Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-14-2020.pdf
PDF · 103.46 KB
No categories available
8P/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Lindou Szárazovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Z. V., nar. XX.XX.XXXX a W. V., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: O. V. , nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. Štefana XXX/XX, zastúpená JUDr. Petrou Hromádkovou, advokátkou so sídlom v Štúrove, Széchényiho 6 a W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., L. č. XX/XX, korešpondenčná adresa X., V. 3, v konaní zastúpený JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom Nové Zámky, M.R. Štefánika č. 30, o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. M e n í s a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/53/2018 - 252 zo dňa 30.09.2019 v časti o úprave styku otca s maloletou Z. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý vziať si maloletú Z. k sebe každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny, po uplynutí troch mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny s prespatím u otca, počas vianočných prázdnin od 25.12. od 12:00 hodiny do 26.12. do 16:00 hodiny, počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 10:00 hodiny do stredy do 16:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 10:00 hodiny do soboty do 16:00 hodiny, počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hodiny do 05.07. do 16:00 hodiny.
II. M e n í s a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/53/2018 - 252 zo dňa 30.09.2019 v časti o úprave styku otca s maloletou W. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je o p r á v n e n ý vziať si maloletú W. k sebe každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny, po uplynutí šiestich mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny s prespatím u otca, počas vianočných prázdnin od 25.12. od 12:00 hodiny do 26.12. do 16:00 hodiny, počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 10:00 hodiny do stredy do 16:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 10:00 hodiny do soboty do 16:00 hodiny, počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hodiny do 05.07. do 16:00 hodiny.
III. Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste bydliska matky.
IV. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zmeny úpravy styku k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnil tak, že vzťah otca k maloletým deťom od poslednej úpravy styku bez prítomnosti a negatívneho vplyvu matky a odbornej pomoci poskytnutej rodičom a maloletým
deťom sa výrazne zlepšil, deti sa v jeho prítomnosti cítia dobre a podľa ich vyjadrenia by s otcom chceli tráviť viac času. Vzťah otca je kladne hodnotený aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila, bola toho názoru, že zmena úpravy styku vzhľadom na priaznivý citový vývoj detí je priskorá, maloleté deti si ešte nestihli zvyknúť na otca a v minulosti sa vyskytli vážne problémy, kvôli ktorým maloletá Z. úplne odmietala svojho otca . Keďže si je vedomá toho, že pre priaznivý rozvoj dieťaťa je potrebná starostlivosť oboch rodičov, snaží sa maloletú Z. viesť k tomu, aby si znova našla cestu k otcovi, je však toho názoru, že z dôvodu vážnych tráum z minulosti potrebuje čas, aby opätovne dôverovala otcovi a s radosťou s ním trávila čas. Ďalej uviedla, že aj v súčasnosti zastáva odmietavý postoj k otcovi, nechce sa s ním stretávať a v žiadnom prípade nechce u neho prenocovať. W. má k otcovi vytvorený kladnejší vzťah, kvôli svojmu veku však veľmi lipne na svojej matke, dvakrát za noc sa budí, treba jej dať jesť, vyžaduje prítomnosť matky, jej hladkanie, objatie a pestovanie. Z uvedeného dôvodu nepovažuje za rozumné prespávanie maloletej W. u otca.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením predložených listinných dôkazov, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 16P/53/2018 a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16P/53/2018-252 zo dňa 30.09.2019, právoplatným v časti úpravy styku a nariadenia výchovného opatrenia dňa 07.01.2020 mal otec upravený styk s maloletými deťmi V. tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi každý týždeň v pondelok a piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky po dobu troch mesiacov a po uvedenom čase v tých istých termínoch bez prítomnosti matky, čím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/1/2018-66 zo dňa 16.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2018 v časti úpravy styku.
5. Zo záverečnej správy Občianskeho združenia TENENET zo dňa 30.06.2020 súd zistil, že po dobu nariadenia výchovného opatrenia prebiehala spolupráca psychológa s rodinou V. v týždňových intervaloch, boli zozbierané anamnestické údaje a subjektívny pohľad na rodinný problém, postupne sa prešlo k technikám práce psychodynamicky orientovanej psychoterapie s kognitívno-behaviorálnym postupom. Pracovalo sa s vyjadrením vlastných emócií akceptáciou emócií druhého. Z pohľadu vypracovávateľov záverečnej správy otec javí záujem o maloleté deti, aktívne sa zapájal do rozhovoru počas stretnutí. Matka sa zdá vo výchove benevolentná, u dcéry Z. stráca autoritu, predovšetkým pri výbuchu zlosti maloletej, kedy bez zábran začne matku fyzicky napádať. Maloletá W. rodinné problémy ešte nevníma kvôli útlemu veku. Zo záverečnej správy mal súd preukázané, že matka by na jednej strane prijala pomoc otca s výchovou detí, na druhej strane neustále tvrdí, že sa otca bojí a nechce, aby deťom ublížil. Psychologickou prácou rodina dospela k pokroku, matka pustila maloletú Z. bez prítomnosti W. k otcovi aj v mimo súdom upraveného času, pričom aj W. bola u otca sama. Maloletá Z. prijala návrh otca a bez prítomnosti matky s ním išla aj na kúpalisko. Obe strany- otec aj matka tvrdia, že Z. sa cítila dobre, zabávala sa a nemala žiadny konflikt. Z pohľadu vypracovávateľov záverečnej správy matka- hoci neúmyselne- konfrontuje deti s jej negatívnymi skúsenosťami z minulosti a tie sa následne prejavujú odmietavými správami Z. voči otcovi. Obaja rodičia sú starostliví voči maloletým dcéram, majú s nimi vytvorený vzájomný vzťah , problém spôsobuje komunikácia a vzájomné správanie sa rodičov a vzájomná tolerancia jeden k druhému, čo má dopad na zdravý psychický vývin detí. U. sa vracia do minulosti a opisuje, ako sa k nej kruto správal otec detí, čo vyústilo k stavu, že podala na neho trestné oznámenie. Počas sedení však pracovníci nespozorovali žiadne známky fyzického násilia na deťoch ani na matke. Otec sa počas stretnutí k deťom správal dobre, prejavoval im rodičovskú pozornosť a lásku . Zo záveru vyplýva, že sa odporúča viac kontaktu maloletých dcér s otcom za účelom vytvorenia bližšieho vzťahu s otcom, ktorý sa nechtiac zapríčinením matky zhoršil.
6. Po otvorení pojednávania právna zástupkyňa matky požiadala súd o prerušenie pojednávania z dôvodu, že sa rysovala dohoda medzi rodičmi, k výsledku sa však nestihli dopracovať z časových dôvodov, začatia pojednávania. Rodičia sa o zmene úpravy styku dohodli čiastočne, okrem styku počas letných prázdnin.
7. Otec na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, rád by sa s deťmi stretával každý druhý víkend a podieľal na ich výchove. Deti ľúbi, má s nimi vytvorený dobrý vzťah. Vzťah s matkou sa od poslednej úpravy zlepšil. V prípade, ak dospejú do štádia, že bude u neho Z. prespávať a bude sa chcieť vrátiť k matke, túto jej vôľu bude rešpektovať a maloleté dieťa vráti k matke.
8. Právny zástupca uviedol, že s matkou maloletých detí sa dohodli tak, že otec by sa stretával s maloletou Z. každý párny týždeň za obdobie prvých troch mesiacov od soboty od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a po uplynutí troch mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 16:00 hod. S maloletou W. by sa stretával tak isto ako s maloletou Z., avšak po uplynutí 6 mesiacov aj s prespatím u otca. Čo sa týka vianočných sviatkov, otec by sa stretával s maloletou Z. a s maloletou W. v čase od 25.12. od 12:00 hod. do 26.12. 16:00 hod. Počas jarných prázdnin by sa otec stretával s maloletou Z. a s maloletou W. každý rok od pondelka od 10:00 hod. do stredy do 16:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov by sa otec stretával s maloletou Z. a s maloletou W. v čase od Zeleného piatku od 10:00 hod. do soboty do 16:00 hod. Ohľadne styku počas letných prázdnin sa otec s matkou nevedeli dohodnúť, otec však trvale na tom, aby styk bol upravený v čase od 01.07. do 10.07. každý rok, hoci bol toho názoru, že tento styk by mohol byť upravený ešte širšie.
9. Matka maloletých detí na pojednávaní uviedla, že posledný styk bol upravený na tak krátky čas z dôvodu, že Z. potrebovala istý čas na prijatie otca. Súhlasí s navrhovanou dohodou, avšak letné prázdniny by vynechala, aby si deti zvykli na prespatie u otca. Myslí, že tak dlhý čas by deti bez nej nezvládli, sú na ňu zvyknuté, W. si častokrát vyžaduje, aby ju pohladkala. Z. je labilná, výbušná, tieto stavy sa prejavujú vtedy, keď sa vráti od otca. Stalo sa , že dovolila Z. prespať u otca ale i to, že nechcela ísť k otcovi, vtedy otcovi odovzdala len W.. V prípade, ak by v budúcnosti chcela Z. u otca prespať, nebránila by jej v tom. Vzťah detí k otcovi sa zlepšil odkedy chodili do centra do Štúrova a mali možnosť stretnúť sa s otcom, cítili sa u neho bezpečne. Komunikácia s otcom sa od poslednej úpravy zlepšila. Keď sa Z. chcela vrátiť, otec jej rozhodnutie rešpektoval.
10. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že navrhuje schváliť dohodu v tom znení, ako to navrhol právny zástupca otca okrem časti úpravy styku počas letných prázdnin, na ktorej sa nevedeli dohodnúť, styk otca počas letných prázdnin v trvaní piatich dní považuje za pridlhý čas vzhľadom na emocionálnu labilitu Z.. Poukázala i na to, že Eszter u otca ešte nespala, Tamarka u neho prespala dvakrát. Preto navrhuje upraviť styk počas letných prázdnin tak, ako v bežnom roku.
11. Kolízna opatrovníčka uviedla, že bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi, najmä s maloletou Tamarou, ktorá sa vyjadrila v tom smere, že jediné, čo by vytkla otcovi počas realizácie styku je to, aby sa jej plne venoval počas realizácie styku, aby mali čas jeden pre druhého. Kolízna opatrovníčka reagovala aj na výpoveď matky ohľadne výbušnosti Tamarky, pričom uviedla, že podľa jej názoru maloletá preberá negatívne emócie od matky, ale môže to súvisieť aj s prirodzeným vývinom dieťaťa. Ďalej uviedla, že najvhodnejšia je správna komunikácia rodičov a pokojné riešenie problémov. Kolízna opatrovníčka navrhla rozšíriť styk otca s maloletými deťmi v takom rozsahu, ako sa na tom rodičia dohodli a v časti styku počas letných prázdnin navrhuje upraviť styk na päť dní v mesiaci júl alebo august s tým, že pokiaľ sa styk bude realizovať v zmysle dohody rodičov, obe deti budú o rok pripravené na styk aj s prespatím u otca.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 15. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.
16. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
17. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).
19. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
20. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).
21. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom
prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako.
22. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
23. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné ustanovenie predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec, alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
24. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania, z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky a zo záverečnej správy Občianskeho združenia TENENET súd dospel k záveru, že návrh otca maloletých detí bol dôvodný. Rodičia sa čiastočne dohodli na úprave styku, spornou ostala len úprava styku počas letných prázdnin. Súd preto autoritatívne rozhodol v zmysle dohody rodičov a aj v časti letných prázdnin tak, aby zmena úpravy styku bola v najlepšom záujme maloletých detí. Súd mal preukázané, že komunikácia a vzťahy medzi rodičmi ako i medzi otcom a maloletými deťmi sa od poslednej úpravy styku výrazne zlepšili a bude v záujme maloletých detí, ak sa styk rozšíri za účelom prehĺbenia a upevnenia ich vzťahu. Pri úprave styku treba zásadne vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, tým sa myslí nielen tzv. „ bežný“ voľný čas počas pracovných dní školského roka, ale všetok voľný čas dieťaťa vrátane víkendov, sviatkov a prázdnin. Na styk v rozsahu polovice voľného času dieťaťa má právo nielen otec, ale aj samotné dieťa. Počas letných prázdnin otec žiadal upraviť styk v rozsahu desiatich dní, súd tento čas skrátil na polovicu s tým, že takto určený čas považuje za primeraný ,nepovažuje ho za pridlhý- tak, ako to uviedla matka- v porovnaní s časom, na aký má právo nielen otec ale aj maloleté dieťa. Styk počas letných prázdnin v trvaní piatich dní určil súd aj pre maloletú W. a to aj z prevenčných dôvodov, aby u maloletej nedošlo k citovej deformácii voči otcovi v takom rozsahu, ako tomu došlo u maloletej Z.. Matka bude povinná maloleté deti riadne pripraviť na styk a súd tým má na mysli nielen pripraviť osobné veci detí , ale najmä dostatočnú psychickú prípravu detí na styk s otcom. Matka by nemala deti zaťažovať jej emóciami z minulosti a tieto emócie prenášať do emócií detí, ale deti navádzať k vytvoreniu pozitívneho vzťahu s otcom. Súd je toho názoru, že otec maloletých detí je schopný sa o svoje deti riadne postarať po celú dobu stretávania i má na to vytvorené vhodné podmienky ( táto skutočnosť nebola žiadnym z účastníkov strán popretá), preto súd nevzhliadol žiadnu kontraindikáciu pre styk upravený vo výroku tohto rozhodnutia. Otec má záujem o styk s maloletými deťmi, deti sa počas realizácie styku u neho cítia dobre, styk prebieha bez problémov a aj podľa odporúčania psychológov z Občianskeho združenia TENENET by bolo v záujme maloletých detí ich častejší kontakt s otcom. V prípade, ak by sa dieťa počas realizácie styku chcelo vrátiť k matke, otec by toto jeho želanie rešpektovalo tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Na druhej strane miesto realizácie styku súd ponecháva na zváženie otca aj s poukazom na jeho vyjadrenie ohľadne rešpektovania želania maloletého dieťaťa v prípade, ak sa počas styku bude chcieť vrátiť k matke. Na záver súd poznamenáva, že akékoľvek výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom, ako ani neodôvodnená nechuť maloletého dieťaťa o styk s rodičom. V danom prípadne totiž nie je možné vylúčiť, že odmietavé správanie Z. je spôsobené aj tým, že matka neúmyselne konfrontuje deti s jej negatívnymi skúsenosťami a zážitkami z minulosti, ktoré vnáša do emócií detí.Z uvedeného dôvodu súd zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, aby tento bol v ich najlepšom záujme.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.