Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/79/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. K., a.s., C., B., proti

ţalovanému: P. D. „L.“, X. L. , IČO: X., zast. advokátom JUDr. L. B., Advokátska

kancelária, Š., N., o 1 351 646,28 Eur (40 719 692,86 Sk) s prísl., na dovolanie ţalobcu

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. - 526 zo dňa 17.

júla 2008 takto

rozhodol:

Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre. rozsudkom č. k. -361, z 13. mája 2003 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 40 719 692,86 Sk s 18 % úrokom z omeškania od

01.01.1996 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania vo výške 500 000 Sk.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalobca resp. jeho právny

predchodca poskytol ţalovanému v zmysle predloţených uzavretých zmlúv peňaţné

prostriedky na účel špecifikovaný v jednotlivých zmluvách, pričom ţalovaný svoju povinnosť

splácať splátky úveru spolu s úrokmi riadne a včas neplnil. Okrem iného dôvodnosť ţalovanej

sumy vyplýva i z uznávacieho prejavu ţalovaného, obsiahnutého v zázname z rokovania zo

dňa 12.9.1996. S poukazom na predmetný uznávací prejav ako aj na ustanovenie § 384

Hospodárskeho zákonníka, ktorým sa v zmysle spravuje daný právny

vzťah dospel súd k záveru, ţe nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej. republiky ako

súd odvolací , rozsudkom č. k. zo dňa 10. novembra 2004 tak, ţe ţalobu

2

v celom rozsahu zamietol. Bol toho názoru , ţe ţalobca v skutočnosti neposkytol peňaţné

prostriedky na dohodnutý účel. Peňaţný ústav – banka nemohla poskytnúť tzv. „reúver“ na

splatenie predchádzajúceho úveru, pretoţe jej to neumoţňoval ţiadny platný zákon

o bankách, ani vnútro bankové smernice. Taktieţ sa nestotoţnil správnym názorom

prvostupňového súdu , ţe došlo k uznaniu dlh zo strany dlţníka. Písomné uznanie, čo do

dôvodu a výšky predpokladá, ţe taký dlh musí existovať.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp .zn.

1 Obdo V 28/2005 zo dňa 30. mája 2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ().

Dovolací súd v odôvodnení uviedol ,ţe z predloţených dokladov nie je sporné, ţe

čiastkové úverové zmluvy boli uzatvárané v rokoch 1986 aţ 1988 podľa Hospodárskeho

zákona ( § 382a ods.1 ). Sporné nie je ani, ţe úverovou zmluvou č. 3/95 zo dňa 28.09.1995

bol dlţníkovi poskytnutý krátkodobý úver na krytie obeţných prostriedkov v sume

25 000 000 Sk, teda v čase uţ platného .

Zmluvu o úvere upravuje v aţ (ďalej ).

Jediným ustanovením tejto časti, od ktorého sa podľa účastníci nemôţu odchýliť,

je § 499, ktorý upravuje moţnosť dojednať odplatu za samotné dojednanie záväzku poskytnúť

úver. Pouţitie ostatných ustanovení môţu účastníci vylúčiť, alebo ich prispôsobovať svojím

potrebám tak, ţe si vzťahy nimi upravené upravia odchylne. Jedným zo základných

charakteristických znakov v občianskoprávnych vzťahoch, ako i v obchodných záväzkových

vzťahoch je zmluvná voľnosť, ktorá sa okrem iného prejavuje v moţnosti uzatvárať aj

zmluvy, ktoré zákon neupravuje. V obchodných záväzkových vzťahoch nachádzajú uvedené

zásady vyjadrenie predovšetkým v ustanovení a . Aby sa zmluva

mohla povaţovať za zmluvu úverovú, musí obsahovať vzhľadom na ustanovenie § 269 ods. 1

minimálne znaky, ktoré charakterizujú úverovú zmluvu a sú stanovené v ustanovení

a ods. . V konkrétnom prípade predmetná zmluva o úvere obsahovala

zákonom stanovené znaky v zmysle .

3

To, ţe si ţalovaný bol vedomý svojho záväzku, vyplýva aj zo zápisnice zo dňa

12.09.1996, kedy vyplývajúci záväzok z úverových zmlúv uznal. Ustanovenie

stanovuje, ţe peňaţné prostriedky veriteľ poskytne v prospech dlţníka, ale toto ustanovenie

nestanovuje a bliţšie neupravuje spôsob, akým sa majú peňaţné prostriedky dlţníkovi

poskytnúť a ponechávajú tomuto účastníkovi úplnú zmluvnú voľnosť. Výraz poskytnutie

v prospech dlţníka nevyţaduje pre naplnenie úverového vzťahu priame plnenie dlţníkovi

v hotovosti alebo bezhotovostné plnenie i na jeho účet v peňaţnom ústave. Nie je vylúčené,

teda dovolené, plnenie v prospech dlţníka formou plnenia záväzkov dlţníka priamo jeho

veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňaţnom ústave. Taktieţ ţiadne z ustanovení

zákona, ktoré upravuje úverovú zmluvu, ničím neobmedzuje účel, na ktorý by bolo moţné

úver poskytnúť. Ţiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby úver poskytnutý na splnenie

dlhu toho, komu sa poskytuje alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného

predchádzajúceho úveru. Z uvedeného je potom zrejmé, ţe postup, pri ktorom veriteľ

poskytne úver svojmu dlţníkovi na splnenie záväzku vrátiť peňaţné prostriedky, ktoré mu

poskytol na základe predchádzajúceho úveru, neodporuje ţiadnemu zákonnému ustanoveniu,

a preto odvolací súd konštatoval v rozpore so zákonnou právnou úpravou, ţe banka nemôţe

realizovať úver na účel likvidovanie starého úveru.

V danom prípade sa jednalo o úver charakteru „reúveru“, ktorý úver ako taký nie je

podľa ţiadnej právnej zákonnej úpravy zakázaný, a teda neprípustný. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací sa preto nemohol stotoţniť s vysloveným právnym záverom

odvolacieho súdu, ţe v danom prípade išlo o protiprávny postup umoţnený bankou, a i keď

ako sa uvádza v rozhodnutí odvolacieho súdu, ţe finančné prostriedky ţalovanému

poskytnuté neboli, rozhodne mu bol úver charakteru ,,reúveru“ poskytnutý, čo sporné

s doposiaľ vykonaného dokazovania ani nebolo.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd sa nestotoţnil ani s právnym záverom

odvolacieho súdu, ţe nároky, z ktorých sú práva uplatňované boli, sú premlčané. Je pravdou,

ţe k tejto otázke ţalobca v jeho podaní zo dňa 1.10.2003 zaujal stanovisko, s ktorým sa

odvolací súd pri hodnotení otázky premlčania nevysporiadal.

Odvolací súd vo veci rozhodol a opätovne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a ţalobu zamietol.

4

V odôvodnení uviedol, ţe sa nestotoţnil s vysloveným názorom dovolacieho súdu

ohľadne otázky úveru resp. úverovej zmluvy, keďţe ide o absolútny obchod (§ 261 ods.

). Nevedno ako s právnym vzťahom, ktorý je nepochybne absolútnym obchodom

dovolací súd spája tzv. „zmluvnú voľnosť“ zmluvných strán. Touto zmluvnou voľnosťou

v podstate sa likvidujú znaky absolútneho obchodu. Zmluva, ktorá má znaky absolútneho

obchodu a za taký je zo zákona povaţovaná, svoje esenciálne zloţky meniť nemôţe, pretoţe

zmenou stráca znaky absolútneho obchodu. Medzi tieto zloţky patrí predovšetkým, kto s kým

zmluvu o úvere uzatvára, na aký účel sa poskytuje a spôsob splatenia, teda zánik úveru.

Nemení na tejto zmluve nič, ţe môţe dôjsť k zmene veriteľa, aj k zmene časovej splatnosti,

ale nie spôsobu splatenia. Ak tomu tak nie je, nejde o úverovú zmluvu so všetkými

dôsledkami.

Zákon však nepozná takú úpravu, ţe úver je moţné splatiť v tom istom peňaţnom

ústave novou úverovou zmluvou. Nielen, ţe taký postup nepozná zákon, ale ani interné

smernice ţiadneho peňaţného ústavu v Slovenskej republike taký postup nepoznajú. Pri

poskytnutí nového (akéhosi vyrovnávacieho) úveru nejde o úver, veriteľ neposkytuje finančné

prostriedky a dlţník ich nedostane do dispozície ,čo je základnou podmienkou úverovej

zmluvy, ale v skutočnosti ide o finančno – účtovné, neprípustné operácie majúce za následok

neprípustne účtovne zlikvidovať úver. A taký postup ustanovenia o absolútnom obchode

nepozná.

Dovolací súd otázku úverov poskytnutých koncom 80-tých rokov nevyhodnotil.

Podľa odvolacieho súdu s poukazom na ust. nie je jednoznačné pouţitie

, ale úprava podľa Hospodárskeho zákonníka mala porovnateľné

znaky absolútneho obchodu aj podľa .

Odvolací súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania zo strany ţalovaného z toho

dôvodu, ţe ţiadne právo, ţiadny nárok ţalobcovi nevznikol a premlčať sa môţe len existujúci

nárok (právo), preto sa námietkou premlčania ani zaoberať nemohol.

5

Ďalšou problematickou otázkou pre účastníkov, ako aj odvolacieho súd bol

uznávací prejav pojatý do zápisnice z 12.09.1996, kedy vyplývajúci záväzok z úverových

zmlúv mal uznať ţalovaný.

Predmetná zápisnica sa nedotýkala riešenia úverových vzťahov ţalobcu

a ţalovaného, ale riešila čosi iné. Ţalobca ani nebol účastníkom predmetného úkonu a táto

zápisnica mu nedávala nijaké práva a nebola pre neho právne záväzná. Nepochybne mohlo

dôjsť v rámci odčlenenia ţalovaného od jeho predchodcu, ale muselo by dôjsť k platne]

zmene úverovej zmluvy, alebo k pristúpeniu záväzku alebo jeho prevzatiu samozrejme za

súčinnosti ţalobcu. Uvedená zápisnica potrebné zákonné znaky a náleţitosti nespĺňa. V tomto

je jasná zákonná úprava a nemoţno pripustiť a povaţovať jednostranný výklad účastníka,

ktorému to vyhovuje za taký, na ktorom moţno zakladať bez ďalšieho jeho práva a to zvlášť

pri právnych vzťahoch, kvalifikovaných ako absolútny obchod.

Odvolací súd s postupom ţalobcu nesúhlasil, pretoţe kaţdý úver jeho vznik,

prípadne zánik, treba posúdiť podľa .Či bolo postupované tak, ako

pri absolútnom obchode malo byť postupované, to mohol preukázať len ţalobca, ktorý

neuniesol dôkazne bremeno, ktoré ho zaťaţovalo, a preto odvolací súd rozsudok zmenil

a ţalobu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie z dôvodu, ţe odvolací súd

sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 238 ods.1, 2 a 241 ods.2

písm . c) ).

Odvolací súd porušil ustanovenie ods. l ,

pretoţe porušil záväznosť rešpektovania právneho názoru dovolacieho súdu a konštatoval, ţe

právny názor dovolacieho súdu je v rozpore s .

Jeho právny názor nemá oporu v príslušných ustanoveniach .

Odvolací súd opätovne v odôvodnení svojho rozsudku č. k. -526

uvádza, ţe ,,reúver“ ako finančná operácia je neprípustný, pričom toto svoje konštatovanie

6

opiera jedine o ten fakt, ţe zákon takú finančnú operáciu neupravuje. V tejto súvislosti

poukazuje dovolateľ na , podľa ktorého kaţdý môţe

konať , čo nie je zakázané, t.j. v zmysle predmetného článku sa

uplatňuje zákonná úprava zmluvnej autonómie strán podľa § 2 ods.3, § 491 Občianskeho

zákonníka a a . Nemoţno teda dospieť k záveru, ţe banky takýto druh

úverov nemôţu poskytovať, ak ţiadne ustanovenie zákona takéto konanie nezakazuje.

Naopak takéto poskytovanie úverov zodpovedá zauţívaným pravidlám peňaţných ústavov.

Svedčí o tom aj opatrenie Národnej banky Slovenska z 3. marca 1995.

Zásada zmluvnej voľnosti je pritom jednou zo základných zásad Obchodného

zákonníka. Ustanovenie neupravuje bliţšie spôsob, akým sa majú peňaţné

prostriedky dlţníkovi poskytnúť a ponechávajú tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť.

Ţiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie

dlhu toho, komu sa poskytuje alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného,

predchádzajúceho úveru. Nie je pritom rozhodujúce, či predchádzajúci úver poskytol terajší

poskytovateľ úveru alebo niekto iný.

Nároky a z nich vyplývajúce práva ţalobcu nie sú premlčané s poukazom na

ust. , , 131d Hospodárskeho zák. a a to z nasledujúcich dôvodov,

ktoré ţalobca podrobne rozobral uţ v podaní zo dňa 1.10.2003 a v dovolaní zo dňa 31.1.2005

a ktorých sa v plnom rozsahu pridrţiava.

Taktieţ posúdenie otázky, či predmetný záznam, spĺňa náleţitosti uznania záväzku

nemá ţiaden vplyv na posúdenie otázky, či je nárok ţalobcu premlčaný. Preto ţalobcovi nie

je zrejmé, prečo sa touto irelevantnou otázkou odvolací súd zaoberal a prečo ju povaţoval za

„problematickú“.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti má ţalobca za to, ţe záznam z rokovania zo dňa

12.9.1996 spĺňa náleţitosti uznania dlhu. V zmysle ustanovenia , ak niekto

písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, ţe v uznanom rozsahu tento záväzok trvá

v čase uznania. V zázname z rokovania zo dňa 12.9.1996 je presne špecifikovaná výška

záväzku ţalovaného voči právnemu predchodcovi ţalobcu. Uznávací prejav je jasný

a zrozumiteľný a je vyjadrený slovným spojením „uznáva záväzok v plnej výške“. Zároveň je

7

záznam z rokovania podpísaný predsedom druţstva Ing. M. B., ktorý bol ako predseda

predstavenstva oprávnený za druţstvo. konať a podpisovať samostatne.

S poukazom na uvedené skutočnosti, najmä na skutočnosť, ţe odvolací súd

nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a zároveň vec po

právnej stránke posúdil nesprávne s poukazom na ustanovenie § 243b ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku navrhuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdiť

.

Ţalovaný sa nevyjadril k podanému dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej. republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníkom konania ( 240 ods.1 O. s .p.), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( 243a ods.1 O. s. p) dospel k záveru, ţe dovolanie je

prípustné v zmysle a opodstatnené.

V predmetnej veci Najvyšší súd SR ako súd dovolací unesením sp. zn.

zo dňa 30. mája 2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Odvolací súd v novom konaní vychádzal pri právnom posúdení veci v rozpore s

vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu, napriek tomu ,ţe v zmysle § 243d ods. 1

je pre neho záväzný a opätovne vec nesprávne právne posúdil a rozsudok prvého

stupňa zo dňa 13.05.2003 č.k. -361 zmenil a ţalobu zamietol.

Ako vyplýva z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia dovolacieho súdu je nesporné ,ţe

ţalobca a ţalovaný resp. ich právni predchodcovia ( právne nástupníctvo bolo preukázané)

uzavreli úverové zmluvy označené ako čiastkové úvery v znení dodatkov a to dňa

18.11.1996 –vo výške 1. 684 000 Kčs, 18.11.1996– vo výške 1 996 000 Kčs, 23.06.1988 –vo

výške 560 000 Kčs, 30.06.1988– vo výške 800 000 Kčs, 26.08.1987– vo výške 500 000 Kčs,

22.12.1988– vo výške 468 000 Kčs a úverové zmluvy č. 3/91 zo dňa 3.7. 1991 vo výške

4. 000 000 Sk, č. 3/95 zo dňa 28.09.1995– vo výške 25 000 000 Sk.

8

Úverové zmluvy uzavreté v roku 1986 aţ 1988, 1991 a nároky z nich vyplývajúce

ako aj lehoty pre uplatnenie práv je potrebné v zmysle , posudzovať

podľa Hospodárskeho zákonníka. Predmetné zmluvy boli uzavreté v zmysle zásad

stanovených v zákona č. 109/64 Zb. a a novely č. Zmluvné strany

si dohodli výšku úveru, účel na ktorý budú finančné prostriedky pouţité, spôsob jeho

čerpania, zročnosť úveru, výšku jednotlivých splátok a úrokovú sadzbu za nedodrţanie

zmluvných úverových podmienok. Taktieţ nie je sporné , ţe peňaţné prostriedky boli

poskytnuté na úverový účet dlţníka.

Úverová zmluva č. 3/95 bola uzavretá za účinnosti , a preto

tento právny vzťah a práva z neho vzniknuté sa spravujú týmto zákonom.

Predmetnou zmluvou bol dlţníkovi poskytnutý krátkodobý úver na krytie obeţných

prostriedkov vo výške 25 000 000 Sk ,na základe jeho ţiadosti zo dňa 21.9.1995( čl. I. bod1.).

Zmluvné strany si v článku II. bod 2.dohodli podmienky čerpania úveru tak, ţe poskytnutým

úverom bude splatený krátkodobý úver úverovej zmluvy č. 2/95 zo dňa 30.6.1995.

.

Odvolací súd zamietol ţalobu v celom rozsahu s poukazom na to, ţe zákon nepozná

takú právnu úpravu, ktorá by umoţňovala splatiť úver v tom istom peňaţnom ústave novou

úverovou zmluvou tzv. „ reúver“, pretoţe veriteľ reálne neposkytol finančné prostriedky

a dlţník ich nedostal do dispozície, čo je základnou podmienkou úverovej zmluvy. Odvolací

súd zamietol ţalobu však v celom rozsahu aj keď ostatnými úverovými zmluvami

nepochybne peňaţné prostriedky dlţníkovi boli poskytnuté.

Na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy č. 3/95 uzavretej v zmysle § 497

a nasl. sa nevyţaduje reálne čerpanie úveru dlţníkom. Naplnenie úverového vzťahu nie

je podmienené priamym plnením dlţníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na

jeho účet v peňaţnom ústave, ale poskytnutie peňaţných prostriedkov môţe mať aj formu

plnenia záväzkov dlţníka priamo jeho veriteľovi hotovostným lebo bezhotovostným stykom.

To znamená, ţe poskytnutie tzv. „reúveru“ neodporuje konsenzuálnemu charakteru tohto

zmluvného typu, čo bolo vyslovené aj dovolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí.

9

Takéto poskytovanie úveru peňaţným bolo v súlade s opatrením Národnej

banky Slovenska zo dňa 3.marca 1995 č. 71/1995 Z. z ( § 16 ) , kde sa pre účely kategorizácie

pohľadávok a podsúvahových záväzkov sa rozlišujú aj pohľadávky, ktoré vznikli banke

poskytnutím jedného alebo viacerých úverov dlţníkovi na uspokojenie iných, uţ skôr

vzniknutých pohľadávok

Ţalobca vo svojich podaniach zo dňa 1.10.2000, z 31.1.2005 a zo dňa 24. 6. 2008

( čl.378, 409,474, ) podrobne špecifikoval svoj uplatnený nárok, hlavne spôsob poskytnutia

úverov, výšku nesplatených úverov ich splatnosť a zaujal stanovisko k vznesenej námietke

premlčania uplatneného práva a plynutia lehoty s poukazom na ustanovenia Obchodného

zákonníka a Hospodárskeho zákonníka.

Odvolací súd v dôsledku odchýlenia sa od právneho názoru dovolacieho súdu

(243d ods.1O s .p. ) a nesprávneho právneho posúdenia veci (241 ods. 2 pís. c O. s. p). sa

náleţite nevysporiadal ani s otázkou premlčania a posúdenia opodstatnenosti uplatneného

práva v zmysle predloţených podaní ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej. republiky ako súd dovolací na základe uvedených

skutočností dovolaním napadnutý rozsudok podľa ust. 243b ods. 2 veta prvá O. s . p.

opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom právny názor súdu, ktorý

rozhodoval o dovolaní, je záväzný s poukazom na ust. 243d ods.1

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave. 31. marca 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.