Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ek/679/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: aMusevity, s. r. o., so sídlom Bieloruská 33, 821 06 Bratislava-Pod.Biskup., IČO: 46 897 623, právne zast.: Mgr. Richard Trusina, advokát, so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava-Nové Mesto, proti povinnému: MJVJ s.r.o., so sídlom Železničiarska 3185/10, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 178 043 o vymoženie 4.411,27 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 387EX 138/19 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2019 domáhal od povinného vymoženia 4.411,27 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn.: zo dňa 27.09.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.11.2018 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 20.05.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, ktorý ju vedie pod sp. zn.: 387EX 138/19 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného (návrh povinného doručený dňa 06.07.2019, doplnený návrh na zastavenie exekúcie dňa 10.03.2020). Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote (t.j. s odkladným účinkom)

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že namieta zákonnosť exekučného titulu, na základe ktorého sa táto exekúcia začala. V úvode poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „ v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku má povinný viacero právnych prostriedkov obrany a ochrany svojho postavenia, ktoré môže využiť vtedy, ak v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí sa vyskytnú absolútne alebo relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov. K takým právnym prostriedkom patria návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť (jej vykonávanie)." Ďalej povinný poukázal na ustanovenia zo Podľa zákona o upomínacom konaní: Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente)." Podľa zákona o upomínacom konaní: Ak žalovanému nemožno

doručovať podľa odseku 2. platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu." Podľa zákona o upomínacom konaní: „Platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú." Podľa zákona o upomínacom konaní: ..Ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomia vyzve ho. aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa ." Podľa zákona o upomínacom konaní: Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa platobný rozkaz zrušuje a konanie sa zastavuje. V takom prípade platí že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a o náhrade trov sa nerozhoduje." Podľa zákona o upomínacom konaní: „Ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa . súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.“ Ďalej na ustanovenia zákona ustanovenia zákona o - Governmente: Podľa písm. 1) zákona o e-Governmente; „Na účely tohto zákona sa rozumie elektronickou schránkou elektronické úložisko, v ktorom sú uchovávané elektronické správy a notifikácie." Podľa zákona o e-Governmente; „Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk " Podľa zákona o e-Governmente: Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta ďalej len „prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi." Podľa , zákona o e-Governmente: Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na Podľa , zákona o e-Governmente: „Ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) sa nepoužije, ak orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné: to neplatí, ak osobitný predpis neumožňuje vylúčiť účinky náhradného doručenia. Ďalej vybrané ustanovenia z : Podľa : „Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu doručuje súd písomnosti: a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri." Podľa : „Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd." Podľa : Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa . písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie."(toto ustanovenie sa na upomínacie konanie nevzťahuje).Oprávnený ďalej uvádza, že na základe právneho posúdenia vyššie citovaných zákonných ustanovení platí, že upomínacie konanie je osobitným konaním rozhodovania o peňažných nárokoch žalobcov, ktorého prednosťou má byť rýchlosť konania. Upomínacie konanie vychádza z koncepcie elektronického podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov. Ich forma umožňuje automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo má značný vplyv na urýchlenie konania, ktoré možno iniciovať len elektronicky. Upomínacie konanie bude teda vytvárať elektronickú alternatívu na uplatnenie si svojho peňažného nároku popri už upravenom režime platobného rozkazu v . Ďalej povinný uvádza, že cieľom zákonodarcu pri zavedení tzv. upomínacieho konania však nebolo vydávanie platobných rozkazov neprevzatých žalovanými, ale len zrýchlenie celého konania. Nie je možné v tejto osobitnej forme konania predpokladať, že by sa zákonodarca chcel odkloniť od ustanovenia a , ktoré v prípade vydávania platobných rozkazov vyslovene vylučujú uplatnenie náhradného doručenia, pričom v prípade nemožnosti doručenia vydaného platobného rozkazu platí, že súd je povinný takto vydaný platobný rozkaz zrušiť. Prvou podmienkou úspešného doručenia je podmienka, že ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dokument sa považuje za doručený dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke. Druhou podmienkou je márne uplynutie úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Následne tu však nastupuje ustanovenie zákona o e-Governmente. Toto ustanovenie okrem výnimky určenej v zákona o upomínacom konaní, ktoré vyslovene konštatuje vylúčenie náhradného doručovania

v upomínacom konaní} jasne definuje, za akých podmienok nemôže dôjsť k uplatneniu ustanovenia § 32 ods. 5, písm. b) zákona o e- Governmente. Tu sú popísané podmienky, ktoré použitie § 32 ods. 5 psím. b) zákona o e- Governmente vylučujú, a to neúčinnosť doručenia elektronického dokumentu resp. vylúčenie náhradného doručovania. Na základe vyššie uvedených skutočností namieta zákonnosť vydania napadnutého exekučného titulu. Tento exekučný titul bol napriek reálneho nedoručenia do dispozície žalovaného, jeho reálneho neprevzatia a neoboznámenia sa s jeho obsahom, vydaný s uplatnením fikcie doručenia márnym uplynutím lehoty na jeho prevzatie. Povinný konštatuje, že konajúci Okresný súd Banská Bystrica, majúc vedomosť o tom, že žalovaný predmetný elektronický dokument neobdržal a teda že tento bolo nutné vyhodnotiť ako nedoručený, vo veci vydal napadnutý exekučný titul, bez toho, aby sa pokúsil vydaný exekučný titul doručovať aj do poštovej schránky žalovaného. Na základe uvedeného považuje vydaný exekučný titul za nezákonný. Nemôže byť brané na jeho ťarchu, ako povinného, že Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol nezákonne, keď vydal rozhodnutie o platobnom rozkaze bez toho, aby bol tento platobný rozkaz našej spoločnosti účinne doručený. Povinný tvrdí, že sa nemohol voči platobnému rozkazu efektívne a včas brániť a uplatniť tak svoje zákonné procesné práva. Týmto spôsobom doručenia exekučného titulu bola jemu odňatá možnosť konať pred súdom za súčasného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. „Okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.07.2000: „Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či im predchádzalo, alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať.....“ Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach opakovane konštatoval, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je súčasťou „prípravnej" fázy exekučného konania. Toto poverenie nemá priame právne účinky voči osobe povinného, nie je rozhodnutím vo veci samej a nezakladá prekážku res iudicata pre posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v neskorších štádiách (fázach) exekučného konania. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže v zmysle § 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku začať vykonávať exekúciu viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , (190/2014). Samozrejme, ide len o „predbežné" závery prijaté v „prípravnej fáze" v rámci postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré môže (a v niektorých prípadoch aj musí) exekučný súd neskôr prehodnotiť. Exekučný súd je totiž počas celého exekučného konania povinný skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo52/2010,2 Cdo 269/2012, 3 Cdo , , a ). Na záver vyššie uvedeného sa povinný domáha, aby exekučný súd v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil. Dňa 05.03.2020 povinný doplnil návrh na zastavenie exekúcie o nasledovné skutočnosti. Povinný predkladá tunajšiemu súdu zmluvu o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 12.01.2017. Predmetom tejto Zmluvy bol záväzok oprávneného, ako poskytovateľa účtovných služieb, poskytovať ich spoločnosti vedenia účtovníctva v zmysle o účtovníctve v znení neskorších predpisov, za čo bola spoločnosť povinná zaplatiť povinnému odmenu vo výške 100,- Eur + DPH za príslušný kalendárny mesiac. Práve z obsahu tejto Zmluvy priamo vyplýva, že nie je možné, aby povinnému, ako poskytovateľovi účtovných služieb vznikla voči našej spoločnosti pohľadávka v takej výške, v akej si ju tento zjavne neoprávnene uplatnil voči ich spoločnosti cestou exekučného titulu Na záver poukazuje, že v návrhu oprávneného na vydanie platobného rozkazu totiž oprávnený uplatnil svoje peňažné nároky na základe 2 faktúr, a to na základe faktúry zo dňa 23.06.2018 (na sumu 3.617,30 Eur) a faktúry zo dňa 22.07.2018 (na sumu 1.095,41 Eur). Tvrdí, že je pritom absolútne vylúčené, aby oprávnený fakturoval ich spoločnosti po mesiaci také vysoké čiastky v tisíckach eur, keď mesačná odmena bola nastavená na hodnotu 100,- Eur + DPH. Povinný tvrdí, že žiadne iné služby im pritom oprávnený neposkytoval. Na záver povinný poukázal na nález Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. -15: „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr, aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by holo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu." Na základe vyššie uvedeného sa povinný domáha, aby exekučný súd v zmysle ustanovenia

Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil, nakoľko exekučný titul, na základe ktorého bola začatá táto exekúcia je vydaný na základe neoprávnene vystavených účtovných dokladov oprávneného, ktoré sú v absolútnom rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a rozsahom služieb poskytnutých zo strany oprávneného pre ich spoločnosť.

5. Oprávnený uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie od povinného považuje účelovo pospájaný. Tvrdí, že povinný z kontextu povytrhával, paragrafové znenia, ktorými sa „dopracoval" k želanému výsledku. V tejto veci poukazuje na znenie a má za to, že argumentácia znením neobstojí, a to i v kontexte s citovaným ustanovením - „.....Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky....." Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že počnúc dňom 01.07.2017 sú všetky právnické osoby zapísané v Obchodnom registri povinné mať aktivovanú elektronickú schránku, ak si ju neaktivovali samy, je im aktivovaná automaticky. Ďalej oprávnenému z podania povinného nie je známe, či tento nebol oboznámený s platobným rozkazom a žalobným návrhom preto, že štatutárny orgán, prípadne osoba poverená štatutárnym orgánom, nekontroluje pravidelne túto schránku, prípadne účelovo „nepreberá" písomnosti od určitých odosielateľov. V každom prípade má za to, že akékoľvek konanie, či nekonanie povinného, je v tomto prípade, z pohľadu oprávneného, irelevantné.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz súd odošle žalobca žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.5)

11. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.

12. Podľa § 29 ods. 2 Zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.

13. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

14. Podľa § 60e zákona o e-Governmente, ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie

15. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrením oprávneného.

16. Exekučnými titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní - Okresným súdom Banská Bystrica. Nakoľko uvedené rozhodnutia je spôsobilými exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.

17. Hlavným dôvodom (dôkazné bremeno je výlučne na povinnom) podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je tvrdenie, že exekučný titul mu nebol doručený a tým nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd k tvrdeniu povinného uvádza to, že exekučný titul mu bol doručený do elektronickej schránky a nie do vlastných rúk, tak ako to pre účinné doručenie ustanovuje . Predmetný exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní podľa zákona o upomínacom konaní. Postup akým súd doručuje platobný rozkaz závisí od skutočnosti, či povinný má, alebo nemá aktivovanú elektronickú schránku. Prednosť má elektronické doručovanie, preto súd pri zistení aktivovanej elektronickej schránky žalovaného pri doručovaní platobného rozkazu s prílohou postupuje podľa ustanovenia tohto o e- Governmente. Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim upravený v a nasledujúcich zákona o e-Governmente. Tento spôsob komunikácie plne nahrádza klasický spôsob doručovania dokumentov v listinnej podobe. Právna úprava zákona o-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožňuje súdu doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk elektronicky aj s využitím tzv. náhradného doručenia (fikcie doručenia). Súd pre úplnosť k aktivácii elektronických schránok právnických osôb poznamenáva, že v zmysle prechodného ustanovenia k úpravám účinným do 31. decembra 2016 zákona o e-Governemnte dňom 30. júna 2017 skončilo prechodné obdobie aktivácie elektronických schránok na doručovanie. Aktivácia elektronických schránok, teda proces umožňujúci využívanie elektronických schránok na prijímanie úradných rozhodnutí pre právnické osoby začal priamo zo zákona bez potreby akéhokoľvek úkonu zo strany majiteľa elektronickej schránky, keďže proces ich aktivácie je zabezpečený priamo správcom modulu elektronických schránok, teda Úradom vlády Slovenskej republiky. Pri procese aktivácie je potrebné rozlišovať dva termíny povinnej aktivácie v závislosti od povinnosti zápisu právnickej osoby do obchodného registra. Elektronická schránka právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná do obchodného registra sa teda aktivovala na doručovanie prvým prístupom osoby oprávnenej do elektronickej schránky alebo najneskôr do 01.07.2017 aj za predpokladu, že sa v období do 01.07.2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlásil. Teda od 01.07.2017 právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, prijímajú rozhodnutia v elektronickej forme s rovnakým právnym účinkom ako keby boli doručované v listinnej podobe prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky, pričom elektronické doručovanie sa uskutočňuje v režime obyčajného doručovania alebo

doručovania do vlastných rúk. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za preukázané, že platobný rozkaz, ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom, bol povinnému spolu s prílohou doručovaný elektronicky, do jeho aktívnej elektronickej schránky. Z elektronickej doručenky vyplýva, že súd predmetný exekučný titul doručoval do vlastných rúk s fikciou doručenia. Z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.: ďalej vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa 27.09.2018 11:41:13. Tieto dokumenty boli povinnému k dispozícii počas 15 dní - lehota, ktorá začala plynúť deň nasledujúci pod dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že vzhľadom na možnosť tzv. náhradného doručenia, je obsah elektronickej zásielky adresátovi (povinnému) sprístupnení aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že márnemu uplynutiu lehoty na doručenie platobného rozkazu s prílohou došlo dňa 15.10.2018 o 00:31 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, čím súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený, právoplatný a vykonateľný. V tomto prípade nakoľko sa jedná o právnickú osobu je na mieste poukázať aj na starú rímsku zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), z ktorej vychádza právny poriadok Slovenskej republiky, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

18. V zmysle ďalších námietok povinného je negatívny postoj k predmetnému exekučnému titulu, namietanie nepravdivého skutkového stavu veci za súčasného zatajenia významných skutkových okolností (ako napr. zatajenie faktu, že faktúru č.1800100420 na sumu 1.095,41 Eur oprávnenému v celom rozsahu vrátil ako faktúru vystavenú neoprávnene, služby, ktoré mu nikdy neboli poskytnuté, vystavenie účtovných dokladov oprávneného, ktoré sú v absolútnom rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a rozsahom služieb poskytnutých zo strany oprávneného pre ich spoločnosť a iné.....) Z ohľadom na tvrdenia povinného súd uvádza, že uvedené námietky, ktoré predložil povinný exekučnému súdu na rozhodnutie mali byť reflektované „v základnom konaní“, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, nie vo „fáze exekúcie“. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, na ktoré poukazuje povinný prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1. Dôvody povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie (resp. len jeho nesúhlas so samotným exekučným titulom) sa týkajú postupu a úkonov súdu v základnom konaní, t.j. v konaní ktoré predchádzalo exekučnému konania a výsledkom ktorého bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu v tomto exekučnom konaní. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne iné skutočnosti okrem svojho negatívneho postoja a nesúhlasu k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Exekučný súd má za to, že v štádiu exekučného konania sú námietky smerujúce voči povinnosti uloženej v exekučnom titule irelevantné. Vzhľadom k tomu je aj predmetné exekučné konanie vedené dôvodne. V priebehu doteraz vedeného exekučného konania nebolo preukázané, že by mohlo dôjsť k zrušeniu alebo zmene exekučného titulu. Povinný v exekučnom konaní spochybňuje exekučný titul, resp. podmienky za ktorých bol vydaný, pričom tieto skutočnosti mal možnosť uviesť už v základnom konaní. Ak toto právo nevyužil, resp. využil ale nebolo rozhodnuté v jeho prospech, potom je exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Účelom tohto exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Ďalej súd uvádza, že exekúcia sa v súčasnosti vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, je spravovaná dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a povinný nepreukázal, že by v danej exekučnej veci bol dôvod, pre ktorý by bolo možné vedenú exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil žiadne dôkazy, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu. Súd ešte pre úplnosť dodáva, že jedným zo základných predpokladov, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným viesť exekúciu, je samotná existencia rozhodnutia t.j. vykonateľné rozhodnutie. Legitímny a zákonný dôvod na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, by odpadol v prípade zrušenia exekučného titulu, čo však nie je v kompetencii exekučného súdu. K doplnenému návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10.03.2020 súd uvádza, že

nepozná inštitút - doplnenia k návrhu na zastavenie exekúcie a treba ho posudzovať ako návrh neskôr podaný čo však nič nemení na skutočnosti ako súd rozhodol.

19. Záverom súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

21. Súd o trovách exekučného konania nerozhodoval, nakoľko oprávnený si ich za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a povinný úspech v konaní nemal.