Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/833/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX. Q. XXXX, trvalo bytom M. XXX, proti žalovanej: V. K., rod. M., nar. XX. F. XXXX, trvalo bytom C., C. C. XXXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, 917 01 Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 17. apríla 2015 č. k. 22C/17/2014-297 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov konania (t.č. strán) vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal osobné motorové vozidlo značky Citroën Xsara 1,6 l 5D N1NFUB/-/-, rok výroby 2003, EČ: TT 592 BO, VIN: VF7N1NFUB73741604; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 600 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; III. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania; IV. žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za konanie v sume 66 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; V. rozhodol, že o trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, § 150 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na judikáty R 71/1974, 3 Cz 57/73, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 99/2009 z 25.5.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.9.2004 sp. zn. 22 Cdo 684/2004. Vecne dôvodil, že medzi stranami nedošlo k dohode o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), preto v súlade s § 149 ods. 3 O. z. o jeho vyporiadaní rozhodol súd. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „OS Trnava“) zo 17.6.2014 pod č. k. 10P/3/2014 - 134, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.6.2014. Strany okrem motorového vozidla zn. Citröen Xsara, r. v. 2003, ŠPZ: TT 592 BO, nežiadali vyporiadať žiadne iné hnuteľné veci, zhodli sa na tom, že motorové vozidlo nadobudli za trvania manželstva, na zostatkovej hodnote tohto motorového vozidla v sume 800 eur (z ktorého dôvodu nebolo potrebné vykonať znalecké dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu vyporiadania BSM, podľa stavu vozidla v čase zániku BSM) aj na tom, že vozidlo má byť prikázané do vlastníctva žalobcu, ktorý ho v súčasnosti užíva a je podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu v Trnave zapísaný ako jeho vlastník a držiteľ. Strany sa tiež zhodli, že ku dňu zániku BSM nevlastnili žiadne nehnuteľnosti patriace do BSM.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či predmetom vyporiadania má byť suma 1054 eur ako zostatok finančných prostriedkov z vyplateného stavebného sporenia od spoločnosti G. B. B. a. s.. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že strany mali uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení s uvedenou B. B., pričom požiadali o zrušenie tejto zmluvy, sporiteľský účet č. XXXXXXXX/XXXX bol zrušený ku dňu 28.10.2013 a v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (osobný účet žalovanej) bola 28.10.2013 poukázaná suma 5.052,82 eur a 19.2.2014 štátna prémia v sume 62,12 eur, celkovo bola na účet žalovanej titulom zrušenia predmetného stavebného sporenia poukázaná suma 5.114,94 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že 31.10.2013 vrátili bratovi žalobcu F. K. pôžičku aj s úrokmi v sume 2.100 eur, ani to že 31.10.2013 bol vykonaný výber z účtu žalovanej - hotovosti v sume 2.200 eur za účelom splatenia dlhu bratovi žalobcu, keď zvyšných 100 eur bolo podľa žalovanej použitých na deti. Ďalej nebolo sporné, že zo zostatku stavebného sporenia bola použitá suma 1.910 eur na zaplatenie poplatku B. B. a.s. (ďalej len „B. a.s.“) za predčasné splatenie úveru (strany mali uzatvorenú Zmluvu o hypotekárnom úvere a Zmluvu o splátkovom úvere z 28.8.2013, na základe ktorej im bol poskytnutý úver v B. a.s. v celkovej výške 75.000 eur, dňa 31.3.2014 bol vykonaný príkaz na úhradu sumy 3.910,15 eur na predčasné splatenie - rozdiel sumy, z toho suma 1.910 eur mala podľa strán pochádzať práve z vyplateného zostatku stavebného sporenia). Súd prvej inštancie mal teda za preukázané, že zo sumy 5.114,94 eura, bola stranami použitá suma 2.100 eur na splatenie dlhu bratovi žalobcu a suma 1.910 eur na splatenie poplatkov za predčasné splatenie úveru účastníkov v Slovenskej sporiteľni a.s. Na účte žalovanej tak zo stavebného sporenia mala zostať suma 1.104,94 eur. Žalobca chcel vyplatiť z tohto zostatku polovicu, žalovaná sa bránila tým, že tieto prostriedky nevyužila pre osobnú spotrebu, ale na náklady domácnosti a pre maloleté deti. Súd považoval v danom prípade za rozhodujúce, že predmetné peňažné prostriedky boli stavebnou sporiteľnou stranám poukázané za trvania manželstva, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich použitie žalovanou v rozpore s § 144 a nasl. O. z., t. j. na iné účely ako na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Pretože predmetné finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva strán, nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM strán, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky existovali ku dňu zániku BSM strán. Žalobca žiadal vyporiadať finančné prostriedky v sume 1500 eur, ktoré počas manželstva, v čase keď žili oddelene, posielal žalovanej na splatenie spoločného úveru, ako výživné pre deti, na nájom, plyn a elektrinu, žalobca uvádzal, že on žil zo 120 eur a žalovaná disponovala sumou cca 1.000 eur, jemu tak vznikol dlh 600 eur u jeho rodičov na stravu. Podľa rozsudku OS Trnava z 31.3.2014 č. k. 20P/17/2014-12 bolo žalobcovi za obdobie od 21.1.2014 do 31.3.2014 uložené zaplatiť nedoplatok na výživnom pre mal. W. v sume 255 eur a na mal. W. v sume 250 eur, pričom žalobca dôvodil, že 10.2.2014 poukázal žalovanej sumu 500 eur, a to jednak 200 eur na hypotéku, 150 eur na nájom, plyn a elektrinu a 150 eur na výživné pre deti, ďalej jej v mesiacoch 12/2013, 01/2014 a 02/2014 poslal po 500 eur. Žalobca bol názoru, že keď ho súd zaviazal zaplatiť nedoplatok na výživnom, ktorý on zaplatil, treba tieto sumy, ktoré poukazoval žalovanej, považovať za platby hypotéky a nájomného a keďže na deti teraz dopláca, ako súd rozhodol, mala by mu žalovaná zaplatiť polovicu hypotéky a úveru, ktoré on zaplatil, žalovaná mu od decembra 2013 zablokovala prístup k jej účtu, na ktorý jej bolo vyplatené aj stavebné sporenie, tam jej chodila výplata, prídavky na deti a žalobca k týmto peňažným prostriedkom nemal prístup. Žalovaná poukázala na to, že sám žalobca v konaní potvrdil, že prostriedky v sume 1500 eur boli spotrebované počas manželstva na spoločný úver, preto táto suma nie je spôsobilá byť predmetom vyporiadania BSM, pretože bola spotrebovaná počas trvania BSM na účely splatenia dlhu patriaceho do BSM a tiež bola spotrebovaná na chod domácnosti a starostlivosť o rodinu počas trvania BSM. Súd prvej inštancie uzavrel, že ostatne uvedeným rozsudkom bolo žalobcovi uložené zaplatiť nedoplatok na výživnom na deti za obdobie od 21.1.2014 do 31.3.2014 v celkovej výške 505 eur a skutočnosť, že predmetné výživné bolo už zaplatené, mal žalobca namietať predovšetkým v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pretože výška zročného výživného sa určuje podľa toho, aké výživné bolo v skutočnosti v rozhodujúcom období zaplatené. V konaní bolo preukázané, že predmetné finančné čiastky žalobca poukázal na účet žalovanej, avšak sám uviedol, že tieto sumy mali slúžiť na výživné pre deti, splatenie spoločného úveru, zaplatenie nájmu, plynu a elektriny. Ide teda o finančné prostriedky spotrebované počas manželstva na bežnú spotrebu a na užívanie a udržiavanie majetku v BSM, preto táto suma nemôže byť predmetom vyporiadania zaniknutého BSM. Žalobca žiadal vyporiadať aj sumu 2000 eur, predstavujúcu výšku spotrebiteľského úveru, poskytnutého mu spoločnosťou M. a.s., ktorá suma bola použitá na vyplatenie spoločného dlhu strán - pokuty za predčasné splatenie hypotekárneho úveru v B. a.s., ktorý úver splácal výlučne žalobca. Podľa žalobcu žalovaná vedela o úvere a finančné prostriedky z neho boli použité na spoločné účely, tvrdil, že žalovaná mu povedala, že on spravil problémy a má si zohnať peniaze na predčasné splatenie hypotéky kde

chce, že jej je jedno, či si vezme pôžičku alebo úver, hlavne aby si zohnal peniaze. Žalobca uviedol, že žalovanú neinformoval o tom, že si berie spotrebiteľský úver vo M. a.s., hneď ako mu peniaze prišli na účet na druhý deň túto sumu poukázal na účet žalovanej. Úver vo M. a.s. si zobral len z toho dôvodu, aby vyplatil spoločný dlh. Do rozvodu manželstva splatil 3 splátky tohto úveru, k 30.6.2014 bol zostatok úveru 1765,72 eur s úrokmi. Žiadal, aby bol tento úver zahrnutý do vyporiadania BSM, aby mu polovicu z poskytnutého úveru žalovaná vyplatila. Žalovaná s vyporiadaním sumy 2000 eur nesúhlasila, nakoľko uvedenú pôžičku čerpal výlučne žalobca, ktorý podpisoval aj úverovú zmluvu, a to bez vedomia a súhlasu žalovanej, preto bola nútená dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a O. z.., úverovú zmluvu podpísal žalobca počas rozvodového konania, cca 3 mesiace pred právoplatnosťou rozvodu manželstva, o tomto úvere sa dozvedela až niekedy v júni 2014. Poprela, že by mu povedala aby si zobral úver, naopak žalobca jej povedal, že sa nemá starať odkiaľ si zoženie peniaze na to, aby poplatky za predčasné splatenie úveru v B. a.s. boli v celej výške zaplatené. Potvrdila, že vedela, že tieto poplatky nie sú zaplatené a že je potrebné ich zaplatiť, pretože bez toho nebol možný prevod bytu. Podľa nej však bol úver vo M. a.s. čerpaný účelovo, pričom už mesiac po rozvode bol splatený. V danom čase podľa nej žalobca disponoval potrebnou sumou a nebolo potrebné takýto úver bez vedomia žalovanej čerpať. Bola názoru, že tento úver nepatrí do BSM, no v prípade, že by súd bol názoru, že patrí do masy BSM, súhlasila s úhradou polovice zostatku dlhu ku dňu právoplatnosti rozvodu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že 13.3.2014 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg. č. 002540611130314 medzi M., a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, výška poskytnutého úveru bola 2000 eur, podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie bola táto suma poukázaná na účet žalobcu 13.3.2014, ktorý 14.3.2014 túto sumu vybral a poukázal na osobný účet žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX na účel: doplatenie hypotekárneho úveru, podľa oznámenia M. a.s., celkový zostatok úverovej pohľadávky bol ku dňu 25.6.2014 rovný 1.772,24 eur, podľa výpisu z úverového účtu č. B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (reg. č. zmluvy 002540611130314) žalobca splatil dňa 15.4.2014 sumu 99,55 eur, dňa 15.5.2014 sumu 99,55 eur, dňa 16.6.2014 sumu 99,55 eur, dňa 15.7.2014 sumu 99,55 eur a dňa 16.7.2014 sumu 1.686,16 eur, z výpisu z osobného účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že 17.3.2014 bol vykonaný vklad na jej účet z účtu žalobcu v sume 2000 eur na doplatenie hypotekárneho úveru a 31.3.2014 bol vykonaný príkaz na úhradu sumy 3.910,15 eur na predčasné splatenie. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca predmetný úver čerpal za účelom poukázania sumy 2.000 eur na účet žalovanej, aby tak mohol byť splatený spoločný úver strán, ktorý mali v B., a.s., resp. poplatkov za jeho predčasné splatenie. Bolo preukázané, že suma 2000 eur prišla na jej účet a následne 31.3.2014 bola v rámci sumy 3.910,15 eur, použitá na predčasné splatenie úveru v B. a.s., z čoho vyplýva, že žalobca poskytnuté peňažné prostriedky použil v rámci BSM účastníkov a nie na svoju osobnú spotrebu. S poukazom na § 145 ods. 1 a 2 O. z., judikáty R 71/19743 a Cz 57/73, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 99/2009 z 25.5.2010 a vyššie uvedené dôkazy dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je právnym úkonom, ktorý sa týka spoločných vecí, uzavretím zmluvy o flexipôžičke nevznikol spoločný záväzok manželov (žalobcu a žalovanej), pretože nešlo o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol potrebný súhlas žalovanej. Tento právny úkon preto nie je relatívne neplatný pre nesúhlas žalovanej s jeho uzatvorením, avšak zaviazaný z neho, je len žalobca. Nakoľko žalobca preukázal, že peňažné prostriedky v sume 2000 eur použil na spoločný majetok strán, keď tieto poukázal na účet žalovanej za účelom splatenia poplatkov spojených s predčasným splatením úveru strán v B. a.s., teda prostriedky zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok, v zmysle § 150 O. z. môže od žalovanej požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, z ktorého dôvodu súd sumu 2000 eur zohľadnil pri vyporiadavaní BSM strán. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu, súd vyporiadal zaniknuté BSM strán tak, že osobné motorové vozidlo značky Citröen Xsara prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že strany s takým spôsobom vyporiadania BSM súhlasili a žalobca predmetné vozidlo v súčasnosti užíva, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty tohto vozidla ku dňu vyporiadania v sume 800 eur, na ktorej sa strany zhodli. Pretože predmetom vyporiadania neboli žiadne iné hnuteľné veci, či nehnuteľnosti, žalobcovi vznikla povinnosť vyplatiť polovicu hodnoty tohto vozidla, teda sumu 400 eur žalovanej. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť vnos navrhovateľa do BSM v sume 2000 eur, z ktorej sumy tak vznikla povinnosť žalovanej vyplatiť polovicu, t. j. sumu 1000 eur žalobcovi. Po započítaní uvedených súm (1000 eur - 400 eur) preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 600 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. BSM strán teda bolo vyporiadané prikázaním motorového vozidla žalobcovi a uložením povinnosti žalovanej zaplatiť tzv. vyrovnací podiel v sume 600 eur. Súd v danom prípade rešpektoval dispozíciu strán predmetom konania o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva

a vyporiadal len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania, nakoľko pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, konal by v rozpore s § 153 ods. 2 O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.9.2004 sp. zn. 22 Cdo 684/2004). Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil § 142 ods. 2 O. s. p., vecne tým, že vzhľadom na výsledok predmetného konania, pri ktorom každá zo strán získala vyporiadaním BSM hodnoty vo výške polovice v pomere k celku a ani u jednej zo strán nemožno hovoriť o tom, že by bola vzhľadom na predsúdne neúspešné rokovania strán, v konaní o vyporiadanie BSM pred súdom úspešná. Žalovaná odmietala žalobcovi titulom vyporiadania BSM uhradiť akýkoľvek vyrovnací podiel, zásadne odmietla podieľať sa na úvere, ktorý si žalobca vzal z M. a.s., pričom na základe vykonaného dokazovania ju súd nakoniec zaviazal na zaplatenie vyrovnacieho podielu v sume 600 eur, pričom zohľadnil aj úver, ktorý si žalobca vzal vo M. a.s. Na druhej strane nebolo možné zohľadniť náklady žalobcu na mediáciu, keď táto služba bola žalobcovi poskytnutá ešte pred rozvodom manželstva strán, teda pred tým, ako bolo dôvodné uvažovať o vyporiadaní BSM a týkala sa aj rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k mal. deťom. Žalobca tiež nebol v konaní úspešný vo všetkých svojich nárokoch, keď neboli zohľadnené sumy 1.500 eur a 1.054 eur, ktoré chcel vyporiadať. Súd tak vzhľadom na okolnosti daného prípadu a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán, považoval za správne rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zároveň zaviazal žalobcu a žalovanú spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM, v sume 66 eur, podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, t. j. vo výške 3% z predmetu konania (800 eur), najmenej však 66 eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tiež, že o náhrade trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v súlade s § 151 ods. 3 O. s. p. najmä vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatné uznesenie č. k. 22C/17/2014-285 z 8.4.2015, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní náhrady hotových výdavkov Slovenskej sporiteľni a.s. z prostriedkov štátu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalobca, a to v celom jeho rozsahu, s návrhom na jeho zmenu tak, že motorové vozidlo Citroen Xsara by bolo prikázané žalobcovi s tým, že žalovaná nemá nárok na polovicu z hodnoty auta a bola by jej uložená povinnosť vyplatiť mu polovicu zostatku stavebného sporenia vo výške 527 eur, 750 eur ako polovicu nákladov za hypotéku, nájomné a energie, 300 eur ako polovicu dlhu u rodičov, 1000 eur ako polovicu hotovostnej pôžičky a súd by ju zaviazal preplatiť právne služby žalovaného vo výške 360 eur. K automobilu Citroën Xsara uviedol, že počas konania niekoľkokrát poukazoval na to, že sa strany dohodli, že žalovanej ostanú hmotné veci a žalobca chce iba auto. Má za to, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, nesúhlasil, aby platil žalovanej polovicu za auto, nakoľko si vzala z ich bytu veci viacnásobne prevyšujúce cenu auta, dohodli sa ústne a nič nenasvedčovalo tomu, že ho takto podrazí a ako laika v právnych veciach oklame, inak by nesúhlasil, aby si vzala všetky hmotné a cenné veci a bol by si dal vypracovať nejakú zmluvu. Do BSM zahrnul auto len preto, aby ho mal vo vlastníctve legálne. Očakával, že súd bude pozerať na veci aj z ľudskej a logickej stránky, lebo kto nechá niekomu všetky cenné veci a ešte by aj doplácal za auto? K zostatku stavebného sporenia 1054 eur uviedol, že nesúhlasí s tým, že nemá nárok zo stavebného sporenia, nakoľko mal za preukázané, že mal zablokovaný prístup k účtu, bol poškodený tým, že nemohol použiť finančné prostriedky podľa vlastného uváženia, boli to spoločné peniaze a nie peniaze žalovanej, preukázal koľko finančných prostriedkov mal on a koľko žalovaná, ktorá však použila paragraf o spoločnej mase a tým ho poškodila. Vybrala všetky ich peniaze a zablokovala účet, načo nemala právo nakoľko neprebehlo BSM. Súd neprihliadal na to, že s ich financiami disponovala výhradne žalovaná. Ako môže byť spoločná masa, keď sa peňazí žalobca nemôže reálne dotknúť, dôkazom čoho je fakt, že 7.3.2014 žalovaná vložila na svoj účet sumu 2.000 eur, ktoré predtým vybrala aj s ostatnými peniazmi z účtu. K sume 1.500 eur uviedol, že trvá na tom, že žalovanej posielal mesačne 500 eur po dobu troch mesiacov, čo preukázal, posielal ich na platenie hypotéky, nájomného a na deti, napriek tomu ho žalovaná dala na súd a žiadala o doplatenie výživného na deti a Okresný súd v Trnave rozhodnutím pod sp. zn. 20P/17/2014 z 31.3.2014 mu uložil povinnosť doplatiť nedoplatok na výživnom pre deti W. 255 eur a W. 250 eur, čo je v konečnom dôsledku 170 eur za tri mesiace, takže žalovanej platil 500 eur a nedoplatok 170 eur, čo je suma prevyšujúca jeho plat. Účet mal zablokovaný, posielal jej 500 eur, dostal povinnosť doplatiť výživné a preto sa pýta, či je spravodlivé, aby jeden z rodičov platil celú hypotéku, nájomné, plyn, elektriku, mal zablokovaný prístup k spoločným peniazom a ešte dostal aj povinnosť doplatiť výživné na deti. Súd neprihliadol podľa neho na etický pohľad veci.

Keďže nemožno všetko posudzovať iba podľa paragrafov, hypotéku si brali strany spolu, tak prečo by ju mal platiť sám, žalovaná zobrala všetky peniaze a on má nedoplatok na deti? Preto žiadal súd, aby mu preplatila polovicu nákladov za hypotéku, nakoľko bol uvedený do omylu a tým aj poškodený. Žiadal súd o spoluúčasť žalovanej vo výške jednej polovice na dlhu u jeho rodičov (600 eur), ktorý dlh riadne vydokladoval, tento dlh vznikol počas trvania manželstva a na základe sebeckého hospodárenia žalovanej, čo súdu objasnil (zablokovaný účet). Uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia a žalobca sa cíti poškodený ako z morálneho, tak aj z finančného hľadiska, žiadal, aby boli prehodnotené všetky skutočnosti, nakoľko žalovaná zneužila jeho nevedomosť a snahu vyhnúť sa konfliktom, schováva sa za paragrafy, ktoré si otáča tak ako jej vyhovujú a nemá morálne zábrany. Všetko mu zobrala (aj deti) a teraz sa smeje, že ho ošklbala a zničila. Má veľa dlhov a ona si žije v pohode s vedomím, že si žalobca nepomôže, lebo nemá právnika. Chce iba spravodlivosť ako podľa paragrafov, tak podľa svedomia. BSM je jeho jediná možnosť ako sa domôcť svojich práv a peňazí lebo mimosúdne sa so žalovanou dohodnúť nedalo a ani nedá dodnes.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. K osobnému motorovému vozidlu Citroen Xsara uviedla, že strany sa zhodli na tom, že predmetné motorové vozidlo patrí do masy BSM, tiež na zostatkovej cene tohto motorového vozidla v sume 800 eur, aj na tom, aby bolo prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, žalovaná bola preto názoru, že súd rozhodol správne a spravodlivo ohľadom osobného motorového vozidla. K zostatku stavebného sporenia v sume 1054 eur uviedla, že tieto finančné prostriedky boli spotrebované v čase trvania manželstva, a teda ku dňu rozvodu manželstva sa žalobcom uvádzané financie spotrebovali v čase trvania manželstva a BSM. Žalovaná počas trvania manželstva tieto financie použila na náklady na chod domácnosti, starostlivosť o dve maloleté deti a pod., rozhodne nie pre svoju vlastnú potrebu. Stotožnila sa s rozhodnutím a jeho odôvodnením v tejto časti. K sume 1500 eur uviedla, že žalobca uviedol, že predmetnou sumou disponoval počas manželstva s ňou a za trvania BSM a že uvedené peniaze boli spotrebované počas trvania BSM na spoločný úver. Mala za to, že suma 1500 eur, uvádzaná žalobcom, nie je spôsobilá byť predmetom vyporiadania BSM, nakoľko bola spotrebovaná počas trvania BSM na účely dlhu patriaceho do BSM. Stotožnila sa s rozhodnutím a jeho odôvodnením v tejto časti. K dlhu u rodičov v sume 600 eur uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu v tejto časti, ako aj s rozsiahlym odôvodnením rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná k náhrade trov právneho zastupovania žalovanej v sume 360 eur. Tejto požiadavke nerozumie a nie je jej známe, na základe akých skutkových a právnych okolností toto žalobca požaduje. Žalobca v podstate v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, ktoré by v čase rozhodnutia súdu neboli objasnené, prejednané a zahrnuté do vyjadrenia strán. Mala za to, že žalobca má len subjektívny pocit krivdy a nespravodlivého rozhodnutia v dôsledku neznalosti právnych predpisov. Žalobca mal možnosť nechať sa právne zastupovať, pričom by mu nevznikli zbytočné náklady v odvolacom konaní.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase ich podania, akt. § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkmi konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 , proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p., akt. § 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pretože rozsah prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolania strany mal mať za následok faktické zvrátenie výsledkov konania na súde prvej inštancie, z osobitného predpisu tu vyplýval aj určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami a od rozhodnutia vo veci samej boli závislými i ostatné výroky napadnutého rozsudku o poplatkovej povinnosti účastníkov aj o trovách štátu a trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ a d/ O. s. p., akt. § 379 písm. a/ a c/ , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 ,

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobcu považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 , odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 in fine) nasledovné:

5. Z ustanovenia § 143 O. z. citovaného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie vyplýva, že 1. v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (pričom rozhodná úprava tu obsahuje tiež taxatívny výpočet, čiže vymedzenie všetkých výnimiek z pravidla, podľa ktorého to, čo nadobúda jeden z manželov za trvania manželstva, patrí do BSM) a tiež to, že 2. predmetom BSM (ako aj občianskoprávnych vzťahov všeobecne) môžu byť primárne veci a sekundárne práva alebo iné majetkové hodnoty, pokiaľ to povaha takýchto práv alebo iných majetkových hodnôt pripúšťa (ďalej tiež len „predmety“). Hmotnoprávna úprava (O. z.) vymedzuje tiež základný rámec pre spôsob rozhodnutia súdu a i proces dokazovania v tých súdnych konaniach, v ktorých sa má práve za pomoci autoritatívneho rozhodnutia na to povolaného orgánu štátu reagovať na stav neochoty rozvedených manželov dospieť k vyporiadaniu BSM dohodou (majúcou samozrejme pred rozhodnutím súdu prednosť). Spomenutým rámcom pre spôsob rozhodnutia je principiálna potreba zahrnutia (súdom) do výroku rozhodnutia o vyporiadaní BSM všetkého, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva a predstavuje vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu z povahy veci nevylúčené z režimu občianskoprávnych vzťahov, čo zároveň nespadá do zákonného výpočtu predmetov právnych vzťahov, nemajúcich zdieľať režim BSM a čo napokon existovalo (právne a pokiaľ to ide, aj fyzicky) v čase zániku BSM a existuje aj v čase rozhodovania o vyporiadaní. Zásadou tu je, že aj aktíva či pasíva BSM, reprezentované buď majetkovými právami (pohľadávkami) alebo dlhmi, sa súčasťou výroku rozhodnutia o vyporiadaní BSM (rozsudku alebo zmier schvaľujúceho uznesenia) môžu stať len vtedy, ak tieto tvoria súčasť vyporiadavaného BSM (v opačnom prípade nie je prečo ich vyporiadať - teda pri záujme na čo najlepšom pochopení podstaty problému dôvod niečo do BSM nepatriace medzi bývalých manželov rozdeliť), ak (obdobne ako veci) existujú ešte aj v čase rozhodovania o vyporiadaní (nakoľko tu inak nie je čo - i tu rozumej samostatným výrokom rozhodnutia súdu - deliť) a ak jestvuje prinajmenšom požiadavka právnej istoty, pre ktorú sa javí nevyhnutným celkom jednoznačné určenie toho z bývalých manželov, komu by buď právo alebo záväzok voči tretej osobe mali pripadnúť (pričom ak tu takejto nevyhnutnosti niet, nie je načo výrok súdneho rozhodnutia o príslušnú - takto len samoúčelnú - deklaráciu „obohacovať“). Predmety inak na vyporiadanie súce (čoho podmienkou je preukázanie ich spolupatričnosti k BSM), v čase rozhodovania však už neexistujúce, pritom z vyporiadania v širšom zmysle slova vylúčenými nie sú, vyporiadať však možno len hodnoty takýchto už masu BSM opustivších predmetov a to spravidla pripísaním ich hodnoty na vrub toho z bývalých manželov, ktorý sa o ich „vyvedenie“ z „množiny“ majetku určeného na vyporiadanie postaral (čo obvykle vedie k tomu, že strane takto si počínajúcej sa zníži suma pripadajúca na jej vyporiadací podiel, ak je tým, komu má na základe vyporiadania v širšom zmysle slova na vyrovnanie niečo zaplatiť druhá strana, alebo sa naopak suma majúca byť vyplatená na vyrovnanie v príslušnom rozsahu zvýši - to vtedy, ak tu diskutovaná okolnosť nastane na strane toho, kto má vyporiadaním nadobudnúť majetok vo vyššej hodnote a z takéhoto dôvodu doplatiť na vyrovnanie niečo strane nadobúdajúcej menej). Proces dokazovania tzv. hmotnoprávna úprava (doplňovaná na celok ustanovením § 150 O. z.) ovplyvňuje tak, že ak je tu pravidlom, že predmety nadobúdané za trvania manželstva hoc aj len jedným manželom do BSM patria, každú výnimku z takéhoto pravidla je potrebné preukázať a preukazovať ju musí ten, komu je toto na prospech (čiže ten, kto usiluje buď o vyradenie niektorého z predmetov z tzv. masy BSM, alebo hodlá ťažiť z existencie takého aktíva či pasíva BSM, pri zohľadnení ktorého a najmä požiadavky strany na náhradu jej toho, čo z vlastného vynaložila na spoločný majetok, by vyporiadanie v širšom zmysle slova mohlo dopadnúť celkom inak). U tvrdených pasív BSM, tak ako aj v prípade tvrdenia o nadobudnutí určitého predmetu za trvania manželstva do výlučného vlastníctva iba jedného z manželov (ak tu nejde o nesporné výnimky podľa § 143 O. z.) pritom platí,

že na preukázanie výnimky nie je postačujúcim preukázanie takého spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov (slúžiacich na obstaranie predmetu inak patriaceho do BSM), ktorý buď už na nadobudnutie kvalifikuje len jedného manžela, alebo ho má zvýhodniť až pri vyporiadaní; ale tiež preukázanie použitia na sledovaný účel a len naň výlučne takýchto prostriedkov. Uvedené je problémom vyjadriteľným tiež tak, že pri obstarávaní predmetov za prostriedky nepatriace do BSM nesmie dôjsť k obraznému „zliatiu“ týchto prostriedkov s prostriedkami naopak do BSM patriacimi; to, že k takémuto „zliatiu“ nedošlo (čiže výlučnosť použitia prostriedkov nepatriacich do BSM), je rovnako povinný preukázať (i tu spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, čiže nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti) ten, kto tvrdí buď výnimku z pravidla nadobúdania do BSM alebo sleduje zámer urobiť súčasťou vyporiadania tiež poskytnutie mu náhrady za to, čo z vlastného majetku vynaložil na majetok spoločný a pre prípad opaku (rozumej nepreukázania použitia na konkrétny účel výlučne vlastných alebo iných do BSM nepatriacich prostriedkov) je z pohľadu zmarenia sledovaného cieľa už celkom bez významu, v akom pomere sa na výslednej sume, majúcej byť vynaloženej na obstaranie podieľali prostriedky z BSM a v akom prostriedky mimo neho). Práve uvedené muselo mať aj v prejednávanej veci za následok, že ak sa žalobcovi nepodarilo preukázať použitie prostriedkov z ním tvrdenej pôžičky (600 eur, ktoré si mal žalobca požičať od svojich rodičov) na majetok patriaci do BSM (rozumej v smere vyššie priblíženej výlučnosti použitia), muselo už byť bezpredmetným, v akom rozsahu a či bola k času zániku BSM pôžička splatená (náhradu za čokoľvek v takejto súvislosti žalobcom zaplatené totiž v rámci vyporiadania BSM priznať nešlo). Nedôvodnou tak bola odvolacia námietka, ktorou žalobca žiadal spoluúčasť žalovanej v 1-ici na dlhu žalobcu voči rodičom žalobcu, t. j. aby bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie sumu 300 eur. Taktiež nedôvodnou bola odvolacia námietka žalobcu o jeho nesúhlase so zaplatením žalovanej polovice hodnoty auta Citroën Xsara z dôvodu, že si žalovaná vzala z ich bytu všetky hmotné a cenné veci viacnásobne prevyšujúce cenu auta. Odvolací súd ju považuje za nedôvodnú z viacerých dôvodov. V konaní o vyporiadanie BSM súd po nevyporiadanom majetku z bezpodielového spoluvlastníctva nepátra a vychádza zo skutkového opisu vecí tak, ako ho vykonali strany. Pri posúdení otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM, nie je súd viazaný právnym posúdením strán (viď uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové, pobočka Pardubice z 18.12.2002 sp. zn. 24Co/531/2002-133). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že strany v konaní pred súdom prvej inštancie nežiadali vyporiadať žiadne iné hnuteľné veci ako motorové vozidlo Citroën Xsara a preto tvrdenie žalobcu, že žalovaná si na základe dohody strán vzala z ich bytu všetky hmotné a cenné veci viacnásobne prevyšujúce cenu auta a žalobcovi malo zostať auto, nemožno vyhodnotiť inak ako účelové a nepreukázané (žalobca nepreukázal existenciu takýchto vecí, žiadnym spôsobom ich nekonkretizoval a nešpecifikoval, netvrdil ani nepreukázal že by malo ísť o veci patriace do BSM ani nepreukázal existenciu uvedenej dohody, nenavrhol v tomto smere vykonanie žiadneho dokazovania, keď naviac skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa boli pri odvolaní proti rozsudku vo veci samej odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p.), a ani správanie žalovanej tak nešlo vyhodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi (§3 ods. 1 O. z.). Odvolateľ tiež nesúhlasil s názorom, že nemá žiaden nárok na vyporiadanie zostatku finančných prostriedkov v sume 1054 eur z vyplateného stavebného sporenia. Odvolací súd uvádza, že s tvrdeniami žalobcu ohľadom tohto zostatku, uvedenými žalobcom už pred súdom prvej inštancie, sa riadne a dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že uvedené finančné prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva strán na bežnú spotrebu rodiny a náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM strán. K tvrdeniam o zablokovaní účtu žalovanou iba na okraj odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že na účte v peňažnom ústave sú uložené aj prostriedky v BSM, neoprávňuje manžela majiteľa účtu k nakladaniu s prostriedkami na tomto účte (sp. zn. 22Cdo 2793/2006/rozhodnutie NS ČR/). Taktiež sa už prvoinštančný súd riadne a dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom sumy 1500 eur, ktorú sumu počas trvania manželstva so žalovanou, v čase keď žili oddelene, poslal žalobca žalovanej na splatenie spoločného úveru, ako výživné pre deti, na nájom, plyn a elektrinu, ktorú sumu žiadal vyporiadať žalobca tak, že mu žalovaná vyplatí jej polovicu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že ide o finančné prostriedky spotrebované počas manželstva na bežnú spotrebu a náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM strán, z ktorého dôvodu táto suma nemôže byť predmetom vyporiadania zaniknutého BSM. K tvrdeniu žalobcu, že bol uvedený žalovanou do omylu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva, právny omyl, vychádzajúci z neznalosti ustanovení práva, môže byť ospravedlniteľný len výnimočne. O takúto výnimočnosť okolností,

za ktorých môže byť aj právny omyl ospravedlniteľný, v prejednávanej veci nešlo, žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by tomu nasvedčovali, keď pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou. Požiadavka žalobcu, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť jej poskytnuté právne služby bola nedôvodná, neprislúchajúca žalobcovi, nakoľko ide o vzťah žalovanej a jej advokátky a platenie trov v rozhodnom období upravoval § 140 ods. 1 O. s. p. tak, že každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výrokov o náhrade trov konania, o vyhradení rozhodnutia o trovách štátu samostatnému uzneseniu a o poplatkovej povinnosti (nespochybňovaných odvolaním) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil. Odvolací súd na záver uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (t. č. strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

6. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435