Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Ekover, s.r.o., SNP 34, 053 61 Spišské Vlachy, IČO: 31 691 021, zast. JUDr. Marián Rušin, PhD., advokát, Štúrova 27, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 3.669,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -177 zo dňa 30. septembra 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -177 zo dňa 30. septembra 2021 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na , , , ods. 1 (ďalej len „“), článok 4 ods. 1 písm. f) Všeobecných poistných podmienok žalovaného pre poistenie motorových vozidiel č. 900 (ďalej len „VPP“), o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , ods. 1, , (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.06.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.669,17 eur s príslušenstvom predstavujúcu poistné plnenie. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.02.2019 okolo 15:00 hod. sa stala poistná udalosť tak, že poistené motorové vozidlo žalobcu EČV: G. išlo po komunikácii, kde sa otáčalo, pričom vozidlo prudko zišlo z vozovky do zamrznutého násypu, čoho následkom vznikla na vozidle škoda. Túto škodovú udalosť žalobca riadne oznámil žalovanému tlačivom - oznámením o vzniku škodovej udalosti. Dňa 06.05.2019 bolo žalobcovi doručené oznámenie žalovaného o riešení škodovej udalosti, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že neuznáva nárok na poistné plnenie, pretože podľa jeho názoru bolo vozidlo poškodené z dôvodu činnosti vozidla ako pracovného stroja, čo má spadať pod výluky z poistenia. Predmetné tvrdenie žalovaného nemá podľa žalobcu oporu v skutkovom a právnom stave, keďže škodová udalosť sa nestala tak, ako to uvádza žalovaný, ale ako náhodná udalosť, keď zjednodušene povedané, vozidlo v rámci bežnej jazdy zbehlo z vozovky a poškodilo sa, čo vyplýva aj z nahlásenia škodovej udalosti.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 2. júla 2019, sp. zn. navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v žalobe popísal priebeh vzniku škody na motorovom vozidle EČV: G., ku ktorej malo dôjsť na komunikácii, kedy dané vozidlo malo zísť z vozovky, pričom táto skutočnosť sa nezakladá na pravde. V rámci vykonaného šetrenia poistnej udalosti bolo zistené, že ku škode na predmetnom motorovom vozidle nedošlo počas prevádzky na cestnej komunikácii, ale pri pracovnej činnosti (vyprázdňovaní kontajnera) v objekte zberného dvora. Taktiež bolo zistené, že vodič motorového vozidla nedodržal pri vyprázdňovaní kontajnera pracovný postup stanovený manuálom obsluhy kontajnera. Poukázal na to, že popis priebehu vzniku škody na predmetnom motorovom vozidle zo strany žalobcu sa nezhoduje ani s popisom vzniku škody, keď v popise vzniku škody vodič motorového vozidla uviedol, že po vysypaní drte sa pohol dopredu a následne prednou časťou vozidla zišiel z panelu do jamy. Žalovaný uviedol, že v zmysle článku IV ods. 1 bod f/ Všeobecných poistných podmienok nemá poistený právo na poistné plnenie, ak bola časť vozidla poškodená alebo zničená v dôsledku činnosti vozidla ako procesného stroja. V predmetnej veci bola škoda na motorovom vozidle spôsobená práve hlavne, respektíve výlučne v dôsledku pracovnej činnosti motorového vozidla ako pracovného stroja, a preto žalobcovi nevznikol nárok na poskytnutie poistného plnenia. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla EČV: G., v rámci ktorej bola dojednaná (s odkazom na všeobecné poistné podmienky) výluka z poistenia v prípade, že k poškodeniu vozidla došlo pri činnosti vozidla ako pracovného stroja. Rovnako tak nebolo sporné, že dňa 07.02.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo EČV: G.. Medzi stranami bol sporný priebeh vzniku škodovej udalosti - hoci podľa názoru súdu sa tento priebeh škodovej udalosti stal nesporný s poukazom na písomné vyjadrenie šoféra Š. W. z 25.03.2019 predložené žalovaným, a ktoré podľa výslovného vyjadrenia žalobcu v replike potvrdzuje priebeh vzniku škodovej udalosti - a či k škode došlo v dôsledku činnosti vozidla ako pracovného stroja. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Motorové vozidlo žalobcu EČV: G. bolo havarijne poistené u žalovaného. Na predmetnom motorovom vozidle došlo dňa 07.02.2019 k vzniku škodovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda v celkovej výške 4.634,73 eur (3.984,73 eur oprava poškodeného vozidla, 650 eur odťah poškodeného motorového vozidla). Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na úhradu poistného plnenia vo výške 3.669,17 eur, ktoré žalovaný žalobcovi neposkytol. Pokiaľ ide o priebeh škodovej udalosti, súd poukázal na to, že žalobca v celom priebehu sporu tvrdil, že k vzniku škody došlo spôsobom, že vozidlo žalobcu išlo po komunikácii, kde sa otáčalo, a pri otáčaní prudko zišlo z vozovky do zamrznutého násypu (ako to vyplýva z textu žaloby, ako aj repliky žalobcu). Rovnakým spôsobom opísal žalobca vznik škodovej udalosti aj v predžalobnej výzve z 28.05.2019. Predmetný opis škodovej udalosti žalobcom predstavuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v zmysle , z ktorého je súd povinný vychádzať s poukazom na viazanosť súdu žalobným návrhom. Preto bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy, ktorými by preukázal vznik škodovej udalosti žalobcom opísaným spôsobom. Rovnako tak považoval za nevyhnutné s poukazom na opísanie skutkových okolností žalobcom vychádzať z definície pojmu cestná komunikácia podľa , pod ktorým sa pod pojmom cestná komunikácia rozumejú a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne cesty a d/ účelové cesty. Súd poukázal na to, že žalobca v spore nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by k vzniku škodovej udalosti došlo spôsobom, akým jej vznik v žalobe popisoval, osobitne v situácii, keď mal súd k dispozícii písomné vyjadrenie priameho aktéra škodovej udalosti, a to vodiča poškodeného motorového vozidla Š. W.Z.. Naopak, zo stranami sporu predložených dôkazov dospel súd k záveru, že k poškodeniu motorového vozidla EČV: G. nemohlo dôjsť pri jazde na cestnej komunikácii, a pri otáčaní sa predmetného vozidla tak, že pri otáčaní malo vozidlo naraziť do zmrznutého násypu. Pre ustálenie predmetného skutkového záveru bola rozhodujúca záverečná správa z prešetrenia poistnej udalosti č. 9466893507 a predovšetkým písomné vyjadrenie vodiča Š. W. z 25.03.2019 predložené žalovaným. Tu súd poukázal na to, že v predmetnom písomnom vyjadrení vodič Š. W. uviedol, že po vysypaní drte sa pohol dopredu a následne prednou časťou zišiel z panelov do jamy, ktorá bola zasypaná snehom a v závere vyjadrenia uviedol, že pri sypaní drte chcel pohnúť, aby došlo k jej vysypaniu. Z vykonaných dôkazov podľa názoru súdu jednoznačne vyplynulo, že k vzniku škodovej udalosti došlo v objekte zberného dvora v Krompachoch, a nie na cestnej komunikácii, ako to tvrdil žalobca. Objekt zberného dvora pritom nie je možné považovať za cestnú komunikáciu, keďže nespadá pod žiadnu z ciest, ktorú považuje za cestnú komunikáciu. Prípadný opak - keby žalobca postupoval obozretne a spôsobom predpokladaným v - bol žalobca povinný preukázať už v replike

z 02.09.2019, v nadväznosti na námietku žalovaného v odpore, podľa ktorej k škode na motorovom vozidle nedošlo počas jeho prevádzky na cestnej komunikácii, ale pri pracovnej činnosti v objekte zberného dvora. Žalobca (hoci bol v spore kvalifikovane zastúpený advokátom) takto nepostupoval a žiadny dôkaz preukazujúci opak nepredložil súdu ani na nariadenom pojednávaní. Rovnako tak súd poukázal na to, že k vzniku škodovej udalosti nedošlo pri otáčaní vozidla, ako to opisoval počas celého konania žalobca, ale pri manipulácii s vozidlom vodičom Š. W. pri vysýpaní kamennej drte z kontajnera nachádzajúceho sa na vozidle, ktorý sa počas procesu vysýpania kamennej drte pohol s vozidlom dopredu, čo uviedol celkom dvakrát vodič Š. W. vo svojom vyjadrení z 25.03.2019. Predmetný záver vyplýva aj zo záverečnej správy z prešetrenia poistnej udalosti, v zmysle ktorého k škodovej udalosti došlo pri vyspaní kamennej drte z kontajnera tak, že vodič Š. W. pohol s motorovým vozidlom dopredu, aby sa primrznutá kamenná drť zošmykla z kontajnera, v dôsledku čoho ľavou prednou stranou spadol do jamy hlbokej 40 - 50 cm mimo panelovej plochy. Tu sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu (jeho právneho zástupcu) uvedeným na pojednávaní, že vodič Š. W. mal vo svojom vyjadrení popísať všetky úkony, ktoré mal v deň vzniku škodovej udalosti uskutočniť v objekte zberného dvora v Krompachoch. Osobitne súd zvýraznil, že žalobca vo svojej replike opis deja vzniku škodovej udalosti vodičom Š. W. účinným spôsobom nespochybnil, naopak tvrdil, že z tohto vyjadrenia má vyplývať skutočnosť, že poistná udalosť sa mala stať tak, ako ju žalobca nahlásil. Tu súd poukázal na to, že žalobca v replike nerozporoval argumentáciu žalovaného o priebehu vzniku škodovej udalosti (okrem tvrdenia, že podľa jeho názoru by sa malo vozidlo prevrátiť nabok), preto sa priebeh vznik škodovej udalosti stal nesporným s poukazom na znenie druhá veta , a na akúkoľvek zmenu v tvrdeniach zo strany žalobcu - po uvedení predbežného právneho posúdenia súdom na pojednávaní

- treba pozerať ako na účelovú a na takú, na ktorú súd v zmysle naposledy označeného zákonného ustanovenia nemôže prihliadať. Napokon súd dal do pozornosti ďalšie rozpory v žalobnej argumentácii, ktoré sú v rozpore s predloženými dôkazmi, a to 1/ že ani v oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia žalobca neuviedol, že by k jej vzniku malo dôjsť na cestnej komunikácii, keď v predmetnom oznámení uviedol, že k vzniku škodovej udalosti došlo tak, že vozidlo zišlo z betónovej plochy, pričom ako miesto vzniku škody uviedol zberný dvor v Krompachoch; 2/ žalobca po celý čas súdneho sporu tvrdil, že k vzniku škody došlo spôsobom, že vozidlo zišlo do zamrznutého násypu, pričom pod pojmom „násyp“ sa rozumie umelo vytvorená vyvýšenina z nahromadenej hmoty, avšak z obsahu predložených listinných dôkazov je zrejmé, že k poškodeniu poisteného motorového vozidla žalobcu došlo spôsobom, že vodič Š. W. zišiel s vozidlom do jamy zasypanej snehom. Súd konštatoval, že aj z predmetných skutočností vyplýva už vyššie uvedený rozpor, akým žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti s dôkazmi predloženými v spore. Na základe vyššie uvedeného bol podľa súdu jednoznačný nasledovný priebeh vznik škodovej udalosti, a to tak, že k vzniku škodovej udalosti došlo dňa 07.02.2019 v areáli zberného dvora v Krompachoch tak, že pri vysýpaní kamennej drte z kontajnera - aby došlo k vysypaniu primrznutej drte - sa vodič Š. W. pohol s motorovým vozidlom EČV: G. dopredu, v dôsledku čoho vozidlo zišlo prednou časťou z betónovej plochy do jamy, ktorá bola v tom čase zakrytá snehom. Podľa názoru súdu je z vykonaných dôkazov vylúčený iný - než vyššie uvedený - skutkový dej vzniku poistnej udalosti (a vzniku poškodenia motorového vozidla žalobcu). Z uvedeného je zrejmé, že k poškodeniu poisteného motorového vozidla nemohlo v žiadnom prípade dôjsť v rámci bežnej jazdy vozidla, ako to uvádzal žalobca v žalobe. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov. Tento postup odôvodnil tým, že výsluch svedka Š. W., vodiča motorového vozidla, nepovažoval súd za potrebný, keďže pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii jeho písomné vyjadrenie z 25.03.2019, v ktorom je opísaný priebeh vzniku škodovej udalosti, ktorý nebol účinným spôsobom žiadnou zo strán rozporovaný, a s poukazom na časový odstup medzi vznikom poistnej udalosti (dňa 07.02.2019) a dňom spísania jeho vyjadrenia (25.03.2019) je potrebné považovať jeho vyjadrenie za aktuálne a úplné. Výsluch svedkov Š. W. a Q. D. súd nevykonal z dôvodu, že pre ustálenie si vzniku priebehu škodovej udalosti považoval za určujúce vyjadrenie vodiča motorového vozidla, ako priameho aktéra vzniku škodovej udalosti. Pre posúdenie kľúčovej právnej otázky, a to či žalovaný oprávnene odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie z havarijného poistenia, je potrebné vychádzať z vyššie uvedených skutkových záverov, ku ktorým dospel súd. V nadväznosti na rozhodovanú vec súd konštatoval, že poistené motorové vozidlo žalobcu EČV: G. je určené na nakládku, rozvoz a vysypávanie kontajnerov. Preto súd zastával názor, že v prípade, ak sa vozidlom vykonáva nakládka, rozvoz a vysypávanie kontajnerov, nejde o činnosť, ktorá je spojená s

prevádzkou vozidla ako dopravného prostriedku, ale jedná sa o činnosť pracovného stroja. Z uvedeného dôvodu je v prípade vzniku škody na predmetnom motorovom vozidle nevyhnutné - s poukazom na zmluvné dojednania (vrátane dojednaní obsiahnutých vo všeobecných poistných podmienkach) - ustáliť, pri akej činnosti došlo k vzniku škody. S poukazom na vyššie vyslovené skutkové závery, v zmysle ktorých k vzniku škody došlo pri vysýpaní kamennej drte z kontajnera, súd konštatoval, že k vzniku škody na motorovom vozidle EČV: G. došlo pri jeho činnosti ako pracovného stroja, a nie pri jeho prevádzke ako motorového vozidla. Pri tomto závere je nepodstatné, že došlo aj k súčasnému pohybu motorového vozidla, keďže podľa súdu je rozhodujúce, že k pohybu vozidla došlo v príčinnej súvislosti s vysypaním kamennej drte z kontajnera. Podľa názoru súdu tak k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle došlo počas jeho činnosti ako pracovného stroja (počas vysýpania kontajnera), a nie počas jeho prevádzky na cestnej komunikácii, nastali podmienky pre uplatnenie medzi stranami sporu dojednanej výluky z poistenia v zmysle článku 4 odsek 1 písm. f/ VPP, s ktorými žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy súhlasil, a s obsahom a dôsledkom ktorých si musel byť vedomý. V tejto súvislosti súd nemohol priznať úspech argumentácii žalobcu, že v prípade poistenia motorového vozidla, ktorého účelom je nakládka, rozvoz a vysypávanie kontajnerov, je sporný prístup žalovaného, ak pri vysypávaní kontajnera prestáva byť motorovým vozidlom. Ako už bolo uvedené, určujúce pri posúdení dôvodnosti, resp. nedôvodnosti nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia je, pri akej činnosti predmetu poistenia došlo k jeho poškodeniu. Pritom z obsahu zmluvných dojednaní medzi stranami je zrejmé, že havarijným poistením je krytý len vznik škody na poistenom motorovom vozidle, ku ktorému došlo pri jeho prevádzke ako motorového vozidla (t.j. pri jeho premiestňovaní po pozemnej komunikácii z jedného miesta na iné miesto, či už s nákladom, alebo bez neho). Od tejto činnosti je nevyhnutné dôsledne odlišovať činnosť poisteného motorového vozidla, pri ktorej vykonáva inú činnosť (t.j. činnosť pracovného stroja, medzi ktorú je potrebné zaradiť aj činnosť pri nakládke alebo vysypávaní kontajnerov, ktoré je motorové vozidlo schopné prepravovať), ktorú vykonávalo poistené motorové vozidlo v čase jeho poškodenia. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že z havarijného poistenia sú kryté akékoľvek poškodenia poisteného motorového vozidla - bez ohľadu na to, pri akej činnosti k jeho poškodeniu došlo - je vzhľadom na zmluvné dojednania medzi stranami sporu podľa názoru súdu právne irelevantné. Vychádzajúc z vyššie vyslovených záverov mal súd za to, že žalovaný postupoval správne a v súlade s obsahom zmluvných dojednaní medzi stranami sporu obsiahnutých v poistnej zmluve a VPP, ak vybavil nahlásenú poistnú udalosť č. 9566893507 zo 07.02.2019 pre naplnenie výluky z poistenia tak, že žalobcovi neposkytol požadované poistné plnenie. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že žalobcovi ako poistenému nevznikol voči žalovanému ako poistiteľovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na dôvod vzniku škody na poistenom motorovom vozidle sa vzťahuje výluka z poistenia. S poukazom na vyššie uvedené súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú, preto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . V úvode odvolania žalobca opísal priebeh konania na súde, kedy dňa 08.09.2021 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd nevykonal navrhnuté dôkazy a nepostupoval podľa , keď neumožnil stranám sporu využiť právo na záverečné reči, čo bolo namietané priamo na pojednávaní. Do dnešného dňa taktiež nebola žalobcovi doručená zápisnica z pojednávania ani nahrávka z pojednávania, a to napriek tomu, že žalobca o ich zaslanie viackrát žiadal. Absencia zápisnice pritom sťažuje žalobcovi jeho právo na podanie kvalifikovaného odvolania. S ohľadom na vyššie uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že konanie súdu malo za následok zásah do práv žalobcu na spravodlivé súdne konanie, čo vyvrcholilo do vydania rozsudku, ktorý má všetky znaky arbitrárnosti. Navrhol, aby si odvolací súd vypočul nahrávku z pojednávania.

Čo sa týka merita veci, žalobca nesúhlasil so závermi rozsudku, pretože tieto podľa jeho názoru nielenže vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý bol následne nesprávne právne posúdený, ale tvrdenia uvedené v rozsudku si aj navzájom rozporujú. Už prvé tvrdenie, na ktorom založil súd svoj rozsudok, a síce, že priebeh nehody bol medzi stranami sporu nesporný, je podľa žalobcu absurdné. Počas celého konania totiž žalobca tvrdil, že dopravná nehoda sa technicky nemohla stať tak, ako to tvrdí žalovaný a súd. Podľa žalobcu je nezmyslom, že by sa nákladné auto, ktoré vysypáva kontajner, bez podporných vzpier, neprevrátilo ale naopak, malo poškodenú len spodnú časť. Toto svoje tvrdenie chcel žalobca preukázať aj výsluchom odborníka, Š. W., ktorého účasť na pojednávaní zabezpečil žalobca, a ktorého výsluch súd bez akéhokoľvek zmysluplného odôvodnenia nevykonal. Na preukázanie spôsobu priebehu vzniku dopravnej nehody žalobca navrhol vykonať výsluch priamych účastníkov nehody (vodiča a závozníka), výsluch odborníka, navrhol oboznámiť sa s fotodokumentáciou a listinnými dôkazmi. Žalovaný naopak navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Súd však žiaden z týchto dôkazov nevykonal, a to ani výsluch svedkov, ktorých účasť na pojednávaní zabezpečil žalobca, a ktorí na pojednávanie zbytočne merali viac ako 700 km cesty. Súd dokonca tieto dôkazy vo svojom rozsudku dokonca ani nespomína a naopak, napriek zjavnej nepravde uvádza, že žalobca nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy. Takýmto postupom súdu preto podľa názoru odvolateľa došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na nedostatky listiny - vyjadrenia šoféra zo dňa 25.03.2019 tvrdiac, že nikto nikdy netvrdil, že predmetný dokument napísal Š. W.. Je totiž nesporné, že tento dokument nebol napísaný Š. W., ale bol napísaný zástupcom žalovaného, pričom Š. W. tento dokument len podpísal, čo preukazuje aj samotný text vyjadrenia, v ktorom sa uvádza - napr. „menovaný uviedol“ a pod.. Po druhé, tento dokument je zjavne vnútorne rozporný. V úvode sa totiž uvádza: „po vysypávaní drte sa pohol dopredu a následne prednou časťou zišiel z panelov do jamy, ktorá bola zasypaná snehom“, a teda ide o tvrdenie, ktoré podporuje žalobu. Na konci textu je však perom vpísaný - vtesnaný pred podpis text: „Pri sypaní drte chcel pohnúť, aby došlo k jej vysypaniu“, a teda ide o tvrdenie, ktoré podporuje tvrdenia žalovaného. Je pritom evidentné, že druhý výrok bol (niekým) vpísaný do textu dodatočne, s čím súd prvej inštancie nemal vôbec problém. Napokon, argument súdu o spôsobe vzniku nehody je podľa žalobcu nedostatočný aj v tom, že napriek vyššie uvedeným nedostatkom predmetného vyjadrenia súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch šoféra, Š. W. ani závozníka, ktorý bol prítomný pri nehode, Q. D.. Nevykonaním výsluchu týchto svedkov a uspokojením sa s kontroverznou listinou, ktorej obsah žalobca namietal, tak tiež došlo podľa názoru žalobcu k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolateľ ďalej upozornil na prehnaný aktivizmus súdu, ktorý sa zaoberal aj vecami, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné, keď svoj rozsudok odôvodnil aj tým, že dopravná nehoda sa nestala na pozemnej komunikácií. Tento názor žalobca považoval za nesprávny s poukazom na v spojení s . Zdôraznil, že dopravná nehoda sa stala vo verejne prístupnom areáli s názvom Zberný dvor v Krompachoch, na pozemnej komunikácii - verejnej účelovej ceste, ktorá spája zberný dvor s komunitným centrom a prevádzkou Ministerstva vnútra SR (stolárskou dielňou). Je preto zrejmé, že dopravná nehoda sa stala na pozemnej komunikácii. Napriek nespornosti o tom, kde vnikla dopravná nehoda, žalobca navrhol vykonať dôkaz - predložiť passport ciest Mesta Krompachy, čo však bolo súdom odignorované. Žalobca poukázal na to, že aby sa vyhol dezinterpretácii odborných pojmov, navrhol vykonať výsluch odborníka na komunálne vozidlá, Š. W.Z., ktorý mal o.i. ozrejmiť vznik, príčiny a následky predmetnej dopravnej nehody. Žalobca zastával názor, že ak by súd umožnil vykonať výsluch tohto svedka, ktorého účasť na pojednávaní zabezpečil žalobca, bolo by súdu ozrejmené, že v žargóne prepravy sa aj jama zasypaná snehom nazýva „násyp“. Súd by preto v rozsudku vychádzal zo správnej terminológie, čo by mu pomohlo správne pochopiť predmetnú problematiku. K tvrdeniu súdu o činnosti vozidla ako pracovného stroja žalobca uviedol, že ak by sa nákladné vozidlo pri rozvoze (napr. kamión) nepovažovalo za vozidlo, ale za pracovný stroj, to by v podstate znamenalo, že žiadne nákladné auto nemôže byť poistné. Každé nákladné auto totiž vykonáva aj rozvoz niečoho. Mal preto za to, že odôvodnenie rozsudku trpí tým, že nedošlo k výsluchu odborníka, ktorého účasť na pojednávaní zabezpečil žalobca, a ktorý by súdu ozrejmil funkciu predmetného nákladného vozidla. Podľa názoru žalobcu predmetné komunálne vozidlo v čase dopravnej nehody nevykonávalo nakládku, rozvoz a vysypávanie kontajnera, ale po vysypaní drte (t.j. po zložení kontajnera), išlo po ceste a vošlo do násypu (t.j. jamy, kde bol sneh), ktorá skutočnosť opäť raz vyvracia názor súdu o tom, že predmetné vozidlo vykonávalo v čase dopravnej nehody funkciu pracovného stroja. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca zastával názor, že rozsudok je nezákonný, a preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.11.2021, v ktorom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a podaniach. Čo sa týka odmietnutia výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov súdom, s poukazom na a nález ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.1997 mal žalovaný za to, že takéto konanie súdu nachádza oporu v zákone a pre zaužívanú súdnu prax nie je neobvyklé. K žalobcom namietanému nedoručeniu zápisníc z pojednávania žalovaný podotkol, že uvedené by mohlo predstavovať zásah do procesných práv žalobcu, avšak len za predpokladu, že by na pojednávaní nebol osobne prítomný. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetná nehoda sa uskutočnila na pozemnej komunikácii v zmysle . V tejto súvislosti uviedol, že areál zberného dvora v žiadnom prípade nie je v zmysle účelovou cestou. Ak by aj žalobca vychádzal z tohto názoru, bolo by dôvodné z jeho strany podniknúť počas konania kroky k vyvodeniu zodpovednosti voči subjektu, ktorý bol povinný v zmysle udržiavať predmetnú komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená, pretože vznik nehody do značnej miery podmienila práve existencia cca 50 cm hlbokej diery zasypanej snehom, do ktorej motorové vozidlo svojou prednou časťou nadišlo. Zdôraznil, že predmetné vozidlo disponuje nosičom pracovných nadstavieb, ktorý umožňuje meniť spôsob využitia vozidla a okrem ramenového nosiča kontajnerov je možné vozidlo uspôsobiť aj na iné pracovné činnosti (napr. domiešavač). Práve táto vlastnosť poškodené vozidlo odlišuje od klasických vozidiel určených na prepravu a práve kvôli disponovaniu s nosičom pracovných nadstavieb je kvalifikované ako pracovný nástroj. Na základe uvedeného sa stotožnil s právnym názorom súdu, že na predmetné poškodené vozidlo sa vzťahuje výluka z havarijného poistenia. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. -177 zo dňa 30. septembra 2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -177 zo dňa 30. septembra 2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

9. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 3.669,17 eur s príslušenstvom predstavujúcej poistné plnenie z havarijného poistenia motorových vozidiel. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď dospel k záveru, že žalobcovi ako poistenému nevznikol voči žalovanému ako poistiteľovi nárok na poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia, keďže na dôvod vzniku škody na poistenom motorovom vozidle sa vzťahuje výluka z poistenia. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa , , , , , , .

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň konanie nemá žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

11. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, bol povinný uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Svoje tvrdenia, od ktorých odvodzoval dôvodnosť uplatneného nároku však žalobca v priebehu konania relevantným spôsobom nepreukázal. Napriek tomu, že žalobca rozporoval priebeh škodovej udalosti popísaný žalovaným, v konaní nepredložil, ani neoznačil také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by k vzniku škodovej udalosti došlo spôsobom popísaným v žalobe. Z predložených dôkazov naopak vyplynulo, že k poškodeniu motorového vozidla EČV: G. nemohlo dôjsť pri jazde na cestnej komunikácii, a pri otáčaní sa predmetného vozidla tak, že pri otáčaní malo vozidlo naraziť do zmrznutého násypu. Súd postupoval správne, keď pri ustálení priebehu vzniku škodovej udalosti vychádzal zo záverečnej správy z prešetrenia poistnej udalosti č. 9566893507 a predovšetkým zo žalovaným predloženého písomného vyjadrenia vodiča poškodeného motorového vozidla Š. W. z 25.03.2019, ktorý bol priamym aktérom predmetnej škodovej udalosti, v ktorom sa uvádza, že „po vysypaní drte sa pohol dopredu a následne prednou časťou zišiel z panelov do jamy, ktorá bola zasypaná snehom“ a v závere vyjadrenia sa uvádza, že „pri sypaní drte chcel pohnúť, aby došlo k jej vysypaniu“. Skutočnosť namietaná odvolateľom, a síce, že predmetný dokument nebol napísaný Š. W., ale bol napísaný zástupcom žalovaného, nie je sama osebe spôsobilá spochybniť relevanciu uvedeného vyjadrenia vodiča poškodeného motorového vozidla, keďže ako uviedol samotný žalobca, Š. W. tento dokument podpísal. Odvolací súd pritom nezistil vnútornú rozpornosť tohto listinného dôkazu, ktorú odvolateľ nedôvodne namietal.

12. Ohľadne popisu priebehu škodovej udalosti sa odvolací súd stotožnil s konštatovaním súdu, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že k vzniku škodovej udalosti došlo v objekte zberného dvora v Krompachoch, a to tak, že pri vysýpaní kamennej drte z kontajnera - aby došlo k vysypaniu primrznutej drte - sa vodič Š. W. pohol s motorovým vozidlom EČV: G. dopredu, v dôsledku čoho vozidlo zišlo prednou časťou z betónovej plochy do jamy, ktorá bola v tom čase zakrytá snehom. Súd pritom správne uviedol, že objekt zberného dvora nie je možné považovať za cestnú komunikáciu, keďže nespadá pod žiadnu z ciest, ktorú považuje za cestnú komunikáciu. Opak žalobca vo včas využitých prostriedkoch procesného útoku nepreukázal. Ak žalobca poukazoval na to, že navrhol vykonať dôkaz

- predložiť passport mesta Krompachy, čo bolo súdom odignorované, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovi nič nebránilo predložiť uvedený dôkaz už spolu so žalobou, alebo ako prílohu svojej repliky, čo však neurobil. Až na pojednávaní dňa 08.09.2021 žalobca uviedol, že v prípade odročenia pojednávania doloží passport ciest mesta Krompachy, čo však nemožno považovať za včas uplatnený prostriedok procesného útoku, vzhľadom na to, že ho strana mohla uplatniť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd správne ustálil, že v prípade, ak sa vozidlom vykonáva nakládka, rozvoz a vysypávanie kontajnerov, nejde o činnosť, ktorá je spojená s prevádzkou vozidla ako dopravného prostriedku, ale jedná sa o činnosť pracovného stroja. Keďže k vzniku škody došlo pri vysýpaní kamennej drte z kontajnera, súd dôvodne konštatoval, že k vzniku škody na motorovom vozidle EČV: G. došlo pri jeho činnosti ako pracovného stroja, a nie pri jeho prevádzke ako motorového vozidla. Hoci žalobca s názorom súdu v podanom odvolaní polemizoval, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by správnosť uvedeného záveru súdu spochybnili. Vzhľadom na to, že k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle došlo počas jeho činnosti ako pracovného stroja (počas vysýpania kontajnera), a nie počas jeho prevádzky na cestnej komunikácii, nastali podmienky pre uplatnenie medzi stranami sporu dojednanej výluky z poistenia v zmysle článku 4 ods. 1 písm. f/ Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900, s ktorými žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy súhlasil, a s obsahom a dôsledkom ktorých si musel byť vedomý. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu, že žalobcovi ako poistenému v danom prípade nevznikol voči žalovanému ako poistiteľovi nárok na poskytnutie poistného

plnenia z havarijného poistenia, keďže na dôvod vzniku škody na poistenom motorovom vozidle sa vzťahuje výluka z poistenia.

13. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd mal v konaní k dispozícii listinné dôkazy predložené žalobcom a žalovaným žurnalizované v súdnom spise, pričom na posúdenie sporných otázok vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uvedenými v bode 10. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle ust. , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. V bode 16. napadnutého rozhodnutia pritom súd vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal výsluch žalobcom navrhnutých svedkov Š. W. (bod 16.1), Š. W. a Q. D. (bod 16.2). Odvolací súd v tomto smere podotýka, že žalobcom navrhnutí svedkovia Š. W. a Q. D. neboli priamymi aktérmi predmetnej škodovej udalosti, a teda návrh na ich výsluch súd zamietol dôvodne, keďže ich výpovede neboli určujúce pre ustálenie vzniku a priebehu danej škodovej udalosti. Ak odvolateľ poukazoval na potrebu výsluchu vodiča motorového vozidla Š. W., odvolací súd poukazuje na to, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 02.09.2019, v ktorom navrhol ako dôkaz výsluch Š. W., výslovne uviedol, že jeho účasť na pojednávaní zabezpečí žalobca (č.l. 47 súdneho spisu). Na pojednávaní dňa 08.09.2021, na ktoré boli obe sporové strany riadne predvolané, však účasť tohto svedka žalobca nezabezpečil, a teda súd ho na tomto pojednávaní vyslúchnuť ani nemohol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že výsluch svedka Š. W. súd ani nepovažoval za potrebný, keďže pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii jeho písomné vyjadrenie z 25.03.2019, v ktorom je opísaný priebeh vzniku škodovej udalosti.

14. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že súd neumožnil stranám sporu využiť právo na záverečné reči. Ako je zrejmé aj zo zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 08.09.2021, súd vyzval právnych zástupcov strán sporu, aby sa vyjadrili k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 29.04.2009 „Záverečnou rečou nie je však len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Za záverečnú reč možno aj bez tohto formálneho označenia považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.“ Zo zápisnice z pojednávania, ani zo zvukového záznamu z pojednávania zároveň nevyplýva, že by právny zástupca žalobcu, prítomný na pojednávaní dňa 08.09.2021, v tomto smere vzniesol akékoľvek výhrady voči procesnému postupu súdu, nenamietal, že by mu súd neposkytol možnosť na prednes záverečnej reči.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že žalobcovi nebola doručená zápisnica z pojednávania ani nahrávka z pojednávania, odvolací súd uvádza, že uvedené samo osebe nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uvedená skutočnosť nastala až po vyhlásení rozsudku a nemá vplyv na správnosť jeho výrokovej časti. Odvolací súd podotýka, že sa na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.09.2021 osobne zúčastnil, a teda mal vedomosť o jeho priebehu. Okrem toho mal právny zástupca žalobcu možnosť prísť nahliadnuť do súdneho spisu a so zápisnicou z daného pojednávania sa oboznámiť.

16. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

17. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

18. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -177 zo dňa 30. septembra 2021 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).