Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: RNDr. Juraj Novák - PIKER, s miestom podnikania Agátová 3376/1, Trnava, IČO: 14 119 838, zastúpený: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanému: Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I. XXXX/XX, O., zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, so sídlom Klincová ul. 35, Bratislava, o zaplatenie sumy 117.170,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -288 zo dňa 21. novembra 2019 vo výroku II. a III., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. -288 zo dňa 21. novembra 2019 vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. -288 zo dňa 21. novembra 2019 rozhodol tak, že v konaní ďalej pokračuje (výrok I.), konanie zastavil (výrok II.), žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % (výrok III.) a žalobcovi RNDr. Juraj Novák - PIKER, Agátová 3376/1, Trnava, IČO: 14 119 838 vrátil súdny poplatok za návrh vo výške 6.959,70 eura cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto výroku (výrok IV.).

2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vo výroku I. odôvodnil odkazom na ustanovenie a zistenie, že na základe výzvy súdu prvej inštancie bolo Okresnému súdu Komárno dňa 14.06.2019 oznámené Okresným súdom Bratislava II, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. nebolo doposiaľ skončené, lebo spis od 06.06.2019 je na Najvyššom súde SR z dôvodu dovolania. Oznámením zo dňa 03.10.2019 Okresný súd Bratislava II oznámil, že konanie sp. zn. nebolo doposiaľ právoplatne skončené z dôvodu podaného dovolania. Súd prvej inštancie šetrením v konaní pod sp. zn. zistil, že konanie vedené vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňom 01.04.2019. Vzhľadom na túto skutočnosť dôvod na prerušenie konania odpadol a súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Následne súd prvej inštancie poukázal na , a , majúc pritom za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory medzi stranami vzniknuté z právnych vzťahov vyplývajúcich z uznania pohľadávok, vrátane sporov o platnosť zmluvy, výklad alebo zrušenie bude riešiť Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave. Na základe žaloby žalobcu podanej na Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť pohľadávku 117.170,53 eura s príslušenstvom. V súčasnosti stále prebieha aj exekúcia voči žalovanému na vymoženie tejto

pohľadávky v konaní vedenom pod sp. zn. o zaplatenie 117.170,53 eura, vedená súdnym exekútorom JUDr. Iveta Ailerová, Exekútorský úrad Levice, J. Bottu 21, Levice pod sp. zn. EX 900/2009 na základe poverenia súdu č. 5401*032256 zo dňa 03.09.2009. V zmysle vyššie uvedených vznikla v konaní pod sp. zn. preukážka rozhodnutej veci (res iudicatae), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania. Súd prvej inštancie v takomto prípade konanie zastavil v intenciách v spojení s .

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na , , tak, že majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae. V predmetnom prípade súd prvej inštancie žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, a to vzhľadom na jeho úspech v konaní, keďže konanie bolo zastavené z dôvodu existencie neodstrániteľnej vady procesnej podmienky, a to veci rozhodnutej.

5. Posledný výrok rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na , , , pričom vychádzal z toho, že v zmysle ustanovenia odvolateľovi vznikol nárok na vrátenie kráteného súdneho poplatku za žalobu v sume 6.959,70 eura, ktorá mu bude vyplatená cestou Slovenskej pošty, a.s.

6. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. a III. podal včas odvolanie žalobca, v zmysle , , domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

7. Žalobca bol toho názoru, že boli naplnené dôvody na podanie odvolania podľa , .

8. Dôvodil tým, že podal na Okresný súd Komárno žalobu zo dňa 07.03.2013 a navrhol, aby Okresný súd Komárno zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 117.170,53 eura s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Okrem toho žalobca navrhol vydať uznesenie o prerušení konania, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Tomuto návrhu súd prvej inštancie vyhovel, a to z dôvodu, že žalobca sa dostal do právnej neistoty v súvislosti s upokojením svojej pohľadávky, pretože o tejto pohľadávke rozhodol na podklade rozhodcovskej doložky Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave, a to Rozhodcovským rozsudkom č. k. 12/2009 zo dňa 27.08.2009. Žalovaný však uplatnil právo na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Bratislava II, na ktorom súde sa vedie konanie pod sp. zn. .

9. S poukazom na takto opísaný skutkový stav žalobca hodnotil napadnuté uznesenie za vecne nesprávne, a to najmä z toho dôvodu, že napriek názoru Okresného súdu Bratislava II o právoplatnosti skončenia konania sp. zn. , keď jednoznačne konštatoval, že toto konanie nebolo doposiaľ skončené, súd prvej inštancie konanie zastavil. V tomto ohľade mal žalobca za to, že sú tu neustále splnené podmienky prerušenia konania, ako aj súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil uznesenie o zastavení konania v tom, že by existovala prekážka rei iudicatae, keď rozhodcovský rozsudok č. k. 12/2009 zo dňa 27.08.2009, resp. jeho zrušenie, je predmetom dovolacieho konania na Najvyššom súde SR, ktorý súd vedie konanie pod sp. zn. .

10. Rovnako tak žalobca nesúhlasil s dôvodom zastavenia konania v tom, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Mal pritom za to, že už v čase vydania uznesenia č. k. -185 v znení opravného uznesenia č. k. -189 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave č. k. 12/2009 zo dňa 27.08.2009 a práve návrh žalovaného na jeho zrušenie bol relevantným dôvodom na vydanie uznesenia o prerušení konania, keď samotný Okresný súd Komárno v tomto uznesení konštatoval, že žalobca sa takto dostal do právnej neistoty v súvislosti s uspokojením svojej pohľadávky vo výške 117.170,53 eura, ktorá právna neistota neustále pretrváva, a to podaním dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu v Bratislave žalovaným, ako aj neustálymi podaniami v exekučnom konaní, ktoré úkony Okresný súd Komárno neskúmal, nehodnotil ich v súvislosti so zastavením konania, ako aj v súvislosti s výrokom o náhrade trov konania.

11. Žalobca zdôraznil, že žalovaný využíva všetky praktiky k tomu, aby sa vyhol plneniu si svojich povinností z rozhodcovského rozsudku a neustále namieta existenciu právoplatnosti a vykonateľnosti

tohto rozsudku. Bagatelizácia postupu žalovaného v snahe vyhnúť sa plniť si svoje povinnosti a zmariť plnenie žalobcovi zakladá vadu tohto konania. Nie je možné v danom čase konštatovať, že v zmysle skutočností uvedených v bode 7. odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vznikla v konaní sp. zn. preukážka rozhodnutej veci, a to najmä v súvislosti so žalovaným podaným dovolaním, ako aj urobenými právnymi a inými úkonmi v exekučnom konaní.

12. Dôrazne žalobca namietal aj voči tomu, že by on ako strana procesne zavinila zastavenie konania, ktoré by zakladalo priznanie náhrady trov konania protistrane. Nesúhlasil s aplikáciou a , pričom bol toho názoru, že povinnosťou súdu bolo pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalovaného. Vyššie popísané konanie žalovaného preto podľa žalobcu jednoznačne napĺňalo jeho procesné zavinenie zatavenia konania. Išlo o zavinenie žalovaného predpokladané týmto ustanovením. V prípade, že by nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, podané odvolania na Krajský súd v Bratislave, ako aj mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie na Najvyššom súde SR, žalobca by nebol býval v právnej neistote a neuplatnil by si pohľadávku na všeobecnom súde podľa , v danom čase . V tejto súvislosti konštatoval, že žalobca bol v každom konaní úspešný. Zároveň dodal, že súd prvej inštancie mal v prípade rozhodovania o náhrade trov konania aplikovať . V tejto súvislosti následne vytýkal to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré bolo potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť.

13. K odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie zo strany žalovaného podané nebolo.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len "" alebo "CSP") po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného prejednania odvolania ( a contrario ), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd vykonávajúc odvolací prieskum napadnutých výrokov uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkové okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o zastavení konania, ako aj správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania a na ich základe prijal aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s dopĺňa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba niekoľko ďalších dôvodov, a to aby sa v súlade s vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

18. Právne svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odvolací súd zakladá na:

Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Súd môže za konania zistiť, že v konaní sa vyskytol nedostatok niektorej z podmienok, za ktorého existencie môže konať vo veci. Tento nedostatok môže byť odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd urobí pre odstránenie tohto nedostatku vhodné opatrenia. V konaní sa však môžu vyskytnúť aj také nedostatky podmienok konania, ktoré sú neodstrániteľné. Jednou z nich je aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci ( ).

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá sa v odbornej verejnosti nazýva tiež prekážka rei iudicatae alebo res iudicata, a ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa s poukazom na zastaví.

O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania.

Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode).

Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

Okrem toho musí ísť o právoplatne rozhodnutú vec, pričom v je definovaná právoplatnosť ako vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadná nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia je vykladaná ako pravidlo, že právoplatný rozsudok zmenený byť nemôže, výnimka je však prípustná v súvislosti s uplatnením mimoriadneho opravného prostriedku.

V ustanovení je teda upravená formálna stránka právoplatnosti súdnych rozhodnutí, ktorou sa rozumie časový okamih skončenia tzv. nachádzacieho (základného) konania.

20. So zreteľom na takto vymedzený právny stav a nespornú skutočnosť, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II vedené pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňom 01.04.2019, zakladá aj podľa odvolacieho súdu prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. bolo podané dovolanie. Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, t. j. výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia, ktoré nadobúda právoplatnosť okamihom skončenia základného konania (prvostupňového a odvolacieho), čo bolo v danom prípade nesporne splnené a medzi stranami sporu to nebolo ani sporné. Samotná informácia Okresného súdu Bratislava II, že konanie pred ním vedené pod sp. zn. nie je doposiaľ skončené, lebo spis je od 06.06.2019 na Najvyššom súde SR z dôvodu dovolania, nemôže zasiahnuť do formálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a teda je potrebné mať za to, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava

II pod sp. zn. bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatne skončené, čo založilo aj prekážku rei iudicatae tak, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie.

21. V tomto ohľade námietky žalobcu, ohľadom predčasnosti rozhodnutia o zastavení konania, a to s poukazom na prebiehajúce mimoriadne opravné konanie, či vyjadrenie Okresného súdu Bratislava II, sú úplne irelevantné a bez právnej sily.

22. Následne sa odvolací súd zaoberal aj druhou časťou odvolania, týkajúcou sa výroku o nároku na náhradu trov konania a právne dôvodil ustanoveniami:

Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania ( ). Tak, ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

24. Vo všeobecnosti však platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem "procesné zavinenie", použitý v ustanovení sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. 25. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností, napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa .

26. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok () a od zásady zodpovednosti za zavinenie (). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Z uvedeného vyplýva, že zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára

priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

27. Odvolací súd, preskúmavajúc napadnuté uznesenie vo výroku III., ako aj riadiac sa vyššie uvedeným, dospel k záveru o správnosti napadnutého výroku a nedôvodnosti aplikácie , dôvodiac pritom tým, že v prejednávanej veci neexistujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktorý mu inak pri procesnom zavinení protistrany (žalobcu) v zásade patrí. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom prípade žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže podal žalobu napriek existencii totožného súdneho konania, následkom čoho vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie vec aj v tejto časti napadnutého uznesenia po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá.

28. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie je v tejto časti nesprávne, formálne, neprimerane tvrdé a odporujúce dobrým mravom, pretože aj pri zohľadnení samotnej procesnej situácie, za ktorej došlo k zastaveniu konania, t. j. pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ale aj za stavu, že od počiatku existovala prekážka totožného sporu, a to bez ohľadu na dôvody prerušenia konania, nemožno samotnú skutočnosť, že žalovaný sa v samostatnom konaní v zmysle zákona domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, považovať za neúčinnú obranu voči žalobcovi. Týmto výkladom by sa zmaril prístup žalovaného k súdnemu prieskumu rozhodcovského rozsudku. Naviac, bol to sám žalobca, ktorý uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, a preto musel niesť aj možnosť jeho súdneho prieskumu a ako sám uviedol, predmetnú žalobu podal v záujme právnej istoty, pričom v prípade neúspechu, si mal byť vedomý následkov, spojených s trovami konania. Okrem toho odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o výške trov konania sa bude prihliadať len na účelne vynaložené trovy konania.

29. Z dôvodov uvedených už v rozhodnutí prvostupňového súdu v spojení s dôvodmi uvedenými v tomto rozhodnutí o odvolaní žalobcu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. a III. ako vecne správne potvrdil podľa a .

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia v spojení s má rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.