Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-94-2018.pdf
PDF · 131.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: K. C., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX L., zast. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. N. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovanej: G., s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 569,74 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 569,74 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 494,74 eur od 16.9.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 75 eur od 14.6.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti zostávajúcich úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.
III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 10.8.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakáže vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, ktoré jej žalovaná na základe zmluvy o úvere č. 4281769 zráža. Dňa 5.9.2018 žalobkyňa doručila súdu žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť jej sumu vo výške 1 494,74 eur spolu s úrokom z omeškania. Súčasne sa domáhala priznania náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na zmluvu o úvere č. 4281769 zo dňa 7.8.2008, ktorú uzavrela so žalovanou. V tejto zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o úvere ako aj hodnota priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa žalobkyne sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 20 000 Sk (663,88 eur), pričom celkovo zaplatila približne 2 158,62 eur, bezdôvodné obohatenie žalovanej tak činí 1 494,74 eur. Žalobkyňa ďalej poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ktorými sú nečitateľné podmienky zmluvy, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
3. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 15C/94/2018-19 zo dňa 14.9.2018, právoplatným dňa 5.10.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy 4282196 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to
do právoplatného skončenia vo veci samej. Zároveň súd zamestnávateľovi žalobkyne BRANKO SLOVAKIA, a.s., IČO 45383839, so sídlom Novozámocká 184 Nitra, mzdové oddelenie uložil zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne zo zmluvy 4282196 vo výške 75 eur mesačne do právoplatného skončenia vo veci samej.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere na výkon zamestnania, o čom v zmluve uviedla i osobitné vyhlásenie. Na čo konkrétne žalobkyňa následne poskytnutý úver využila, žalovaná ďalej neskúmala. V prípade postavenia žalovanej je potrebné akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala. Predmetná zmluva o úvere tak nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaná poukázala rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.3.2010, zn. SR 13166/09, ktorý predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania a to prekážku res iudicata. V rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd zmluvu o úvere posúdil ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanej voči žalobkyni plnenie. V tomto štádiu konania existuje právoplatný exekučný titul, ktorý doposiaľ nebol zrušený. Plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou uloženou v právoplatnom rozhodnutí nie je plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol a to až do doby, kedy bude právoplatné súdne rozhodnutie prípadne zrušené pre to, že nárok jedného z účastníkov voči ďalšiemu účastníkovi nemal oporu v hmotnom práve. Žalobkyňa plnila žalovanej sumu zo zmluvy o úvere, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Žalovaná považuje za platnú tiež rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 6.2.2019 uviedla, že zmluva o úvere, ktorú so žalovanou uzavrela, bola vopred naformulovaná, predtlačená, nečitateľná voľným okom a do tejto boli vpísané len údaje žalobkyne, ďalej údaje o výške úveru a celkovej čiaske na úhradu. Žalobkyňa bola uvedená do omylu a až teraz sa dozvedela, že úver si mala brať na výkon zamestnania. Druhá strana zmluvy o úvere ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú bez optickej pomôcky nečitateľné. Žalobkyňa ďalej uvádza, že nemá vedomosť ani o rozhodcovskom rozsudku, poukazuje na neprimerane vysokú RPMN uzavretej zmluvy o úvere v sadzbe 298,37 % ako aj na ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.
6. Písomným podaním zo dňa 2.6.2020 označeným ako písomné vyjadrenie k pojednávaniu žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť jej sumu vo výške 1 569,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 20.7.2008 do zaplatenia poukazujúc na stranami uzavretú zmluvu o úvere zo dňa 7.8.2008, ktorú považuje za spotebiteľskú, a ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vypočítala z rozdielu celkovej uhradenej čiastky úveru vo výške 2 233,62 eur a poskytnutého úveru vo výške 20 000 Sk, t. j. 663,88 eur (2 233,62 eur - 663,88 eur = 1 569,74 eur).
7. Súd spor prejednal za prítomnosti žalobkyne a jej zástupkyne a vykonal dokazovanie výsluchom žalokyne, oboznámením sa s prednesom zástupkyne žalobkyne ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to návrhu na vydanie predbežného opatrenia, dohody o zrážkach zo mzdy, potvrdenia zamestnávateľa, žiadosti o zrážky zo mzdy, žaloby, potvrdenia o vykonaných zrážkach zo mzdy, potvrdenia zamestnávateľa, vyjadrenia k žalobe, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, vyjadrenia žalobkyne, výpočtu RPMN, zmluvy o úvere, prehľadu splátok, vyjadrenia žalovanej, potvrdenia o zamestnaní, výpisu žalovaného prostredníctvom Finstat.sk.
8. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že žalovaný používal nekalé praktiky, čo potvrdzuje i množstvo súdnych rozhodnutí. Je nehorázne, že žalobkyňa, ktorá si požičala 663,88 eur, čo bolo v tom čase 20 000 Sk, bola povinná zaplatiť sumu 2 233,62 eur. Žalobkyňa nemá doklad o tom, koľko splátok na predmetný úver uhradila, a toto neuviedol ani žalovaný. Žiada, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie 1 569,74 eur. Táto suma je oproti sume uvedenej v petite žaloby navýšená o sumu zrážok zo mzdy, ktoré žalobkyni strhávali od 1.1.2013 do 30.9.2018.
9. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že úver si brala pre súkromné potreby, pre svoju rodinu. V čase kedy si úver brala, bola zamestnaná v BRANKO SLOVAKIA, a.s. Žiadala, aby jej žalovaný zaplatil bezdôvodné obohatenie vo výške, ako uviedla jej zástupkyňa. Úroky z omeškania žiada od 20.7.2018.
10. Uznesením č. k. 15C/94/2018-107 zo dňa 10.6.2020 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že predmetom konania je rozhodnúť o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 569,74 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 20.7.2018 do zaplatenia.
11. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
12. V konaní nebolo sporným, že strany sporu uzavreli dňa 7.8.2008 Zmluvu o úvere č. 4281769, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 20 000 Sk (663,88 eur). Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť žalovanej poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19 120 Sk, t. j. celkom mala žalobkyňa zaplatiť žalovanej sumu vo výške 39 120 Sk, to v 12 mesačných splátkach po 3 260 Sk počnúc dňom 14.9.2008. V predmetnej zmluve v časti „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ je krížikom zaškrtnutá jedna zo 4 možností, a to „povolania“.
13. K zmluve o úvere č. 4281769 zo dňa 7.8.2008 uzavreli strany sporu v rovnaký deň i dohodu o zrážkach zo mzdy, kde v čl. II je uvedené že dlžník (žalobkyňa) súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ BRANKO, a.s., IČO: 31 438 181, Novozámocká 184, Nitra zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 108,21 eur a uhrádzal ju na účet veriteľa.
14. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.7.2014 (č. l. 6 spisu) súd zistil, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy na základe zmluvy o úvere zo dňa 7.8.2008 a požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu, ktorý je vo výške 8 125,40 eur.
15. Z potvrdenia o vykonaní zrážok zo mzdy zo dňa 22.10.2018 (č. l. 32 spisu) mal súd preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne BRANKO SLOVAKIA, a.s. vykonal ku dňu 30.9.2018 zo mzdy žalobkyne zrážky v celkovej výške 2 233,62 eur titulom zmluvy č. 4281769 pre Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava.
16. Z prehľadu splátok a pokút predloženého žalovanou (v spise na č.l. 75), ktoré žalobkyňa nenamietala, vyplýva uhradenie sumy vo výške spolu 2 327,23 eur titulom uzavretej zmluvy č. 4281769.
17. Podľa rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 13166/09 zo dňa 17.3.2010 bola žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní ako žalovaná) zaviazaná zaplatiť žalovanej (v rozhodcovskom konaní žalobkyni) sumu 1 622,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumu 1 298,52 eur od 9.2.2009 do zaplatenia a nahradiť žalovanej trovy rozhodcovského konania vo výške 331,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
25. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
26. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
28. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
29. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
32. Po právnej stránke posúdil súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 7.8.2008 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keď usúdil, že žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalobkyni poskytla úver a spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formálneho hľadiska sa jednalo o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie, pričom ešte v osobitnej rubrike dlžník podpisuje vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. Takýmto spôsobom bola v zmluve označená ako dlžníčka aj žalobkyňa, ktorá súčasne v zmluve podpísala vyhlásenie o poskytnutí prostriedkov na výkon povolania. Niet potom pochýb, že stranami uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka. V konaní bolo sporným, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
33. Vyhodnotením vykonaných dôkazov, vrátane toho, čo uviedla žalobkyňa, súd dospel k záveru, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nešlo o úver poskytnutý „na výkon povolania“ žalobkyne, i keď to takto bolo v zmluve navonok deklarované. Z výsluchu žalobkyne a v kontexte s údajmi o zamestnávateľovi uvedenými v dohode o zrážkach zo mzdy, kde je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedená spoločnosť BRANKO, a.s., Novozámocká 184, 949 05 Nitra mal súd jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola v tejto spoločosti v čase podpisu zmluvy o úvere zamestnaná a jej pracovný pomer trval, pričom žalovaná vykonávanie iného „povolania“ žalobkyňou nepreukázala.
34. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, úver si nebrala kvôli tomu, že ho potrebovala pre výkon svojho povolania, úver si zobrala na súkromné účely a pre potreby jej rodiny. Žalobkyňa zmluvnú dokumentáciu nevyhotovovala, túto evidentne vypisoval pracovník žalovanej. Je síce pravdou, že žalobkyňa podpísala
aj zmluvné vyhlásenie o tom, že úver je poskytnutý na výkon povolania, avšak treba zdôrazniť, že iniciatíva urobiť zo vznikajúceho právneho vzťahu vzťah výsostne obchodnoprávny, vzišla zo strany žalovanej, ktorá vopred pripravila zmluvný formulár tak, aby z formálneho hľadiska bolo možné usúdiť, že o spotrebiteľský vzťah sa nejedná. Súd zdôrazňuje, že za rozhodujúci považoval skutočný obsah právneho vzťahu, teda to, či konanie žalobkyne súviselo s výkonom jej povolania, samotné zaškrtnutie políčka o úvere na účely povolania nevylučuje spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, lebo len tieto formálne údaje nedokazujú konkrétny súvis s povolaním žalobkyne. Za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý ani neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie spotrebiteľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie príslušnej zmluvy má. Vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek ďalšej aktivity žalovanej v smere preukazovania nespotrebiteľského charakteru zmluvy, za situácie, kedy žalobkyňa nespotrebiteľský charakter zmluvy popiera, tak vyústilo v záver, že úver na výkon povolania či podnikania žalobkyni poskytnutý nebol a teda má spotrebiteľský charakter.
35. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretú zmluvu súd podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska kontroly dodržania ustanovení osobitného zákona, t.j. zákona č. 258/2001 Z. z. pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a či tieto sú uvedené správne.
36. Po preskúmaní obsahu uzavretej zmluvy o úvere súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h) a j) zákona č. 258/2001 Z. z., keď v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba ani ročná percentuálna miera nákladov daného úveru. S poukazom na znenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. je takýto úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ má v prípade jeho poskytnutia len nárok na vrátenie sumy skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov.
37. Súd sa ďalej zaoberal primeranosťou dojednania zmluvných strán o odplate v zmluve o úvere.
38. Z uzavretej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa sa zaviazala žalovanej vrátiť sumu poskynutej istiny vo výške 20 000 Sk (663,88 eur) spolu s poplatkom vo výške 19 120 Sk (634,66 eur) v 12 mesačných splátkach po 3 260 Sk (108,21 eur). Sumu označenú ako „príslušný poplatok“ súd považuje za celkom neprimeranú vzhľadom na poskytnutú sumu úveru. V zmysle čl. 13. druhej vety Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti súd považuje za rozporný s dobrými mravmi. Sporný poplatok za poskytnutie úveru tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanej.
39. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudky Najvyššieho súdu SR 1MCdo1/2009 zo dňa 31.07.2009 a 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
40. Úroková sadzba dojednaná v sume jednej tretiny poplatku za uzavretie zmluvy spolu s časťou sumy poplatku vo výške dvoch tretín poplatku za uzavretie zmluvy vyjadrenou ako administratívne náklady na uzavretie zmluvy predstavujúca pri úvere vo výške 20 000 Sk (663,88 eur) sumu 19 120 Sk (634,66 eur) podľa názoru súdu nezodpovedá požiadavkám stanoveným Najvyšším súdom SR na určenie odplaty za poskytnutie úveru, keďže uvedený úrok a ďalšia suma v zmluve uvádzaná ako suma administratívnych nákladov predstavujú výrazné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze oproti pôžičkám poskytnutých bankami.
41. Samotná skutočnosť, že právna úprava v čase uzavretia zmlúv o úvere explicitne nelimitovala výšku odplaty za poskytnutie úveru neznamená, že žalovaná bola oprávnená požadovať jej zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o odplate podlieha prieskumu vo svetle princípu dobrých mravov civilno-právnej úžery a v neposlednom rade prieskumu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že stranami uzavretá úverová zmluva je v časti dojednaného poplatku za poskytnutie úveru pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, teda s poukazom na vyhodnotenie dojednania strán o spornom poplatku za uzavretie zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu, tiež s poukazom na posúdenie úveru z uzavretej zmluvy ako bezúročného a bez poplatkov súd dospel k záveru, že žalovaná nemala titulom uzavretej zmluvy nárok na vrátenie sumy vo výške 39 120 Sk (1 298,55 eur), ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 20 000 Sk (663,88 eur).
43. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
44. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
45. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
46. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 663,88 eur. Žalobkyňa podľa prehľadu splátok a pokút (č. l. 75 spisu) žalovanej uhradila sumu 2 327,23 eur, z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne (č. l. 32 spisu) vyplývajú vykonané úhrady v sume 2 233,62 eur.
47. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy vo výške 1 569,74 eur vychádzajúc z rozdielu sumy uvedenej v potvrdení zamestnávateľa o vykonaných úhradách na predmetný úver vo výške 2 233,62 eur a sumy poskytnutého úveru vo výške 663,88 eur (2 233,62 - 663,88 = 1 569,74). Žalovaná v prehľade splátok a pokút uvádzala inú sumu vykonaných úhrad, táto bola podľa potvrdenia žalovanou predloženého ešte vyššia ako uvádzala žalobkyňa (žalovaná uvádzala sumu 2 327,23 eur). Vzhľadom na uvedené považoval súd sumu vykonaných úhrad v časti 2 233,62 eur za nespornú, rovnako za nespornú považoval súd sumu poskytnutého úveru (663,88 eur).
48. Súd tak mal zistené a preukázané, že žalobkyňa žalovanej uhradila o sumu 1 569,74 eur viac ako bola povinná. Táto čiastka predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. S poukazom na uvádzané skutočnosti tak súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia žalobkyni priznal.
49. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, ktorá v priebehu konania poukazovala na existenciu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn.: SR 13166/09 dňa 17.3.2010, ktorého existenciu považuje za prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), k tomuto súd uvvádza, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. Ide o procesnú podmienku a jej existencia vedie k zastaveniu konania, a to v každom štádiu konania. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
50. Čo sa týka námietky žalovanej, ktorá existenciu rozhodcovského rozsudku považovala za res iudicata ako neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je súd povinný prihliadať, a ktorá súdu podľa názoru žalovanej znemožňuje vo veci znovu rozhodnúť, tu súd poukazuje na právny názor prezentovaný aj inými súdmi, v zmysle ktorého nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/258/2012 zo dňa 28.3.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoE/308/2011-39 zo dňa 31.5.2012).
51. Predpokladom k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť je existencia platnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere mohla mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V danom prípade z predložených listín vyplýva, že rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka v zákonom predpísanej forme uzavretá nebola. V samotnom texte úverovej zmluvy rozhodcovská doložka obsiahnutá nie je. Zmienka o rozhodcovskej doložke je uvedená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 70, druhá strana súdneho spisu), takto naformulovanú a predtlačenú rozhodcovskú doložku však rozhodne nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Celý obsah rozhodcovskej doložky bol žalovanou vopred pripravený. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej úverovej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore so zákonom. Takáto rozhodcovská doložka nezaložila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť a rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je nulitným právnym aktom.
52. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa § 63 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
55. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
56. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnila v sadzbe vo výške 5 % ročne, teda v sadzbe neprevyšujúcej zákonnú sadzbu úrokov z omeškania počnúc dňom 20.7.2018, teda dňom korešpondujúcim s dátumom spísania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
58. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dokument, ktorým by žalovanú pred podaním žaloby vyzvala k úhrade žalovanej sumy, a ktorým by zároveň určila, dokedy je žalovaná povinná jej nároky uspokojiť. V súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku nastala prvý deň po tom, čo bola žalovaná vyzvaná na plnenie. Pokiaľ žalobkyňa pred podaním žaloby na súd žalovanú k plneniu nevyzvala, povinnosť plniť žalovanej vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanej žaloba doručená. Žalovanej bola žaloba doručená spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia dňa 14.9.2018 (vyplýva z doručenky k č. l. 19 súdneho spisu), povinnosť žalovanej nárok žalobkyne uspokojiť jej vznikla dňa 15.9.2018. Žalovaná tento nárok neuspokojila, preto sa dňom nasledujúcim, teda dňom 16.9.2018 dostala do omeškania a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Podanou žalobou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia sumy vo výške 1 494,74 eur. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1 494,74 eur súd žalobkyni priznal počnúc dňom 16.9.2018. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 1 494,74 eur, teda zo sumy 75 eur, tu súd žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal až počnúc dňom 14.6.2020. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia rozšírila v priebehu konania, o čom súd vyhotovil uznesenie č. k. 15C/94/2018-107, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby. Toto uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 12.6.2020. Žalovaná sa o nároku, ktorý si voči nej žalobkyňa uplatnila dozvedela dňa 12.6.2020. S poukazom na vyššie uvedený výklad ust. § 563 Občianskeho zákonníka tak splatnosť záväzku žalovanej nastala dňa 13.6.2020 a pokiaľ tento záväzok uspokojený nebol, dňom nasledujúci (14.6.2020) sa žalovaná dostala do omeškania a žalobkyni tak vzniklo právo požadovať od nej i zaplatenie úrokov z omeškania.
59. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne na ďalšie úroky z omeškania zamietol.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keď súd jej priznal celú žalobou uplatnenú istinu (1 569,74 eur) a zatiaľ čo žalovaná nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).
62. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.