Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/113/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: MEDMEDICAL GROUP a.s., so sídlom Oščadnica 236, 023 01 Oščadnica, IČO: 48 050 334, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: G.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX A.., v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/34/2018-130 zo dňa 21. mája 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/34/2018-130 zo dňa 21. mája 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalobcovi náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh doručený okresnému súdu elektronickým podaním dňa 09.04.2018, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnému majetku žalovaného v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vo výške 556.596,49 Eur a ktorú si žalobca nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti AQUA - TRANS, spol. s r.o., so sídlom A. Kmeťa 3, Žilina, IČO: 36 369 900. Žalobca uviedol, že dňa 20.03.2017 uzavrel v postavení objednávateľa Zmluvu o dielo č. 1/2017 s obchodnou spoločnosťou AQUA - TRANS, spol. s r.o. ako zhotoviteľom, ktorej konateľom je žalovaný, ktorý v zmysle zmluvy o dielo bol súčasne osobou oprávnenou rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných, ktorý vystavoval faktúry žalobcovi. V zmluve sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu ako objednávateľa dielo za dohodnutú cenu podľa dojednaných zmluvných podmienok. Na základe čl. V bod 5.2 zmluvy o dielo zhotoviteľ vystavoval objednávateľovi čiastkové faktúry špecifikované v návrhu číslom faktúry, fakturovanou sumou a dátumom jej úhrady. Žalobca ku dňu podania žaloby uhradil zhotoviteľovi na základe v žalobe označených faktúr celkovú sumu 1.042.153,07 Eur bez DPH. Tieto čiastkové faktúry mali byť zhotoviteľom podľa dojednaných zmluvných podmienok vystavené na základe odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov, pričom súpis prác odsúhlasený žalobcom nebol súčasťou čiastkových faktúr, resp. tieto súpisy nie sú podpísané žalobcom. V súlade s čl. III bod 3.1. písm. b) zmluvy o dielo bol zhotoviteľ zaviazaný protokolárne odovzdať dielo dňa 31.12.2017. Napriek výzve žalobcu na dokončenie diela zo dňa 07.02.2018 adresovanej zhotoviteľovi, zhotoviteľ dielo nedokončil ani v primeranej lehote poskytnutej mu žalobcom. Žalobca preto objednal dňa 26.02.2018 vyhotovenie znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozostavanej stavby, na základe čoho znalec po vykonaní obhliadky stanovil technickú hodnotu dokončenej stavby vo výške 485.556,58 Eur, čo predstavuje dokončenosť v rozsahu 35,44%. Nakoľko

od momentu obhliadky znalcom do podania žaloby zhotoviteľ nevykonal žiadne ďalšie práce, stav rozostavanosti zostal nezmenený. Z dôvodu omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela žalobca listom zo dňa 08.03.2018 odstúpil od zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 a s poukazom na technickú hodnotu dokončenej stavby podľa znaleckého posudku a celkovej zaplatenej sumy zhotoviteľovi žalobca vyčíslil škodu, ktorá vznikla žalobcovi nevykonaním prác vo výške 556.596,49 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca doposiaľ zaplatil zhotoviteľovi a technickou hodnotou nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku. Uviedol, že skutočná škoda je vyššia ako vyčíslená pohľadávka, nakoľko dielo vykazuje vady, ktorých odstránenie treťou osobou zvýši náklady žalobcu.

2. Okresný súd poukázal na to, že žalobca ďalej uviedol, že sa žalobou o náhradu škody bude domáhať voči zhotoviteľovi a žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne vzniknutú škodu a do času, kým súd nerozhodne o tejto žalobe, má žalobca za to, že je potrebné rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, a to s poukazom na obsah zákonných ustanovení § 135a ods. 1, 2 a 5 Obchodného zákonníka a ďalej skutočnosť, že podľa dostupných informácií zhotoviteľ nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom záložného práva. Z účtovnej závierky zhotoviteľa za rok 2016 vyplýva, že zhotoviteľ nedisponuje takým majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu. Za daných okolností je dôvodná obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Túto obavu žalobca opiera o neexistenciu majetku zhotoviteľa a samotnú výšku pohľadávky spolu s trovami konania. Žalobca zdôraznil, že zhotoviteľ nevykonal dielo riadne a včas, pričom dielo má také vady, ktorých odstránenie zvýši náklady žalobcu. Žalobca mal za to, že jeho pohľadávku nebude možné uspokojiť z majetku zhotoviteľa diela a súčasne mal za nepochybné, že práve žalovaný ako konateľ zhotoviteľa a ako osoba oprávnená rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných podľa Zmluvy o dielo, nekonal pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a porušil svoje povinnosti. Podľa žalobcu vyčíslená škoda vznikla práve z dôvodu, že zhotoviteľ vystavil faktúry za práce, ktoré v skutočnosti nikdy neboli vykonané. Pokiaľ žalovaný ako konateľ podpísal súpisy prác bez akejkoľvek kontroly vykonaných prác, je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi týmto vznikla. Tejto zodpovednosti ho nezbavuje ani skutočnosť, ak boli niektoré práce vykonané subdodávateľom. Žalovaný ako konateľ, ktorý má zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, mal a mohol preveriť, či sú v súpise prác uvedené reálne vykonané práce. Žalovaný ako konateľ mal prehľad o priebehu vykonávania diela. Z uvedeného žalobca považoval za dôvodné na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve konateľa zhotoviteľa diela, ktorý je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vo výške 556.596,49 Eur, ktorú si žalobca nemôže uspokojiť z majetku zhotoviteľa diela. Podľa žalobcu v návrhu špecifikované nehnuteľnosti môžu byť predmetom záložného práva, pričom je zrejmé, že ich hodnota nie je v zjavnom nepomere k výške peňažnej pohľadávky žalobcu, čo znamená, že zabezpečovacie opatrenie nebude zasahovať do práv a povinností žalovaného v neprimeranom rozsahu. Žalobca v návrhu označil nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom a nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom, vo vzťahu ku ktorým v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 navrhol zriadiť záložné právo.

3. Okresný súd v súvislosti s takto podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na vykonané dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a za aplikácie ust. § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1 v spojení s § 135a ods. 1, 2, 3 a 5 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť a tento zamietol.

4. Okresný súd uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je upravené v ustanovení § 343 s primeraným použitím ustanovení o neodkladnom opatrení, ktoré slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažných pohľadávok veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie (osvedčenie) svojich tvrdení.

5. Primárne okresný súd konštatoval, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a tvrdeniami, ktorými odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, dostatočne neosvedčil existenciu svojej pohľadávky, ktorej ochranu navrhuje zabezpečiť procesným

opatrením súdu. Poznamenal, že z tvrdení obsiahnutých v návrhu vyplýva existencia záväzkovo- právneho vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou AQUA - TRANS, spol. s r.o., IČO: 36 369 900 ako zhotoviteľom z uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 20.03.2017 v znení jej Dodatku č. 1, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa vykonať dielo podľa dojednaných zmluvných podmienok za dohodnutú cenu. Žalobca súčasne uvádzal tvrdenie, že cena diela, ktorú žalobca na základe žalovaným vystavených faktúr zhotoviteľovi diela zaplatil, nezodpovedá technickej hodnote rozostavanej stavby určenej pripojeným znaleckým posudkom. Žalobca uvádzal tvrdenie o vzniku škody, ktorá mala nastať v majetkovej sfére žalobcu tým, že zhotoviteľ (spoločnosť AQUA - TRANS, spol. s r.o.) fakturoval žalobcovi práce v objeme, ktoré preukázateľne nikdy nevykonal. Ako budúci predmet konania žalobca označil žalobu na náhradu škody, ktorou sa mieni domáhať uloženia povinnosti zhotoviteľovi a súčasne žalovanému zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi vzniknutú škodu. Zodpovednosť žalovaného žalobca odvodzoval z postavenia žalovaného ako konateľa zhotoviteľa diela a súčasne osoby oprávnenej rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných a ďalej zo skutočnosti, že žalovaný vystavoval faktúry žalobcovi. Zodpovednosť žalovaného žalobca viazal na porušenie povinností žalovaného vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a svoj nárok, ktorého sa mieni domáhať voči žalovanému odvodzuje z ustanovení § 135a ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka.

6. Okresný súd poukázal na to, že napriek tomu, že právna úprava zabezpečovacieho opatrenia pripúšťa, aby sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť nielen existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ale taktiež skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, tzv. princíp opodstatnenosti. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, je ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, príp. pred podaním návrhu vo veci samej. Pokiaľ však absentuje exekučný titul, je povinnosťou súdu skúmať, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 CSP. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný hodnoverne osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.

7. Posúdením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v kontexte predložených listinných dôkazov a citovaných zákonných ustanovení, o ktoré žalobca opieral existenciu a dôvodnosť svojho nároku vo veci samej, okresný súd konštatoval, že predmetný návrh nie je možné z objektívneho hľadiska hodnotiť ako presvedčivo odôvodňujúci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko na základe predbežného právneho posúdenia veci sa nárok vo veci samej označený žalobcom voči žalovanému javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému. Zo strany žalobcu neboli vo vzťahu k žalovanému uvádzané relevantné skutkové tvrdenia, podporené kvalifikovanou právnou argumentáciou. Porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti a ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, ktoré žalobca na podporu svojho nároku v žalobe uvádzal, sa viaže k zodpovednosti štatutárneho orgánu voči obchodnej spoločnosti, ktorej je žalovaný konateľom. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u spoločnosti samej. Voči jej konateľom sú veritelia oprávnení uplatňovať svoje nároky len za predpokladu splnenia podmienok vymedzených v ust. § 135a Obchodného zákonníka, t.j. za podmienky, že vznikol nárok na náhradu škody obchodnej spoločnosti priamo voči jej vlastnému konateľovi, čo však tvrdené a preukazované žalobcom nebolo.

8. Rovnako okresný súd poukázal na to, že zo strany žalobcu nebol osvedčený ani ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, a teda zo strany žalobcu nebolo uvádzané žiadne konanie žalovaného, ktoré by viedlo k sťaženiu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku žalovaného. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že je procesnou povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť jasnú a presvedčivú vecnú argumentáciu, ktorá v posudzovanej právnej veci absentuje. Skutkové tvrdenia so žalobcom uvádzanou právnou argumentáciou potrebu zabezpečovacieho opatrenia neosvedčili. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné

ustanovenia okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na uvedené rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý si právo na náhradu trov konania uplatnil v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako neúspešnej procesnej strane nárok nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu v podaní zo dňa 08.06.2018 z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že rozhodnutie, pri ktorom súd prvej inštancie nenariadil zabezpečovacie opatrenie z dôvodu toho, že poskytnutie predbežnej ochrany nedôvodnému nároku bez akéhokoľvek odôvodnenia, z ktorého by bolo zrejmé na základe akých úvah považuje nárok za nedôvodný, sa javí ako arbitrárne. Na tomto mieste žalobca poukázal na fakt, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predložil znalecký posudok, v ktorom znalec stanovil technickú hodnotu rozostavanej (dokončenej) stavby vo výške 485.556,58 Eur, čo predstavuje dokončenosť na 35,44% (tzn. po vyše dvoch mesiacoch od termínu, kedy malo byť dielo odovzdané, nie je dokončené na 64,56 %). Z predloženého znaleckého posudku v spojení s predloženými faktúrami, na základe ktorých uhradil žalobca spoločnosti AQUA - TRANS, spol. s r.o. ako zhotoviteľovi (ďalej len „Zhotoviteľ“ v príslušnom gramatickom tvare) celkovú sumu 1.042.153,07 Eur bez DPH jednoznačne vyplýva, že Zhotoviteľ fakturoval žalobcovi práce, ktoré nikdy nevykonal, čím spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca túto škodu vyčíslil vo výške 556.596,49 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca doposiaľ zaplatil Zhotoviteľovi (t.j. 1.042.153,07 Eur) a technickou hodnotou nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku č. 2/2018 (t.j. 485.556,58 Eur). Následne žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podrobne opísal skutkové a právne dôvody, na základe ktorých nesie za vzniknutú škodu zodpovednosť žalovaný ako konateľ Zhotoviteľa. Súd prvej inštancie sa touto argumentáciou žalobcu v odôvodnení Uznesenia dostatočným spôsobom nezaoberal. Žalobca poukázal na potrebu riadneho odôvodnenia rozhodnutí vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), ako aj z judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008).

11. Ďalej žalobca poukázal na odsek 15. odôvodnenia uznesenia okresného súdu a uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcu v súvislosti s existenciou obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodnosť obavy žalobcu vyplýva nielen z neexistencie majetku Zhotoviteľa, ale aj samotnou výškou pohľadávky (556.596,49 Eur), ku ktorej je potrebné pripočítať ešte trovy konania. Ak by podľa názoru okresného súdu bola osvedčená obava z ohrozenia exekúcie až vtedy, ak by napríklad žalovaný predal nehnuteľnosti, ktoré vlastní, pričom o tejto skutočnosti by sa žalobca dozvedel až po vyznačení plomby na liste vlastníctva, podanie návrhu na zabezpečovacie opatrenie (po opísanom konaní žalovaného) by už nemalo pre žalobcu význam. Práve poskytnutie predbežnej ochrany zo strany súdu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia má žalobcu ako veriteľa chrániť pred takým konaním žalovaného, ktorým by sa zbavil majetku, v dôsledku čoho by nedošlo len k ohrozeniu exekúcie, ale možno s veľkou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že s ohľadom na výšku pohľadávky (556.596,49 Eur) by bola táto pohľadávka nevymáhateľná. Inak povedané, ak by bolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie len v prípade, ak už žalovaný vykonal nejaké právne úkony na „zbavenie sa majetku“, inštitút zabezpečovacieho opatrenia by stratil svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3 Obdo/1/2017. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia neuviedol, z akého dôvodu považuje nárok vo veci samej za nedôvodný, v dôsledku čoho má byť potom poskytnutie predbežnej ochrany v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, dostatočným spôsobom sa nezaoberal argumentáciou žalobcu vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti žalovaného (ako konateľa zhotoviteľa) za vzniknutú škodu a nezaoberal sa ani argumentáciou žalobcu v súvislosti s existenciou obavy, že exekúcia bude ohrozená, nezohľadnil skutočnosť, že za daných okolností len preventívny zásah súdu môže poskytnúť ochranu žalobcovi, ktorý nemá iné dostupné právne

prostriedky na ochranu svojich práv. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

12. Postupom krajského súdu bola žalovanému podľa § 329 ods. 1 druhá veta doručovaná výzva na vyjadrenie zo dňa 18.06.2018, a to aby sa v lehote 5 dní sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, za ktorým účelom mu bol doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolanie žalobcu zo dňa 08.06.2018 spolu aj s napadnutým uznesením okresného súdu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2018 doručenom Krajskému súdu v Žiline dňa 3.07.2018 uviedol, že pokiaľ žalobca v návrhu tvrdil, že zhotoviteľ (spoločnosť AQUA-TRANS spol. s r.o.) mu spôsobil škodu minimálne vo výške 556.596,49 Eur, ktorú vypočítal ako rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca doposiaľ zhotoviteľovi zaplatil a technickou hodnotou stavby určenú podľa Znaleckého posudku č. 2/2018, tak len toto tvrdenie poukazuje na nedôvodnosť návrhu, nakoľko sa nejedná o škodu. Zhotoviteľ môže zodpovedať za škodu len porušením právnej povinnosti, pričom zhotoviteľ žiadnu právnu povinnosť voči žalobcovi neporušil. V zmysle predmetnej zmluvy o dielo a pokynov žalobcu ako objednávateľa dielo zhotoviteľ vykonával, za čo mu bola vyplácaná odmena čiastkovými faktúrami, ktoré boli vystavované v zmysle zmluvy a pokynov štatutárneho zástupcu žalobcu. Žalobca zaplatením fakturovanej ceny za úplnej vedomosti uhrádzal cenu prác vykonaných zhotoviteľom. Podľa žalovaného znalecký posudok bol vyhotovený len účelovo. Nakoľko nemožno hovoriť o žiadnej škode spôsobenej zhotoviteľom, nárok na náhradu škody je bez akéhokoľvek právneho základu a je irelevantné hovoriť o nejakom nároku voči žalovanému ako konateľovi zhotoviteľa. Čo sa týka nároku na náhradu škody voči žalovanému z titulu jeho postavenia konateľa, tento považoval za nedôvodný a umelo vykonštruovaný. Na to, aby bol nárok spoločnosti voči konateľovi vymáhaný aj prostredníctvom veriteľa tejto spoločnosti, je nutné splnenie podmienok, a to: 1) spoločnosť musí dokázať, že konateľ porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, 2) spoločnosť si musí tento nárok uplatniť na súde voči konateľovi a musí byť v konaní úspešná a 3) veriteľ si musí uplatniť svoj nárok voči spoločnosti. V danom prípade však ani jeden predpoklad nebol splnený. V súvislosti so Zmluvou o dielo č. 1/2017 a Dodatkom č. 1 zo dňa 4.5.2017 žalovaný poukázal na to, že žalobca bol viackrát upozornený, že musí požiadať o zmenu stavby pred dokončením a bez toho sa nedá v realizácii diela pokračovať. Vynútené predĺženie lehoty výstavby podľa žalovaného zavinil žalobca ako objednávateľ tým, že nedodal potrebnú realizačnú dokumentáciu. Žalobca bol upozornený na to, že do času odovzdania všetkých dokladov potrebných k realizácii diela bol zhotoviteľ nútený pozastaviť práce. Následne zhotoviteľ odstúpil od zmluvy o dielo z titulu neuhradenia faktúry č. 01201802 viac ako 30 dní po lehote splatnosti a vzhľadom k tomu, že žalobca nedoručil potrebnú projektovú dokumentáciu v zmysle zmluvy ani na opakované výzvy. Tak ako konštatoval okresný súd, žalobca nepreukázal ani druhý predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedeného sa javí, že skutočným motívom na podanie návrhu na zabezpečovacie opatrenie voči žalovanému nebol obava, že žalobca nebude schopný vymôcť svoju údajnú pohľadávku, ktorú ešte ani nezačal vymáhať. Podľa žalovaného okresný súd úplne vo veci zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe čoho navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 08.06.2018 (č.l. 145 - 150 spisu)

16. Primárne vo vzťahu k namietanej vade nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že v rámci svojho konania mal spôsobilý predmet posudzovania, a to uznesenie okresného súdu s náležitosťami vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže okresný súd v dostatočnom rozsahu uviedol svoje skutkové a právne závery v súvislosti s posúdením žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd po oboznámení sa s rozsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu konštatuje, že tento spĺňa všetky atribúty v časti svojho odôvodnenia vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti sa primerane

poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej ...„odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu uvedené atribúty spĺňa. Ak rozhodnutie okresného súdu je riadnym spôsobom odôvodnené, v súlade so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z ust. 220 ods.2 CSP, potom v rovine dostatočnosti odôvodnenia je súčasne aj preskúmateľné Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím.

17. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým zabezpečovacím opatrením mal súd zriadiť záložné právo v zmysle návrhu žalobcu doručeného okresnému súdu dňa 09.04.2018 na v tomto návrhu špecifikovaných nehnuteľnostiach, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Z obsahu a účelu procesnoprávneho inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že toto sa vzťahuje na peňažné pohľadávky.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol citáciu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia z titulu aj ustanovenia § 344 CSP, z ktorého vyplýva, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia napadnutého odvolaním žalobcu v odseku 11. uviedol, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie peňažnej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej má smerovať zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva a existencia obavy, že exekúcia na osvedčenú peňažnú pohľadávku bude ohrozená. V rámci týchto právnych predpokladov, na základe vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, okresný súd správne postupoval, ak za stavu, že žalobcom tvrdená peňažná pohľadávka nie je dosiaľ judikovaná, skúmal, či žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V zhode so záverom okresného súdu krajský súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčenie tvrdených skutočností, avšak musí byť splnená primeraná intenzita tohto osvedčenia, aby bolo možné v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia konštatovať osvedčenie zákonných predpokladov k vyhoveniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

21. Žalobca v tvrdeniach, ktoré majú osvedčiť existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému poukázal na záväzkovo-právny vzťah Zmluvy o dielo zo dňa 20.03.2017 v znení jej Dodatku č. 1, uzavretý medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou AQUA - TRANS, spol. s r.o., IČO: 36 369 900 ako zhotoviteľom, ktorej konateľom je žalovaný, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa vykonať dielo za dohodnutú cenu. Zároveň poskytol tvrdenie, že cena diela, ktorú žalobca na základe žalovaným vystavených faktúr zhotoviteľovi diela zaplatil, nezodpovedá technickej hodnote rozostavanej stavby určenej pripojeným znaleckým posudkom. Žalobca tvrdil vznik škody,

ktorá mala nastať v jeho majetkovej sfére tým, že zhotoviteľ (spoločnosť AQUA - TRANS, spol. s r.o.) fakturoval žalobcovi práce v objeme, ktoré preukázateľne nikdy nevykonal. Žalobca uviedol, že budúcim predmetom konania je žaloba na náhradu škody, ktorou sa mieni domáhať uloženia povinnosti zhotoviteľovi a súčasne žalovanému zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi vzniknutú škodu. Zodpovednosť žalovaného žalobca odvodzoval z postavenia žalovaného ako konateľa zhotoviteľa diela a súčasne osoby oprávnenej rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných a ďalej zo skutočnosti, že žalovaný vystavoval faktúry žalobcovi. Podľa žalobcu žalovaný porušil povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto nárok, ktorého sa mieni domáhať voči žalovanému odvodzoval z ustanovení § 135a ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka. V štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia krajský súd uvádza, že žalobca skutkovými tvrdeniami v návrhu existenciu a dôvodnosť nároku, t.j. peňažnej pohľadávky voči žalovanému neosvedčil, a preto okresný súd správne uzavrel, že predbežná ochrana nedôvodnému nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia.

22. Krajský súd konštatuje v tomto smere v zhode s okresným súdom, že nebola osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému a ani zákonná podmienka obavy z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd zvýrazňuje, že jeho zhodnotenia v neosvedčení existencie peňažnej pohľadávky žalobcu platia len v štádiu tohto konania, pre ktoré sa tvrdené skutočnosti nedokazujú, len osvedčujú. Z tohto vyplýva, že ak by došlo k vyvolaniu sporového konania, tak potom by bolo už vecou dôkaznej povinnosti a zisťovaného dôkazného stavu, či žalobcom tvrdená existencia peňažnej pohľadávky bude aj preukázaná.

23. Žalobca obavu, že bude ohrozená exekúcia na možnú peňažnú pohľadávku žalobcu, odvíjal od finančnej „kondície“ Zhotoviteľa - AQUA - TRANS, spol. s r.o., IČO: 36 369 900, stavu jeho majetku, údajov z účtovných závierok za roky 2016, 2017 a výškou pohľadávky, vo väzbe na postavenie žalovaného ako osoby oprávnenej rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných za zhotoviteľa, a to s odbornou starostlivosťou, k čomu zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca však v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani v podanom odvolaní netvrdil uskutočňovanie právnych úkonov žalovaným, ktoré by podľa tvrdení žalobcu boli nevýhodnými úkonmi vyvolávajúcimi finančnú stratu žalovanému. Ani za stavu, keď je postačujúce osvedčenie obavy z možnej budúcej exekúcie, žalobca neposkytol tvrdenia, ktoré by viedli k tomu, aby krajský súd mohol konštatovať (ak by bola osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobcu), že by tu bola reálna obava z ohrozenia exekúcie. Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení stavu žalovaného, ktorý by mal vyvolať obavu z možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z doteraz tvrdených skutočností, ktoré sa pre dané štádium súdneho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len osvedčujú, nevyplýva tvrdenie takého konania žalovaného a taký jeho stav, ktorý by mohol vzbudzovať dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na žalobcom tvrdenú peňažnú pohľadávku. Žalobca neosvedčil, že obava z budúcej exekúcie je reálna, priama, preto ak vzhľadom k vyššie uvedenému zhodnoteniu v spojení s napadnutým uznesením okresného súdu, žalobcom neboli osvedčené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, tak podanému návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť. Ak takýto návrh okresný súd zamietol, tak vo vyvolanom odvolacom konaní bolo uznesenie okresného súdu potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

24. O nároku na náhradu trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania je nepochybné, že úspešným bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi, o výške ktorého nároku rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.