Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Cb-34-2018.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Subarea
10Cb/34/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: MEDMEDICAL GROUP a. s., so sídlom Oščadnica 236, 023 01 Oščadnica, IČO: 48 050 334, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: G.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX Ž., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným elektronickým podaním súdu dňa 09.04.2018 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnému majetku žalovaného v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vo výške 556.596,49 eur, a ktorú si žalobca nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti AQUA - TRANS, spol. s r.o., so sídlom A. Kmeťa 3, Žilina, IČO: 36 369 900. Žalobca uviedol, že dňa 20.03.2017 uzavrel v postavení objednávateľa Zmluvu o dielo č. X/XXXX s obchodnou spoločnosťou AQUA - TRANS, spol. s r.o. ako zhotoviteľom, ktorej konateľom je žalovaný, ktorý v zmysle Zmluvy o dielo bol súčasne osobou oprávnenou rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných, ktorý vystavoval faktúry žalobcovi. V zmluve sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu ako objednávateľa dielo za dohodnutú cenu podľa dojednaných zmluvných podmienok. Na základe čl. V bod 5.2 Zmluvy o dielo zhotoviteľ vystavoval objednávateľovi čiastkové faktúry špecifikované v návrhu číslom faktúry, fakturovanou sumou a dátumom jej úhrady. Žalobca ku dňu podania žaloby uhradil zhotoviteľovi na základe v žalobe označených faktúr celkovú umu 1.042.153,07 eur bez DPH. Tieto čiastkové faktúry mali byť zhotoviteľom podľa dojednaných zmluvných podmienok vystavené na základe odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov. Poukázal však na to, že súpis prác odsúhlasený žalobcom nebol súčasťou čiastkových faktúr, resp. tieto súpisy nie sú podpísané žalobcom. V súlade s čl. III bod 3.1. písm. b) Zmluvy o dielo bol zhotoviteľ zaviazaný protokolárne odovzdať dielo dňa 31.12.2017. Napriek výzve žalobcu na dokončenie diela zo dňa 07.02.2018 adresovanej zhotoviteľovi, zhotoviteľ dielo nedokončil ani v primeranej lehote poskytnutej mu žalobcom. Žalobca preto objednal dňa 26.02.2018 vyhotovenie znaleckého posudku za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozostavanej stavby, na základe čoho znalec po vykonaní obhliadky stanovil technickú hodnotu dokončenej stavby vo výške 485.556,58 eur, čo predstavuje dokončenosť v rozsahu 35,44%. Nakoľko od momentu obhliadky znalcom do podania žaloby zhotoviteľ nevykonal žiadne ďalšie práce, stav rozostavanosti zostal nezmenený. Z dôvodu omeškania zhotoviteľa so zhotovením diela žalobca listom zo dňa 08.03.2018 odstúpil od Zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 a s poukazom na technickú hodnotu dokončenej stavby podľa znaleckého posudku a celkovej zaplatenej sumy zhotoviteľovi žalobca vyčíslil škodu, ktorá vznikla žalobcovi nevykonaním prác vo výške 556.596,49 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca doposiaľ zaplatil zhotoviteľovi a
technickou hodnotou nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku. Uviedol, že skutočná škoda je vyššia ako vyčíslená pohľadávka, nakoľko dielo vykazuje vady, ktorých odstránenie treťou osobou zvýši náklady žalobcu.
2. Žalobca ďalej uviedol, že sa žalobou o náhradu škody bude domáhať voči zhotoviteľovi a žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne vzniknutú škodu a do času, kým súd nerozhodne o tejto žalobe, má žalobca za to, že je potrebné rozhodnutím o zabezpečovacom opatrení zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu a to s poukazom na obsah zákonných ustanovení § 135a ods. 1, 2 a 5 Obchodného zákonníka a ďalej skutočnosť, že podľa dostupných informácií zhotoviteľ nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ktorá by mohla byť predmetom záložného práva. Z účtovnej závierky zhotoviteľa za rok 2016 vyplýva, že zhotoviteľ nedisponuje takým majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu. Za daných okolností je dôvodná obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Túto obavu žalobca opiera o neexistenciu majetku zhotoviteľa a samotnú výšku pohľadávky spolu s trovami konania. Žalobca zdôraznil, že zhotoviteľ nevykonal dielo riadne a včas, pričom dielo má také vady, ktorých odstránenie zvýši náklady žalobcu. Žaloba má za to, že jeho pohľadávku nebude možné uspokojiť z majetku zhotoviteľa diela a súčasne má za nepochybné, že práve žalovaný ako konateľ zhotoviteľa a ako osoba oprávnená rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných podľa Zmluvy o dielo, nekonal pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a porušil svoje povinnosti. Žalobca má za to, že vyčíslená škoda vznikla práve z dôvodu, že zhotoviteľ vystavil faktúry za práce, ktoré v skutočnosti nikdy neboli vykonané. Pokiaľ žalovaný ako konateľ podpísal súpisy prác bez akejkoľvek kontroly vykonaných prác, je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi týmto vznikla. Tejto zodpovednosti ho nezbavuje ani skutočnosť, ak boli niektoré práce vykonané subdodávateľom. Žalovaný ako konateľ, ktorý má zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, mal a mohol preveriť, či sú v súpise prác uvedené reálne vykonané práce. Žalovaný ako konateľ mal prehľad o priebehu vykonávania diela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje za dôvodné na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve konateľa zhotoviteľa diela, ktorý je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vo výške 556.596,49 eur, ktorú si žalobca nemôže uspokojiť z majetku zhotoviteľa diela.
3. Žalobca má ďalej za to, že v návrhu špecifikované nehnuteľnosti môžu byť predmetom záložného práva, pričom je zrejmé, že ich hodnota nie je v zjavnom nepomere k výške peňažnej pohľadávky žalobcu, čo znamená, že zabezpečovacie opatrenie nebude zasahovať do práv a povinností žalovaného v neprimeranom rozsahu. Žalobca v návrhu označil nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom a nehnuteľnosti, ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom, vo vzťahu ku ktorým v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP navrhuje zriadiť záložné právo.
4. Žalobca ako dôkaz v návrhu zabezpečovacieho opatrenia označil Zmluvu o dielo č. X/XXXX zo dňa 20.03.2017, Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 04.05.2017, výpis z Obchodného registra zhotoviteľa, v návrhu označené faktúry, výzvu žalobcu na dokončenie diela zo dňa 07.02.2018, Znalecký posudok zo dňa 05.03.2018, odstúpenie žalobcu od Zmluvy o dielo zo dňa 08.03.2018, účtovnú závierku zhotoviteľa diela za rok 2016 a informatívne výpisy z listu vlastníctva vo vzťahu k navrhovanému zabezpečovaciemu opatreniu.
5. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a to Zmluvou o dielo zo dňa 20.03.2017 v znení jej dodatku č. 1 uzatvorenou medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou AQUA - TRANS, spol. s r.o. (č. l. 10 a nasledujúce spisu) vrátane jej prílohy č. 3 a Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo (č. l. 10 a nasl. spisu), výpisom z Obchodného registra spoločnosti AQUA - TRANS, spol. s r.o. (č. l. 18), faktúrami označenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu so zisťovacími protokolmi o vykonaných prácach a výpismi z účtu žalobcu, výzvou na dokončenie diela zo dňa 07.02.2018 spolu s doručenkou, Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 05.03.2018, odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa 08.03.2018, účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 31.12.2016 spoločnosti AQUA - TRANS, spol. s r.o. a informatívnymi výpismi z listu vlastníctva Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre k. ú. Trnové č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX.
6. Podľa ust. § 343 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP),
Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 135a ods. 1, 2, 3 a 5 z. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila. Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
11. Zabezpečovacie opatrenie je upravené v ustanovení § 343 CSP s primeraným použitím ustanovení o neodkladnom opatrení, ktoré slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažných pohľadávok veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 CSP je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie (osvedčenie) svojich tvrdení.
12. Primárne súd konštatuje, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a tvrdeniami, ktorými odôvodňuje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému, dostatočne neosvedčil existenciu svojej pohľadávky, ktorej ochranu navrhuje zabezpečiť procesným opatrením súdu. Súd poznamenáva, že z tvrdení obsiahnutých v návrhu vyplýva existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou AQUA - TRANS, spol. s r.o., IČO: 36 369
900 ako zhotoviteľom z uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 20.03.2017 v znení jej Dodatku č. 1, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu ako objednávateľa vykonať dielo podľa dojednaných zmluvných podmienok za dohodnutú cenu. Žalobca súčasne uvádza tvrdenie, že cena diela, ktorú žalobca na základe žalovaným vystavených faktúr zhotoviteľovi diela zaplatil, nezodpovedá technickej hodnote rozostavanej stavby určenej pripojeným znaleckým posudkom. Žalobca uvádza tvrdenie o vzniku škody, ktorá mala nastať v majetkovej sfére žalobcu tým, že zhotoviteľ (spoločnosť AQUA - TRANS, spol. s r.o.) fakturoval žalobcovi práce v objeme, ktoré preukázateľne nikdy nevykonal. Ako budúci predmet konania žalobca označil žalobu na náhradu škody, ktorou sa mieni domáhať uloženia povinnosti zhotoviteľovi a súčasne žalovanému zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi vzniknutú škodu. Zodpovednosť žalovaného žalobca odvodzuje z postavenia žalovaného ako konateľa zhotoviteľ diela a súčasne osoby oprávnenej rokovať vo veciach zmluvných, ekonomických a realizačných a ďalej zo skutočnosti, že žalovaný vystavoval faktúry žalobcovi. Zodpovednosť žalovaného žalobca viaže na porušenie povinností žalovaného vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a svoj nárok, ktorého sa mieni domáhať voči žalovanému odvodzuje z ustanovení § 135a ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka.
13. Napriek tomu, že právna úprava zabezpečovacieho opatrenia pripúšťa, aby sa navrhovateľ domáhal súdnej ochrany bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej, navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť nielen existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ale taktiež skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, tzv. princíp opodstatnenosti. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, je ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, príp. pred podaním návrhu vo veci samej. Pokiaľ však absentuje exekučný titul, je povinnosťou súdu skúmať, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako to vyžaduje ustanovenie § 326 ods. 1 CSP. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný hodnoverne osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.
14. Posúdením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v kontexte predložených listinných dôkazov a citovaných zákonných ustanovení, o ktoré žalobca opiera existenciu a dôvodnosť svojho nároku vo veci samej, súd konštatuje, že predmetný návrh nie je možné z objektívneho hľadiska hodnotiť ako presvedčivý odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko na základe predbežného právneho posúdenia veci sa nárok vo veci samej označený žalobcom voči žalovanému javí súdu ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému. Zo strany žalobcu nie sú vo vzťahu k žalovanému uvádzané relevantné skutkové tvrdenia, podporené kvalifikovanou právnou argumentáciou. Porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti a ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, ktoré žalobca na podporu svojho nároku v žalobe uvádza, sa viaže k zodpovednosti štatutárneho orgánu voči obchodnej spoločnosti, ktorej je žalovaný konateľom. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u spoločnosti samej. Voči jej konateľom sú veritelia oprávnení uplatňovať svoje nároky len za predpokladu splnenia podmienok vymedzených v ust. § 135a Obchodného zákonníka, t.j. za podmienky, že vznikol nárok na náhradu škody obchodnej spoločnosti priamo voči jej vlastnému konateľovi, čo však tvrdené a preukazované žalobcom nie je.
15. Rovnako súd poznamenáva, že zo strany žalobcu nebol osvedčený ani ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, a teda zo strany žalobcu nebolo uvádzané žiadne konanie žalovaného, ktoré by viedlo k sťaženiu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je procesnou povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviesť jasnú a presvedčivú vecnú argumentáciu, ktorá v posudzovanej právnej veci absentuje. Skutkové tvrdenia so žalobcom uvádzanou právnou argumentáciou potrebu zabezpečovacieho opatrenia neosvedčujú.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol.
17. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že žalobcovi, ktorý si právo na náhradu trov konania uplatnil v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako neúspešnej procesnej strane nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).