Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/38/2020

Potvrdené rozhodnutím 10Co/61/2020
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. X., nar. X. G. XXXX, trvalý pobyt: R. XXXX/XX, F., prechodný pobyt: G. XX, G., Nemecká spolková republika, zastúpenej advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, proti odporcovi: J. X., nar. XX. A. XXXX, trvalý pobyt A., Y. X, G., Nemecká spolková republika, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4. augusta 2020, č. k. 11C/38/2020-25, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: Z.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, F., prechodne bytom: G. XX, XXX XX G., Y., zastúpená: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka, Javorinská 13, Bratislava, proti protistrane: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Protistrane sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 22.07.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka navrhuje, aby súd zakázal protistrane nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v Z., a.s., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu IBAN: Y a to do celkovej výšky XX.XXX,- eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, alternatívne aby súd zakázal protistrane nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu Z.: Y a to do celkovej výšky XX.XXX,- eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, a to až do momentu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného, resp. ak by došlo k uzavretiu dohody podľa , až do dňa uzavretia takejto dohody.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že strany sú manželmi. Dňa XX.XX.XXXX bol podaný na Okresný súd Trnava návrh na rozvod manželstva, pričom konanie ešte nebolo právoplatne skončené (vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp.zn ). Manželia však už žijú oddelene a spoločne ani nehospodária. Protistrana celý čas počas trvania manželstva nepracovala (je dlhodobo nezamestnaný) a navrhovateľka bola jediným zdrojom príjmov v rodine. Protistrane bol rozsudkom nemeckého súdu zo dňa 08.04.2020, sp.zn.: , priznaný voči navrhovateľke nárok na výživné vo výške 1.270,- eur mesačne, čo malo protistrane zabezpečiť uspokojenie jeho potrieb. Protistrana dňa 15.10.2019 previedla bez súhlasu a bez vedomia navrhovateľky z ich spoločného účtu Z.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XX, vedeného v D. U. AG, so sídlom W. XX, XXXXX A. am J., Q. jednorazovo sumu vo výške XX.XXX,- eur na svoj súkromný účet vedený v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky so sídlom T., Z.: Y Ako dôkaz prikladá výpis z účtu Z.: D C. zo dňa XX.XX.XXXX. Dôkaz, že protistrana predmetnú sumu previedla na svoj účet, na ktorý nemá navrhovateľka prístup je aj v zápisnici z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX vo veci rodinno-právnej pred nemeckým súdom, sp. zn.: XXX F XXX/XX (konanie o určenie vyživovacej povinnosti pre manžela), ktorú prikladá a cituje: „Žiadateľ (v tomto prípade o prisúdenie alimentov, t.j. J. X.) uvádza, že zo spoločného (nemeckého) účtu previedol XX 000€ na svoj vlastný účet, aby mal prostriedky na život. Obával sa, že peniaze zmiznú. Odporkyňa uviedla, že suma XX XXX€ je správna.“ Z uvedeného je zrejmá obava, že protistrana plánuje prostriedky spotrebovať a minúť bez vedomia a súhlasu navrhovateľky. Navrhovateľka uvádza, že uvedené peňažné prostriedky (ide predovšetkým o

úspory) patria do bezpodielového spoluvlastnícva manželov (BSM), nakoľko manželstvo ešte nebolo právoplatne rozvedené, ani nebolo bezpodielové manželstvo zrušené za trvania manželstva, ani nedošlo k zúženiu rozsahu BSM zákonným spôsobom. Keďže v uvedenom prípade evidentne nešlo o bežný úkon, navrhovateľka má za to, že horeuvedený prevod peňažných prostriedkov patriacich do BSM bez súhlasu a bez vedomia navrhovateľky je relatívne neplatný právny úkon (ust. ). V danom prípade by bol právny úkon neplatný len za predpokladu, ak by sa druhý z manželov (čiže v danom prípade navrhovateľka) tejto neplatnosti dovolala. Vzhľadom na ujmu, ktorá v danom prípade bezprostredne hrozí, a to spotrebovanie peňažných prostriedkov vo výške XX.XXX,- eur protistranou, uvedená zákonná možnosť navrhovateľky dovolávať sa relatívnej neplatnosti predmetného úkonu v danom prípade nie je schopná poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu jej práv, čo je však zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia. Navrhovateľka má za to, že neoprávneným nakladaním s peňažnými prostriedkami patriacimi do BSM strán vo výške XX.XXX,- eur a síce neoprávneným prevodom týchto prostriedkov na súkromný účet protistrany bolo zasiahnuté do práva navrhovateľky v zmysle ust. , a to práva užívať vec (v danom prípade peňažné prostriedky) spoločne s protistranou, ktorý je v súčasnosti ešte stále jej manželom. Okrem hore uvedeného, ďalším nárokom navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, je právo na vyplatenie jej podielu v súvislosti s budúcim vyporiadaním BSM (vzhľadom na aktuálne prebiehajúce konanie o rozvod manželstva), keďže existuje reálna obava, že konaním protistrany by mohlo dôjsť k spotrebovaniu predmetnej sumy. V zmysle aktuálnej a relevantnej judikatúry „predmetom konania o vyporiadanie BSM je vyporiadanie majetku (aktíva aj pasíva) manželov, ktorý títo mali ku dňu zániku ich BSM. V rámci tohto konania sa teda nemožno zaoberať majetkom, ktorý manželia síce nadobudli za trvania ich manželstva, ale ktorý ku dňu zániku BSM už nevlastnili. V prípade peňažných prostriedkov teda nemožno do vyporiadania zahrnúť také peňažné prostriedky, ktoré boli do zániku BSM spotrebované, a to bez ohľadu na to, že sa tak stalo konaním jedného z manželov bez súhlasu druhého. Takéto konanie sa totiž spravuje ustanovením a a . Uvedené ustanovenia upravujú vzťahy manželov pri správe spoločných vecí. Ustanovenie upravuje vnútorné vzťahy manželov a právna úprava upravuje vzťahy manželov týkajúce sa spoločnej veci navonok; (....)pokiaľ došlo jedným z manželov k nakladaniu so spoločnými peňažnými prostriedkami za trvania BSM a pokiaľ takýto úkon nebol osobitným súdnym rozhodnutím určený za úkon neplatný, je treba takýto úkon považovať za platný a takto spotrebované peňažné prostriedky za trvania manželstva nemožno zahrnúť do vyporiadania ich BSM. Na základe hore uvedeného je nepochybné, že protistrana nakladala s uvedenými finančnými prostriedkami neoprávnene a zároveň podľa navrhovateľky existuje reálna hrozba, že predmetné finančné prostriedky spotrebuje, keďže je dlhodobo nezamestnaný, s čím súvisí aj jeho menej zodpovedný životný štýl (čoho dôkazom je aj skutočnosť, že navrhovateľa ako jeho manželka ho musí živiť), alebo prevedie na inú osobu, pričom podľa aktuálnych informácií navrhovateľky, protistrana nevlastní iný hnuteľný či nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Zároveň podľa aktuálnych informácii navrhovateľky si protistrana zadovážila nové osobné motorové vozidlo. O uvedenom nemá však dôkaz. Predmetná informácia však vzbudzuje dôvodné obavy u navrhovateľky, že toto si zadovážil práve z finančných prostriedkov spoločných, ktoré neoprávnene previedol na svoj účet. Na základe hore uvedených skutočností preto reálne hrozí, že dôjde k nenávratnej strate predmetných peňažných prostriedkov, na základe čoho hrozí navrhovateľke bezprostredná ujma na jej právach a to práve ako manželky podieľať sa na užívaní danej peňažnej hodnoty spolu s manželom v zmysle ust. s tým, že (vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa doposiaľ nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu) takto spotrebované peňažné prostriedky nebudú môcť byť v zmysle hore citovanej judikatúry zahrnuté do vyporiadania BSM, ku ktorému vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva strán dôjde v blízkej budúcnosti. Keďže sa v danom prípade nejedná o prípad potreby zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa v súvislosti s obavou, že exekúcia bude ohrozená, nie je preto podľa navrhovateľky namieste dosiahnutie sledovaného účelu inštitútom zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. a nasl. . Hore uvedené skutočnosti preto odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi preukázala dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (právo podľa ust. , a nasl. ).

3. K návrhu navrhovateľka priložila potvrdenie o podaní návrhu na rozvod manželstva, kópiu sobášneho listu, výpis z účtu vedeného v D. U. AG, rozhodnutie nemeckého súdu o výživnom, M. z pojednávania pred nemeckým súdom zo dňa 01.04.2020

4. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom mal za osvedčené nasledovné skutočnosti: Navrhovateľka a protistrana sú manželia, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o rozvode ich manželstva pod sp.zn. , ktoré konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Protistrana dňa 15.10.2019 previedla zo spoločného účtu Z.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XX, vedeného v D. U. AG, sumu XX.XXX,- eur na svoj účet vedený v I. U. O. N. and Y., a.s. č. účtu Z.: Y Protistrane bol rozsudkom nemeckého súdu v Augsburgu sp.zn.: zo dňa 08.04.2020 priznaný voči navrhovateľke nárok na výživné vo výške 1.272,- eur mesačne.

5. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)

11. Podľa (ďalej len „“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

12. Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

13. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

14. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

16. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

17. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že návrhu navrhovateľky chýba potrebná naliehavosť, keď k prevodu peňažných prostriedkov zo spoločného účtu na účet protistrany (manžela) došlo ešte 15.10.2019, avšak navrhovateľka podala návrh na neodkladné opatrenie až koncom mesiaca júl 2020, t.j. po viac ako 10 mesiacoch, a zároveň po viac ako 3 mesiacoch po tom, čo sa manžel na pojednávaní pred nemeckým súdom dňa 01.04.2020 vyjadril, že peňažné prostriedky previedol, aby mal prostriedky na život. Navrhovateľka pritom nevysvetlila, prečo sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha až po takom dlhom čase. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať za splnenú podmienku naliehavosti, resp. bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami v súčasnosti.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dodáva, že navrhovateľka ani ničím neosvedčila, že ku dňu podania návrhu sa peňažné prostriedky na účte protistrany vôbec nachádzajú. Peňažné prostriedky boli na účet prevedené pred viac ako 10 mesiacmi, keď zároveň mali byť použité na živobytie protistrany, a teda je predpoklad, že minimálne časť z nich bola medzičasom spotrebovaná. Rovnako mohli byť peňažné prostriedky spotrebované aj na zakúpenie motorového vozidla, ktoré si mala protistrana zadovážiť podľa vyjadrenia navrhovateľky v návrhu. S poukazom na uvedené nebolo možné mať za osvedčené, že by sa na účte žalovaného ku dňu podania návrhu navrhovateľky, resp. v čase rozhodovania súdu o ňom, nachádzala suma XX.XXX,- eur, ktorá by bola bez pochybností tou sumou 85.000,- eur, ktorá bola prevedená na účet zo spoločného účtu strán.

19. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno mať ani za osvedčené, že by celá suma 85.000,- eur predstavovala majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Súd pritom poukazuje na zápisnicu z pojednávania pred nemeckým súdom, kde sa manžel (protistrana) vyjadril, že suma 36.000,- eur má pochádzať z predaja jeho bytu, a teda mala by byť výlučným vlastníctvom manžela. Zároveň, z predloženého rozhodnutia nemeckého súdu (z ktorého navrhovateľka zrejme účelovo predložila preklad iba prvej strany) mal súd za to, že nemecký súd (vychádzajúc zo strany 3 a 4) určil výživné na manžela práve vo výške 1.272,- eur mesačne z dôvodu, že už zohľadnil skutočnosť, že manžel previedol peňažné prostriedky zo spoločného účtu na svoj účet a z tohto dôvodu priznal manželovi nárok na výživné len v polovici požadovanej sumy. Za týchto okolností by nariadenie neodkladného opatrenia bolo obchádzaním uvedeného rozhodnutia súdu v prospech navrhovateľky.

20. Súd dodáva, že ani v prípade, že by tu neboli vyššie uvedené okolnosti, nebolo by dôvodné návrhu vyhovieť. Uloženie zákazu nakladať s peňažnými prostriedkami na účte protistrany by samo o sebe i tak nezabezpečilo navrhovateľke možnosť s peňažnými prostriedkami nakladať a tieto užívať ( ), čo uviedla ako jeden z dôvodov podania návrhu. Pokiaľ ide o jej obavu, že by suma prevedená na účet protistrany bola spotrebovaná do zániku BSM, ani v tom prípade by nemala byť navrhovateľka ukrátená na svojich prípadných nárokoch z vyporiadania BSM. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok ( ). Zároveň je potrebné v rámci vyporiadania v širšom zmysle prihliadnuť na to, či niektorý z manželov nepoužil finančné prostriedky patriace inak do BSM pre svoju výlučnú potrebu, t.j. nie pre spoločné potreby manželov, z ktorého dôvodu sa potom tomuto z manželov zníži jeho

vyporiadací podiel. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 12.04.2017, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „predmety inak na vyporiadanie súce (čoho podmienkou je preukázanie ich spolupatričnosti k BSM), v čase rozhodovania však už neexistujúce, pritom z vyporiadania v širšom zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať však možno len hodnoty takýchto už masu BSM opustivších predmetov a to spravidla pripísaním ich hodnoty na vrub toho z bývalých manželov, ktorý sa o ich „vyvedenie“ z „množiny“ majetku určeného na vyporiadanie postaral (čo obvykle vedie k tomu, že strane takto si počínajúcej sa zníži suma pripadajúca na jej vyporiadací podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle slova na vyrovnanie niečo zaplatiť druhá strana, alebo sa naopak suma majúca byť vyplatená na vyrovnanie v príslušnom rozsahu zvýši - to vtedy, ak tu diskutovaná okolnosť nastane na strane toho, kto má vyporiadaním nadobudnúť majetok vo vyššej hodnote a z takéhoto dôvodu doplatiť na vyrovnanie niečo strane nadobúdajúcej menej).“

21. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku I. uznesenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

22. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky ( ) použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 02.05.2017, sp.zn. zo dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že navrhovateľka ani netvrdila, že by prebiehalo konanie vo veci samej, v ktorom prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo veci samej.

26. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia v spojení s a , keď protistrana bola v konaní úspešná, z čoho by vyplýval nárok protistrany na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu. Keďže však protistrane žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu neupravuje, súd vo výroku II. s poukazom na ustanovenie (princíp racionálneho zákonodarcu) protistrane nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).