Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-18-2022.pdf
PDF · 132.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/18/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. a Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka B. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Sv. P. XXX/XX, otec Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., Y. XX/XX, zastúpený Gergely Pšenák, advokát, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. februára 2022 č. k. 11P/14/2022-56 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 CSP a uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 26. 01. 2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tak, že žiadala, aby otec maloletých detí nebol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v čase a spôsobom určeným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/1/2018 zo dňa 16. 04. 2018. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že styk otca s maloletými deťmi bol upravený rozsudkom súdu. Od času rozsudku súdu o rozvode manželstva, napriek odmietavému postoju detí v plnej miere matka rešpektuje rozsudok súdu a deti na styk s otcom riadne pripravuje. Napriek tomu deti odmietajú styk s otcom a plačú. Odmietavé správanie detí k otcovi v značnej miere pramení z agresívneho správania otca voči matke, ktorého sú maloleté deti svedkami. Maloletá O. bola svedkom viacerých fyzických útokov voči matke ešte počas manželského spolužitia. Dňa 20. 11. 2021 matka odovzdala obe maloleté deti otcovi, ktorý jej však do pól hodiny zavolal, že nevládze s O., ktorá nepretržite plače a chce ísť domov. Matka sa ju snažila telefonicky upokojiť, avšak bezvýsledne. Matka autom prišla k otcovi pre O., otec začal na matku kričať a fyzicky ju napadol. Na ďalšie stretnutie o dva týždne bola maloletá O. v karanténe a maloletá Q. bola chorá, o čom matka otca informovala. O ďalšie dva týždne otec na stretnutie s deťmi vôbec neprišiel a ani matku neinformoval, že pre deti nepríde. Počas Vianočných sviatkov v roku 2021 otec prišiel len po maloletú Q., pričom staršiu O. ani nespomenul. Úplne ju odignoroval. Maloletá O. plakala, že ju otec nechce. Nepriniesol jej ani žiadny darček, hoci mladšej dcére Q. dal darčeky na Vianoce. Otec vyvalil vchodové dvere, pričom matku poranil. Matka musela vyhľadať lekársku pomoc. Matka uviedla, že otec ubližuje deťom psychicky, deti vydiera, hrá sa s ich citmi. Otec zámerne robí rozdiely medzi dievčatami, úmyselne u nich vzbudzuje žiarlivosť. Často na deti kričí. Otec sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu matky vyjadril a uviedol, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde. Matka dcéry na styk s otcom riadne nepripraví a preto plačú, lebo keď sa má styk realizovať, sú so stykom oboznámené len pred samotným stykom. Keď sa má styk realizovať a otec prichádza k bydlisku maloletých detí, už na neho čaká hliadka mestskej polície. Z uvedeného je možné vyvodiť, že matka deti nepripravuje na styk a ani nechce, aby deti išli s otcom. Toto sa stáva posledný polrok. Otec matku počas ich manželského života nenapadol. Nie je
pravdou, že otec deťom ubližuje, ba práve naopak matka ubližuje deťom tým, že ich štve proti otcovi. Matka si útoky na jej osobu vymýšľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že od rozvodu manželstva podala na otca viac ako 40 trestných oznámení, ktoré boli vybavené tak, že nedošlo k spáchaniu trestného činu alebo iného protiprávneho konania. Matka uvádza, že otec pre deti neprišiel, ani nedal dopredu vedieť, že nepríde, uvedená skutočnosť sa nezakladá na pravde. Otec riadne a včas prišiel na súdom určený styk s deťmi, nikto mu však neotváral. Nakoľko mu matka bráni v styku s deťmi, podal na matku trestné oznámenie. Otec podal aj návrh na výkon rozhodnutia, konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Zo správy zo šetrenia pomerov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 15. 02. 2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonal šetrenie pomerov u oboch rodičov maloletých detí dňa 12. 01. 2022 z dôvodu matkou avizovaných nezhôd medzi rodičmi pri realizácii styku, ako aj na základe podnetu z Centra Slniečko, n.o., Nitra. V rámci šetrenia bolo zistené, že matka s maloletými deťmi býva v trojizbovom byte, ktorý má v podnájme. Podľa vyjadrenia matky, od rozvodu s otcom maloletých detí sú medzi nimi nezhody. Správanie otca detí je nevypočitateľné, riešila to aj prostredníctvom polície. V minulosti sa jej otec maloletých detí vyhrážal, psychicky ju týra. Staršia dcéra O. sa nechce stretávať s otcom, chodila k otcovi iba kvôli mladšej sestre. Q. je kamarátska a otec si ju vie ľahšie získať kúpou darčekov, maličkostí. Matka ďalej uviedla, že od novembra 2021 O. nechce realizovať styk s otcom. Od novembra až decembra 2021 nechce ani Q. realizovať styk s otcom. Po návrate od otca vidí u O., že je utiahnutá a zatvorí sa do svojej izby, trvá to asi 30 minút, potom sama príde a komunikuje. Matka sa vyjadrila, že nebude nútiť maloleté deti, aby chodili k otcovi, pokiaľ budú chcieť, nebude im brániť. Počas šetrenia pomerov bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi O. a Q.. Maloletá O. uviedla, že otca videla 01. 01. 2022, kedy ich bol navštíviť pred bytom. Cez Vianoce u otca neboli a ani si nespomína, kedy tam boli. S ocinom spolu netelefonujú. Vie, že s maminou otec telefonuje, ale keď si ju otec pýta k telefónu, ona s ním nechce hovoriť. Netúži navštíviť otca, ani s ním hovoriť. Priala by si, aby ich otec nechal na pokoji, aby nevolal mame, aby ich nehľadal. Na O. bolo počas rozhovoru vidieť známky napätia, nepohody. Maloletá Q. uviedla, že poslúcha maminu aj sestru. V rámci šetrenia pomerov na strane otca bolo zistené, že otec býva v dvojizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom. Žije tu s terajšom partnerkou. Podľa vyjadrenia partnerky otca, má s maloletými deťmi dobrý vzťah. Otec detí uviedol, že od októbra 2021 sa zhoršili vzťahy medzi ním a matkou detí. Dňa 25. 12. 2021 realizoval styk s maloletou Q., O. na styk nechcela ísť. Počas Vianoc bola u neho aj jeho sestra s deťmi a Q. sa s nimi dobre hrala, dobre sa u neho cítila. Otec uviedol, že Q. si chcela darčeky zobrať domov a on jej to dovolil. O. nakoľko nerealizovala styk s otcom, tak jej darčeky zostali u otca. Dňa 26. 12. 2021 pri odovzdávaní maloletej Q. táto bežala k matke, ktorá ju zobrala na ruky. Podľa vyjadrenia otca matka zakázala maloletej Q. vziať si od neho darčeky. Q. plakala a bila matku rukami. Matka buchla dverami, no otec mal práve v tom okamihu vystretú ruku s darčekmi a podával ich dieťaťu. Sklo na dverách sa rozbilo. Po incidente si podľa vyjadrenia otca maloletá Q. prevzala darčeky a viac neplakala. Pri incidente bola prítomná maloletá O., iba stála, neplakala, pozerala sa. Otec maloletých detí mal zranenú ruku, bol na lekárskom ošetrení. Otec uviedol, že matka detí podala na neho trestné oznámenie, už 43 krát. Zároveň sa vyjadril, že matka bola políciou poslaná na psychiatrické vyšetrenie, podľa jeho vedomostí sa ho nezúčastnila. Otec sa priebežne informuje o školskom prospechu O.. Uviedol, že maloletá O. sa zle učí, zle číta, zhoršila sa v matematike. S bývalou manželkou sa nedá komunikovať. O zdravotnom stave maloletých má informácie iba z aplikácie zo zdravotnej poisťovne. Otec chce, aby sa styk realizoval v zmysle právoplatného rozsudku. Výživné platí pravidelne. Otec nekomunikuje s deťmi ani telefonicky. Kolízny opatrovník dňa 15. 02. 2022 telefonicky kontaktoval rodičov maloletých detí. Matka maloletých detí uviedla, že od posledného šetrenia v januári 2022 sa nič nezmenilo. Maloleté deti nerealizovali styk s otcom od Vianoc 2021. Uviedla, že maloletá Q. má z otca strach, vidí na nej zmeny, obavy. O. sa tiež bojí otca, ale nepovie to. Matka uviedla, že maloleté deti majú strach z agresívneho správania otca voči nej. Deklarovala, že ona otcovi detí dá, ale nechce, aby sa deti báli a plakali. Zároveň matka uviedla, že ona i maloleté deti majú obavy z otcových reakcií. Otec maloletých detí počas telefonického rozhovoru uviedol, že s dcérami nerealizoval styk už skoro tri mesiace. S Q. realizoval styk naposledy 26. 12. 2021 a s O. 20. 11. 2021. Teraz cez víkend bol pre maloleté deti. Obe dcéry sa pred vchodovými dverami vyjadrili, že s ním nepôjdu. Pobozkal ich a odišiel preč. Otec uviedol, že sa nebude snažiť o realizáciu styku. Q. plače, keď ho vidí. Domnieva sa, že je to preto, lebo bývalá manželka o ňom rozpráva zlé veci. Na obe maloleté deti si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že obe deti veľmi ľúbi. Z pripojeného Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/14/2020-103 zo dňa 04. 08. 2020 mal súd prvej inštancie preukázané, že bol zmenený Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/53/2018-252 zo dňa 30. 09. 2019 v časti úpravy styku otca s maloletou O. X., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú O. k sebe každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do
16.00 hod., po uplynutí troch mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Ďalej bol zmenený Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/53/2018-252 zo dňa 30. 09. 2019 v časti úpravy styku otca s maloletou Q. X., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú Q. k sebe každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod., po uplynutí šiestich mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Okrem toho súd upravil styk detí s otcom počas Vianočných sviatkov, jarných prázdnin, Veľkonočných sviatkov a letných prázdnin. Otec je povinný maloleté deti v mieste bydliska matky prevziať a po ukončení styku maloleté deti matke odovzdať v mieste jej bydliska Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 09. 2020. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti o opodstatnenosti nároku, ako aj naliehavosť dočasnej úpravy pomerov práve navrhnutým spôsobom. Z návrhu matky, vyjadrenia otca a správy kolízneho opatrovníka mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi rodičmi sú vážne nezhody. Tvrdenia matky a vyjadrenia otca o situáciách, ktoré sa odohrali pri styku otca s deťmi sa značne líšia. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenie nemal súd prvej inštancie preukázané, že by nastala tak závažná zmena pomerov, aby bolo vec nevyhnutné riešiť neodkladným opatrením vo veci zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi. Rozsudok súdu o úprave styku otca s deťmi nadobudol právoplatnosť v septembri v minulom roku, pričom k realizácii úpravy styku v zmysle rozsudku vo všetkých častiach ešte ani neprišlo. Z návrhu matky súd prvej inštancie nemal preukázanú naliehavosť zmeny úpravy styku otca s deťmi a v zmysle návrhu matky by sa deti s otcom ani nemali stretávať vôbec. Takáto úprava nie je vôbec v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie preto apeloval na oboch rodičov, aby konali v záujme maloletých detí, matka deti na styk s otcom riadne pripravovala, nielen fyzicky ale aj psychicky a otec sa s deťmi v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu stretával. V konaní samom súd prvej inštancie vykoná potrebné dokazovanie presahujúce možnosti dokazovania v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia a následne meritórne rozhodne. Súd prvej inštancie preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvala na tom, že od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04. 08. 2020 č. k. 8P/14/2020-103 nastala závažná zmena pomerov vyžadujúca zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Maloleté deti sa otca boja a napriek všetkému jej úsiliu o prípravu detí na styk, deti sa odmietajú stretnúť s otcom. Nejedná sa o bezdôvodné odmietanie detí a už vôbec nie je postoj detí ňou ovplyvňovaný. Tvrdila, že vyvíja maximálne úsilie na to, aby deti fyzicky, ako aj psychicky pripravila na styk s otcom. Ako bolo už v návrhu spomenuté deti boli viackrát svedkami fyzických a verbálnych útokov otca voči jej osobe, čo spôsobilo v deťoch hlbokú traumu, ktorá vyústila do odmietania detí stretávania sa s otcom. Dňa 02. 03. 2022 bola mal. Q. na prechádzke zo škôlky, pričom k nej na ulici pristúpil otec a chcel jej odovzdať darček, ktorý mal v ruke. Keď Q. uvidela oteca, dostala záchvat, začala plakať. Pani učiteľka ju musela upokojiť. Obe maloleté sa boja chodiť von na ulicu, lebo sa boja, že príde otec. Za posledné obdobie sa takisto negatívne zmenilo správanie maloletej O.. Bude potrebné riešenie jej zmeny správania u detského psychológa, ku ktorému ju matka už objednala. Aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15. 02. 2022 vyplýva, že počas pohovoru s mal. O., tá uviedla, že netúži vidieť otca, ani s ním hovoriť. Priala by si, aby ich otec nechal na pokoji, aby nevolal mame. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2013. Žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako sa domáhala v návrhu.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že matka maloletých detí vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že nastala závažná zmena pomerov vyžadujúca zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Uviedol, že sa oboznámil s odvolaním matky maloletých detí a je toho názoru, že súd prvej inštancie mal osvedčené základné skutočnosti, ktoré odôvodňovali prijať záver. Bol názoru, že i napriek odmietavému postoju maloletých detí k realizácii styku s otcom nie je v ich záujme, aby sa s otcom nestretávali vôbec. Je potrebné, aby rodičia maloletých detí pri realizácii styku kooperovali. Akékoľvek rozhodnutie o styku otca s maloletými deťmi nemá reálnu šancu v praxi priniesť pozitívny posun, pokiaľ nepríde ku korekcii vzťahov v prvom rade medzi rodičmi. Korekcia vzťahov medzi rodičmi je nutná a bola by aj do budúcnosti prínosom v rámci samotnej realizácie styku otca s maloletými deťmi. O udalosti zo dňa 02. 03. 2022, ktorú uvádza matka vo svojom odvolaní nemal súd vedomosť, nakoľko táto sa udiala až po rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v plnom rozsahu.
4. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá opakovane uviedla, že detí majú z otca strach. Radikálne odmietavý postoj mal. detí voči otcovi začal po tom, čo bola mal. O. svedkom viacerých fyzických útokov otca voči jej osobe (matke). Mal. Q. k otcovi chodila bez problémov až do decembra 2021, kedy bola svedkom incidentu, kedy otec na nich vyvalil vchodové dvere, resp. rozbil ich päsťou. Dodala, že nechce brániť otcovi v stretávaní sa s deťmi. Deti výslovne odmietajú ísť k otcovi. Napriek tomu, že ich pripravuje na styk, O. kričí, ziape, že ona nechce ísť. Touto cestou požiadala o pomoc a dodala, že je nevyhnutné, aby deťom pomohol prekonať toto obdobie kvalifikovaný psychológ, ktorý pomôže deťom prijať otca a opätovne si k nemu nájsť cestu. Uviedla, že kolízny opatrovník jej sľúbil pomoc, ako aj to, že pri odovzdávaní detí bude prítomná pani X. zo spoločnosti TENET, ktorá pomôže deťom prekonať strach z otca. Žiaľ zatiaľ sa tak nestalo. Dodala, že nakoľko je už zúfala a nevie ako dokázať, že deti sa boja otca a odmietajú sa sním stretnúť, žiadala súd o zabezpečenie znalca z odboru detskej psychiatrie a detskej psychológie za účelom posúdenia psychického stavu detí a ich vzťahu k obom rodičom. Tak isto žiadala súd o vypočutie oboch detí. Záverom poznamenala, že otec toho času nevyužíva súdom stanovený styk s deťmi. Otec mal mať styk s deťmi od 23. 04. 2022 od 10:00 h do 24. 04. 2022 do 16:00 h, pričom neprišiel a ani sa celý čas neozval, nedal vedieť, že sa na styk nedostaví. Tak isto neprišiel ani na Veľkú noc. Aj z tohto dôvodu je evidentné, že postoj otca je laxný a samotný otec nevykazuje veľmi záujem o nápravu vzťahov s deťmi. Z uvedeného dôvodu žiadala, nakoľko je to v záujme maloletých detí, aby vyrastali v pokojnom prostredí, kde vládne harmónia, istota a bezpečie.
5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a dodal, že odmietavý postoj mal. detí je spôsobený práve vplyvom matky a tým, že matka maloleté deti na styk žiadnym spôsobom nepripravuje, práve naopak pôsobí na mal. deti negatívne voči otcovi.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - matkou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania pred súdom prvej inštancie (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. januára 2022 domáhala, s poukazom na § 365 CMP, aby súd rozhodol, že otec nie je oprávnený sa stýkať s mal. deťmi v čase a spôsobom určeným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. apríla 2018 sp. zn. 12P/1/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. apríla 2018. K podanému návrhu pripojila ako dôkaz; lekársky posudok zo dňa 22. novembra 2021, lekársku správu zo dňa 26. decembra 2021, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 28. decembra 2021. Súd prvej inštancie vyzval kolízneho opatrovníka a otca, aby sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrili. Dňa 26. januára 2022 bol súdu prvej inštancie pod sp. zn. 8P/15/2022 doručený návrh matky na zmenu styku otca s maloletými deťmi určeného rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. apríla 2018 sp. zn. 12P/1/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. apríla 2018. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1. februára 2022 č. k. 11P/14/2022-26 spojil konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, zapísané pod č. k. 11P/14/2022 a konanie o zmenu styku, zapísané pod č. k. 8P/15/2022 na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie bude prebiehať pod č. k. 11P/14/2022. Dňa 15. februára 2022 doručil otec súdu prvej inštancie vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Kolízny opatrovník doručil dňa 16. februára 2022 súdu prvej inštancie správu o vyšetrení pomerov v dôsledku doručeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podľa rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 30. septembra 2019 č. k. 16P/53/2018-252, právoplatným v časti úpravy styku a nariadenia výchovného opatrenia dňa 7. januára 2020 mal otec upravený styk s mal. deťmi X. tak, že otec je oprávnený stretávať s as nimi každý týždeň v pondelok a piatok od 16:00 h do 18:00 h za prítomnosti matky po dobu troch mesiacov a po uvedenom čase v tých istých termínoch bez prítomnosti matky, čím sa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16. apríla 2018 č. k. 12P/1/2018-66, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti úpravy styku dňa 23. apríla 2018. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4. augusta 2020 č. k. 8P/14/2020-103, ktorý nadobudol právoplatnosť 14. septembra 2020, zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. septembra 2019 č. k. 16P/53/2018-252, v časti úpravy
styku otca s mal. O. X., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny, po uplynutí troch mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny s prespatím u otca, počas vianočných prázdnin od 25. decembra od 12:00 hodiny do 26. decembra do 16:00 hodiny, počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 10:00 hodiny do stredy do 16:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 10:00 hodiny do soboty do 16:00 hodiny, počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hodiny do 05.07. do 16:00 hodiny, a v časti úpravy styku otca s mal. Q. X., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 hodiny do 16:00 hodiny, po uplynutí šiestich mesiacov každý párny týždeň od soboty od 10:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny s prespatím u otca, počas vianočných prázdnin od 25. decembra od 12:00 hodiny do 26. decembra do 16:00 hodiny, počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 10:00 hodiny do stredy do 16:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od 10:00 hodiny do soboty do 16:00 hodiny, počas letných prázdnin od 01.07. od 9:00 hodiny do 05.07. do 16:00 hodiny. Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 365 ods. 1 CMP ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Odvolací súd po preskúmaní predmetného súdneho spisu dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až § 369 CMP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania. Súd podľa Civilného mimosporového poriadku nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. Zrušiť nariadené neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V Civilnom mimosporovom poriadku je osobitne upravený procesný postup, týkajúci sa neodkladných opatrení vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (na základe ktorého je možné povoliť vstup do obydlia, v ktorom sa maloletý nachádza, na účely výkonu právomocí orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately). V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z účelu neodkladného opatrenia, ktorým je bezodkladná úprava pomerov strán. A pretože Civilný mimosporový poriadok v jeho tretej časti obsahuje len úpravu niektorých ustanovení o neodkladných a iných opatreniach súdu, keď v zmysle § 365 až § 368 CSP je možné nariadiť neodkladné opatrenia vo veciach o ochrane maloletého, výživného, osobnej starostlivosti a vo veciach povolenia súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých na neodkladné opatrenie, je potrebné v konaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, resp. deťmi aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP.
15. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného uvádza, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 CMP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Súd týmto neodkladným opatrením potom nariadi, aby maloletý bol dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CMP je stav, keď sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený. V prvom z uvedených prípadov ide napríklad o deti opustené, ako aj o situácie, keby prišlo k takej tragickej udalosti, ako je napríklad úmrtie rodičov maloletého dieťaťa a pod. Druhá z uvedených eventualít počíta so situáciou, keď osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že o takéto okolnosti v prejednávanom prípade nejde. Vo vzťahu k druhej eventualite odvolací súd dodáva, že tá je vylúčená z dôvodu, že maloleté deti sú podľa rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16. apríla 2018 č. k. 12P/1/2018-66, právoplatný dňa 16. apríla 2018, zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi bolo daným rozhodnutím súdu priznané len právo styku, a teda nevykonáva nad maloletými deťmi starostlivosť tak, ako to prezumuje predmetné ustanovenie zákona. Z uvedeného dôvodu nie je možné na predmetnú vec aplikovať ustanovenie § 365 CMP.
16. Odvolací súd konštatuje, že samotným účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec postulátov, ktoré sú inkorporované v zákone, a ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí, a ktorých naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Simplicitne ide o tzv. zásadu opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. V zmysle týchto zásad možno konkretizovať, že jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, ktorá principiálne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia in merito. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň osvedčené, pričom samotná miera osvedčenia je korelatívna konkrétnosťou toho daného prípadu. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky rýchlosti a efektívnosti, ako bolo vyššie spomenuté, súd ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia in merito a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup ustanovený pre fázu dokazovania. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie fundamentálne skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto smere je teda zákonným elementárnym predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 CSP) splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej by absencia predbežnej úpravy pomerov až do času rozhodnutia in merito, (resp. po riadne vykonanom dokazovaní) mohla svojou potrebou dodržania všetkých (vrátane procesných) postupov v konaní vo veci, viesť až k neodvrátiteľnej ujme na právom chránených záujmoch. Pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu.
17. Na supranacionálnej úrovni v intencii zabezpečenia práv a právom chránených záujmov maloletých detí, je právna úprava obsiahnutá jednak v Dohovore o právach dieťaťa (čl. 3), v ktorom je zakotvené, že prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi je záujem dieťaťa, a jednak v Charte základných práv EÚ (čl. 24 ods. 2 a 3), v ktorej je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
18. Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.
19. Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného mimosporového poriadku alebo aj Zákona o rodine. Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z hore uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Na vnútroštátnej úrovni ochranu dieťaťa determinuje najmä Zákon o rodine, v rámci ktorého sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností a pod. Otázkou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. januára 2017 pod sp. zn. II. ÚS 56/2017, v ktorom uviedol, že v súčasnosti existuje široká zhoda ? a to aj v medzinárodnom práve ? na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.
21. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach, mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. júla 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. júla 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. apríla. 2006, bod 71].
22. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o (ne) nariadení neodkladného opatrenia, zastáva relevantný post zisťovanie kauzality medzi samotnými (subjektívnymi) tvrdeniami a skutočnosťami obsiahnutými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a skutočnosťami objektívne vyplývajúcich z priložených
listín, prípadne iných priložených dôkazov. Preukázanie príčinného vzťahu medzi uvádzanými tvrdeniami a objektívne identifikovateľnými skutočnosťami sú podporným prostriedkom, prostredníctvom ktorého súd posudzuje a osvedčuje predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.
23. V ustanovení § 329 ods. 2 CSP je v rámci inštitútu neodkladného opatrenia vyjadrené procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Osobitný význam má predmetné ustanovenie pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj z predložených dôkazov a tvrdení oboch strán, ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka, dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená základná podmienka v § 325 ods. 1 CSP, a to potreba bezodkladnosti. V tomto smere odvolací súd dodáva, že matka odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy styku otca s maloletými deťmi predovšetkým na tom, že v dôsledku agresívneho správania sa otca voči jej osobe (matky) dochádza zo strany mal. detí k citovému ochladeniu vo vzťahu k otcovi do tak intenzívnej miery, že mal. deti odmietajú styk s otcom. Dodala, že otec síce deťom fyzicky neubližuje, ale im ubližuje psychicky tým, že ich vydiera a emočne manipuluje. Matka síce na podporu svojich tvrdení produkovala dôkazné prostriedky, z ktorých však nemožno bez dôvodných pochybností dôjsť k záveru o pravdivosti, resp. osvedčení tvrdení matky. Z jednotlivých dôkazných prostriedkov vyplýva skutočnosť, že matka trpela v uvedenom čase konkrétnymi zraneniami, pričom len z jedného dôkazného prostriedku (lekársky posudok zo dňa 22. 11. 2021) vyplýva, a to len v hypotetickej rovine, že k zraneniu mohlo dôjsť spôsobom opísaným samotnou odvolateľkou, resp. matkou maloletých detí, a to fyzickým útokom otca. Takto deklarované skutočnosti matkou v podanom návrhu zakladajú dôvodnú pochybnosť o pravdivosti ňou tvrdených skutočnosti opodstatňujúc nariadenie neodkladného opatrenia, keď z návrhu matky a priložených dôkazov nemožno osvedčiť záver ohľadom ňou prezentovanej intenzity agresie otca voči jej osobe, a tiež kauzalitu medzi takto prezentovaným správaním sa otca v rámci jeho vzťahu k maloletým deťom a emočnej stability maloletých detí. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že matka tiež neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď z jej tvrdení a z produkovaných dôkazných prostriedkov nevyplýva, že by odmietavý postoj maloletých detí v rámci realizácie styku otca s mal. deťmi odôvodňoval potrebu radikálneho, resp. neodkladného zásahu zo strany súdu do pomerov účastníkov konania tak, ako ich upravil súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4. augusta 2020 č. k. 8P/14/2020-103, právoplatný dňa 14. septembra 2020. Uvedený záver odôvodňuje aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 1. apríla 2022, ktorý bol názoru, že i napriek odmietavému postoju mal. detí k realizácii styku s otcom nie je v ich záujme, aby sa s otcom nestretávali vôbec, je potrebné, aby rodičia maloletých detí pri realizácii styku kooperovali. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15. februára 2022 navyše vyplýva, že otec reflektuje na určité emočné ochladenie mal. detí vo vzťahu k jeho osobe, a to tak, že súdom priznaný styk dobrovoľne nerealizuje v prípade, že mal. detí prejavia odmietavý postoj, nakoľko má za to, že matka deti proti nemu úmyselne štve. Navyše sám otec sa vyjadril a súhlasí v rámci procesu realizácie styku s mal. deťmi s participáciou odborníka; TENET o.z. Sumarizujúc vyššie uvedené, je odvolací súd názoru, že v prejednávanej veci neboli naplnené fundamentálne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v rámci úpravy styku otca sa maloletými deťmi, o ktorom sa v súčasnosti vedie konanie vo veci samej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/14/2022 (č. l. 26).
25. Odvolací súd opakuje, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V tomto smere je potrebné zisťovať a vyhodnocovať záujem maloletého dieťaťa v aspekte podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi a s inými blízkymi osobami. Odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc aj z generálnej premisy, že pri rozhodovaní o právach dieťaťa je potrebné vychádzať z aspektu potreby zachovania, resp. zabezpečenia puta s jeho rodinou, z čoho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené, resp. obmedzené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov, je so zreteľom na vyššie uvedené potrebné odvolanie matky hodnotiť ako nedôvodné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).