Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/97/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: Bc. J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. T. XXX/XX, XXX XX O. - P., zastúpenej spoločnosťou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovaným v rade 1/: R. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom V. XX, XXX XX O., v rade 2/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -193 zo dňa 19.11.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu doručenú súdu 29.12.2017, ktorou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 6.5.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ ako spoludlžníkmi a žalovaným 2/ ako veriteľom a náhrady trov konania (výrok I.). Zároveň žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100%.

2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že zmluva o úvere, ktorej platnosť je predmetom posúdenia, je typickou spotrebiteľskom zmluvou, na ktorú je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „“). Naliehavý právny záujem na podanej žalobe súd vyvodil z ust. s účinnosťou od 1.1.2018 s ohľadom na procesný charakter tohto ustanovenia aplikovateľného v čase rozhodovania na danú vec v spojení s a . Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 6.5.2014 uzatvorili zmluvu o úvere lepšia splátka, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 30.000 eur zo strany žalovaného 2/ ako veriteľa žalobkyni a žalovanému v postavení spoludlžníka. Žalobkyňa sa domáha tak relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj absolútnej neplatnosti. Na skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania okresný súd aplikoval najmä ust. , , , , , a . Voči namietanej relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania. V zmysle považoval okresný súd tento nárok za premlčaný, keďže žaloba bola podaná žalobkyňou na súde dňa 29.12.2019, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby počítanej odo uzavretia

právneho úkonu (zmluva zo dňa 6.5.2014). Vzhľadom na závažnosť právnych následkov v prípade konštatovania absolútnej neplatnosti právneho úkonu, túto súd posudzoval s ohľadom na jednotlivé osobité okolnosti prípadu. K rozporu predmetnej zmluvy s dobrými mravmi žalobkyňa uviedla, že konaním žalovaného bola uvedená do omylu ohľadom jej postavenia v záväzkovom vzťahu, kde mala vystupovať ako ručiteľka, ale aj samotným konaním žalovaného 1/, ktorý nesplácal úvery, pričom predmetný úver bol braný práve za účelom ich splatenia (v Y. P. a L. D.). Z vykonaného dokazovania vzišlo, že z prostriedkov úveru vo výške 30.000 eur uhradil žalovaný v rade 1/ zostatok iného úveru v Poštovej banke (ktorý si žalovaný v rade 2/ sám pripísal v sume 8.890,85 €) a zvyšok úveru bol poskytnutý na účet žalovaného v rade 1/. Ďalej bolo preukázané, že oba úvery žalovaný 1/ vyplatil, druhý úver žalovaného 1/ vo L. bol vyplatený až v októbri 2014. Námietky žalobkyne, že žalovaný 2/ nepreskúmal splnenie zmluvných podmienok - účel poskytnutia úveru, považoval súd za nedôvodné. K námietke že žalovaný 2/ nedostatočne skúmal bonitu oboch dlžníkov pri poskytnutí úveru, vychádzajúc z dokazovania súd uviedol, že žalobkyňa mala byť súčasťou záväzkového vzťahu práve z dôvodu, že samotnému žalovanému 1/ by nebol poskytnutý úver v požadovanej výške. S poukazom na výšku príjmov oboch dlžníkov, výšku mesačnej splátky (390 eur) a účelu poskytnutého úveru na splatenie predchádzajúcich dvoch úverov žalovaného 1/ a výšku doterajších záväzkov dlžníkov súd konštatoval, že v prípade solidárneho záväzku dvoch dlžníkov, rozpor so zákonom pri uzavretí zmluvy nevzhliadol. Žalobkyňa namietala, že finančné prostriedky z úveru jej neboli poskytnuté a tak nemohla byť splnená zákonná podmienka jej zmluvného postavenia ako spoludlžníka, pričom poukázala na a . Počas celého konania akcentovala dohodu, že mala mať postavenie ručiteľky a nie spoludlžníka. K tvrdeniu o nevedomosti žalobkyne, v akom postavení je v rámci záväzkovo-právneho vzťahu súd poznamenal, že z obsahu zmluvy jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa je v postavení spoludlžníka. Žalobkyňa nespochybnila svoj podpis na úverovej zmluve, opakovane uvádzala, že si zmluvu neprečítala, nepotrebovala sa oboznamovať s jej obsahom, keďže žalovaný 1/ jej sľúbil, že úver splatí do 2 až 3 rokov a túto podpísala. S ohľadom na vysokoškolské vzdelanie žalobkyne, primeranej miere spotrebiteľského vedomia, žalobkyňa tak musela mať vedomosť, aký dokument podpisuje. Ak aj z prvého písomného vyjadrenia žalovaného 1/ vyplynulo, že ich cieľom bolo postavenie žalobkyne ako ručiteľa, uvedené nič nemení na skutočnosti, že ak takáto forma zmluvy o úvere a postavenia žalobkyne v záväzkovo-právnom vzťahu neboli možné, nemala k podpísaniu zmluvy pristúpiť. Nesporné bolo, že žalobkyňa pristúpila k podpisu zmluvy dobrovoľne, avšak bez náležitého oboznámenia sa s jej obsahom. Súd preto nemohol nedbanlivosť a neoboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom zmluvy nahrádzať svojím zásahom s konštatovaním, že uvedené je v rozpore so zákonom či dobrými mravmi. Preto aj tvrdenie žalobkyne, že jej neboli predložené všeobecné obchodné podmienky a nebola s ich obsahom oboznámená, súd nebral do úvahy. Za irelevantné považoval aj tvrdenia žalobkyne o tom, ako dlho trvalo podpísanie zmluvy, keďže sama nemala záujem o bližšie oboznámenie sa s jej obsahom. Opakovane namietaný rozpor zmluvy o úvere s hmotnoprávnymi ustanoveniami Obchodného ako aj týkajúce sa spoludlžníctva, súd posúdil v zmysle ust. , pasívnou solidaritou dlžníkov. Vychádzal teda zo zásady, že každý z dlžníkov je zaviazaný na celý dlh a dlžník, ktorý bol veriteľom vyzvaný na splnenie celého dlhu, sa nemôže brániť námietkou, aby sa dlh rozdelil medzi ostatných spoludlžníkov. Pojem spoludlžník je tak iba slovnou definíciou pasívnej solidarity, t.j. situácie, kedy na strane dlžníka vystupuje viacero subjektov. Spoludlžník je osoba, ktorá má voči veriteľovi rovnaké povinnosti aj práva ako dlžník. Ďalej uviedol, že zákon neukladá veriteľovi povinnosť poskytnúť plnenie obom dlžníkom, ide o vec dohody zmluvných strán, komu plnenie poskytne. K námietke žalobkyne, že žalovaný 2/ jej nevydal rovnopis zmluvy o úvere, súd poznamenal, že rovnopis zmluvy bol vydaný dlžníkovi a žalobkyňa svojim podpisom na zmluve s tým súhlasila a žalovanému 1/ udelila plnomocenstvo na prevzatie jej rovnopisu. Uvedené zmluvné ustanovenie považovala žalobkyňa za neplatné s následkom neplatnosti celej zmluvy. Nedostatok vydania rovnopisu zmluvy o úvere považovala za neprijateľnú podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy. Súd dotknuté ustanovenie zmluvy nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa sa mohla kedykoľvek s obsahom zmluvy oboznámiť a toto právo jej žiadnou zmluvnou podmienkou nebolo upreté. Tvrdenie, že poskytnutie rovnopisu zmluvy jej bolo poskytnuté až na žiadosť jej právneho zástupcu, nepreukázala a o rovnopis zmluvy žiadala až v októbri 2017. Zo žiadosti žalobkyne o zmenu úveru (v adrese na doručovanie) jednoznačne vyplynulo, že mala vedomosť o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj o tom, že žalovaný 1/ úver riadne nesplácal už v roku 2015. Vo svetle týchto skutočností vyhodnotil okresný súd žalobu o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere ako účelovú, v snahe dodatočne napraviť svoje nepremyslené správanie a tak sa zbaviť svojho záväzku. V závere konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa 6.5.2014 má všetky zákonom predpísané náležitosti

spotrebiteľskej zmluvy o úvere v zmysle a tak súd rozpor so zákonom na účely konštatovania absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere v zmysle nemohol konštatovať, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s , a žalovaným v rade 1/ a 2/ vzhľadom na plný ich úspech vo veci priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Voči tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom, t.j. určiť zmluvu o úvere za neplatnú a priznať jej náhradu trov konania. Namietala právny názor súdu prvej inštancie vyslovený v napadnutom rozsudku. Tento je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, pretože žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe žiadosti žalovaného 1/ mala podpísať úverovú zmluvu ako ručiteľ a nie ako spoludlžník, úver poskytnutý žalovanému 1/ mal slúžiť na zaplatenie jeho doterajšieho úveru v Y. P., D. vo výške 8.850 eur a úveru vo L., D. vo výške 16.000 eur tak, ako to vyplýva z napadnutej úverovej zmluvy. Z výpisu z účtu žalovaného 1/ bolo preukázané, že z úveru bola istina 8.890,85 eur poukázaná na účet, ktorým bol vyplatený jeho skorší úver v Y. P. a suma 20.509,15 eur mu bola poukázaná na bežný účet. Podľa odvolateľky finančné prostriedky získané úverom neboli použité na účel deklarovaný v zmluve. Mala vystupovať v postavení ručiteľky žalovaného 1/ a nie spoludlžníčky, v čom je zásadný rozdiel. Ďalej namietala, že žalovaný 1/ v čase uzavretia spornej úverovej zmluvy neuviedol všetky okolnosti rozhodné na splnenie podmienok poskytnutia úveru, keďže neuviedol všetky úvery, resp. pôžičky, ktoré v čase uzavretia úverovej zmluvy mal. Na preukázanie týchto tvrdení navrhla konajúcemu súdu, aby bol pripojený spis pod ČVS: ORP-583/3-VYS-ZA-2017 OR PZ Žilina, z ktorého by vyplynuli a boli preukázané ňou tvrdené skutočnosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný 2/ na základe úverovej zmluvy neposkytol žalobkyni žiadne finančné prostriedky. Vo vzťahu k žalobkyni neboli naplnené hmotnoprávne podmienky úverového vzťahu, pretože tejto neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáha. Poukázala pritom opätovne na ust. , Obch. zák. a ust. , . S poukazom na citované zákonné ustanovenia nemohla mať v zmluve postavenie spoludlžníka, keďže nedošlo k primárnemu právnemu vzťahu podľa ustanovenia , teda k splneniu povinnosti vyplývajúcej z úverovej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. Predmetná úverová zmluva je tak v rozpore s ustanovením , pretože touto zmluvou nebol dosiahnutý účel a cieľ, ktorý bol ňou cielený. Žalobkyni nebol poskytnutý úver a neboli splnené základné náležitosti úverovej zmluvy v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd vo veci rozhodol správne, žalobkyňa nepreukázala neplatnosť zmluvy o úvere, jej odvolacie námietky považoval za irelevantné, nepravdivé a bez opory v zákone. Žalobkyňa mala povinnosť si zmluvu o úvere riadne prečítať, o čo nemala záujem. Zotrval na premlčaní práva na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázal, že boli splnené podmienky poskytnutia úveru a oba úvery boli splnené v celej výške. Zmluva o úvere nesankcionovala porušenie dojednaného účelu použitia finančných prostriedkov absolútnou neplatnosťou zmluvy, ale umožňovala veriteľovi vyhlásiť úver za predčasne splatný vrátane príslušenstva (bod 3.2 zmluvy o úvere), toto právo ako veriteľ nevyužil. Túto skutočnosť žalobkyňa v celom rozsahu ignorovala. Žalobkyňa mala vedomosť na miesto akej zmluvnej strany sa podpisuje (označené ako spoludlžník) a zo žiadneho dokumentu, ktorý sama a dobrovoľne podpísala, nevyplývalo, že by mala byť len ručiteľom, takúto možnosť jej ani neponúkol. Žiadnym spôsobom nepreukázala, že by nemala možnosť si zmluvné podmienky pred podpisom zmluvy prečítať. Naopak, podľa jej vyjadrenia o poznanie obsahu zmluvy nemala záujem. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na potvrdenie jej údajného uvedenia do omylu. K námietke, že jej neboli poskytnuté finančné prostriedky, poukázal na vôľu zmluvných strán vyjadrenú v zmluve, v zmysle ktorej bol zadefinovaný účet zmluvnými stranami v banke, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky. V konaní žalobkyňa opakovane potvrdila, že s poukázaním finančných prostriedkov na účet žalovaného 1/ súhlasila, pričom z ustanovenia vyplýva, že finančné prostriedky v dohodnutej výške majú byť vyplatené v prospech dlžníka.

5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že uzavretá zmluva spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy, a preto nemožno na ňu aplikovať ustanovenia . Zotrval na svojom tvrdení, že finančné prostriedky z úveru boli poskytnuté aj žalobkyni, pričom ich následne spotrebovali spoločne na hracích automatoch s tým, že v konaní nebol preukázaný opak. Ak by na posúdenie právneho vzťahu strán sporu prichádzala do úvahy aplikácia ustanovení , uviedol, že zmluva o úvere ( ), je konsenzuálnym kontraktom, na vznik

ktorého sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 31.3.2010. Poskytnutie finančných prostriedkov v prospech dlžníka neznamená automaticky ich poskytnutie na účet dlžníka alebo priamo dlžníkovi, ale na účel a účet, ktorý dlžník určí a ktorý je zachytený v zmluve o úvere. Zákonné ustanovenie bližšie neupravuje spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť (rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 47/2001 zo dňa 1.1.2001). Argumentácia žalobkyne v odvolaní je neudržateľná, netradičný výklad ustanovenia by spôsoboval absurdné situácie smerujúce k možnosti vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Zmluva o úvere spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto nemôže byť v rozpore s ust. . Žalobkyňa sa pri podpise mala možnosť dostatočne oboznámiť so všetkými listinami. Nedbanlivý prístup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy nemôže mať za následok jej neplatnosť. Argumentácia žalobkyne produkovaná v priebehu konania, ako aj v odvolaní je účelová, s cieľom zvrátiť účinky a najmä následky právneho úkonu, ktorý uzatvorila. Dôkazný návrh žalobkyne spočívajúci v pripojení vyšetrovacieho spisu je nadbytočný, vykonanie takéhoto dôkazu by nemohlo preukázať také konanie žalovaného 1/ voči žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať účinky neplatnosti zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ preto navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Pri rešpektovaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia žalobkyňa vo veci nepodala odvolaciu repliku. S ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu odvolacieho konania nedisponoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a dôvodov podaného odvolania ( ) bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario), toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku (výrok I.), ako i v závislom výroku o trovách konania (výroky II. a III.) v zmysle potvrdil ako vecne správne.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celkom (pozri napríklad , , , ).

9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobkyňa v podanom opravnom prostriedku len zopakovala argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Vyplýva z nej, že sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a odvolaciemu súdu opakovane predkladala svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal súd prvej inštancie dospieť. Pritom vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

11. Súd je subjektom, ktorý určuje čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranou sporu. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde ( ). Súd je povinný súčasne dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. O vykonaní alebo nevykonaní navrhnutého dôkazu súd rozhoduje priebežne počas konania, pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazu je povinný uviesť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia ( ). Návrh na vykonanie dôkazu má obsahovať okrem iného aj uvedenie skutočnosti, ktorá má byť vykonaním navrhovaného dôkazu preukázaná. Pokiaľ ide o námietku, že žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz oboznámením vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-583/3-VYS-ZA-2017 OR PZ Žilina, po preskúmaní konania predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku odvolací súd nenašiel relevantný návrh žalobkyne na vykonanie tohto dôkazu v konaní pred okresným súdom. Z uvedeného dôvodu sa týmto návrhom okresný súd ani nezaoberal. Až v odvolaní uviedla, čo týmto návrhom sledovala.

12. Odvolací súd dospel k záveru o dostatočnom zistení skutkového stavu veci okresným súdom, nevyhnutného na rozhodnutie a pri svojom rozhodnutí z takto zisteného skutkového stavu veci vychádzal. V súlade s prezentovaným právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sporná úverová zmluva bola uzatvorená platne a odvolacie námietky žalobkyne považoval za nedôvodné. Súd prvej inštancie správne namietané dôvody absolútnej neplatnosti spornej zmluvy (jej rozpor s dobrými mravmi) posudzoval v zmysle jednotlivých okolností súdenej veci a následne sa zaoberal platnosťou zmluvy aj z hľadiska noriem spotrebiteľského práva.

13. Na potvrdenie správnosti záverov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.

14. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v ust. má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktorú zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. používa len termín „neplatnosť“, preto, platí že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (ak nejde o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon. V zmysle cit. zákonného ustanovenia je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Konanie v rozpore s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Aby právny úkon bol podľa neplatný, musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Nie je vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide napríklad o prípady, keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho úkonu, či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Z tohto dôvodu súdna prax nepripúšťa extenzívny výklad tohto ustanovenia.

16. Vo vyššie uvedených súvislostiach s poukazom na vyvodenie správnych skutkových záverov z vykonaného dokazovania okresným súdom ani jeden zo žalobkyňou tvrdených dôvodov nebol spôsobilý privodiť neplatnosť úverovej zmluvy v zmysle ust. . Tvrdené dôvody sa buď nepreukázali a na ich základe nešlo o absolútnu neplatnosť (omyl v skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca - postavenie ručiteľa), alebo mali svoj základ v zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvného vzťahu (odovzdanie rovnopisu zmluvy, dohoda o spôsobe poukázania finančných prostriedkov z úveru, naplnenie účelu zmluvy), resp. neboli právne relevantné z hľadiska spotrebiteľského práva (namietaná neprijateľnosť zmluvných podmienok), t.j. zachovania rovnováhy práv a povinností na strane dodávateľa /veriteľa a spotrebiteľa/dlžníka. Rovnako neboli relevantné námietky odvolateľky, že by vôbec nebola účastníčkou tejto zmluvy, keďže jej neboli poukázané finančné prostriedky, a tým nebol

naplnený účel úverovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa bola účastníčkou štandardnej úverovej zmluvy ako spoludlžníčka a z vlastnej vôle poskytla žalovanému 1/ súčinnosť pri získaní finančných prostriedkov formou úveru. Skutočnosť, že sa jej predstava o hmotnoprávnom postavení v zmluve nezhodovali so skutočnosťou boli jednoznačne dôsledkom jej nedbanlivého prístupu pri uzatváraní zmluvy, v konaní prezentovaným ako jej nezáujem o obsah zmluvných dokumentov, pretože sa spoliehala na sľub žalovaného 1/, že úver splatí do 2-3 rokov. Takéto vopred neuvážené až ľahkovážne konanie žalobkyne pri uzatváraní právnych úkonov nijako nezbavuje žalobkyňu povinností pre ňu vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy a nemôže byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy, pretože zmluva má všetky zákonom predpísané náležitosti, t.j. bola uzatvorená v súlade so zákonom. Následne rozsah povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy pre spoludlžníkov bude len záležitosťou ich budúceho vzájomného vnútorného vysporiadania. Na tomto základe odvolací súd rozhodnutie vo veci samej ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neprodukovala žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán v konaní posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom uvedených.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100% proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným rozhodnutím ( ).

19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).