Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8CoCsp-16-2023.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. D., t. č. bytom B. E. XXXX/XX, XXX XX E. B., o zaplatenie 611,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 11Csp/30/2022 zo dňa 24. januára 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 611,94 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 08. 2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o trovách konania potvrdzuje.
Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom sp. zn. 11Csp/30/2022 zo dňa 24. 01. 2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 611,94 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 08. 2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V zostávajúcej časti 5 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 611,94 eur od 28. 05. 2021 do 24. 08. 2022 žalobu zamietol (výrok II.). Žalobkyni a štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). 2. V odôvodnení konštatoval, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 27. 06. 2022, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 611,96 eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 28. 05. 2021 do zaplatenia. Žalobkyňa sa uvedeného nároku domáhala ako regresného nároku predstavujúceho časť poistného plnenia vyplateného vo výške 1.952,80 eur za žalovaného ako poistníka a vlastníka motorového vozidla značky Škoda Fabia, EČV: E. XXXXX, v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 15. 02. 2021, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Dacia Logan, EČV: F. XXXXX, z dôvodu, že žalovaný nenahlásil vznik poistnej udalosti v lehote ustanovenej zákonom. 3. Žalovaný uplatnený nárok neuznal, namietajúc priebeh škodovej udalosti, rozsah a výšku spôsobenej škody. Namietal tiež nedoručenie korešpondencie od žalobkyne na adresu uvedenú v poistnej zmluve.
4. Citujúc ust. § 10 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) súd žalobe v časti istiny vyhovel. 5. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zaplatenie poistného v čase škodovej udalosti. Žalovaný potvrdil, že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť oznámiť žalobkyni vznik škodovej udalosti. Obranu žalovaného, že bol ubezpečený vodičom vozidla, ktoré spôsobilo škodovú udalosť, že vec bola vyriešená cez poisťovňu, nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu zanikla oznamovacia povinnosť. 6. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne priebehu škodovej udalosti, konštatoval, že z výpovedí vodičov vyplynulo, že vodič vozidla žalovaného zozadu narazil do poškodeného vozidla. Pokiaľ ide o spochybnenie rozsahu poškodenia poškodeného vozidla, súd nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko uplatnený nárok vychádza z porušenia zákonnej oznamovacej povinnosti žalovaného voči žalobkyni, keď žalobkyňa si v konaní zároveň uplatnila len časť poistného plnenia poskytnutého vo výške 1.952,80 eur. Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a zároveň nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o poistnom podvode, považoval súd nariadenie znaleckého dokazovania za nadbytočné. Konštatoval, že nepostačuje samotné spochybnenie ceny opravy poškodeného vozidla, keď zo spisu o likvidácii poistnej udalosti vyplýva, že na poškodenom motorovom vozidle došlo k výmene nárazníka a zadného čela a ich lakovaniu a k oprave zadnej kapoty s lakovaním. Došlo tak k oprave tej časti vozidla, do ktorej vozidlo žalovaného narazilo 7. Okrem istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania od 25. 08. 2020, keď žalovaný sa o uplatnenom nároku dozvedel až dňa 24. 08. 2022 z dôvodu doručovania listín zo strany žalobkyne na nesprávnu korešpondenčnú adresu žalovaného. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni ako úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Súd zároveň priznal náhradu trov konania štátu v rozsahu 100 %, ktoré trovy predstavujú svedočné svedkov, ktoré v prípade jeho priznania bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Žalovaný namietal, že súd neprihliadal na výpoveď svedka G. C., ktorý uviedol, že stál v kolóne a auto pred ním púšťalo kamión z firmy Chedos s tým, že stál na hrane križovatky a popis udalosti pre Allianz poisťovňu, kde sa uvádza, že pri výjazde z hlavnej na vedľajšiu cestu vychádzal z areálu spoločnosti H. I., vodič zastavil, no vozidlo idúce za ním narazilo do zadnej časti poisteného vozidla poškodeného. V zázname o nehode nie je v plániku nehody zobrazené žiadne iné motorové vozidlo, ani žiadny ťahač. V zázname o nehode zo dňa 15. 02. 2021, spísanom v spoločnosti Insia, s. r. o., je podľa žalovaného ŠPZ vozidla dopísaná dodatočne. 11. Žiadal, aby súd predvolal svedka nehody B. J. a vypočul ho o tom ako sa stala dopravná nehoda dňa 15. 02. 2021 v obci Svit pri firme H.. A. zotrval na znaleckom dokazovaní ohľadne posúdenia rozsahu poškodenia. 12. Podľa žalovaného motorové vozidlo poškodeného F. XXXXX (správne F. XXXXX, poznámka odvolacieho súdu) nebolo účastníkom nehody a ani rozsah poškodenia nezodpovedá udalosti. Účastníkom dopravnej nehody bolo iné motorové vozidlo, ktoré malo malý rozsah poškodenia.
13. V doplnení odvolania, doručenom okresnému súdu dňa 10. 03. 2023, žalovaný navrhol predvolať svedka, ktorý urobil záznam o nehode a disponuje fotkami z nehody motorového vozidla poškodeného zo dňa 15. 02. 2021, a to K. L., konateľa spoločnosti Insia, s. r. o., Svit.
14. Dňa 28. 06. 2023 bolo okresnému súdu doručené doplnenie odvolania žalovaného, v ktorom predložil a poukázal na poštovú komunikáciu medzi ním a jeho poisťovňou, v ktorej sa uvádza, že za obdobie od 21. 07. 2021 do 20. 05. 2023 na jeho poistnej zmluve neevidujú poistné udalosti. Žalobca sa pritom žalobou podanou dňa 27. 06. 2022 domáha zaplatenia pohľadávky z tej istej poistnej zmluvy.
15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam jasne, zrozumiteľne a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie, a toto spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
18. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na zistení, že si žalovaný nesplnil povinnosť oznámiť žalobkyni vznik škodovej udalosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., s porušením ktorej povinnosti je spojené právo žalobkyne ako poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný uvedené v priebehu prvoinštančného konania, ale ani v podanom odvolaní nerozporoval.
19. Žalovaný v odvolaní namietal neprihliadnutie súdu na výpoveď svedka G. C., z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie z výpovede uvedeného svedka, rovnako ako aj svedka M. F., vychádzal. Z odvolania žalovaného nie je pritom jednoznačne zrejmé, v akom kontexte žalovaný neprihliadanie na výpoveď uvedeného svedka namieta. Vzhľadom na následný poukaz na správu pre poisťovňu možno len dôvodiť, že žalovaný namieta nesúlad uvedenej výpovede s nákresom nehody, z ktorého nevyplýva prítomnosť kamióna, ktorý vo svojej výpovedi uviedol svedok G. C.. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že rozhodujúce v danej veci je, že vozidlo žalovaného narazilo zozadu do poškodeného vozidla, ktorá skutočnosť vyplynula tak z výpovede svedka G. C., ako aj M. F., ktorý viedol motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného. Uvedené vyplýva aj z listinných dôkazov predložených v konaní. Tvrdenie, že účastníkom dopravnej nehody nebolo vozidlo EČV: F. XXXXX, ale iné motorové vozidlo, žalovaný v konaní nepreukázal.
20. Odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe vyhovel, pričom k tomuto záveru dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, s ktorými sa v odvolaní napadnutého rozsudku riadne vysporiadal, s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávaného sporu.
21. Žalovaný v odvolaní zároveň zotrval na vykonaní dokazovania – výsluchu svedka B. J. a znaleckom dokazovaní znalcom z odboru dopravy ohľadne rozsahu poškodenia poškodeného motorového vozidla. S uvedenými návrhmi sa však vysporiadal už súd prvej inštancie (bod 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku), s ktorým rozhodnutím sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd však nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 C. s. p.), nie strán konania. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi (strane) možnosť konať pred súdom (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 262/2009, 3Cdo 50/2008, či R 37/1993). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 64/97 konštatoval, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník (strana) konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. V prípade, že súd
odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je však jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
22. Na návrhy žalovaného na doplnenia dokazovania dôkazmi označenými v podaniach – doplneniach odvolania doručených okresnému súdu dňa 10. 03. 2023 a 28. 06. 2023 odvolací súd neprihliadal, keďže ide o návrhy uskutočnené až po uplynutí odvolacej lehoty. V prípade dôkazu – výsluch svedka K. L. ide zároveň o neprípustný dôkaz v zmysle § 366 písm. d) C. s. p., keď nejde o dôkaz, ktorý by žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie (zároveň nejde o prostriedok procesnej obrany týkajúci sa procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu alebo by ním malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Pokiaľ ide o poukaz žalovaného v doplnení odvolania doručenom súdu dňa 28. 06. 2023 na komunikáciu s poisťovňou, z ktorej vyplýva, že na jeho poistnej udalosti v období od 21. 07. 2021 do 20. 05. 2023 neevidujú poistnú udalosť, žalobkyňa si uplatnila nárok v súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej malo dôjsť dňa 15. 02. 2021, t. j. pred uvedeným obdobím.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s rozhodnutím súdu prvej inštancie, rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým žalobe vyhovel a výroku III. o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním a vo vzťahu ku ktorému súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, ako vecne správny potvrdil.
24. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu žalobkyne v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 611,94 eur od 28. 05. 2021 do 24. 08. 2022 zamietol, i keď žalovaný sa domáhal zrušenia celého rozsudku okresného súdu, odvolací súd, vychádzajúc pri posudzovaní odvolania, vrátane jeho rozsahu, z obsahu odvolania v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p., ponechal napadnutý rozsudok v tejto časti nedotknutý, keď žalovaný v odvolaní neprodukoval žiadne námietky, ktorými by spochybňoval správnosť záverov súdu v uvedenej časti. Z obsahu odvolania žalovaného tak nevyplýva, že by žalovaný napadol i výrok rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný nie je ani osobou oprávnenou podať odvolanie čo do zamietajúcej časti rozsudku, keďže v tejto časti ide o rozhodnutie vydané v jeho prospech.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)