Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-122-2020.pdf
PDF · 123.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/122/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: K. C., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX L., zastúpená: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. N. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.569,74 eura, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. augusta 2020 č. k. 15C/94/2018-119, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.569,74 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.494,74 eura od 16.9.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 75 eur od 14.6.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v časti zostávajúcich úrokov z omeškania žalobu zamietol, III. žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorú uzavrela so žalovanou. Podľa jej názoru v zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o úvere ako aj hodnota priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa žalobkyne sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura), pričom celkovo zaplatila približne 2.158,62 eura, bezdôvodné obohatenie žalovanej tak činí 1.494,74 eura. Poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ktorými sú nečitateľné podmienky zmluvy, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy.
3. Uznesením č. k. 15C/94/2018-19 zo dňa 14.9.2018 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy XXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to do právoplatného skončenia vo veci samej. Zároveň súd zamestnávateľovi žalobkyne J. D., S..D.., W.: XXXXXXXX, so sídlom L. XXX L., mzdové oddelenie uložil
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne zo zmluvy XXXXXXX vo výške 75 eur mesačne do právoplatného skončenia vo veci samej.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere na výkon zamestnania, o čom v zmluve uviedla i osobitné vyhlásenie. Na čo konkrétne žalobkyňa následne poskytnutý úver využila, žalovaná ďalej neskúmala. V prípade postavenia žalovanej je potrebné akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala. Predmetná zmluva o úvere tak nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaná poukázala na rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.3.2010, zn. SR XXXXX/XX, ktorý predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania a to prekážku res iudicata. V rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd zmluvu o úvere posúdil ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanej voči žalobkyni plnenie. V tomto štádiu konania existuje právoplatný exekučný titul, ktorý doposiaľ nebol zrušený. Plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou uloženou v právoplatnom rozhodnutí nie je plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol a to až do doby, kedy bude právoplatné súdne rozhodnutie prípadne zrušené pre to, že nárok jedného z účastníkov voči ďalšiemu účastníkovi nemal oporu v hmotnom práve. Žalobkyňa plnila žalovanej sumu zo zmluvy o úvere, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Žalovaná považuje za platnú tiež rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
5. Žalobkyňa v replike uviedla, že zmluva o úvere, ktorú so žalovanou uzavrela, bola vopred naformulovaná, predtlačená, nečitateľná voľným okom a do tejto boli vpísané len údaje žalobkyne, ďalej údaje o výške úveru a celkovej čiastke na úhradu. Žalobkyňa bola uvedená do omylu a až teraz sa dozvedela, že úver si mala brať na výkon zamestnania. Druhá strana zmluvy o úvere ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú bez optickej pomôcky nečitateľné. Žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť ani o rozhodcovskom rozsudku, poukázala na neprimerane vysokú RPMN uzavretej zmluvy o úvere v sadzbe 298,37 % ako aj na ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere.
6. Písomným podaním zo dňa 2.6.2020 žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť jej sumu vo výške 1.569,74 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 20.7.2008 do zaplatenia poukazujúc na stranami uzavretú zmluvu o úvere zo dňa X.X.XXXX. Požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia vypočítala z rozdielu celkovej uhradenej čiastky úveru vo výške 2.233,62 eura a poskytnutého úveru vo výške 20.000 Sk, t. j. 663,88 eura (2 233,62 eura - 663,88 eura = 1 569,74 eura). Uznesením č. k. 15C/94/2018-107 zo dňa 10.6.2020 súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že predmetom konania je rozhodnúť o povinnosti žalovanej vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 569,74 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania odo dňa 20.7.2018 do zaplatenia.
7. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa X.X.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura). Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť žalovanej poskytnutú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19.120,-Sk, t. j. celkom mala žalobkyňa zaplatiť žalovanej sumu vo výške 39.120,- Sk, to v 12 mesačných splátkach po 3.260,-Sk počnúc dňom 14.9.2008. V predmetnej zmluve v časti „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“ je krížikom zaškrtnutá jedna zo 4 možností, a to „povolania“. K zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzavreli strany sporu v rovnaký deň i dohodu o zrážkach zo mzdy, kde v čl. II je uvedené že dlžník (žalobkyňa) súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ J., S..D.., W.: XX XXX XXX, L. XXX, L. zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 108,21 eura a uhrádzal ju na účet veriteľa. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.7.2014 vyplýva, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy na základe zmluvy o úvere zo dňa X.X.XXXX a požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu, ktorý je vo výške 8.125,40 eura. Zamestnávateľ žalobkyne J. D., S..D.. vykonal ku dňu 30.9.2018 zo mzdy žalobkyne zrážky v celkovej výške 2.233,62 eura titulom zmluvy č. XXXXXXX pre Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava. Z prehľadu splátok a pokút predloženého žalovanou, ktoré žalobkyňa nenamietala, vyplýva uhradenie sumy vo výške spolu 2.327,23 eura titulom uzavretej zmluvy č. XXXXXXX. Podľa rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 17.3.2010 bola žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní ako žalovaná) zaviazaná zaplatiť žalovanej (v rozhodcovskom konaní žalobkyni) sumu 1.622,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumu 1.298,52 eura od 9.2.2009 do zaplatenia a nahradiť žalovanej trovy rozhodcovského konania vo výške 331,50 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 2, 5, § 54 ods. 2, § 451, § 456 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
9. Vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa X.X.XXXX posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď usúdil, že žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalobkyni poskytla úver a spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formálneho hľadiska sa jednalo o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie, pričom ešte v osobitnej rubrike dlžník podpisuje vyhlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo iný účel. Takýmto spôsobom bola v zmluve označená ako dlžníčka aj žalobkyňa, ktorá súčasne v zmluve podpísala vyhlásenie o poskytnutí prostriedkov na výkon povolania. Niet potom pochýb, že stranami uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nešlo o úver poskytnutý „na výkon povolania“ žalobkyne, i keď to takto bolo v zmluve navonok deklarované. Z výsluchu žalobkyne a v kontexte s údajmi o zamestnávateľovi uvedenými v dohode o zrážkach zo mzdy, kde je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedená spoločnosť J., S..D.., L. XXX, XXX XX L. bolo preukázané, že žalobkyňa bola v tejto spoločnosti v čase podpisu zmluvy o úvere zamestnaná a jej pracovný pomer trval, pričom žalovaná vykonávanie iného „povolania“ žalobkyňou nepreukázala. Za rozhodujúci považoval súd prvej inštancie skutočný obsah právneho vzťahu, teda to, či konanie žalobkyne súviselo s výkonom jej povolania, samotné zaškrtnutie políčka o úvere na účely povolania nevylučuje spotrebiteľský charakter úverového vzťahu, lebo len tieto formálne údaje nedokazujú konkrétny súvis s povolaním žalobkyne.
10. Uzavretú úverovú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Zistil, že táto neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h) a j) zákona č. 258/2001 Z. z., keď v zmluve nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba ani ročná percentuálna miera nákladov daného úveru. S poukazom na znenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. je takýto úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov a veriteľ má v prípade jeho poskytnutia len nárok na vrátenie sumy skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov.
11. Zaoberal sa ďalej primeranosťou dojednania zmluvných strán o odplate v zmluve o úvere. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanej vrátiť sumu poskynutej istiny vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura) spolu s poplatkom vo výške 19.120,-Sk (634,66 eura) v 12 mesačných splátkach po 3.260,-Sk (108,21 eura). Sumu označenú ako „príslušný poplatok“ súd prvej inštancie považoval za celkom neprimeranú vzhľadom na poskytnutú sumu úveru. V zmysle čl. 13. druhej vety Všeobecných podmienok poskytnutia úveru tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti považoval za rozporný s dobrými mravmi. Sporný poplatok za poskytnutie úveru tvorí podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že stranami uzavretá úverová zmluva je v časti dojednaného poplatku za poskytnutie úveru pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
12. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nemala titulom uzavretej zmluvy nárok na vrátenie sumy vo výške 39.120,-Sk (1.298,55 eura), ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura). Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne vyplývajú vykonané úhrady v sume 2.233,62 eura. Žalobkyňa žalovanej uhradila o sumu 1.569,74 eura
viac ako bola povinná. Táto čiastka predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. K námietke žalovanej ohľadne prekážky rozhodnutej veci vzhľadom na existenciu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn.: SR XXXXX/XX dňa 17.3.2010, súd prvej inštancie uviedol, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Poukázal na právny názor prezentovaný aj inými súdmi, v zmysle ktorého nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/258/2012 zo dňa 28.3.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoE/308/2011-39 zo dňa 31.5.2012). V danom prípade z predložených listín vyplýva, že rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka v zákonom predpísanej forme uzavretá nebola. V samotnom texte úverovej zmluvy rozhodcovská doložka obsiahnutá nie je. Zmienka o rozhodcovskej doložke je uvedená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, takto naformulovanú a predtlačenú rozhodcovskú doložku však rozhodne nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalobkyňa si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Celý obsah rozhodcovskej doložky bol žalovanou vopred pripravený. Na základe uvedeného dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej úverovej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore so zákonom. Takáto rozhodcovská doložka nezaložila právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť a rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je nulitným právnym aktom.
14. Ohľadne úroku z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dokument, ktorým by žalovanú pred podaním žaloby vyzvala k úhrade žalovanej sumy, a ktorým by zároveň určila, dokedy je žalovaná povinná jej nároky uspokojiť. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade splatnosť nároku nastala prvý deň po tom, čo bola žalovaná vyzvaná na plnenie. Pokiaľ žalobkyňa pred podaním žaloby na súd žalovanú k plneniu nevyzvala, povinnosť plniť žalovanej vzniká odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanej žaloba doručená. Žalovanej bola žaloba doručená spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia dňa 14.9.2018, povinnosť žalovanej nárok žalobkyne uspokojiť jej vznikla dňa 15.9.2018. Dňom nasledujúcim, teda dňom 16.9.2018 sa dostala do omeškania a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Podanou žalobou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.494,74 eura. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 1.494,74 eura súd prvej inštancie žalobkyni priznal počnúc dňom 16.9.2018. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 1.494,74 eura, teda zo sumy 75 eur, žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priznal až počnúc dňom 14.6.2020. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia rozšírila v priebehu konania, o čom súd vyhotovil uznesenie č. k. 15C/94/2018-107, ktorým pripustil zmenu petitu žaloby. Toto uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 12.6.2020. Žalovaná sa o nároku, ktorý si voči nej žalobkyňa uplatnila dozvedela dňa 12.6.2020. Splatnosť záväzku žalovanej nastala dňa 13.6.2020 a dňom nasledujúcim 14.6.2020 sa žalovaná dostala do omeškania a žalobkyni tak vzniklo právo požadovať od nej i zaplatenie úrokov z omeškania.
15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
16. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná v časti výrokov I. a III., namietala, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že žalobkyni poskytla úver na výkon zamestnania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Žalobkyňa svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Z titulu platnej legislatívnej úpravy nemusí vedieť či žalobkyňa (dlžník) v praxi naozaj použila finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklarovala v zmluve o úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. V prípade postavenia žalovanej treba akceptovať jej
dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala. Argumentácia žalovanej v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Ďalej žalovaná uviedla, že podľa jej názoru zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 17. VPPÚ a je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Časová verzia predpisu účinná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi žalovaným a žalobcom je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobcu, aby spory s žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Prípustnosť rozhodcovského konania, a to aj v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Podľa jej názoru predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd posúdil Zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje.
17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Podľa obsahu spisu predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia na podklade spotrebiteľského vzťahu z dôvodu, že strany sporu si zmluvou o úvere dojednali úver, ktorý žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi, pričom v zmluve je označená možnosť, že úver je poskytnutý na výkon zamestnania žalobkyne. Súd prvej inštancie urobil záver, že pravdivosť tohto dojednania preukázaná nebola, keďže žalobkyňa túto skutočnosť namietala s odôvodnením, že toto vyhlásenie bolo urobené zo strany žalovanej účelovo, je zamestnaná a zamestnávateľ z jej príjmu poukazoval platby v prospech žalovanej.
19. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že ak ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne normy. Pri spotrebiteľskej zmluve spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ide o porovnateľné číslo slúžiace spotrebiteľovi na orientáciu v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery. S absenciou tohto údaju v zmluve o úvere zákon nespája neplatnosť zmluvy o úvere, ale spotrebiteľovi poskytuje ochranu spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa poskytnutý úver bez zmluvného údaju o RPMN považujú za bezúročný a bez poplatkov, plnenie prijaté žalovaným od žalobcu je nesporne plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania nebol zo strany žalovanej v konaní preukázaný.
20. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikácie úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku, v tomto prípade veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Žalovaná svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnila, preto súd správne konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon zamestnania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. To znamená, že súd prvej inštancie na vec musel aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Keďže je nesporné, že v zmluve o úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (okrem ďalšej náležitosti - konečná splatnosť úveru), čo je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, takýto nedostatok zákon v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dlžník je v takom prípade povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.
21. S ohľadom na uvedené v tejto veci mala žalobkyňa ako dlžník povinnosť vrátiť žalovanej iba poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk (663,88 eura) a ak v skutočnosti žalovanej zaplatila sumu 2.233,62 eura, potom sumu 1.569,74 eura naviac plnila bez právneho dôvodu. Toto plnenie prijaté žalovanou bez právneho dôvodu aj odvolací súd hodnotil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať v súlade s ustanoveniami 451 ods. 1, 2, § 456 prvej vety a § 458 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka.
22. K námietke vznesenej žalovanou ohľadne prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a dodáva, že s účinnosťou od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť, sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.
23. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úverovej zmluve, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalujúcej strane. Ide o formulárovú zmluvu, ktorej možnosť žalobkyňa ovplyvniť nemala. Bolo preto povinnosťou žalovanej, postup podľa tejto rozhodcovskej zmluvy žalobkyni vysvetliť a oboznámiť ju s ňou. Odvolací súd dodáva, že už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom, sama o sebe podstate sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
24. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
25. Nepochybne je v danej veci možné konštatovať, že ide o vopred, dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovanej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ, žalobkyňa, si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať.
Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj podmienky arbitráže. Žalovaná si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná. Žalovaná s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Za situácie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu v deň uzavretia aj úverovej zmluvy, je absolútne neplatným právnym úkonom, účinky ktorej neplatnosti nastávajú od začiatku, nebolo možné na základe neplatného právneho úkonu vydať rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal oprávnenie na vydanie rozhodnutia v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu. Ide o nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul, ktorý žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.
26. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval námietky žalovanej vznesené v odvolaní za neopodstatnené a nedôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
27. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala úspešná žalobkyňa nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže žalobkyni v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).