Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
15f/370445.fe6f48.pdf
PDF · 101.65 KB
No categories available
2Cdo/46/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 46/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : B. S., bývajúca
z Ž., zastúpená JUDr. V. J., advokátom v Ž., proti žalovanému : R., a.s., so sídlom v B.,
zastúpený spoločnosťou Č., s.r.o., B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a mzdové nároky, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 C 206/2004, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. októbra 2008 sp. zn. 6 Co 242/2008
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu
z 26. marca 2008 sp. zn. 13 C 206/2004, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne v časti,
ktorou sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej
listom žalovaného zo dňa 18.5.2004 s odôvodnením, že pridelenie práce na oddelenie záhrad,
na ktoré bola umiestnená žalobkyňa, nemožno považovať za preradenie na inú prácu podľa
§ 55 Zákonníka práce ale za prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a jej
nenastúpenie na oddelenie záhrad je treba jednoznačne posúdiť ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Rovnako nebola zo strany
žalobkyne preukázaná právna imperfektnosť listiny, na základe ktorej došlo k ukončeniu
pracovného pomeru. Žalobkyňa bola zároveň zaviazaná nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania vo výške 11 286,20 Sk v lehote troch dní na účet právneho zástupcu
žalovaného.
Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 O.s.p.
s odôvodnením, že v konaní jej ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie
je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
v rámci odvolacieho konania jej postupom ako účastníkovi – žalobcovi odňal možnosť konať
pred nim tým, že jej neumožnil uplatniť právo na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci a jednak tým, že ako účastník nebola vypočutá a súd
sa nezaoberal jeho prednesmi a argumentáciou v celom ich prezentovanom rozsahu. Odvolací
súd vyslovil odlišný právny názor pri právnom posudzovaní konania riaditeľa supermarketu
P. O. pri udelení plnomocenstva P. D. oproti právnemu názoru súdu prvého stupňa. Takýto
právny názor nemá oporu v zákonnej úprave Zákonníka práce a ani
vo vnútroorganizačných predpisoch žalovaného. Súd sa pri tomto splnomocnení riadne
nevysporiadal s jeho výpovednou a dôkaznou hodnotou. Odvolací súd ju neupozornil na to,
že na tento dôkaz bude prihliadať, i keď nepriamo to priebeh odvolacieho konania
naznačoval. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie žalobkyne
zamietnuť a uložiť nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné tiež aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide
tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku vo veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania
z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale
nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom
ustanovení skutočne trpí.
So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že
v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Žalobkyňa v dovolaní namieta, že odvolací súd jej znemožnil realizáciu procesného
práva zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd
vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. I keď toto ustanovenie
predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne ukončil, musí, ak podľa jeho názoru
je už predmet vyčerpaný, účastníkovi dať možnosť predniesť na záver pojednávania svoje
návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo účastníka
a ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva
účastníka konania.
V „záverečnej reči“ môžu účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,
vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti
a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu nielen k skutkovej stránke veci
(z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (môžu
uviesť ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). „Záverečnú reč“ nemusí predniesť
osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah
„záverečných rečí“ treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na „záverečnú reč“
vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy účastníkov vyzve,
aby predniesli „záverečné reči“, v akom poradí im udelí slovo.
„Záverečnou rečou“ nie je však len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu),
ktorý je takto označený aj formálne. Za „záverečnú reč“ možno aj bez tohto formálneho
označenia považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho
zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke
veci.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 8. októbra
2008 (č.l. 254 spisu) oboznámil obsah spisu, umožnil žalobkyni (jej právnemu zástupcovi)
predniesť a bližšie odôvodniť odvolanie. I keď z tejto zápisnice nevyplýva, že by účastníci
urobili procesný úkon výslovne označený ako „záverečná reč“ predsa len je z nej zrejmé,
že odvolací súd vytvoril žalobkyni možnosť zhrnúť skutkové a právne závery, z ktorých
vyvodzoval opodstatnenosť jej žaloby. Žalobkyňa túto možnosť využila. Vysvetlila, v čom
podľa nej spočíva neplatné rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením z dôvodu,
že nebolo dané a podpísané oprávneným pracovníkom, resp. zamestnancom žalovaného.
Poukázala na to, že išlo len o fiktívne preradenie žalobkyne v práci a naviac okresný súd
sa nezaoberal ani pracovnou schémou na uvedenom pracovisku, teda či bolo voľné miesto
hlavného zamestnanca oddelenia záhrady. Okamžité zrušenie pracovného pomeru tiež
neobsahuje riadne skutočnosti úplne ohľadne porušenia pracovnej disciplíny. Uviedla, že
okresný súd nepravdivo konštatuje v rozsudku, že P. O. bol v kritickom okamihu štatutárnym
orgánom žalovaného. Odvolací súd jej umožnil predniesť aj návrh ako má byť v odvolacom
konaní rozhodnuté, keď uviedla, že navrhuje doplniť dokazovanie vyžiadaním originálov
všetkých písomností, najmä splnomocnení pre P. O. a P. D. a vzhľadom na túto vadu je
rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Ďalšie vyjadrenia ani návrhy na doplnenie
dokazovania zo strany žalobkyne neboli.
Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd žalobkyni neodňal
procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
Žalobkyňa v dovolaní ďalej namietala, že odvolací súd ju ako účastníčku konania
nevypočul a nezaoberal sa jej prednesmi a argumentáciou v celom ich prezentovanom
rozsahu.
Ako už bolo vyššie uvedené z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom
pojednávaní dňa 8. októbra 2008 (č.l. 254 a 255) umožnil žalobkyni (jej právnemu
zástupcovi) predniesť a bližšie odôvodniť odvolanie, pričom z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu je zrejmé, že sa tento náležite vyporiadal s odvolacími námietkami
žalobkyne jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, keď odvolací súd dostatočne a výstižne
vysvetlil prečo je platným sporný akt okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe
akých skutočností a vykonaných dôkazov k tomuto svojmu záveru dospel. V odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že dospel k rovnakému záveru, ako
prvostupňový súd, že v prejednávanom prípade nedošlo k preradeniu navrhovateľky na inú
prácu, v dôsledku toho nemala táto právo nenastúpiť do práce z dôvodov prekážok v práci na
strane zamestnávateľa. Na základe toho treba považovať okamžité skončenie pracovného
pomeru za súladné s príslušnými ustanoveniami zákonníka práce. Rovnako nebola zo strany
žalobkyne preukázaná právna imperfektnosť listiny, na základe ktorej došlo k ukončeniu
pracovného pomeru.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolací súd žalobkyni neodňal možnosť konať
pred súdom tým, že ako účastníčka konania nebola vypočutá a že sa nezaoberal jej prednesmi
a argumentáciou v celom ich prezentovanom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že žalobkyni
nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv priznaných jej v občianskom súdnom
konaní, za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd
poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi konať možnosť konať
pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je možné považovať postup
súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému
procesnému postupu, ktorým by sa žalobkyni znemožnila realizácia jej procesných práv
priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv
a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu
nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho
konania sa už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní síce podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania avšak tieto nevyčíslil (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: