Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Csp-74-2020.pdf
PDF · 139.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlo Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto proti žalovanému: J. P., V.. XX.X.XXXX, P. B. XXXX/X, XXX XX T. V. L., právne zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 13.624,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 12.800,40 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 11.523,89 eur od 3. 10. 2019 do 17. 8. 2020, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.699,69 eur od 18. 8. 2020 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 824,20 eur súd konanie z a s t a v u j e .
III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínací súd dňa 1. 6. 2020 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.624,60 eur s prísl. titulom nesplateného úveru a zároveň požadoval plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 25.04.2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. 1745775844 (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 13 100 EUR.
3. Žalovaný bol v súlade s Úverovou zmluvou povinný splácať úver mesačnými splátkami, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.5.2017 a splátka bola splatná vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
4. Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu že žalobca ho upozornil na jeho omeškanie so splácaním úveru a o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný úver nesplácal, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 17.1.2019 a vyzval žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške: 13 991,6 EUR, ktorý pozostával z: nesplatenej istiny úveru vo výške: 12 317,3 EUR nezaplatených úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške: 1 590,49 EUR, nezaplatených poplatkov vo výške: 83,82 EUR.
5. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný svoj záväzok čiastočne plnil nasledovne: dňa 22.3.2019 zaplatil sumu 46,22 €, 24.4.2019 sumu 92,43 €, 22.5.2019 sumu 130,95 €, 1.7.2019 sumu 130,95 €, 5.8.2019 sumu 130,95 €, 6.9.2019 sumu 130,95 €, 3.10.2019 sumu 130,95 €.
6. Uvedené plnenia žalobca započítal prednostne na nesplatenú istinu úveru, takže žalovaná suma tak predstavuje: Istina: 13.624,60 € (11.523,89 EUR/nesplatená istina znížená o sumu čiastočným plnení po predčasnej splatnosti + 1 590,49 EUR/, nesplatené úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti + 83,82 EUR / nesplatené poplatky + 426,40 EUR/ vyčíslené úroky z omeškania do realizovania poslednej platby žalovanej strany po vyhlásení predčasnej splatnosti).
7. Žalobca v odôvodnení vyčíslil úroky z omeškania od momentu realizovania poslednej splátky tak, ako je uvedené v konečnom rozsudku. Zároveň si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
8. K žalobe predložil dôkazné listiny, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere spolu s Obchodnými podmienkami, upomienky a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru spolu s poštovými podacími hárkami, predžalobnú výzvu s poštovým podacím hárkom a aktuálny stav úveru z bankového informačného systému.
9. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13. 6. 2020 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu navrhoval pokračovať v konaní so žalovaným na príslušnom súde podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., na čo bola vec postúpená podľa § 10 ods. 3 a § 14 ods. 3 citovaného zákona tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na ďalšie konanie.
11. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že neuznáva uplatnený návrh v celom rozsahu. Navrhoval, aby súd posúdil zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v tom prípade vznáša námietku premlčania s poukazom na to, že v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia sú obe strany povinné sa vysporiadať. V danom prípade je však nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný, nakoľko subjektívna 2-ročná premlčacia lehota uplynula dňa 25. 4. 2019.
12. Neplatnosť Zmluvy o úvere opiera o stanovisko vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/173/2017, k čomu citoval časť odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom sa súd zaoberal právnym názorom k refinančnému úveru žalobcu. K tomu uviedol, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. refinančným úverom a jeho poskytnutím vo výške 13.100,- eur došlo k splateniu predchádzajúceho úveru, kde bol odhadovaný zostatok vo výške 8.597,67 eur. Žalovaný má zato, že predchádzajúci úver bol buď bezúročný a bez poplatkov, alebo predmetná úverová zmluva bola neplatná, a preto aj úverová zmluva zo dňa 25. 4. 2017 je neplatná. Spôsobom refundácie, ako ho vykonáva žalobca, dochádza k obchádzaniu zákona, resp. ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, pretože predmetom refinančného úveru je určite aj zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním, na ktoré však žalobca nemá nárok, keďže zmluva o úvere s odhadovaným zostatkom 8.597,67 Eur je bezúročná a bez poplatkov. Za týmto účelom žalovaný navrhuje, aby súd vyzval žalobcu na predloženie zmluvy o úvere Lepšia splátka s odhadovaným zostatkom 8.597,67 Eur a aby žalobca špecifikoval z čoho pozostával odhadovaný zostatok pri tejto zmluve o úvere.
13. V prípade, ak súd neposúdi zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon, žalobca má zato, že Úverová zmluva zo dňa 25. 4. 2017 je bezúročná a bez poplatkov, a to z dôvodu, že je v nej uvedený nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,36 %. Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.02.2017 do 15.05. 2017 zverejnené na stránke Ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 8,99 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,36 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. K uvedenému žalovaný poukázal na rozsudok časť z odôvodnenia Krajského súdu Prešov zo dňa 11. 05. 2017 sp. zn. 5Co/59/2017 a na rozsudok toho istého súdu zo dňa 25.01.2018 sp. zn. 7Co/113/2017. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. d/ sa s tým spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
14. Ďalším dôvodom na vyrieknutie bezúročného a bezpoplatkového úveru je porušenie § 7 ods. 1 citovaného zákona, nakoľko žalobca v návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, takže následne v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona sa pri hrubom porušení tejto povinnosti úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade úspechu požadoval žalovaný plnú náhradu trov konania.
15. Žalobca v replike uviedol, že odpor podaný žalovaným je nedôvodný, nakoľko v ňom len účelovo popiera skutkové tvrdenia žalobcu, pričom vlastné tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal.
16. K jednotlivým námietkam žalovaného uviedol nasledovné:
17. A) K refinancovaniu predchádzajúceho záväzku žalovaného uviedol, že: Žalovaný vo svojom odpore špekulatívne spochybňuje refinancovanie vlastného predchádzajúceho záväzku vo výške 8.597,67 EUR (žalovaný tento záväzok sám uviedol v čl. 2.3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka zo dňa 25.4.2017), na ktorom sa v súlade s esenciálnou zásadou súkromného práva (zásada autonómie vôle), slobodne a dobrovoľne písomne dohodol so žalobcom, čo napokon potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom - žiadateľa. Procesná obrana žalovaného tak účelovo spočíva iba vo všeobecných tvrdeniach o postavení spotrebiteľa a rozsiahlej citácie výňatku z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.6.2018 sp. zn. 21Co/173/2017, ktoré nie je predovšetkým právne záväzné a napokon ani aplikovateľné v danom prípade (žalobca totiž posúdil bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou). Argumentácia žalovaného je tak scestná a absurdná, pričom legitímne nasvedčuje záveru, že ide o šablónovito a tendenčne využívanú argumentáciu v prípadoch, keď je jednou zo strán sporu spotrebiteľ. Je zarážajúce, ak žalovaný na jednej strane paušálne, a to bez akejkoľvek racionálnej a vecnej argumentácie, považuje svoj predchádzajúci záväzok za neplatný a uzavretý v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby do konania predložil "spornú" zmluvu. Namiesto toho žalovaný paradoxne navrhuje, aby súd vyzval žalobcu na predloženie prechádzajúcej úverovej zmluvy, pričom žalovaný (ako jeden zo zmluvných účastníkov) touto zmluvou sám disponuje. Takýto spôsob rozporovania žalobcovho nároku zo strany žalovaného je neurčitý (resp. nesubstancovaný) a v konečnom dôsledku procesne neúčinný.
18. B) K vznesenej námietke premlčania a údajnému bezdôvodnému obohateniu na základe neplatnej úverovej zmluvy žalobca uviedol, že: Námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného je právne bezvýznamná, keďže predmetná úverová zmluva nie je neplatným právnym úkonom a žalobca sa v tomto konaní nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia. Odhliadnuc od uvedeného žalobca uvádza, že mohol nárok na zaplatenie úverovej pohľadávky uplatniť na príslušnom súde najskôr dňa 18.1.2019 (actio nata), t.j. nasledujúci deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Banská Bystrica podaný dňa 13.12.2019, t. j. v trojročnej premlčacej lehote podľa OZ. K uplatneniu nároku žalobcu teda došlo včas. Za daných okolností žalobca absolútne nesúhlasí s hypotetickou argumentáciou žalovaného, podľa ktorej mala uplynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 25.4.2019, ak súd eventuálne posúdi zmluvu o úvere ako neplatný právny úkon.
19. Vo vzťahu k domnelej neplatnosti úverovej zmluvy žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2014, v ktorom zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy.
„Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu“ (Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 640/2014).
20. C) K tvrdeniu žalovaného, že v úverovej zmluve absentuje údaj o priemernej RPMN, nakoľko tento údaj nie je uvedený správne, žalobca uviedol, že v úverovej zmluve je inter alia bližšie špecifikovaná výška, počet a platobný deň jednotlivých splátok, rovnako spôsob výpočtu celkových nákladov zmluvy o úvere, teda všetky predpoklady na výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti potrebné pre výpočet RPMN požadované právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase jej uzavretia, a to dokonca nad rámec vyžadovaný zákonom. V tejto súvislosti poukazujeme na záväzný rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.s. v. Q. P., C-42/15, podľa ktorého: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.“ Podľa záverov záväzného rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 5.9.2019 vo veci TE proti Pohotovosť, s. r. o.), C-331/18: „Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.“ Všeobecné, paušálne a nesubstancované tvrdenia žalovaného o nesprávnej RPMN (bez uvedenie domnelej správnej RPMN, vrátane jeho výpočtu) neobstoja. Žalobca naďalej trvá na tom, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške. Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol akým spôsobom vypočítal správne RPMN. Z uvedeného dôvodu nie je žalobca spôsobilý relevantne sa vyjadriť k neurčitej všeobecnej úvahe žalovaného. Žalobca sa môže iba domnievať, že žalovaný použil na výpočet RPMN „internetovú kalkulačku“. Takýto postup nemožno považovať za legitímny a zákonný. Odhliadnuc od toho, že nie je jasné, ktorý nástroj mal byť pri výpočte použitý, akým spôsobom uvedený nástroj funguje a aký vzorec v danom výpočte využíva, už len zo vstupných údajov takýchto nástrojov vyplýva, že nie sú schopné vypočítať RPMN presne a môžu slúžiť maximálne ako pomôcka pre orientáciu spotrebiteľa pri výbere úveru. Vstupné údaje takýchto kalkulačiek totiž vo všeobecnosti vyžadujú iba minimum vstupných údajov ako výšku pôžičky, celkovú vrátenú sumu, dobu splácania úveru, prípadne výšku splátky, napr.: Suma pôžičky: EUR, Suma, ktorá bude splatená: EUR, Doba splácania: dní (denné splátky), týždňov (týždenné splátky) Naproti tomu zákonný vzorec na výpočet RPMN operuje s podstatne väčším množstvom údajov: suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1 Význam symbolov: X je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,
- Ck je výška čerpania k, - tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, - m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov, Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.
21. Iba dosadením kompletných a korektných údajov do vzorca je možné určiť RPMN, v tomto prípade 19,50 % tak, ako je to uvedené v zmluve o úvere. Pre úplnosť žalobca dodal, že v zmysle prílohy č. 2 písm. d) ZoSÚ sa výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste sa zvýši o jeden. Vzhľadom na uvedené žalobca nesúhlasí a popiera všetky domnelé
tvrdenia žalovaného o nesprávnosti údajov v úverovej zmluve a naďalej trvá na tom, že zmluva o úvere obsahuje správne údaje, potrebné na výpočet RPMN.
22. D) K posúdeniu ďalšieho bodu v úverovej zmluve, a to priemernej RPMN, žalobca citoval § 11 ods. 1 písm. b/ a § 9 ods.2 písm. z/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, k čomu uviedol, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že: „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.02.2017 do 15.05.2017 zverejnené na stránke Ministerstva financií SR uvádzajú, že podľa údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške viac ako 6500 eur bola priemerná RPMN vo výške 8,99 % p.a. Zmluva preto obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,36 %, čo má v konečnom dôsledku za následok absenciu údaja o priemernej RPMN.“. Zdôraznil, že Ministerstvo financií SR striktne rozlišuje:
- súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi a
- súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. V tejto súvislosti sa na žalobcu (ako banku) nevzťahujú súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, z ktorých zrejme nesprávne vychádzal žalovaný.
23. V zmysle § 9 ods. 2 písm. z) ZoSÚ je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o priemernej RPMN pri novoposkytovaných úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok. Tieto údaje v súlade s § 21 ods. 2 ZoSÚ zverejňuje Ministerstvo financií SR. Podľa ministerstvom zverejnených údajov (priložil prílohu) predstavovala priemerná RPMN pri novoposkytovaných úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za štvrtý kalendárny štvrťrok 2016 presne 9,36 % p. a. Žalobca preto naďalej trval na tom, že RPMN a rovnako aj priemerná RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške. Obrana žalovaného je tak klamlivá a špekulatívna s cieľom oddialiť povinnosť uhradiť nespornú peňažnú pohľadávku. Ako dôkaz predložil - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016
24. E) K ďalšej námietke žalovaného uvedenej v odpore, že žalobca nepostupoval podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalobca uviedol podrobný postup jeho jednotlivých úkonov vrátane jeho zistení, teda ako realizoval skúmanie bonity žalovaného, k čomu uviedol nasledovné:
- príjem žiadateľa (tj. žalovaného) bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom banka sa dopytovala na 110% jeho deklarovaného príjmu - podľa vtedy nastavených pravidiel bol príjem potvrdený a banka žiadateľovi akceptovala deklarovaný príjem vo výške 530,- EUR,
- výdavky žiadateľa boli overené dopytom do úverového registra, podľa reportu mal žiadateľ 1 existujúci úver v Poštovej banke (daný úver klient týmto úverom refinancoval), povolený debet v Poštovej banke a kreditnú kartu v inej banke,
- podľa dát z EOS KSI nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy,
- žiadateľ si uviedol rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti,
- finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 13.100,- EUR na 8 rokov s mesačnou splátkou vo výške 241,55 EUR + mesačné poistné za poistenie úveru vo výške 15,72 EUR.
25. Za daných okolností žalobca riadne posúdil bonitu žalovaného a jeho reálnu schopnosť uhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení § 7 a 16 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K tomuto tvrdeniu predložil súdu listinné dôkazné prostriedky, a to:
- dáta dopytu EOS zo dňa 25.4.2017
- dáta dopytu Sociálna poisťovňa zo dňa 25.4.2017
- dáta dopytu SRBI (Spoločný register bankových informácií) zo dňa 25.4.2017.
26. Vo zvyšku žalobca opätovne popiera všetky skutkové (nijako nepreukázané) tvrdenia žalovaného a jeho odpor považuje za nedôvodný (resp. bez vecného odôvodnenia).
27. Žalobca v závere predmetnej repliky poukázal na tú skutočnosť, že tendenčným postojom súdnych orgánov v prospech spotrebiteľa, prejavom ktorého je zámerná snaha deštruovať zmluvné a zákonné práva veriteľa sa evidentne porušuje základný princíp rovnosti strán, ako aj princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Ústavného súdu v náleze zo dňa 24. 10. 2013 sp. zn. ÚS/547/2012, v ktorom sa poukazuje na nekritickú favorizáciu spotrebiteľa a na stanovisko v uznesení zo dňa 20. 9. 2017 sp. zn. ÚS/547/2017, v ktorom je taktiež vyjadrené znepokojenie vo vzťahu k neustále sa sprísňujúcej právnej úprave ochrany spotrebiteľov v ich prospech.
28. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou (rozsudok NS ČR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009; ŠVESTKA, J. - SPÁČIL, J. - ŠKÁROVÁ, M. - HULMÁK, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. C.H.BECK, Praha 2008, str. 408).
29. Zároveň poukázal na závery nálezu pléna Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018 PL. ÚS 11/2016-60: „aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu.“ (ods. 46).
30. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
31. Žalovaný v duplike zotrvával na tvrdení, že predmetná úverová zmluva je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, opätovne poukázal na už citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorého banky a rôzne nebankové subjekty pri refinančných úveroch konajú v rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie možno považovať za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
32. V ďalšom vyjadrení naďalej zotrvával na tvrdení, že žalobca v zmluve uviedol nesprávnu priemernú RPMN s poukazom na dôvodovú správu zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorej vyvodil, že má sa vychádzať zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. K tomu dodal, že zo žiadnej novely citovaného zákona nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk.
33. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
34. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok,
35. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
36. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
37.Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/, g/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
38. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
39. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
41. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
42. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
43. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy 25. 4. 2017 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
45. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný na základe úverovej zmluvy zo dňa 25. 4. 2017 mal poskytnutý úver vo výške 13.100,- eur, pričom sa jednalo o účelový úver určený na refinancovanie predošlého záväzku - úveru poskytnutého Poštovou bankou so zostatkom 8.597,67 eur. Neboli sporné ani ďalšie skutočnosti uvádzané v žalobe, a to že žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, preto sa dostal s jeho splácaním do omeškania, následkom čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 17. 1. 2019. Neboli sporné a žalovaný ani žiadnymi relevantnými dôkazmi nerozporoval zákonný postup žalobcu v zmysle ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalovaný nerozporoval ani výšku žalovanej sumy a žalobcom požadované úroky z omeškania. Žalobu navrhoval zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka je predmetný úver neplatným právnym úkonom z dôvodu nezákonného refinancovania úveru, pričom neodkazoval na žiadne zákonné ustanovenie, v ktorom by takéto tvrdenie malo oporu. Svoje stanovisko opieral o závery rozsudku Krajského súdu v Prešove.
46. K vyššie uvedenému právnemu záveru sa súd v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalovaného, k čomu uvádza, že práve v tomto konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/5/2014, v zmysle ktorého jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Súd z tohto stanoviska v danom prípade vychádza aj pri zohľadnení, že predmetný úver je spotrebiteľský úver a súd má prihliadať na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu citované žalovaným, z ktorých vyplýva, že ochrana spotrebiteľa má svoje medze, čo je podľa názoru súdu tento konkrétny prípad, kedy súd nemôže len na základe jedného rozsudku Krajského súdu vyrieknuť, že predmetná úverová zmluva je neplatný právny úkon. Takéto právne posúdenie zatiaľ nemá oporu v jednotnej judikatúre súdov SR, ani v nálezoch Ústavných súdov, preto súd v závere konštatuje, že predmetná úverová zmluva nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nie je neplatným právnym úkonom.
47. Nadväzujúc na vyššie uvedené súd posúdil vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú, nakoľko tak, ako správne uvádza žalovaný, pokiaľ začiatkom plynutia premlčacej lehoty je deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, žaloba podaná dňa 13. 12. 2019 je podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote.
48. Žalovaný alternatívne navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 9,36 % a nakoľko neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta, čím hrubo porušil povinnosť § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
49. Nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, súd ju podrobil súdnej kontrole podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. Zisťoval teda, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky nielen tie, ktoré žalobca uviedol vo svojich námietkach. Pri tomto posudzovaní sa v celom rozsahu stotožnil s právnym stanoviskom žalobcu. Nezistil, žeby predmetná úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má zato, že tak, ako uvádza žalobca, v úverovej zmluve je správne uvedená RPMN banky (pri prepočte cez internetovú kalkulačku vychádza údaj 19,47 pri zaokrúhlení nahor t.j. 19,50% , ako je v úverovej zmluve uvedené), ako aj priemerná RPMN, pričom pri jej zistení súd vychádzal zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2016, ktorá je podľa uvedených tabuliek vo výške 9,36 % tak, ako je uvedené v predmetnej úverovej zmluve. Stanovisko žalovaného k uvedenému nie je v súlade s doterajšou súdnou praxou a s výkladom § 9 ods. 2 písm. z/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
50. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré podrobne preukazujú, akým spôsobom žalobca skúmal bonitu žalovaného, súd má zato, že žalobca postupoval striktne v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, s odbornou starostlivosťou preskúmal bonitu žalovaného, a to z prehľadu odpovedí, verifikačných otázok klienta, výpisu z registra klientskych informácií, finančnej analýzy, uvedenia rodinného stavu a podobne. Nakoľko z takto vykonaného dokazovania žalobca ešte na základe údajov uvedených samotným žalovaným, že je bezdetný a slobodný, nemal pochybnosť, že predmetný úver môže žalovanému poskytnúť. Navyše tento pri podpisovaní predmetného úveru mal vedomosť o tom, že účelovo je určený na refinancovanie jeho predošlého úveru, takže jeho obrana, že predmetný úver je neplatný právny úkon sa súdu javí ako účelová a tendenčná s cieľom vyhnúť sa povinnosti splatiť predmetný úver. Pri hodnotení takéhoto postoja žalovaného ako spotrebiteľa, súd podporne vychádza zo stanovísk Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 547/2012 a PL. ÚS 11/2016, pričom v súvislosti s výkladom týchto stanovísk sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného.
51. Po právnom posúdení, že predmetný spotrebiteľský úver nie je bezúročný a bez poplatkov, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní bola žalovanému určená povinnosť zaplatiť sumu 13.624,60 eur s prísl., nakoľko po podaní žaloby žalovaný zaplatil sumu 824,20 eur, žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, preto súd za použitia ustanovení § 144 a § 145 ods. 1, 2 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 12.800,40 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny zníženej o sumu čiastočne plnením po predčasnej splatnosti, z nesplatených úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti a nesplatených poplatkov, ako aj z vyčíslených úrokov z omeškania do realizovania poslednej platby žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti. Žalobca nad rámec týchto úrokov a poplatkov inú sumu nepožadoval.
52. Žalovaný požadoval, aby v prípade, že súd nebude mať preukázané, že zmluva o úvere je neplatný právny úkon, umožnil mu uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 130,- eur k 25. dňu v mesiaci a priznal mu náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. K uvedenému návrhu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by súd mohol zistiť, aké sú jeho majetkové, sociálne a osobné pomery. V konaní bol zastúpený advokátom, z čoho súd vydedukoval, že nie je osobou v hmotnej núdzi, ktorá by žiadala o bezplatné právne zastupovanie. Pri takejto obrane žalovaného bez relevantných dôkazov súd nemohol vyhovieť jeho návrhu, aby dlžnú sumu žalobcovi mohol platiť v splátkach, posúdiť výšku ním navrhovanej splátky, nakoľko žalobca trval na zaplatení dlhu jednorazovo, súd o povinnosti žalovaného rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa zaplatenia poslednej splátky zo sumy 11.523,89 eur do 17. 8. 2020, teda do dňa uhradenia časti dlžnej sumy 824,20 eur a zo zvyšnej sumy 10.699,69 eur už len odo dňa 18. 8. 2020 až do zaplatenia. K uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %, od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.
56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania v časti I. aj II. výroku, nakoľko čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, ktorý časť dlhu zaplatil až po podaní žaloby, teda zastavenie konania procesne zavinil. Súd u žalovaného nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy o jeho majetkových, finančných a osobných pomeroch), pre ktoré by ho súd k náhrade trov konania nemal zaviazať a skutočnosť, že žalovaný je v danom spore spotrebiteľom, nie je dôvodom na to, aby súd žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v konaní nepriznal.
60. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.