal. Žalovaný bol preto povinný zaplatiť za tovar dohodnutú kúpnu cenu v súlade so zmluvou podľa a a to v lehote vyplývajúcej z ust. ."

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pre spôsob platenia sú rozhodujúce platobné podmienky dohodnuté v zmluve a len v prípade, ak zmluva neobsahuje osobitné platobné podmienky, platí dispozitívne a . Podľa čl. VI. Všeobecných obchodných podmienok splatnosť daňových dokladov - faktúr predávajúceho je 7 dní od vydania, ak nie je dohodnuté písomne inak.

12. Z vykonaných dôkazov a nesporných tvrdení strán podľa okresného súdu vyplynulo, že žalobca fakturoval kúpnu cenu dodaného tovaru po uskutočnení dodávky betónu vystavenými faktúrami so stanovenou lehotou splatnosti, keď faktúrou č. 20180049 na základe uskutočnenej dodávky tovaru s dátumom dodania 20.04.2018 žalobca dňa 20.04.2018 fakturoval žalovanému kúpnu cenu 1.569,65 Eur s dátumom splatnosti 04.05.2018 a faktúrou č. 20180068 s dátumom plnenia 03.05.2018 žalobca fakturoval žalovanému kúpnu cenu vo výške 932,65 Eur faktúrou zo dňa 04.05.2018 splatnou

18.05.2018. „Stanovením lehoty splatnosti 14 dní žalobca prejavil vôľu, aby mu kupujúci zaplatil kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti vyplývajúcej z vystavených faktúr a to napriek tomu, že v rámci Všeobecných obchodných podmienok zmluvné strany dohodli splatnosť daňového dokladu 7 dní od ich vystavenia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že tým, že žalovaný v lehote splatnosti fakturovanú kúpnu cenu žalobcovi neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá. Vrátenie faktúr žalovaným dňa 29.05.2018 nemalo vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť riadne a včas svoje splatné záväzky, a teda postupom žalovaného nedošlo k zmene obsahu záväzku v časti času plnenia. Súd preto námietku žalovaného aj vo vzťahu k vzniku omeškania žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže splatnosť daňového dokladu zmluvné strany neviazali na moment doručenia faktúry, ale na lehotu 7 dní od vystavenia daňového dokladu, zatiaľ čo subsidiárna zákonná úprava viaže splatnosť kúpnej ceny na moment uskutočnenia dodávky tovaru." Okresný súd posúdil nárok uplatnený žalobcom ako skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 2.502,30 Eur titulom zmluvného plnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr určený podľa , s použitím Nariadenia vlády č. a náhradou účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa v spojení s Nariadenia vlády č. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa , a .

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V napadnutom rozsudku v bodoch 34. a 35. okresný súd dospel k záveru, že v prípade úhrady splatných faktúr a nepredloženia protokolov o kvalite betónu, nemáme nárok na zľavu z kúpnej ceny, resp. jej zadržanie, ale len právo domáhať sa splnenia zmluvnej povinnosti súdnou cestou, s ktorým záverom sa odvolateľ nestotožnil, pričom poukázal na článok VIII - Kvalita dodávky a jej dokladovanie všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP"): „...žalobca ako predávajúci zodpovedal za to, že čerstvý betón mal v dobe prevzatia vlastnosti triedy C30/37 podľa príslušnej STN. Overovanie kvality sa malo vykonať podľa STN preukázaním zhody vlastností čerstvého betónu s požiadavkami tejto žalobca bol taktiež povinný vykonať odber vzoriek a dokladovať kvalitu čerstvého betónu vyhlásením zhody a súhrnnými mesačnými protokolmi o kontrolných skúškach. Protokoly mali byť zaslané kupujúcemu po úplnom uhradení splatných faktúr. Náklady na skúšky boli zahrnuté v cene betónu." Žalobca dodával betón v rokoch 2017 a 2018 na stavbu oporného múru. Jednalo sa o jednotlivé samostatné dodávky, nie o jednu ucelenú dodávku, pričom každú samostatnú dodávku žalobca fakturoval nasledovne: faktúra č. 12017 zo dňa 08.11.2017 na sumu 3.000,- Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške, faktúra č. 20170399 zo dňa 10.11.2017 na sumu 1.289,50 Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške, faktúra č. 20180005 zo dňa 12.01.2018 na sumu 1.679,- Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške, faktúra č. 20180017 zo dňa 16.03.2018 na sumu 2.187,60 Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške, faktúra č. 20180023 zo dňa 23.03.2018 na sumu 587,90 Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške. Hoci všetky vyššie uvedené faktúry žalobcovi v celej výške zaplatil, tak mu žalobca protokoly o skúškach k jednotlivým samostatným dodávkam neodovzdal, na základe čoho bol presvedčený, že potrebné odbery vzoriek betónu a skúšky vykonané nikdy neboli. V zmysle VOP čl. VIII - Záväzky kupujúceho a platobné podmienky žalovaný dodržal všetky svoje záväzky. Naopak žalobca porušil svoje povinnosti predávajúceho nevykonaním odberov vzoriek a potrebných pevnostných skúšok z jednotlivých dodávok betónu.

14. Žalovaný v odvolaní poukázal na povinnosti žalobcu v zmysle VOP čl. VIII. - Kvalita dodávky a jej dokladovanie bod 3: „predávajúci kvalitu čerstvého betónu dokladuje súhrnnými mesačnými protokolmi o kontrolných skúškach až po úplnom uhradení splatných faktúr. Náklady na predpísané skúšky a ich početnosť podľa STN sú zahrnuté v cene čerstvého betónu". Z uvedeného vyplývalo, „že cena čerstvého betónu pozostávala (mimo výrobných nákladov, kameniva, cementu, vody...) aj z nákladov na odber vzoriek a vykonávanie kontrolných skúšok, ktoré žalovaný v kúpnej cene jednotlivých dodávok v plnej výške uhradil, avšak žalobca tieto skúšky v skutočnosti nevykonal, hoci peniaze na ich vykonanie prijal.

Konanie žalobcu považujeme za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku." Žalobcu opakovane žiadal o preukázanie vykonania skúšok a potvrdenia kvality dodaného betónu odovzdaním príslušných protokolov už v roku 2017, po úhrade splatných faktúr č. 12017 a č. 20170399 za rok 2017. Na výzvu žalobca dňa 20.11.2017 doručil cudzie doklady o skúškach betónu zo dňa 12.04.2016 pre spoločnosť STACHEMA a zo dňa 30.10.2016, 03.11.2016, 10.11.2016 a 17.11.2016 pre spoločnosť L-STAVEX, s. r. o. a nie za dodávky pre našu stavbu v roku 2017, teda doručil neplatné doklady. Je zrejmé, podľa žalovaného, že doklady z roku 2016 nepreukazovali kvalitu dodaného betónu v roku 2017. Žalobca predpísaným spôsobom nepreukázal, že dodaný betón má technické parametre triedy C30/37, za ktorý žalovaný uhradil kúpnu cenu v plnej výške, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca v rozpore so zmluvou i s neodovzdal doklady, ktoré žalovaný nevyhnutne potreboval na užívanie tovaru, preto mal žalovaný právo uplatniť si nárok na zľavu z kúpnej ceny v zmysle . Pokiaľ okresný súd dospel k opačnému záveru, tak skutkový stav nesprávne právne posúdil. Žalobca „dodával navyše betón z dôvodu naviac prác na stavbu oporného múra. Dodávku žalobca fakturoval nasledovne: faktúra č. 20180049 zo dňa 04.05.2018 na sumu 1.569,65 Eur, faktúra bola vrátená, faktúra č. 20180068 zo dňa 18.05.2018 na sumu 932,65 Eur, faktúra bola vrátená."

15. V odvolaní žalovaný uviedol, že opakovane telefonicky a napokon aj mailom zo dňa 16.05.2018 vyzýval žalobcu pred lehotou splatnosti uvedených faktúr, aby osvedčil protokolmi o vykonaných skúškach kvalitu a odber kontrolných vzoriek jednotlivých dodávok čerstvého betónu z roku 2017 a 2018. Nakoľko žalobca nedokázal preukázať kvalitu a vykonanie potrebných skúšok (z listinných dôkazov malo byť preukázané, že žalobcom doposiaľ predložené protokoly boli z iného roka a pre iných odberateľov), žalovaný dňa 29.05.2018 faktúry č. 20180059 a 20180068 v súlade s VOP písomne vrátil s výzvou na doplnenie chýbajúcich dokladov. Poukázal na práva žalovaného a povinnosti žalobcu v zmysle VOP čl. VIII. - Záväzky kupujúceho a platobné podmienky bod 4: „V prípade, že faktúra obsahuje nesprávne alebo neúplné údaje, je kupujúci oprávnený ju vrátiť na prepracovanie alebo doplnenie. Oprávneným vrátením zaniká pôvodná lehota splatnosti. Nová lehota splatnosti beží znovu odo dňa vystavenia opravených faktúr."

16. Namietal v odvolaní žalovaný, že písomným vrátením uvedených faktúr došlo v súlade s VOP k zániku pôvodnej lehoty splatnosti u oboch vrátených faktúr. „Žalobca však už znovu nevystavil opravené faktúry, nedoručil ich žalovanému a tieto opravené faktúry nevystavil ani k dnešnému dňu. Svojim listom

- Zaslanie dokumentov zo dňa 17.07.2018 doručil len časť všeobecných certifikátov a časť neplatných protokolov o skúškach. Vzhľadom na nevystavenie opravených faktúr nová lehota splatnosti doposiaľ vôbec nezačala plynúť. Poukazujeme na skutočnosť, že práve žalovaná suma 2.502,30 Eur je súčet súm z uvedených vrátených dvoch faktúr. Žalobca nepreukázal v konaní pred súdom existenciu a doručenie opravených faktúr, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o nároku na úhradu žalovanej sumy." Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa okresný súd s vrátením faktúr a následným zánikom lehoty splatnosti vysporiadal, preto je rozhodnutie neurčité a nepreskúmateľné. Nakoľko žalobca nereagoval na vrátenie faktúr a výzvu na doplnenie chýbajúcich dokladov, žalovaný dňa 06.06.2018 reklamoval u žalobcu celú dodávku betónu za rok 2017 a rok 2018 z dôvodu absencie dokladov dôležitých na užívanie tovaru. Listom zo dňa 10.08.2018 si žalobca vzhľadom na márne uplynutie lehoty od doručenia písomnej výzvy zo dňa 29.05.2018 a reklamácie zo dňa 06.06.2018 na odstránenie vád dodávaného tovaru predložením potrebných certifikátov kvality a súhrnných mesačných protokolov o vykonaných skúškach za mesiace november 2017 až marec 2018 v zmysle uplatnil zľavu z kúpnej ceny z celkovo dodaného betónu vo výške 20%. striktne neupravuje spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny, musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom, čo v danom prípade žalovaný písomne vykonal ( ). Žalobca porušil svoje povinnosti predávajúceho podľa , preto žalovanému mal vzniknúť nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa a 439 . V bode 36. napadnutého rozhodnutia okresný súd dospel k záveru, že certifikáty a protokoly vykonaných skúšok kvality betónu (v zmysle čl. VIII všeobecných obchodných podmienok) neboli také doklady, ktoré boli potrebné pre užívanie tovaru. S týmto názorom súdu sa nestotožnil, pretože okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne nesprávne právne posúdil.

17. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca porušil svoje povinnosti predávajúceho. Zdôraznil, že z nevyplýva, ktoré doklady sa považujú za potrebné pre užívanie

tovaru. Túto okolnosť je potrebné vždy posúdiť individuálne. Okresný súd, podľa žalovaného, otázku nutnosti preukázania certifikácie a vykonania pevnostných skúšok pre účely odovzdania diela žalobcom objednávateľovi stavby „Zárubný múr Pohronská Polhora - Tisovec", ktorým boli Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR"), nesprávne posúdil. Objednávateľ v zmysle Zmluvy o dielo požadoval preukázanie kvalitatívnych a špecifických vlastností použitého betónu triedy C30/37, o čom mal od začiatku prác vedomosť žalobca tak, ako to vyplýva z našej rozsiahlej korešpondencie adresovanej žalobcovi. Na predmetnej stavbe sa jednalo o sanáciu zosuvu svahu vybudovaním nového oporného múru, pričom žalovaný ako zhotoviteľ bol striktne povinný dodržať všetky materiálové vstupy v zmysle projektovej dokumentácie a príslušných STN. Skutočnosť, že žalobca vzorky z dodávaného betónu v roku 2017 neodobral, pevnostné skúšky vzoriek nevykonal, spôsobil škodlivý stav v jeho neprospech, vzhľadom k čomu žalovaný nedokázal objednávateľovi stavby ŽSR hodnoverne požadovaným a vopred určeným spôsobom preukázať, že dodaný a zabudovaný betón má predpísané pevnostné vlastnosti triedy C30/37. Ak žalobca neodovzdal certifikáty, nevykonal odbery vzoriek a nepredložil protokoly o vykonaných skúškach kvality betónu, subjektívne zavinil prekážky, na základe ktorých nemohlo byť dielo objednávateľovi ŽSR odovzdané včas bez vád. V bode 39. napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že výška zľavy z kúpnej ceny nezodpovedá nákladom, ktoré je kupujúci nútený vynaložiť v súvislosti s vadným plnením. Výška zľavy sa v danom prípade nedala určiť ako rozdiel medzi cenou tovaru s vadami a bez vád. Hodnota neodovzdaného certifikátu, resp. protokolov o vykonaných pevnostných skúškach preukazujúcich požadovanú kvalitu betónu v roku 2017 a 2018 sa nedá stanoviť výhradne len ako priamy náklad na vykonanie chýbajúcich skúšok, preto výšku zľavy možno odvodiť len z výšky dodatočných nákladov na geodetické zamerania a súvisiace režijné náklady s ich obstaraním, ktoré geodetické zameranie bol zaviazaný vykonávať objednávateľom ŽSR pri odovzdávaní diela po dobu päťročnej záručnej doby, čo pre žalovaného predstavuje dodatočné náklady vo výške 3.000,- Eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %.

18. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Žalobca namietol, že by žalovaný u žalobcu notifikoval kvalitu dodaného tovaru. Splnenie svojej notifikačnej povinnosti napokon ani samotný žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. V zmysle potom jednoznačne vyplýva, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný ako kupujúci namietal výlučne vady dokladov, z neexistencie ktorých zakladal podozrenie na nedodržaní požadovaných parametrov betónu v zmysle normy STN a objednávky žalovaného a aj túto svoju pochybnosť notifikoval po lehote splatnosti jednej zo žalovaných faktúr a dvanásť dní odo dňa vystavenia druhej žalovanej faktúry. Podľa žalovaného nebolo zrejmé, čo žalovaný myslí pod nesprávnym právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle uvedeného nemal inú možnosť ako akékoľvek zodpovednostné nároky žalovaného z titulu vadného plnenia žalovanému nepriznať. Žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal riadnu notifikáciu vád dodaného tovaru. Okrem toho súd prvej inštancie ešte nad rámec vo svojom odôvodnení uviedol, že výška požadovanej zľavy nezodpovedá nákladom, ktoré je kupujúci nútený vynaložiť v súvislosti s vadným plnením, tak ako to definuje zákon v . Preto ani v prípade odôvodneného nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny by ju v konaní nebolo možné priznať tak, ako to požadoval žalovaný.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení konštatoval, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ani vadnosť dodaného tovaru, na základe ktorej odôvodňuje nezaplatenie žalovanej sumy žalobcovi. Žalobca v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalovaným splnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti, a teda že kupujúcemu dodal tovar riadne a bez vád. Napokon vadnosť dodaného betónu žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, respektíve svoje neskoršie pochybnosti nijakým spôsobom neodôvodnil a svoje tvrdenia nepreukázal. Argumentácia žalovaného v prípade nesplnenia jeho zmluvnej povinnosti zaplatiť za dodaný tovar je postavená na nedodaní dokladov k tovaru, respektíve dodaní neplatných dokladov. Žalobca poukázal na , podľa ktorého predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve. Podľa sa za vady tovaru považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok žalobcu v časti VIII. - Kvalita dodávky a jej dokladovanie bol žalobca „ako predávajúci povinný dokladovať kvalitu čerstvého betónu vyhlásením zhody podľa zákona a súhrnnými mesačnými protokolmi o kontrolovaných skúškach s tým, že tieto protokoly sú na vyžiadanie zasielané kupujúcemu

po úplnom uhradení splatných faktúr." Podľa článku VIII. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok „náklady na predpísané skúšky a to početnosť podľa STN sú zahrnuté v cene čerstvého betónu. Ak požaduje kupujúci iný druh skúšky alebo väčšiu početnosť týchto skúšok, je nutné ich dopredu objednať, pričom náklady spojené s ich vykonaním budú kupujúcemu preúčtované." 20. Žalobca vo svojom vyjadrení k problematike charakteru dokladov k dodanému tovaru a povinnosti ich predloženia, poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 21.09.2018, v ktorom citoval z . „Povinnosť predávajúceho odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sa vzťahujú na tovar () je špecifikovaná v ustanovení vymedzením ich okruhu. Jedná sa o doklady, ktoré sú nevyhnutné na prevzatie tovaru (náložné listy, skladištné listy a pod.), na užívanie tovaru (návod na obsluhu, montážny návod a pod.) alebo o doklady určené v zmluve (certifikáty, doklady o zhode a pod.). Určenie dokladov potrebných na prevzatie a užívanie tovaru, ktoré predávajúci odovzdáva kupujúcemu má dispozitívnv charakter a zmluvné strany môžu toto ustanovenie vylúčiť alebo určiť okruh týchto dokladov odlišne. Pokiaľ však zmluva v tomto zmysle neobsahuje žiadne ustanovenie, platí zákonná povinnosť predávajúceho odovzdať tieto doklady kupujúcemu." Vzhľadom na dispozitívny charakter predmetného ustanovenia a charakter samotných dokladov, si zmluvné strany náležitosti dokladov k tovaru a ich predkladaní zmluvne dojednali, a to vo forme VOP, s ktorými bol žalovaný vopred uzrozumený. Žalovaný v podanom odvolaní uvádzal, že žalobcu opakovane vyzýval na osvedčenie o vykonaných skúškach kvality a odber kontrolných vzoriek jednotlivých dodávok čerstvého betónu z roku 2017 a 2018. Žalovaný ako príklad výzvy uvádza mail zo dňa 16.05.2018 a žalobca k tejto časti odvolania žalovaného doplnil, že pred týmto dátumom žalovaný nikdy podobnú požiadavku na predloženie protokolov, ktoré by preukázali kvalitu dodaného betónu, nevzniesol, a to ani v prípade vystavených a zaplatených predošlých faktúr, ktoré žalovaný uvádzal v podanom odvolaní. Žalovaný bol aj na základe predošlých dodávok betónu zo strany žalobcu uzrozumený, že v prípade potreby dodatočných skúšok kvality betónu je potrebné si ich vopred objednať a náklady spojené s ich vykonaním zaplatiť. Žalobca so snahou o mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie, žalovanému nad rámec svojich zmluvných povinností ústretovo poskytol k nahliadnutiu protokoly o vykonaných skúškach z ostatných dodávok betónu v zhodnom čase pre ostatných kupujúcich a neskôr mu taktiež predložil originál protokolov určených pre žalovaného, a to napriek tomu, že žalovaný si povinnosť zaplatiť za tovar nesplnil, a teda žalobca takú povinnosť v zmysle VOP nemal. Žalovaný napokon v podanom odvolaní považoval takéto konanie žalobcu za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 21. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že hodnovernosť a dôveryhodnosť tvrdení žalovaného o kvalite betónu dodaného žalobcom značne spochybnilo aj nezávislé stanovisko Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. zo dňa 14.11.2018, „..ktorý na základe podnetu žalovaného potvrdil, že sa pri priebežnom dohľade systému riadenia výroby nezistili nezhody a že žalobca dodržiava početnosť skúšok kvality betónu predpísanú technickou špecifikáciou. Výsledkom predmetnej kontroly bolo ponechanie certifikátov žalobcovi zo strany autorizovanej osoby. Uvedené stanovisko poskytol žalobca spolu s vyjadrením zo dňa 23.04.2019." V zmysle zmluvnej úpravy týkajúcej sa predkladania dokladov k tovaru, si žalobca ako predávajúci splnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy, pričom v prípade dokladov k tovaru sa žalobca správal nad rámec svojich povinností, ktoré si so žalovaným dojednali, pričom poukázal na bod 36 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný svoje tvrdenia v podanom odvolaní v časti III. týkajúce sa dokladov k tovaru založil vyslovene na svojich pocitoch a domnienkach. „Svoje závery o potrebe posudzovania situácie vždy individuálne nezdôvodnil ani nepodložil žiadnymi judikátmi súdov, ktoré by takúto potrebu potvrdzovali. Rovnako žalovaný nepreukázal, že by žalobcu kedykoľvek pred dodaním tovaru informoval o potrebe vyhotovenia väčšej početnosti skúšok ani si ich u žalobcu nikdy neobjednal. Na základe uvedeného budú potom závery žalovaného, že žalobca nevykonal odbery vzoriek a nepredložil protokoly o vykonaných skúškach kvality betónu aj s ohľadom na stanovisko Technického a skúšobného ústavu stavebného, n. o. nedôvodné a bez právneho významu, pričom práve samotný žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom dokazovaním nevyvrátil, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení." Žalobca považoval za bezpredmetné závery žalovaného týkajúce sa vrátenia faktúr a zániku lehoty ich splatnosti u oboch žalovaných faktúr. Podľa článku VII. - Záväzky kupujúceho a platobné podmienky, bod 4. VOP „v prípade, že faktúra obsahuje nesprávne alebo neúplné údaje, je kupujúci oprávnený ju vrátiť na prepracovanie alebo doplnenie. Oprávneným vrátením zaniká pôvodná lehota splatnosti. Nová lehota splatnosti beží znovu odo dňa vystavenia oprávnených faktúr. Ak by sme aj zobrali v úvahu žalovaným citovaný článok Všeobecných obchodných podmienok, nie je zrejmé na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že by sa malo jednať o oprávnené vrátenie faktúr a že doposiaľ nezačala plynúť nová lehota splatnosti. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nieje zrejmé, ako sa súd s vrátením faktúr a

s údajným zánikom lehoty splatnosti vysporiadal a prečo teda zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy v plnej výške spolu s úrokom z omeškania z oboch žalovaných faktúr." 22. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie sa otázke vrátenia faktúr a výpočtu úroku z omeškania pomerne podrobne venuje v bodoch 43. a 44. napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že žalobca stanovením splatnosti 14 dní prejavil vôľu, aby mu kupujúci zaplatil kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti vyplývajúcej z vystavených faktúr, a to napriek tomu, že v rámci VOP sa zmluvné strany dohodli na splatnosti 7 dní od vystavenia. Napokon okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že vrátenie faktúr žalovaným zo dňa 29.05.2018 nemalo vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť riadne a včas svoje záväzky, a teda postupom žalovaného nedošlo k zmene obsahu záväzku v časti času plnenia. Súd prvej inštancie preto námietku žalovaného aj vo vzťahu k vzniku omeškania žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj s ohľadom na podané odvolanie je zrejmé, že súd prvej inštancie reagoval na všetky sporné otázky v danom konaní týkajúce sa vád dodaného tovaru, dokladov, technickým parametrom a STN normám, ako aj problematiky vrátenia faktúr a bezpochyby ich zodpovedal v zmysle rozsudku NS SR zrozumiteľným, ústavne akceptovateľným spôsobom. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s nimi aj s ohľadom na procesnú obranu žalovaného aj v podanom odvolaní vysporiadal, dokonca ešte nad rámec svojich povinností. Navrhol, aby odvolací súd podľa potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní voči rozsudku a na dôkazy tam uvedené odkazuje. Žalobca opakovane a účelovo popieral skutočnosť, že hoci bol povinný vykonať príslušné skúšky podľa STN a v zmysle VOP v praxi tieto skúšky, za ktoré si nechal od žalovaného v roku 2017 a 2018 aj zaplatiť, nikdy nevykonal a následne predkladal neplatné doklady ako dôkaz na osvedčenie kvality a príslušnej triedy nim dodávaného betónu. Jeho vyjadrenia o nepreukázaní riadnej notifikácie vád dodaného tovaru sú iba účelovým obštrukčným konaním a snahou o zbavenie sa zodpovednosti za vlastné pochybenie pri výrobe betónu. Z obsahu spisu, podľa žalovaného, vyplýval fakt, že žalobcu opakovane žiadal o preukázanie vykonania skúšok a potvrdenia kvality dodaného betónu odovzdaním príslušných protokolov už v roku 2017, po úhrade splatných faktúr č. 12017 a č. 20170399 za rok 2017. Na našu žalovaného žalobca dňa 20.11.2017 doručil doklady o skúškach betónu zo dňa 12.04.2016 pre spoločnosť STACHEMA a zo dňa 30.10.2016, 03.11.2016, 10.11.2016 a 17.11.2016 pre spoločnosť L- STAVEX, s. r. o. a nie za dodávky v roku 2017, teda neplatné doklady. Situácia sa rovnako zopakovala aj v roku 2018, kedy hoci všetky faktúry za dodávky betónu boli uhradené v 100% výške, doklady o skúškach žalobca nedokázal predložiť. Bola podľa žalovaného „zrejmá úplná absencia sebareflexie žalobou, je nad slnko jasné, že povinné vzorky nedobral, skúšky nevykonal a neplatnými dokladmi, tak ako sú popísané v našich vyjadreniach a v podanom odvolaní sa snaží zakamuflovať tento škodlivý stav." Žalobca mal dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámené, že žalovanému dodávaný tovar má vady, pričom bol vyzvaný na ich odstránenie. Žalobca relevantné doklady napriek opakovaným výzvam nepredložil a nepredložil ich ani v určených náhradných termínoch, hoci bol kvalifikovaným spôsobom na vady upomínaný a bol mu poskytnutý dostatočný čas na ich odstránenie. Žalobca dokonca ani počas súdneho konania pred okresným súdom nedokázal preukázať, že povinné skúšky v rokoch 2017 a 2018 vykonal, doklady nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že dodaný betón je požadovanej triedy a má požadované vlastnosti. Žalobca sa vyjadruje, že vyjadrenia žalovaného nie sú zdôvodnené, nie sú nepodložené žiadnymi judikátmi súdov, a že žalovaný svoje tvrdenia založil na svojich pocitoch a domnienkach, čo žalovaný považoval za pohŕdanie zo strany žalobcu voči žalovanému. Žalovaný opakovane vyzýval žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce, že ním dodaný betón, za ktorý žalovaný zaplatil 100% kúpnej ceny, má predpísané parametre. Nič nebránilo žalobcovi, aby k svojmu vyjadreniu zo dňa 27.08.2019 k odvolaniu, tieto chýbajúce doklady priložil a viac nie je potrebné vo veci konať. Podľa žalovaného, ako už uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, povinné skúšky nikdy vykonané neboli a „teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že v skutočnosti dodal betón v predpísanej kvalite. Preto nezávislé stanovisko Technického ústavu zo dňa 14.11.2018 nepovažujeme za podstatné k meritu veci, nakoľko neobsahuje individuálnu kontrolu inkriminovaných dodávok v roku 2017 a 2018, ale iba všeobecné vyjadrenie o priebežnom dohľade, z čoho je zrejmé, že žalobca na základe našich reklamácii skonsolidoval svojej technologické postupy a začal plniť svoje povinnosti výrobcu." Žalovaný poukázal na povinnosti žalobcu „v zmysle VOP čl. VIII - Kvalita dodávky a jej dokladovanie bod 3: „predávajúci kvalitu čerstvého betónu dokladu je súhrnnými mesačnými protokolmi o kontrolných skúškach až po úplnom uhradení splatných faktúr. Náklady na predpísané skúšky s ich početnosť podľa STN sú zahrnuté v cene čerstvého betónu". Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný nepožadoval nejaké iné osobitné skúšky, tak ako sa to zmätočne uvádza vo vyjadrení. Predpísané skúšky sú povinnou súčasťou výroby betónu a osvedčujú kvalitu namiešanej dodávky podľa predpísanej receptúry rovnako, ako sa overenie kvality vyžaduje u hociktorého iného výrobku. Akýkoľvek iný výrobca má aj svoju vlastnú výstupnú kontrolu svojich výrobkov, ktorá má zabezpečiť, aby sa na trh nedostal vadný výrobok a výrobca betónu je povinný robiť predpísané skúšky v početnosti podľa STN. Žalobca tieto skúšky v skutočnosti nevykonal, hoci peniaze na ich vykonanie prijal. Konanie žalobcu považujeme za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku." „Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, či sme v konaní pasívne vecne legitimovaní z titulu neuhradenia sporných faktúr č. 20180049 a 20180068 v celkovej sume 2.502,30,- Eur, ktorá tvorí petit. Vzhľadom k uvedenému namietame nedostatok pasívnej legitimácie na našej strane z dôvodu ich vrátenia a zániku ich lehoty splatnosti, pretože nie sme nositeľmi práv a povinnosti vyplývajúcich z písomne vrátených faktúr, nakoľko bolo dohodnuté v zmysle VOP čl. VIII - Záväzky kupujúceho a platobné podmienky bod 4 „V prípade, že faktúra obsahuje nesprávne alebo neúplné údaje, je kupujúci oprávnený je vrátiť na prepracovanie alebo doplnenie. Oprávneným vrátením zaniká pôvodná lehota splatnosti. Nová lehota splatnosti beží znovu odo dňa vystavenia opravených faktúr." Žalobca iba účelovo namieta, že nie je preukázané oprávnené vrátenie faktúr, opätovne poukazujeme na VOP cit, „Náklady na predpísané skúšky s ich početnosť podľa STN sú zahrnuté v cene čerstvého betónu", z čoho vyplýva dôvodný záver, že žalobca fakturoval žalovanému náklady za skúšky, ktoré nevykonal, teda na náklady skúšok mu nevznikol fakturačný nárok. Na tomto základe došlo k oprávnenému vráteniu faktúr. V konaní pred súdom žalobcom existencia takéhoto vystavenia a doručenia opravených faktúr žalovanému nebola preukázaná, ich neexistencia je zrejmá aj z toho, že žalobca sa domáha svojho nároku na základe pôvodných vrátených faktúr, ktorým zanikla lehota splatnosti dňom doručenia ich vrátenia žalobcovi, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o existencii nášho záväzku voči nemu tak, ako ho definoval v petite žalobného návrhu." Navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádzal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 21.05.2019 a všetky ním uvádzané sporné otázky súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal, žalobca si na základe výzvy súdu dovoľuje odvolaciemu súdu uviesť skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia vo veci. Medzi žalobcom a žalovaným bola na základe objednávky žalovaného uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli opakované dodávky betónu žalobcu ako predávajúceho žalovanému ako kupujúcemu na stavbu „Rekonštrukcia zárubného múru Pohronská Polhora -Tisovec." Uzatvorenie kúpnej zmluvy a uskutočnenie jednotlivých dodávok betónu nie je sporné, nakoľko túto skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nikdy nenamietol a časť z vystavených faktúr žalovaný zaplatil. Nespornosť týchto skutočností konštatoval rovnako súd prvej inštancie v bode 26. svojho rozhodnutia, ktorý v rámci podaného odvolania žalovaný nenamietol. Žalobca nikdy nepoprel tvrdenia žalovaného, že mu v čase nezaplatenia všetkých splatných faktúr odmietal zaslať doklady o vykonaných skúškach kvality betónu, nakoľko takúto povinnosť ani v zmysle všeobecných podmienok nemal. Na preukázanie svojej dôveryhodnosti a kvality ním dodávaného betónu do času zaplatenia dlžnej sumy, zaslal žalovanému k nahliadnutiu skúšky vykonané v rovnakom období pre ostatné spoločnosti. Napokon, v prílohe listu zo dňa 13.07.2018, ktorý tvorí súčasť spisu ako príloha k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 21.09.2018, v úmysle predísť súdnemu konaniu, zaslal žalobca pred podaním žaloby žalovanému doklady k tovaru a to napriek tomu, že s ohľadom na nezaplatené faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu a na všeobecné obchodné podmienky, takú povinnosť nemal. Žalovaný si napriek tomu svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť za riadne dodaný tovar nesplnil a dlžnú sumu neuhradil, naopak svojim obštrukčným a vzhľadom na konanie, nehospodárnym správaním, naďalej zavádza súd tvrdeniami o údajnom nevykonaní skúšok, resp. predkladaním neplatných dokladov. V pravidelných mesačných intervaloch vykonáva žalobca skúšky kvality betónu tak, ako mu to ustanovuje zákon. O riadnom plnení žalobcovej zákonnej povinnosti vydal na základe podnetu žalovaného potvrdenie taktiež Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o. (ďalej len „TSÚS") ako orgán oprávnený na výkon dohľadu dodržiavania predpisov v rámci stavebníctva. V liste zo dňa 14.11.2018, ktorý tvorí prílohu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.04.2019, TSÚS konštatoval, že predmetná reklamácia žalovaného sa nevzťahovala na kvalitu dodaného betónu, ale na nepredloženie súvisiacej dokumentácie kvality a zároveň potvrdil skutočnosť, že voči žalobcovi nie je evidovaná žiadna ďalšia reklamácia na dodávky betónu z hľadiska kvality výrobkov ani z hľadiska nedodania sprievodnej dokumentácie. TSÚS vo svojej odpovedi na podnet žalovaného tiež konštatoval, že sa pri priebežnom dohľade systému riadenia

výroby nezistili nezhody a že žalobca dodržiava početnosť skúšok kvality betónu predpísanú technickou špecifikáciou. Zavedený systém riadenia výroby označil TSÚS ako funkčný a vyhovujúci technickým špecifikáciám a právnym predpisom na posudzovanie parametrov stavebných výrobkov. TSÚS rovnako potvrdil, že sa jednalo o jednotlivé dodávky betónu, pričom protokoly sú na vyžiadanie zasielané po úplnom uhradení splatných faktúr, ako aj skutočnosť, že napriek neuhradeniu splatných faktúr zo strany žalovaného, žalobca nad rámec svojich povinností zaslal dňa 13.07.2018 žalovanému požadovanú platnú dokumentáciu kvality betónu. Rovnako súd prvej inštancie v bode 36. napadnutého rozhodnutia potvrdil význam nezávislého stanoviska TSÚS, keď uviedol, že procesná obrana žalovaného je týmto stanoviskom výrazne spochybnená. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.09.2019 toto nezávislé stanovisko TSÚS nepovažoval za podstatné k meritu veci, pričom na podporu svojich tvrdení neuviedol skutočnosti prípadne ďalšie dôkazy, ktoré v priebehu konania nemohol predložiť a ktoré by odôvodňovali jeho tvrdenia. Samotný žalovaný, ktorý ani po podanom odvolaní a následnom vyjadrení neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v podobe preukázania vzniku akéhokoľvek nároku z titulu vadného plnenia, či už v prípade dokladov k tovaru alebo samotnom tovare, kde nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti, čo žalobca namietol. Žalobca odkázal na svoje predošlé vyjadrenia, že ak by aj procesná obrana žalovaného založená na nedodaní dokladov k tovaru bola dôvodná, čo žalobca s ohľadom na uvedené odmietal, pre rozhodnutie vo veci to v zmysle nemá žiadny vplyv. Za vady tovaru sa totiž nepovažujú vady v iných dokladoch ako dokladoch potrebných na užívanie tovaru, čo napokon konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 40. napadnutého rozhodnutia. Námietky žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie a oprávnenom vrátení faktúr považoval žalobca za nedôvodné a žalovaný ani v tejto časti odvolania voči napadnutému rozhodnutiu a následnom vyjadrení zo dňa 18.09.2019 neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodnili zmenu napadnutého rozhodnutia. Aj s poukazom na bod 43. napadnutého rozhodnutia a na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 27.08.2019, mal žalobca naďalej za to, že vrátenie faktúr žalovaným zo dňa 29.05.2018 nemalo vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť riadne a včas svoje záväzky, a teda postupom žalovaného nedošlo k zmene obsahu záväzku v časti plnenia. 25. Vyjadrenie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené podľa doručenky na č.l. 236 spisu, ktorý sa k momentu rozhodovania odvolacieho súdu písomne nevyjadril. 26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , , v spojení s napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. 27. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 28. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 29. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 30. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutých výrokov, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu, nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ) a tým je postačujúce len odkázať cez úpravu v na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

32. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomne podanom odvolaní zo dňa 15.7.2019 (č.l. 180 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledku dokazovania v prvoinštančnom konaní, odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaným. 33. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, a k to zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp.zn. z 13. novembra 2002, , z 5. apríla 2007). 34. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil podľa , . 35. Primárne krajský súd poukazuje na , , keďže základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu boli odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozhodnutie okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Inými slovami, ak žalovaný v odvolaní nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného podrobil posudzovaniu závery okresného súdu viažuce sa k nenapadnutým skutočnostiam. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad, aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporu a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) . 36. V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny považoval i záver okresného súdu vyjadrený v bode 34. a 35. napadnutého rozsudku, pričom poukázal žalovaný na Čl. VIII. kvalita dodávky a jej dokladovanie všeobecných obchodných podmienok, ktorý i citoval. Zdôraznil, že všetky faktúry, „- faktúra č. 12017 zo dňa 08.11.2017 na sumu 3.000,- Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške,

- faktúra č. 20170399 zo dňa 10.11.2017 na sumu 1.289,50 Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške,

- faktúra č. 20180005 zo dňa 12.01.2018 na sumu 1.679,- Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške,

- faktúra č. 20180017 zo dňa 16.03.2018 na sumu 2.187,60 Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške,

- faktúra č. 20180023 zo dňa 23.03.2018 na sumu 587,90 Eur, faktúra bola uhradená v plnej výške" v celej výške zaplatil. Zotrval na stanovisku v odvolaní žalovaný, že žalobca predpísaným spôsobom nepreukázal, že dodaný betón má technické parametre triedy C30/37, za ktorý žalovaný uhradil kúpnu cenu v plnej výške. V súvislosti s touto argumentáciou odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd v bode 35. napadnutého rozsudku konštatoval „Pokiaľ žalobca svoju povinnosť poskytnúť dohodnuté podklady kupujúcemu po úhrade iných splatných faktúr riadne nesplnil, žalovaný je oprávnený domáhať sa splnenia tejto zmluvnej povinnosti súdnou cestou", ku ktorým záverom okresného súdu však žalovaný v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd tiež posudzoval, či v súvislosti s nesplnením zmluvnej povinnosti z iných samostatne uskutočnených dodávok tovaru vzniklo žalovanému oprávnenie zadržať kúpnu cenu za inú v danom prípade predmetnú dodávku tovaru, resp. či žalobca porušil v súvislosti s predmetnými dodávkami žalovaným namietanú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť a vo väzbe na vyhodnotenie týchto sporných skutočností, či potom vznikol žalovanému voči žalobcovi ako predávajúcemu nárok na zadržanie kúpnej ceny, resp. nárok na zľavu z kúpnej ceny.

V podanom odvolaní žalovaný zdôraznil, že žalobca predpísaným spôsobom nepreukázal, že dodaný tovar má technické parametre triedy C30/37, za ktorý žalovaný uhradil kúpnu cenu v plnej výške, čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení podľa žalovaného. V odvolaní žalovaný tiež citoval , a a zvýraznil, že žalobca mu neodovzdal doklady, ktoré nevyhnutne potreboval na užívanie tovaru. V tejto súvislosti odvolací súd na základe skutkových tvrdení žalovaného v odvolaní konštatuje, že nemal priestor na odklon od prijatých záverov okresného súdu. Okresný súd správne, podľa odvolacieho súdu, vyhodnocoval obranu žalovaného, keď vo vzťahu k prijal závery, v zmysle ktorých práve z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť predávajúceho, odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a užívanie tovaru, prípadne aj ďalšie doklady, stanovené zmluvou. Ak tieto doklady nie sú úplné, ide o vady tovaru, v zmysle . Za vady tovaru sa však nepovažujú vady v dokladoch potrebných na prevzatie tovaru, alebo vady v iných dokladoch určených zmluvou. Za faktické vady vo vzťahu k dokladom právna úprava v považuje iba také vady, ktoré sa vyskytnú vo vzťahu k dokladom potrebným na užívanie tovaru. Okresný súd v odôvodnení konštatoval, že medzi doklady potrebné na užívanie tovarov sa spravidla radí návod na použitie, návod na obsluhu a pod. Z uvedeného vyplýva, že za vady tovaru sa nepovažujú vady v dokladoch, potrebných na prevzatie tovaru, ako je napr. náložný list, konosament a pod. Ustálil správne okresný súd, podľa odvolacieho súdu, že pokiaľ sa vyskytnú vady v dokladoch iných ako potrebných na užívanie tovaru, nejedná sa o vady v zmysle , s ktorým by zákonná úprava spájala zodpovednostné nároky z titulu vád podľa a nasl. . Uvedená argumentácia okresného súdu však nenašla odzrkadlenie v odvolaní žalovaného tak, aby vyvrátila správnosť týchto záverov. Pod bodom 3. odvolania žalovaný citoval a namietal „že túto okolnosť je potrebné vždy posúdiť individuálne" a okresný súd „otázku nutnosti preukázania certifikácie a vykonania pevnostných skúšok pre účely odovzdania diela žalobcom objednávateľovi stavby „Zárubný múr Pohronská Polhora - Tisovec", ktorým boli Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „"), nesprávne posúdil. Objednávateľ v zmysle Zmluvy o dielo požadoval preukázanie kvalitatívnych a špecifických vlastností použitého betónu triedy C30/37, o čom mal od začiatku prác vedomosť žalobca tak, ako to vyplýva z našej rozsiahlej korešpondencie adresovanej žalobcovi" (č.l. 181 rub spisu). Odvolací súd v rovine týchto odvolacích námietok posúdil závery okresného súdu, avšak nezistil dostatočný priestor na odklon od nich, keďže okresný súd podľa odôvodnenia bodu 34. napadnutého rozsudku uviedol aj „ Pre posúdenie splnenia podmienky odovzdať kupujúcemu všetky doklady, ktoré sa vzťahujú na tovar, súd vychádzal z podrobnej úpravy práv a povinností účastníkov kúpnej zmluvy, ktoré sú obsahom Všeobecných obchodných podmienok, ktoré v časti VIII - Kvalita dodávky a jej dokladovanie upravujú povinnosť žalobcu ako predávajúceho dokladovať kvalitu čerstvého betónu vyhlásením zhody podľa zákona a súhrnnými mesačnými protokolmi o kontrolovaných skúškach s tým, že tieto protokoly sú na vyžiadanie zasielané kupujúcemu po úplnom uhradení splatných faktúr." Okresný súd v bode 35. napadnutého rozsudku uviedol,„....že predávajúci zodpovedá za kvalitu čerstvého betónu podľa dohodnutých podmienok (čl. VIII bod 1 Všeobecných obchodných podmienok), pričom doklady ku kvalite čerstvého betónu je povinný predložiť kupujúcemu k nahliadnutiu a tieto doručiť kupujúcemu až po úplnom uhradení splatných faktúr. Pokiaľ žalobca svoju povinnosť poskytnúť dohodnuté podklady kupujúcemu po úhrade iných splatných faktúr riadne nesplnil, žalovaný je oprávnený domáhať sa splnenia tejto zmluvnej povinnosti súdnou cestou. Súd preto ďalej posudzoval, či v súvislosti s nesplnením tejto zmluvnej povinnosti z iných samostatne uskutočnených dodávok tovaru vzniklo žalovanému oprávnenie zadržať kúpnu cenu za inú v danom prípade predmetnú dodávku tovaru, či žalobca porušil v súvislosti s predmetnou dodávkou žalovaným namietanú zmluvnú alebo zákonnú povinnosť, a vo väzbe na vyhodnotenie týchto sporných skutočností, či žalovanému vznikol voči žalobcovi ako predávajúcemu nárok na zadržanie kúpnej ceny resp. nárok na zľavu z kúpnej ceny" a v bode 37. napadnutého rozsudku uviedol „Pokiaľ zo strany žalovaného bola namietaná nekvalita žalobcom dodaného tovaru odvolávajúc sa na stanovisko investora , súd konštatuje, že nároky z vád nemožno priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nesplní riadne a včas svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu z ust. a neuplatní nároky z titulu vadného plnenia. Žalobca namietol, že zo strany žalovaného boli reklamované vždy vady týkajúce sa dokladov k tovaru bez toho, že by žalovaný namietal kvalitu dodaného tovaru.", ktoré závery však nenašli premietnutie v odvolacej argumentácií žalovaného .

37. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že v zmysle Čl. VIII. Všeobecných obchodných podmienok bol oprávnený vrátiť faktúru žalobcovi „Písomným vrátením uvedených faktúr došlo v súlade s VOP k zániku pôvodnej lehoty splatnosti u oboch vrátených faktúr. Žalobca však už znovu nevystavil

opravené faktúry, nedoručil ich žalovanému a tieto opravené faktúry nevystavil ani k dnešnému dňu. Svojim listom - Zaslanie dokumentov zo dňa 17.07.2018 doručil len časť všeobecných certifikátov a časť neplatných protokolov o skúškach. Vzhľadom na nevystavenie opravených faktúr nová lehota splatnosti doposiaľ vôbec nezačala plynúť" (č.l. 181 spisu). V tejto súvislosti sa odvolací súd oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, konkrétne s bodom 43., kde okresný súd konštatoval „Na základe uvedeného možno konštatovať, že tým, že žalovaný v lehote splatnosti fakturovanú kúpnu cenu žalobcovi neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie naďalej trvá. Vrátenie faktúr žalovaným dňa 29.05.2018 nemalo vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť riadne a včas svoje splatné záväzky, a teda postupom žalovaného nedošlo k zmene obsahu záväzku v časti času plnenia. Súd preto námietku žalovaného aj vo vzťahu k vzniku omeškania žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže splatnosť daňového dokladu zmluvné strany neviazali na moment doručenia faktúry, ale na lehotu 7 dní od vystavenia daňového dokladu, zatiaľ čo subsidiárna zákonná úprava viaže splatnosť kúpnej ceny na moment uskutočnenia dodávky tovaru", ku ktorej argumentácii okresného súdu sa žalovaný nevyjadril v odvolaní a ani ju osobitne nenamietal. Z uvedených dôvodov, ale i s ohľadom na skutkový a právny stav prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so závermi okresného súdu, pričom konštatuje, že v rámci prvoinštančného konania sa žalovaný nebránil tým, že by predmetná faktúra obsahovala nesprávne alebo neúplné údaje, keď z obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa vyplývalo tvrdenie, že mu neboli predložené „žiadne certifikáty" (č.l. 155 spisu). V rámci prvoinštančného konania žalovaný konštatoval, že mu neboli predložené doklad o kvalite betónu, a teda, že má každoročne ďalšie náklady v tejto súvislosti, preto pristúpil k reklamácii a uplatnil si nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 20 %, ktorú považuje za primeranú. K faktúram, ktorými bola vyúčtovaná cena dodávok v žalobe uviedol, že ich neuhradil a že tieto boli vrátené a doposiaľ nezačala plynúť ich splatnosť. Z jeho argumentácie v celom prvoinštančnom konaní ani v odvolaní neboli poskytnuté odvolaciemu súdu také tvrdenia, skutočnosti, v skutkovej a právnej rovine, ktoré by umožnili odvolaciemu súdu, aby sa stotožnil s obranou žalovaného v rovine dôvodnosti zľavy z kúpnej ceny z celkovo dodaného betónu vo výške 20 %, tak ako uvádzal žalovaný v odvolaní a v podrobnostiach odkazuje odvolací súd na dostatočné závery okresného súdu cez úpravu v , .

38. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na korešpondenciu, ktorú pripojil žalovaný k podanému odporu, a to na č.l. 37 rub spisu a č.l. 38 spisu, vo vzťahu k vráteniu faktúry a uvádza k podaniu žalovaného zo dňa 29.5.2018 (čl. 37 rub spisu), že z neho nie je možné konštatovať skutočnosti, ktoré uvádzal žalovaný v odvolaní, a to s poukazom na Čl. VIII bod 4 vo vzťahu k faktúram, ktorých úhrada je predmetom konania, ak v ňom zvýraznil, že „v prílohe faktúr však ani v jednom prípade neboli priložené certifikáty kvality a protokoly o kontrolných skúškach dodávaného betónu" (č.l. 37 rub spisu), z ktorých skutočností nie je možné prijať záver uvádzaný žalovaným v odvolaní, že faktúra obsahuje nesprávne alebo neúplné údaje. Súčasťou zmluvných dojednaní medzi sporovými stranami nebolo dojednanie o tom, že súčasťou faktúry má byť potvrdenie v zmysle Čl. VIII. bod 1 Všeobecných obchodných podmienok, pričom poukazuje v tomto smere odvolací súd na bod VIII bod 3. Navyše v konaní nebolo ani tvrdené a preukazované zo strany žalovaného, že by tovar mal v zmysle čl. IX. bod 4. a 5. VOP „Vady, ktoré sa zistia až na základe kontrolných skúšok pevnosti a ďalších skúšok, musia byť reklamované písomne najneskôr do 24 mesiacov od splnenia dodávky. Po tejto dobe práva kupujúceho zo zodpovednosti za vady zanikajú. V zápise o reklamácii bude presne špecifikované miesto uloženia reklamovaného betónu a reklamované vlastnosti, a obe strany uvedú svoje stanoviská. K reklamácii kvality dodávky musí byť vždy prizvaný technológ predávajúceho. Pri pochybnostiach o kvalite dodávky budú za prítomnosti zodpovedných zástupcov kupujúceho a predávajúceho vykonané kontrolné nedeštruktívne a prípadne aj deštruktívne skúšky priamo na konštrukcii, ktorej sa to týka. Pri riešení sporných otázok kvality dodávok, ak nedôjde k dohode medzi stranami, sa zmluvné strany dohodnú, že na posúdenie a rozhodnutie je príslušné nezávislé akreditované laboratórium" (č.l. 5 rub spisu). Ak potom v rámci vrátenia faktúr č. 20180049 a 20180068 (čl. 37 rub spisu), tak ako je v podaní žalovaného zo dňa 29.5.2018, v ktorom žalovaný uvádzal a žiadal všetky doklady o preukázaní zhody a protokoly o kontrolných skúškach za celé obdobie dodávok v roku 2017 a 2018 s uvedením, že v opačnom prípade budú vrátené faktúry trvale vyradené z účtovných kníh žalovaného z dôvodu fakturovania tovaru, u ktorého nebola preukázaná požadovaná kvalita v zmysle STN, tak potom odvolací súd sa nemohol s touto argumentáciou stotožniť, keďže postup samotného žalovaného sa nezhodoval s dohodnutými podmienkami v rámci zmluvných dojednaní vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy. Len pre úplnosť v tejto rovine odvolací súd uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že i zo samotného odvolania je zrejmé, že žalovaný uvádzal, že „Reklamoval u žalobcu celú dodávku betónu za rok 2017, 2018 z dôvodu

absencie dokladov dôležitých na užívanie tovaru" (č.l. 181 spisu), teda nie z dôvodov nedostatku kvality tovaru. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu a vo väzbe na to žalovaným v odpore, ako i vo všetkých podaniach žalovaného a v jeho vyjadreniach na ústnom pojednávaní, odvolací súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by nárok na zľavu z kúpnej ceny celkovo dodaného betónu vo výške 20 %, tak ako uvádzal žalovaný v odvolaní, bol odôvodnený, ak sám žalovaný nepreukázal dodržanie zmluvných podmienok, a to primárne s poukazom na Čl. VIII bod 3. Všeobecných obchodných podmienok.

39. Ak žalovaný v bode III. odvolania poukazoval na to, že okresný súd konštatoval, že certifikáty a protokoly o vykonaných skúškach betónu neboli také doklady, ktoré boli potrebné pre užívanie tovaru, s ktorým záverom okresného súdu sa žalovaný nestotožnil, tak odvolací súd poukazuje opäť na Čl. VIII bod 3. Všeobecných obchodných podmienok, kde protokoly mali byť žalobcom zasielané žalovanému (kujúcemu) až na vyžiadanie a po úplnom uhradení splatných faktúr, preto je len ťažko predstaviteľné, ak by boli nevyhnutné pre ďalšie používanie dodávok tovaru, tak ako tvrdil žalovaný v odvolaní, že by súhlasil s takýmto postupom, keď bez nich nebolo podľa neho možné nakladať s tovarom, pričom však samotné toto zmluvné dojednanie, odovzdanie uvedených dokladov, sa primárne viazalo na úhradu kúpnej ceny, a až následne na vyžiadanie, čo zostávalo v dispozícii, teda samotného žalovaného, ak pri uzatváraní zmluvy ponechal odovzdanie týchto dokladov až na čas po uhradení kúpnej ceny, ktorá k momentu rozhodovania odvolacieho súdu uhradená nebola, tak potom závery okresného súdu vyslovené v bode 36. napadnutého rozsudku nebolo možné vyhodnotiť ako nesprávne.

40. Pripomína odvolací súd, že „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

41. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

42. Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní.

43. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalovaného v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého „...súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občiansko-súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".

44. Krajský súd vzhľadom k aplikácii , keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, tak ako už uviedol v tomto rozhodnutí, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, nie je potrebné ani žiaduce zopakovať opätovne skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, tak ako už v tomto rozhodnutí konštatoval a je postačujúce naň len odkázať (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Potom nebolo dôvodu, aby boli vykonávané ďalšie dôkazy. Odvolací súd nezistil odôvodnenosť žalovaným podaného odvolania, preto bol vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený, a to aj v závislom výroku o trovách konania, ku ktorým žalovaný nepodal v odvolaní osobitné námietky, cez úpravu v , sa v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

45. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.