Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/61/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. H. X., nar. X. G. XXXX, trvalý pobyt: R. XXXX/XX, F., prechodný pobyt: G. XX, G., Nemecká spolková republika, zastúpenej advokátkou: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, proti odporcovi: J. X., nar. XX. A. XXXX, trvalý pobyt A., Y. X, G., Nemecká spolková republika, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4. augusta 2020, č. k. -25, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. G. Y. a.s., pobočka zahraničnej banky, číslo účtu Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do celkovej výšky 85.000 eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, alternatívne uloženia zákazu odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na označenom bankovom účte do celkovej výšky 85.000 eur, ako aj tento bankový účet zrušiť, do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. do dňa uzavretia dohody podľa . Odporcovi nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nebol priznaný. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , ( č. v znení neskorších predpisov), , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že návrhu predovšetkým chýbala potrebná naliehavosť, keďže k prevodu peňažných prostriedkov zo spoločného účtu došlo ešte 15. októbra 2019, avšak navrhovateľka podala návrh na neodkladné opatrenie až koncom mesiaca júl 2020, teda po viac ako desiatich mesiacoch a súčasne po viac ako troch mesiacoch po tom, čo sa odporca na pojednávaní pred nemeckým súdom 1. apríla 2020 vyjadril, že peňažné prostriedky previedol, aby mal prostriedky na živobytie. Navrhovateľka nevysvetlila uvedený časový odstup a preto nebolo možné považovať za splnenú podmienku naliehavosti, resp. bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Nebolo taktiež osvedčené zo strany navrhovateľky, že ku dňu podania návrhu sa peňažné prostriedky na účte odporcu vôbec nachádzali, pričom je predpoklad, že minimálne časť z nich bola už medzičasom spotrebovaná. Peňažné prostriedky mohli byť spotrebované aj na kúpu motorového vozidla, ktoré si mal odporca zadovážiť podľa tvrdenia navrhovateľky v návrhu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo možné mať za osvedčené, že na účte odporcu ku dňu podania návrhu, resp. v čase rozhodovania súdu, sa nachádzala suma 85.000 eur, ktorá by bola bez pochybností tou sumou, ktorá bola prevedená na účet zo spoločného účtu účastníkov konania. Osvedčené tiež nebolo, že celá suma 85.000 eur predstavovala majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zápisnice o pojednávaní pred

nemeckým súdom, odporca sa vyjadril, že suma 36.000 eur pochádza z predaja jeho bytu, teda mala byť jeho výlučným vlastníctvom. Z predloženého rozhodnutia nemeckého súdu (z ktorého navrhovateľka zrejme účelovo predložila preklad iba prvej strany) možno mať za to, že nemecký súd (str. 3, 4) určil výživné na manžela práve vo výške 1.272 eur mesačne z dôvodu, že zohľadnil skutočnosť, že manžel previedol peňažné prostriedky zo spoločného účtu na svoj účet a priznal preto odporcovi nárok na výživné len polovicu požadovanej sumy. Nariadenie neodkladného opatrenia by tak bolo obchádzaním uvedeného rozhodnutia súdu v prospech navrhovateľky. Uloženie zákazu nakladať s peňažnými prostriedkami na účte odporcu, by samo o sebe nezabezpečilo navrhovateľke možnosť s peňažnými prostriedkami disponovať a tieto užívať (§ 144 O. z.), čo uviedla ako jeden z dôvodov podania návrhu . Pokiaľ ide o obavu navrhovateľky, že by suma prevedená na účet odporcu bola spotrebovaná do zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), ani v tomto prípade by nemala byť navrhovateľka ukrátená na svojich prípadných nárokoch. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , v odôvodnení ktorého odvolací súd konštatoval, že predmety vhodné na vyporiadanie, avšak v čase rozhodovania už neexistujúce, z vyporiadania v širšom zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať však možno len hodnoty takýchto predmetov, netvoriacich masu BSM, a to pripísaním ich hodnoty na vrub toho z bývalých manželov, ktorý spôsobil, že nemohlo dôjsť k vyporiadaniu majetku určeného na vyporiadanie (strane takto si počítajúcej sa zníži suma pripadajúca na jej vyporiadací podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle slova na vyrovnanie niečo zaplatiť druhá strana alebo ak suma majúca byť vyplatená na vyrovananie sa zvýši, ak uvedená okolnosť nastane na strane toho, kto má vyporiadaním nadobudnúť majetok vo vyššej hodnote, a preto doplatiť na vyrovnanie protistrane nadobúdajúcej menej). Z dôvodu, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom a konanie končí nariadením neodkladného opatrenia, s poukazom na ustanovenie , bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o náhrade trov konania (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). Navrhovateľka netvrdila, že prebieha konanie vo veci samej, v ktorom by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v tomto konaní. Podľa , v spojení s nárok na náhradu trov konania vznikol odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli, odporcovi nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka navrhujúc jeho zmenu, nariadením neodkladného opatrenia (uložením zákazu odporcovi nakladať s peňažnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v I. U. O. N. G. Y. a.s., pobočka zahraničnej banky, do celkovej výšky 85.000 eur, ako aj bankový účet zrušiť alternatívne až do momentu právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. do dňa uzavretia dohody podľa O. z.). Odvolanie odôvodnila ustanovením a (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd posudzovať a) osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorá skutočnosť bola osvedčená tým, že účastníci konania sú manželia. Potreba neodkladnej úpravy pomerov neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávajúca aj určité dlhšie časové obdobie. Nemožno považovať uvedenú podmienku za nesplnenú len preto, že sa navrhovateľ nedomáha ochrany ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Naliehavá potreba úpravy existuje po celý čas, a to minimálne do času právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva. Odporca v rozvodovom konaní nie je súčinný, konanie umelo predlžuje, v dôsledku čoho v konaní nie je možné plynulo pokračovať. Uvedené správanie je účelové, s čím súvisí spotrebovanie predmetnej sumy pred rozvodom manželstva. Navrhovateľka aktuálne nemá iný právny inštitút, ktorým by sa ochrany svojich práv domáhala. Spoliehanie sa na prípadné započítanie do podielu majetku v rámci vyporiadania nie je správny, pretože predmetná suma predstavovala zásadnú časť majetku a nebude z čoho podiel započítať. Pri spotrebovaní vznikne situácia, že navrhovateľka sa k svojmu podielu reálne nedostane. Navrhovateľka čakala do času získania dôkazov o nakladaní s týmto majetkom odporcom, aby osvedčila naliehavú potrebu úpravy. Navrhovateľka uvedené osvedčila predložením zápisnice a informácie o novom osobnom automobile odporcu. Princíp efektívnosti bol naplnený tým, že súd zakáže nakladať s finančnými prostriedkami neoprávnene prevedenými na účet protistrany, čím sa efektívne dosiahne ochrana toho, čoho sa navrhovateľka domáha. Súčasne tým žiadnym spôsobom nezasiahne do strán protistrany, čím bude naplnená požiadavka, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Finančné prostriedky sú určené druhovo a jednotlivo, preto je jedno aké finančné prostriedky

sa na danom účte nachádzajú, pri elektronických peniazoch nie je možné zistiť aké sú to finančné prostriedky, keďže tieto nedisponujú sériovými číslami. Je bez právnej relevancie, ktoré konkrétne finančné prostriedky to sú. Navrhovateľka preukázala, že na predmetnom účte sa nejaké finančné prostriedky nachádzajú, keďže tam zasiela výživné podľa rozhodnutia nemeckého súdu. Návrh navrhovateľky znel na zablokovanie sumy do výšky 85.000 eur, teda bez ohľadu na výšku zostatku, bude zablokovaný celý zostatok, ak bude v nižšej sume (v opačnom prípade bude zablokovaná len suma 85.000 eur). Podľa judikatúry je dostatočné preukázať, že na danom účte sú určité finančné prostriedky, čo navrhovateľka preukázala. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Navrhovateľkina škoda sa preukázateľne rozširuje umožnením voľného nakladania s finančnými prostriedkami protistrany a hrozí jej zhoršenie právnej pozície do takej miery, že sa jej neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej sa dnešného dňa nemôže domáhať. Záver súdu prvej inštancie nebol správny vo vzťahu k obsahu predloženej zápisnice, a to v časti týkajúcej sa výšky výživného, ktorá bola určená dohodou strán a nie meritórnym súdnym rozhodnutím. Súd v Nemecku neskúmal prevod predmetných finančných prostriedkov. Nemožno preto súhlasiť so záverom prvoinštančného súdu ohľadom prípadného obchádzania uvedeného rozhodnutia v prospech navrhovateľky. Voči odporcovi bolo začaté trestné konanie v Nemecku pre tento čin a súčasne vznesené obvinenie.

3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

5. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

6. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

7. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno mať za osvedčené, že celá suma 85.000 eur predstavuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s poukazom na zápisnicu o pojednávaní pred nemeckým súdom, kde sa odporca vyjadril, že napr. suma 36.000 eur má pochádzať z predaja jeho bytu, teda mala byť jeho výlučným vlastníctvom (ktorú skutočnosť navrhovateľka v odvolaní nenamietala). Rovnako tak považoval za neosvedčené, že by na účte žalovaného sa nachádzala suma 85.000 eur, ktorá by bola sumou 85.000 eur, ktorá bola prevedená zo

spoločného účtu účastníkov konania (peňažné prostriedky boli na účet odporcu prevedené pred viac ako 10 mesiacmi), ktoré prostriedky mali slúžiť na živobytie odporcu, možno tak predpokladať, že minimálne časť z nich bola už spotrebovaná, a to aj na zakúpenie motorového vozidla, ktoré si odporca mal podľa tvrdenia navrhovateľky zadovážiť.

9. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nedošlo k hodnovernému osvedčeniu, že suma 85.000 eur, ohľadom ktorej navrhla navrhovateľka zakázať odporcovi disponovať s ňou, predstavuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzhľadom na rôzne druhy finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na predmetnom účte odporcu, s prihliadnutím na tvrdenie o spotrebovávaní finančných prostriedkov (na úhradu existenčných potrieb, kúpu motorového vozidla, prípadne iné). Nebol preto osvedčený hmotnoprávny nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana (neodkladným opatrením).

10. K námietke navrhovateľky, že finančné prostriedky sú určené druhovo a nezáleží na tom aké finančné prostriedky sa na danom účte nachádzajú, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo svojom závere nevychádzal z individuálneho alebo druhového určenia veci (totožnosti peňazí), ale z neosvedčenia skutočnosti, že na označenom účte odporcu sa nachádzajú peňažné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (85 000 eur).

11. V kontexte uvedeného nebolo postačujúce, že navrhovateľka na účet odporcu pravidelne poukazuje sumu 1.272 eur, ktorá predstavuje výživné pre odporcu ako manžela.

12. Argument navrhovateľky v odvolaní, poukazujúci na petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o zákaze nakladania s peňažnými prostriedkami do výšky 85.000 eur nebolo možné prijať. Osvedčenie chráneného nároku (konkrétna suma peňazí), teda nároku vo veci samej, sa má vzťahovať na konkrétnu výšku peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré mal odporca previesť na svoj účet a ktoré by mali byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

13. Súd prvej inštancie dôvodne poukázal aj na zásady vyporiadávania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Podľa § 150 O. z. je každý z manželov povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku vynaložil na svoj majetok, potreby, so zohľadnením konkrétnej sumy ako hodnoty, z ktorého dôvodu sa potom tomu z manželov zníži jeho vyporiadací podiel (porov rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. ). Nebolo potom zrejmé aká škoda na strane navrhovateľky sa rozširuje a ohrozuje jej právnu pozíciu do takej miery, že sa jej neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka pritom bližšie neobjasnila tvrdenie, že sa k svojmu podielu reálne nedostane.

14. Potreba neodkladnej úpravy pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, má byť posúdená na základe skutkových zistení osvedčených účastníkmi konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nevysvetlila dôvod, pre ktorý sa domáha neodkladného opatrenia po viac ako desiatich mesiacoch a súčasne po viac ako troch mesiacoch po vyjadrení odporcu o prevode finančných prostriedkov za účelom zabezpečenia živobytia, ktorú skutočnosť bližšie neobjasnila ani v podanom odvolaní (poukaz, že súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú len z dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia hneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže potreba trvá, nebol postačujúci). Nebola tvrdená prekážka brániaca podaniu predmetného návrhu.

15. Na vyššie uvedené závery nemala potom vplyv skutočnosť, týkajúca sa rozhodovania o výške výživného pre odporcu. Tvrdením v odvolaní o začatom trestnom stíhaní odporcu, bez časovej a obsahovej konkretizácie, sa v odvolacom konaní nebolo možné zaoberať.

16. Odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikovať ust. , na základe ktorého dospel k záveru o vzniku nároku odporcu, ktorý bol v konaní úspešný, na náhradu trov konania voči navrhovateľke, avšak z dôvodu, že protistrane preukázateľne trovy nevznikli, náhrada trov konania o neodkladnom opatrení odporcovi priznaná nebola.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a . Odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu odporcovi v konaní žiadne trov nevznikli, bolo v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (porov. uznesenie NS SR sp.zn. ).

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.