Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 79 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (87)I. ÚS 64/97
PDF · 70.79 KB
No categories available
I. ÚS 64/97
I. ÚS
64/97
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 8. októbra 1997 predbežne prerokoval podnet , bytom v
vo veci výkladu ustanovenia § 783 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, výkladu zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov a zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a vo veci
porušenia základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
konaním a rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 12 C 13/96 a Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 10 Co 3867/96, a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet vo veci výkladu ustanovenia § 783 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov a zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov
o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na
prerokovanie veci.
2. Podnet vo veci porušenia jej základného práva vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom konaním a rozhodnutím všeobecných súdov
o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
Vychádzajúc z obsahu podania, ktoré bolo Ústavnému súdu Slovenskej
republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“) doručené 31. júla 1997, ústavný súd
ho posúdil ako podnet. Jeho pisateľka (ďalej len „navrhovateľka“) žiadala, aby
ústavný súd „vyložil“, t.j. vyslovil svoj právny názor na uplatňovanie ustanovenia §
783 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na uplatňovanie „zákona o vedení
účtovníctva a bankovníctva“. V podnete tiež namietala porušenie svojich „ľudských
práv“, ktoré síce neoznačila ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ale z obsahu textu vyplynulo, že ide o základné právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy), ktoré ona v konaní pred
označenými súdmi ako poškodená navrhla. Podľa jej názoru, nevykonaním ňou
navrhnutých dôkazov súdy nemohli dospieť k spravodlivému rozhodnutiu.
K porušeniu tohto práva malo dôjsť ako konaním a rozhodnutím Okresného
súdu vo Zvolene vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 12 C 13/96, tak aj
Krajským súdom v Banskej Bystrici vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10 Co
3867/96.
Predmetom sporu pred týmito súdmi bolo vyplatenie peňazí Slovenskou
sporiteľňou, a.s., mestskou pobočkou Zvolen na základe predloženia vkladnej knižky
(vystavenej na doručiteľa), ktorá bola navrhovateľke v ten istý deň odcudzená.
Navrhovateľka poukazovala v spore na to, že výberový lístok nebol správne
vyplnený, lebo, okrem iného, bolo chybne napísané jej priezvisko.
Svoje tvrdenia navrhovateľka doložila dôkazmi, a to dvoma fotokópiami
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 10 Co 3867/96,
fotokópiou odpovede Slovenskej sporiteľne z 31.3.1995 na jej sťažnosť v predmetnej
veci, fotokópiou dokladu o začatí umorovacieho konania o vkladnej knižke z
21.11.1993 a fotokópiou výberového dokladu z vkladnej knižky, správnosť vyplnenia
ktorého v súdnych sporoch namietala..
Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a jeho
právomoc je upravená v čl. 125 až 129 a čl. 130 ods. 3 ústavy.
1. Podľa čl. 128 ods. 1 ústavy ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov,
ak je vec sporná. Bližšie podmienky konania upravujú ustanovenia § 45 až 48 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z. (ďalej len „zákon č. 38/1993
Z.z.)
Už zo samotného textu i označenia citovaných ustanovení ústavy a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky je zrejmé, že ústavný súd nepodáva výklad
každého zákona, ale len ústavného zákona (ústavy). Takýto návrh môžu podať len
osoby oprávnené (čl. 130 ods. 1 písm. a/ až e/ ústavy a § 46 ods. 1 v spojení s § 18
ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 38/1993 Z.z.). S ohľadom na uvedené ústavný súd nie
je teda príslušný na konanie vo veci výkladu zákonov, o čo žiadala navrhovateľka, a
preto vec odmietol.
2. Ústavný súd nie je nadriadeným orgánom všeobecných súdov a nie je ani
oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu v ich konaní a rozhodovaní. Preskúmať
môže len také konanie a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým by došlo k
porušeniu základných práv, tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany
(druhá hlava siedmy oddiel ústavy). Pokiaľ ide o základné právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, ktoré navrhovateľka v podnete namietala, jeho
súčasťou nie je povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania,
pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so
zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy,
ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (podobne v rozhodnutí
ústavného súdu vedenom pod sp. zn. I. ÚS 75/96).
S ohľadom na uvedené, ústavný súd podnet v celom
rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. októbra 1997
Za správnosť opísaného textu JUDr. Richard
Rapant
predseda senátu