Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/146/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúp. spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1. TRI H STAV, s.r.o., Opatovská cesta 41/1758, 040 01 Košice - Vyšné Opátske, IČO: 46 814 019, 2. G. A., B.. XX.XX.XXXX, U. Y. XXXX/XX, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, Mlynská č. 28, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 2. 794,47 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2018, č.k. - 133 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.794,47 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.794,47 eur od 18.03.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi 2.794,47 eur, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.794,47 eur od 18.3.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; o trovách rozhodol tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenou žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2017 titulom náhrady poistného plnenia. Žalobca dôvodil, že so žalovaným v 1. rade uzatvoril poistnú zmluvu číslo 610/073633-9 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu FIAT DUCATO, evid. č. KE604IF so začiatkom poistenia od 29.05.2013. Dňa 21.6.2013 došlo ku škodovej udalosti tak, že žalovaný v 2. rade zaparkoval motorové vozidlo typu FIAT DUCATO, evid. č. KE604IF pred garážami na ul. Turgenevovej, pričom ho dostatočne nezabezpečil, dôsledkom čoho došlo k jeho samovoľnému pohybu a jeho predná časť pritlačila chodkyňu p. W. N. (ďalej len poškodenú) o druhé vozidlo, pričom došlo k jej zraneniu. Žalobca vyplatil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. poistné plnenie za poškodenú predstavujúce náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3.503,90 eur, Sociálnej poisťovni poistné plnenie predstavujúce náhradu nemocenských dávok vyplatených poškodenej vo výške 1.142,- eur a poškodenej náhradu škody titulom bolestného vo výške 4.669,- eur. Žalovaný v 1. rade je pasívne legitimovaným podľa , žalovaný v 2. rade podľa . Keďže žalovaní písomne oznámili žalobcovi vznik škodovej udalosti až dňa 4.9.2013, teda nesplnili si svoju zákonnú povinnosť voči poisťovateľovi, uplatnil si žalobca nárok na vrátenie poistného plnenia (iba pomerne).

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, argumentujúc, že nárok poisťovateľa na náhradu plnenia vzniká vždy v nadväznosti na porušenie konkrétnej právnej povinnosti zo strany poisteného rôznej závažnosti. Argumentovali, že aj keď v ust. bližšie neupravuje v akom rozsahu poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu plnenia voči poistenému, neznamená to, že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych povinností si môže podľa ľubovôle stanoviť výšku postihového nároku voči poistenému. Aj vznik tohto nároku je totiž potrebné podriadiť pod všeobecný právny princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé usporiadanie dvoch kolíznych práv a to kolíziu práva poisteného, aby poisťovateľ za neho nahradil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a práva poisťovateľa na náhradu plnenia, ktoré za poisteného poskytol poškodenému z titulu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Základom pre skúmanie proporcionality by malo byť kritérium závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv tohto porušenia na samotný vznik škody, jej rozsah, resp. priebeh jej šetrenia. Žalovaní dôvodia, že v prípade poisteného, ktorý porušil právnu povinnosť minimálnej závažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na vznik škody, ani na zväčšenie jej rozsahu a nespôsobilo poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, je namieste, aby bola uplatnená sankčná funkcia tohto nároku len v minimálnej výške. V tejto súvislosti zdôraznili, že oznámili vznik poistnej udalosti skôr ako si ktorýkoľvek z poškodených uplatnil u žalobcu nároky na náhradu škody. Teda v čase, keď boli u žalobcu uplatnené nároky poškodených na náhradu škody, mal žalobca k dispozícii písomné oznámenie žalovaných o vzniku poistnej udalosti a nič mu nebránilo v tom, aby poistnú udalosť riadne prešetril a poskytol poškodeným náhradu ich oprávnených nárokov na náhradu škody. Dôvodí, že za uplatneným nárokom žalobcu možno hľadať jedine účelovú snahu zbaviť sa v podstatnej miere povinnosti nahradiť za poistených náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to v rozpore so základným zmyslom a účelom právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach .

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca vyplatil spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. poistné plnenie za poisteného predstavujúce náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3.503,90 eur, Sociálnej poisťovni poistné plnenie predstavujúce náhradu nemocenských dávok vyplatených poškodenej vo výške 1.142,- eur a poškodenej náhradu škody titulom bolestného vo výške 4. 669,- eur. Spolu teda vyplatil poistné vo výške 9.314,90 eur. Žalobca si uplatnil nárok len na úhradu časti poistného plnenia vo výške 2. 794,47 eur s poukazom na závažnosť porušenia povinnosti. Uplatnil si tiež nárok na úroky vo výške 5,25% ročne zo sumy 1. 393,77 eur od 1.6.2014 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.400,70 eur od 1.12.2014 do zaplatenia. Žalovaní v 1. a 2. rade nenahlásili žalobcovi vznik škodovej udalosti včas (v lehote do 15 dní po jej vzniku), čím porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

5. Súd prvého stupňa za nespornú považoval skutočnosť, že dňa 21.6.2013 došlo ku vzniku žalobcom popísanej škodovej udalosti a že táto bola nahlásená žalobcovi až dňa 4.9.2013. Spornou ostala skutočnosť, či žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovaným v 1. a 2. rade a ak áno v akej výške.

6. Zo sprievodného listu k oznámeniu poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 5.9.2013 podpísaného žalovaným v 2. rade zistil, že tento sa ospravedlnil za oneskorené nahlásenie poistnej udalosti s poukazom na to, že v deň nehody došlo k ťažkému poškodeniu zdravia veľmi blízkej osoby, ktoré malo na neho ako vinníka nehody traumatizujúce následky. Keďže nedošlo k žiadnej škode na majetku, t.j. na vozidlách zúčastnených na nehode, v tom čase si neuvedomil, že je potrebné nahlásiť aj škodu na zdraví, preto žiadal o prihliadnutie na uvedené okolnosti. Zároveň čestne prehlásil, že oneskoreným nahlásením nedošlo k zvýšenému rozsahu škody ani k žiadnemu prípadnému súdnemu sporu.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvody oneskoreného oznámenia škodovej udalosti uvedené žalovaným v 2. rade v liste zo dňa 5.9.2013 nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa vo vzťahu k porušeniu povinnosti včas oznámiť vznik škodovej udalosti. Argumentuje, že takýmito dôvodmi by boli napr. zdravotné problémy žalovaného v 2. rade a nie jeho blízkej osoby. V tejto súvislosti súd nespochybnil nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej sa ocitol žalovaný v 2. rade v súvislosti s ujmou na zdraví, ktorú utrpela poškodená. Nešlo však o okolnosti, ktoré by mu znemožňovali riadne splnenie zákonných povinností spojených so vznikom poistnej udalosti, keď navyše sám uviedol, že si v tom čase neuvedomil, že je potrebné nahlásiť poisťovni aj škodu na zdraví, nielen škodu na majetku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" a to v súvislosti s tým, že ak žalovaní pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonali s náležitou obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavili riziku, ktoré tak museli znášať. Súd prvej inštancie na základe uvedeného uzavrel, že žalobca má právo uplatňovať regresný nárok a jeho vyčíslenie zodpovedá vzniknutej situácii.

8. Súd prvej inštancii neuveril obrane žalovaného v 1. rade vo vzťahu k oneskorenému ohláseniu škodovej udalosti (že sa o nej dozvedel len niekoľko dní pred doručením oznámenia žalobcovi), nakoľko vyššie uvedená skutočnosť nebola žalobcovi oznámená v čase doručenia oznámenia o poistnej udalosti, ale uviedol ju až štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom.

9. Na základe porušenia povinnosti zo strany žalovaných bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za nich vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ( a ).

10. Žalobe vyhovel aj pokiaľ ide o úroky z omeškania, avšak až odo dňa 18.3.2017, t.j. dňom nasledujúcom po doručení platobného rozkazu žalovanému v 2. rade, ktorý prevzal platobný rozkaz neskôr ako žalovaný v 1. rade a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal súdu doručenie výziev na úhradu dlhu žalovaným v 1. a 2. rade.

11. O trovách konania rozhodol podľa s tým, že neúspech žalobcu predstavuje len pomerne nepatrnú časť uplatnenej pohľadávky preto má žalobca nárok na náhradu trov v rozsahu 100%

12. Proti rozsudku - výroku, ktorým súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalovaný v 1. rade, (proti jeho prvému a tretiemu výroku) z dôvodov uvedených v Žalovaný v 1. rade dôvodí, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie postihového nároku žalobcu vychádzajúc zo znenia Tvrdí, že poisťovateľ má proti poistníkovi postihový nárok spočívajúci v práve na náhradu poistného plnenia za splnenia podmienky, že spôsobil škodu motorovým vozidlom a podmienky, že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa až 4 Argumentuje, že nebola splnená predovšetkým prvá zákonná podmienka a to spôsobenie škody motorovým vozidlom zo strany žalovaného v 1. rade. Má za to, že nie je sporné, že žalovaný v 1. rade bol poistníkom a zároveň aj prevádzateľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola vyvolaná škoda a teda v zmysle a nasl. ako prevádzateľ zodpovedá za vzniknutú škodu, avšak zákonná podmienka uplatnenia postihového práva žalobcu v zmysle predpokladá spôsobenie škody samotným poistníkom, čo je nepochybne užší pojem ako zodpovednosť, či zodpovedanie poistníka za vzniknutú škodu, nakoľko subjekt môže zodpovedať aj za škodu, ktorú svojim konaním nespôsobil. Argumentuje, že pokiaľ by bola v zmysle postačujúca len zodpovednosť poistníka za vzniknutú škodu, predmetné ustanovenie by vo svojom znení muselo uvádzať výraz zodpovedá za škodu a nie len „spôsobil škodu motorovým vozidlom“. Výraz spôsobil totiž podľa odvolateľa vyžaduje podieľanie sa osoby na vzniku škody svojím konaní, čo v danom prípade nebolo splnené. V čase poistnej udalosti totiž žalovaný v 1. rade motorové vozidlo požičal žalovanému v 2. rade za účelom jeho súkromných záležitostí, pričom žalovaný v 2. rade nebol ani zamestnancom žalovaného v 1. rade ani inou osobou konajúcou za žalovaného v 1. rade alebo v jeho mene. Konanie žalovaného v 2. rade, v dôsledku ktorého došlo ku vzniku samotnej poistnej udalosti, nemožno považovať za konanie žalovaného v 1. rade, ktorý by týmto spôsobil škodu tak ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie zákona. Žalovaný v 1. rade tak nenaplnil zákonnú podmienku pre uplatnenie postihového práva uvedeného v

13. Žalovaný v 1. rade v ďalšom dôvodí, že u neho nedošlo ani k naplneniu druhej

zákonnej podmienky a to, že by porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 bez dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto podľa odvolateľa boli dané tým, že sa o samotnej poistnej udalosti dozvedel len niekoľko dni pred jej oznámením žalobcovi. Svoju povinnosť teda nemohol splniť, nakoľko o jej vzniku nevedel. Ak súd prvej inštancie v tejto súvislosti dôvodí, že neuveril tvrdeniu žalovaného v 1. rade, odvolateľ zdôrazňuje skutočnosť, že zo strany žalobcu toto tvrdenie nebolo popreté. Súd mal preto povinnosť z neho vychádzať a nemal vôbec posudzovať jeho hodnovernosť.

14. Na záver zdôraznil, že porušenie právnej povinnosti v prejednávanej veci má len administratívny význam a nijakým spôsobom nebolo príčinou vzniku škody a nespôsobilo ani zväčšenie jej rozsahu a preto nemalo žiaden vplyv na vznik povinnosti žalobcu plniť. Nemalo vplyv ani na riadne zistenie okolností, za ktorých došlo ku vzniku poistnej udalosti, nakoľko predmetná poistná udalosť bola šetrená orgánmi Policajného zboru, ktoré objektívne zdokumentovali všetky podstatné okolnosti.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol.

16. Proti rozsudku (jeho prvému a tretiemu výroku) podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade a to z dôvodu uvedeného v .

17. Dôvodí, že u neho nedošlo k naplneniu druhej zákonnej podmienky uvedenej v § 10 ods. 2 písm. g/, ktorá vyžaduje, aby poistený porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 bez dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa podľa odvolateľa spočívajú v tom, že pri poistnej udalosti došlo k veľmi vážnemu zraneniu W. N. -vtedajšej družky a súčasnej manželky žalovaného v 2. rade, ktorá bola dlhodobo hospitalizovaná vo vážnom zdravotnom stave, pričom žalovaný v 2. rade sa staral o ich spoločného syna, ktorý bol vo veku 3 rokov, čo pre neho bolo mimoriadne stresujúce, kedy nedokázal racionálne uvažovať a svoju pozornosť uprel na svoju rodinu a na vážny stav svojej družky. Stresujúcu situáciu žalovaného v 2. rade navyše umocnilo aj to, že počas hospitalizácie jeho družky jej bol zistený onkologický nález na obličke.

18. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

19. Žalobca žiadal žalobu ako vecne správnu potvrdiť.

20. Odvolatelia reagujúc na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zotrvali na argumentácii uvedenej už v odvolaní.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa potvrdený.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.5.2019 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa , , a a contrario.

24. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje na konštatovanie jeho správnosti a na zdôraznenie jeho správnosti navyše uvádza ( ).

27. Podmienky zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla upravujú ustanovenia až 431 ; vodič motorového vozidla zodpovedá podľa . Rozsah a spôsob náhrady upravujú ustanovenia § .

28. Žalobkyňa sa v súdnom konaní domáhala voči žalovaným zaplatenia časti náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatila poškodenej, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

30. Podľa § 2 písm. e., f. poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“). Poistneným sa rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

31. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

32. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

34. Podľa § 12 ods. 1 písm. g, zákona o PZP poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až ods. 4.

35. Podľa § 12 ods. 2 písm. g/ cit. zákona, poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. 36. Odvolateľ v 1. rade argumentuje, že napriek tomu, že žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá objektívne za škodu vyvolanú prevádzkou motorového vozidla, túto škodu nespôsobil vlastným konaním ani konaním osôb konajúcich za neho, resp. v jeho mene, preto nenaplnil zákonnú podmienku pre uplatnenie postihového práva podľa § 12 ods. 1 písm. g/zák. o PZP.

37. Odvolací súd udáva, že tento názor odvolateľa nie je správny. Pokiaľ totiž bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla (ako tomu je v prejednávanej veci) zodpovedá za ňu tak žalovaný v 2. rade, ako vodič motorového vozidla, ktorý poistnú udalosť spôsobil a zavinil ( ) ako aj žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a to podľa .

38. Zodpovednosť vodiča je zodpovednosťou subjektívnou, teda nevzniká v prípade, ak vodič škodu nezaviní, zodpovednosť prevádzkovateľa je zodpovednosťou objektívnou, ktorá vzniká spôsobením škody motorovým vozidlom a zodpovednostným subjektom je prevádzkovateľ bez ohľadu na to, či škodu spôsobil alebo nie. Ak teda zákon o VZP v § 12 ods. 1 písm. g/ hovorí o spôsobení škody jej predpokladom nie je skutočnosť, či bola táto škoda spôsobená vlastným konaním prevádzkovateľa resp. jeho zavinením, ale objektívna skutočnosť spočívajúca o tom, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a poistník za túto škodu zodpovedá podľa a nasl. .

39. K naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd udáva:

Žalovaný v 1. rade tvrdí, že objektívne nemohol oznámiť žalobcovi vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, pretože o nej nevedel a dozvedel sa o nej až s odstupom niekoľkých mesiacov.

40. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd neuveril tomuto tvrdeniu žalovaného v 1. rade a to najmä vzhľadom ku skutočnosti, že toto žalovaným v 1. rade bolo prvýkrát prezentované až na pojednávaní dňa 7.11.2017 (pričom v prejednávanej veci sa vyjadroval už písomnými podaniami zo dňa 27.3.2017 - odpor proti vydanému platobnému rozkazu, vyjadrenie zo dňa 30.5.2017, vyjadrenie zo dňa 18.7.2017).

41. Nie celkom správne je tvrdenie žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie mal vychádzať z tvrdenia o jeho nevedomosti o poistnej udalosti ako tvrdenia nesporného (keďže žalobcom nebolo popreté). O tomto tvrdení nemal totiž žalobca do konania pojednávania žiadnu vedomosť (pričom mu boli zasielané žalobcom výzvy na zaplatenie žalovanej sumy už pred začatím konania). Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že nejde o skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú konania žalobcu alebo jeho vnímania ale výslovne konania (vnímania) žalovaného. Preto žalobca nemôže uvádzať vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a označiť na ne dôkazy, povedané inak, nemá ako preukázať, že žalovaný v 1. rade o poistnej udalosti nevedel.

42. Pokiaľ ide o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného v 2. rade ani odvolací súd nespochybňuje jeho ťaživú životnú situáciu. Je pochopiteľné, že po vzniku poistnej udalosti žalovaný v 2. rade uprel svoju pozornosť na rodinu. Odvolací súd dáva ale do pozornosti odvolateľa, že k nahláseniu poistnej udalosti došlo až po viac ako dvoch mesiacoch od jej vzniku, teda nebavíme sa o časovom období len málo prevyšujúcom zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu; keby bolo možné ešte dospieť k záveru, že „nekonanie“ vo vzťahu k poisťovni je ovplyvnené touto traumatizujúcou udalosťou. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že sám žalovaný v 2. rade uviedol dôvod nesplnenia svojej povinnosti nevedomosť o potrebe jej splnenia.

43. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a zodpovedá aj všeobecnému právnemu princípu proporcionality. Už sám žalobca totiž pristúpil k uplatneniu len časti ním poskytnutého poistného plnenia (v rozsahu 30%), čo podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá charakteru porušenia zákonnej povinnosti žalovaného v 2. rade.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (, ).

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).