Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/388/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 50094297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47232471, proti povinnému: L. S., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX X.-B. T., H. B. J. U. XX, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Kostka, so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 268EX 83/20, o vymoženie 1526,34 EUR s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 22.02.2020, domáhal od povinného vymoženia 1526,34 EUR s prísl., na základe exekučných titulov - 1. rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2018, vykonateľnosť dňa 26.06.2018, 2. uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 16.08.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2019, vykonateľnosť dňa 28.09.2019 (ďalej ako „exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 03.03.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Ján Kostka, so sídlom exekútorského úradu Šustekova 51, 851 04 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 268EX 83/20.

3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.03.2020, a ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 20.04.2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.05.2020 bol podaný na poštovú prepravu dňa 07.05.2020 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 11.05.2020. S prihliadnutím na a o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula až dňa 16.05.2020. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania predložil súdu dňa 06.06.2020 vyššie uvedený návrh na zastavenie exekúcie, poštovú obálku k návrhu na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 03.06.2020, Vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 04.06.2020, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. zo dňa 10.03.2020, spolu s potvrdením o doručení povinnému do vlastných rúk. Na základe dožiadania zo dňa 12.06.2020 Okresný súd Bratislava III dňa 24.06.2020 predložil súdu v exekučnom konaní Vyjadrenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.06.2020, a na základe doplňujúceho podania zo dňa 23.07.2020 Oznámenia o doručovaní písomností - exekučných titulov a príslušný úradné záznamy k nim. potvrdenie o doručení exekučného titulu povinnému. Súd pri rozhodovaní o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z nasledovných dôvodov. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že oprávnený uvedený v upovedomení o začatí exekúcie nie je aktívne vecne legitimovaný na vymoženie nároku z exekučného titulu na peňažné plnenie. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čoho dôsledku povinný bol odňatý zákonnému sudcovi, a preto podľa názoru povinného sa exekúcia vedie nesprávne, keďže o právach a povinnostiach nerozhodoval zákonný sudca, a teda došlo v exekučnom konaní k porušeniu práva na spravodlivý proces. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018 nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pretože povinnému v základnom konaní bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keďže predmetný exekučný titul nebol doručený povinnému, a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a preto povinný mal za to, že exekúcia je nezákonná. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že povinnému ako účastníkovi konania pred Okresným súdom Bratislava III bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a , keďže súd v základnom konaní porušil zásadu ústnosti, zásadu kontradiktórnosti, právo garantované , konal v neprítomnosti povinného ako spotrebiteľa, neposkytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súd v základnom konaní bol ex offo povinný poskytnúť spotrebiteľovi ochranu podľa úniového práva a i podľa ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže súd v základnom konaní tak nevykonal povinný mal za to, že priznal oprávnenému ako žalobcovi v základom konaní plnenie bez právneho dôvodu. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že žaloba žalobcu v základnom konaní bola zmätočná, povinný ju považoval za neplatný právny úkon podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ a to z dôvodu, že samotná pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky, v čoho dôsledku povinný mal za to, že súd v základnom konaní priznal žalobcovi, t. j. oprávnenému v exekučnom konaní, nárok bez právneho dôvodu a priznal mu úžeru, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že uzavrel s právnym predchodcom oprávneného: Poštová banka, a. s., spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a preto sa spotrebiteľská zmluva považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú s poukazom na úrok a RPMN v rozpore so zákonom. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie tým, že považoval realizáciu zosplatnenia úveru v rozpore so zákonom a zároveň povinný považoval aj postúpenie pohľadávky za odporujúce zákonu, v čoho dôsledku povinný mal za to, že tieto právne úkonu s poukazom na ust. a súd neplatné. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, keďže povinný mal za to, že súd v exekučnom konaní odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ priznal oprávnenému plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží, a ktoré od povinného formou exekúcie vymáha. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie tým, že povinnému ako účastníkovi exekučného konania, v ktorom sa rozhodovalo o povinnosti zaplatiť oprávnenému bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace práva, pretože súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Povinný v tomto smere poukázal na . Povinný poukázal na prieskumnú činnosť súdu v exekučnom konaní pri posudzovaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie súdneho exekútora, ktoré v upovedomení o začatí exekúcie predstavujú sumu vo výške 559,80 EUR, pričom zo strany súdneho exekútora nie je preukázateľné uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje, pozostávajú, nakoľko v prebiehajúcom exekučnom konaní vykonal úkony, ktoré neodôvodňujúc takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania upovedomenia o začatí exekúcie poštou na adresu povinného. Na základe uvedeného povinný mal za to, že exekučný titul je neúčinný z dôvodu, že bol vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, a preto povinný navrhol súdu v exekučnom konaní, aby preskúmal spotrebiteľskú zmluvu z úradnej povinnosti, keďže túto povinnosť

musí súd splniť v zmysle právnych predpisov EÚ, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

5. Ako už bolo uvedené v tomto uznesení tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zo súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený odôvodnil vyjadrenie tým, že povinným uvedené skutočnosti nemajú žiaden vplyv na oprávnenosť nároku oprávneného ani na spôsobilosť exekučného titulu. Exekučným titulom v uvedenom prípade je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Oprávnený odôvodnil vyjadrenie tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré sú pre exekučné konanie bezpredmetné, tieto skutočnosti povinný mohol a mal uplatniť prostredníctvom opravného prostriedku v súdnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Oprávnený odôvodnil vyjadrenie tým, že exekučný titul bol povinný doručený, a tento exekučný titul obsahoval aj poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené povinným z dôvodu zachovania princípu právnej istoty. Na základe uvedených skutočností oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie, a navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Súdny exekútor sa vo svojom vyjadrení zo dňa 04.06.2020 ozrejmil súdu skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, spôsobu podania a doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa (ďalej len „“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

14. Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

15. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

16. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: : „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť ().

18. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

19. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu namietnutého nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v tomto exekučnom konaní na vymoženie nároku z exekučného titulu na peňažné plnenie. Súd k uvedenému dodáva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010). Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný

v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Súd preskúmaním exekučných titulov mal za preukázané, že v nich je ako žalobca označený oprávnený a ako žalovaný je označený povinný. Súd v tomto bode konštatuje, že zo samotných exekučných titulov mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v tomto exekučnom konaní a pasívnu vecnú legitimáciu povinného v tomto exekučnom konaní. Súd zároveň po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že nemal za preukázané, že po vydaní exekučných titulov by vôbec došlo k prechodu alebo prevodu práva a povinností z exekučných titulov. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného v exekučnom konaní, za nedôvodný, a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

20. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, v čoho dôsledku malo podľa povinného dôjsť v tomto exekučnom konaní k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže vo veci nerozhodoval zákonný sudca. Súd v tomto bode zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

21. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že nepovažoval exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018 za právoplatný a vykonateľný z dôvodu nesprávneho procesného postupu v základnom konaní pred Okresným súdom Bratislava III týkajúceho sa nedoručenia predmetného exekučného titulu, v čoho dôsledku povinný mal za to, že exekúcia je nezákonná. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania s prihliadnutím na a , a to z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku týchto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzujú nezávisle od toho, ako vykonateľnosť súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd musí na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nastali.

22. Z uvedeného dôvodu súdu v exekučnom konaní bola dňa 24.06.2020 predložená odpoveď Okresného súdu Bratislava III na dožiadanie zo dňa 12.06.2020, z ktorého výslovne vyplýva, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018, bol povinnému doručený v zmysle , t. j. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Na základe dožiadania súdu v exekučnom konaní zo dňa 01.07.2020 Okresný súd Bratislava III predložil súdu dňa 23.07.2020 Oznámenie o doručovaní písomnosti zo dňa 18.05.2018, z ktorého vyplýva, že Okresný súd Bratislava III vykonal doručenie písomnosti - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018 podľa adresátovi, ktorým je povinný, trvale bytom X.. Povinný v základom konaní bol zo strany Okresného súdu Bratislava III poučený o mieste prevzatia písomnosti, o lehote v rámci ktorej si môže prevziať doručovanú písomnosť, ako aj následkoch neprevzatia doručovanej písomnosti podľa . Oznámenie o doručovaní písomnosti zo dňa 18.05.2018 bolo vyvesené na úradnej tabuli Okresného súdu Bratislava III dňa 18.05.2018 a zvesené 18.06.2018. Zároveň predmetné oznámenie o doručovaní písomnosti bolo zverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 18.05.2018. Predmetným podaním Okresný súd Bratislava III predložil súdu aj Oznámenie o doručovaní písomnosti zo dňa 22.08.2019, z ktorého vyplýva, že Okresný súd Bratislava III vykonal doručenie písomnosti - uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 16.08.2019 podľa adresátovi, ktorým je povinný, trvale bytom X.. Povinný v základom konaní bol zo strany Okresného súdu Bratislava III poučený o mieste prevzatia písomnosti, o lehote v rámci ktorej si môže prevziať doručovanú písomnosť, ako aj následkoch neprevzatia doručovanej písomnosti podľa . Oznámenie o doručovaní písomnosti zo dňa 22.08.2019 bolo vyvesené na úradnej tabuli

Okresného súdu Bratislava III dňa 22.08.2019 a zvesené 06.09.2019. Zároveň predmetné oznámenie o doručovaní písomnosti bolo zverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 22.08.2019. Súd preskúmal výpis povinného z registra obyvateľov Slovenskej republiky v rámci exekučného konania a mal za preukázané, že povinný má od 09.12.2016 registrovanú adresu trvalého pobytu: X..

23. Súd v exekučnom konaní v tomto bode konštatuje, že nakoľko povinný v čase vydania a doručovania exekučných titulov nemal evidovanú adresu trvalého pobytu v registri obyvateľov Slovenskej republiky, Okresný súd Bratislava III vykonal doručovanie predmetného exekučného titulu podľa , v zmysle ktorého ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje sa písomnosť tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie. Na základe uvedeného súd mohol konštatovať, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018, bol doručovaný správne a hlavne zákonne podľa , v čoho dôsledku mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, tak ako to preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k nemu. Na základe uvedeného súd mohol konštatovať, že exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 16.08.2019, bol doručovaný správne a hlavne zákonne podľa , v čoho dôsledku mohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, tak ako to preukazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k nemu. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučné tituly spĺňajú náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a na ich podklade možno viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nedoručenie exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018 zo strany Okresného súdu Bratislava III a s tým spojená námietka povinného o nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, za nedôvodný, a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

24. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa Exekučného poriadku, a to z dôvodu že povinnému ako účastníkovi konania pred Okresným súdom Bratislava III bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a , keďže súd v základnom konaní porušil zásadu ústnosti, zásadu kontradiktórnosti, právo garantované , konal v neprítomnosti povinného ako spotrebiteľa, neposkytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, teda súd v základnom konaní nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučných titulov, podľa úniového práva a i podľa ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, súd v základnom konaní priznal žalobcovi plnenie bez právneho dôvodu, zmätočnosť a absolútna neplatnosť žaloby žalobcu v základnom konaní, spornosť pohľadávky žalobcu čo do dôvodu a výšky uplatnenej v žalobe, neplatnosť zosplatnenia úveru, námietka bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy, námietka úžerného úroku v spotrebiteľskej zmluve, neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, rozpor z dobrými mravmi. Súd v exekučnom konaní tieto povinným namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní.

25. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po

vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

26. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

27. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

28. Dôvody uvádzané povinným v bode 24 odôvodnenia tohto uznesenia existovali v čase pred vydaním exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 10.05.2018, avšak z dôvodu, že povinný ich nenamietol už v základnom konaní, resp. namietol a príslušný orgán verejnej moci o nich právoplatne rozhodol, ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, resp. orgánu verejnej moci, ktorý exekučný titul vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody uvedené v bode 24 odôvodnenia tohto uznesenia za nedôvodné, nakoľko povinný netvrdil a ani nepreukázal súdu relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

29. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu že súd v exekučnom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky, bez preskúmania zákonnosti a účinnosti exekučných titulov. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučnými titulmi dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania sú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. Exekučné konanie je vedené podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je , v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Súd opätovne preskúmal exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a dospel k záveru, že exekučné tituly spĺňajú náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a podľa Exekučného poriadku sú spôsobilými

exekučnými titulmi na to, aby na ich základe bolo možné viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania. Súd v tomto bode opätovne zdôrazňuje, že podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky súd v exekučnom konaní nedisponuje právomocou preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní problematiku prípadných neprijateľným zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve musí vždycky posudzovať ako okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté súdom v základnom konaní, ktorý vydal exekučný titul. Súd k uvedenému dodáva, že po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku konštatoval, že zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie boli splnené, v čoho dôsledku dňa 03.03.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súd zároveň konštatuje, že v rámci exekučného konania nedošlo k odňatiu práva povinného na súdnu ochranu, keďže povinný sa účastníkom exekučného konania stáva podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, v čoho dôsledku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že povinný nie je účastníkom časti exekučného konania o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, teda v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v exekučnom konaní neupovedomuje povinného o začatí exekučného konania a ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. V zmysle § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd v exekučnom konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie upovedomí len oprávneného, a v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku súd v exekučnom konaní vydané poverenie na vykonanie exekúcie doručí len poverenému súdnemu exekútorovi. Prvým procesným úkonom, ktorý po začatí exekúcie môže v zmysle ust. Exekučného poriadku povinný realizovať, je podať podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie, ktorý v tomto prípade bol podaný. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - nezákonnosť exekučného konania, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

30. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu neodôvodnenej výšky trov súdneho exekútora uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Súd v uvedenému dodáva, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na ktorú odkazuje Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa a Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje vyhlášky č. , ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako pre prípad uhradenia pohľadávky v 15 dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj pre jeho neuhradenie v stanovenej lehote, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky . Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvod - nedôvodnosť výšky trov súdneho exekútora, za nedôvodný, a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

31. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

32. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,

v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.