Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_47Sa-9-2019.pdf
PDF · 203.99 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: Okresná prokuratúra Trnava, Vajanského 22, 918 67 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, za účasti: MUDr. R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 63676-25/2016-TT zo dňa 14.04.2016 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 63676-25/2016-TT zo dňa 14.04.2016 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj „Sociálna poisťovňa") rozhodnutím č. 63676-25/2016- TT zo dňa 14. apríla 2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP", príp. „zákon o sociálnom poistení") rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO") MUDr. R. N. (ďalej aj „účastníčka konania") povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. augusta 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.
2. Predmetné rozhodnutie žalovaná dôvodila poukazom na definíciu pojmu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010, ďalej poukazom na definície vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 a podľa § 21 ods. 4 ZSP v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, ako aj poukazom na Finančným riaditeľstvom SR poskytnuté údaje o dosiahnutí príjmu z podnikania účastníčkou konania za rok 2009 v sume 0,00 Eur.
3. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že MUDr. R. N. mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky č. 5487/1994-B zo dňa 14.11.1994 a rozhodnutia vydaného Trnavským samosprávnym krajom evidovaným pod číslom TA/2006/2435 zo dňa 30. mája 2006, pričom uvedené oprávnenie bolo zrušené rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja evidovaným pod číslom TA/2008/682 ku dňu 31.08.2008. Ďalej žalovaná konštatovala, že dňa 26.09.2008 podala MUDr. R. N. registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.08.2008.
4. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež uviedla, že v súvislosti s údajmi poskytnutými Slovenskou lekárskou komorou (ďalej aj „SLK") predložila MUDr. R. N. 16.11.2015 rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zo dňa 02.12.2005 evidované pod č. L1A/TT/0473/05 s platnosťou od 12.01.2006 a rozhodnutie o pozastavení výkonu samostatnej zdravotníckej praxe zo dňa 13.01.2015 č. LPA/TT/0473/05, v ktorom sa licencia pozastavuje na čas od 01.01.2015 do 31.12.2015.
5. S poukazom na údaj vyplývajúci z registra daňových subjektov žalovaná uviedla, že príjem MUDr. R. N. za 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa osobitného predpisu (0,00 Eur; daňový subjekt nepodal daňové priznanie) pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010.
6. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia žalovaná v napadnutom rozhodnutí prijala záver, že menovanej účastníčke konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2008 nezaniklo, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.
7. Proti rozhodnutiu žalovanej účastníčka administratívneho konania MUDr. R. N. nepodala riadny opravný prostriedok a rozhodnutie prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2016.
8. Účastníčka konania podala dňa 20.12.2018 na Okresnú prokuratúru Trnava podnet zo dňa 26.10.2018, ktorým žiadala podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu žalovanej č. 63676-25/2016- TT zo dňa 14.04.2016 o zmene zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia s návrhom toto zrušiť pre jeho nezákonnosť. V podnete namietala porušenie ustanovení § 195, § 196, § 209 zákona o sociálnom poistení a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
9. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej č. 63676-25/2016-TT zo dňa 14.04.2016 protest prokurátora podľa § 23 ods. 1 a § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pod zn. Pd 270/18/2207-6 zo dňa 11.01.2019 a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a následne postupovať v súlade so zákonom.
10. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 32035-3/2019-BA zo dňa 25.02.2019 o proteste prokurátora tak, že protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava smerujúceho proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 63676-25/2016-TT zo dňa 14.04.2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO MUDr. R. N. nevyhovuje s poučením, že proti tomuto rozhodnutiu možno Sociálnej poisťovni, ústredie podať odvolenie v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
11. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava odvolanie zo dňa 07.03.2019 a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 32035-3/2019-BA zo dňa 25.02.2019 ako vecne nesprávne.
12. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 32035-5/2019-BA-GR zo dňa 29.04.2019, právoplatným dňa 10.05.2019, zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 07.03.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 32035-3/2019-BA zo dňa 25.02.2019 potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2019.
II. Žaloba a jej dôvody
13. Žalobkyňa podala dňa 20.05.2019 správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. a podľa § 45 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 63676-25/2016-TT zo dňa 14.04.2016 a navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a písm. g) SSP zrušil.
14. S poukazom na ustanovenie § 195 ods. 1 ZSP žalobkyňa namietala, že z napadnutého rozhodnutia žalovanej nie je známe, čo bolo podkladom pre rozhodnutie, aké dôkazy boli sociálnou poisťovňou vykonané a ako boli tieto zhodnotené. Žalobkyňa má za to, že žalovaná postupom predchádzajúcim
vydaniu napadnutého rozhodnutia porušila ustanovenia § 195, 196 a § 209 ZSP a preskúmavané rozhodnutie žalovanej považuje za nepreskúmateľné.
15. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa poukázala na zásadu úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorú možno v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje.
16. Preto je podľa žalobkyne povinnosťou Sociálnej poisťovne upovedomiť účastníka konania o začatí konania. Žalobkyňa namietala, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby účastníčku administratívneho konania upovedomila o začatí správneho konania, čím žalovaná porušila zásadu súčinnosti uplatňovanú vo všetkých administratívnych konaniach a tak účastníčku konania MUDr. R. N. ukrátila na jej procesných právach a došlo k závažnému porušeniu jej práva na obhajobu a k porušeniu jej práv a právom chránených záujmov.
17. V súvislosti so zánikom povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, žalobkyňa uviedla, že účastníčke konania sociálne poistenie zaniklo dňom 31.08.2008 ako nesporný prípad. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dôvodila poukazom na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinnom v čase zrušenia registrácie, podľa ktorého rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých organizačná zložka rozhodla o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch rozhodnutie o zániku povinných poistení sa vyznačuje len v spise. V jej prípade došlo k nespornému zániku sociálneho poistenia, takto ho hodnotila aj Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava a vyznačila v spise zánik jej sociálneho poistenia dňom 31.08.2008. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava v čase rozhodovania o zániku sociálneho poistenia zhodnotila všetky skutočnosti ňou uvedené, ktoré sú rozhodujúce pre zánik sociálneho poistenia a to po ich dôkladnom preskúmaní a rozhodla o zániku sociálneho poistenia vyznačením v spise dňom 31.08.2008. Žalobkyňa má za to, že išlo o nesporný prípad zániku sociálneho poistenia, takže Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava nesprávne aplikovala ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 ZSP, keď do jej pôsobnosti patrí okrem iného aj zánik sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Podľa názoru žalobkyne nie je splnená náležitosť § 128 zákona o sociálnom poistení, ktoré vymedzuje subjekty povinné platiť poistné, a preto je aj nedôvodne v napadnutom rozhodnutí žalovanej uvedená vo vzťahu k ďalšej účastníčke kategória samostatne zárobkovo činná osoba, ako aj variabilný symbol 3043431105.
18. V tejto súvislosti žalobkyňa zároveň namietala existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej v preskúmavanom administratívnom konaní, nakoľko žalovaná rozhodnutím č. 63676-25/2016-TT zo dňa 14.04.2016 o zániku povinného sociálneho poistenia rozhodla protizákonne opakovane, napriek tomu, že o zániku predmetného poistenia už raz rozhodla vyznačením, resp. zápisom jeho zániku v spise poistenca - účastníčky konania ku dňu 31.08.2008.
19. Žalobkyňa zároveň namietala porušenie zásady právnej istoty a práva na rozhodnutie vo veci v primeranej lehote, pretože preskúmavané rozhodnutie žalovanej o zániku povinného sociálneho poistenia účastníčky konania bolo vydané až po viac ako siedmych rokoch od zániku povinného poistenia (opakované určenie zániku sociálneho poistenia napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.04.2016). Takéto rozhodnutie žalobkyňa považuje za nezákonné, nemajúce žiadnu oporu vo všeobecne záväznom predpise, či už v zákone o sociálnom poistení alebo v iných predpisoch. Podľa názoru žalobkyne neexistuje žiaden právny dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia, keď pred viac ako siedmymi rokmi spätne účastníčke administratívneho konania právoplatne zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení, a to nesporne dňom 31.08.2008 zápisom/vyznačením v spise Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava.
20. V súvislosti so zánikom statusu SZČO účastníčky konania pre účely povinného sociálneho poistenia žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2008/682 zo dňa 03.07.2008, ktorým bolo dňom 31.08.2008 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia MUDr. R. N. vydané Trnavským samosprávnym krajom pod č. TA/2006/2435 zo dňa
30.05.2006 v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a zároveň bolo tejto účastníčke správneho konania povolené prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia obchodnou spoločnosťou LV-MED, s.r.o., so sídlom Veselé 55, IČO: 44 221 991 dňom 01.09.2008.
21. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť žalobkyňa dôvodila, že účastníčka konania v zmysle rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2008/682 zo dňa 03.07.2008 dňom 31.08.2008 skončila prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo ako fyzická osoba, teda ako SZČO a počnúc dňom 01.09.2008 začala prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii - kategórii lekár v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo ako právnická osoba, a to obchodná spoločnosť LV-MED, s.r.o., v ktorej je účastníčka konania odborným zástupcom a zamestnankyňou a ktorej spoločnosti vznikla povinnosť registrácie na sociálnom poistení. Odo dňa 01.09.2008 sa pre účely zákona o sociálnom poistení platiteľom poistného stala obchodná spoločnosť LV-MED, s. r.o., ktorej je zamestnancom a odborným zástupcom. Vzhľadom na všeobecne právne predpisy, z dôvodu, že bolo účastníčke konania ako fyzickej osobe zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v ambulancii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, nemohla ďalej prevádzkovať túto činnosť ako fyzická osoba, a teda SZČO vzhľadom všeobecne záväzné predpisy, ktoré upravujú a stanovujú nevyhnutnosť splnenia podmienok pre takéto prevádzkovanie, z ktorých jednou je práve existujúce platné a účinné rozhodnutie príslušného orgánu, t. j. Trnavského samosprávneho kraja a ani ju po 31.08.2008 ako fyzická osoba a SZCO neprevádzkovala. Vzhľadom na citované rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja Sociálna poisťovňa vyznačila v Registračnom liste FO dátum zániku poistenia deň 31.08.2008, kedy menovanej účastníčke správneho konania zanikol štatút SZČO.
22. Ohľadom podkladu preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, dosiaľ nezrušenej licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou pod č. L1A/TT/0473/05 dňa 02.12.2005, právoplatnej a vykonateľnej dňom 12.01.2006, žalobkyňa dôvodila, že táto licencia oprávňuje dotknutú lekárku na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaním lekár v odbore všeobecné lekárstvo, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalobkyňa dodala, že účastníčka správneho konania MUDr. R. N. vždy vykonávala zdravotnícke povolanie v povolaní lekár na podklade licencie Slovenskej lekárskej komory č. L1B/TT/0473/05 zo dňa 02.05.2005, právoplatnej a vykonateľnej dňa 12.01.2006 a nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie SLK č. L1A/TT/0473/05 dňa 02.12.2005. žalobkyňa namietala, že Sociálna poisťovňa vôbec nevzala do úvahy, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia. Menovaná nikdy neposkytovala zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
23. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom sociálnej poisťovne, že by podmienka ustanovená v § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.", príp. „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti") pod písm. c) zakladala automaticky zo zákona účasť na sociálnom poistení titulom statusu SZČO. V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodila, že takýto status mohlo založiť len povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z. z. ustanovených podmienok, ktoré vydáva Ministerstvo zdravotníctva SR, alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj a ktoré povolenie má formu rozhodnutia. S poukazom na § 12 ods. 2 citovaného zákona žalobkyňa uviedla, že orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak : a/ má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania § 68 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, tzv. licencia L1B, pričom citované ustanovenie vôbec nepredpokladá vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia držiteľom licencie A, ale len v prípade, že má lekár vydanú licenciu L1B, takže licenciu L1A samu o sebe nemožno považovať za podmienku splnenú pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Až vydaním povolenia formou rozhodnutia má lekár oprávnenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie a vykonávať tak činnosť podľa osobitného predpisu, ktorá je vymedzená v § 5 zákona o sociálnom poistení. Vydaná licencia L1A nemá žiadnu súvislosť s prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia, nie je ani podkladom pre vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako činnosť SZČO alebo právnickej osoby, je právne bezvýznamná pri vydávaní povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a opakovane treba zdôrazniť, že až povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je začatím vykonávania
činnosti podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, pre vydanie ktorého povolenia pre fyzickú osobu ako SZČO je licencia L1B a pre právnickú osobu licencia L1C.
24. Žalobkyňa namietala, že žalovaná licenciu L1A nesprávne a nezákonne zhodnotila ako dôvod, ktorý zakladá postavenie SZČO a vôbec sa nezaoberala hodnotením tejto licencie. V skutočnosti ide o licenciu, ktorú vydala Slovenská lekárska komora a táto licencia nezakladá status SZČO, pretože táto licencia nie je podkladom pre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickou osobou a nikdy nemohla byť ani podkladom pre rozhodnutie príslušného orgánu, t. j. Trnavského samosprávneho kraja pre prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzickej osoby. Ide o licenciu, na podklade ktorej by lekár mohol vykonávať lekárske povolanie u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
25. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z., z ktorého dikcie vyplýva, že poskytovať zdravotnú starostlivosť ako SZČO nie je možné bez povolenia vydaného samosprávnym krajom na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, t. j. LIA, ktorá bola pani MUDr. R. N. vydaná Slovenskou lekárskou komorou, sama o sebe nemôže bez existencie povolenia vydaného podľa § 15 zákona č. 578/2004 Z. z. zo strany príslušného správneho orgánu slúžiť k dosahovaniu príjmov podľa § 5 ZSP.
26. Podľa názoru žalobkyne právne významným je tu aplikácia ustanovenia § 21 ods. 4 zák. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to písm. b), kedy status SZČO uvedenej v § 5 písm. b), c) ZSP v znení účinnom od 01.09.2006 do 31.10.2006 zaniká zánikom týchto oprávnení a SZČO uvedenej v § 5 písm. c) citovaného zákona, čo je posudzovaný prípad, odo dňa vzniku pracovného pomeru účastníčky konania, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c) ZSP v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa toto ustanovenie vôbec nevzala do úvahy, vôbec ho nevyhodnotila a nezaoberala sa ním v tom zmysle, že menovaná lekárka v skutočnosti samostatne zárobkovú činnosť vykonával do 31.08.2008 ako lekár a následne od 01.09.2008 jej vznikol pracovný pomer, v ktorom na výkon činnosti má povinnosť mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Skutočnosť, že Slovenská lekárska komora oznámila elektronicky Sociálnej poisťovni, že účastníčka konania má vydané rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nie je dôvodom, že by ju mala Sociálna poisťovňa posudzovať ako SZČO. Skutočnosť, že Slovenská lekárska komora poskytla takéto oznámenie, je právne bezvýznamné a nemôže byť podkladom pre také rozhodnutie Sociálnej poisťovne, že účasť MUDr. R. N. na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení nezanikla dňa 31.08.2008, ale až dňa 30.06.2010. Žalovaná pochybila v tom, že neposudzovala takéto oznámenie v súvislosti so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale len bagatelizovala zhodnotenie takéhoto oznámenia a bez jeho vyhodnotenia ho uviedla ako dôvod pre určenie statusu jeho osoby ako SZČO.
27. V súvislosti s posúdením príjmu z podnikania dosiahnutého účastníčkou konania žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový a právny stav žalovanou, najmä pokiaľ ide o jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti za rok 2008, kedy táto podala daňové priznanie ako fyzická osoba, ale iba k 31.08.2008 a ďalej podala za rok 2008 aj daňové priznanie ako právnická osoba. Žalobkyňa dala do pozornosti, že z týchto daňových priznaní vyplýva, že menovaná dňom 31.08.2008 prestala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a od 01.09.2008 predmet činnosti vykonávala obchodná spoločnosť LV-MED, s.r.o. Uvedené skutočnosti žalobkyňa vyhodnotila ako relevantné pre zhodnotenie právnej otázky zániku štatútu SZČO, zániku registrácie na sociálnom poistení ako SZČO, zániku povinnosti platiť sociálne poistenie ako SZČO, a to dňom 31.08.2008.
III. Vyjadrenie žalovanej, ďalšej účastníčky konania a žalobkyne
28. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zopakovala skutkové okolnosti a právne dôvody, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia a zotrvala na právnom názore, že vykonávanie činností podľa osobitného predpisu - zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, má v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmenou formy výkonu lekárskej praxe MUDr. R. N. nezaniklo právne postavenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
do 31. decembra 2010, pretože príjmy, ktoré MUDr. R. N. dosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008, resp. do 31. augusta 2008, dosiahli zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia, a preto nebolo možné akceptovať odhlášku MUDr. N. z poistenia k 31. augustu 2008.
29. Vo vzťahu k otázke zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO žalovaná vyjadrila právny názor, že ak je lekár držiteľom platnej licencie L1A, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva alebo nie, a v rozhodujúcom období dosiahne príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, v takom prípade lekárovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.
30. Podľa názoru žalovanej držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, t. j. oprávnenia na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu - zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, má v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 na účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zmenou formy výkonu lekárskej praxe MUDr. R. N. nezaniklo právne postavenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože príjmy, ktoré MUDr. R. N. dosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008, resp. do 31. augusta 2008, dosiahli zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia, a preto nebolo možné akceptovať odhlášku MUDr. N. z poistenia k 31. augustu 2008. Žalovaná dôvodila, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia LIA), ako aj držiteľ povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, pričom príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa posudzuje ako celok a nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia samostatne zárobkovo činná osoba tento príjem dosiahla. Rozhodujúca je skutočnosť, že tento príjem fyzická osoba dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba.
31. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu žalovaná zopakovala, že z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vyplýva, že príjem MUDr. R. N. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol za rok 2007 vo výške 990 251,00 SKK a príjem za rok 2008 bol vo výške 1 121 754.00 SKK, t. j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2007, resp. rok 2008. Za rok 2009 MUDr. R. N. nepodala daňového priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. MUDr. R. N. bola aj po 31. auguste 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/TT/0473/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2007 a 2008. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia MUDr. R. N. dosiahla príjem za uvedené roky, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Táto skutočnosť vyplýva aj z daňových priznaní, ktoré MUDr. R. N. podala a priznala v nich príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 557/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, je na účely posúdenia vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby oprávnená posudzovať len hranicu príjmu a nemá žiaden vecný, ani právny dôvod, aby skúmala charakter a pôvod príjmov, ktoré si osoba, ktorá daňové priznanie podala, vykázala v daňovom priznaní. Tým, že MUDr. N. podala daňové priznanie za rok 2008, hoci len za obdobie do 31. augusta 2008 a vykázala si za toto obdobie príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c ) zákona o dani z príjmov, je zrejmé, že dosahovala príjmy z podnikania, ktoré bolo vykonávané podľa osobitných predpisov. Podľa § 3 ods. 4 písm. a) až e) zákona č. 578/2004 Z. z. sa zdravotnícke povolanie vykonáva nielen na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, taktiež na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
32. V zmysle § 2 písm. z) je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaná sa domnieva, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem na tom, aby boli príjmy z licencie L1A odlíšené od iných príjmov z podnikania podľa osobitných predpisov, bol by tento záujem vyjadrený v niektorom z ustanovení zákona
o dani z príjmov a tieto príjmy by rovnako boli odlíšené od iných príjmov z podnikania aj v daňovom priznaní. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vydala napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a hranica príjmov z podnikania uvedená v daňovom priznaní MUDr. N. bola jednoznačným a nespochybniteľným dôkazom na vydanie rozhodnutia a táto skutočnosť je rovnako uvedená v odôvodnení rozhodnutia. Z tohto dôvodu nemôže žalobca namietať, že by z napadnutého rozhodnutia nebolo známe, čo bolo podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a aké dôkazy boli vykonané. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 zákon o sociálnom poistení. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, uvádza všetky príslušné ustanovenia zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. V zmysle § 228 zákona o sociálnom poistení je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť príslušnej pobočky skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. MUDr. N. na podklade zániku rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2008-682 zo dňa 3. júla 2008 podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistenia s dátumom zániku poistenia 31. augusta 2008. Na základe tejto odhlášky bola MUDr. R. N. registrovaná v Registri poistencom a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 31. augusta 2008.
33. V tejto súvislosti žalovaná považovala za potrebné uviesť, že o zániku povinného poistenia MUDr. N. k 31. augustu 2008 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nerozhodovala a namieta žalobkyňou interpretovaný výklad zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodla o zániku poistenia MUDr. N. dňom 31. augusta 2008 ako o nespornom prípade zániku sociálneho poistenia.
34. Vecná príslušnosť pobočky je vymedzená zákonom o sociálnom poistení taxatívnym výpočtom oprávnení patriacich do pôsobnosti pobočky. V zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod. 1. je pobočka oprávnená rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku poistenia v sporných prípadoch. V prípade, ak by bola pobočka oprávnená rozhodovať o každom vzniku, prerušená alebo zániku poistenia, neobsahovalo by uvedené ustanovenie aj formuláciu „v sporných prípadoch". V nesporných prípadoch vzniku, prerušenia alebo zániku poistenia teda nie je daná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne na rozhodovanie. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nerozhodovala ani o zániku poistenia MUDr. N. k 31. augustu 2008. Vykonanie záznamu v spise malo len evidenčný charakter a s poukazom na pôsobnosť pobočky nemožno takémuto záznamu priznávať povahu rozhodnutia a takýto záznam ani nespĺňa požiadavky ktoré zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 209 zákona o sociálnom poistení vymedzuje pre rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že za rozhodnutie možno považovať len také rozhodnutie, vydanie ktorého spadá do pôsobnosti organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu nemožno z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak, vyvodzovať, že môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne vydávať rozhodnutia v iných veciach ako tých, ktoré sú presne vymenované v ustanovení § 178 zákona o sociálnom poistení v nepísomnej forme.
36. K napádanému porušeniu procesných práv účastníčky administratívneho konania, najmä zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, žalovaná uviedla, že konanie začaté na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 ZSP). Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa citovaného zákona ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pretože podľa § 172 ZSP sa na predmetné konanie nepoužije správny poriadok. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale
je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
37. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011 žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení taktiež neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
38. Žalovaná má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 ZSP. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie.
39. Status povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovej samostatne zárobkovo činnej osoby vznikol MUDr. N. priamo zo zákona a rozhodnutie bolo vydávané z dôvodu nesprávne podanej odhlášky k 31. augustu 2008, ktorá založila sporný zánik poistenia a právomoc pobočky vo veci rozhodnúť.
40. Z tohto dôvodu nemôže žalobkyňa namietať, že v prípade MUDr. N. je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci a táto prekážka neexistovala ani v čase, keď bolo napadnuté rozhodnutie vydané, keďže išlo o prvé rozhodnutie v tejto veci.
41. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá lehotu, v ktorej je pobočka Sociálnej poisťovne povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodla o zániku sociálneho poistenia MUDr. R. N. po zistení rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na zánik povinného poistenia MUDr. R. N. ako samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. po zistení existencie oprávnenia na podnikania zakladajúceho status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení. V prípade, ak by si MUDr. N. svoju zákonnú povinnosť podľa § 228 zákona o sociálnom poistení splnila, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava by o nezániku poistenia k 31. augustu 2008 rozhodla na podklade jej oznámenia aj skôr. Domnievame sa, že MUDr. N. sa svojím podaním len snaží preniesť ťarchu zodpovednosti za svoje nekonanie na Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v žalobe žalovaná považuje za otázne, prečo MUDr. N. nevyužila možnosť podania opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu, ale podala podnet na podanie protestu prokurátora až takmer tri roky po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, keď je úplne evidentné, že v jej prípade nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ako tie, ktoré mohli byť podkladom pre podanie odvolania.
42. Sociálna poisťovňa vyjadrila právny názor, že napadnuté rozhodnutie MUDr. N. je dostatočne odôvodnené s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla. Odvolávame sa na to, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.
43. V nadväznosti na uvedené na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017, že vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie, pričom vznik a trvanie povinného poistenia je spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou. V rovnakej súvislosti žalovaná poukázala aj na zhodné názory vyplývajúce z rozhodovacej činnosti správnych súdov, napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/16/2017 zo dňa 26. júna 2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/17/2017 zo dňa 24. augusta 2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/8/2017 a sp. zn. 5Sa/7/2017, oba zo dňa 18. októbra 2017 atď.
44. Žalobkyňa sa replikou k podanej žalobe v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila. 45. Ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že sa s jej dôvodmi stotožňuje a navrhla, aby správny súd jej petitu vyhovel.
46. Žalobkyňa a ďalšia účastníčka konania sa k vyjadreniu žalovanej v lehote určenej správnym súdom nevyjadrili.
IV. Relevantná právna úprava
47. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 49. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 50. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 51. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 52. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 53. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 54. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP"), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 55. Podľa § 5 písm. a) až f) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 56. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 57. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinného od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená osoba je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 58. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 59. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). 60. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bodu prvého zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
61. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
62. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
63. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
64. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
65. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
66. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
67. Podľa § 175 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.
68. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
69. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
70. Podľa § 209 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
71. Podľa § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
72. Podľa § 242 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola).
73. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."), samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).
74. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.
75. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z., samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 nie je poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
76. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., licencie sa vydávajú
a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,
b) na výkon zdravotníckeho povolania (§ 3 ods. 1 písm. a/) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,
d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
77. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
78. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam a meritu veci zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.
79. Žalovaná zároveň, s poukazom na prebiehajúce konanie pred veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeným pod sp. zn. 1Vs/3/2019 vo veci zjednotenia spornej právnej otázky, navrhla na zváženie správnemu súdu prerušenie konania v tejto veci do rozhodnutia veľkého senátu v uvedenej veci, ktorej výsledok má význam aj pre rozhodnutie v tomto konaní.
80. V súvislosti s poukazom žalovanej na nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku proti žalobou napadnutému rozhodnutiu prvého stupňa účastníčkou konania a na podanie podnetu na okresnú prokuratúru na podanie protestu prokurátora takmer pred uplynutím prekluzívnej lehoty podľa zákona o prokuratúre, správny súd uvádza, že v danom prípade bola zásada subsidiarity správneho súdnictva naplnená. Prokurátor využil inštitút protestu prokurátora ako mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, pričom po vydaní rozhodnutia príslušným orgánom
Sociálnej poisťovne, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, v zákonnej lehote podľa § 181 ods. 2 SSP (2 mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora) podal správnu žalobu na tunajší súd. Možno teda konštatovať, že tu nebol daný dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP. Povinnosť vyčerpať pred podaním správnej žaloby riadny opravný prostriedok v administratívnom konaní sa vzťahuje na účastníka správneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie administratívneho rozhodnutia napádaného správnou žalobou.
81. Základnou spornou otázkou v prejednávanej veci je určenie dňa zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia účastníčky preskúmavaného administratívneho konania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, MUDr. R. N., v nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a) v spojení s § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom odbore.
82. Správny súd z odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia zistil, že toto obsahuje citáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich status SZČO a zánik povinného sociálneho a povinného dôchodkového poistenia SZČO, ďalej je v odôvodnení konštatovaný status MUDr. R. N. ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe rozhodnutia vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky č. 5487/1994-B zo dňa 14.11.1994 a rozhodnutia vydaného Trnavským samosprávnym krajom evidovaným pod číslom TA/2006/2435 zo dňa 30. mája 2006, ktoré oprávnenie bolo zrušené rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja evidovaným pod číslom TA/2008/682 ku dňu 31.08.2008. Zároveň bolo zo strany žalovanej konštatované podanie registračného listu FO - odhlášky účastníčkou konania z povinného sociálneho poistenia ku dňu 31.08.2008, ktoré však žalovaná v napadnutom rozhodnutí nijako nevyhodnotila, len konštatovala, že MUDr. R. N. je na základe podkladov zaslaných SLK držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na základe rozhodnutia SLK č. L1A/TT/0473/05 zo dňa 02.12.2005, s platnosťou od 12.01.2006, pričom na základe rozhodnutia o pozastavení výkonu samostatnej zdravotníckej praxe zo dňa 13.01.2015 č. LPA/TT/0473/05 bola táto licencia pozastavená na čas od 01.01.2015 do 31.12.2015. S poukazom na údaj vyplývajúci z registra daňových subjektov žalovaná vyhodnotila, že príjem MUDr. R. N. za 2009 je pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010 v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovo činnej osoby podľa osobitného predpisu (0,00 Eur; daňový subjekt nepodal daňové priznanie) a prijala záver, že účastníčke konania dňa 31. augusta 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.
83. Rozhodnutie žalovanej, odôvodnené vyššie uvedeným spôsobom, správny súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné, ktorému zároveň z pohľadu dotknutej účastníčky konania chýba presvedčivosť, a teda je v rozpore s ustanoveniami § 209 ods. 1 a 4 ZSP. Hoci žalovaná v rozhodnutí uvádza podklady rozhodnutia a cituje v ňom relevantné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých rozhodla, v jeho odôvodnení absentuje vyhodnotenie predmetných dôkazov a podkladov, ako aj úvaha žalovanej, aké závery v kontexte použitých právnych predpisov z nich vyvodila, ako vyhodnotila zistený skutočný stav veci a ako na jeho základe aplikovala zákonné ustanovenia. V podstate dôvody uvádzané žalovanou vo vyjadrení k podanej správnej žalobe by mali tvoriť obsah preskúmavaného rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, či by bolo potrebné nimi reagovať na vyjadrenie účastníčky správneho konania, získané žalovanou pred vydaním prvostupňového rozhodnutia v rámci súčinnosti s účastníčkou konania, ak by takáto súčinnosť správneho orgánu s účastníčkou konania predchádzala vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
84. S vyššie uvedeným nedostatkom v obsahu preskúmavaného rozhodnutia úzko súvisí i nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia spočívajúca v podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníčkou konania a v porušení jej procesných práv, predovšetkým práva byť informovaná o začatí konania v spornej veci zániku povinného sociálneho poistenia, ďalej práva účastníka konania byť informovaný o podkladoch na vydanie rozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení.
85. S prihliadnutím na charakter preskúmavaného rozhodnutia a na zákonné dôsledky výroku v určení dňa zániku povinného sociálneho poistenia, nemožno prisvedčiť argumentom žalovanej, spočívajúcim v poukazoch na zákonnú úpravu administratívneho konania podľa zákona o sociálnom poistení (§ 185
ods. 4 citovaného zákona), podľa ktorého prvým úkonom voči účastníkovi konania v administratívnom konaní začatom na základe podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je doručenie rozhodnutia účastníkovi konania. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu žalovanej, opierajúcemu sa o vylúčenie použitia všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia podľa § 172 ods. 1 veta prvá ZSP. Rovnako nemožno prisvedčiť poukazu žalovanej na absenciu zákonnej úpravy povinnosti Sociálnej poisťovne informovať účastníka konania o začatí konania vo veci sporného zániku sociálneho poistenia a na absenciu zákonnej úpravy ďalších práv účastníka konania spojených s oboznámením sa s podkladmi pre rozhodnutie, práva vyjadriť sa k nim a práva navrhovať dôkazy na podporu jeho tvrdení.
86. V nadväznosti na uvedené neobstojí poukaz žalovanej na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, dôvodiac ním, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v konaní, a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podľa názoru správneho súdu citované rozhodnutie najvyššieho súdu je na prejednávanú vec nepoužiteľné, nakoľko ide o skutkovo odlišné situácie, pričom v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu išlo o predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov predložených samotným zamestnávateľom, ktoré nielen žalovaná, ale aj najvyšší súd považoval za dostatočné.
87. V prejednávanom prípade ide o rozhodnutie vydané vo veci sporného zániku povinného poistenia SZČO, kedy na základe získaných listinných dôkazov bez súčinnosti účastníčky konania (i keď na základe informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dodatočne na výzvu Sociálnej poisťovne poskytnutých samotnou účastníčkou konania - výzva žalovanej zo dňa 08.10.2015 na predloženie všetkých licencií vydaných podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), správny orgán po vyše siedmych rokoch od podania odhlášky z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t. j. po vyše siedmych rokoch, čo účastníčka preskúmavaného administratívneho konania v dobrej viere mala z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne za to, že dátum zániku predmetného sociálneho poistenia nie je sporný. Uvedeným postupom zo strany žalovanej boli vo vzťahu k účastníčke konania porušené jej základné procesné práva, garantované princípmi a zásadami ovládajúcimi výkon dobrej verejnej správy v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte.
88. Napriek tomu, že podľa § 172 ods. 1 vety prvej zákona o sociálnom poistení sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov, vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutie formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané.
89. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií (čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojení s čl. 154c Ústavy SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto explicitne vzťahuje subsidiárne použitie Správneho poriadku, alebo je jeho použitie výslovne vylúčené osobitným právnym predpisom hmotnoprávnej a procesnoprávnej povahy. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, je zásadou, ktorá musí byť obligatórne uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti Správneho poriadku.
90. Preto bolo potrebné, aby pobočka Sociálnej poisťovne upovedomila účastníčku konania o začatí konania v spornej veci zániku sociálneho poistenia, keďže účastníčka konania nebola nečinná, splnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a oprávnene mala za to, že dátum ňou vyznačeného zániku povinného sociálneho poistenia SZČO nie je sporný. Pokiaľ ho Sociálna poisťovňa na základe preverovania tvrdení účastníčky konania a na základe získaných listinných dôkazov
považovala za sporný, bolo povinnosťou žalovanej o zistených rozporoch a získaných podkladoch informovať účastníčku konania, dať jej priestor na vyjadrenie sa k predbežným záverom žalovanej na základe získaných dôkazov a dať jej príležitosť navrhnúť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníčky konania. Z povahy veci determinovanej predmetom administratívneho konania, ktorým je sporný zánik povinného sociálneho poistenia SZČO, vyplývala minimálne opodstatnenosť použitia procesného inštitútu ústneho pojednávania podľa § 188 ZSP zaznamenaného v zápisnici (§ 189 ZSP), prípadne písomnej korešpondencie s účastníčkou konania za účelom dodržania jej vyššie uvedených procesných práv.
91. Dodržanie uvedeného postupu a zásady súčinnosti správneho orgánu s účastníčkou konania pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, čo je i dôvodom, pre ktorý žalovaná vychádzala pri vydávaní rozhodnutia z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správneho orgánu s účastníčkou konania, žalovaná nemohla dostatočne vyhodnotiť, príp. preveriť skutočnosť, či účastníčka konania v relevantnom období vykonávala alebo nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo na základe vydanej licencie L1A a či nepoberala z tejto činnosti príjmy podliehajúce povinným odvodom nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaná si pred vydaním rozhodnutia v spornom prípade zániku sociálneho poistenia SZČO nezabezpečila dostatok potrebných dôkazov, pričom z dôvodu ich absencie tieto nemohla riadne vyhodnotiť. Týmto postupom žalovaná nedostatočne zistila skutočný stav veci potrebný pre rozhodnutie.
92. Vzhľadom k tomu, že preskúmavané rozhodnutie nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, neboli v ňom vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach použité podklady v nadväznosti na aplikáciu príslušných hmotnoprávnych predpisov, obsahu takéhoto rozhodnutia absentuje právny názor, resp. právne posúdenie veci konajúcim správnym orgánom. Hoci k otázke zániku povinnej účasti na sociálnom poistení účastníčky konania žalovaná vyslovila svoj právny názor vo vyjadrení k podanej správnej žalobe, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia tento názor postráda.
93. Vyjadrenie žalovanej k žalobe nie je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, preto z vyššie súdom konštatovaných dôvodov nezákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj z dôvodu absencie jasného a zrozumiteľného právneho posúdenia veci žalovanou v napadnutom rozhodnutí, správny súd len vo všeobecnej rovine vysloví právny názor k otázke posudzovania podmienok trvania povinného sociálneho a povinného dôchodkového poistenia SZČO pri kumulácii držby viacerých oprávnení na podnikanie alebo pre výkon samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, v tomto prípade, pri držbe viacerých druhov licencií vydaných podľa § 68 zákona č. 578/2004 Z. z.
94. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti účastníčky konania na sociálnom poistení z titulu jej postavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom sociálnom poistení lekára ako SZČO postačuje len držba licencie L1A posudzovaným lekárom, príp. lekárkou, teda inými slovami povedané, nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na dosahovanie príjmov aj v skutočnosti takáto fyzická osoba využívala a či z nej dosahovala zdaniteľné príjmy podľa osobitného právneho predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov).
95. Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, by nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, príp. povolení (§ 14 ods. 1 písm. b/ ZSP a § 15 ods. 1 písm. b/ ZSP v spojení s § 5 a § 21 ods. 1 citovaného zákona).
96. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14 ods. 1 písm. b) za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú
SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
97. Z úpravy osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia v ustanovení § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by kumulácia v zákone stanovených podmienok, t. j. dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu, bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu posudzovanou fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky príjmu z podnikania v relevantnom období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia na podnikanie alebo na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, by postačovala len formálna držba oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa na jej základe posudzovaný príjem v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval. Na uvedenom nič nemení možnosť výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely posudzovania povinnej účasti SZČO na nemocenskom poistení sa príjmy z podnikania dosahované touto SZČO na základe viacerých oprávnení na podnikanie podľa osobitného predpisu sčitujú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej podnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.
98. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencii viacerých oprávnení na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp. samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, príp. oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo osebe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že pre účely posúdenia spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania, príp. zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení. Preto možno ustáliť, že pokiaľ je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie záveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného vzťahu a v rámci výkonu činnosti pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V prípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B (potrebná na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z. z.), účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len na základe formálnej existencie týchto licencií, hoci pre realizáciu licencie L1B je potrebné povolenie príslušného samosprávneho orgánu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
- ambulancie.
99. Vo vzťahu k zákonnej definícii statusu SZČO možno konštatovať, že táto z dôvodu častých zmien zákona o sociálnom poistení nie je ustálená a jednotlivé zmeny zákona zodpovedajú najmä v tom ktorom čase aktuálnej rozhodovacej praxi správnych súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23. februára 2013, ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného prípadu účasti na povinnom sociálnom poistení advokátov).
100. Práve z dôvodu nestálej právnej úpravy relevantných zákonných ustanovení správny súd nemôže prisvedčiť čisto formálnemu výkladu kogentných právnych noriem verejného práva, hoci zabezpečujúcich napĺňanie verejných fondov sociálneho poistenia založeného na princípe solidarity a proporcionality vyjadrenej stanovením vymeriavacích základov, ale čo je podstatné, ide o ich napĺňanie zo súkromných príjmov z podnikania fyzických osôb. Z vyššie uvádzaných dôvodov správny súd pri posúdení právnej otázky vzniku, trvania a zániku povinnej účasti SZČO na sociálnom poistení prijal za spravodlivé vychádzať okrem jazykového aj z teleologického výkladu zákona o sociálnom poistení, s
prihliadnutím na účel sledovaný zákonom a na vyššie uvedené vzájomné súvislosti ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) bod 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a ods. 4 citovaného zákona o sociálnom poistení.
101. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 295/2017, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy."
102. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii."
103. Správny súd, vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k teleologickému výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. a) bod 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je potrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej činnosti podľa osobitných predpisov.
104. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1, 2 a 4 ZSP v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) ZSP vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 31.12.2010 zakladali status SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1, a ods. 4 ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9 ZSP, zaniklo.
105. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), správny súd tomuto tvrdeniu nemôže prisvedčiť. Vyznačenie zániku povinného sociálneho poistenia v spise na základe odhlášky registračným listom SZČO, nie je rozhodnutím v predmetnej veci, je to však deklarácia fyzickej osoby o určitých skutočnostiach majúcich vplyv na zánik jej povinnej účasti na sociálnom poistení SZČO, ktoré má takáto fyzická osoba povinnosť preukázať a zároveň Sociálna poisťovňa ako príslušný správny orgán má povinnosť a právo splnenie deklarovaných skutočností verifikovať. Sociálna poisťovňa na základe zákona o sociálnom poistení disponuje oprávneniami, prostredníctvom ktorých môže vykonávať kontrolu plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (§ 242 ods. 1 ZSP), môže si obstarávať podklady pre rozhodnutie (§ 233 ZSP) a využívať skutočnosti známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti (táto možnosť bola zakotvená v zákone o sociálnom poistení aj v čase podania odhlášky v roku 2008), pričom zákon nestanovuje lehotu na preverenie skutočností tvrdených povinne poistenou SZČO o vzniku alebo zániku jej povinnej účasti na sociálnom poistení. Hoci zákon o sociálnom poistení explicitne nestanovuje lehotu na rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne o zániku povinnej účasti SZČO na povinnom sociálnom poistení, vo vyššie uvedenom kontexte a s prihliadnutím na skutočnosť, že pobočka Sociálnej poisťovne začala konanie
vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby po viac ako siedmych rokoch od jej úkonu voči príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, možno konštatovať, že za daných podmienok sa prvostupňové rozhodnutie javí ako mocenský akt, pôsobiaci na účastníka konania šikanózne. Takéto rozhodnutie môže celkom objektívne byť spôsobilé u účastníka konania, inak nesnažiaceho sa obchádzať systém zákonných odvodových povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných noriem verejného práva, vyvolať stratu dôvery v uplatňovanie princípu právnej istoty v demokratickom štáte, v jurisdikcii ktorého realizuje výkon povolania podliehajúceho regulácii podľa príslušného zákona č. 578/2004 Z. z. Preto skutočnosti potrebné na preverenie účastníčkou konania deklarovaného zániku jej účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO dňa 31.08.2008 si mohla pobočka Sociálnej poisťovne po podaní odhlášky žalobkyňou podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, s využitím výmeny informácií s príslušnými orgánmi a s využitím súčinnosti s účastníčkou konania, zistiť oveľa skôr.
106. Vo vzťahu k sporným právnym otázkam správny súd dáva do pozornosti uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019, ktorým veľký senát prijal odpovede na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 18. februára 2019 :
„Odpoveď na 1/ otázku: Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.
Odpoveď na 2/ otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.
Odpoveď na 3/ otázku: Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky."
107. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, vyhovel petitu žaloby a rozhodnutie žalovanej zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie v naznačenom smere.
108. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej po doplnení konania, za súčinnosti s účastníčkou konania, po riadnom zistení skutočného stavu veci a po vyhodnotení všetkých podstatných dôkazov vyššie
naznačeným spôsobom, opäť ustáliť dátum zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky konania ako SZČO.
109. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
110. V súvislosti s návrhom žalovanej na prípadné prerušenie konania do rozhodnutia najvyššieho súdu v prebiehajúcom konaní pred veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedeným pod sp. zn. 1Vs/3/2019 vo veci zjednotenia spornej právnej otázky nastolenej senátom správneho kolégia najvyššieho súdu z dôvodu jeho zámeru odkloniť sa od právnych záverov vysloveným k položeným otázkam vo vyššie citovanom uznesení veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019, správny súd uvádza, že hoci právne závery rozhodnutia veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/3/2019 by mohli mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, je namieste pokračovať v konaní s prihliadnutím na právne závery dosiaľ neprekonaných právnych záverov vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. S ohľadom na možný ďalší procesný vývoj v tejto veci, po podaní kasačnej sťažnosti žalovanou a s ohľadom na následné rozhodnutie kasačného súdu už v intenciách prípadných odlišných právnych záverov vyslovených veľkým senátom vo veci sp. zn. 1Vs/3/2019, už bude mať prípadne neúspešná účastníčka preskúmavaného administratívneho konania možnosť využiť inštitút ústavnej sťažnosti proti právoplatnému konečnému rozhodnutiu vo veci, ak sa bude cítiť ukrátená pre porušenie svojich základných práv alebo slobôd.
111. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, pretože konanie sa začalo na základe žaloby prokurátora.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).