Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-150-2018.pdf
PDF · 201.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/150/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: MEDMEDICAL GROUP a. s., so sídlom Oščadnica 236, 023 01 Oščadnica, IČO: 48 050 334, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: AQUA - TRANS, spol. s r.o., so sídlom Nám. M.R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 369 900, právne zastúpený: JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom Moyzesova 28, 010 01 Žilina, o zaplatenie 556.596,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie istiny 14.992,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 14.992,21 eur od 06.03.2018 do 15.07.2019 a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 541.604,28 eur od 06.03.2018 do 15.07.2019 z a s t a v u j e .
V ostatnej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.08.2018 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi právnym titulom náhrady škody sumu 556.596,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy odo dňa 06.03.2018, t. j. deň nasledujúci po dni vyhotovenia znaleckého posudku č. X/XXXX, na základe ktorého žalobca vyčíslil škodu, až do zaplatenia, a náhrady trov konania. Škoda podľa tvrdení žalobcu predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca doposiaľ zaplatil žalovanému na základe žalovaným vystavených faktúr v súvislosti so Zmluvou o dielo č. X/XXXX uzatvorenou dňa 20.03.2017 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom (ďalej len „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), na základe ktorej mal žalovaný vykonať dielo pre žalobcu na stavbe - stavebné úpravy, prístavba a nadstavba hospodárskej budovy a zmena účelu na rodinný dom v celkovej výške 1.042.153,07 eur a technickou hodnotou nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. X/XXXX v sume 485.556,58 eur.
2. Žalobca ďalej žalobný nárok skutkovo vymedzil tým, že v súlade s čl. IV bod 4. Zmluvy strany dohodli maximálnu cenu za dielo, ktorej výška bola následne zmenená Dodatkom č. X v súvislosti so zmenou účelu stavby na polyfunkčný dom a s tým spojenou zmenou predmetu diela na celkovú maximálnu sumu 1.370.217,12 eur bez DPH. Žalobca v žalobe ďalej označil jednotlivé žalovaným vystavené faktúry a to číslom faktúry, dátumom vystavenia daňového dokladu, fakturovanou sumou a momentom úhrady jednotlivých faktúr podľa v žalobe uvedenej špecifikácie. Ku dňu podania žaloby žalobca zaplatil žalovanému na základe predmetných faktúr spolu sumu 1.042.153,07 eur bez DPH,
pričom jednotlivé faktúry mali byť v súlade so Zmluvou podľa jej čl. V bod 5.2 Zmluvy vystavené na základe odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súpis prác odsúhlasených žalobcom nebol súčasťou čiastkových faktúr, resp. tieto súpisy nie sú podpísané žalobcom. V súlade s čl. III bod 3.1 písm. b) Zmluvy bol žalovaný zaviazaný protokolárne odovzdať dielo dňa 31.12.2017, avšak napriek výzve žalobcu na dokončenie diela zo dňa 07.02.2018 adresovanej žalovanému, žalovaný dielo nedokončil ani v primeranej lehote poskytnutej mu žalobcom, a preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného so zhotovením diela listom zo dňa 08.03.2018 odstúpil od Zmluvy, keďže podľa čl. VII bod 7.2 písm. b) Zmluvy v znení Dodatku č. X je omeškanie žalovaného s plnením termínov aj po poskytnutí primeranej lehoty podstatným porušením zmluvy, pri ktorom môže objednávateľ odstúpiť od zmluvy. Žalobca si súčasne objednal dňa 26.02.2018 vyhotovenie znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozostavanej stavby, pričom na základe obhliadky uskutočnenej znalcom dňa 05.03.2018 tento stanovil technickú hodnotu rozostavanej (dokončenej) stavby vo výške 485.556,58 eur, čo predstavuje dokončenosť diela v rozsahu 35,44 %. Po vykonaní obhliadky znalcom žalovaný nevykonal ďalšie stavebné práce, a preto s prihliadnutím na celkovú žalobcom uhradenú sumu a znalcom stanovenú technickú hodnotu stavby žalobca vyčíslil škodu ako rozdiel týchto dvoch súm, ktorej zaplatenia sa voči žalovanému podanou žalobou domáha.
3. Žalobca ako dôkaz v žalobe označil a k žalobe pripojil Zmluvu o dielo č. X/XXXX zo dňa 20.03.2017, Dodatok č. X k Zmluve o dielo zo dňa 04.05.2017, výpis z Obchodného registra žalovaného, v žalobe označené faktúry vrátane dokladu o úhrade, výzvu žalobcu na dokončenie diela zo dňa 07.02.2018, znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 05.03.2018 a odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo zo dňa 08.03.2018.
4. V súlade s obsahom žaloby a predložených listinných dôkazných prostriedkov, Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 18.09.2018.
5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, ktorý vecne odôvodnil tým, že nároky uplatnené žalobcom v upomínacom konaní žalovaný považuje za nedôvodné, pričom pred podaním žaloby na zaplatenie uplatneného nároku žalobca žalovaného nevyzval, svoj nárok nefakturoval, a preto žalovaný tento nárok neeviduje. Žalovaný poprel vznik škody v rozsahu žalobcom uplatnenej sumy 556.596,49 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť fakturovaním nevykonaných prác zo strany žalovaného. Žalovaný uviedol, že k úhrade jednotlivých faktúr vystavených žalovaným dochádzalo na základe pokynu žalobcu a vopred odsúhlasených vykonaných prác, rovnako v súlade s uloženým pokynom žalobcu žalovanému na úhradu faktúr ďalším dodávateľom žalobcu z prijatých finančných prostriedkov, a preto tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe žalovaný označil za účelové a závery znaleckého posudku k stupni rozostavanosti stavby za nesprávne.
6. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný v podanom odpore ďalej uviedol, že cena diela dohodnutá v Zmluve bola určená rozpočtom, pričom jednotlivé faktúry žalovaný vystavoval v súlade s ním a v súlade s pokynmi žalobcu, pričom okrem prác vymedzených v rozpočte vykonával žalovaný aj práce naviac, a to v dôsledku neúplnosti realizačnej dokumentácie poskytnutej mu žalobcom a zmien v projekte vykonávaných zo stany žalobcu. Žalobca priebeh diela pravidelne kontroloval a vykonané práce a fakturáciu zo strany žalovaného podľa žalobcom predložených faktúr nikdy nerozporoval. Postup žalobcu tak potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že s vykonanými prácami žalobca súhlasil a sám dával pokyn na ich fakturáciu, inak by úhradu fakturovanej ceny diela nevykonal. Počas realizácie diela došlo koncom mesiaca august 2017 k ďalšej plánovanej zmene účelu stavby, a to z polyfunkčného domu na zdravotnícke zariadenie, avšak v súvislosti s touto zmenou žalovaný zo strany žalobcu neobdržal potrebnú dokumentáciu vrátane stavebného povolenia, aby mohol stavbu uskutočniť v súlade s avizovanou zmenou účelu stavby. Na uvedené skutočnosti žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval, pričom až začiatkom mesiaca január 2018 bol žalovanému predložený pracovný návrh projekčného riešenia ďalších zmien s dátumom 18.12.2017, avšak len v podobe pôdorysov. Žalobca napriek výzvam žalovaného na stretnutie za účelom dohodnutia ďalšieho postupu stavebných prác vzhľadom na chýbajúcu realizačnú dokumentáciu, tieto výzvy ignoroval, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k pozastaveniu prác, o čom informoval žalobcu listom zo dňa 12.02.2018. Žalovaný popiera vznik omeškania na jeho strane, nakoľko na diele mohol realizovať len také práce, ktoré bolo možné využiť pri zmenenom účelu stavby. Žalovaný preto považuje odstúpenie žalobcu od zmluvy za neplatné, nakoľko pre jeho uskutočnenie nebol zo strany žalobcu daný žiaden zákonný ani zmluvný dôvod.
7. Listom zo dňa 09.03.2018, ktorým žalovaný reagoval na odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo ako na nedôvodné, sám žalovaný odstúpil od Zmluvy a to podľa čl. VII bod 7.1 a bod 7.3 Zmluvy z dôvodu, že žalobca do dňa 09.03.2018, t. j. viac ako 30 dní po lehote splatnosti, neuhradil faktúru č. 01201802 vo výške 33.044,55 eur splatnú dňa 06.02.2018, a že nedoručil žalovanému potrebnú projektovú dokumentáciu v zmysle čl. II bod 2.1 Zmluvy o dielo ani po opakovaných výzvach žalovaného. Od februára 2018 žalobca neuhradil žalovanému vystavené faktúry celkovo vo výške 50.375,34 eur za práce vykonané žalovaným v mesiaci január 2018, pričom tieto faktúry žalobca vrátil žalovanému až listom doručeným žalovanému dňa 23.02.2018, opierajúc sa o tvrdenú existencie údajných vád diela, z ktorých si žalobca žiadne nároky doposiaľ voči žalovanému neuplatnil. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že ak by mal žalobca pochybnosti o fakturácii zo strany žalovaného, nevykonal by na jej základe žiadnu platbu a faktúry by žalovanému vrátil, čo vo vzťahu k fakturácii v celkovej výške 1.042.153,07 eur nenastalo.
8. Závery znaleckého posudku predloženého žalobcom s podanou žalobou k určeniu stavu dokončenosti stavby, žalovaný označil za nesprávne, keďže znalec podľa žalovaného nevychádzal z rozpočtu pri určení podielu jednotlivých konštrukcií na celkovej cene diela a pri určení ich dokončenosti neporovnával práce, ktoré boli vykonané, s prácami, ktoré boli fakturované, a tak nebola technická hodnota stavby určená správne. V dôsledku uvedeného pochybenia žalovaný označil za nesprávny záver, podľa ktorého mal žalobca zaplatiť žalovanému vyššiu cenu akoby zodpovedala oprávnenému nároku žalovaného. Žalovaný súčasne uviedol, že žalobca v návrhu nezohľadnil cenu, ktorú žalovaný na pokyn žalobcu poukázal ďalším dodávateľom žalobcu, ktorí podľa zistení žalovaného do dňa odstúpenia žalovaného od Zmluvy na stavbe nevykonali žiadne práce, ani nedodali žiaden materiál, a preto žalovaný súčasne vyzval žalobcu na zabezpečenie vrátenia predmetných finančných prostriedkov zo strany týchto dodávateľov v celkovej sume 295.620,- eur.
9. V rámci procesnej obrany žalovaný namietol, že žalobca v žalobe nezohľadnil cenu naviacprác vykonaných so súhlasom a na žiadosť žalobcu nad rámec Zmluvy a dohodnutého rozpočtu, napríklad v súvislosti s prepracovaním vodovodnej prípojky, odvodnenia stavby, výstavby dažďovej kanalizácie, búrania existujúcej stavby a podobne. Podľa tvrdení žalovaného žalobca mal vedomosť o týchto prácach a poskytol na ich vykonanie požadovanú súčinnosť v podobe potrebných splnomocnení a za ich vykonanie zaplatil žalovanému fakturovanú cenu. Žalovaný má za to, že nárok uplatnený žalobcom neexistuje a bol žalobcom vykonštruovaný, pričom poukázal na skutočnosť, že ak by zo strany žalobcu bolo preukázané, že žalovaný nevykonal práce, za ktoré mu žalobca zaplatil dohodnutú cenu, z čoho žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, nemohol by s ohľadom na ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka s úspechom tento nárok uplatňovať, nakoľko podľa predmetného zákonného ustanovenia žalobca mohol svoje uspokojenie dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád diela, pričom žalobca žiadne vady včas nenotifikoval v súlade s ust. § 562 Obchodného zákonníka. Rovnako na strane žalovaného nemohlo dôjsť k omeškaniu s úhradou žalovanej sumy odo dňa 06.03.2018, nakoľko pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v predmetnej právnej veci žalobca na zaplatenie žalovanej sumy žalovaného nevyzval a o uplatňovanom nároku sa žalovaný dozvedel až z doručeného platobného rozkazu. Žalovaný súčasne poukázal na žalobcom podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k uplatnenému nároku v konaní Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/34/2018, vedenom pôvodne priamo voči konateľovi žalovaného.
10. Ako dôkaz v podanom odpore žalovaný označil odpoveď žalovaného na výzvu na dokončenie diela zo dňa 12.02.2018, výsluch žalovaného, list žalovaného zo dňa 09.03.2018 - odstúpenie od zmluvy o dielo, výzvu na dobropisovanie faktúr a vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 09.03.2018, uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/34/2018-130 zo dňa 21.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/113/2018-179 zo dňa 03.07.2018.
11. V reakcii na procesnú obranu žalovaného žalobca podaním zo dňa 05.12.2018 navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde a ďalej namietol, že žalovaný na preukázanie tvrdení v podanom odpore nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Uviedol, že žalovaný mal počas realizácie diela k dispozícii všetky podklady, dokumenty a informácie potrebné na zhotovenie diela, pričom projektová dokumentácia v stupni zmena stavby pred dokončením tvorila súčasť Dodatku č. X k Zmluve o dielo, to znamená, že žalovaný touto projektovou dokumentáciou nepochybne disponoval. Žalobca popiera, že by vykonanými úhradami žalovaným vystavených faktúr žalobca potvrdil súhlas s vykonanými prácami, pričom uvádza,
že ak by žalobca hypoteticky akceptoval záver žalovaného o konkludentnom súhlase žalobcu s vykonanými prácami na základe realizácie úhrad, musel by pripustiť záver, že ak by žalobca vystavené faktúry neuhradil, znamenalo by to, že stavebné práce vykonané neboli, pričom takýto záver možno označiť za absurdný. Keďže žalovaný súčasne vykonával stavebný dozor, žalobca, ktorý nepodniká v stavebníctve, nemohol hneď na začiatku zistiť nesúlad vykonaných a fakturovaných prác. Žalobca sa ďalej vyjadril k niektorým žalovaným namietaným záverom znaleckého posudku, a to k námietke nezohľadnených naviacprác a k právnemu vzťahu subdodávateľov žalovaného, z ktorého žalovaný rozporuje sumu 295.620,- eur uplatnenú žalobcom. Žalobca má za to, uspokojenie svojho nároku z titulu náhrady škody nemohol žalobca uplatniť z titulu vád diela, nakoľko v danom prípade nejde o zodpovednosť za vady diela, ale škodu spôsobenú neoprávnenou fakturáciou.
12. V rámci dupliky žalovaného k vyjadreniu žalobcu žalovaný zotrvával na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v podanom odpore. Opakovane poprel, že by na jeho strane vznikla zodpovednosť za žalobcom tvrdenú škodu odvodenú zo žalobcom predloženého znaleckého posudku. Žalovaný poukázal na absenciu znaleckej doložky v znaleckom posudku podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho tento podlieha hodnoteniu z hľadiska jeho presvedčivosti, zásad logického myslenia a správnosti jeho odborných záverov. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného, následkom ktorého by žalobcovi vznikla škoda. Nepreukázal, že by žalovaný nevykonal práce, za ktoré mu žalobca zaplatil fakturované sumy a zo znaleckého posudku nevyplýva, na základe čoho znalec určoval percentuálnu dokončenosť predmetnej stavby, resp. ako dospel k určeniu percentuálnej dokončenosti jednotlivých konštrukcií stavby. Podľa žalovaného znalec neposudzoval, či práce, ktoré boli žalovaným fakturované, boli vykonané, a či fakturovaná cena zodpovedá zmluvne dohodnutej cene za jednotlivé vykonané práce a dodané materiály. Žalovaný má za to, že z predloženého znaleckého posudku nemožno vychádzať a nemožno z neho ustáliť, ktoré práce, za ktoré žalobca zaplatil fakturovanú sumu, neboli žalovaným vykonané. Má za to, že znalecký posudok bol vyhotovený účelovo, pričom žalovaný opakovane konštatuje, že žalobca by nerealizoval úhradu faktúr vystavených žalovaným v prípade pochybností na jeho strane ohľadom vykonaných prác, ako tomu bolo v prípade prác, za ktoré bola fakturovaná suma celkovo vo výške 50.374,34 eur vymožená od žalobcu až prostredníctvom exekútora. Žalovaný poprel viaceré tvrdenia žalobcu, a to že žalovaný disponoval pre zhotovenie diela potrebnou projektovou dokumentáciou, že žalovaný vykonával na stavbe stavebný dozor, že žalobca po zistení omeškania žalovaného uzavrel samostatnú zmluvu so spoločnosťou X. - B., O..U..L.., a že dodávatelia žalobcu sú subdodávateľmi žalovaného (v súvislosti s neoprávnene vyplatenou sumou 295.620,- eur), a že žalobca len vyzval žalovaného na plnenie si zmluvných povinností voči nim. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s oznámenou ďalšou zmenou účelu stavby v mesiaci august 2017 pred dokončením, a to z polyfunkčnej budovy na zdravotnícke zariadenie, žalobca nemal pripravený realizačný projekt ani vydané stavebné povolenie, pričom projektová dokumentácia v stupni zmena stavby pred dokončením bola vypracovaná len pre realizáciu polyfunkčného domu, čo vyplýva aj zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, keď znalec mal k dispozícii len projektovú dokumentáciu na polyfunkčný dom a rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred dokončením zo dňa 18.08.2017. Predmetné rozhodnutie sa však týkalo zmeny účelu stavby z rodinného domu na polyfunkčný dom, a i napriek tomu sám znalec objedaný žalobcom zatriedil predmetnú stavbu ako nemocničnú budovu a zdravotnícke zariadenie.
13. Žalovaný uviedol, že pri vykonávaní diela postupoval v súlade so stavebným zákonom, pričom stavbu viedol stavbyvedúci. Žalobca počas vykonávania diela pravidelne kontroloval priebeh prác prostredníctvom štatutárneho orgánu menovite M.. W. N., ktorá mala vedomosť o všetkých prácach vykonávaných žalovaným v zmysle Zmluvy o dielo, ako aj o prácach naviac, určovala výšku fakturácie a realizovala úhradu faktúr žalovanému. Žalovaný vykonával fakturáciu podľa Zmluvy o dielo a požiadaviek a pokynov pani N., a to vzhľadom na neúplnosť realizačnej dokumentácie a neustále zmeny v projekte. Žalovaný sa ďalej vyjadril k zmluvnému vzťahu so spoločnosťou X. - B., O..U..L.. v súvislosti s dodávkou okien a dverí a k platbe 295.620,- eur, ktorú uhradil žalovaný dodávateľom žalobcu na pokyn žalobcu.
14. Žalovaný uviedol, že z jeho strany boli podľa súpisov vykonaných prác a dodávok vykonané práce v celkovej fakturovanej sume 796.907,41 eur, pričom žalobca uhradil žalovanému dobrovoľne sumu 1.042.153,07 eur a prostredníctvom exekútora sumu 50.374,34 eur, t. j. spolu 1.092.527,41 eur, čomu zodpovedá cena za práce a dodávky realizované žalovaným vo výške 796.907,41 eur a suma poukázaná na pokyn žalobcu dodávateľom žalobcu vo výške 295.620,- eur. Výkazy a podklady k fakturácii boli konzultované priamo s pani N., pričom podľa jej pokynov mala byť vykonaná úhrada dodávateľom
žalobcu spoločnosti D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.. bez určenia konkrétneho predmetu dodávok a času ich splnenia v rámci faktúry č. 09201711, ktorá bola zo strany žalobcu uhradená dňa 20.09.2017, pričom žalovaný obratom dňa 20.09.2017 a následne dňa 03.10.2017 a dňa 16.10.2017 zrealizoval úhrady na účet týchto spoločností. Podľa tvrdení žalovaného tieto spoločnosti žalovaný nepoznal, nikdy s nimi nerokoval a nikdy nedal žiadnu objednávku, pričom úhrady uvedeným spoločnostiam žalovaný vykonal na základe výslovných pokynov žalobcu, k čomu ako dôkaz žalovaný označil vypracované tabuľky žalobcom, e-mailovú komunikáciu strán a výsluchy svedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, či zo strany spoločností D. O. a C. Y., O..U..L.. došlo k nejakému plneniu, na čo upozornil aj poskytovateľa úveru D., prostredníctvom ktorej je predmetné dielo financované, ďalej žalovanému známych ručiteľov úveru. Keďže žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že v danom prípade ide o subdodávateľov žalovaného, vyzval na dobropisovanie predmetných faktúr a okamžité vrátenie finančných prostriedkov D., a keďže žalobca nezabezpečil dobropisovanie a storno uvedených faktúr, vyzval žalobca na vrátenie sumy 295.620,- eur tiež priamo spoločnosti D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L... Na základe informácií poskytnutých žalovanému uvedenými spoločnosťami žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie podľa súpisov vykonaných prác a dodávok, ktoré boli v rámci sumy 295.620,- eur fakturované na posúdenie vykonaných prác čo do druhu a množstva, keďže nárok žalobcu má zahŕňať aj sumu zaplatenú uvedeným spoločnostiam.
15. Žalovaný v duplike ako dôkaz označil upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 15.01.2019, konečné vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 21.01.2019, výpovede svedkov B.. B. Č., Y.. X.. M. B., Y.. B.Á. M., výsluch konateľa žalovaného, výpoveď M.. W. N., predsedkyne predstavenstva žalobcu, výpoveď svedka Y.. L. S., M.. L. U., M. Š., Y.. H. O., M. O., Ľ. S., prehľad fakturácie a súpisy vykonaných prác a dodávok, e-mailovú komunikáciu a SMS správy od pani N. zo dňa 20.09.2017, faktúry spoločnosti D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.., výpisy z účtu žalovaného, tabuľky vyhotovené pani N., výpoveď svedka Y. I., Y.. I. T., M. B., B. T., M. I., B. M., A. S., žiadosť o zrušenie dohôd o ručení zo dňa 23.02.2018, výpoveď svedka Y.. M. U., B.. H. H., odpoveď na dobropisovanie faktúr zo dňa 19.03.2018, výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, odpoveď spoločnosti D. O. O..U..L.. zo dňa 26.02.2019, list žalobcu - vrátenie faktúr v sume 50.374,34 eur, výpisy z účtu spoločností D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.., súpisy vykonaných prác od spoločnosti D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.., znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom na preukázanie prác vykonaných zo strany žalovaného a spoločnosti D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.., fotodokumentáciu, výpoveď svedka M. Š.Č., A. I., uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Ž., ČVS: I.-XX/X-A.-H.-XXXX zo dňa 03.08.2018, odpoveď na vyjadrenie zo dňa 02.05.2018, tabuľky vyhotovené pani N.. Listinné dôkazné prostriedky označené ako dôkaz žalovaný učinil prílohou podanej dupliky.
16. V návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania doručenom súdu dňa 02.05.2019 žalovaný predložil súdu vo väzbe na v doterajšom konaní uplatnenú procesnú obranu odpoveď spoločnosti C. Y. zo dňa 14.03.2019 na výzvu žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 07.01.2019, na ktorú do času podania dupliky reagovala len spoločnosť D. O. O..U..L.. listom zo dňa 26.02.2019.
17. Vo vyjadrení k veci zo dňa 13.06.2019 žalobca vo väzbe na súčasne pripojený znalecký posudok vo veci odhadu hodnoty stavebných prác vykonaných žalovaným č. XXX/XXXX zo dňa 10.06.2019 uviedol, že v zmysle záveru novo predloženého znaleckého posudku je odhad stavebných prác vykonaných žalovaným vo výške 550.923,13 eur, pričom žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 1.092.527,41 eur, z toho sumu 1.042.153,07 eur ako uviedol žalobca v podanej žalobe a sumu 50.734,34 eur až v rámci exekučného konania, pričom tieto skutočnosti potvrdil aj žalovaný vo vyjadrení, a preto rozdiel medzi sumou, ktorá bola žalovanému zaplatená žalobcom, t. j. sumou 1.092.527,41 eur a sumou 550.923,13 eur, ako odhad hodnoty stavebných prác vykonaných žalovaným podľa znaleckého posudku, je vo výške 541.604,28 eur. V nadväznosti na uvedené žalobca s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP vzal žalobu v časti 14.992,21 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, pričom po späťvzatí žaloby učinil predmetom konania sumu 541.604,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení tohto vyjadrenia žalovanému až do zaplatenia.
18. Vo väzbe na závery aktuálne predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX žalobca uviedol, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi ako objednávateľovi diela naviac sumu 541.604,28 eur a neoprávnene tým získal majetkový prospech. Navrhol, aby súd žalobou uplatnený nárok alternatívne posudzoval aj ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Námietky žalovaného týkajúce sa znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý tvoril prílohu žaloby, žalobca s ohľadom na predložený nový znalecký posudok č.
XX/XXXX označil za právne irelevantné. Uviedol, že prevažná väčšina faktúr vystavených žalovaným bola uhradená žalobcom v čase, kedy obchodno-právny vzťah strán bol založený na dôvere. Žalobca fakticky nemohol vykonať kontrolu prác bez ich súpisov, ktoré netvorili prílohu väčšiny faktúr. Žalovaný neodovzdal žalobcovi súpisy prác ani napriek opakovaným písomným výzvam zo dňa 15.02.2018 a 19.02.2018. Nakoľko žalovaný tieto súpisy ani ďalšie dokumenty dobrovoľne neodovzdal žalobcovi, žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cb/127/2018 podanou žalobou sa domáhal ich vydania, ktoré následne boli žalovaným predložené až ako príloha písomného vyjadrenia k veci. Žalobca tvrdí, že žalovaný disponoval všetkými podkladmi, dokumentmi, ako aj projektovou dokumentáciou, ktorá tvorí prílohu Zmluvy o dielo č. X/XXXX a projektovou dokumentáciou v stupni zmena stavby pred dokončením, ktorá tvorila prílohu Dodatku č. X k Zmluve o dielo. Žalovaný mal vedomosť o zamýšľanej zmene stavby na zdravotnícke zariadenie, ktorú však nebolo možné realizovať z dôvodu nemožnosti zmeny výťahu, ktorý by spĺňal podmienky pre jednodňovú chirurgiu. Funkčné zatriedenie predmetnej stavby znalcom žalobca označil za bezpredmetné, keďže k zmene stavby nedošlo. Návrhy žalovaného na výsluchy svedkov, keďže žalovaný neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedkov preukázané podľa § 197 ods. 2 CSP, žalobca označil za nadbytočné. Žalobca rozporuje tvrdenia žalovaného o výkone stavebného dozoru, namieta nesplnenie dôkaznej povinnosti žalovaným. Uviedol, že žalovaný vykonával stavebný dozor na základe generálneho plnomocenstva udeleného zo strany žalobcu a v tejto súvislosti žalobca predložil odvolanie splnomocnení. Žalobca tvrdí, že zo strany žalobcu neboli iniciované, resp. vyvolané zmeny alebo úpravy diela, žalobca nepodniká v stavebníctve, a preto zo strany jeho štatutárneho orgánu, ktorý nemohol byť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti takmer každý deň na stavbe, nešlo o „kvalifikovanú“ kontrolu priebehu stavebných prác. Za sporné medzi stranami žalobca vníma dôvody, pre ktoré žalobca bol nútený uzatvoriť zmluvu o dielo so spoločnosťou X. - B., O..U..L.. avšak uvedenú okolnosť vníma ako irelevantnú vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom, a preto žalovaným označené dôkazy k tejto skutočnosti vníma žalobca ako nadbytočné a účelové s cieľom predĺžiť trvanie súdneho konania. Žalobca popiera, že by medzi žalobcom a spoločnosťou D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.. existoval záväzkovo-právny vzťah, tvrdenia žalovaného v tomto smere označuje za účelové a dôkazmi nepodložené a tieto subjekty označuje ako subdodávateľov žalovaného. Podstatnú časť argumentácie žalovaného žalobca označil za právne irelevantnú, týkajúcu sa výlučne zmluvného vzťahu žalovaného a jeho subdodávateľov, a preto žalovaným navrhované dôkazy vo vzťahu k subdodávateľom žalovaného označil žalobca ako nesúvisiace s nárokom žalobcu uplatneným touto žalobou.
19. Žalobca v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 13.06.2019 ako dôkaz označil znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa 10.06.2019 vrátane príloh, výzvu zo dňa 15.02.2018 a zo dňa 19.02.2018, žalobu o splnenie povinnosti zo dňa 10.10.2018, odvolanie splnomocnení, prehlásenie projektanta zo dňa 18.03.2018, výsluch strán sporu, výsluch svedka M.. L. U., súpis prác za obdobie XX/XXXX, stavebný denník, faktúry vystavené spoločnosťou T. A.Ý., O..U..L...
20. Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 22.07.2019 zotrvával na všetkých prostriedkoch procesnej obrany uplatnených v doterajšom konaní. K procesnému úkonu žalobcu, ktorým žalobca vzal žalobu čiastočne späť a predložil súdu nový znalecký posudok, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia sumy 556.596,49 eur právnym titulom náhrady škody, eventuálne titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť fakturovaním nevykonaných prác, žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení podstatným spôsobom mení rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvíja svoj nárok, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorú odvodil zo znalcom určenej technickej hodnoty stavby, pričom vo vyjadrení tvrdí, že žalovaný získal od žalobcu neoprávnený majetkový prospech, ktorý odvodil z odhadu hodnoty stavebných prác vykonaných žalovaným podľa novo predloženého znaleckého posudku. Uviedol, že znalci dospeli k svojim záverom na základe rozdielnych znaleckých skúmaní, a teda žalobca v dôsledku odvodzovania svojho nároku už len z novo predloženého znaleckého posudku zmenil rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenie § 139 CSP a odlišné závery znaleckých posudkov žalovaný označil za nevyhnutné, aby súd najskôr o návrhu žalobcu na zmenu žaloby rozhodol, nakoľko žalovaný nepovažuje za hospodárne, aby sa oboznamoval s novým znaleckým posudkom a v konaní uplatňoval ďalšie prostriedky procesnej obrany pred rozhodnutím súdu o pripustení zmeny žaloby. Žalovaný opakovane namietol, že žalobca do žalovanej sumy zahrnul aj sumu 50.734,34 eur, ktorú od neho žalovaný vymohol prostredníctvom exekútora, a ktorá preto nemôže predstavovať neoprávnené obohatenie žalovaného a ani škodu na strane žalobcu.
21. Vo väzbe na požiadavku žalovaného súd podaním zo dňa 22.08.2019 upovedomil žalovaného, že podaním žalobcu zo dňa 13.06.2019 nedošlo k zmene žaloby, za ktorú je procesnou právnou normou označovaná kvantitatívna zmena žaloby pri rozšírení návrhu, kvalitatívna zmena, ktorou sa mení uplatňované právo, alebo podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností v žalobe a súčasne upovedomil žalovaného, že žalobca síce alternatívne navrhuje posúdenie nároku ako vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak uvedený nárok nie je spojený so zmenou podstatných skutočností pre jeho priznanie. Za zmenu žaloby súd nepovažoval ani žalobcom novo predložený dôkaz
- znalecký posudok, ktorým žalobca objektivizoval v žalobe špecifikovaný nárok v súvislosti s tvrdenou neoprávnenou fakturáciou a vykonanou úhradou na ujmu žalobcu.
22. Žalovaný v podaní zo dňa 07.10.2019 za zásadnú označil skutočnosť, že po predložení nového znaleckého posudku a naň odkazujúcich tvrdení žalobcu nie je možno identifikovať a následne zo strany súdu právne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Ak žalobca uviedol, že žalovaný vyúčtoval naviac sumu 541.604,28 eur, žalovanému nie je zrejmé, či túto mal žalovaný vyúčtovať v rozpore s dohodou o cene diela za práce, ktoré neboli predmetom diela, alebo za práce, ktoré neboli vykonané. Predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo znaleckého posudku. Žalovaný má za to, že odhad hodnoty stavebných prác je irelevantný, nakoľko cena stavebných prác bola predmetom dohody, a to či už išlo o práce vykonávané na základe písomnej Zmluvy o dielo alebo nad jej rámec. Žalobca uhradil fakturovanú cenu, ktorá bola predmetom dohody medzi stranami sporu. Prílohami faktúr boli i súpisy prác, na ktoré jednotlivé faktúry odkazovali, čo žalobca potvrdil svojim podpisom na jednotlivých faktúrach a zisťovacích protokoloch o vykonaných prácach. Dohodnutá cena tak bola uvedená v jednotlivých súpisoch prác a jej úhrada len potvrdila existenciu dohody o povinnosti vykonania predmetných prác a zaplatenie predmetnej ceny za ich vykonanie. Žalovaný má za to, že nie je akceptovateľné konanie, aby žalobca následne po zaplatení dohodnutej ceny diela namietal svoju odbornú nespôsobilosť, pričom ani v priebehu trvania sporu žalobca nerozporoval, že by žalovaný fakturoval cenu za práce, ktoré by si žalobca u žalovaného neobjednal alebo cenu, ktorá by nebola predmetom ich vzájomnej dohody. Rozpočet, ktorý tvoril prílohu zmluvy dielo, bol predložený zo strany žalobcu, a teda nebol spracovaný žalovaným ani na jeho objednávku. Cena, ktorú žalobca žalovanému zaplatil, bola predmetom vzájomnej dohody strán, a preto nikto nie je oprávnený domáhať sa vrátenia časti dohodnutej ceny s odôvodnením, že trhová cena je nižšia, čo by bolo v rozpore so zásadou zmluvnej voľnosti. Žalobca v doterajšom konaní nešpecifikoval, ktoré fakturované práce neboli žalovaným vykonané a rovnako táto skutočnosť nevyplynula ani z novo predloženého znaleckého posudku, s ktorého obsahom sa žalovaný oboznámil, a to nad rámec tvrdení žalobcu.
23. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa údajov obsiahnutých v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, rozsah stavebných prác bol znalcom zistený na základe žalobcom poskytnutých mu informácií o rozsahu vykonaných stavebných prác žalovaným. Znalec konštatoval zmeny diela oproti pôvodnej projektovej dokumentácii a súčasne skonštatoval nesúlad v súpise uvedených prác s niektorými položkami rozpočtu. Zo záverov znaleckého posudku ani z iných žalobcom označených dôkazov však nevyplýva, ktoré žalovaným fakturované práce a v akom rozsahu neboli žalovaným vykonané, pričom z nich tiež nevyplýva záver, že by žalobca ku dňu prerušenia prác, t. j. ku dňu 07.02.2018 ani ku dňu 08.03.2018, kedy žalovanému adresoval odstúpenie od zmluvy o dielo, uplatnil voči žalovanému zodpovednostný nárok titulom vád spočívajúcich v nevykonaní dohodnutých (fakturovaných a zaplatených) prác a dodávok alebo ich vykonanie v rozpore s dohodnutými podmienkami (napríklad použitie iného druhu nosného muriva). Takýto zodpovednostný nárok žalobca voči žalovanému neuplatnil. Pokiaľ znalec konštatoval, že predmetom fakturácie boli práce, ktoré nie sú uvedené v rozpočte, uvedená skutočnosť neznamená, že tieto práce neboli žalovaným vykonané. Na druhej strane však znalec konštatuje zistenie, že oproti pôvodnej projektovej dokumentácii boli vykonané podstatné zmeny, ktoré z hľadiska ich charakteru nasvedčujú kvantitatívnej i kvalitatívnej zmene, ktorá musela mať dopad na cenu, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť, a ktorú žalovaný fakturoval. Žalobcom predložený znalecký posudok žalovaný nepovažuje za presvedčivý podklad pre konanie o žalovanom nároku. Žalovaný má za to, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, že by žalovaný nevykonal práce, za ktoré si fakturoval dohodnutú cenu, resp. že by fakturované sumy neboli predmetom dohody strán sporu. Žalobca netvrdil, aké práce žalovaný nevykonal a netvrdil ani to, že si žalovaný fakturoval cenu, ktorá nebola predmetom vzájomnej dohody. Žalovaný poukázal na časové súvislosti vyžiadania znaleckého posudku žalobcom, a určenie rozhodujúceho času pre ocenenie prác, keď znalecký posudok bol vyžiadaný žalobcom dňa 09.01.2019, t. j. 11 mesiacov po zastavení prác na stavbe, kedy podľa názoru žalovaného nemohol znalec reálne na základe ohliadky stavby zistiť, aké práce boli žalovaným na stavbe skutočne vykonané a
tiež nemohol vychádzať z fotodokumentácie vyhotovenej dňa 23.03.2018. Ako nespornú však žalovaný označil skutočnosť, že na predmetnej stavbe neboli ku dňu 05.03.2018 vykonané iné práce a dodávky ako tie, ktoré boli predmetom súpisov prác predložených žalovaným v celkovej výške 796.907,41 eur, čo má potvrdzovať obranu žalovaného, že spoločnosťami D. O. O..U..L.. a C. Y., O..U..L.., s ktorými žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, neboli vykonané žiadne práce ani dodávky a napriek uvedenému na pokyn žalobcu bola uvedeným spoločnostiam poukázaná fakturovaná čiastka vo výške 295.620,- eur. V ostatnom sa žalovaný pridržiaval všetkých doteraz uvedených skutkových tvrdení a teda popiera, že by konanie žalovaného v súvislosti s prijatím fakturovanej sumy od žalobcu vo výške 1.092.527,41 eur, bolo v príčinnej súvislosti so vznikom akejkoľvek škody na strane žalobcu a popiera, že by akákoľvek od žalobcu prijatá časť fakturovanej sumy predstavovala na jeho strane neoprávnený majetkový prospech. Má za to, že uvedené skutočnosti nevyplynuli z dôkazov predložených žalobcom. O presvedčivosti záverov znaleckého posudku vyvstali dôvodné pochybnosti. Žalovaný naviac poukazuje na to, že ak má podstata sporu spočívať v nevykonaní prác, na ktoré sa žalovaný zaviazal, a ktorých cenu žalobcovi fakturoval, uspokojenie svojho nároku nemôže žalobca dosiahnuť uplatnením nároku z titulu zodpovednosti za škodu alebo bezdôvodné obohatenie, nakoľko bol povinný primárne sa domáhať uspokojenie titulom nárokov z vád diela spočívajúcich v chýbajúcom plnení a to s poukazom na ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 564 Obchodného zákonníka. Žalobca však nesplnil svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ust. § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že žalobca nepredložil postačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli byť základom pre vyhovenie podanej žalobe, a preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ako dôkaz žalovaný vo vyjadrení označil doklady o likvidácii odpadu, splnomocnenie zo dňa 23.03.2017, pôdorysné náčrty stavby.
24. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnych zástupcov procesných strán. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán a podstatným obsahom spisového materiálu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/150/2018.
25. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému peňažnú pohľadávku, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z obchodno-právneho vzťahu medzi procesnými stranami, a to v súvislosti s písomne uzatvorenou zmluvou o dielo zo dňa 20.03.2017 v znení jej Dodatku č. X zo dňa 04.05.2017, a to úhradou ceny diela v rozpore s právom žalovaného, právnym titulom škody na strane žalobcu ev. právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným. Výšku svojho nároku žalobca objektivizoval v konaní predloženým súkromným znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca Y.. Y. Č.Y..
26. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsah pridržiaval podanej žaloby a svojich písomných vyjadrení k veci. Ako nosný dôkaz žalobca označil znalecký posudok predložený v súdnom konaní č. XXX/XXXX zo dňa 10.06.2019, v rámci ktorého znalec odhadol hodnotu stavebných prác vykonaných žalovaným, pričom žalobca má za to, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o dielo v znení jej Dodatku č. X, keď žalovaný nepostupoval v zmysle projektovej dokumentácie a zásadným spôsobom porušil záväzné technické normy pri vykonávaní diela, pričom žalobca poukázal na obsah znaleckého posudku vo vzťahu k špecifikácii prác, ktoré žalovaný vykonal, s poukazom na porušeniu záväzných technických noriem pri vykonávaní diela a na cenu žalovaným vykonaných prác, keď žalobca sa domáha rozdielu medzi žalovaným fakturovanou cenou diela a ocenením skutočne vykonaných prác podľa pripojeného znaleckého posudku.
27. Na výzvu samosudkyne na pojednávaní konanom dňa 24.07.2020 žalobca upresnil procesný úkon čiastočného späťvzatia žaloby v časti úrokov z omeškania a to tak, že čiastočné späťvzatie žaloby sa vzťahuje na časť žalovanej istiny 14.992,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 06.03.2018 do 15.07.2019 a súčasne úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 541.604,28 eur od 06.03.2018 do 15.07.2019 tak, že predmetom konania ostáva žalovaná istina 541.604,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 541.604,28 eur od 16.07.2019 do zaplatenia.
28. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
29. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
30. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
31. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti späť , rozhodol súd pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o čiastočnom zastavení konania tak, ako vyplýva z prvého výroku tohto rozhodnutia..
32. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení a návrhov a navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zamietnuť. Uviedol, že žalobca uplatnený nárok založil na odkaze na znalecké posudky, ktorých závery v zásade stanovujú odhadovanú cenu vykonaných prác. Žalovaný má za to, že pokiaľ žalobca fakturovanú cenu zaplatil, uznal svoj záväzok voči žalovanému, a teda na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno ohľadom preukázania neexistencie tohto záväzku. Žalobca sa domáha vrátiť časť uhradenej ceny, ktorá je však zmluvnou cenou, pričom cena, ktorú žalobca žalovanému zaplatil, neprevyšuje zmluvne dohodnutú cenu, a z nej časť žalobca zaplatil v rámci núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
33. Žalovaný je názoru, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa vrátenia rozdielu medzi zmluvne dohodnutou cenou a cenou určenou odhadom. Uviedol, že zmluvné strany odchýlne od ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka v bode 7.6 Zmluvy o dielo dojednali dôsledky odstúpenia od zmluvy o dielo, podľa ktorého si zmluvné strany nevracajú vzájomné plnenia a zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie fakturovanej ceny diela do dňa odstúpenia od zmluvy. Žalovaný má za to, že opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na predložený znalecký posudok. Od žalovaného ani od súdu nemožno očakávať, že z obsahu znaleckého posudku bude súd zisťovať rozhodujúce skutočnosti a teda, či znalec ohodnocoval práce vykonané alebo nevykonané, či cenu určil podľa rozpočtu alebo stavebného softvéru pre oceňovanie a riadenie stavebnej výroby, či znalec vôbec skúmal, aké práce neboli vykonané a akým spôsobom zistil, že práce vykonané neboli, prípadne čo bolo podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ak tieto podklady neboli označené zo strany žalobcu ako dôkaz. Žalovaný namietol, že zo strany žalobcu absentujú skutkové tvrdenia týkajúce sa tak predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietol porušenie povinností žalovaného postupovať v súlade s projektovou dokumentáciou a technickými normami, takýto záver z obsahu znaleckého posudku nevyplýva, takéto námietky žalobca nikdy voči žalovanému ani v priebehu sporu neuplatnil. Žalobca nenamietal, že by žalovaný fakturoval cenu za práce, ktoré by neboli medzi stranami dohodnuté. Svoj nárok žalobca výlučne opiera o odhad ceny stavebných prác a sumu, ktorú žalovanému zaplatil nad rámec vykonaného odhadu. Žalovaný namieta, že žalobca sa súčasne domáha zaplatenia aj čiastky, ktorú žalovaný vymohol od žalobcu prostredníctvom exekútora.
34. Pre prípad uplatňovania nárokov z titulu náhrady škody žalovaný primárne poukazuje na ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a ďalej nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcom pre prípad zodpovednostných nárokov z titulu vadného plnenia.
35. Po upresnení čiastočného späťvzatia žaloby na výzvu súdu v súvislosti s predbežným právnym posúdením veci podľa § 181 ods. 2 CSP súd postupom podľa ust. § 150 ods. 2 CSP vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení tak, aby bolo možné vykonať právne posúdenie veci a to v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie práva žalovaného kvalifikovane uplatňovať prostriedky procesnej obrany voči uplatnenému nároku a rovnako pre právne posúdenie veci súdom tak, aby jednotlivé skutkové tvrdenia žalobcu bolo možné subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že procesná strana zásadne nie je povinná právne kvalifikovať uplatnený nárok, keďže táto povinnosť prislúcha výlučne súdu. Účastník je však povinný vymedziť skutkové tvrdenia takým spôsobom, aby bolo možné právnu kvalifikáciu uplatneného nároku vykonať.
36. Žalobca dôvodnosť svojho nároku primárne založil na tvrdení, že po predčasnom ukončení zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy o dielo žalobcom pre omeškanie žalovaného s vykonaním diela, a následnom znaleckom ocenení vykonaných prác žalobca zistil rozdiel medzi žalobcom zaplatenou cenou diela na podklade žalovaným vystavených faktúr a znaleckým posudkom ocenených prác a dodávok poskytnutých žalovaným podľa Zmluvy, ktorých rozdiel žalobca uplatňuje voči žalovanému
právnym titulom škody, alternatívne (správne malo byť uvedené eventuálne) právny titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
37. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodno-právny, s primeranou aplikáciou nasledujúcich zákonných ustanovení:
38. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
40. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
41. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
43. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
44. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
45. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
46. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
47. Podľa § 349 ods. 1 veta po bodkočiarku Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
48. Podľa § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
49. Podľa § 127 ods.1 z. č. 150/2016 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
50. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
51. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
52. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
53. Podľa čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
54. Vo všeobecnosti súd konštatuje, že nárok z titulu zodpovednosti za škodu a nárok z titulu bezdôvodného obohatenia je založený na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti, keď nárok z titulu škody sleduje účel nahradiť majetkovú ujmu založenú na protiprávnosti konania, pričom nárok z titulu bezdôvodného obohatenia predstavuje podporný právny titul ako subsidiárny nárok v prípadoch, keď nie je možné uplatňovať iné nároky podľa hmotného práva. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 22.02.2006, sp. zn. II. US 471/2005, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len v prípade, keď nárok nemožno odvodiť z iného právneho titulu.
55. Pri posúdení splnenia povinnosti tvrdenia a na to nadväzujúcej dôkaznej povinnosti žalobcu súd hodnotil primárne náležitosti podania vo veci samej v zmysle ust. § 127 CSP s konštatovaním, že v danej veci nebol daný priestor na postup podľa ustanovenia 129 CSP t.j. na odstránenie vád neúplnej žaloby, a to všetko pri rešpektovaní Čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Žalobca v podanej žalobe vymedzil svoj nárok a ako rozdiel žalobcom zaplatenej ceny diela a ceny, na ktorú podľa žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku vzniklo žalovanému právo, a to v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy jednostranným právnym úkonom žalobcu.
56. Vo väzbe na obsah úkonov strán sporu súd akcentuje predpoklad, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu, alebo zastupujúca stranu sporu, má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmyslel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone a obdobne, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou (Čl. 11 ods. 2, 3 CSP). Pokiaľ teda žalobca právne zastúpený v konaní založil dôvodnosť svojho nároku na tvrdení, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu v rozsahu, ktorý nezodpovedá medzi stranami uzatvorenej Zmluve o dielo, bol povinný k takto uplatnenému nároku uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia, teda či dielo bolo vykonané žalovaným v (súpisoch prác a dodávok) deklarovanom rozsahu, prípadne či dielo bolo vykonané v súlade s dohodnutým predmetom zmluvy o dielo, či cena fakturovaná žalovaným (ne)zodpovedala stranami dohodnutému spôsobu určenia ceny diela, či dielo vykonané žalovaným zodpovedalo zmluvou a lebo zákonom stanovenej kvalite diela ap. Vo väzbe na takéto tvrdenia a obsah zmluvnej resp. zákonnej úpravy práv a povinností strán zmluvy bol žalobca povinný označiť dôkazy a vymedziť a kvantifikovať uplatnený nárok. Nakoľko takéto tvrdenia v žalobe napriek procesnej obrane žalovaného absentovali, súd postupom podľa ust. § 150 CSP vzhľadom na nedostatočné splnenie povinnosti žalobcu označiť skutkové tvrdenia v zmysle Čl. 8 CSP,
a to tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, v záujme zmiernenia prísne formálnych následkov nesplnenia povinnosti tvrdiť, vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní na doplnenie skutkových tvrdení, a to napriek sudcovskej koncentrácii v zmysle ust. § 153 CSP.
57. Súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ako právnych skutočností, to znamená na doplnenie takých skutočností označených určitou právnou normou v jej hypotéze, ktoré sú z hľadiska práva významné, a ktoré musia byť stranou sporu opísané spôsobom, ktorý umožňuje jednoznačnú identifikáciu jednotlivých udalostí tak, aby na odstránenia relevantných sporných tvrdení mohlo byť vykonané dokazovanie. Dokazovanie zásadne nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany v spore netvrdili. Z prednesu procesných strán a ich písomných vyjadrení vo veci vyplynul zhluk nesubstancovaných tvrdení, ktoré ani po vykonaní repliky a dupliky procesných strán neumožňovali súdu ich jednoznačné právne posúdenie. Vylíčenie skutkového deja žalobcom ani po jeho doplnení neumožňoval súdu jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku.
58. Na výzvu súdu na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na svoju sťaženú pozíciu vyplývajúcu zo skutočnosti, že žalobca nepoznal obsah prác, ktoré žalovaný vykonal, keďže súčasťou žalovaným doručených faktúr neboli súpisy prác. Žalobca sa opakovane domáhal voči žalovanému predloženia týchto súpisov mimosúdne a tiež v rámci konania na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 10Cb/127/2018. Tieto mal žalovaný predložiť žalobcovi až v súvislosti s vyjadrením k predmetnej právnej veci dňa 07.03.2019 ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca namieta, že práce, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku, a ktorých ocenenie znalec vykonal, môže bližšie objasniť výsluch znalca, keďže v danej veci sa jedná o odborné posúdenie prác, ktoré boli žalovaným vykonané. Žalobca uvádza, že žalovaný porušil povinnosť dielo dokončiť v dohodnutom termíne, čo bolo dôvodom následného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu a rovnako nedodal dielo v požadovanej kvalite. Žalobca má za to, že pokiaľ zo znaleckého posudku vyplývajú práce, ktoré žalovaný v rámci vykonávaného diela uskutočnil, „je možné z obsahu znaleckého posudku vyvodiť, ktoré práce žalovaný nevykonal“ a pre prípad, že by ich vykonanie žalovaný preukázal, je možné na ich ocenenie dokazovanie doplniť znaleckým posudkom. Vo vzťahu k naviacprácam žalobca rozporoval dohodu o naviacprácach a rovnako, že ich úhradou boli tieto odsúhlasené, keďže žalobca ich objem v čase úhrady nepoznal. Pokiaľ naviacpráce boli fakturované medzi uzavretím Zmluvy o dielo a jej Dodatku č. X, žalovaný bol oprávnený tieto zahrnúť do Dodatku č. X, čo však žalovaný neučinil, a preto žalobca rozporuje ich vykonanie. Vzhľadom na okamih podpísania Zmluvy o dielo dňa 20.03.2017 a dohodnutý termín dokončenia diela dňa 31.12.2017 žalobca vychádzajúc zo vzájomnej dôvery strán a záujmu na včasnom dokončení diela, uhrádzal žalovanému faktúry tak, aby dielo bolo vykonávané a včas dokončené .
59. Vo väzbe na takto doplnené skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že zo strany žalobcu doposiaľ neboli produkované relevantné skutkové tvrdenia, ku ktorým by bolo možné zo strany žalovaného uplatniť relevantným a účinným spôsobom prostriedky procesnej obrany. Z hľadiska predmetu sporu žalovaný označil za podstatnú skutočnosť, že žalobca opakovane len odkazuje na obsah znaleckého posudku, pričom neprodukuje žiadne tvrdenia, ktoré by mohli obstáť pred súdom, a z ktorých by bolo možné ustáliť porušenie konkrétnej povinnosti žalovaným. K tvrdenej nekvalite prác vykonávaných žalovaným žalobca namietol nedostatok tvrdenia a k nim označených dôkazov. Uviedol, že od momentu odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobca nepredložil žiaden dôkaz týkajúci sa nekvality vykonaných prác a takýto záver nevyplýva ani z obsahu žalobcom predloženého znaleckého posudku. Žalobca doposiaľ nenamietal relatívnu neplatnosť Dodatku k naviacprácam pre absenciu jeho písomnej formy, keďže k dohode medzi stranami došlo ústne. Tvrdenia žalobu o absencii súpisov prác žalovaný označil za účelové a to s poukazom na úhrady uskutočnené žalobcom v priebehu vykonávania diela a následne ešte v mesiaci január 2018. Žalovaný má za to, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by žalovaný nedodal plnenie, ktoré bolo predmetom Zmluvy o dielo. Tvrdí, že znalec ohodnotil napr. v prípade dodávky výťahu tento cenou, ktorú žalovaný zaplatil svojmu subdodávateľovi a to napriek zmluvne dohodnutej cene diela. Žalovaný má za to, že žalobca nie je oprávnený domáhať sa rozdielu medzi zaplatenou a znalcom odhadnutou cenou prác a dodávok bez uvedenia akýchkoľvek skutkových tvrdení. Pre absenciu relevantných skutkových tvrdení žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, a preto aktuálne nečinil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
60. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je uzavretie Zmluvy o dielo zo dňa 20.03.2017 v znení Dodatku č. X k Zmluve zo dňa 04.05.2017, ktorou sa zaviazal žalovaný ako zhotoviteľ pre žalobcu
ako objednávateľa vykonať na stavbe stavebné úpravy, prístavbu a nadstavbu hospodárskej budovy a zmenu účelu stavby na rodinný dom podľa špecifikácie na stavebných objektoch vymedzených čl. II Zmluvy o dielo, a to podľa realizačného projektu stavby a ďalej na základe právoplatných stavebných povolení a vyjadrení príslušných orgánov verejnej správy a cenovej špecifikácie prác a dodávok zhotoviteľa ako prílohy č. X k Zmluve. Cenová špecifikácia prác a dodávok zhotoviteľa je podľa čl. II bod 2.1 písm. c) Zmluvy o dielo záväzným podkladom pre stanovenie ceny diela len v rozsahu jednotkových cien s tým, že množstvá a typy prác a dodávok uvedené v cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa nestanovujú a nemajú vplyv na rozsah predmetu tejto zmluvy. Cenu diela upravuje čl. IV bod 4.1 Zmluvy o dielo ako maximálnu cenu, ktorej výšku zmluvné strany upravili Dodatkom č. X a to vo väzbe na zmenu predmetu diela. K protokolárnemu odovzdaniu diela v zmysle čl. VIII Zmluvy malo dôjsť dňa 31.12.2017.
61. Z obsahu Zmluvy o dielo nesporne vyplýva, že stranami dohodnutá cena ako maximálna cena bola stranami určená v nadväznosti na dohodnuté jednotkové ceny v cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa - rozpočte, ktorý tvoril prílohu č. X Zmluvy o dielo podľa čl. IV. bod 4.3. Zmluvy o dielo, Znalecký posudok č. XXX/XXXX (č.l. 317 - 426 súdneho spisu). Vzhľadom na zmluvnú voľnosť a dispozitívnu úpravu, ktorá zmluvným stranám umožňuje upraviť si odchylne od ustanovení Obchodného zákonníka, čo v posudzovanej právnej veci strany využili, spôsob úhrady ceny diela, strany v Zmluve dojednali, že objednávateľ zaplatí cenu diela na základe mesačnej fakturácie za vykonané práce, čo je potrebné odlišovať od situácie, kedy strany dohodnú zaplatenie ceny diela spôsobom úhrady preddavkov na cenu diela podľa § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom v oboch prípadoch ide o splatnosť ceny diela nezávisle na splnenie záväzku zhotoviť dielo ako celok, tzn. že splatnosť ceny diela v dohodnutom rozsahu nastáva už pred vykonaním diela. Úhrada čiastkových faktúr v takom prípade nezávisí od prípadných vád diela a nie je podmienená odovzdaním a prevzatím diela. V takom prípade objednávateľ diela voči zhotoviteľovi diela takto čiastočne fakturovaného nemôže uplatňovať zodpovednosť za vady diela, keďže toto právo mu môže vzniknúť až odovzdaním diela rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8.10.2013, sp. zn. 1 Cob 58/2012). Pokiaľ žalobca svoju právnu argumentáciu opiera o.i. o tvrdené vady diela, bol povinný postupovať len v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami prípadne podľa § 550 Obchodného zákonníka, tzn. mal právo požadovať odstránenie vád vzniknutých vadným vykonávaním diela, príp. právo za podmienok vyplývajúcich z ust. § 550 s použitím ust. § 345 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť.
62. Pre vyporiadanie účastníkov zrušenej zmluvy o dielo je relevantná otázka spôsobu fakturácie a platobné podmienky, ktoré v posudzovanej právnej veci vyplývajú z čl. V Zmluvy o dielo, podľa ktorého zmluvného ustanovenia sa objednávateľ zaviazal uhrádzať cenu za dielo čiastkovými faktúrami a záverečnou faktúrou s tým, že čiastkové faktúry budú zhotoviteľom vystatované jedenkrát mesačne na základe zhotoviteľom predložených a určeným zástupcom objednávateľa odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov. Zhotoviteľ bol oprávnený po odsúhlasení súpisu prác vystaviť čiastkovú faktúru, ktorej splatnosť strany dohodli 21 dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi. V čl. V bod 5.3 Zmluvy o dielo zmluvné strany dohodli náležitosti faktúry a následky neúplnosti faktúry podľa bodu 5.4, v zmysle ktorého bol objednávateľ oprávnený vrátiť zhotoviteľovi faktúru na prepracovanie alebo doplnenie s následnou novou lehotou splatnosti plynúcou odo dňa doručenia takto opravenej alebo doplnenej faktúry. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je suma zaplatenej ceny diela žalobcom ako zhotoviteľom žalovanému v celkovej výške 1.042.153,07 eur a v rámci exekučného konania v sume 50.374,34 eur spolu vo výške 1.092.527,41 eur, z ktorej žalovaný prevzal sumu 796.907,41 eur a suma 295.620,- eur bola uhradená tretiemu subjektu, vo vzťahu ku ktorému je medzi stranami sporné postavenie tohto subjektu k zmluvným stranám, keď žalobca rozporuje existenciu svojho zmluvného vzťahu k tejto tretej osobe a tvrdí, že malo ísť o subdodávateľov žalovaného, zatiaľ čo žalovaný rozporuje tvrdenia žalobcu a uvádza vykonanie úhrady na základe výslovného pokynu žalobcu prostredníctvom žalovaného tretej osobe.
63. Rovnako je medzi stranami nesporné, že k vykonaniu celého predmetu diela podľa dohodnutých zmluvných podmienok medzi stranami nedošlo, keď žalobca z dôvodu tvrdeného omeškania žalovaného s ukončením diela listom zo dňa 08.03.2018 po uplynutí primeranej lehoty na dokončenie diela odstúpil od Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným, pričom platnosť tohto odstúpenia žalovaný rozporuje a naopak tvrdí, že dňa 09.03.2018 žalovaný odstúpil od Zmluvy o dielo pre omeškanie žalobcu s úhradou čiastkovej faktúry viac ako 30 dní po splatnosti faktúry a ďalej z dôvodu nedostatočnej súčinnosti žalobcu pri vykonávaní diela z dôvodu nedodaného realizačného projektu v súvislosti so zmenou účelového určenia (použitia) stavby. Medzi stranami je však nesporné, že odo dňa 09.03.2018 ďalšie práce na
predmetnom diele zo strany žalovaného vykonávané neboli, keď dňa 12.02.2018 žalovaný oznámil žalobcovi pozastavenie prác do času odovzdania všetkých potrebných podkladov pre vykonávanie diela, pričom po následnom odstúpení od Zmluvy aj zo strany žalovaného už ďalšie práce a dodávky diela uskutočnené žalovaným neboli.
64. Podmienky odstúpenia od Zmluvy zmluvné strany upravili v čl. VII Zmluvy o dielo, podľa ktorých objednávateľ môže odstúpiť alebo čiastočne odstúpiť od zmluvy z dôvodov na strane zhotoviteľa, z ktorých za podstatné porušenie zmluvy sa považuje aj prípad omeškania zhotoviteľa s plnením termínov, ktoré napriek písomnému upozorneniu objednávateľa v primeranej určenej lehote neodstránil (čl. VII bod 7.2 písm. a) Zmluvy o dielo) a rovnako zhotoviteľ môže odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania úhrady ceny jeho výkonov z dôvodov na strane objednávateľa o viac ako 30 dní po lehote splatnosti (čl. VII bod 7.3 Zmluvy o dielo). Napriek skutočnosti, že žalovaný rozporoval platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu ako objednávateľa diela, skutočnosť, že žalobca bol v omeškaní s úhradou čiastkovej faktúry viac ako 30 dní žalobca neučinil spornou, a preto aj v prípade neplatného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu nebola spochybnená platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného listom zo dňa 09.03.2018, z čoho vyplýva, že k okamihu rozhodovania súdu Zmluva o dielo medzi procesnými stranami odstúpením od zmluvy nesporne zanikla. Vzhľadom na zmluvne dojednané účinky odstúpenia od zmluvy a vyporiadanie účastníkov zo zrušenej zmluvy v zmysle čl. VII bod 7.6. Zmluvy o dielo v pomeroch prejednávanej veci otázka zavinenia tej ktorej zmluvnej strany na odstúpení od zmluvy, nebola otázkou relevantnou pre rozhodnutie veci, a preto súd v súlade s čl. 17 CSP postupoval tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov v súlade so zásadou hospodárnosti konania a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o dielo nesporne zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, pričom pre vyporiadanie účastníkov zo zrušenej zmluvy súd prednostne pred zákonnou (dispozitívnou úpravou) aplikoval zmluvné ustanovenie čl. VII bod 7.6. Zmluvy o dielo, a to bez toho, že by skúmal platnosť odstúpenia od zmluvy jednostranným právnym úkonom žalobcu ako objednávateľa diela, keďže zmluva by v posudzovanej veci najneskôr zanikla odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného ako zhotoviteľa diela pre omeškanie žalobcu s úhradou fakturovanej ceny diela podľa čl. VII bod 7.3. Zmluvy.
65. V zmysle čl. VII bod 7.6. Zmluvy o dielo, ak ktorákoľvek zmluvná strana odstúpi od tejto zmluvy, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi uznané vykonané práce ku dňu odstúpenia od zmluvy v dohodnutej lehote splatnosti čiastkových faktúr. Predmetným zmluvným ustanovením zmluvné strany odchýlne od právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré pre oblasť záväzkovo-právnych vzťahov založených zmluvou o dielo dopĺňa ust. § 543 a 544 Obchodného zákonníka, upravili právne dôsledky odstúpenia od zmluvy ktorýmkoľvek z účastníkov zmluvného vzťahu a to tak, že zmluvné strany nemajú povinnosť vrátiť si vzájomne plnenia, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi, ale objednávateľovi vzniká povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi uznané vykonané práce ku dňu odstúpenia od zmluvy v dohodnutej lehote splatnosti čiastkových faktúr. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že v situácii, ak žalobca ako objednávateľ diela k momentu odstúpenia od zmluvy zaplatil žalovaným vystavené čiastkové faktúry, nastali vykonanou úhradou účinky uznania záväzku k okamihu ich zaplatenia (ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka), pričom pri zániku predmetnej zmluvy v dôsledku odstúpenia boli vzájomné nároky strán zo zrušenej zmluvy (v dôsledku dojednanej zmluvnej úpravy) v rozsahu vykonaných čiastkových úhrad stranami vysporiadané. Preto, ak sa žalobca ako objednávateľ diela žalobou domáha vrátenia časti zaplatených platieb, bol povinný, a to s prihliadnutím na dohodnutú úpravu vzájomných práv a povinností strán Zmluvy o dielo, tvrdiť a preukázať, v akom rozsahu a na ktorú z fakturovanej ceny diela žalobca plnil žalovanému nedôvodne, či už na základe neplatnej zmluvy, prípadne bez právneho dôvodu a v prípade, ak sa žalobca domáha svojho nároku právnym titulom náhrady škody, bol povinný v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka vymedziť konkrétne porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, prípadne inej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, v dôsledku ktorej žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti vznikla škoda v žalovanej sume.
66. Nakoľko zmluvné strany upravili dohodou odlišné právne dôsledky odstúpenia od zmluvy o dielo, čo zákonná úprava vzhľadom na dispozitívnu úpravu ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka nevylučuje, právo na plnenie zo zmluvy o dielo žalovanému nezaniklo a žalobcovi tak nevzniklo nové právo požadovať vrátenie plnení poskytnutých pred zrušením zmluvy druhej zmluvnej strane. Sumy, ktoré boli žalovaným ako zhotoviteľom žalobcovi fakturované podľa Zmluvy o dielo, a ktoré mali zodpovedať zmluvne dohodnutým cenám diela za dohodnuté reálne poskytnuté plnenie žalobcovi,
preto nebolo možné žiadať späť na základe peňažného ocenenia nákladov, ktoré by objednávateľ musel vynaložiť v danom mieste a čase na dosiahnutie rovnakého plnenia, keďže takto znalecky ocenené obohatenie objednávateľa by bolo relevantné len v prípade absencie osobitnej právnej úpravy vysporiadania účastníkov zo zrušenej zmluvy a to pri aplikácii ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. V pomeroch prejednávanej veci bolo irelevantné znalecké posúdenie všeobecnej hodnoty stavebných prác žalobcom predloženým súkromným znaleckým posudkom, keďže určujúcim kritériom pre stanovenie ceny vykonaných stavebných prác a dodávok bola stranami dohodnutá cena diela vo väzbe na rozpočet ceny diela, ktorý tvoril prílohu Zmluvy.
67. Bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré je s použitím ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovateľné aj na oblasť obchodnoprávnych vzťahov, predstavuje presun majetkových hodnôt bez právom uznaného dôvodu od jedného subjektu k druhému a to tak, že dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkovej ujme bez právneho základu. Bezdôvodné obohatenie nie je založené na porušení právnej povinnosti, ktorá je jedným z prvkov zodpovednosti z titulu náhrady škody. Teda napriek tomu, že žalobca dôvodnosť svojho nároku založil na tvrdení, že podľa znaleckým posudkom určeného odhadu ceny žalovaným vykonaných prác žalobca poskytol žalovanému plnenie vo väčšom rozsahu, a to vo výške žalovanej istiny, žalobca bližšie neidentifikoval dôvod vrátenia požadovanej sumy, to znamená, že nešpecifikoval, ktoré konkrétne žalobcom zaplatené práce vyúčtované konkrétnou faktúrou uhradenou žalobcom neboli žalovaným vykonané, prípadne ktoré práce boli žalovaným vykonané avšak účtované v rozpore s dohodnutým predmetom zmluvy, prípadne v rozpore s dohodnutými platobnými podmienkami a dohodnutou cenou diela, prípadne v rozpore s inou dohodou strán, ktorá bola základom spornej fakturácie a z nej vychádzajúcej úhrady žalobcu.
68. Podrobnejšie formulovanou výzvou súdu na doplnenie absentujúcich skutkových tvrdení s prihliadnutím na charakter sporu a povahu sporových strán by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v spore, keďže súd nie je povinný ani oprávnený vyzývať stranu na doplnenie substancovaných tvrdení v záujme dosiahnutia úspechu ktorejkoľvek strany v spore. V takejto situácii, ak tvrdenie procesnej strany nie je substancované, absentuje základ pre vykonanie dokazovania, keďže ani znalecký posudok predložený žalobcom v konaní bez väzby na žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia neumožňuje posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca svoje skutkové tvrdenia v konaní obmedzil na konštatovanie, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi naviac (neoprávnene) sumu 541.604,28 eur. Keďže žalobca pri tvrdení a preukázaní dôvodnosti uplatneného nároku vychádza výlučne z porovnania žalobcom zaplatenej ceny diela a znaleckým odhadom určenej všeobecnej ceny stavebných prác vykonaných zo strany žalovaného, nemožno na záveroch tohto posudku bez ďalšieho založiť dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko cena diela bola predmetom Zmluvy, pričom podľa dohodnutých zmluvných podmienok súpisy prác a dodávok potvrdené žalobcom mali tvoriť prílohu jednotlivých faktúr a ich odsúhlasenie malo byť podkladom pre následnú úhradu fakturovanej sumy, ktorej zaplatením žalobca potvrdil existenciu dohody. Navyše žiadne ustanovenie Zmluvy neurčuje pre odsúhlasenie súpisov práv a dodávok písomnú formu právneho úkonu, preto vykonanie úhrady žalobcom možno považovať v pomeroch prejednávanej veci aj za súhlas s predmetom fakturácie. Napriek uvedenému konštatovaniu je z obsahu žalobcom predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX zrejmé, že tak faktúry, ako aj zisťovacie protokoly k týmto faktúram sú opatrené podpismi konajúcich strán. Zaplatenie jednotlivých žalovaným vystavených faktúr v rovine práva predstavuje čiastkovú úhradu ceny diela na základe zmluvnej úpravy odlišnej od ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie viaže povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela na moment vykonania diela , t.j. na moment riadneho ukončenia a odovzdania predmetu diela objednávateľovi podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Čiastočná fakturácia podľa dohodnutých zmluvných podmienok vychádzala z mesačných vzájomne odsúhlasených súpisov vykonaných prác. Zo strany žalobcu nebolo v podanej žalobe namietané, že práce vykonané resp. vyúčtované žalovaným nezodpovedali stranami dohodnutému predmetu diela.
69. Závažnosť nedostatku substancovane tvrdiť je zvýšená aj tým, že žalobca v podanej žalobe nezohľadňuje sumu 50.734,34 eur nesporne priznanú žalovanému súdom a vymoženú žalovaným v rámci exekučného konania, čo vylučuje možnosť opätovne sa domáhať vrátenia sumy, o ktorej súd konal a rozhodol či už z titulu náhrady škody, prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia. V žalobe celkom absentuje vymedzenie nároku spôsobom, ktorý by umožňoval posúdenie podmienok konania vo vzťahu k nároku, o ktorom bolo konané a súdom právoplatne rozhodnuté. Uvedený nedostatok bránil súdu posudzovať aj dôvodnosť nároku vymedzeného sumou 50.374,34 eur, ktorú mal žalovaný
po jej vyúčtovaní na pokyn žalobcu uhradiť tretej osobe a to bez toho, že by pre takéto plnenie bol medzi žalovaným a treťou sobou daný právny dôvod, keďže opätovne ani v tomto prípade nie je z obsahu žaloby zrejmé, ku ktorej z faktúr označených v žalobe sa pohľadávka žalobcu viaže, a či o tejto pohľadávke nebolo súdom konané a rozhodnuté. Záverom súd konštatuje, že každá úhrada žalobcu na žalovaným vystavené faktúry predstavuje samostatnú čiastkovú úhradu ceny diela, a preto len vo väzbe na tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jednotlivým faktúram a na ich podklade vykonaným úhradám pri rešpektovaní stranami dohodnutého spôsobu zaplatenia ceny diela a vyporiadania účastníkov zo zrušenej zmluvy mohol súd posudzovať celkovú oprávnenosť žalovaného nároku.
70. Za významné v pomeroch prejednávanej veci je možné konštatovať, že spôsob uplatnenia žalovaného práva zodpovedá postupu žalobcu vyplývajúcemu z obsahu ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka s použitím ust.§ 544 Obchodného zákonníka, keďže žalobca v rámci zvoleného procesného postupu nezohľadnil dispozitívnu úpravu predmetného zákonného ustanovenia a stranami odlišne upravený postup strán pri vyporiadaní účastníkov zrušenej zmluvy.
71. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca si nesplnil procesnú povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako uvedená procesná povinnosť vyplýva procesným stranám z čl. 8 CSP a napriek tomu, že žalovaný nedostatok tejto povinnosti od podania odporu v konaní opakovane namietal, žalobca uvedený nedostatok neodstránil ani po výzve súdu uskutočnenej postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, a preto súd z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia, čo je predpokladom splnenia na to nadväzujúcej povinnosti označiť dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ pri posúdení žalobcom uplatneného nároku absentovali relevantné skutkové tvrdenia, nebol ani vytvorený priestor na vykonávanie stranami navrhovaných dôkazov, keďže ich vykonávanie by neodstránilo spornosť zásadných pre konečné rozhodnutie súdu podstatných právnych skutočností, a to jednoznačné a nespochybniteľné vymedzenie predmetu konania. Za takého stavu je možné konštatovať, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a z neho vyplývajúce dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je procesná zodpovednosť žalobcu za výsledok konania, a to zamietnutie žalobcom uplatneného nároku.
72. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
75. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania a princípu úspechu strán v spore tak, že žalovanému ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi, ktorý nesie procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania a súčasne je stranou neúspešnou v konaní v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).