Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1359-2023.pdf
PDF · 139.11 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1359/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 proti povinnému: A. B., predtým C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 80,86 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, sp. zn. 126EX 342/2023, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 24,92 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.05.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 80,86 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Up/560/2019 zo dňa 15.8.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 21.06.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Exekútorského úradu Javorová 7, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 126EX 342/2023 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Tunajšiemu súdu bol dňa 31.10.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Keďže exekučný súd nie je, resp. nemá byť adresátom návrhov na zastavenie exekúcie, súd v súlade s exekučným poriadkom sa majú doručovať súdnemu exekútorovi, súd dňa 31.11.2023 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie postúpil súdnemu exekútorovi na postup v súlade s § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor dňa 27.12.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 21.06.2023 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 29.06.2023, čo je preukázané aj listinnou doručenkou v spise. Dňa 30.10.2023 bol návrh na zastavenie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.10.2023 odôvodnil tým, že nesúhlasí s vedením exekúcie a navrhuje ju zastaviť z dôvodu, že nie je vykonateľný exekučný titul. V tejto veci poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, zahŕňajúc okresné ako aj krajské súdy, a to vyčerpávajúcim spôsobom prepísaním odôvodnenia rozhodnutí (týchto) súdov rozoberajúce (o.i.) dokazovanie doručenia (listinnej
zásielky) fyzickej osobe, a to v nadväznosti na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom oprávneného. Povinný rovnako namietal možnosť doručenia upovedomenia o začatí exekúcie tzv. „fikciou“, kedy sa upovedomenie o začatí exekúcie nedoručí povinnému priamo do vlastných rúk. Poukazujúc na (ďalšie) rozhodnutia súdov Slovenskej republiky argumentoval nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie oprávneného. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie rovnako uviedol, že navrhuje zastaviť exekúciu z dôvodu odňatia ústavných práv v súlade s článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože nemá byť vykonateľným po formálnej stránke. Súdom udelené poverenie tak má byť v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na ustanovenie § 53c zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, článok 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv, ako i na ustanovenia Exekučného poriadku upravujúce dôvody zastavenia exekúcie súdom. Uviedol, cit.: „Po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to: návrhom Oprávneného na vykonanie exekúcie Oprávnený porušil zákonnú povinnosť - podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy, ktoré exekútorovi vznikli a ktoré sú predmetom exekúcie, postúpenie pohľadávky je neplatné“. Súd požiadal o zastavenie exekúcie, pretože tu sú okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvodu, pre ktoré je exekúcie neprípustná. Rovnako uviedol, že súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Povinný namieta aj trovy a úroky. Vzhľadom na uvedené povinný žiada súd o zastavenie exekúcie.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý nesúhlasí so zastavením exekúcie Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Nie je v právomoci exekučného súdu preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.02.2009, sp. zn. 20 Cdo 2041/2007). Exekučný súd nie je oprávnený zrušiť, resp. zmeniť exekučný titul, resp. inak na neho neprihliadať. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, ale je to konanie v ktorom sa plnenia priznané exekučným titulom vymáhajú. Pokiaľ povinná chce zvrátiť tieto účinky a žiada preskúmať konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže tak urobiť v rámci exekučného konania, ale len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. mal ich uskutočniť v rámci riadnych opravných prostriedkov v konaní, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu tak, aby predmetný exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučným titulom v predmetnom konaní je platobný rozkaz sp. zn. 13Up/560/2019 zo dňa 15.8.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 4.9.2019, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. V súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Upomínacie konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul je skrátenou formou súdneho konania. Platobný rozkaz v upomínacom konaní je vydaný na základe návrhu veriteľa (v exekučnom konaní oprávneného). Dlžník (v exekučnom konaní povinný), sa voči takémuto platobnému rozkazu môže brániť, a to podaním odporu. V prípade, že dlžník (povinný) voči platobnému rozkazu v stanovenej lehote nepodá odpor, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť. Podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý sa naopak platobný rozkaz zrušuje. Len pre úplnosť dodávame, že podľa § 10 ods. 1 zákona o upomínacom konaní nedoručenie platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní by malo za následok pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Pokiaľ by teda platobný rozkaz nebol riadne doručený, nemohla by byť vyhotovená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá však v predmetnom konaní bola vyhotovená. Uvádzame tiež, že povinný väčšiu časť svojho návrhu na zastavenie exekúcie odôvodňuje vo vzťahu k zmluve o úvere, čo je zmätočné, nakoľko vymáhaný záväzok vyplýva zo zmluvy č. XXXXXXXXXX (pôvodne uzatvorenej so Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469). Medzi Slovak Telekom a povinným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku. Na základe tejto zmluvy bol povinnému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa s povinným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Dňa 4.7.2018 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca, a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, zapísaná OR OS Bratislava I, odd.: Sa, vložka č.: 6058/B, Ing. Marek Reguli - člen predstavenstva (ďalej aj ako „BENCONT COLLECTION, a.s.“), ako postupník, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., nadobudla pohľadávku s príslušenstvom č. zmluvného vzťahu 3078148102. Nakoľko povinný
neplnil svoje záväzky na základe vystavených splatných faktúr, bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu. Na základe vyššie uvedeného má oprávnený za to, že dôjde k zastaveniu exekúcie, ak povinný v konaní o návrhu na zastavenie unesie dôkazné bremeno na preukázanie právnych skutočností, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Oprávnený žiada exekučný súd, aby rozhodol o ďalších trovách právneho zastúpenia v exekučnom konaní a zaviazal na ich úhradu povinného.
6. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
17. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
18. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 27.10.2023, teda po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 29.06.2023. Posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na piatok dňa 14.07.2023. 15 dňová lehota by bola zachovaná, keby podanie povinného - návrhu na zastavenie exekúcie bolo odovzdané na poštovú prepravu najneskôr dňa 14.07.2023 (piatok). Vzhľadom na uvedené je potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie posudzovať v zmysle § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý nemá odkladný účinok a v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietku musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na koncentráciu konania, ktorá vyplýva z § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, súd nemôže prihliadnuť na námietku, pokiaľ je podaná v neskôr podanom návrhu (po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie).
19. Okrem návrhu na zastavenie exekúcie do uplynutia 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia, môže povinný podávať návrhy na zastavenie exekúcie aj neskôr, až do okamihu zastavenia exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
20. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Súd napriek uvedenému považoval za potrebné zaoberať sa aj dôvodmi namietnutými v návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
22. Na dôvažok súd uvádza, že povinný sa nesprávne domnieva, že upovedomenie o začatí exekúcie nemožno doručiť fikciou, in concreto zverejnením v obchodnom vestníku. Toto „náhradné“ doručenie normatívne upravuje § 61b ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno v prípade nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk doručiť upovedomenie o začatí exekúcie jeho zverejnením v obchodnom vestníku. Uvedené je pritom logickým následkom nemožnosti dorečnia upovedomenia povinnému do vlastných rúk a plne v súlade so základnými princípmi ako aj účelom exekučného konania. V prípade, ak by sme dospeli totiž k záveru, že upovedomenie o začatí exekúcie možno povinnému doručiť len do jeho vlastných rúk, kedy akákoľvek iná (náhradná) forma doručenia je vylúčená, dospeli by sme do
absurdných záverov, kedy povinný by sa prebratiu zásielky mohol (aj úspešne) vyhýbať, teda zásielku by neprevzal a rovnako tak by ani výkon exekúcie samotnej začať nemohol. Bol by tak de facto zmarený nielen výkon exekúcie, no exekučné konanie ako také, a teda aj možnosť opraveného sa úspešne domôcť vymoženia pohľadávky. Povinný sa správne domnieva, že s doručením upovedomenia o začatí exekúcie sa spája viacero právnych následkov, ktoré majú podstatný vplyv na práva dotknutej osoby (povinného), o.i. aj plynutie lehôt. Zo strany povinného je tak nevyhnutné pristupovať k preberaniu (či nepreberaniu) zásielok od súdneho exekútora s náležitou obozretnosťou, plne si byť vedomý právnych následkov prípadného neprevzatia uvedenej zásielky a prípadné zmeny v pobyte náležite hlásiť dotknutým orgánom v súlade so zákonom o hlásení pobytu občanov. Súd mal v predmetnom smere za preukázané, že povinný sa v zmysle vykonaných lustrácii na adrese svojho trvalého bydliska zdržuje, resp. by sa zdržovať mal, pričom poverený súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie adresoval povinnému na uvedenú adresu, no tá nebola v odbernej lehote prevzatá. Ergo súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zverejnil v obchodnom vetníku tak, ako súd už vyššie poukázal. V neposlednom rade súd dáva povinnému do pozornosti, že súd disponuje doručenkou od upovedomenia o začatí exekúcie, kedy tá je v rozsahu, v akom obsahuje výsledok doručenia či nedoručenia, za verejnú listinu, skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).
23. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 105 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.
25. Podľa § 107 ods. 1 CSP doručujúcim orgánom je a) poštový podnik, b) súdny doručovateľ.
26. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
27. Podľa § 9 ods. 1 ZoUK platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.
28. Podľa § 9 ods. 1 a 2 ZoUK žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.
29. Podľa § 9 ods. 3 ZoUK platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.
30. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn.: 5 M Cdo 8/2008: „Doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“
31. Podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.03.2016, sp. zn.: 43CoE/45/2016: „Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je
vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. V prípade, že účastník namieta správnosť vyznačenia doložky vykonateľnosti (potvrdenia o vykonateľnosti) je povinný svoje tvrdenia preukázať.“
32. Povinný sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že mu exekučný titul nebol nikdy doručený, v dôsledku čoho má absentovať formálna stránka jeho vykonateľnosti. Súd preto nahliadol do súdneho spisu 13Up/560/2019, z ktorého zistil, že platobný rozkaz spolu s prílohami, bol žalovanému (povinnému) doručovaný prostredníctvom poštového podniku na adresu D. XX, XXX XX E. pod podacím číslom: F.. Exekučný titul si povinný prevzal dňa 19.08.2019. Exekučný titul bol povinnému riadne doručený do vlastných rúk v súlade s ustanovením § 9 ods. 3 ZoUK. Je potrebné zdôrazniť, že povinný mal vedomosť o existencii uvedeného platobného rozkazu, ktorý je podkladom pre vedenie exekúcie v tomto konaní a mohol podať odpor v lehote do 15 dní od jeho doručenia.
33. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
34. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal aj trovy exekúcie. Novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zanikol, a súd nemal povinnosť o nej rozhodovať. Výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 7 ods. 1, 2, § 21 ods. 3, § 23 uvedenej vyhlášky). Na základe uvedeného súd považoval námietku povinného proti trovám exekúcie súdneho exekútora za nedôvodnú.
35. Povinný namieta aj príslušenstvo v predmetnej exekúcii. Súd k úrokom uvádza, že úroky z omeškania sú v návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s exekučným titulom. Súd na záver uvádza, že civilné sporové konanie sa rozpadá na dva samostatné úseky, a to na konanie nachádzacie a konanie vykonávacie (exekučné). V rámci nachádzacieho konania súd rozhoduje o spore, ktorý vznikol medzi jeho účastníkmi a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti je exekučný titul. Pokiaľ sa účastník takéhoto nachádzacieho konania domnieva, že rozhodnutie nie je správne, eventuálne spravodlivé, môže sa domáhať svojej ochrany opäť len v konaní nachádzacom (v danom prípade konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktoré je vedené pod sp. zn. 13Up/560/2019) a to využitím opravných prostriedkov (riadnych alebo mimoriadnych), ktoré mu zákon poskytuje. Pokiaľ takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a stane sa vykonateľným, môže sa oprávnený účastník domáhať vynútenia splnenia judikovanej povinnosti v exekučnom konaní, ktoré je však konaním samostatným. To v praxi znamená, že exekučný titul je predpokladom pre nariadenie exekúcie, nie je však predmetom prieskumu (posudzovania jeho správnosti alebo nesprávnosti) zo strany exekučného súdu. Exekučný titul potom exekučný súd nepreskúmava z hľadiska jeho vecnej správnosti, keďže vykonávacie konanie je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným (exekučný súd nie je ani súdom odvolacím, a ani dovolacím). Z uvedeného teda vyplýva, že povinným namietané skutočnosti, sú skutočnosti, ktoré povinný mal a mohol namietať počas základného konania.
36. Súd sa zaoberal aj námietkou povinného ohľadom výšky trov oprávneného vo výške 66,47 eur v návrhu na vykonanie exekúcie. Výška trov vzhľadom na výšku oprávnenej pohľadávky nie je v rozpore s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. Súd spätným výpočtom zistil, že vychádzajúc z istiny vo výške 80,86 eur má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,97 eur, pozostávajúce z dvoch polovičných úkonov (prevzatie zastupovania a podanie návrhu na vykonanie exekúcie), spolu vo výške 16,60 eur (2 x 8,30 eur) a dvoch režijných paušálov za rok 2023, spolu vo výške 25,04 eur (2 x 12,52 eur) + 20% DPH (8,33 eur).
37. Jedným z nedostatkov predmetnej exekúcie má byť aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného.
38. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
39. Procesné podmienky nie sú síce zákonom výslovne definované, dajú sa však vyvodiť z jednotlivých ustanovení CSP. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania (§ 61 a nasl. CSP) a iné.
40. Súd k námietke povinného, ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v prvom rade uvádza, že povinný namietal jednu z podmienok, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť tzv. „procesné podmienky“, a tieto je súd povinný ex offo skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania.
41. Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
42. Po preskúmaní dokumentov, ktoré boli prílohou návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu mal súd za preukázané, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola postúpená z právneho predchodcu oprávneného na oprávneného, a to v čase pred vydaním exekučného titulu, tzn. že táto skutočnosť bola zohľadnená už v exekučnom titule. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučný súd v rámci exekúcie skúma len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Preto ak povinný namieta nedostatok vecnej legitimácie oprávneného, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a aj táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní.
43. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok, súd postupoval v súlade s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého cit.: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má
pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu“.
44. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že v zmysle vyššie citovaného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, je exekučný súd povinný ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a vád, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní v štádiu vykonávacieho konania len v tom prípade, ak bol platobný rozkaz v základnom konaní, resp. upomínacom konaní, vydaný vyšším súdnym úradníkom. Platobný rozkaz bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Up/560/2019 súd zistil, že žalobca (oprávnený) sa domáhal od žalovaného (povinného) zaplatenia sumy 80,86 eur s príslušenstvom. Súd z obsahu predmetného spisu mal za preukázané, že oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd zároveň preskúmaním predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok dospel k záveru, že táto neodporuje zákonu a nepredstavuje ani povinným tvrdenú nekalú obchodnú praktiku, pričom jej uzavretím medzi zmluvným stranami nedošlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa (povinného). Súd uvádza, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a povinným je prirodzeným a zákonným spôsobom ako môže veriteľ postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka na inú osobu, pričom v tomto konkrétnom prípade uvedené nejakým spôsobom neovplyvnilo a ani nemohol ovplyvniť správanie sa povinného ako spotrebiteľa. V ďalšom súd uvádza, že v základnom konaní sa oprávnený ako žalobca domáhal od povinného ako žalovaného zaplatenia sumy 80,86 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“) zo dňa 25.04.2014. Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému (povinnému) aktivovaný program služieb. Právny predchodca oprávneného sa so žalovaným (povinným) dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Právny predchodca oprávneného podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému (povinnému) služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 15.04.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 16,22 eur s lehotou splatnosti 03.05.2016. Faktúra zo dňa 15.05.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 21,21 eur s lehotou splatnosti 03.06.2016. Faktúra zo dňa 15.06.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 43,43 eur s lehotou splatnosti 04.07.2016. Žalovaný (povinný) si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi oprávneného vystavené faktúry, pričom právny predchodca oprávneného ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný bol s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Pokiaľ ide o zmluvu exekučný súd má za to, že táto obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle právnych predpisov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Rovnako exekučný súd z obsahu predmetnej zmluvy nezistil, že by táto obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti s touto spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd zároveň dodáva, že oprávnený v postavení žalobcu sa v základnom konaní domáhal len vymoženia sumy, ktorý poskytol povinnému ako žalovanému, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, náhradu trov konania vo výške 79,86 eur a to bez akýchkoľvek iných poplatkov. Keďže exekučný súd nevzhliadol taký nárok uplatnený v základnom konaní, ktorý by mal pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, pričom súd zároveň nevzhliadol ani rozpor uplatneného nároku v základnom konaní s dobrými mravmi, argumentáciu povinného v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie preto považoval v uvedenom smere za nedôvodnú.
45. Exekučný súd dáva do pozornosti Uznesenie ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23.11.2023, cit.: „ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej podmienky, ktorá nemala vplyv na výšku v exekúcii proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky neboli zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu
a spravodlivé súdne konanie či požiadavky vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že po preskúmaní zmluvy, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, nevzhliadol také neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok a jeho výšku. Súd preto vyhodnotil tvrdenia povinného ako nedôvodné.
46. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že boli porušené jeho ústavné práva a únijné práva. Ak súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh dôjde k záveru, že návrh je dôvodný a sú splnené ostatné procesné podmienky, vydá poverenie na vykonanie exekúcie podľa § 55, teda pridelí vec náhodným výberom súdnemu exekútorovi a toho poverí vykonaním exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie následne doručí poverenému súdnemu exekútorovi a o vydaní poverenia upovedomí oprávneného. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť exekučného súdu doručovať poverenie na vykonanie exekúcie inej osobe ako poverenému súdnemu exekútorovi, teda ani povinnému. Vo fáze rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu a pripojených príloh. Exekučný súd pritom nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 185 – 211 CSP, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane k nemu pripojených príloh. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie návrhu na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018). Na základe vyššie uvedeného považuje súd námietky povinného ohľadne porušenia jeho ústavných práv, či únijného práva pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie za nedôvodné.
47. Súd ďalej konštatuje, že povinný namieta skutočnosti, ktoré mohol namietať už v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť, nakoľko je nedôvodný a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie.
48. Súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011).
49. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
50. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani
z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol (výrok I.).
51. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
52. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
53. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
54. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
55. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
56. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
57. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní. Má sa za to, že oprávnený bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný.
59. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný a voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaným stanoviskom k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky má oprávnený, resp. jeho právny zástupca voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré účelne vynaložil v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 24,92 eur, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 80,86 eur (1 polovičný úkon vo výške 8,30 eur + režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur + 20 % DPH t.j. 4,16 eur) (výrok II.). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
60. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie povinný žiadal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech a trovami povinného podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku sú len výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom povinný v exekučnom konaní nie je právne zastúpený, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.