Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/46/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : B. S., bývajúca

z Ž., zastúpená JUDr. V. J., advokátom v Ž., proti žalovanému : R., a.s., so sídlom v B.,

zastúpený spoločnosťou Č., s.r.o., B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

a mzdové nároky, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. októbra 2008 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu

z 26. marca 2008 sp. zn. , ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne v časti,

ktorou sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej

listom žalovaného zo dňa 18.5.2004 s odôvodnením, že pridelenie práce na oddelenie záhrad,

na ktoré bola umiestnená žalobkyňa, nemožno považovať za preradenie na inú prácu podľa

ale za prideľovanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a jej

nenastúpenie na oddelenie záhrad je treba jednoznačne posúdiť ako závažné porušenie

pracovnej disciplíny podľa . Rovnako nebola zo strany

žalobkyne preukázaná právna imperfektnosť listiny, na základe ktorej došlo k ukončeniu

pracovného pomeru. Žalobkyňa bola zároveň zaviazaná nahradiť žalovanému trovy

odvolacieho konania vo výške 11 286,20 Sk v lehote troch dní na účet právneho zástupcu

žalovaného.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia a

s odôvodnením, že v konaní jej ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie

je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd

v rámci odvolacieho konania jej postupom ako účastníkovi – žalobcovi odňal možnosť konať

pred nim tým, že jej neumožnil uplatniť právo na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci a jednak tým, že ako účastník nebola vypočutá a súd

sa nezaoberal jeho prednesmi a argumentáciou v celom ich prezentovanom rozsahu. Odvolací

súd vyslovil odlišný právny názor pri právnom posudzovaní konania riaditeľa supermarketu

P. O. pri udelení plnomocenstva P. D. oproti právnemu názoru súdu prvého stupňa. Takýto

právny názor nemá oporu v zákonnej úprave a ani

vo vnútroorganizačných predpisoch žalovaného. Súd sa pri tomto splnomocnení riadne

nevysporiadal s jeho výpovednou a dôkaznou hodnotou. Odvolací súd ju neupozornil na to,

že na tento dôkaz bude prihliadať, i keď nepriamo to priebeh odvolacieho konania

naznačoval. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhol dovolanie žalobkyne

zamietnuť a uložiť nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovaného v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné tiež aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide

tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku vo veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí,

že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale

nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na žalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky, že

v prejednávanej veci jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že odvolací súd jej znemožnil realizáciu procesného

práva zhrnúť na záver svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

( ).

Podľa ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd

vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. I keď toto ustanovenie

predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne ukončil, musí, ak podľa jeho názoru

je už predmet vyčerpaný, účastníkovi dať možnosť predniesť na záver pojednávania svoje

návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo účastníka

a ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva

účastníka konania.

V „záverečnej reči“ môžu účastníci (rovnako ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,

vyjadriť svoj návrh na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti

a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu nielen k skutkovej stránke veci

(z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať), ale tiež k právnej stránke veci (môžu

uviesť ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke). „Záverečnú reč“ nemusí predniesť

osobne účastník konania, môže ju za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah

„záverečných rečí“ treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na „záverečnú reč“

vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy účastníkov vyzve,

aby predniesli „záverečné reči“, v akom poradí im udelí slovo.

„Záverečnou rečou“ nie je však len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu),

ktorý je takto označený aj formálne. Za „záverečnú reč“ možno aj bez tohto formálneho

označenia považovať aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho

zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke

veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 8. októbra

2008 (č.l. 254 spisu) oboznámil obsah spisu, umožnil žalobkyni (jej právnemu zástupcovi)

predniesť a bližšie odôvodniť odvolanie. I keď z tejto zápisnice nevyplýva, že by účastníci

urobili procesný úkon výslovne označený ako „záverečná reč“ predsa len je z nej zrejmé,

že odvolací súd vytvoril žalobkyni možnosť zhrnúť skutkové a právne závery, z ktorých

vyvodzoval opodstatnenosť jej žaloby. Žalobkyňa túto možnosť využila. Vysvetlila, v čom

podľa nej spočíva neplatné rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením z dôvodu,

že nebolo dané a podpísané oprávneným pracovníkom, resp. zamestnancom žalovaného.

Poukázala na to, že išlo len o fiktívne preradenie žalobkyne v práci a naviac okresný súd

sa nezaoberal ani pracovnou schémou na uvedenom pracovisku, teda či bolo voľné miesto

hlavného zamestnanca oddelenia záhrady. Okamžité zrušenie pracovného pomeru tiež

neobsahuje riadne skutočnosti úplne ohľadne porušenia pracovnej disciplíny. Uviedla, že

okresný súd nepravdivo konštatuje v rozsudku, že P. O. bol v kritickom okamihu štatutárnym

orgánom žalovaného. Odvolací súd jej umožnil predniesť aj návrh ako má byť v odvolacom

konaní rozhodnuté, keď uviedla, že navrhuje doplniť dokazovanie vyžiadaním originálov

všetkých písomností, najmä splnomocnení pre P. O. a P. D. a vzhľadom na túto vadu je

rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Ďalšie vyjadrenia ani návrhy na doplnenie

dokazovania zo strany žalobkyne neboli.

Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd žalobkyni neodňal

procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci

( ).

Žalobkyňa v dovolaní ďalej namietala, že odvolací súd ju ako účastníčku konania

nevypočul a nezaoberal sa jej prednesmi a argumentáciou v celom ich prezentovanom

rozsahu.

Ako už bolo vyššie uvedené z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na odvolacom

pojednávaní dňa 8. októbra 2008 (č.l. 254 a 255) umožnil žalobkyni (jej právnemu

zástupcovi) predniesť a bližšie odôvodniť odvolanie, pričom z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu je zrejmé, že sa tento náležite vyporiadal s odvolacími námietkami

žalobkyne jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, keď odvolací súd dostatočne a výstižne

vysvetlil prečo je platným sporný akt okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe

akých skutočností a vykonaných dôkazov k tomuto svojmu záveru dospel. V odôvodnení

svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že dospel k rovnakému záveru, ako

prvostupňový súd, že v prejednávanom prípade nedošlo k preradeniu navrhovateľky na inú

prácu, v dôsledku toho nemala táto právo nenastúpiť do práce z dôvodov prekážok v práci na

strane zamestnávateľa. Na základe toho treba považovať okamžité skončenie pracovného

pomeru za súladné s príslušnými ustanoveniami . Rovnako nebola zo strany

žalobkyne preukázaná právna imperfektnosť listiny, na základe ktorej došlo k ukončeniu

pracovného pomeru.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolací súd žalobkyni neodňal možnosť konať

pred súdom tým, že ako účastníčka konania nebola vypočutá a že sa nezaoberal jej prednesmi

a argumentáciou v celom ich prezentovanom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že žalobkyni

nebola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv priznaných jej v občianskom súdnom

konaní, za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd

poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi konať možnosť konať

pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je možné považovať postup

súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému

procesnému postupu, ktorým by sa žalobkyni znemožnila realizácia jej procesných práv

priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv

a právom chránených záujmov v zmysle

Keďže v danom prípade dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu

nie je podľa prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa už nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní síce podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania avšak tieto nevyčíslil ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: