Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/27/2020

Zmenené rozhodnutím 8Co/6/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad X. XX, zast. JUDr. Michal Magdolen, advokát, Farská 50, Nitra, o zaplatenie sumy 3 943,57 eur s príslušenstvom, o odvolaniach oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 36C/27/2020-70 zo dňa 13. augusta 2020, takto jednohlasne rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) p o t v r d z u j e a v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II.) a výroku o nároku na náhradu trov konania (III.) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.464,73 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 2.10.2018 do zaplatenia a žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad X. XX, zast. I.. Michal Magdolen, advokát, Farská 50, Nitra, o zaplatenie sumy 3 943,57 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 478,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 478,84 eur od 02.10.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 25 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal v rámci upomínacieho konania návrhom zo dňa 27.01.2020 zaplatenia sumy 3 943,57 eur s príslušenstvom s tým, že uviedol, že ako poisťovateľ uzavrel so žalovaným, ako poistníkom, poistnú zmluvu č. 610/400429-4 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“). Dňa 02.01.2018 došlo na diaľnici D1 smerom do Bratislavy, pri Senci, k stretu poisteného motorového vozidla Škoda Superb, EČV: ZM XXX CE, VIN: P. XXTXAXXXXXXX s motorovým vozidlom poškodeného Mercedes - Benz Actros, EČV: SB XXXXK, VIN: F s prívesom značky Lohr, EČV: R. V tak, že žalovaný v dôsledku mikrospánku narazil do pred ním idúceho vozidla poškodeného. Vinníkom bol žalovaný. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 5 747,18 eur dňa 24.05.2018 a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 24.05.2018. Keďže žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, tj. 15 dní od vzniku poistnej udalosti, žalobca si uplatnil v súlade s § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 3 943,57 eur, pretože porušil povinnosť, vyplývajúcu z § 10 ods. 1 zákona. Napriek tomu, že v zmysle citovaného ustanovenia má žalobca proti žalovanému právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 4 929,47 eur, žalobca si uplatnil svoj nárok v nižšej výške, t.j. evidentne v prospech žalovaného. Listom zo dňa 30.05.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3 943,57 eur a opätovne aj listom zo dňa 30.8.2018 a zo dňa 1.10.2018. Žalovaný si ale svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.02.2020, sp. zn. platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že je založený na nesprávne zistených skutočnostiach a umelo predraženej škodovej udalosti. Podľa žalovaného chýbali znalecké posudky a presný popis ako vyznačená škoda vznikla.

3. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie, pretože žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa zákona o upomínacom konaní.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v odpore, nespochybňujú opodstatnenosť a dôvodnosť samotnej povinnosti uloženej platobným rozkazom; v jeho podaní absentuje odôvodnenie vo veci samej. Žalovaný nesie zodpovednosť za riadne odôvodnenie odporu, čo je v súlade s princípom zodpovednosti strán za kvalitu a obsah prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a s princípom efektívnosti súdneho konania. Tvrdenia žalovaného sú podľa žalobcu neopodstatnené a nemajú charakter účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu, okrem toho žalovaný neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mohli nárok žalobcu čo i len čiastočne spochybniť, jeho obrana spočíva iba v jeho subjektívnych názoroch.

5. Žalovaný v rámci dupliky prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na miesto dopravnej nehody boli privolané policajné zložky a on neobdržal žiadne doklady dokumentujúce dopravnú nehodu. Výšku spôsobenej škody žalobca vyčíslil na sumu 4 929,47 eur ako poistné plnenie, pričom nie je zrejmé, prečo si uplatňuje voči nemu plnenie vo výške 3 943,57 eur. Poukázal na § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, s tým, že žalobca sa odvolal podľa neho na tvrdenie, že žalovaný si nesplnil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, preto je povinný nahradiť žalobcovi časť náhrady poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil poškodenému. Podľa žalovaného žalobca uviedol ustanovenia zákona, ktoré odkazuje na osobitný právny predpis - , ktorý bol inak zrušený a nahradený o cestnej premávke. Upriamil pozornosť na a , preto ak by mal žalovaný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, musel by ju najskôr kvalifikovať ako dopravnú nehodu v zmysle zákona, pričom pri nej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa (3 990 eur). V danej situácii bolo obtiažné, obzvlášť pre laika, vyhodnotiť výšku hmotnej škody. Žalovaný dopravnú nehodu vyhodnotil iba ako škodovú udalosť, pri ktorej nie je potrebné ohlasovanie policajtovi. Ohlasovacia povinnosť ale bola splnená, pretože k dopravnej nehode sa dostavili príslušníci Policajného zboru. Podľa žalovaného žalobca nezdokladoval vznik škody, likvidáciu poistnej udalosti, absentuje spôsob ohodnotenia spôsobenej škody a ani to, či poškodenému bola preplatená faktúra na opravu poškodeného vozidla alebo či sa plnilo na základe rozpočtu. Žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 3 943,57 eur, čo nie je ani jedenapolnásobok väčšej škody, čo je inak suma 3 990 eur, ktorú určuje pri ohlasovacej povinnosti priamo zákon. Žalobca nemá podľa žalovaného nárok na náhradu celého poistného plnenie alebo jeho časti, pretože je zrejmé, že žalobca ako poisťovňa bola o dopravnej nehody informovaná, riešila ju a poškodenému preplatila aj poistné plnenie.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalovaného nebola nahlásená poistná udalosť žalobcovi, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti podľa § 10 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, na základe čoho si žalobca uplatnil voči nemu nárok na náhradu časti poistného plnenia uhradeného poškodenému - § 12 ods.1 písm. g) zákona. Tvrdenia žalovaného o tom, či bola nahlásená dopravná nehoda ako aj skutočnosti ohľadne výšky poskytnutého poistného plnenia poškodenému sú pre tento spor irelevantné. Žalobca poškodenému uhradil sumu 5 747,18 eur , pričom poistné plnenie predstavovalo sumu 4 929,47 eur a zvyšná suma predstavovala náklady, ktoré vynaložil poškodený na prenájom iného vozidla. Zo strany žalobcu nakoniec došlo ešte k zníženiu uplatneného plnenia, a to na sumu 3 943,57 eur. Žalobca posudzuje v rámci svojej činnosti každý prípad osobitne, napr. 100 % poistného plnenia uplatňuje v prípade, ak vodič vedie vozidlo pod vplyvom návykovej látky. V tomto prípade uplatnil nárok z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosti a nenahlásil poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote. Navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

7. Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania uviedol, že z doposiaľ tvrdených skutočností nebola zrejmá špecifikácia nároku žalobcu. V žalobe žalobca uviedol len § 12 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a až na pojednávaní špecifikoval, že si uplatňuje nárok na náhradu podľa § 12 ods.1 písm. g) tohto zákona. S poukazom na to je zrejmé, že treba skúmať dôvody resp. prekážky, prečo k takémuto porušeniu došlo a či vlastne k nemu došlo. Navrhol výsluch žalovaného, nakoľko on bol pri dopravnej nehode podľa jemu známych informácií zadržaný a umiestnený do cely predbežného zaistenia. Nemal k dispozícii žiadne doklady ani správy o dopravnej nehode. Poukázal na to, že žalobca sa o dopravnej nehode dozvedel priamo z relácie dopravnej polície, ktorá mu bola doručená. Pokiaľ ide o samotnú výšku poistného plnenia uhradenú poškodenému, žalovaný má pochybnosť o tom, či je reálna a či vznikla v súvislosti s touto dopravnou nehodou. Navrhol, aby žalobca súdu predložil kompletný rozpočet ohľadne jednotlivých dielov, ktoré boli na motorovom vozidle poškodené, a to aj vrátanie fotodokumentácie. Myslel si, že v takej výške škoda vzniknúť nemohla. Takisto považoval za neprimeranú výšku refundácie, pretože žalobca o dopravnej nehode bol informovaný, riešil ju a poškodenému preplatil poistné plnenie. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nevedel uviesť, či žalovaný niekedy nahlásil poistnú udalosť a ani či sa zaujímal o túto vec. Po dopravnej nehode bol zadržaný policajtmi, pretože sa mal dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

8. Právny zástupca žalobcu s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, keďže v žalobe zreteľne a jasne citoval porušeniu § 10 ods.1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a potom neskôr v žalobe definoval, na základe čoho si uplatnil svoj nárok. Teda je zrejmé, že neoznámil vznik poistnej udalosti do 15 dní od jej vzniku a táto nedôslednosť žalovaného nemôže byť na ťarchu tohto konania a na jeho hospodárnosť. Podotkol, že v § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení je jasne uvedené, že poisťovateľ má proti poistníkovi, teda žalovanému, nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil. Poistné plnenie vyplatené poškodenému je výsledkom likvidačného šetrenia a odborného skúmania pracovníkov žalobcu. Preto považoval za absolútne nedôvodné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu v tom smere, aby predkladal dokumentáciu a všetky dokumenty, ktoré preukazujú vyplatenie poistného plnenia v takej výške. Podotkol, že žalovaný neuviedol, aká výška je správna, iba paušálne tvrdí, že si myslí, že uvedená výška nie je preukázaná. Výsluch žalovaného bol podľa neho nedôvodný a na žalovaného sa nevzťahujú ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v rámci , keďže ide o zákonný nárok, a nie spotrebiteľský. Pre prípad, ak by súd považoval vzťah za spotrebiteľský, žalovaný bol zastúpený advokátom, preto sa na neho nevzťahuje.

9. Právny zástupca žalobcu navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu, mal za to, že uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v konaní bolo preukázané, že zo strany žalovaného nebola splnená zákonom stanovená povinnosť a žalobca v tomto prípade postupoval tiež výlučne podľa zákona a uplatnil si voči nemu refundáciu poistného plnenia.

10. Právny zástupca žalovaného považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že v tomto prípade treba skúmať objektívnu prekážku, ktorá bránila žalovanému splniť zákonom určenú povinnosť. V skutočnosti tu existovala objektívna prekážka, a to obmedzenie žalovaného na osobnej slobode. Takisto trval na tom, že nebola preukázaná zo strany žalobcu dostatočným spôsobom výška škody predstavujúca poistné plnenie vyplatené poškodenému. Uplatnená refundácia bola podľa neho taktiež neprimeraná.

11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré strany sporu predložili, a to reláciou polície o priebehu dopravnej nehody, oznámením o poistnom plnení, uplatnením postihu z 30.05., 30.08. a 01.10.2018, poistnom zmluvou, likvidačnou správou, úhradou z 24.05.2018, výpisom z knihy nehôd, vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový a právny stav:

12. Medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 23.11.2017 zmluva o povinnom zmluvnom poistení so začiatkom poistenia dňa 23.11.2017 o 11:30 hod., pričom predmetom zmluvy bolo motorové vozidlo zn. ŠKODA SUPERB, R.: ZM XXX CE, rok výroby 2009.

13. Z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody č. 286811 vyplýva, že dňa 02.01.2018 o 21:40 hod., vodič MV zn. ŠKODA SUPERB, EČV: ZM XXX CE, menom Miroslav B., viedol motorové vozidlo na diaľnici D1 smerom do Bratislavy v strednom jazdnom priebežnom pruhu, pričom na km 15,391 v dôsledku mikrospánku narazil do pred ním idúceho vozidla - ťahača zn. Mercedes Benz Actros, EČV: SB XXXXK s prívesom zn. Lohr EČV: R. V Dopravná nehoda bola evidovaná ako objasnená, pričom žalovaný ako vodič porušil povinnosti vodiča, a to viedol vozidlo, ak jeho schopnosť vodiča viesť vozidlo bola znížená únavou (mikrospánok). To bola rozhodná príčina dopravnej nehody. Okrem toho bolo v správe uvedené, že u žalovaného došlo k mareniu výkonu úradného rozhodnutia podľa (vedenie vozidla, ak sa naňho vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti).

14. Podľa výpisu z knihy dopravných nehôd zo dňa 24.01.2018 dopravnú nehodu zavinil vodič C. B., tj. žalovaný, ktorému vznikla na vozidle škoda 5 000 eur a jej účastníkom bol aj vodič K. R., ktorému vznikla na vozidle škoda 5 000 eur (orientačný odhad).

15. Žalobca v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej žalovaným, vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 5 747,18 eur dňa 24.05.2018, a to na základe likvidačnej správy k poistnej udalosti z PZP žalovaného. Predmetná suma pozostávala zo sumy 4 929,47 eur ako škody na motorovom vozidle, určenej rozpočtom, ekologickej škody v sume 78,29 eur a ušlého zisku za náhradné motorové vozidlo v sume 739,42 eur. Žalobca si v likvidačnej správe uplatnil voči žalovanému postih 80% za nenahlásenie poistnej udalosti.

16. Žalobca zaslal na vedomie žalovanému oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.05.2018, v ktorom uviedol, že poistnú udalosť vybavil a výšku skutočnej škody v sume 5 747,18 eur (4 929,47 eur ako náklady na opravu vozidla + 817,71 eur ako iné položky) stanovil na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky veci, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody.

17. Podľa ( ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ZoPZP), poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu; poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „“); poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

19. Podľa § 10 ods. 1 ZoPZP, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti

a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,

b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

20. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401.html>.

21. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd mal preukázané, že žalovaný dňa 02.01.2018 motorovým vozidlom Škoda SUPERB EČV: ZM XXX CE zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla s EČV: R poškodený

K. R. G., G.. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná, takisto nebolo sporné, že žalovaný v lehote 15 dní nenahlásil poistnú udalosť žalobcovi. Sporným zostalo posúdenie, či na strane žalovaného existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre porušenie povinnosti podľa § 10 ods. 1 ZoPZP ako aj výška uplatneného nároku.

25. Súd poukazuje na to, že žalobca už v samotnej žalobe špecifikoval, akú povinnosť žalovaný porušil, keď uviedol, že neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, tj. 15 dní od vzniku poistnej udalosti. Z tohto je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP. Na základe toho sa súd nemohol stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol na pojednávaní, že z doposiaľ tvrdených skutočností žalobcu nebola zrejmá špecifikácia nároku žalobcu. Žalovaný je v konaní zastúpený advokátom a uznesením súdu zo dňa 21.05.2020, č. k. -49, bol oboznámený s tým, že je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas. Bol súdom poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie, tj. prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak teda právny zástupca žalovaného navrhol až na pojednávaní výsluch žalovaného, súd naň neprihliadol. Súd mal za to, že žalovaný mal dostatok priestoru od 18.06.2020 na to, aby uplatnil prípadné návrhy na vykonanie dôkazov. Práve dňa 18.06.2020 bolo žalovanému doručené predmetné uznesenie. Okrem toho súd uvádza, že žalovaný ani v odpore proti platobnému rozkazu a ani v rámci dupliky neuvádzal žiadne dôvody, ktoré mu prípadne bránili v oznámení poistnej udalosti ako takej. Namietal len výšku škody, jej presný popis a riešil ohlasovaciu povinnosť dopravnej nehody. Žalovaný sa o termíne pojednávania mal možnosť dozvedieť od svojho advokáta, ktorému bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 08.07.2020; preto si mal svoje pracovné záležitosti, ak chcel byť osobne prítomný na pojednávaní, zariadiť tak, aby sa ho aj zúčastnil. V tomto prípade súd neprihliadol na návrh právneho zástupcu žalovaného (výsluch žalovaného), pretože by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Predsa, ak aj bol priamo žalovaný po dopravnej nehode zadržaný (z dôvodu, že došlo u neho k mareniu výkonu úradného rozhodnutia), mal možnosť v rámci lehoty 15 dní riešiť predmetnú vec, resp. niekoho poveriť jej riešením. Z vykonaného dokazovania nebolo zo strany žalovaného ani preukázané, že by si túto povinnosť splnil prípadne neskôr, tj. po uplynutí 15 dní. Súd má za to, že týmto postupom nedošlo ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože z jeho strany mali byť uvedené všetky skutkové tvrdenia, resp. popreté tvrdenia žalobcu včas, tj. po tom, čo sa dozvedel o tomto konaní doručením platobného rozkazu z upomínacieho súdu.

26. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy žalovaného, a to znalecké dokazovanie, spôsob výpočtu a rozsahu škody, zdokladovanie priebehu likvidácie poistnej udalosti, súd im nevyhovel. Dôvodom bola skutočnosť, že tieto nesúvisia s predmetom tohto konania. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal likvidačnou správou k poistnej udalosti z PZP zo dňa 22.05.2018 výšku poistného plnenia v sume 5 747,18 eur ako aj jej uhradenie poškodenému bankovým prevodom na účet poškodeného. Žalovaný zodpovedá za regresnú škodu, ktorú zavinil a žalovaným nebolo preukázané, že by to tak nebolo. Žalovaný ako osoba zodpovedná za vzniknutú škodu bol poisteným na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a zároveň bol aj poistníkom. Pokiaľ ide o škodu, tak táto preukázateľne vznikla na poškodenom motorom vozidle, čo vyplýva z predložených dôkazov, konkrétne z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody ako aj z výpisu z knihy dopravných nehôd zo dňa 24.01.2018. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia vozidla, v príčinnej súvislosti s prevádzkou ktorého škoda vznikla.

27. Ako už bolo uvedené, súd za dôvod hodný osobitného zreteľa v prospech žalovaného nepovažoval súd ani tú skutočnosť, že žalovaný bol po dopravnej nehody zadržaný políciou, a to z dôvodu, že žalovaný ako vlastník a poistník motorového vozidla bol vinníkom dopravnej nehody, teda vedel o tom, že tak na vozidle poškodeného ako aj na jeho vozidle vznikla škoda. Súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Napriek tomu samotný žalovaný nepreukázal a ani jeho zástupca nevedel uviesť, či si splnil povinnosť oznámenia poistnej udalosti prípadne po uplynutí 15 dňovej lehoty. Súd má za to, že túto povinnosť si s najväčšou pravdepodobnosťou nesplnil, pretože na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa dozvedel o dopravnej nehode priamo z relácie dopravnej polície, ktorá mu bola doručená. To znamená, že mal k dispozícii doklad o tom, že nastala poistná udalosť a aj tak, poistnú udalosť, žalobcovi nenahlásil.

28. Keďže žalovaný pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal s náležitou obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavil riziku, ktoré tak musí znášať. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) ZoPZP žalobca mal nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti voči žalovanému a bolo iba na žalobcovi, v akej výške si to uplatní. Žalobca si uplatnil voči žalovanému iba časť poistného plnenia, a to vo výške 3 943,57 eur, predstavujúcu 80% z poistného plnenia (zo sumy 4 929,47 eur). Žalobca mal právo uplatňovať regresný nárok, ale jeho vyčíslenie podľa záveru súdu nezodpovedalo vzniknutej situácii. Určenie rozsahu daného plnenia by malo vyjadriť charakter porušenia povinnosti. Za situácie, keď prevádzkovateľ motorového vozidla si riadne plnil svoju povinnosť platiť poistné a žalobca na základe tohto pristúpil aj k plneniu a likvidácii škodovej udalosti, potom rozsah postihu vo výške 80% z poistného plnenia pri oneskorenom resp. neexistujúcom oznámení o poistnej udalosti zo strany žalovaného tak, ako to vysvetľuje žalobca, neobstojí. Žalobca ako poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému. Je pravdou, že oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne rozsiahly význam; náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu, pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Preto je nútená vykonať z dôvodu zanedbania povinnosti žalovaného úkony na preukázanie právneho základu zodpovednosti. V tomto prípade ale žalobca zlikvidoval poistnú udalosť, vypracoval správu dňa 22.05.2018 a bezprostredne na to poškodenému poukázal dňa 24.05.2018 poistné plnenie a oboznámil o tom aj priamo žalovanému.

29. Náhrada, na ktorú má poisťovateľ právo, má vyjadrovať určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 ZoPZP. Pretože žalovaný nesplnil svoj zákonný záväzok, súd považoval za opodstatnený a nepriečiaci sa dobrým mravom nárok na náhradu poistného plnenia žalobcu vo výške 30% z poistného plnenia, vyplateného žalobcom poškodenému. Žalobca ako poisťovateľ získal postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia poškodenému (rozsudok Najvyššieho súdu SR ). V prepočte ide o sumu 1 478,84 eur (30% zo sumy 4 929,47 eur), pričom za základ výpočtu vzal súd práve sumu 4 929,47 eur, predstavujúcu aj podľa vyjadrenia žalobcu reálne poistné plnenie, pretože zvyšná suma predstavovala iné náklady, preplatené poškodenému. V tomto smere súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , kde si práve žalobca uplatnil náhradu poistného plnenia tiež v rozsahu 30%. Súd pri určení výšky zohľadnil skutočnosť, že si poisťovne v obdobných prípadoch uplatňujú nárok v rozsahu od 5 do 30% zo sumy poistného plnenia, vyplateného poškodenému (napr. Okresný súd Dunajská Streda, sp. zn. (5%), Okresný súd Trenčín, sp. zn. (20%).

30. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania, súd jeho návrhu vyhovel a priznal mu ich odo dňa 02.10.2018, tj. odo dňa nasledujúceho po realizácii urgencie žalobcu žalovanému na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 3 943,57 eur.

31. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je len v časti o zaplatenie 1 478,84 eur spolu s úrokom z omeškania, skutkovo a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 25 %. Keďže súd žalobe žalobcu vyhovel v sume 1 478,84 eur, žalobca bol úspešný v rozsahu 37,50 % a žalovaný v rozsahu 62,50 %. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 3 943,57 eur, tj. úspech nemal v sume 2 464,73 eur. Úspešnejší bol tak žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 25 % (62,50% - 37,50%). Strany sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.