Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/38/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: Tatra - Leasing, s. r. o., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ul. XXXX/XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 2.570,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. - 68 zo 18. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie povinného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Levice č. k. - 68 zo 18. októbra 2019 o d m i e t a .

II. Odvolací súd II. výrok uznesenia Okresného súdu Levice č. k. - 68 zo 18. októbra 2019 p o t v r d z u j e .

III. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu oprávneného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamieta (I. výrok) a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a , , o rozhodcovskom konaní účinnom v čase uzavretia zmluvy.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.06.2008, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu a ktorej platnosť povinný namietal, zistil, že Leasingová zmluva bola uzatvorená v súlade s v spojení s . Zdôraznil, že povinný v tejto zmluve nevystupoval ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ, ktorý mal pridelené IČO. A teda, ak tento vzťah bol považovaný za obchodný vzťah, ktorý sa spravuje , boli zmluvné podmienky ponechané na vôli strán. Ak sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke koncipovanej ako súčasť leasingového kalendára, bola to ich vôľa a rozhodcovský súd konajúci vo veci mal potom právomoc konať a rozhodnúť spor. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosť uhrádzať splátky tak ako bolo dohodnuté v splátkovom kalendári a zvyšok neuhradil, žalobca sa obrátil na príslušný rozhodcovský súd so žalobou o zaplatenie 5.615,83 eura s

príslušenstvom. Povinný neuzatváral predmetnú leasingovú zmluvu ako spotrebiteľ, preto nebolo možné na tento vzťah uplatňovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nebol oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku z pohľadu , ktorý upravuje neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu povinného na odklad a zastavenie exekúcie, nakoľko v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol dôvody, pre ktoré by podľa zákona mala byť exekúcia zastavená a súd prvej inštancie nezistil ani iné dôvody, ktoré by bránili vymáhateľnosti nároku, a preto návrhy povinného na odklad a zastavenie exekúcie zamietol.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním povinný ako odvolateľ, dôvodiac , , , .

5. Povinný sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, v rámci ktorého bolo ustálené, že povinný v danom zmluvnom vzťahu nevystupoval v pozícii spotrebiteľa, a preto mu nie je možné priznať ochranu, ktorá spotrebiteľovi v takýchto prípadoch patrí. V súvislosti s uvedeným upriamil pozornosť na to, že závery exekučného súdu obsiahnuté v jeho napádanom rozhodnutí je nutné považovať za nesprávne. Tento záver je potrebné vidieť v tom, že predmetná zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené tvrdenie vyplýva okrem iného z tej skutočnosti, že ide o zmluvu formulárovú, vyplnenú zástupcom samotného oprávneného, ktorú oprávnený dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše oprávnený pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca oprávneného sám vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy medzi oprávneným a povinným nepovažoval vzhľadom na uvedené a na početnú judikatúru súdov v skutkovo a právne totožných veciach, za sporné. Na podporu svojho názoru zdôraznil, že takmer každý odsek spornej zmluvy je nápadne až krajne nevyvážený, postavený v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie samotnej zmluvy o úvere, znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, povinný ustanoveniam zmluvy, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností, nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Vychádzajúc z podmienok uzavretia leasingovej zmluvy bolo však aj napriek účelovým a ničím nepodloženým tvrdeniam oprávneného o tom, že ide o zmluvný vzťah podriadený výlučne pod ustanovenia preukázateľné, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a teda má sa riadiť príslušnými normami občianskeho práva. Tvrdenie o tom, že poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel podnikateľskej činnosti povinného, považoval za zavádzajúce a účelové. Zdôraznil, že bolo bežnou praxou subjektov vykonávajúcich činnosť akú vykonáva oprávnený pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označovať dlžníka ako podnikateľský subjekt, aby tým došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ išlo o vyhlásenie povinného, ktorý mal vyjadriť jeho súhlas s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, bolo potrebné povedať, že priemerný spotrebiteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy absolútne nemá, a ani nemôže mať vedomosť o tom, aké právne následky preňho môže mať podpísanie žalovaným predformulovaného vyhlásenia týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Povinný samotný prehlásil, že predmetnú leasingovú zmluvu neuzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale len za účelom zabezpečenia svojich osobných potrieb, pričom takto zamýšľal už pri podpise samotnej zmluvy. S poukazom na citovanú judikatúru a skutočnosti uvedené bol toho názoru, že v prejednávanom prípade ide o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, na základe čoho bolo potrebné posudzovať tento zmluvný vzťah v zmysle príslušných právnych predpisov občianskeho práva.

6. V súvislosti s uvedeným tiež povinný v odvolaní poukázal na to, že i samotné rozhodnutie trpí vadami, pre ktoré ho nemožno považovať za zákonné. Uvedené vyplývalo z toho, že ak exekučný súd dospel k záveru, že povinný danú úverovú zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, mal svoj záver bližšie odôvodniť a uviesť, na základe čoho dospel k takémuto záveru, z akých poznatkov pri tom vychádzal a z akých dôkazov tento záver vyplýva, pričom na jednoznačné ustálenie tejto skutočnosti nepostačuje len to, že povinný je v predmetnej zmluve označený okrem iného IČO-m. Napadnuté rozhodnutie tak podľa povinného vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvôle, a odôvodnenie

tohto rozhodnutia rozhodne nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle ustanovenia ) , na základe čoho bolo predmetné rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné a nezákonné. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že jedným z atribútov civilného sporového konania a právneho štátu je aj zásada právnej istoty.

7. V súlade s uvedeným povinný navrhol, aby súd rozhodujúci o odvolaní zmenil uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 18.10.2019, vydané pod sp. zn.: - 68 v celom rozsahu tak, že súd exekúciu vedenú Okresným súdom Levice pod sp. zn.: vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju. Povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu povinného sa písomne vyjadril oprávnený, majúc pritom za to, že všetky tvrdenia a závery povinného sú nepravdivé a účelové. Zdôraznil, že prvoinštančný súd k uvedeným záverom nemohol dospieť na základe vykonaných dôkazov, keďže žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz a podľa názoru povinného súd mal aplikovať len to, čo je údajne v danej oblasti bežné. Mal za to, že exekučný súd správne zistil, že právnym základom úveru nie je spotrebiteľská zmluva. Leasing bol poskytnutý výlučne na financovanie kúpy osobného motorového vozidla - U. M., konkrétneho čísla karosérie a motora. Čo sa týkalo rozhodnutí súdov, na ktoré poukázal povinný, oprávnený uviedol, že tieto sa týkajú výlučne poskytnutia finančných prostriedkov a nie poskytnutia konkrétnej veci. Preto neboli aplikovateľné. Aj keď predmetom leasingu bolo motorové vozidlo, ktoré možno použiť aj na osobné účely, z okolností prípadu bolo zrejmé, že pri uzavretí zmluvy bolo určené na použitie ako jedno z vozidiel taxislužby. Pokiaľ povinný v konkrétnom prípade mal úmysel využívať ho na súkromný účel, oprávnenému prezentoval a preukazoval opak. K uvedenému tvrdeniu oprávnený dodal, že z okolností, za ktorých bola leasingová zmluva č. XXXXXXXX uzavretá, celkom zjavne vyplývalo, že bola uzavretá za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Uvedenú skutočnosť nedokladujú len údaje o IČO alebo zápise v živnostenskom registri, ale aj to, že povinný uzavrel s oprávneným v priebehu júna 2008 celkom tri zmluvy na leasing osobných motorových vozidiel (ide o zmluvu č. LZ XXXXXXXX uzavretú 12.06.2008, LZ XXXXXXXXX a LZ XXXXXXXX uzavreté dňa 26.06.2008). Za účelom zabezpečenia financovania predložil povinný oprávnenému (okrem iných) aj všetky úradné povolenia na prevádzkovanie taxislužby na 7 vozidiel a dotazník pre poskytnutie leasingu vyplnil ako podnikateľ využívajúci pečiatku s označením podnikateľa ako taxislužba. Z uvedených dôkazov bolo zrejmé, že povinný sa pri uzavretí zmluvy sám neprezentoval ako spotrebiteľ a oprávnený nemohol ani pri zachovaní odbornej starostlivosti zistiť, že niektoré z vozidiel si povinný zabezpečuje za účelom súkromného použitia (ak k tomu vôbec došlo). Z uvedeného bolo zrejmé, že povinný sa podaným návrhom aj odvolaním len účelovo snaží zbaviť svojej povinnosti splniť dlh na základe exekučného titulu. Preto sa oprávnený domáhal, aby odvolací súd podľa uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Povinný v odvolacej replike zotrval na všetkých svojich tvrdeniach obsiahnutých v podanom odvolaní, v predchádzajúcich písomných podaniach povinného i prednesených ústne na pojednávaní a na doplnenie uviedol, že povinný pred uzavretím zmluvy uviedol údaje týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti a predložil doklady preukazujúce takúto činnosť len za účelom posúdenia jeho bonity, teda aby preukázal, že má zdroj príjmu, z ktorého by bol schopný uhrádzať splátky. Samotnú leasingovú zmluvu však uzatváral ako spotrebiteľ, keď motorové vozidlo zakúpené na základe takejto zmluvy slúžilo na osobné potreby povinného. Mal tiež za to, že oprávnený v doterajšom priebehu konania nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by nesporne vyplývalo, že povinný predmetnú zmluvu reálne uzatváral v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti.

10. Odvolacia duplika zo strany oprávneného podaná nebola.

11. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) predtým, než môže pristúpiť k meritórnemu odvolaciemu prieskumu veci v dôsledku podaného odvolania, je povinný preskúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých možno napadnuté rozhodnutie v odvolacom konaní meritórne preskúmať, teda, či bolo odvolanie podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa .

12. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

14. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

15. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

16. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

17. Vo vzťahu k časti odvolania povinného, v ktorej smeruje proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie odvolací súd uvádza, že ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie v civilných ako aj exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, keď je odvolanie prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie (resp. len proti tomu výroku uznesenia), pri ktorých samotný ( ) alebo osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci ) výslovne pripúšťa právo podať odvolanie ( ).

18. Žiadne ustanovenie ani iného zákona (predovšetkým však Exekučného poriadku) neustanovuje, že proti uzneseniu (resp. v prejednávanej veci proti tomu výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu exekúcie, je odvolanie prípustné. Práve naopak, uvedené upravuje tak, že odvolanie pripúšťa len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, čo však daný prípad nie je, preto odvolací súd odvolanie povinného v časti, v ktorej odvolanie smerovalo proti I. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odmietol podľa ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

19. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil nesplnenie ktorejkoľvek podmienky, ktorá by bránila meritórnemu prejednaniu odvolania povinného.

20. Odvolací súd po zistení, že voči II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie bolo odvolanie podané včas, oprávnenou osobou, že proti II. výroku je odvolanie prípustné, že odvolanie má vyžadované náležitosti, prejednal odvolanie povinného proti II. výroku bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a po preskúmaní tejto časti napadnutého uznesenia a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý jeho vydaniu predchádzal, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je v II. výroku vecne správne, a preto ho podľa a potvrdil.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.07.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 10.07.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 13.07.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., Bratislava, číslo konania A2011/01/04 zo dňa 28.03.2012. Povinný dňa 17.06.2014 podal návrh na odklad exekúcie a dňa 25.07.2014 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú. O predmetných návrhoch povinného rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak nie je splnená, čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, nemožno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že vo vzťahu k II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa II. výroku, a preto sa s poukazom na ustanovenie v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami povinného uvedenými v odvolaní uvádza, že z predloženej Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX, uzatvorenej dňa 26.06.2008, medzi oprávneným a povinným, ako aj prihliadnuc na predmet podnikania povinného v čase uzatvorenia zmluvy a tiež dôkazy predložené oprávneným v rámci odvolacieho konania, je nesporné, že povinný pri uzatváraní leasingovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ. Uvedené v rámci zmluvného vzťahu nevyplýva len z toho, že je vyplnené IČO, ale aj z toho, že absentuje vyplnenie rodného čísla, čo bolo dôsledkom predložených dokumentov. V zmysle pokynu pre vypracovanie leasingovej zmluvy žiadateľ, teda povinný, ak žiadal leasing ako súkromná osoba mal predložiť kópiu občianskeho preukazu a ďalšieho identifikačného dokladu, ako aj splnomocnenie manžela či manželky a čestné prehlásenie manželov. V prípade, ak žiadal leasing ako fyzická osoba - podnikateľ, mal predložiť kópiu občianskeho preukazu a ďalšieho identifikačného dokladu, živnostenský list alebo výpis zo živnostenského registra, osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ a IČ DPH. Z leasingovej zmluvy vyplýva, že povinný okrem živnostenského listu, resp. výpisu zo živnostenského registra, predložil aj osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ a IČ DPH, čím sa jednoznačne označil za fyzickú osobu - podnikateľa, v dôsledku čoho bol s ním aj v takomto rozsahu uzatvorený zmluvný vzťah. Námietky povinného, že uvedené preukazoval za účelom preukázania bonity neobstoja, pretože v tomto ohľade je podstatné daňové priznanie, ktoré zohľadňuje príjmy žiadateľa za predchádzajúce obdobie a žiadnym z takýchto dokladov oprávnený podnikateľský základ zmluvného vzťahu neodôvodňoval. Preukazoval ho práve tým, že povinný sám preukazoval u oprávneného svoj podnikateľský zámer a teda aj zámer na využívanie motorového vozidla. Ak povinný mienil použiť motorové vozidlo na súkromné účely, mal ako fyzická osoba - podnikateľ, t.j. znalá právnych predpisov, žiadať oprávneného o zmenu leasingovej zmluvy a nepodpísať ju v znení vyššie opísanom. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že povinný svojimi tvrdeniami nenavodil pochybnosti ohľadom svojho postavenia pri uzatváraní zmluvného vzťahu, nepreukázal súdu, že by zmluvný vzťah uzatváral ako spotrebiteľ, teda bolo vecou dohody zmluvných strán, aké ustanovenia si v rámci zmluvného vzťahu dohodnú, ako aj rozhodcovská doložka nepodliehala kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, teda rozhodcovský súd správne vec prejednal a vo veci

rozhodol. Naviac, pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že rozhodcovský súd aplikoval na zmluvný nárok oprávneného aj ustanovenia týkajúce sa dobrých mravov a v časti žalobný nárok zamietol. Keďže proti rozhodcovskému rozsudku povinný nepodal žalobu na príslušnom súde, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, teda sa stalo riadnym exekučným titulom, na základe ktorého exekučný súd správne udelil poverenie a v konaní neboli preukázané dôvody na zastavenie exekúcie. Teda odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolacích dôvodov vymedzených v a .

27. Pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď. (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 2. 2018, sp. zn. )

28. Čo sa týkalo ďalších odvolacích dôvodov, v rámci ktorých povinný namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že ani jeden z argumentov povinného nevzhliadol za dôvodný a najmä preukázaný. V tomto ohľade odvolací súd najmä poukazuje na to, že povinný nepreukázal porušenie princípu právnej istoty, nakoľko nepreukázal splnenie podmienky existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu v inom rozhodnutí. Žiadne z rozhodnutí, na ktoré povinný poukazoval, neriešilo rovnaký resp. analogický skutkový stav. Naviac, je potrebné zdôrazniť, že povinný žiadnym spôsobom, okrem svojho tvrdenia, súdu nepreukázal, resp. relevantne nenamietol, že by zmluvný vzťah uzatváral ako spotrebiteľ. Je potrebné súhlasiť s tým, že v pochybnostiach, je potrebné vyjsť v ústrety spotrebiteľovi, avšak v tomto prípade povinný žiadne pochybnosti nenavodil, nepreukázal a konkrétnymi okolnosťami ani netvrdil. Všeobecný poukaz na to, že v bežnej praxi je to tak, nie je v danom prípade postačujúce na preukázanie pochybností o spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Naviac, žiadne rozhodnutie, na ktoré povinný poukazoval, sa netýkalo oprávneného, teda odvolaciemu súdu nebola zrejmá ani bežná prax oprávneného (tohto konkrétneho oprávneného). Samotná skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená formulárová zmluva, ešte nenasvedčuje tomu, že musí ísť o spotrebiteľský právny vzťah. Formulárová zmluva otvára len priestor na súdnu kontrolu, v rámci ktorej však zo strany povinného nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, že by zmluvný vzťah nemal uzatvárať s oprávneným ako fyzická osoba podnikateľ, ale mal v zmluvnom vzťahu vystupovať ako spotrebiteľ. V tomto ohľade odvolací súd musel konštatovať, že povinný neuniesol bremeno tvrdenia a s ním ani dôkazné bremeno, spochybňujúce jeho postavenie pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Až následne, ak by povinný spochybnil svoje postavenie fyzickej osoby - podnikateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu, bolo by možné na daný spor aplikovať argumentáciu povinného uvedenú v odvolaní a dôkazné bremeno ohľadom preukázania postavenia povinného v rámci zmluvného vzťahu by sa presunulo na oprávneného, pričom by platilo aj ustanovenie . Takáto situácia však nenastala, a preto odvolací súd musel dospieť k záveru, že povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, ani preukázania skutočností, týkajúcich sa toho, že by došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy.

29. Zaoberajúc sa následne námietkou arbitrárnosti napadnutého uznesenia, odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. , z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. , ). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , , ), najmä s ustanovením (pozn. odvolacieho súdu, v súčasnosti ), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení jasným a zrozumiteľným spôsobom uviedol sporné a nesporné skutočnosti, ako aj uviedol spôsob a

dôvody posúdenia zmluvného vzťahu ako nespotrebiteľského, pričom vychádzal z tvrdení a dôkazov nachádzajúcich sa v spise. V tomto ohľade odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodnutie nezdôvodnil podľa predstáv strany sporu neznamená, že by odôvodnenie bolo v rozpore so zákonom.

30. Súd prvej inštancie, ako odvolací súd uviedol už vyššie, v tejto veci zistil správne skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver o tom, že povinný súdu nepreukázal žiaden relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, preto bolo potrebné návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Z tohto dôvodu odvolací súd posúdil odvolanie povinného proti II. výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku ako vecne správne. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku ako vecne správne podľa potvrdil.

31. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému povinnému a to aj v časti odmietnutia odvolania, nakoľko povinný bol súdom prvej inštancie správne poučený o neprípustnosti odvolania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné ( Exekučného poriadku v znení v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -15 z 12. apríla 2018).